ଓଁ ଶ୍ରୀ ପରମାତ୍ମନେ ନମଃ
ଅଥ ଚତୁର୍ଥୋଽଧ୍ଯାଯଃ
ଜ୍ଞାନଯୋଗଃ
ଶ୍ରୀ ଭଗଵାନୁଵାଚ
ଇମଂ ଵିଵସ୍ଵତେ ଯୋଗଂ ପ୍ରୋକ୍ତଵାନହମଵ୍ଯଯମ୍ ।
ଵିଵସ୍ଵାନ୍ମନଵେ ପ୍ରାହ ମନୁରିକ୍ଷ୍ଵାକଵେଽବ୍ରଵୀତ୍ ॥1॥
ଏଵଂ ପରମ୍ପରାପ୍ରାପ୍ତମ୍ ଇମଂ ରାଜର୍ଷଯୋ ଵିଦୁଃ ।
ସ କାଲେନେହ ମହତା ଯୋଗୋ ନଷ୍ଟଃ ପରନ୍ତପ ॥2॥
ସ ଏଵାଯଂ ମଯା ତେଽଦ୍ଯ ଯୋଗଃ ପ୍ରୋକ୍ତଃ ପୁରାତନଃ ।
ଭକ୍ତୋଽସି ମେ ସଖା ଚେତି ରହସ୍ଯଂ ହ୍ଯେତଦୁତ୍ତମମ୍ ॥3॥
ଅର୍ଜୁନ ଉଵାଚ
ଅପରଂ ଭଵତୋ ଜନ୍ମ ପରଂ ଜନ୍ମ ଵିଵସ୍ଵତଃ ।
କଥମେତଦ୍ଵିଜାନୀଯାଂ ତ୍ଵମାଦୌ ପ୍ରୋକ୍ତଵାନିତି ॥4॥
ଶ୍ରୀ ଭଗଵାନୁଵାଚ
ବହୂନି ମେ ଵ୍ଯତୀତାନି ଜନ୍ମାନି ତଵ ଚାର୍ଜୁନ ।
ତାନ୍ଯହଂ ଵେଦ ସର୍ଵାଣି ନ ତ୍ଵଂ ଵେତ୍ଥ ପରନ୍ତପ ॥5॥
ଅଜୋଽପି ସନ୍ନଵ୍ଯଯାତ୍ମା ଭୂତାନାମୀଶ୍ଵରୋଽପି ସନ୍ ।
ପ୍ରକୃତିଂ ସ୍ଵାମଧିଷ୍ଠାଯ ସମ୍ଭଵାମ୍ଯାତ୍ମମାଯଯା ॥6॥
ଯଦା ଯଦା ହି ଧର୍ମସ୍ଯ ଗ୍ଲାନିର୍ଭଵତି ଭାରତ ।
ଅଭ୍ଯୁତ୍ଥାନମଧର୍ମସ୍ଯ ତଦାଽଽତ୍ମାନଂ ସୃଜାମ୍ଯହମ୍ ॥7॥
ପରିତ୍ରାଣାଯ ସାଧୂନାଂ ଵିନାଶାଯ ଚ ଦୁଷ୍କୃତାମ୍ ।
ଧର୍ମସଂସ୍ଥାପନାର୍ଥାଯ ସମ୍ଭଵାମି ଯୁଗେ ଯୁଗେ ॥8॥
ଜନ୍ମ କର୍ମ ଚ ମେ ଦିଵ୍ଯମ୍ ଏଵଂ ଯୋ ଵେତ୍ତି ତତ୍ତ୍ଵତଃ ।
ତ୍ଯକ୍ତ୍ଵା ଦେହଂ ପୁନର୍ଜନ୍ମ ନୈତି ମାମେତି ସୋଽର୍ଜୁନ ॥9॥
ଵୀତରାଗଭଯକ୍ରୋଧାଃ ମନ୍ମଯା ମାମୁପାଶ୍ରିତାଃ ।
ବହଵୋ ଜ୍ଞାନତପସା ପୂତା ମଦ୍ଭାଵମାଗତାଃ ॥10॥
ଯେ ଯଥା ମାଂ ପ୍ରପଦ୍ଯନ୍ତେ ତାଂସ୍ତଥୈଵ ଭଜାମ୍ଯହମ୍ ।
ମମ ଵର୍ତ୍ମାନୁଵର୍ତନ୍ତେ ମନୁଷ୍ଯାଃ ପାର୍ଥ ସର୍ଵଶଃ ॥11॥
କାଙ୍କ୍ଷନ୍ତଃ କର୍ମଣାଂ ସିଦ୍ଧିଂ ଯଜନ୍ତ ଇହ ଦେଵତାଃ ।
କ୍ଷିପ୍ରଂ ହି ମାନୁଷେ ଲୋକେ ସିଦ୍ଧିର୍ଭଵତି କର୍ମଜା ॥12॥
ଚାତୁର୍ଵର୍ଣ୍ଯଂ ମଯା ସୃଷ୍ଟଂ ଗୁଣକର୍ମଵିଭାଗଶଃ ।
ତସ୍ଯ କର୍ତାରମପି ମାଂ ଵିଦ୍ଧ୍ଯକର୍ତାରମଵ୍ଯଯମ୍ ॥13॥
ନ ମାଂ କର୍ମାଣି ଲିମ୍ପନ୍ତି ନ ମେ କର୍ମଫଲେ ସ୍ପୃହା ।
ଇତି ମାଂ ଯୋଽଭିଜାନାତି କର୍ମଭିର୍ନ ସ ବଧ୍ଯତେ ॥14॥
ଏଵଂ ଜ୍ଞାତ୍ଵା କୃତଂ କର୍ମ ପୂର୍ଵୈରପି ମୁମୁକ୍ଷୁଭିଃ ।
କୁରୁ କର୍ମୈଵ ତସ୍ମାତ୍ତ୍ଵଂ ପୂର୍ଵୈଃ ପୂର୍ଵତରଂ କୃତମ୍ ॥15॥
କିଂ କର୍ମ କିମକର୍ମେତି କଵଯୋଽପ୍ଯତ୍ର ମୋହିତାଃ ।
ତତ୍ତେ କର୍ମ ପ୍ରଵକ୍ଷ୍ଯାମି ଯଜ୍ଜ୍ଞାତ୍ଵା ମୋକ୍ଷ୍ଯସେଽଶୁଭାତ୍ ॥16॥
କର୍ମଣୋ ହ୍ଯପି ବୋଦ୍ଧଵ୍ଯଂ ବୋଦ୍ଧଵ୍ଯଂ ଚ ଵିକର୍ମଣଃ ।
ଅକର୍ମଣଶ୍ଚ ବୋଦ୍ଧଵ୍ଯଂ ଗହନା କର୍ମଣୋ ଗତିଃ ॥17॥
କର୍ମଣ୍ଯକର୍ମ ଯଃ ପଶ୍ଯେତ୍ ଅକର୍ମଣି ଚ କର୍ମ ଯଃ ।
ସ ବୁଦ୍ଧିମାନ୍ମନୁଷ୍ଯେଷୁ ସ ଯୁକ୍ତଃ କୃତ୍ସ୍ନକର୍ମକୃତ୍ ॥18॥
ଯସ୍ଯ ସର୍ଵେ ସମାରମ୍ଭାଃ କାମସଙ୍କଲ୍ପଵର୍ଜିତାଃ ।
ଜ୍ଞାନାଗ୍ନିଦଗ୍ଧକର୍ମାଣଂ ତମାହୁଃ ପଣ୍ଡିତଂ ବୁଧାଃ ॥19॥
ତ୍ଯକ୍ତ୍ଵା କର୍ମଫଲାସଙ୍ଗଂ ନିତ୍ଯତୃପ୍ତୋ ନିରାଶ୍ରଯଃ ।
କର୍ମଣ୍ଯଭିପ୍ରଵୃତ୍ତୋଽପି ନୈଵ କିଞ୍ଚିତ୍କରୋତି ସଃ ॥20॥
ନିରାଶୀର୍ଯତଚିତ୍ତାତ୍ମା ତ୍ଯକ୍ତସର୍ଵ ପରିଗ୍ରହଃ ।
ଶାରୀରଂ କେଵଲଂ କର୍ମ କୁର୍ଵନ୍ନାପ୍ନୋତି କିଲ୍ବିଷମ୍ ॥21॥
ଯଦୃଚ୍ଛାଲାଭସନ୍ତୁଷ୍ଟଃ ଦ୍ଵନ୍ଦ୍ଵାତୀତୋ ଵିମତ୍ସରଃ ।
ସମଃ ସିଦ୍ଧାଵସିଦ୍ଧୌ ଚ କୃତ୍ଵାପି ନ ନିବଧ୍ଯତେ ॥22॥
ଗତସଙ୍ଗସ୍ଯ ମୁକ୍ତସ୍ଯ ଜ୍ଞାନାଵସ୍ଥିତଚେତସଃ ।
ଯଜ୍ଞାଯାଚରତଃ କର୍ମ ସମଗ୍ରଂ ପ୍ରଵିଲୀଯତେ ॥23॥
ବ୍ରହ୍ମାର୍ପଣଂ ବ୍ରହ୍ମ ହଵିଃ ବ୍ରହ୍ମାଗ୍ନୌ ବ୍ରହ୍ମଣା ହୁତମ୍ ।
ବ୍ରହ୍ମୈଵ ତେନ ଗନ୍ତଵ୍ଯଂ ବ୍ରହ୍ମକର୍ମସମାଧିନା ॥24॥
ଦୈଵମେଵାପରେ ଯଜ୍ଞଂ ଯୋଗିନଃ ପର୍ଯୁପାସତେ ।
ବ୍ରହ୍ମାଗ୍ନାଵପରେ ଯଜ୍ଞଂ ଯଜ୍ଞେନୈଵୋପଜୁହ୍ଵତି ॥25॥
ଶ୍ରୋତ୍ରାଦୀନୀନ୍ଦ୍ରିଯାଣ୍ଯନ୍ଯେ ସଂଯମାଗ୍ନିଷୁ ଜୁହ୍ଵତି ।
ଶବ୍ଦାଦୀନ୍ଵିଷଯାନନ୍ଯେ ଇନ୍ଦ୍ରିଯାଗ୍ନିଷୁ ଜୁହ୍ଵତି ॥26॥
ସର୍ଵାଣୀନ୍ଦ୍ରିଯକର୍ମାଣି ପ୍ରାଣକର୍ମାଣି ଚାପରେ ।
ଆତ୍ମସଂଯମଯୋଗାଗ୍ନୌ ଜୁହ୍ଵତି ଜ୍ଞାନଦୀପିତେ ॥27॥
ଦ୍ରଵ୍ଯଯଜ୍ଞାସ୍ତପୋଯଜ୍ଞାଃ ଯୋଗଯଜ୍ଞାସ୍ତଥାଽପରେ ।
ସ୍ଵାଧ୍ଯାଯଜ୍ଞାନଯଜ୍ଞାଶ୍ଚ ଯତଯଃ ସଂଶିତଵ୍ରତାଃ ॥28॥
ଅପାନେ ଜୁହ୍ଵତି ପ୍ରାଣଂ ପ୍ରାଣେଽପାନଂ ତଥାପରେ ।
ପ୍ରାଣାପାନଗତୀ ରୁଦ୍ଧ୍ଵା ପ୍ରାଣାଯାମପରାଯଣାଃ ॥29॥
ଅପରେ ନିଯତାହାରାଃ ପ୍ରାଣାନ୍ପ୍ରାଣେଷୁ ଜୁହ୍ଵତି ।
ସର୍ଵେଽପ୍ଯେତେ ଯଜ୍ଞଵିଦଃ ଯଜ୍ଞକ୍ଷପିତକଲ୍ମଷାଃ ॥30॥
ଯଜ୍ଞଶିଷ୍ଟାମୃତଭୁଜଃ ଯାନ୍ତି ବ୍ରହ୍ମ ସନାତନମ୍ ।
ନାଯଂ ଲୋକୋଽସ୍ତ୍ଯଯଜ୍ଞସ୍ଯ କୁତୋଽନ୍ଯଃ କୁରୁସତ୍ତମ ॥31॥
ଏଵଂ ବହୁଵିଧା ଯଜ୍ଞାଃ ଵିତତା ବ୍ରହ୍ମଣୋ ମୁଖେ ।
କର୍ମଜାନ୍ଵିଦ୍ଧି ତାନ୍ସର୍ଵାନ୍ ଏଵଂ ଜ୍ଞାତ୍ଵା ଵିମୋକ୍ଷ୍ଯସେ ॥32॥
ଶ୍ରେଯାନ୍ଦ୍ରଵ୍ଯମଯାଦ୍ଯଜ୍ଞାତ୍ ଜ୍ଞାନଯଜ୍ଞଃ ପରନ୍ତପ ।
ସର୍ଵଂ କର୍ମାଖିଲଂ ପାର୍ଥ ଜ୍ଞାନେ ପରିସମାପ୍ଯତେ ॥33॥
ତଦ୍ଵିଦ୍ଧି ପ୍ରଣିପାତେନ ପରିପ୍ରଶ୍ନେନ ସେଵଯା ।
ଉପଦେକ୍ଷ୍ଯନ୍ତି ତେ ଜ୍ଞାନଂ ଜ୍ଞାନିନସ୍ତତ୍ତ୍ଵଦର୍ଶିନଃ ॥34॥
ଯଜ୍ଜ୍ଞାତ୍ଵା ନ ପୁନର୍ମୋହମ୍ ଏଵଂ ଯାସ୍ଯସି ପାଣ୍ଡଵ ।
ଯେନ ଭୂତାନ୍ଯଶେଷେଣ ଦ୍ରକ୍ଷ୍ଯସ୍ଯାତ୍ମନ୍ଯଥୋ ମଯି ॥35॥
ଅପି ଚେଦସି ପାପେଭ୍ଯଃ ସର୍ଵେଭ୍ଯଃ ପାପକୃତ୍ତମଃ ।
ସର୍ଵଂ ଜ୍ଞାନପ୍ଲଵେନୈଵ ଵୃଜିନଂ ସନ୍ତରିଷ୍ଯସି ॥36॥
ଯଥୈଧାଂସି ସମିଦ୍ଧୋଽଗ୍ନିଃ ଭସ୍ମସାତ୍କୁରୁତେଽର୍ଜୁନ ।
ଜ୍ଞାନାଗ୍ନିଃ ସର୍ଵକର୍ମାଣି ଭସ୍ମସାତ୍କୁରୁତେ ତଥା ॥37॥
ନ ହି ଜ୍ଞାନେନ ସଦୃଶଂ ପଵିତ୍ରମିହ ଵିଦ୍ଯତେ ।
ତତ୍ସ୍ଵଯଂ ଯୋଗସଂସିଦ୍ଧଃ କାଲେନାତ୍ମନି ଵିନ୍ଦତି ॥38॥
ଶ୍ରଦ୍ଧାଵାନ୍ ଲଭତେ ଜ୍ଞାନଂ ତତ୍ପରଃ ସଂଯତେନ୍ଦ୍ରିଯଃ ।
ଜ୍ଞାନଂ ଲବ୍ଧ୍ଵା ପରାଂ ଶାନ୍ତିମ୍ ଅଚିରେଣାଧିଗଚ୍ଛତି ॥39॥
ଅଜ୍ଞଶ୍ଚାଶ୍ରଦ୍ଦଧାନଶ୍ଚ ସଂଶଯାତ୍ମା ଵିନଶ୍ଯତି ।
ନାଯଂ ଲୋକୋଽସ୍ତି ନ ପରଃ ନ ସୁଖଂ ସଂଶଯାତ୍ମନଃ ॥40॥
ଯୋଗସନ୍ନ୍ଯସ୍ତକର୍ମାଣଂ ଜ୍ଞାନସଞ୍ଛିନ୍ନସଂଶଯମ୍ ।
ଆତ୍ମଵନ୍ତଂ ନ କର୍ମାଣି ନିବଧ୍ନନ୍ତି ଧନଞ୍ଜଯ ॥41॥
ତସ୍ମାଦଜ୍ଞାନସମ୍ଭୂତଂ ହୃତ୍ସ୍ଥଂ ଜ୍ଞାନାସିନାତ୍ମନଃ ।
ଛିତ୍ତ୍ଵୈନଂ ସଂଶଯଂ ଯୋଗମ୍ ଆତିଷ୍ଠୋତ୍ତିଷ୍ଠ ଭାରତ ॥42॥
॥ ଓଁ ତତ୍ସଦିତି ଶ୍ରୀମଦ୍ଭଗଵଦ୍ଗୀତାସୁ ଉପନିଷତ୍ସୁ ବ୍ରହ୍ମଵିଦ୍ଯାଯାଂ
ଯୋଗଶାସ୍ତ୍ରେ ଶ୍ରୀକୃଷ୍ଣାର୍ଜୁନସଂଵାଦେ ଜ୍ଞାନଯୋଗୋ ନାମ ଚତୁର୍ଥୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha caturtho'dhyāyaḥ
jñānayogaḥ
śrī bhagavānuvāca
imaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam |
vivasvānmanave prāha manurikṣvākave'bravīt ||1||
evaṃ paramparāprāptam imaṃ rājarṣayo viduḥ |
sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa ||2||
sa evāyaṃ mayā te'dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ |
bhakto'si me sakhā ceti rahasyaṃ hyetaduttamam ||3||
arjuna uvāca
aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasvataḥ |
kathametadvijānīyāṃ tvamādau proktavāniti ||4||
śrī bhagavānuvāca
bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna |
tānyahaṃ veda sarvāṇi na tvaṃ vettha parantapa ||5||
ajo'pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro'pi san |
prakṛtiṃ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā ||6||
yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata |
abhyutthānamadharmasya tadā''tmānaṃ sṛjāmyaham ||7||
paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām |
dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge ||8||
janma karma ca me divyam evaṃ yo vetti tattvataḥ |
tyaktvā dehaṃ punarjanma naiti māmeti so'rjuna ||9||
vītarāgabhayakrodhāḥ manmayā māmupāśritāḥ |
bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ ||10||
ye yathā māṃ prapadyante tāṃstathaiva bhajāmyaham |
mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ||11||
kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ yajanta iha devatāḥ |
kṣipraṃ hi mānuṣe loke siddhirbhavati karmajā ||12||
cāturvarṇyaṃ mayā sṛṣṭaṃ guṇakarmavibhāgaśaḥ |
tasya kartāramapi māṃ viddhyakartāramavyayam ||13||
na māṃ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā |
iti māṃ yo'bhijānāti karmabhirna sa badhyate ||14||
evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ |
kuru karmaiva tasmāttvaṃ pūrvaiḥ pūrvataraṃ kṛtam ||15||
kiṃ karma kimakarmeti kavayo'pyatra mohitāḥ |
tatte karma pravakṣyāmi yajjñātvā mokṣyase'śubhāt ||16||
karmaṇo hyapi boddhavyaṃ boddhavyaṃ ca vikarmaṇaḥ |
akarmaṇaśca boddhavyaṃ gahanā karmaṇo gatiḥ ||17||
karmaṇyakarma yaḥ paśyet akarmaṇi ca karma yaḥ |
sa buddhimānmanuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsnakarmakṛt ||18||
yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ |
jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ budhāḥ ||19||
tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ |
karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiñcitkaroti saḥ ||20||
nirāśīryatacittātmā tyaktasarva parigrahaḥ |
śārīraṃ kevalaṃ karma kurvannāpnoti kilbiṣam ||21||
yadṛcchālābhasantuṣṭaḥ dvandvātīto vimatsaraḥ |
samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvāpi na nibadhyate ||22||
gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ |
yajñāyācarataḥ karma samagraṃ pravilīyate ||23||
brahmārpaṇaṃ brahma haviḥ brahmāgnau brahmaṇā hutam |
brahmaiva tena gantavyaṃ brahmakarmasamādhinā ||24||
daivamevāpare yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate |
brahmāgnāvapare yajñaṃ yajñenaivopajuhvati ||25||
śrotrādīnīndriyāṇyanye saṃyamāgniṣu juhvati |
śabdādīnviṣayānanye indriyāgniṣu juhvati ||26||
sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare |
ātmasaṃyamayogāgnau juhvati jñānadīpite ||27||
dravyayajñāstapoyajñāḥ yogayajñāstathā'pare |
svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṃśitavratāḥ ||28||
apāne juhvati prāṇaṃ prāṇe'pānaṃ tathāpare |
prāṇāpānagatī ruddhvā prāṇāyāmaparāyaṇāḥ ||29||
apare niyatāhārāḥ prāṇānprāṇeṣu juhvati |
sarve'pyete yajñavidaḥ yajñakṣapitakalmaṣāḥ ||30||
yajñaśiṣṭāmṛtabhujaḥ yānti brahma sanātanam |
nāyaṃ loko'styayajñasya kuto'nyaḥ kurusattama ||31||
evaṃ bahuvidhā yajñāḥ vitatā brahmaṇo mukhe |
karmajānviddhi tānsarvān evaṃ jñātvā vimokṣyase ||32||
śreyāndravyamayādyajñāt jñānayajñaḥ parantapa |
sarvaṃ karmākhilaṃ pārtha jñāne parisamāpyate ||33||
tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā |
upadekṣyanti te jñānaṃ jñāninastattvadarśinaḥ ||34||
yajjñātvā na punarmoham evaṃ yāsyasi pāṇḍava |
yena bhūtānyaśeṣeṇa drakṣyasyātmanyatho mayi ||35||
api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ |
sarvaṃ jñānaplavenaiva vṛjinaṃ santariṣyasi ||36||
yathaidhāṃsi samiddho'gniḥ bhasmasātkurute'rjuna |
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā ||37||
na hi jñānena sadṛśaṃ pavitramiha vidyate |
tatsvayaṃ yogasaṃsiddhaḥ kālenātmani vindati ||38||
śraddhāvān labhate jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ |
jñānaṃ labdhvā parāṃ śāntim acireṇādhigacchati ||39||
ajñaścāśraddadhānaśca saṃśayātmā vinaśyati |
nāyaṃ loko'sti na paraḥ na sukhaṃ saṃśayātmanaḥ ||40||
yogasannyastakarmāṇaṃ jñānasañchinnasaṃśayam |
ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya ||41||
tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ |
chittvainaṃ saṃśayaṃ yogam ātiṣṭhottiṣṭha bhārata ||42||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde jñānayogo nāma caturtho'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ चतुर्थोऽध्यायः
ज्ञानयोगः
श्री भगवानुवाच
इमं विवस्वते योगं प्रोक्तवानहमव्ययम् ।
विवस्वान्मनवे प्राह मनुरिक्ष्वाकवेऽब्रवीत् ॥1॥
एवं परम्पराप्राप्तम् इमं राजर्षयो विदुः ।
स कालेनेह महता योगो नष्टः परन्तप ॥2॥
स एवायं मया तेऽद्य योगः प्रोक्तः पुरातनः ।
भक्तोऽसि मे सखा चेति रहस्यं ह्येतदुत्तमम् ॥3॥
अर्जुन उवाच
अपरं भवतो जन्म परं जन्म विवस्वतः ।
कथमेतद्विजानीयां त्वमादौ प्रोक्तवानिति ॥4॥
श्री भगवानुवाच
बहूनि मे व्यतीतानि जन्मानि तव चार्जुन ।
तान्यहं वेद सर्वाणि न त्वं वेत्थ परन्तप ॥5॥
अजोऽपि सन्नव्ययात्मा भूतानामीश्वरोऽपि सन् ।
प्रकृतिं स्वामधिष्ठाय सम्भवाम्यात्ममायया ॥6॥
यदा यदा हि धर्मस्य ग्लानिर्भवति भारत ।
अभ्युत्थानमधर्मस्य तदाऽऽत्मानं सृजाम्यहम् ॥7॥
परित्राणाय साधूनां विनाशाय च दुष्कृताम् ।
धर्मसंस्थापनार्थाय सम्भवामि युगे युगे ॥8॥
जन्म कर्म च मे दिव्यम् एवं यो वेत्ति तत्त्वतः ।
त्यक्त्वा देहं पुनर्जन्म नैति मामेति सोऽर्जुन ॥9॥
वीतरागभयक्रोधाः मन्मया मामुपाश्रिताः ।
बहवो ज्ञानतपसा पूता मद्भावमागताः ॥10॥
ये यथा मां प्रपद्यन्ते तांस्तथैव भजाम्यहम् ।
मम वर्त्मानुवर्तन्ते मनुष्याः पार्थ सर्वशः ॥11॥
काङ्क्षन्तः कर्मणां सिद्धिं यजन्त इह देवताः ।
क्षिप्रं हि मानुषे लोके सिद्धिर्भवति कर्मजा ॥12॥
चातुर्वर्ण्यं मया सृष्टं गुणकर्मविभागशः ।
तस्य कर्तारमपि मां विद्ध्यकर्तारमव्ययम् ॥13॥
न मां कर्माणि लिम्पन्ति न मे कर्मफले स्पृहा ।
इति मां योऽभिजानाति कर्मभिर्न स बध्यते ॥14॥
एवं ज्ञात्वा कृतं कर्म पूर्वैरपि मुमुक्षुभिः ।
कुरु कर्मैव तस्मात्त्वं पूर्वैः पूर्वतरं कृतम् ॥15॥
किं कर्म किमकर्मेति कवयोऽप्यत्र मोहिताः ।
तत्ते कर्म प्रवक्ष्यामि यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात् ॥16॥
कर्मणो ह्यपि बोद्धव्यं बोद्धव्यं च विकर्मणः ।
अकर्मणश्च बोद्धव्यं गहना कर्मणो गतिः ॥17॥
कर्मण्यकर्म यः पश्येत् अकर्मणि च कर्म यः ।
स बुद्धिमान्मनुष्येषु स युक्तः कृत्स्नकर्मकृत् ॥18॥
यस्य सर्वे समारम्भाः कामसङ्कल्पवर्जिताः ।
ज्ञानाग्निदग्धकर्माणं तमाहुः पण्डितं बुधाः ॥19॥
त्यक्त्वा कर्मफलासङ्गं नित्यतृप्तो निराश्रयः ।
कर्मण्यभिप्रवृत्तोऽपि नैव किञ्चित्करोति सः ॥20॥
निराशीर्यतचित्तात्मा त्यक्तसर्व परिग्रहः ।
शारीरं केवलं कर्म कुर्वन्नाप्नोति किल्बिषम् ॥21॥
यदृच्छालाभसन्तुष्टः द्वन्द्वातीतो विमत्सरः ।
समः सिद्धावसिद्धौ च कृत्वापि न निबध्यते ॥22॥
गतसङ्गस्य मुक्तस्य ज्ञानावस्थितचेतसः ।
यज्ञायाचरतः कर्म समग्रं प्रविलीयते ॥23॥
ब्रह्मार्पणं ब्रह्म हविः ब्रह्माग्नौ ब्रह्मणा हुतम् ।
ब्रह्मैव तेन गन्तव्यं ब्रह्मकर्मसमाधिना ॥24॥
दैवमेवापरे यज्ञं योगिनः पर्युपासते ।
ब्रह्माग्नावपरे यज्ञं यज्ञेनैवोपजुह्वति ॥25॥
श्रोत्रादीनीन्द्रियाण्यन्ये संयमाग्निषु जुह्वति ।
शब्दादीन्विषयानन्ये इन्द्रियाग्निषु जुह्वति ॥26॥
सर्वाणीन्द्रियकर्माणि प्राणकर्माणि चापरे ।
आत्मसंयमयोगाग्नौ जुह्वति ज्ञानदीपिते ॥27॥
द्रव्ययज्ञास्तपोयज्ञाः योगयज्ञास्तथाऽपरे ।
स्वाध्यायज्ञानयज्ञाश्च यतयः संशितव्रताः ॥28॥
अपाने जुह्वति प्राणं प्राणेऽपानं तथापरे ।
प्राणापानगती रुद्ध्वा प्राणायामपरायणाः ॥29॥
अपरे नियताहाराः प्राणान्प्राणेषु जुह्वति ।
सर्वेऽप्येते यज्ञविदः यज्ञक्षपितकल्मषाः ॥30॥
यज्ञशिष्टामृतभुजः यान्ति ब्रह्म सनातनम् ।
नायं लोकोऽस्त्ययज्ञस्य कुतोऽन्यः कुरुसत्तम ॥31॥
एवं बहुविधा यज्ञाः वितता ब्रह्मणो मुखे ।
कर्मजान्विद्धि तान्सर्वान् एवं ज्ञात्वा विमोक्ष्यसे ॥32॥
श्रेयान्द्रव्यमयाद्यज्ञात् ज्ञानयज्ञः परन्तप ।
सर्वं कर्माखिलं पार्थ ज्ञाने परिसमाप्यते ॥33॥
तद्विद्धि प्रणिपातेन परिप्रश्नेन सेवया ।
उपदेक्ष्यन्ति ते ज्ञानं ज्ञानिनस्तत्त्वदर्शिनः ॥34॥
यज्ज्ञात्वा न पुनर्मोहम् एवं यास्यसि पाण्डव ।
येन भूतान्यशेषेण द्रक्ष्यस्यात्मन्यथो मयि ॥35॥
अपि चेदसि पापेभ्यः सर्वेभ्यः पापकृत्तमः ।
सर्वं ज्ञानप्लवेनैव वृजिनं सन्तरिष्यसि ॥36॥
यथैधांसि समिद्धोऽग्निः भस्मसात्कुरुतेऽर्जुन ।
ज्ञानाग्निः सर्वकर्माणि भस्मसात्कुरुते तथा ॥37॥
न हि ज्ञानेन सदृशं पवित्रमिह विद्यते ।
तत्स्वयं योगसंसिद्धः कालेनात्मनि विन्दति ॥38॥
श्रद्धावान् लभते ज्ञानं तत्परः संयतेन्द्रियः ।
ज्ञानं लब्ध्वा परां शान्तिम् अचिरेणाधिगच्छति ॥39॥
अज्ञश्चाश्रद्दधानश्च संशयात्मा विनश्यति ।
नायं लोकोऽस्ति न परः न सुखं संशयात्मनः ॥40॥
योगसन्न्यस्तकर्माणं ज्ञानसञ्छिन्नसंशयम् ।
आत्मवन्तं न कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय ॥41॥
तस्मादज्ञानसम्भूतं हृत्स्थं ज्ञानासिनात्मनः ।
छित्त्वैनं संशयं योगम् आतिष्ठोत्तिष्ठ भारत ॥42॥
॥ ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासु उपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां
योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे ज्ञानयोगो नाम चतुर्थोऽध्यायः ॥
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha caturtho'dhyāyaḥ
jñānayogaḥ
śrī bhagavānuvāca
imaṃ vivasvate yogaṃ proktavānahamavyayam |
vivasvānmanave prāha manurikṣvākave'bravīt ||1||
evaṃ paramparāprāptam imaṃ rājarṣayo viduḥ |
sa kāleneha mahatā yogo naṣṭaḥ parantapa ||2||
sa evāyaṃ mayā te'dya yogaḥ proktaḥ purātanaḥ |
bhakto'si me sakhā ceti rahasyaṃ hyetaduttamam ||3||
arjuna uvāca
aparaṃ bhavato janma paraṃ janma vivasvataḥ |
kathametadvijānīyāṃ tvamādau proktavāniti ||4||
śrī bhagavānuvāca
bahūni me vyatītāni janmāni tava cārjuna |
tānyahaṃ veda sarvāṇi na tvaṃ vettha parantapa ||5||
ajo'pi sannavyayātmā bhūtānāmīśvaro'pi san |
prakṛtiṃ svāmadhiṣṭhāya sambhavāmyātmamāyayā ||6||
yadā yadā hi dharmasya glānirbhavati bhārata |
abhyutthānamadharmasya tadā''tmānaṃ sṛjāmyaham ||7||
paritrāṇāya sādhūnāṃ vināśāya ca duṣkṛtām |
dharmasaṃsthāpanārthāya sambhavāmi yuge yuge ||8||
janma karma ca me divyam evaṃ yo vetti tattvataḥ |
tyaktvā dehaṃ punarjanma naiti māmeti so'rjuna ||9||
vītarāgabhayakrodhāḥ manmayā māmupāśritāḥ |
bahavo jñānatapasā pūtā madbhāvamāgatāḥ ||10||
ye yathā māṃ prapadyante tāṃstathaiva bhajāmyaham |
mama vartmānuvartante manuṣyāḥ pārtha sarvaśaḥ ||11||
kāṅkṣantaḥ karmaṇāṃ siddhiṃ yajanta iha devatāḥ |
kṣipraṃ hi mānuṣe loke siddhirbhavati karmajā ||12||
cāturvarṇyaṃ mayā sṛṣṭaṃ guṇakarmavibhāgaśaḥ |
tasya kartāramapi māṃ viddhyakartāramavyayam ||13||
na māṃ karmāṇi limpanti na me karmaphale spṛhā |
iti māṃ yo'bhijānāti karmabhirna sa badhyate ||14||
evaṃ jñātvā kṛtaṃ karma pūrvairapi mumukṣubhiḥ |
kuru karmaiva tasmāttvaṃ pūrvaiḥ pūrvataraṃ kṛtam ||15||
kiṃ karma kimakarmeti kavayo'pyatra mohitāḥ |
tatte karma pravakṣyāmi yajjñātvā mokṣyase'śubhāt ||16||
karmaṇo hyapi boddhavyaṃ boddhavyaṃ ca vikarmaṇaḥ |
akarmaṇaśca boddhavyaṃ gahanā karmaṇo gatiḥ ||17||
karmaṇyakarma yaḥ paśyet akarmaṇi ca karma yaḥ |
sa buddhimānmanuṣyeṣu sa yuktaḥ kṛtsnakarmakṛt ||18||
yasya sarve samārambhāḥ kāmasaṅkalpavarjitāḥ |
jñānāgnidagdhakarmāṇaṃ tamāhuḥ paṇḍitaṃ budhāḥ ||19||
tyaktvā karmaphalāsaṅgaṃ nityatṛpto nirāśrayaḥ |
karmaṇyabhipravṛtto'pi naiva kiñcitkaroti saḥ ||20||
nirāśīryatacittātmā tyaktasarva parigrahaḥ |
śārīraṃ kevalaṃ karma kurvannāpnoti kilbiṣam ||21||
yadṛcchālābhasantuṣṭaḥ dvandvātīto vimatsaraḥ |
samaḥ siddhāvasiddhau ca kṛtvāpi na nibadhyate ||22||
gatasaṅgasya muktasya jñānāvasthitacetasaḥ |
yajñāyācarataḥ karma samagraṃ pravilīyate ||23||
brahmārpaṇaṃ brahma haviḥ brahmāgnau brahmaṇā hutam |
brahmaiva tena gantavyaṃ brahmakarmasamādhinā ||24||
daivamevāpare yajñaṃ yoginaḥ paryupāsate |
brahmāgnāvapare yajñaṃ yajñenaivopajuhvati ||25||
śrotrādīnīndriyāṇyanye saṃyamāgniṣu juhvati |
śabdādīnviṣayānanye indriyāgniṣu juhvati ||26||
sarvāṇīndriyakarmāṇi prāṇakarmāṇi cāpare |
ātmasaṃyamayogāgnau juhvati jñānadīpite ||27||
dravyayajñāstapoyajñāḥ yogayajñāstathā'pare |
svādhyāyajñānayajñāśca yatayaḥ saṃśitavratāḥ ||28||
apāne juhvati prāṇaṃ prāṇe'pānaṃ tathāpare |
prāṇāpānagatī ruddhvā prāṇāyāmaparāyaṇāḥ ||29||
apare niyatāhārāḥ prāṇānprāṇeṣu juhvati |
sarve'pyete yajñavidaḥ yajñakṣapitakalmaṣāḥ ||30||
yajñaśiṣṭāmṛtabhujaḥ yānti brahma sanātanam |
nāyaṃ loko'styayajñasya kuto'nyaḥ kurusattama ||31||
evaṃ bahuvidhā yajñāḥ vitatā brahmaṇo mukhe |
karmajānviddhi tānsarvān evaṃ jñātvā vimokṣyase ||32||
śreyāndravyamayādyajñāt jñānayajñaḥ parantapa |
sarvaṃ karmākhilaṃ pārtha jñāne parisamāpyate ||33||
tadviddhi praṇipātena paripraśnena sevayā |
upadekṣyanti te jñānaṃ jñāninastattvadarśinaḥ ||34||
yajjñātvā na punarmoham evaṃ yāsyasi pāṇḍava |
yena bhūtānyaśeṣeṇa drakṣyasyātmanyatho mayi ||35||
api cedasi pāpebhyaḥ sarvebhyaḥ pāpakṛttamaḥ |
sarvaṃ jñānaplavenaiva vṛjinaṃ santariṣyasi ||36||
yathaidhāṃsi samiddho'gniḥ bhasmasātkurute'rjuna |
jñānāgniḥ sarvakarmāṇi bhasmasātkurute tathā ||37||
na hi jñānena sadṛśaṃ pavitramiha vidyate |
tatsvayaṃ yogasaṃsiddhaḥ kālenātmani vindati ||38||
śraddhāvān labhate jñānaṃ tatparaḥ saṃyatendriyaḥ |
jñānaṃ labdhvā parāṃ śāntim acireṇādhigacchati ||39||
ajñaścāśraddadhānaśca saṃśayātmā vinaśyati |
nāyaṃ loko'sti na paraḥ na sukhaṃ saṃśayātmanaḥ ||40||
yogasannyastakarmāṇaṃ jñānasañchinnasaṃśayam |
ātmavantaṃ na karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya ||41||
tasmādajñānasambhūtaṃ hṛtsthaṃ jñānāsinātmanaḥ |
chittvainaṃ saṃśayaṃ yogam ātiṣṭhottiṣṭha bhārata ||42||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde jñānayogo nāma caturtho'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.