॥ 𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌰𑌤𑍇 𑌉𑌦𑍍𑌯𑍋𑌗𑌪𑌰𑍍𑌵𑌣𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌗𑌰𑌪𑌰𑍍𑌵𑌣𑌿
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌰𑌹𑌿𑌤𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑍇 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥
𑌧𑍃𑌤𑌰𑌾𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌭𑍂𑌯𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑌸𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌵𑌚𑌃 ।
𑌶𑌋𑌣𑍍𑌵𑌤𑍋 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌮𑍇 𑌤𑍃𑌪𑍍𑌤𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑍀𑌹 𑌭𑌾𑌷𑌸𑍇 ॥ 1॥
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌰 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑍇𑌷𑍁 𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌚𑌾𑌰𑍍𑌜𑌵𑌮𑍍 ।
𑌉𑌭𑍇 𑌏𑌤𑍇 𑌸𑌮𑍇 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑌾𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑌵𑌂 𑌵𑌾 𑌵𑌿𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 2॥
𑌆𑌰𑍍𑌜𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯𑌸𑍍𑌵 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌤𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌭𑍋 ।
𑌇𑌹 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌮𑌵𑌾𑌪𑍍𑌸𑍍𑌯𑌸𑌿 ॥ 3॥
𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌰𑍍𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌾 𑌲𑍋𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌗𑍀𑌯𑌤𑍇 ।
𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍𑌸 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌵𑍍𑌯𑌾𑌘𑍍𑌰 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌮𑌹𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 4॥
𑌅𑌤𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯𑍁𑌦𑌾𑌹𑌰𑌨𑍍𑌤𑍀𑌮𑌮𑌿𑌤𑌿𑌹𑌾𑌸𑌂 𑌪𑍁𑌰𑌾𑌤𑌨𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑌂 𑌕𑍇𑌶𑌿𑌨𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑌾 ॥ 5॥
𑌕𑍇𑌶𑌿𑌨𑍍𑌯𑍁𑌵𑌾𑌚 ।
𑌕𑌿𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌿𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍇𑌯𑌾𑌂𑌸𑍋 𑌦𑌿𑌤𑌿𑌜𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 ।
𑌅𑌥 𑌕𑍇𑌨 𑌸𑍍𑌮 𑌪𑌰𑍍𑌯𑌙𑍍𑌕𑌂 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌾 𑌨𑌾𑌧𑌿𑌰𑍋𑌹𑌤𑌿 ॥ 6॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑌾𑌪𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌹𑌿 𑌵𑍈 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌵𑌯𑌂 𑌕𑍇𑌶𑌿𑌨𑌿 𑌸𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾𑌃 ।
𑌅𑌸𑍍𑌮𑌾𑌕𑌂 𑌖𑌲𑍍𑌵𑌿𑌮𑍇 𑌲𑍋𑌕𑌾𑌃 𑌕𑍇 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃 𑌕𑍇 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌾𑌤𑌯𑌃 ॥ 7॥
𑌕𑍇𑌶𑌿𑌨𑍍𑌯𑍁𑌵𑌾𑌚 ।
𑌇𑌹𑍈𑌵𑌾𑌸𑍍𑌸𑍍𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌵 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑍇 𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 ।
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌤𑌰𑌾𑌗𑌨𑍍𑌤𑌾 𑌪𑌶𑍍𑌯𑍇𑌯𑌂 𑌵𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌗𑌤𑍗 ॥ 8॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌭𑌦𑍍𑌰𑍇 𑌕𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌭𑍀𑌰𑍁 𑌭𑌾𑌷𑌸𑍇 ।
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌾𑌨𑌂 𑌚 𑌮𑌾𑌂 𑌚𑍈𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌤𑌰𑍍𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑌾𑌸𑌿 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌤𑍗 ॥ 9॥
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌰 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌨𑍍𑌵𑌾𑌲𑌭𑍇 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌮𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌰𑌾𑌦𑍇𑌽𑌹𑌂 𑌤𑌵𑌾𑌸𑌨𑌮𑍍 ।
𑌏𑌕𑌤𑍍𑌵𑌮𑍁𑌪𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑍋 𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌸𑍇𑌯𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌸𑌹 ॥ 10॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌨𑍍𑌵𑌾𑌹𑌰𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌫𑌲𑌕𑌂 𑌕𑍂𑌰𑍍𑌚𑌂 𑌵𑌾𑌪𑍍𑌯𑌥 𑌵𑌾 𑌬𑍃𑌸𑍀𑌮𑍍 ।
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌮𑌰𑍍𑌹𑍋𑌽𑌸𑌿 𑌮𑌯𑌾 𑌸𑌹 𑌸𑌮𑌾𑌸𑌨𑌮𑍍 ॥ 11॥
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑍋𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑌿𑌤𑌾𑌪𑌿 𑌤𑍇 𑌸𑌮𑌾𑌸𑍀𑌨𑌮𑍁𑌪𑌾𑌸𑍀𑌤𑍈𑌵 𑌮𑌾𑌮𑌧𑌃 ।
𑌬𑌾𑌲𑌃 𑌸𑍁𑌖𑍈𑌧𑌿𑌤𑍋 𑌗𑍇𑌹𑍇 𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌚𑌨 𑌬𑍁𑌧𑍍𑌯𑌸𑍇 ॥ 12॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌗𑌵𑌾𑌶𑍍𑌵𑌂 𑌚 𑌯𑌦𑍍𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌮𑌸𑍁𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌨𑌃 ।
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌵𑌿𑌪𑌣𑍇 𑌤𑍇𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌂 𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌾𑌵 𑌯𑍇 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 ॥ 13॥
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑍋𑌵𑌾𑌚 ।
𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌗𑌵𑌾𑌶𑍍𑌵𑌂 𑌚 𑌤𑌵𑍈𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌯𑍋𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌪𑌣𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌂 𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌾𑌵 𑌯𑍇 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 ॥ 14॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌆𑌵𑌾𑌂 𑌕𑍁𑌤𑍍𑌰 𑌗𑌮𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌵𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌯𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌪𑌣𑍇 𑌕𑍃𑌤𑍇 ।
𑌨 𑌹𑌿 𑌦𑍇𑌵𑍇𑌷𑍍𑌵𑌹𑌂 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌤𑌾 𑌨 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌕𑌰𑍍𑌹𑌿 𑌚𑌿𑌤𑍍 ॥ 15॥
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑍋𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑌿𑌤𑌰𑌂 𑌤𑍇 𑌗𑌮𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌵𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌯𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌪𑌣𑍇 𑌕𑍃𑌤𑍇 ।
𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾𑌪𑌿 𑌸 𑌹𑍇𑌤𑍋𑌰𑍍𑌹𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌰𑌾𑌦𑍋 𑌨𑌾𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌦𑍇𑌤𑍍 ॥ 16॥
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌲𑌾𑌦 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌇𑌮𑍗 𑌤𑍗 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑍇𑌤𑍇 𑌯𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌨 𑌚𑌰𑌿𑌤𑌂 𑌸𑌹 ।
𑌆𑌶𑍀𑌵𑌿𑌷𑌾𑌵𑌿𑌵 𑌕𑍍𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑌾𑌵𑍇𑌕𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑌮𑌿𑌹𑌾𑌗𑌤𑍗 ॥ 17॥
𑌕𑌿𑌂 𑌵𑍈 𑌸𑌹𑍈𑌵 𑌚𑌰𑌤𑍋 𑌨 𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌚𑌰𑌤𑌃 𑌸𑌹 ।
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨𑍈𑌤𑌤𑍍𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌕𑌿𑌂 𑌤𑍇 𑌸𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑌾 ॥ 18॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌨 𑌮𑍇 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑌾 𑌸𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌯𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌪𑌣𑌾𑌵𑌹𑍇 ।
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌰𑌾𑌦 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮𑍃𑌪𑍍𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌮𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌦𑍀𑌃 ॥ 19॥
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌲𑌾𑌦 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌉𑌦𑌕𑌂 𑌮𑌧𑍁𑌪𑌰𑍍𑌕𑌂 𑌚𑌾𑌪𑍍𑌯𑌾𑌨𑌯𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑍇 ।
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌨𑍍𑌨𑌭𑍍𑌯𑌰𑍍𑌚𑌨𑍀𑌯𑍋𑌽𑌸𑌿 𑌶𑍍𑌵𑍇𑌤𑌾 𑌗𑍗𑌃 𑌪𑍀𑌵𑌰𑍀 𑌕𑍃𑌤𑌾 ॥ 20॥
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑍋𑌵𑌾𑌚 ।
𑌉𑌦𑌕𑌂 𑌮𑌧𑍁𑌪𑌰𑍍𑌕𑌂 𑌚 𑌪𑌥 𑌏𑌵𑌾𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌂 𑌮𑌮 ।
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌰𑌾𑌦 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑍁 𑌨𑍗 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌂 𑌤𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌤𑍋𑌃 ॥ 21॥
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌲𑌾𑌦 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑍁𑌰𑍍𑌤𑍋 𑌵𑌾𑌨𑍍𑌯𑍋 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌨𑍍𑌸𑌾𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑍇 𑌚𑍈𑌵 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ।
𑌤𑌯𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌵𑌦𑌤𑍋𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌂 𑌕𑌥𑌮𑌸𑍍𑌮𑌦𑍍𑌵𑌿𑌭𑍋 𑌵𑌦𑍇𑌤𑍍 ॥ 22॥
𑌅𑌥 𑌯𑍋 𑌨𑍈𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌬𑍍𑌰𑍂𑌯𑌾𑌤𑍍𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌾 𑌯𑌦𑌿 𑌵𑌾𑌨𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌏𑌤𑌤𑍍𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌸𑍍𑌮 𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ॥ 23॥
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑍋𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌾𑌂 𑌰𑌾𑌤𑍍𑌰𑌿𑌮𑌧𑌿𑌵𑌿𑌨𑍍𑌨𑌾 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀 𑌯𑌾𑌂 𑌚𑍈𑌵𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌪𑌰𑌾𑌜𑌿𑌤𑌃 ।
𑌯𑌾𑌂 𑌚 𑌭𑌾𑌰𑌾𑌭𑌿𑌤𑌪𑍍𑌤𑌾𑌙𑍍𑌗𑍋 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌸𑍍𑌮 𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ॥ 24॥
𑌨𑌗𑌰𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌬𑌹𑌿𑌰𑍍𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑍇 𑌬𑍁𑌭𑍁𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌃 ।
𑌅𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌭𑍂𑌯𑌸𑌃 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌸𑍍𑌮 𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ॥ 25॥
𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌪𑌶𑍍𑌵𑌨𑍃𑌤𑍇 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌦𑌶 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌗𑌵𑌾𑌨𑍃𑌤𑍇 ।
𑌶𑌤𑌮𑌶𑍍𑌵𑌾𑌨𑍃𑌤𑍇 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌂 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌨𑍃𑌤𑍇 ॥ 26॥
𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌜𑌾𑌤𑌾𑌨𑌜𑌾𑌤𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌥𑍋𑌽𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌦𑌨𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌭𑍂𑌮𑍍𑌯𑌨𑍃𑌤𑍇 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌾 𑌸𑍍𑌮 𑌭𑍂𑌮𑍍𑌯𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌦𑍀𑌃 ॥ 27॥
𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌲𑌾𑌦 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌾𑌨𑌙𑍍𑌗𑌿𑌰𑌾 𑌵𑍈 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌦𑍍𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 ।
𑌮𑌾𑌤𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑍀 𑌮𑌾𑌤𑍁𑌸𑍍𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑍇𑌨 𑌵𑍈 𑌜𑌿𑌤𑌃 ॥ 28॥
𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨 𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌾𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑌾𑌮𑍀𑌶𑍍𑌵𑌰𑌸𑍍𑌤𑌵 ।
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌪𑍁𑌨𑌰𑌿𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌦𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨𑌮𑍍 ॥ 29॥
𑌸𑍁𑌧𑌨𑍍𑌵𑍋𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌦𑍍𑌧𑌰𑍍𑌮𑌮𑌵𑍃𑌣𑍀𑌥𑌾𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌨 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌦𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌦𑍀𑌃 ।
𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌦𑌦𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍇 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌰𑌾𑌦 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌲𑌭𑌮𑍍 ॥ 30॥
𑌏𑌷 𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌰𑌾𑌦 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌤𑍇 𑌮𑌯𑌾 𑌦𑌤𑍍𑌤𑍋 𑌵𑌿𑌰𑍋𑌚𑌨𑌃 ।
𑌪𑌾𑌦𑌪𑍍𑌰𑌕𑍍𑌷𑌾𑌲𑌨𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌕𑍁𑌮𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌧𑍗 𑌮𑌮 ॥ 31॥
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌰 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌦𑍍𑌰𑌾𑌜𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰 𑌭𑍂𑌮𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌨𑌾𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ।
𑌮𑌾 𑌗𑌮𑌃 𑌸 𑌸𑍁𑌤𑌾𑌮𑌾𑌤𑍍𑌯𑍋𑌽𑌤𑍍𑌯𑌯𑌂 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌨𑌨𑍁𑌭𑍍𑌰𑌮𑌨𑍍 ॥ 32॥
𑌨 𑌦𑍇𑌵𑌾 𑌯𑌷𑍍𑌟𑌿𑌮𑌾𑌦𑌾𑌯 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌪𑌶𑍁𑌪𑌾𑌲𑌵𑌤𑍍 ।
𑌯𑌂 𑌤𑍁 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑍁𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌂𑌵𑌿𑌭𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑌮𑍍 ॥ 33॥
𑌯𑌥𑌾 𑌯𑌥𑌾 𑌹𑌿 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌯𑌾𑌣𑍇 𑌕𑍁𑌰𑍁𑌤𑍇 𑌮𑌨𑌃 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌤𑌥𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌸𑌿𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌨𑌾𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 ॥ 34॥
𑌨 𑌛𑌨𑍍𑌦𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌵𑍃𑌜𑌿𑌨𑌾𑌤𑍍𑌤𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿
𑌆𑌯𑌾𑌵𑌿𑌨𑌂 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌵𑌰𑍍𑌤𑌮𑌾𑌨𑌮𑍍 ।
𑌨𑍀𑌡𑌂 𑌶𑌕𑍁𑌨𑍍𑌤𑌾 𑌇𑌵 𑌜𑌾𑌤𑌪𑌕𑍍𑌷𑌾𑌶𑍍
𑌛𑌨𑍍𑌦𑌾𑌂𑌸𑍍𑌯𑍇𑌨𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌹𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌕𑌾𑌲𑍇 ॥ 35॥
𑌮𑌤𑍍𑌤𑌾𑌪𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌲𑌹𑌂 𑌪𑍂𑌗𑌵𑍈𑌰𑌂
𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌪𑌤𑍍𑌯𑍋𑌰𑌨𑍍𑌤𑌰𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌿𑌭𑍇𑌦𑌮𑍍 ।
𑌰𑌾𑌜𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌪𑍁𑌮𑌾𑌂𑌸𑍋𑌰𑍍𑌵𑌿𑌵𑌾𑌦𑌂
𑌵𑌰𑍍𑌜𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌹𑍁𑌰𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌪𑌨𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌦𑍁𑌷𑍍𑌠𑌃 ॥ 36॥
𑌸𑌾𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌿𑌕𑌂 𑌵𑌣𑌿𑌜𑌂 𑌚𑍋𑌰𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂
𑌶𑌲𑌾𑌕 𑌧𑍂𑌰𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌚𑌿𑌕𑌿𑌤𑍍𑌸𑌕𑌂 𑌚 ।
𑌅𑌰𑌿𑌂 𑌚 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌚 𑌕𑍁𑌶𑍀𑌲𑌵𑌂 𑌚
𑌨𑍈𑌤𑌾𑌨𑍍𑌸𑌾𑌖𑍍𑌯𑍇𑌷𑍍𑌵𑌧𑌿𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑍀𑌤 𑌸𑌪𑍍𑌤 ॥ 37॥
𑌮𑌾𑌨𑌾𑌗𑍍𑌨𑌿𑌹𑍋𑌤𑍍𑌰𑌮𑍁𑌤 𑌮𑌾𑌨𑌮𑍗𑌨𑌂
𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨𑌾𑌧𑍀𑌤𑌮𑍁𑌤 𑌮𑌾𑌨𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃 ।
𑌏𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑌭𑌯𑌙𑍍𑌕𑌰𑌾𑌣𑌿
𑌭𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌯𑌥𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌾𑌨𑌿 ॥ 38॥
𑌅𑌗𑌾𑌰 𑌦𑌾𑌹𑍀 𑌗𑌰𑌦𑌃 𑌕𑍁𑌣𑍍𑌡𑌾𑌶𑍀 𑌸𑍋𑌮𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌯𑍀 ।
𑌪𑌰𑍍𑌵 𑌕𑌾𑌰𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍂𑌚𑍀 𑌚 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰 𑌧𑍍𑌰𑍁𑌕𑍍𑌪𑌾𑌰𑌦𑌾𑌰𑌿𑌕𑌃 ॥ 39॥
𑌭𑍍𑌰𑍂𑌣𑌹𑌾 𑌗𑍁𑌰𑍁 𑌤𑌲𑍍𑌪𑍀 𑌚 𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌪𑌾𑌨𑌪𑍋 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌃 ।
𑌅𑌤𑌿𑌤𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌶𑍍𑌚 𑌕𑌾𑌕𑌶𑍍𑌚 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑍋 𑌵𑍇𑌦 𑌨𑌿𑌨𑍍𑌦𑌕𑌃 ॥ 40॥
𑌸𑍍𑌰𑍁𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌗𑍍𑌰𑌹𑌣𑍋 𑌵𑍍𑌰𑌾𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌕𑍀𑌨𑌾𑌶𑌶𑍍𑌚𑌾𑌰𑍍𑌥𑌵𑌾𑌨𑌪𑌿 ।
𑌰𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌶𑍍𑌚 𑌯𑍋 𑌹𑌿𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍍𑌹𑌣𑍈𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌃 ॥ 41॥
𑌤𑍃𑌣𑍋𑌕𑍍𑌲𑌯𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯𑌤𑍇 𑌜𑌾𑌤𑌰𑍂𑌪𑌂
𑌯𑍁𑌗𑍇 𑌭𑌦𑍍𑌰𑍋 𑌵𑍍𑌯𑌵𑌹𑌾𑌰𑍇𑌣 𑌸𑌾𑌧𑍁𑌃 ।
𑌶𑍂𑌰𑍋 𑌭𑌯𑍇𑌷𑍍𑌵𑌰𑍍𑌥𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌧𑍀𑌰𑌃
𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌾𑌸𑍍𑌵𑌾𑌪𑌤𑍍𑌸𑍁 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑌶𑍍𑌚𑌾𑌰𑌯𑌶𑍍 𑌚 ॥ 42॥
𑌜𑌰𑌾 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌹𑌰𑌤𑌿 𑌹𑌿 𑌧𑍈𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌶𑌾
𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌮𑌚𑌰𑍍𑌯𑌾𑌮𑌸𑍂𑌯𑌾 ।
𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌶𑍀𑌲𑌮𑌨𑌾𑌰𑍍𑌯 𑌸𑍇𑌵𑌾
𑌹𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌮𑍇𑌵𑌾𑌭𑌿𑌮𑌾𑌨𑌃 ॥ 43॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌰𑍍𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌾𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌭𑌵𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌗𑌲𑍍𑌭𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌵𑌰𑍍𑌧𑌤𑍇 ।
𑌦𑌾𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌤𑍁 𑌕𑍁𑌰𑍁𑌤𑍇 𑌮𑍂𑌲𑌂 𑌸𑌂𑌯𑌮𑌾𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌿 ॥ 44॥
𑌅𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌂 𑌦𑍀𑌪𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿
𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌾 𑌚 𑌕𑍗𑌲𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌦𑌮𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌂 𑌚 ।
𑌪𑌰𑌾𑌕𑍍𑌰𑌮𑌶𑍍𑌚𑌾𑌬𑌹𑍁 𑌭𑌾𑌷𑌿𑌤𑌾 𑌚
𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌥𑌾𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿 𑌕𑍃𑌤𑌜𑍍𑌞𑌤𑌾 𑌚 ॥ 45॥
𑌏𑌤𑌾𑌨𑍍𑌗𑍁𑌣𑌾𑌂𑌸𑍍𑌤𑌾𑌤 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍
𑌏𑌕𑍋 𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌸𑌂𑌶𑍍𑌰𑌯𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌹𑍍𑌯 ।
𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌯𑌦𑌾 𑌸𑌤𑍍𑌕𑍁𑌰𑍁𑌤𑍇 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌂
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑍇𑌷 𑌗𑍁𑌣𑍋𑌽𑌤𑌿𑌭𑌾𑌤𑌿 ॥ 46॥
𑌅𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌨𑍃𑌪𑍇𑌮𑌾𑌨𑌿 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌲𑍋𑌕𑍇
𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌲𑍋𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌾𑌨𑌿 ।
𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑍇𑌷𑌾𑌮𑌨𑍍𑌵𑌵𑍇𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌦𑍍𑌭𑌿𑌶𑍍
𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑍇𑌷𑌾𑌮𑌨𑍍𑌵𑌵𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 ॥ 47॥
𑌯𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌦𑌾𑌨𑌮𑌧𑍍𑌯𑌯𑌨𑌂 𑌤𑌪𑌶𑍍 𑌚
𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑍇𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑌨𑍍𑌵𑌵𑍇𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 ।
𑌦𑌮𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑌵𑌮𑌾𑌨𑍃𑌶𑌂𑌸𑍍𑌯𑌂
𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑍇𑌤𑌾𑌨𑍍𑌯𑌨𑍍𑌵𑌵𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 ॥ 48॥
𑌨 𑌸𑌾 𑌸𑌭𑌾 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌨 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾
𑌨 𑌤𑍇 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌯𑍇 𑌨 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌮𑍍 ।
𑌨𑌾𑌸𑍗 𑌹𑌰𑍍𑌮𑍋 𑌯𑌤𑌨 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌮𑌸𑍍𑌤𑌿
𑌨 𑌤𑌤𑍍𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌯𑌚𑍍𑌛𑌲𑍇𑌨𑌾𑌨𑍁𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌮𑍍 ॥ 49॥
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌕𑍗𑌲𑍍𑌯𑌂 𑌶𑍀𑌲𑌂 𑌬𑌲𑌂 𑌧𑌨𑌮𑍍 ।
𑌶𑍗𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌚𑌿𑌰𑌭𑌾𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌦𑌶𑌃 𑌸𑌂𑌸𑌰𑍍𑌗𑌯𑍋𑌨𑌯𑌃 ॥ 50॥
𑌪𑌾𑌪𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌪𑌾𑌪𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌪𑌾𑌪𑌮𑍇𑌵𑌾𑌶𑍍𑌨𑍁𑌤𑍇 𑌫𑌲𑌮𑍍 ।
𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌮𑍇𑌵𑌾𑌶𑍍𑌨𑍁𑌤𑍇 𑌫𑌲𑌮𑍍 ॥ 51॥
𑌪𑌾𑌪𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌶𑌯𑌤𑌿 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑌾𑌣𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃 ।
𑌨𑌷𑍍𑌟𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌪𑌾𑌪𑌮𑍇𑌵 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌮𑌾𑌰𑌭𑌤𑍇 𑌨𑌰𑌃 ॥ 52॥
𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌾𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌧𑌯𑌤𑌿 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑌾𑌣𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃 ।
𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌮𑍇𑌵 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌮𑌾𑌰𑌭𑌤𑍇 𑌨𑌰𑌃 ॥ 53॥
𑌅𑌸𑍂𑌯𑌕𑍋 𑌦𑌨𑍍𑌦 𑌶𑍂𑌕𑍋 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑍁𑌰𑍋 𑌵𑍈𑌰𑌕𑍃𑌨𑍍𑌨𑌰𑌃 ।
𑌸 𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌂 𑌮𑌹𑌦𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑍋 𑌨𑌚𑌿𑌰𑌾𑌤𑍍𑌪𑌾𑌪𑌮𑌾𑌚𑌰𑌨𑍍 ॥ 54॥
𑌅𑌨𑌸𑍂𑌯𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌶𑍋𑌭𑌨𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌚𑌰𑌨𑍍𑌸𑌦𑌾 ।
𑌅𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌾𑌤𑍍𑌸𑍁𑌖𑌮𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑍍𑌰 𑌚 𑌵𑌿𑌰𑌾𑌜𑌤𑍇 ॥ 55॥
𑌪𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌾𑌮𑍇𑌵𑌾𑌗𑌮𑌯𑌤𑌿 𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌸 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌜𑍍𑌞𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌵𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑍗 𑌶𑌕𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌸𑍁𑌖𑌮𑍇𑌧𑌿𑌤𑍁𑌮𑍍 ॥ 56॥
𑌦𑌿𑌵𑌸𑍇𑌨𑍈𑌵 𑌤𑌤𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌰𑌾𑌤𑍗 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ।
𑌅𑌷𑍍𑌟 𑌮𑌾𑌸𑍇𑌨 𑌤𑌤𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ॥ 57॥
𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌵𑌯𑌸𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ।
𑌯𑌾𑌵𑌜𑍍𑌜𑍀𑌵𑍇𑌨 𑌤𑌤𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 ॥ 58॥
𑌜𑍀𑌰𑍍𑌣𑌮𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌂𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌗𑌤𑌯𑍗𑌵𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌶𑍂𑌰𑌂 𑌵𑌿𑌗𑌤𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑌂 𑌗𑌤𑌪𑌾𑌰𑌂 𑌤𑌪𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑌮𑍍 ॥ 59॥
𑌧𑌨𑍇𑌨𑌾𑌧𑌰𑍍𑌮𑌲𑌬𑍍𑌧𑍇𑌨 𑌯𑌚𑍍𑌛𑌿𑌦𑍍𑌰𑌮𑌪𑌿𑌧𑍀𑌯𑌤𑍇 ।
𑌅𑌸𑌂𑌵𑍃𑌤𑌂 𑌤𑌦𑍍𑌭𑌵𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍋𑌽𑌨𑍍𑌯𑌦𑌵𑌦𑍀𑌰𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 60॥
𑌗𑍁𑌰𑍁𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌶𑌾𑌸𑍍𑌤𑌾 𑌶𑌾𑌸𑌾 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌦𑍁𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌨𑌪𑌾𑌪𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌶𑌾𑌸𑍍𑌤𑌾 𑌵𑍈𑌵𑌸𑍍𑌵𑌤𑍋 𑌯𑌮𑌃 ॥ 61॥
𑌋𑌷𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌨𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌕𑍁𑌲𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌮𑌹𑌾𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌭𑌵𑍋 𑌨𑌾𑌧𑌿𑌗𑌨𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌦𑍁𑌶𑍍𑌚𑌰𑌿𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚 ॥ 62॥
𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌾𑌤𑌿𑌪𑍂𑌜𑌾𑌭𑌿𑌰𑌤𑍋 𑌦𑌾𑌤𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌿𑌷𑍁 𑌚𑌾𑌰𑍍𑌜𑌵𑍀 ।
𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌭𑌾𑌗𑍍𑌰𑌾𑌜𑌂𑌶𑍍𑌚𑌿𑌰𑌂 𑌪𑌾𑌲𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌹𑍀𑌮𑍍 ॥ 63॥
𑌸𑍁𑌵𑌰𑍍𑌣𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑌾𑌂 𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍀𑌂 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌯𑌃 ।
𑌶𑍂𑌰𑌶𑍍𑌚 𑌕𑍃𑌤𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌯𑌶𑍍𑌚 𑌜𑌾𑌨𑌾𑌤𑌿 𑌸𑍇𑌵𑌿𑌤𑍁𑌮𑍍 ॥ 64॥
𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌾𑌨𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌬𑌾𑌹𑍁𑌮𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌭𑌾𑌰𑌤 ।
𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌜𑌙𑍍𑌘𑌾 𑌜𑌘𑌨𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌭𑌾𑌰𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌵𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌚 ॥ 65॥
𑌦𑍁𑌰𑍍𑌯𑍋𑌧𑌨𑍇 𑌚 𑌶𑌕𑍁𑌨𑍗 𑌮𑍂𑌢𑍇 𑌦𑍁𑌃𑌶𑌾𑌸𑌨𑍇 𑌤𑌥𑌾 ।
𑌕𑌰𑍍𑌣𑍇 𑌚𑍈𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌧𑌾𑌯 𑌕𑌥𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌭𑍂𑌤𑌿𑌮𑌿𑌚𑍍𑌛𑌸𑌿 ॥ 66॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍈𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑍈𑌰𑍁𑌪𑍇𑌤𑌾𑌶𑍍𑌚 𑌪𑌾𑌣𑍍𑌡𑌵𑌾 𑌭𑌰𑌤𑌰𑍍𑌷𑌭 ।
𑌪𑌿𑌤𑍃𑌵𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿 𑌵𑌰𑍍𑌤𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌵𑌰𑍍𑌤𑌸𑍍𑌵 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌵𑌤𑍍 ॥ 67॥
॥ 𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌰𑌤𑍇 𑌉𑌦𑍍𑌯𑍋𑌗𑌪𑌰𑍍𑌵𑌣𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌗𑌰𑌪𑌰𑍍𑌵𑌣𑌿
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌰𑌹𑌿𑌤𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑍇 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 35॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ ||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
brūhi bhūyo mahābuddhe dharmārthasahitaṃ vacaḥ |
śaṛṇvato nāsti me tṛptirvicitrāṇīha bhāṣase || 1||
vidura uvāca |
sarvatīrtheṣu vā snānaṃ sarvabhūteṣu cārjavam |
ubhe ete same syātāmārjavaṃ vā viśiṣyate || 2||
ārjavaṃ pratipadyasva putreṣu satataṃ vibho |
iha kīrtiṃ parāṃ prāpya pretya svargamavāpsyasi || 3||
yāvatkīrtirmanuṣyasya puṇyā lokeṣu gīyate |
tāvatsa puruṣavyāghra svargaloke mahīyate || 4||
atrāpyudāharantīmamitihāsaṃ purātanam |
virocanasya saṃvādaṃ keśinyarthe sudhanvanā || 5||
keśinyuvāca |
kiṃ brāhmaṇāḥ svicchreyāṃso ditijāḥ svidvirocana |
atha kena sma paryaṅkaṃ sudhanvā nādhirohati || 6||
virocana uvāca |
prājāpatyā hi vai śreṣṭhā vayaṃ keśini sattamāḥ |
asmākaṃ khalvime lokāḥ ke devāḥ ke dvijātayaḥ || 7||
keśinyuvāca |
ihaivāssva pratīkṣāva upasthāne virocana |
sudhanvā prātarāgantā paśyeyaṃ vāṃ samāgatau || 8||
virocana uvāca |
tathā bhadre kariṣyāmi yathā tvaṃ bhīru bhāṣase |
sudhanvānaṃ ca māṃ caiva prātardraṣṭāsi saṅgatau || 9||
vidura uvāca |
anvālabhe hiraṇmayaṃ prāhrāde'haṃ tavāsanam |
ekatvamupasampanno na tvāseyaṃ tvayā saha || 10||
virocana uvāca |
anvāharantu phalakaṃ kūrcaṃ vāpyatha vā bṛsīm |
sudhanvanna tvamarho'si mayā saha samāsanam || 11||
sudhanvovāca |
pitāpi te samāsīnamupāsītaiva māmadhaḥ |
bālaḥ sukhaidhito gehe na tvaṃ kiṃ cana budhyase || 12||
virocana uvāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca yadvittamasureṣu naḥ |
sudhanvanvipaṇe tena praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 13||
sudhanvovāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca tavaivāstu virocana |
prāṇayostu paṇaṃ kṛtvā praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 14||
virocana uvāca |
āvāṃ kutra gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
na hi deveṣvahaṃ sthātā na manuṣyeṣu karhi cit || 15||
sudhanvovāca |
pitaraṃ te gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
putrasyāpi sa hetorhi prahrādo nānṛtaṃ vadet || 16||
prahlāda uvāca |
imau tau sampradṛśyete yābhyāṃ na caritaṃ saha |
āśīviṣāviva kruddhāvekamārgamihāgatau || 17||
kiṃ vai sahaiva carato na purā carataḥ saha |
virocanaitatpṛcchāmi kiṃ te sakhyaṃ sudhanvanā || 18||
virocana uvāca |
na me sudhanvanā sakhyaṃ prāṇayorvipaṇāvahe |
prahrāda tattvāmṛpcchāmi mā praśnamanṛtaṃ vadīḥ || 19||
prahlāda uvāca |
udakaṃ madhuparkaṃ cāpyānayantu sudhanvane |
brahmannabhyarcanīyo'si śvetā gauḥ pīvarī kṛtā || 20||
sudhanvovāca |
udakaṃ madhuparkaṃ ca patha evārpitaṃ mama |
prahrāda tvaṃ tu nau praśnaṃ tathyaṃ prabrūhi pṛcchatoḥ || 21||
prahlāda uvāca |
purto vānyo bhavānbrahmansākṣye caiva bhavetsthitaḥ |
tayorvivadatoḥ praśnaṃ kathamasmadvibho vadet || 22||
atha yo naiva prabrūyātsatyaṃ vā yadi vānṛtam |
etatsudhanvanpṛcchāmi durvivaktā sma kiṃ vaset || 23||
sudhanvovāca |
yāṃ rātrimadhivinnā strī yāṃ caivākṣa parājitaḥ |
yāṃ ca bhārābhitaptāṅgo durvivaktā sma tāṃ vaset || 24||
nagare pratiruddhaḥ sanbahirdvāre bubhukṣitaḥ |
amitrānbhūyasaḥ paśyandurvivaktā sma tāṃ vaset || 25||
pañca paśvanṛte hanti daśa hanti gavānṛte |
śatamaśvānṛte hanti sahasraṃ puruṣānṛte || 26||
hanti jātānajātāṃśca hiraṇyārtho'nṛtaṃ vadan |
sarvaṃ bhūmyanṛte hanti mā sma bhūmyanṛtaṃ vadīḥ || 27||
prahlāda uvāca |
mattaḥ śreyānaṅgirā vai sudhanvā tvadvirocana |
mātāsya śreyasī mātustasmāttvaṃ tena vai jitaḥ || 28||
virocana sudhanvāyaṃ prāṇānāmīśvarastava |
sudhanvanpunaricchāmi tvayā dattaṃ virocanam || 29||
sudhanvovāca |
yaddharmamavṛṇīthāstvaṃ na kāmādanṛtaṃ vadīḥ |
punardadāmi te tasmātputraṃ prahrāda durlabham || 30||
eṣa prahrāda putraste mayā datto virocanaḥ |
pādaprakṣālanaṃ kuryātkumāryāḥ sannidhau mama || 31||
vidura uvāca |
tasmādrājendra bhūmyarthe nānṛtaṃ vaktumarhasi |
mā gamaḥ sa sutāmātyo'tyayaṃ putrānanubhraman || 32||
na devā yaṣṭimādāya rakṣanti paśupālavat |
yaṃ tu rakṣitumicchanti buddhyā saṃvibhajanti tam || 33||
yathā yathā hi puruṣaḥ kalyāṇe kurute manaḥ |
tathā tathāsya sarvārthāḥ sidhyante nātra saṃśayaḥ || 34||
na chandāṃsi vṛjināttārayanti
āyāvinaṃ māyayā vartamānam |
nīḍaṃ śakuntā iva jātapakṣāś
chandāṃsyenaṃ prajahatyantakāle || 35||
mattāpānaṃ kalahaṃ pūgavairaṃ
bhāryāpatyorantaraṃ jñātibhedam |
rājadviṣṭaṃ strīpumāṃsorvivādaṃ
varjyānyāhuryaśca panthāḥ praduṣṭhaḥ || 36||
sāmudrikaṃ vaṇijaṃ corapūrvaṃ
śalāka dhūrtaṃ ca cikitsakaṃ ca |
ariṃ ca mitraṃ ca kuśīlavaṃ ca
naitānsākhyeṣvadhikurvīta sapta || 37||
mānāgnihotramuta mānamaunaṃ
mānenādhītamuta mānayajñaḥ |
etāni catvāryabhayaṅkarāṇi
bhayaṃ prayacchantyayathā kṛtāni || 38||
agāra dāhī garadaḥ kuṇḍāśī somavikrayī |
parva kāraśca sūcī ca mitra dhrukpāradārikaḥ || 39||
bhrūṇahā guru talpī ca yaśca syātpānapo dvijaḥ |
atitīkṣṇaśca kākaśca nāstiko veda nindakaḥ || 40||
sruva pragrahaṇo vrātyaḥ kīnāśaścārthavānapi |
rakṣetyuktaśca yo hiṃsyātsarve brahmaṇhaṇaiḥ samāḥ || 41||
tṛṇoklayā jñāyate jātarūpaṃ
yuge bhadro vyavahāreṇa sādhuḥ |
śūro bhayeṣvarthakṛcchreṣu dhīraḥ
kṛcchrāsvāpatsu suhṛdaścārayaś ca || 42||
jarā rūpaṃ harati hi dhairyamāśā
mṛtyuḥ prāṇāndharmacaryāmasūyā |
krodhaḥ śriyaṃ śīlamanārya sevā
hriyaṃ kāmaḥ sarvamevābhimānaḥ || 43||
śrīrmaṅgalātprabhavati prāgalbhyātsampravardhate |
dākṣyāttu kurute mūlaṃ saṃyamātpratitiṣṭhati || 44||
aṣṭau guṇāḥ puruṣaṃ dīpayanti
prajñā ca kaulyaṃ ca damaḥ śrutaṃ ca |
parākramaścābahu bhāṣitā ca
dānaṃ yathāśakti kṛtajñatā ca || 45||
etānguṇāṃstāta mahānubhāvān
eko guṇaḥ saṃśrayate prasahya |
rājā yadā satkurute manuṣyaṃ
sarvānguṇāneṣa guṇo'tibhāti || 46||
aṣṭau nṛpemāni manuṣyaloke
svargasya lokasya nidarśanāni |
catvāryeṣāmanvavetāni sadbhiś
catvāryeṣāmanvavayanti santaḥ || 47||
yajño dānamadhyayanaṃ tapaś ca
catvāryetānyanvavetāni sadbhiḥ |
damaḥ satyamārjavamānṛśaṃsyaṃ
catvāryetānyanvavayanti santaḥ || 48||
na sā sabhā yatra na santi vṛddhā
na te vṛddhā ye na vadanti dharmam |
nāsau harmo yatana satyamasti
na tatsatyaṃ yacchalenānuviddham || 49||
satyaṃ rūpaṃ śrutaṃ vidyā kaulyaṃ śīlaṃ balaṃ dhanam |
śauryaṃ ca cirabhāṣyaṃ ca daśaḥ saṃsargayonayaḥ || 50||
pāpaṃ kurvanpāpakīrtiḥ pāpamevāśnute phalam |
puṇyaṃ kurvanpuṇyakīrtiḥ puṇyamevāśnute phalam || 51||
pāpaṃ prajñāṃ nāśayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
naṣṭaprajñaḥ pāpameva nityamārabhate naraḥ || 52||
puṇyaṃ prajñāṃ vardhayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
vṛddhaprajñaḥ puṇyameva nityamārabhate naraḥ || 53||
asūyako danda śūko niṣṭhuro vairakṛnnaraḥ |
sa kṛcchraṃ mahadāpnoto nacirātpāpamācaran || 54||
anasūyaḥ kṛtaprajñaḥ śobhanānyācaransadā |
akṛcchrātsukhamāpnoti sarvatra ca virājate || 55||
prajñāmevāgamayati yaḥ prājñebhyaḥ sa paṇḍitaḥ |
prājño hyavāpya dharmārthau śaknoti sukhamedhitum || 56||
divasenaiva tatkuryādyena rātau sukhaṃ vaset |
aṣṭa māsena tatkuryādyena varṣāḥ sukhaṃ vaset || 57||
pūrve vayasi tatkuryādyena vṛddhasukhaṃ vaset |
yāvajjīvena tatkuryādyena pretya sukhaṃ vaset || 58||
jīrṇamannaṃ praśaṃsanti bhāryaṃ ca gatayauvanām |
śūraṃ vigatasaṅgrāmaṃ gatapāraṃ tapasvinam || 59||
dhanenādharmalabdhena yacchidramapidhīyate |
asaṃvṛtaṃ tadbhavati tato'nyadavadīryate || 60||
gururātmavatāṃ śāstā śāsā rājā durātmanām |
atha pracchannapāpānāṃ śāstā vaivasvato yamaḥ || 61||
ṛṣīṇāṃ ca nadīnāṃ ca kulānāṃ ca mahāmanām |
prabhavo nādhigantavyaḥ strīṇāṃ duścaritasya ca || 62||
dvijātipūjābhirato dātā jñātiṣu cārjavī |
kṣatriyaḥ svargabhāgrājaṃściraṃ pālayate mahīm || 63||
suvarṇapuṣpāṃ pṛthivīṃ cinvanti puruṣāstrayaḥ |
śūraśca kṛtavidyaśca yaśca jānāti sevitum || 64||
buddhiśreṣṭhāni karmāṇi bāhumadhyāni bhārata |
tāni jaṅghā jaghanyāni bhārapratyavarāṇi ca || 65||
duryodhane ca śakunau mūḍhe duḥśāsane tathā |
karṇe caiśvaryamādhāya kathaṃ tvaṃ bhūtimicchasi || 66||
sarvairguṇairupetāśca pāṇḍavā bharatarṣabha |
pitṛvattvayi vartante teṣu vartasva putravat || 67||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ || 35||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरहितवाक्ये पञ्चत्रिंशोऽध्यायः ॥
धृतराष्ट्र उवाच ।
ब्रूहि भूयो महाबुद्धे धर्मार्थसहितं वचः ।
शऋण्वतो नास्ति मे तृप्तिर्विचित्राणीह भाषसे ॥ 1॥
विदुर उवाच ।
सर्वतीर्थेषु वा स्नानं सर्वभूतेषु चार्जवम् ।
उभे एते समे स्यातामार्जवं वा विशिष्यते ॥ 2॥
आर्जवं प्रतिपद्यस्व पुत्रेषु सततं विभो ।
इह कीर्तिं परां प्राप्य प्रेत्य स्वर्गमवाप्स्यसि ॥ 3॥
यावत्कीर्तिर्मनुष्यस्य पुण्या लोकेषु गीयते ।
तावत्स पुरुषव्याघ्र स्वर्गलोके महीयते ॥ 4॥
अत्राप्युदाहरन्तीममितिहासं पुरातनम् ।
विरोचनस्य संवादं केशिन्यर्थे सुधन्वना ॥ 5॥
केशिन्युवाच ।
किं ब्राह्मणाः स्विच्छ्रेयांसो दितिजाः स्विद्विरोचन ।
अथ केन स्म पर्यङ्कं सुधन्वा नाधिरोहति ॥ 6॥
विरोचन उवाच ।
प्राजापत्या हि वै श्रेष्ठा वयं केशिनि सत्तमाः ।
अस्माकं खल्विमे लोकाः के देवाः के द्विजातयः ॥ 7॥
केशिन्युवाच ।
इहैवास्स्व प्रतीक्षाव उपस्थाने विरोचन ।
सुधन्वा प्रातरागन्ता पश्येयं वां समागतौ ॥ 8॥
विरोचन उवाच ।
तथा भद्रे करिष्यामि यथा त्वं भीरु भाषसे ।
सुधन्वानं च मां चैव प्रातर्द्रष्टासि सङ्गतौ ॥ 9॥
विदुर उवाच ।
अन्वालभे हिरण्मयं प्राह्रादेऽहं तवासनम् ।
एकत्वमुपसम्पन्नो न त्वासेयं त्वया सह ॥ 10॥
विरोचन उवाच ।
अन्वाहरन्तु फलकं कूर्चं वाप्यथ वा बृसीम् ।
सुधन्वन्न त्वमर्होऽसि मया सह समासनम् ॥ 11॥
सुधन्वोवाच ।
पितापि ते समासीनमुपासीतैव मामधः ।
बालः सुखैधितो गेहे न त्वं किं चन बुध्यसे ॥ 12॥
विरोचन उवाच ।
हिरण्यं च गवाश्वं च यद्वित्तमसुरेषु नः ।
सुधन्वन्विपणे तेन प्रश्नं पृच्छाव ये विदुः ॥ 13॥
सुधन्वोवाच ।
हिरण्यं च गवाश्वं च तवैवास्तु विरोचन ।
प्राणयोस्तु पणं कृत्वा प्रश्नं पृच्छाव ये विदुः ॥ 14॥
विरोचन उवाच ।
आवां कुत्र गमिष्यावः प्राणयोर्विपणे कृते ।
न हि देवेष्वहं स्थाता न मनुष्येषु कर्हि चित् ॥ 15॥
सुधन्वोवाच ।
पितरं ते गमिष्यावः प्राणयोर्विपणे कृते ।
पुत्रस्यापि स हेतोर्हि प्रह्रादो नानृतं वदेत् ॥ 16॥
प्रह्लाद उवाच ।
इमौ तौ सम्प्रदृश्येते याभ्यां न चरितं सह ।
आशीविषाविव क्रुद्धावेकमार्गमिहागतौ ॥ 17॥
किं वै सहैव चरतो न पुरा चरतः सह ।
विरोचनैतत्पृच्छामि किं ते सख्यं सुधन्वना ॥ 18॥
विरोचन उवाच ।
न मे सुधन्वना सख्यं प्राणयोर्विपणावहे ।
प्रह्राद तत्त्वामृप्च्छामि मा प्रश्नमनृतं वदीः ॥ 19॥
प्रह्लाद उवाच ।
उदकं मधुपर्कं चाप्यानयन्तु सुधन्वने ।
ब्रह्मन्नभ्यर्चनीयोऽसि श्वेता गौः पीवरी कृता ॥ 20॥
सुधन्वोवाच ।
उदकं मधुपर्कं च पथ एवार्पितं मम ।
प्रह्राद त्वं तु नौ प्रश्नं तथ्यं प्रब्रूहि पृच्छतोः ॥ 21॥
प्रह्लाद उवाच ।
पुर्तो वान्यो भवान्ब्रह्मन्साक्ष्ये चैव भवेत्स्थितः ।
तयोर्विवदतोः प्रश्नं कथमस्मद्विभो वदेत् ॥ 22॥
अथ यो नैव प्रब्रूयात्सत्यं वा यदि वानृतम् ।
एतत्सुधन्वन्पृच्छामि दुर्विवक्ता स्म किं वसेत् ॥ 23॥
सुधन्वोवाच ।
यां रात्रिमधिविन्ना स्त्री यां चैवाक्ष पराजितः ।
यां च भाराभितप्ताङ्गो दुर्विवक्ता स्म तां वसेत् ॥ 24॥
नगरे प्रतिरुद्धः सन्बहिर्द्वारे बुभुक्षितः ।
अमित्रान्भूयसः पश्यन्दुर्विवक्ता स्म तां वसेत् ॥ 25॥
पञ्च पश्वनृते हन्ति दश हन्ति गवानृते ।
शतमश्वानृते हन्ति सहस्रं पुरुषानृते ॥ 26॥
हन्ति जातानजातांश्च हिरण्यार्थोऽनृतं वदन् ।
सर्वं भूम्यनृते हन्ति मा स्म भूम्यनृतं वदीः ॥ 27॥
प्रह्लाद उवाच ।
मत्तः श्रेयानङ्गिरा वै सुधन्वा त्वद्विरोचन ।
मातास्य श्रेयसी मातुस्तस्मात्त्वं तेन वै जितः ॥ 28॥
विरोचन सुधन्वायं प्राणानामीश्वरस्तव ।
सुधन्वन्पुनरिच्छामि त्वया दत्तं विरोचनम् ॥ 29॥
सुधन्वोवाच ।
यद्धर्ममवृणीथास्त्वं न कामादनृतं वदीः ।
पुनर्ददामि ते तस्मात्पुत्रं प्रह्राद दुर्लभम् ॥ 30॥
एष प्रह्राद पुत्रस्ते मया दत्तो विरोचनः ।
पादप्रक्षालनं कुर्यात्कुमार्याः सन्निधौ मम ॥ 31॥
विदुर उवाच ।
तस्माद्राजेन्द्र भूम्यर्थे नानृतं वक्तुमर्हसि ।
मा गमः स सुतामात्योऽत्ययं पुत्राननुभ्रमन् ॥ 32॥
न देवा यष्टिमादाय रक्षन्ति पशुपालवत् ।
यं तु रक्षितुमिच्छन्ति बुद्ध्या संविभजन्ति तम् ॥ 33॥
यथा यथा हि पुरुषः कल्याणे कुरुते मनः ।
तथा तथास्य सर्वार्थाः सिध्यन्ते नात्र संशयः ॥ 34॥
न छन्दांसि वृजिनात्तारयन्ति
आयाविनं मायया वर्तमानम् ।
नीडं शकुन्ता इव जातपक्षाश्
छन्दांस्येनं प्रजहत्यन्तकाले ॥ 35॥
मत्तापानं कलहं पूगवैरं
भार्यापत्योरन्तरं ज्ञातिभेदम् ।
राजद्विष्टं स्त्रीपुमांसोर्विवादं
वर्ज्यान्याहुर्यश्च पन्थाः प्रदुष्ठः ॥ 36॥
सामुद्रिकं वणिजं चोरपूर्वं
शलाक धूर्तं च चिकित्सकं च ।
अरिं च मित्रं च कुशीलवं च
नैतान्साख्येष्वधिकुर्वीत सप्त ॥ 37॥
मानाग्निहोत्रमुत मानमौनं
मानेनाधीतमुत मानयज्ञः ।
एतानि चत्वार्यभयङ्कराणि
भयं प्रयच्छन्त्ययथा कृतानि ॥ 38॥
अगार दाही गरदः कुण्डाशी सोमविक्रयी ।
पर्व कारश्च सूची च मित्र ध्रुक्पारदारिकः ॥ 39॥
भ्रूणहा गुरु तल्पी च यश्च स्यात्पानपो द्विजः ।
अतितीक्ष्णश्च काकश्च नास्तिको वेद निन्दकः ॥ 40॥
स्रुव प्रग्रहणो व्रात्यः कीनाशश्चार्थवानपि ।
रक्षेत्युक्तश्च यो हिंस्यात्सर्वे ब्रह्मण्हणैः समाः ॥ 41॥
तृणोक्लया ज्ञायते जातरूपं
युगे भद्रो व्यवहारेण साधुः ।
शूरो भयेष्वर्थकृच्छ्रेषु धीरः
कृच्छ्रास्वापत्सु सुहृदश्चारयश् च ॥ 42॥
जरा रूपं हरति हि धैर्यमाशा
मृत्युः प्राणान्धर्मचर्यामसूया ।
क्रोधः श्रियं शीलमनार्य सेवा
ह्रियं कामः सर्वमेवाभिमानः ॥ 43॥
श्रीर्मङ्गलात्प्रभवति प्रागल्भ्यात्सम्प्रवर्धते ।
दाक्ष्यात्तु कुरुते मूलं संयमात्प्रतितिष्ठति ॥ 44॥
अष्टौ गुणाः पुरुषं दीपयन्ति
प्रज्ञा च कौल्यं च दमः श्रुतं च ।
पराक्रमश्चाबहु भाषिता च
दानं यथाशक्ति कृतज्ञता च ॥ 45॥
एतान्गुणांस्तात महानुभावान्
एको गुणः संश्रयते प्रसह्य ।
राजा यदा सत्कुरुते मनुष्यं
सर्वान्गुणानेष गुणोऽतिभाति ॥ 46॥
अष्टौ नृपेमानि मनुष्यलोके
स्वर्गस्य लोकस्य निदर्शनानि ।
चत्वार्येषामन्ववेतानि सद्भिश्
चत्वार्येषामन्ववयन्ति सन्तः ॥ 47॥
यज्ञो दानमध्ययनं तपश् च
चत्वार्येतान्यन्ववेतानि सद्भिः ।
दमः सत्यमार्जवमानृशंस्यं
चत्वार्येतान्यन्ववयन्ति सन्तः ॥ 48॥
न सा सभा यत्र न सन्ति वृद्धा
न ते वृद्धा ये न वदन्ति धर्मम् ।
नासौ हर्मो यतन सत्यमस्ति
न तत्सत्यं यच्छलेनानुविद्धम् ॥ 49॥
सत्यं रूपं श्रुतं विद्या कौल्यं शीलं बलं धनम् ।
शौर्यं च चिरभाष्यं च दशः संसर्गयोनयः ॥ 50॥
पापं कुर्वन्पापकीर्तिः पापमेवाश्नुते फलम् ।
पुण्यं कुर्वन्पुण्यकीर्तिः पुण्यमेवाश्नुते फलम् ॥ 51॥
पापं प्रज्ञां नाशयति क्रियमाणं पुनः पुनः ।
नष्टप्रज्ञः पापमेव नित्यमारभते नरः ॥ 52॥
पुण्यं प्रज्ञां वर्धयति क्रियमाणं पुनः पुनः ।
वृद्धप्रज्ञः पुण्यमेव नित्यमारभते नरः ॥ 53॥
असूयको दन्द शूको निष्ठुरो वैरकृन्नरः ।
स कृच्छ्रं महदाप्नोतो नचिरात्पापमाचरन् ॥ 54॥
अनसूयः कृतप्रज्ञः शोभनान्याचरन्सदा ।
अकृच्छ्रात्सुखमाप्नोति सर्वत्र च विराजते ॥ 55॥
प्रज्ञामेवागमयति यः प्राज्ञेभ्यः स पण्डितः ।
प्राज्ञो ह्यवाप्य धर्मार्थौ शक्नोति सुखमेधितुम् ॥ 56॥
दिवसेनैव तत्कुर्याद्येन रातौ सुखं वसेत् ।
अष्ट मासेन तत्कुर्याद्येन वर्षाः सुखं वसेत् ॥ 57॥
पूर्वे वयसि तत्कुर्याद्येन वृद्धसुखं वसेत् ।
यावज्जीवेन तत्कुर्याद्येन प्रेत्य सुखं वसेत् ॥ 58॥
जीर्णमन्नं प्रशंसन्ति भार्यं च गतयौवनाम् ।
शूरं विगतसङ्ग्रामं गतपारं तपस्विनम् ॥ 59॥
धनेनाधर्मलब्धेन यच्छिद्रमपिधीयते ।
असंवृतं तद्भवति ततोऽन्यदवदीर्यते ॥ 60॥
गुरुरात्मवतां शास्ता शासा राजा दुरात्मनाम् ।
अथ प्रच्छन्नपापानां शास्ता वैवस्वतो यमः ॥ 61॥
ऋषीणां च नदीनां च कुलानां च महामनाम् ।
प्रभवो नाधिगन्तव्यः स्त्रीणां दुश्चरितस्य च ॥ 62॥
द्विजातिपूजाभिरतो दाता ज्ञातिषु चार्जवी ।
क्षत्रियः स्वर्गभाग्राजंश्चिरं पालयते महीम् ॥ 63॥
सुवर्णपुष्पां पृथिवीं चिन्वन्ति पुरुषास्त्रयः ।
शूरश्च कृतविद्यश्च यश्च जानाति सेवितुम् ॥ 64॥
बुद्धिश्रेष्ठानि कर्माणि बाहुमध्यानि भारत ।
तानि जङ्घा जघन्यानि भारप्रत्यवराणि च ॥ 65॥
दुर्योधने च शकुनौ मूढे दुःशासने तथा ।
कर्णे चैश्वर्यमाधाय कथं त्वं भूतिमिच्छसि ॥ 66॥
सर्वैर्गुणैरुपेताश्च पाण्डवा भरतर्षभ ।
पितृवत्त्वयि वर्तन्ते तेषु वर्तस्व पुत्रवत् ॥ 67॥
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरहितवाक्ये पञ्चत्रिंशोऽध्यायः ॥ 35॥
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ ||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
brūhi bhūyo mahābuddhe dharmārthasahitaṃ vacaḥ |
śaṛṇvato nāsti me tṛptirvicitrāṇīha bhāṣase || 1||
vidura uvāca |
sarvatīrtheṣu vā snānaṃ sarvabhūteṣu cārjavam |
ubhe ete same syātāmārjavaṃ vā viśiṣyate || 2||
ārjavaṃ pratipadyasva putreṣu satataṃ vibho |
iha kīrtiṃ parāṃ prāpya pretya svargamavāpsyasi || 3||
yāvatkīrtirmanuṣyasya puṇyā lokeṣu gīyate |
tāvatsa puruṣavyāghra svargaloke mahīyate || 4||
atrāpyudāharantīmamitihāsaṃ purātanam |
virocanasya saṃvādaṃ keśinyarthe sudhanvanā || 5||
keśinyuvāca |
kiṃ brāhmaṇāḥ svicchreyāṃso ditijāḥ svidvirocana |
atha kena sma paryaṅkaṃ sudhanvā nādhirohati || 6||
virocana uvāca |
prājāpatyā hi vai śreṣṭhā vayaṃ keśini sattamāḥ |
asmākaṃ khalvime lokāḥ ke devāḥ ke dvijātayaḥ || 7||
keśinyuvāca |
ihaivāssva pratīkṣāva upasthāne virocana |
sudhanvā prātarāgantā paśyeyaṃ vāṃ samāgatau || 8||
virocana uvāca |
tathā bhadre kariṣyāmi yathā tvaṃ bhīru bhāṣase |
sudhanvānaṃ ca māṃ caiva prātardraṣṭāsi saṅgatau || 9||
vidura uvāca |
anvālabhe hiraṇmayaṃ prāhrāde'haṃ tavāsanam |
ekatvamupasampanno na tvāseyaṃ tvayā saha || 10||
virocana uvāca |
anvāharantu phalakaṃ kūrcaṃ vāpyatha vā bṛsīm |
sudhanvanna tvamarho'si mayā saha samāsanam || 11||
sudhanvovāca |
pitāpi te samāsīnamupāsītaiva māmadhaḥ |
bālaḥ sukhaidhito gehe na tvaṃ kiṃ cana budhyase || 12||
virocana uvāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca yadvittamasureṣu naḥ |
sudhanvanvipaṇe tena praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 13||
sudhanvovāca |
hiraṇyaṃ ca gavāśvaṃ ca tavaivāstu virocana |
prāṇayostu paṇaṃ kṛtvā praśnaṃ pṛcchāva ye viduḥ || 14||
virocana uvāca |
āvāṃ kutra gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
na hi deveṣvahaṃ sthātā na manuṣyeṣu karhi cit || 15||
sudhanvovāca |
pitaraṃ te gamiṣyāvaḥ prāṇayorvipaṇe kṛte |
putrasyāpi sa hetorhi prahrādo nānṛtaṃ vadet || 16||
prahlāda uvāca |
imau tau sampradṛśyete yābhyāṃ na caritaṃ saha |
āśīviṣāviva kruddhāvekamārgamihāgatau || 17||
kiṃ vai sahaiva carato na purā carataḥ saha |
virocanaitatpṛcchāmi kiṃ te sakhyaṃ sudhanvanā || 18||
virocana uvāca |
na me sudhanvanā sakhyaṃ prāṇayorvipaṇāvahe |
prahrāda tattvāmṛpcchāmi mā praśnamanṛtaṃ vadīḥ || 19||
prahlāda uvāca |
udakaṃ madhuparkaṃ cāpyānayantu sudhanvane |
brahmannabhyarcanīyo'si śvetā gauḥ pīvarī kṛtā || 20||
sudhanvovāca |
udakaṃ madhuparkaṃ ca patha evārpitaṃ mama |
prahrāda tvaṃ tu nau praśnaṃ tathyaṃ prabrūhi pṛcchatoḥ || 21||
prahlāda uvāca |
purto vānyo bhavānbrahmansākṣye caiva bhavetsthitaḥ |
tayorvivadatoḥ praśnaṃ kathamasmadvibho vadet || 22||
atha yo naiva prabrūyātsatyaṃ vā yadi vānṛtam |
etatsudhanvanpṛcchāmi durvivaktā sma kiṃ vaset || 23||
sudhanvovāca |
yāṃ rātrimadhivinnā strī yāṃ caivākṣa parājitaḥ |
yāṃ ca bhārābhitaptāṅgo durvivaktā sma tāṃ vaset || 24||
nagare pratiruddhaḥ sanbahirdvāre bubhukṣitaḥ |
amitrānbhūyasaḥ paśyandurvivaktā sma tāṃ vaset || 25||
pañca paśvanṛte hanti daśa hanti gavānṛte |
śatamaśvānṛte hanti sahasraṃ puruṣānṛte || 26||
hanti jātānajātāṃśca hiraṇyārtho'nṛtaṃ vadan |
sarvaṃ bhūmyanṛte hanti mā sma bhūmyanṛtaṃ vadīḥ || 27||
prahlāda uvāca |
mattaḥ śreyānaṅgirā vai sudhanvā tvadvirocana |
mātāsya śreyasī mātustasmāttvaṃ tena vai jitaḥ || 28||
virocana sudhanvāyaṃ prāṇānāmīśvarastava |
sudhanvanpunaricchāmi tvayā dattaṃ virocanam || 29||
sudhanvovāca |
yaddharmamavṛṇīthāstvaṃ na kāmādanṛtaṃ vadīḥ |
punardadāmi te tasmātputraṃ prahrāda durlabham || 30||
eṣa prahrāda putraste mayā datto virocanaḥ |
pādaprakṣālanaṃ kuryātkumāryāḥ sannidhau mama || 31||
vidura uvāca |
tasmādrājendra bhūmyarthe nānṛtaṃ vaktumarhasi |
mā gamaḥ sa sutāmātyo'tyayaṃ putrānanubhraman || 32||
na devā yaṣṭimādāya rakṣanti paśupālavat |
yaṃ tu rakṣitumicchanti buddhyā saṃvibhajanti tam || 33||
yathā yathā hi puruṣaḥ kalyāṇe kurute manaḥ |
tathā tathāsya sarvārthāḥ sidhyante nātra saṃśayaḥ || 34||
na chandāṃsi vṛjināttārayanti
āyāvinaṃ māyayā vartamānam |
nīḍaṃ śakuntā iva jātapakṣāś
chandāṃsyenaṃ prajahatyantakāle || 35||
mattāpānaṃ kalahaṃ pūgavairaṃ
bhāryāpatyorantaraṃ jñātibhedam |
rājadviṣṭaṃ strīpumāṃsorvivādaṃ
varjyānyāhuryaśca panthāḥ praduṣṭhaḥ || 36||
sāmudrikaṃ vaṇijaṃ corapūrvaṃ
śalāka dhūrtaṃ ca cikitsakaṃ ca |
ariṃ ca mitraṃ ca kuśīlavaṃ ca
naitānsākhyeṣvadhikurvīta sapta || 37||
mānāgnihotramuta mānamaunaṃ
mānenādhītamuta mānayajñaḥ |
etāni catvāryabhayaṅkarāṇi
bhayaṃ prayacchantyayathā kṛtāni || 38||
agāra dāhī garadaḥ kuṇḍāśī somavikrayī |
parva kāraśca sūcī ca mitra dhrukpāradārikaḥ || 39||
bhrūṇahā guru talpī ca yaśca syātpānapo dvijaḥ |
atitīkṣṇaśca kākaśca nāstiko veda nindakaḥ || 40||
sruva pragrahaṇo vrātyaḥ kīnāśaścārthavānapi |
rakṣetyuktaśca yo hiṃsyātsarve brahmaṇhaṇaiḥ samāḥ || 41||
tṛṇoklayā jñāyate jātarūpaṃ
yuge bhadro vyavahāreṇa sādhuḥ |
śūro bhayeṣvarthakṛcchreṣu dhīraḥ
kṛcchrāsvāpatsu suhṛdaścārayaś ca || 42||
jarā rūpaṃ harati hi dhairyamāśā
mṛtyuḥ prāṇāndharmacaryāmasūyā |
krodhaḥ śriyaṃ śīlamanārya sevā
hriyaṃ kāmaḥ sarvamevābhimānaḥ || 43||
śrīrmaṅgalātprabhavati prāgalbhyātsampravardhate |
dākṣyāttu kurute mūlaṃ saṃyamātpratitiṣṭhati || 44||
aṣṭau guṇāḥ puruṣaṃ dīpayanti
prajñā ca kaulyaṃ ca damaḥ śrutaṃ ca |
parākramaścābahu bhāṣitā ca
dānaṃ yathāśakti kṛtajñatā ca || 45||
etānguṇāṃstāta mahānubhāvān
eko guṇaḥ saṃśrayate prasahya |
rājā yadā satkurute manuṣyaṃ
sarvānguṇāneṣa guṇo'tibhāti || 46||
aṣṭau nṛpemāni manuṣyaloke
svargasya lokasya nidarśanāni |
catvāryeṣāmanvavetāni sadbhiś
catvāryeṣāmanvavayanti santaḥ || 47||
yajño dānamadhyayanaṃ tapaś ca
catvāryetānyanvavetāni sadbhiḥ |
damaḥ satyamārjavamānṛśaṃsyaṃ
catvāryetānyanvavayanti santaḥ || 48||
na sā sabhā yatra na santi vṛddhā
na te vṛddhā ye na vadanti dharmam |
nāsau harmo yatana satyamasti
na tatsatyaṃ yacchalenānuviddham || 49||
satyaṃ rūpaṃ śrutaṃ vidyā kaulyaṃ śīlaṃ balaṃ dhanam |
śauryaṃ ca cirabhāṣyaṃ ca daśaḥ saṃsargayonayaḥ || 50||
pāpaṃ kurvanpāpakīrtiḥ pāpamevāśnute phalam |
puṇyaṃ kurvanpuṇyakīrtiḥ puṇyamevāśnute phalam || 51||
pāpaṃ prajñāṃ nāśayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
naṣṭaprajñaḥ pāpameva nityamārabhate naraḥ || 52||
puṇyaṃ prajñāṃ vardhayati kriyamāṇaṃ punaḥ punaḥ |
vṛddhaprajñaḥ puṇyameva nityamārabhate naraḥ || 53||
asūyako danda śūko niṣṭhuro vairakṛnnaraḥ |
sa kṛcchraṃ mahadāpnoto nacirātpāpamācaran || 54||
anasūyaḥ kṛtaprajñaḥ śobhanānyācaransadā |
akṛcchrātsukhamāpnoti sarvatra ca virājate || 55||
prajñāmevāgamayati yaḥ prājñebhyaḥ sa paṇḍitaḥ |
prājño hyavāpya dharmārthau śaknoti sukhamedhitum || 56||
divasenaiva tatkuryādyena rātau sukhaṃ vaset |
aṣṭa māsena tatkuryādyena varṣāḥ sukhaṃ vaset || 57||
pūrve vayasi tatkuryādyena vṛddhasukhaṃ vaset |
yāvajjīvena tatkuryādyena pretya sukhaṃ vaset || 58||
jīrṇamannaṃ praśaṃsanti bhāryaṃ ca gatayauvanām |
śūraṃ vigatasaṅgrāmaṃ gatapāraṃ tapasvinam || 59||
dhanenādharmalabdhena yacchidramapidhīyate |
asaṃvṛtaṃ tadbhavati tato'nyadavadīryate || 60||
gururātmavatāṃ śāstā śāsā rājā durātmanām |
atha pracchannapāpānāṃ śāstā vaivasvato yamaḥ || 61||
ṛṣīṇāṃ ca nadīnāṃ ca kulānāṃ ca mahāmanām |
prabhavo nādhigantavyaḥ strīṇāṃ duścaritasya ca || 62||
dvijātipūjābhirato dātā jñātiṣu cārjavī |
kṣatriyaḥ svargabhāgrājaṃściraṃ pālayate mahīm || 63||
suvarṇapuṣpāṃ pṛthivīṃ cinvanti puruṣāstrayaḥ |
śūraśca kṛtavidyaśca yaśca jānāti sevitum || 64||
buddhiśreṣṭhāni karmāṇi bāhumadhyāni bhārata |
tāni jaṅghā jaghanyāni bhārapratyavarāṇi ca || 65||
duryodhane ca śakunau mūḍhe duḥśāsane tathā |
karṇe caiśvaryamādhāya kathaṃ tvaṃ bhūtimicchasi || 66||
sarvairguṇairupetāśca pāṇḍavā bharatarṣabha |
pitṛvattvayi vartante teṣu vartasva putravat || 67||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
vidurahitavākye pañcatriṃśo'dhyāyaḥ || 35||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.