ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അരണ്യകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഷട്പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ।
സാ തഥോക്താ തു വൈദേഹീ നിര്ഭയാ ശോകകര്ശിതാ ।
തൃണമന്തരതഃ കൃത്വാ രാവണം പ്രത്യഭാഷത ॥ 1 ॥
രാജാ ദശരഥോ നാമ ധര്മസേതുരിവാചലഃ ।
സത്യസന്ധഃ പരിജ്ഞാതോ യസ്യ പുത്രസ്സരാഘവഃ ॥ 2 ॥
രാമോ നാമ സ ധര്മാത്മാ ത്രിഷു ലോകേഷു വിശ്രുതഃ ।
ദീര്ഘബാഹുര്വിശാലാക്ഷോ ദൈവതം ഹി പതിര്മമ ॥ 3 ॥
ഇക്ഷ്വാകൂണാം കുലേ ജാതസ്സിംഹസ്കന്ധോ മഹാദ്യുതിഃ ।
ലക്ഷ്മണേന സഹ ഭ്രാത്രാ യസ്തേ പ്രാണാന്ഹരിഷ്യതി ॥ 4 ॥
പ്രത്യക്ഷം യദ്യഹം തസ്യ ത്വയാ സ്യാം ധര്ഷിതാ ബലാത് ।
ശയിതാ ത്വം ഹതസ്സങ്ഖ്യേ ജനസ്ഥാനേ യഥാ ഖരഃ ॥ 5 ॥
യ ഏതേ രാക്ഷസാഃ പ്രോക്താ ഘോരരൂപാ മഹാബലാഃ ।
രാഘവേ നിര്വിഷാസ്സര്വേ സുപര്ണേ പന്നഗാ യഥാ ॥ 6 ॥
തസ്യ ജ്യാവിപ്രമുക്താസ്തേ ശരാഃ കാഞ്ചനഭൂഷണാഃ ।
ശരീരം വിധമിഷ്യന്തി ഗങ്ഗാകൂലമിവോര്മയഃ ॥ 7 ॥
അസുരൈര്വാ സുരൈര്വാ ത്വം യദ്യവധ്യോഽസി രാവണ ।
ഉത്പാദ്യ സുമഹദ്വൈരം ജീവംസ്തസ്യ ന മോക്ഷ്യസേ ॥ 8 ॥
സ തേ ജീവിതശേഷസ്യ രാഘവോഽന്തകരോ ബലീ ।
പശോര്യൂപഗതസ്യേവ ജീവിതം തവ ദുര്ലഭമ് ॥ 9 ॥
യദി പശ്യേത്സ രാമസ്ത്വാം രോഷദീപ്തേന ചക്ഷുഷാ ।
രക്ഷസ്ത്വമദ്യ നിര്ധഗ്ധോ ഗച്ഛേസ്സദ്യഃ പരാഭവമ് ॥ 10 ॥
യശ്ചന്ദ്രം നഭസോ ഭൂമൌ പാതയേന്നാശയേത വാ ।
സാഗരം ശോഷയേദ്വാപി സ സീതാം മോചയേദിഹ ॥ 11 ॥
ഗതായുസ്ത്വം ഗതശ്രീകോ ഗതസത്ത്വ ഗതേന്ദ്രിയഃ ।
ലങ്കാ വൈധവ്യസംയുക്താ ത്വത്കൃതേന ഭവിഷ്യതി ॥ 12 ॥
ന തേ പാപമിദം കര്മ ശുഖോദര്കം ഭവിഷ്യതി ।
യാഽഹം നീതാ വിനാഭാവം പതിപാര്ശ്വാത്ത്വയാ വനേ ॥ 13 ॥
സ ഹി ദൈവതസംയുക്തോ മമ ഭര്താ മഹാദ്യുതിഃ ।
നിര്ഭയോ വീര്യമാശ്രിത്യ ശൂന്യേ വസതി ദണ്ഡകേ ॥ 14 ॥
സ തേ ദര്പം ബലം വീര്യമുത്സേകം ച തഥാവിധമ് ।
അപനേഷ്യതി ഗാത്രേഭ്യശ്ശരവര്ഷേണ സംയുഗേ ॥ 15 ॥
യദാ വിനാശോ ഭൂതാനാം ദൃശ്യതേ കാലചോദിതഃ ।
തദാ കാര്യേ പ്രമാദ്യന്തി നരാഃ കാലവശം ഗതാഃ ॥ 16 ॥
മാം പ്രധൃഷ്യ സ തേ കാലഃ പ്രാപ്തോഽയം രാക്ഷസാധമ ।
ആത്മനോ രാക്ഷസാനാം ച വധായാന്തഃപുരസ്യ ച ॥ 17 ॥
ന ശക്യാ യജ്ഞമധ്യസ്ഥാ വേദീ സൃഗ്ഭാണ്ഡമണ്ഡിതാ ।
ദ്വിജാതിമന്ത്രപൂതാ ച ചണ്ഡാലേനാവമര്ദിതുമ് ॥ 18 ॥
തഥാഽഹം ധര്മനിത്യസ്യ ധര്മപത്നീ പതിവ്രതാ ।
ത്വയാ സ്പൃഷ്ടും ന ശക്യാസ്മി രാക്ഷസാധമ പാപിനാ ॥ 19 ॥
ക്രീഡന്തീ രാജഹംസേന പദ്മഷണ്ഡേഷു നിത്യദാ ।
ഹംസീ സാ തൃണഷണ്ഡസ്ഥം കഥം പശ്യേത മദ്ഗുകമ് ॥ 20 ॥
ഇദം ശരീരം നിസ്സഞ്ജ്ഞം ബന്ധ വാ ഖാതയസ്വ വാ ।
നേദം ശരീരം രക്ഷയം മേ ജീവിതം വാപി രാക്ഷസ ॥ 21 ॥
ന തു ശക്ഷ്യാമ്യുപക്രോശം പൃഥിവ്യാം ദാതുമാത്മനഃ ।
ഏവമുക്ത്വാ തു വൈദേഹീ ക്രോധാത്സുപരുഷം വചഃ ॥ 22 ॥
രാവണം മൈഥിലീ തത്ര പുനര്നോവാച കിഞ്ചന ।
സീതായാ വചനം ശ്രുത്വാ പരുഷം രോമഹര്ഷണമ് ॥ 23 ॥
പ്രത്യുവാച തതസ്സീതാം ഭയസന്ദര്ശനം വചഃ ।
ശൃണു മൈഥിലി മദ്വാക്യം മാസാന്ദ്വാദശ ഭാമിനി ॥ 24 ॥
കാലേനാനേന നാഭ്യേഷി യദി മാം ചാരുഹാസിനി ।
തതസ്ത്വാം പ്രാതരാശാര്ഥം സൂദാശ്ഛേത്സ്യന്തി ലേശശഃ ॥ 25 ॥
ഇത്യുക്ത്വാ പരുഷം വാക്യം രാവണശ്ശത്രുരാവണഃ ।
രാക്ഷസീശ്ച തതഃ ക്രുദ്ധ ഇദം വചനമബ്രവീത് ॥ 26 ॥
ശീഘ്രമേവ ഹി രാക്ഷസ്യോ വികൃതാ ഘോരദര്ശനാഃ ।
ദര്പമസ്യാ വിനേഷ്യധ്വം മാംസശോണിതഭോജനാഃ ॥ 27 ॥
വചനാദേവ താസ്തസ്യ സുഘോരാ രാക്ഷസീഗണാഃ ।
കൃതപ്രാഞ്ജലയോ ഭൂത്വാ മൈഥിലീം പര്യവാരയന് ॥ 28 ॥
സ താഃ പ്രോവാച രാജാ തു രാവണോ ഘോരദര്ശനഃ ।
പ്രചാല്യ ചരണോത്കര്ഷൈര്ദാരയന്നിവ മേദിനീമ് ॥ 29 ॥
അശോകവനികാമധ്യേ മൈഥിലീ നീയതാമിയമ് ।
തത്രേയം രക്ഷ്യതാം ഗൂഢം യുഷ്മാഭിഃ പരിവാരിതാ ॥ 30 ॥
തത്രൈനാം തര്ജനൈര്ഘോരൈഃ പുനസ്സാന്ത്വൈശ്ച മൈഥിലീമ് ।
ആനയധ്വം വശം സര്വാ വന്യാം ഗജവധൂമിവ ॥ 31 ॥
ഇതി പ്രതിസമാദിഷ്ടാ രാക്ഷസ്യോ രാവണേന താഃ ।
അശോകവനികാം ജഗ്മുര്മൈഥിലീം പരിഗൃഹ്യ തു ॥ 32 ॥
സര്വകാലഫലൈര്വൃക്ഷൈര്നാനാപുഷ്പഫലൈര്വൃതാമ് ।
സര്വകാലമദൈശ്ചാപി ദ്വിജൈസ്സമുപസേവിതാമ് ॥ 33 ॥
സാ തു ശോകപരീതാങ്ഗീ മൈഥിലീ ജനകാത്മജാ ।
രാക്ഷസീവശമാപന്നാ വ്യാഘ്രീണാം ഹരിണീ യഥാ ॥ 34 ॥
ശോകേന മഹതാ ഗ്രസ്താ മൈഥിലീ ജനകാത്മജാ ।
ന ശര്മ ലഭതേ ഭീരുഃ പാശബദ്ധാ മൃഗീ യഥാ ॥ 35 ॥
ന വിന്ദതേ തത്ര തു ശര്മ മൈഥിലീ വിരൂപനേത്രാഭിരതീവ തര്ജിതാ ।
പതിം സ്മരന്തീ ദയിതം ച ദേവതം വിചേതനാഽഭൂദ്ഭയശോകപീഡിതാ ॥ 36 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അരണ്യകാണ്ഡേ ഷട്പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha ṣaṭpañcāśassargaḥ |
sā tathoktā tu vaidehī nirbhayā śokakarśitā |
tṛṇamantarataḥ kṛtvā rāvaṇaṃ pratyabhāṣata || 1 ||
rājā daśaratho nāma dharmaseturivācalaḥ |
satyasandhaḥ parijñāto yasya putrassarāghavaḥ || 2 ||
rāmo nāma sa dharmātmā triṣu lokeṣu viśrutaḥ |
dīrghabāhurviśālākṣo daivataṃ hi patirmama || 3 ||
ikṣvākūṇāṃ kule jātassiṃhaskandho mahādyutiḥ |
lakṣmaṇena saha bhrātrā yaste prāṇānhariṣyati || 4 ||
pratyakṣaṃ yadyahaṃ tasya tvayā syāṃ dharṣitā balāt |
śayitā tvaṃ hatassaṅkhye janasthāne yathā kharaḥ || 5 ||
ya ete rākṣasāḥ proktā ghorarūpā mahābalāḥ |
rāghave nirviṣāssarve suparṇe pannagā yathā || 6 ||
tasya jyāvipramuktāste śarāḥ kāñcanabhūṣaṇāḥ |
śarīraṃ vidhamiṣyanti gaṅgākūlamivormayaḥ || 7 ||
asurairvā surairvā tvaṃ yadyavadhyo'si rāvaṇa |
utpādya sumahadvairaṃ jīvaṃstasya na mokṣyase || 8 ||
sa te jīvitaśeṣasya rāghavo'ntakaro balī |
paśoryūpagatasyeva jīvitaṃ tava durlabham || 9 ||
yadi paśyetsa rāmastvāṃ roṣadīptena cakṣuṣā |
rakṣastvamadya nirdhagdho gacchessadyaḥ parābhavam || 10 ||
yaścandraṃ nabhaso bhūmau pātayennāśayeta vā |
sāgaraṃ śoṣayedvāpi sa sītāṃ mocayediha || 11 ||
gatāyustvaṃ gataśrīko gatasattva gatendriyaḥ |
laṅkā vaidhavyasaṃyuktā tvatkṛtena bhaviṣyati || 12 ||
na te pāpamidaṃ karma śukhodarkaṃ bhaviṣyati |
yā'haṃ nītā vinābhāvaṃ patipārśvāttvayā vane || 13 ||
sa hi daivatasaṃyukto mama bhartā mahādyutiḥ |
nirbhayo vīryamāśritya śūnye vasati daṇḍake || 14 ||
sa te darpaṃ balaṃ vīryamutsekaṃ ca tathāvidham |
apaneṣyati gātrebhyaśśaravarṣeṇa saṃyuge || 15 ||
yadā vināśo bhūtānāṃ dṛśyate kālacoditaḥ |
tadā kārye pramādyanti narāḥ kālavaśaṃ gatāḥ || 16 ||
māṃ pradhṛṣya sa te kālaḥ prāpto'yaṃ rākṣasādhama |
ātmano rākṣasānāṃ ca vadhāyāntaḥpurasya ca || 17 ||
na śakyā yajñamadhyasthā vedī sṛgbhāṇḍamaṇḍitā |
dvijātimantrapūtā ca caṇḍālenāvamarditum || 18 ||
tathā'haṃ dharmanityasya dharmapatnī pativratā |
tvayā spṛṣṭuṃ na śakyāsmi rākṣasādhama pāpinā || 19 ||
krīḍantī rājahaṃsena padmaṣaṇḍeṣu nityadā |
haṃsī sā tṛṇaṣaṇḍasthaṃ kathaṃ paśyeta madgukam || 20 ||
idaṃ śarīraṃ nissañjñaṃ bandha vā khātayasva vā |
nedaṃ śarīraṃ rakṣayaṃ me jīvitaṃ vāpi rākṣasa || 21 ||
na tu śakṣyāmyupakrośaṃ pṛthivyāṃ dātumātmanaḥ |
evamuktvā tu vaidehī krodhātsuparuṣaṃ vacaḥ || 22 ||
rāvaṇaṃ maithilī tatra punarnovāca kiñcana |
sītāyā vacanaṃ śrutvā paruṣaṃ romaharṣaṇam || 23 ||
pratyuvāca tatassītāṃ bhayasandarśanaṃ vacaḥ |
śṛṇu maithili madvākyaṃ māsāndvādaśa bhāmini || 24 ||
kālenānena nābhyeṣi yadi māṃ cāruhāsini |
tatastvāṃ prātarāśārthaṃ sūdāśchetsyanti leśaśaḥ || 25 ||
ityuktvā paruṣaṃ vākyaṃ rāvaṇaśśatrurāvaṇaḥ |
rākṣasīśca tataḥ kruddha idaṃ vacanamabravīt || 26 ||
śīghrameva hi rākṣasyo vikṛtā ghoradarśanāḥ |
darpamasyā vineṣyadhvaṃ māṃsaśoṇitabhojanāḥ || 27 ||
vacanādeva tāstasya sughorā rākṣasīgaṇāḥ |
kṛtaprāñjalayo bhūtvā maithilīṃ paryavārayan || 28 ||
sa tāḥ provāca rājā tu rāvaṇo ghoradarśanaḥ |
pracālya caraṇotkarṣairdārayanniva medinīm || 29 ||
aśokavanikāmadhye maithilī nīyatāmiyam |
tatreyaṃ rakṣyatāṃ gūḍhaṃ yuṣmābhiḥ parivāritā || 30 ||
tatraināṃ tarjanairghoraiḥ punassāntvaiśca maithilīm |
ānayadhvaṃ vaśaṃ sarvā vanyāṃ gajavadhūmiva || 31 ||
iti pratisamādiṣṭā rākṣasyo rāvaṇena tāḥ |
aśokavanikāṃ jagmurmaithilīṃ parigṛhya tu || 32 ||
sarvakālaphalairvṛkṣairnānāpuṣpaphalairvṛtām |
sarvakālamadaiścāpi dvijaissamupasevitām || 33 ||
sā tu śokaparītāṅgī maithilī janakātmajā |
rākṣasīvaśamāpannā vyāghrīṇāṃ hariṇī yathā || 34 ||
śokena mahatā grastā maithilī janakātmajā |
na śarma labhate bhīruḥ pāśabaddhā mṛgī yathā || 35 ||
na vindate tatra tu śarma maithilī virūpanetrābhiratīva tarjitā |
patiṃ smarantī dayitaṃ ca devataṃ vicetanā'bhūdbhayaśokapīḍitā || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe ṣaṭpañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ षट्पञ्चाशस्सर्गः ।
सा तथोक्ता तु वैदेही निर्भया शोककर्शिता ।
तृणमन्तरतः कृत्वा रावणं प्रत्यभाषत ॥ 1 ॥
राजा दशरथो नाम धर्मसेतुरिवाचलः ।
सत्यसन्धः परिज्ञातो यस्य पुत्रस्सराघवः ॥ 2 ॥
रामो नाम स धर्मात्मा त्रिषु लोकेषु विश्रुतः ।
दीर्घबाहुर्विशालाक्षो दैवतं हि पतिर्मम ॥ 3 ॥
इक्ष्वाकूणां कुले जातस्सिंहस्कन्धो महाद्युतिः ।
लक्ष्मणेन सह भ्रात्रा यस्ते प्राणान्हरिष्यति ॥ 4 ॥
प्रत्यक्षं यद्यहं तस्य त्वया स्यां धर्षिता बलात् ।
शयिता त्वं हतस्सङ्ख्ये जनस्थाने यथा खरः ॥ 5 ॥
य एते राक्षसाः प्रोक्ता घोररूपा महाबलाः ।
राघवे निर्विषास्सर्वे सुपर्णे पन्नगा यथा ॥ 6 ॥
तस्य ज्याविप्रमुक्तास्ते शराः काञ्चनभूषणाः ।
शरीरं विधमिष्यन्ति गङ्गाकूलमिवोर्मयः ॥ 7 ॥
असुरैर्वा सुरैर्वा त्वं यद्यवध्योऽसि रावण ।
उत्पाद्य सुमहद्वैरं जीवंस्तस्य न मोक्ष्यसे ॥ 8 ॥
स ते जीवितशेषस्य राघवोऽन्तकरो बली ।
पशोर्यूपगतस्येव जीवितं तव दुर्लभम् ॥ 9 ॥
यदि पश्येत्स रामस्त्वां रोषदीप्तेन चक्षुषा ।
रक्षस्त्वमद्य निर्धग्धो गच्छेस्सद्यः पराभवम् ॥ 10 ॥
यश्चन्द्रं नभसो भूमौ पातयेन्नाशयेत वा ।
सागरं शोषयेद्वापि स सीतां मोचयेदिह ॥ 11 ॥
गतायुस्त्वं गतश्रीको गतसत्त्व गतेन्द्रियः ।
लङ्का वैधव्यसंयुक्ता त्वत्कृतेन भविष्यति ॥ 12 ॥
न ते पापमिदं कर्म शुखोदर्कं भविष्यति ।
याऽहं नीता विनाभावं पतिपार्श्वात्त्वया वने ॥ 13 ॥
स हि दैवतसंयुक्तो मम भर्ता महाद्युतिः ।
निर्भयो वीर्यमाश्रित्य शून्ये वसति दण्डके ॥ 14 ॥
स ते दर्पं बलं वीर्यमुत्सेकं च तथाविधम् ।
अपनेष्यति गात्रेभ्यश्शरवर्षेण संयुगे ॥ 15 ॥
यदा विनाशो भूतानां दृश्यते कालचोदितः ।
तदा कार्ये प्रमाद्यन्ति नराः कालवशं गताः ॥ 16 ॥
मां प्रधृष्य स ते कालः प्राप्तोऽयं राक्षसाधम ।
आत्मनो राक्षसानां च वधायान्तःपुरस्य च ॥ 17 ॥
न शक्या यज्ञमध्यस्था वेदी सृग्भाण्डमण्डिता ।
द्विजातिमन्त्रपूता च चण्डालेनावमर्दितुम् ॥ 18 ॥
तथाऽहं धर्मनित्यस्य धर्मपत्नी पतिव्रता ।
त्वया स्पृष्टुं न शक्यास्मि राक्षसाधम पापिना ॥ 19 ॥
क्रीडन्ती राजहंसेन पद्मषण्डेषु नित्यदा ।
हंसी सा तृणषण्डस्थं कथं पश्येत मद्गुकम् ॥ 20 ॥
इदं शरीरं निस्सञ्ज्ञं बन्ध वा खातयस्व वा ।
नेदं शरीरं रक्षयं मे जीवितं वापि राक्षस ॥ 21 ॥
न तु शक्ष्याम्युपक्रोशं पृथिव्यां दातुमात्मनः ।
एवमुक्त्वा तु वैदेही क्रोधात्सुपरुषं वचः ॥ 22 ॥
रावणं मैथिली तत्र पुनर्नोवाच किञ्चन ।
सीताया वचनं श्रुत्वा परुषं रोमहर्षणम् ॥ 23 ॥
प्रत्युवाच ततस्सीतां भयसन्दर्शनं वचः ।
शृणु मैथिलि मद्वाक्यं मासान्द्वादश भामिनि ॥ 24 ॥
कालेनानेन नाभ्येषि यदि मां चारुहासिनि ।
ततस्त्वां प्रातराशार्थं सूदाश्छेत्स्यन्ति लेशशः ॥ 25 ॥
इत्युक्त्वा परुषं वाक्यं रावणश्शत्रुरावणः ।
राक्षसीश्च ततः क्रुद्ध इदं वचनमब्रवीत् ॥ 26 ॥
शीघ्रमेव हि राक्षस्यो विकृता घोरदर्शनाः ।
दर्पमस्या विनेष्यध्वं मांसशोणितभोजनाः ॥ 27 ॥
वचनादेव तास्तस्य सुघोरा राक्षसीगणाः ।
कृतप्राञ्जलयो भूत्वा मैथिलीं पर्यवारयन् ॥ 28 ॥
स ताः प्रोवाच राजा तु रावणो घोरदर्शनः ।
प्रचाल्य चरणोत्कर्षैर्दारयन्निव मेदिनीम् ॥ 29 ॥
अशोकवनिकामध्ये मैथिली नीयतामियम् ।
तत्रेयं रक्ष्यतां गूढं युष्माभिः परिवारिता ॥ 30 ॥
तत्रैनां तर्जनैर्घोरैः पुनस्सान्त्वैश्च मैथिलीम् ।
आनयध्वं वशं सर्वा वन्यां गजवधूमिव ॥ 31 ॥
इति प्रतिसमादिष्टा राक्षस्यो रावणेन ताः ।
अशोकवनिकां जग्मुर्मैथिलीं परिगृह्य तु ॥ 32 ॥
सर्वकालफलैर्वृक्षैर्नानापुष्पफलैर्वृताम् ।
सर्वकालमदैश्चापि द्विजैस्समुपसेविताम् ॥ 33 ॥
सा तु शोकपरीताङ्गी मैथिली जनकात्मजा ।
राक्षसीवशमापन्ना व्याघ्रीणां हरिणी यथा ॥ 34 ॥
शोकेन महता ग्रस्ता मैथिली जनकात्मजा ।
न शर्म लभते भीरुः पाशबद्धा मृगी यथा ॥ 35 ॥
न विन्दते तत्र तु शर्म मैथिली विरूपनेत्राभिरतीव तर्जिता ।
पतिं स्मरन्ती दयितं च देवतं विचेतनाऽभूद्भयशोकपीडिता ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे षट्पञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha ṣaṭpañcāśassargaḥ |
sā tathoktā tu vaidehī nirbhayā śokakarśitā |
tṛṇamantarataḥ kṛtvā rāvaṇaṃ pratyabhāṣata || 1 ||
rājā daśaratho nāma dharmaseturivācalaḥ |
satyasandhaḥ parijñāto yasya putrassarāghavaḥ || 2 ||
rāmo nāma sa dharmātmā triṣu lokeṣu viśrutaḥ |
dīrghabāhurviśālākṣo daivataṃ hi patirmama || 3 ||
ikṣvākūṇāṃ kule jātassiṃhaskandho mahādyutiḥ |
lakṣmaṇena saha bhrātrā yaste prāṇānhariṣyati || 4 ||
pratyakṣaṃ yadyahaṃ tasya tvayā syāṃ dharṣitā balāt |
śayitā tvaṃ hatassaṅkhye janasthāne yathā kharaḥ || 5 ||
ya ete rākṣasāḥ proktā ghorarūpā mahābalāḥ |
rāghave nirviṣāssarve suparṇe pannagā yathā || 6 ||
tasya jyāvipramuktāste śarāḥ kāñcanabhūṣaṇāḥ |
śarīraṃ vidhamiṣyanti gaṅgākūlamivormayaḥ || 7 ||
asurairvā surairvā tvaṃ yadyavadhyo'si rāvaṇa |
utpādya sumahadvairaṃ jīvaṃstasya na mokṣyase || 8 ||
sa te jīvitaśeṣasya rāghavo'ntakaro balī |
paśoryūpagatasyeva jīvitaṃ tava durlabham || 9 ||
yadi paśyetsa rāmastvāṃ roṣadīptena cakṣuṣā |
rakṣastvamadya nirdhagdho gacchessadyaḥ parābhavam || 10 ||
yaścandraṃ nabhaso bhūmau pātayennāśayeta vā |
sāgaraṃ śoṣayedvāpi sa sītāṃ mocayediha || 11 ||
gatāyustvaṃ gataśrīko gatasattva gatendriyaḥ |
laṅkā vaidhavyasaṃyuktā tvatkṛtena bhaviṣyati || 12 ||
na te pāpamidaṃ karma śukhodarkaṃ bhaviṣyati |
yā'haṃ nītā vinābhāvaṃ patipārśvāttvayā vane || 13 ||
sa hi daivatasaṃyukto mama bhartā mahādyutiḥ |
nirbhayo vīryamāśritya śūnye vasati daṇḍake || 14 ||
sa te darpaṃ balaṃ vīryamutsekaṃ ca tathāvidham |
apaneṣyati gātrebhyaśśaravarṣeṇa saṃyuge || 15 ||
yadā vināśo bhūtānāṃ dṛśyate kālacoditaḥ |
tadā kārye pramādyanti narāḥ kālavaśaṃ gatāḥ || 16 ||
māṃ pradhṛṣya sa te kālaḥ prāpto'yaṃ rākṣasādhama |
ātmano rākṣasānāṃ ca vadhāyāntaḥpurasya ca || 17 ||
na śakyā yajñamadhyasthā vedī sṛgbhāṇḍamaṇḍitā |
dvijātimantrapūtā ca caṇḍālenāvamarditum || 18 ||
tathā'haṃ dharmanityasya dharmapatnī pativratā |
tvayā spṛṣṭuṃ na śakyāsmi rākṣasādhama pāpinā || 19 ||
krīḍantī rājahaṃsena padmaṣaṇḍeṣu nityadā |
haṃsī sā tṛṇaṣaṇḍasthaṃ kathaṃ paśyeta madgukam || 20 ||
idaṃ śarīraṃ nissañjñaṃ bandha vā khātayasva vā |
nedaṃ śarīraṃ rakṣayaṃ me jīvitaṃ vāpi rākṣasa || 21 ||
na tu śakṣyāmyupakrośaṃ pṛthivyāṃ dātumātmanaḥ |
evamuktvā tu vaidehī krodhātsuparuṣaṃ vacaḥ || 22 ||
rāvaṇaṃ maithilī tatra punarnovāca kiñcana |
sītāyā vacanaṃ śrutvā paruṣaṃ romaharṣaṇam || 23 ||
pratyuvāca tatassītāṃ bhayasandarśanaṃ vacaḥ |
śṛṇu maithili madvākyaṃ māsāndvādaśa bhāmini || 24 ||
kālenānena nābhyeṣi yadi māṃ cāruhāsini |
tatastvāṃ prātarāśārthaṃ sūdāśchetsyanti leśaśaḥ || 25 ||
ityuktvā paruṣaṃ vākyaṃ rāvaṇaśśatrurāvaṇaḥ |
rākṣasīśca tataḥ kruddha idaṃ vacanamabravīt || 26 ||
śīghrameva hi rākṣasyo vikṛtā ghoradarśanāḥ |
darpamasyā vineṣyadhvaṃ māṃsaśoṇitabhojanāḥ || 27 ||
vacanādeva tāstasya sughorā rākṣasīgaṇāḥ |
kṛtaprāñjalayo bhūtvā maithilīṃ paryavārayan || 28 ||
sa tāḥ provāca rājā tu rāvaṇo ghoradarśanaḥ |
pracālya caraṇotkarṣairdārayanniva medinīm || 29 ||
aśokavanikāmadhye maithilī nīyatāmiyam |
tatreyaṃ rakṣyatāṃ gūḍhaṃ yuṣmābhiḥ parivāritā || 30 ||
tatraināṃ tarjanairghoraiḥ punassāntvaiśca maithilīm |
ānayadhvaṃ vaśaṃ sarvā vanyāṃ gajavadhūmiva || 31 ||
iti pratisamādiṣṭā rākṣasyo rāvaṇena tāḥ |
aśokavanikāṃ jagmurmaithilīṃ parigṛhya tu || 32 ||
sarvakālaphalairvṛkṣairnānāpuṣpaphalairvṛtām |
sarvakālamadaiścāpi dvijaissamupasevitām || 33 ||
sā tu śokaparītāṅgī maithilī janakātmajā |
rākṣasīvaśamāpannā vyāghrīṇāṃ hariṇī yathā || 34 ||
śokena mahatā grastā maithilī janakātmajā |
na śarma labhate bhīruḥ pāśabaddhā mṛgī yathā || 35 ||
na vindate tatra tu śarma maithilī virūpanetrābhiratīva tarjitā |
patiṃ smarantī dayitaṃ ca devataṃ vicetanā'bhūdbhayaśokapīḍitā || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe ṣaṭpañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.