സാന്ദ്രാനന്ദാവബോധാത്മകമനുപമിതം കാലദേശാവധിഭ്യാം
നിര്മുക്തം നിത്യമുക്തം നിഗമശതസഹസ്രേണ നിര്ഭാസ്യമാനമ് ।
അസ്പഷ്ടം ദൃഷ്ടമാത്രേ പുനരുരുപുരുഷാര്ഥാത്മകം ബ്രഹ്മ തത്വം
തത്താവദ്ഭാതി സാക്ഷാദ് ഗുരുപവനപുരേ ഹന്ത ഭാഗ്യം ജനാനാമ് ॥ 1 ॥
ഏവന്ദുര്ലഭ്യവസ്തുന്യപി സുലഭതയാ ഹസ്തലബ്ധേ യദന്യത്
തന്വാ വാചാ ധിയാ വാ ഭജതി ബത ജനഃ ക്ഷുദ്രതൈവ സ്ഫുടേയമ് ।
ഏതേ താവദ്വയം തു സ്ഥിരതരമനസാ വിശ്വപീഡാപഹത്യൈ
നിശ്ശേഷാത്മാനമേനം ഗുരുപവനപുരാധീശമേവാശ്രയാമഃ ॥ 2 ॥
സത്ത്വം യത്തത് പരാഭ്യാമപരികലനതോ നിര്മലം തേന താവത്
ഭൂതൈര്ഭൂതേന്ദ്രിയൈസ്തേ വപുരിതി ബഹുശഃ ശ്രൂയതേ വ്യാസവാക്യമ്।
തത് സ്വച്ഛ്ത്വാദ്യദാച്ഛാദിതപരസുഖചിദ്ഗര്ഭനിര്ഭാസരൂപം
തസ്മിന് ധന്യാ രമന്തേ ശ്രുതിമതിമധുരേ സുഗ്രഹേ വിഗ്രഹേ തേ ॥ 3 ॥
നിഷ്കമ്പേ നിത്യപൂര്ണേ നിരവധിപരമാനന്ദപീയൂഷരൂപേ
നിര്ലീനാനേകമുക്താവലിസുഭഗതമേ നിര്മലബ്രഹ്മസിന്ധൌ ।
കല്ലോലോല്ലാസതുല്യം ഖലു വിമലതരം സത്ത്വമാഹുസ്തദാത്മാ
കസ്മാന്നോ നിഷ്കലസ്ത്വം സകല ഇതി വചസ്ത്വത്കലാസ്വേവ ഭൂമന് ॥ 4 ॥
നിര്വ്യാപാരോഽപി നിഷ്കാരണമജ ഭജസേ യത്ക്രിയാമീക്ഷണാഖ്യാം
തേനൈവോദേതി ലീനാ പ്രകൃതിരസതികല്പാഽപി കല്പാദികാലേ।
തസ്യാഃ സംശുദ്ധമംശം കമപി തമതിരോധായകം സത്ത്വരൂപം
സ ത്വം ധൃത്വാ ദധാസി സ്വമഹിമവിഭവാകുണ്ഠ വൈകുണ്ഠ രൂപം॥5॥
തത്തേ പ്രത്യഗ്രധാരാധരലലിതകലായാവലീകേലികാരം
ലാവണ്യസ്യൈകസാരം സുകൃതിജനദൃശാം പൂര്ണപുണ്യാവതാരമ്।
ലക്ഷ്മീനിശ്ശങ്കലീലാനിലയനമമൃതസ്യന്ദസന്ദോഹമന്തഃ
സിഞ്ചത് സഞ്ചിന്തകാനാം വപുരനുകലയേ മാരുതാഗാരനാഥ ॥6॥
കഷ്ടാ തേ സൃഷ്ടിചേഷ്ടാ ബഹുതരഭവഖേദാവഹാ ജീവഭാജാ-
മിത്യേവം പൂര്വമാലോചിതമജിത മയാ നൈവമദ്യാഭിജാനേ।
നോചേജ്ജീവാഃ കഥം വാ മധുരതരമിദം ത്വദ്വപുശ്ചിദ്രസാര്ദ്രം
നേത്രൈഃ ശ്രോത്രൈശ്ച പീത്വാ പരമരസസുധാമ്ഭോധിപൂരേ രമേരന്॥7॥
നമ്രാണാം സന്നിധത്തേ സതതമപി പുരസ്തൈരനഭ്യര്ഥിതാന -
പ്യര്ഥാന് കാമാനജസ്രം വിതരതി പരമാനന്ദസാന്ദ്രാം ഗതിം ച।
ഇത്ഥം നിശ്ശേഷലഭ്യോ നിരവധികഫലഃ പാരിജാതോ ഹരേ ത്വം
ക്ഷുദ്രം തം ശക്രവാടീദ്രുമമഭിലഷതി വ്യര്ഥമര്ഥിവ്രജോഽയമ്॥8॥
കാരുണ്യാത്കാമമന്യം ദദതി ഖലു പരേ സ്വാത്മദസ്ത്വം വിശേഷാ-
ദൈശ്വര്യാദീശതേഽന്യേ ജഗതി പരജനേ സ്വാത്മനോഽപീശ്വരസ്ത്വമ്।
ത്വയ്യുച്ചൈരാരമന്തി പ്രതിപദമധുരേ ചേതനാഃ സ്ഫീതഭാഗ്യാ-
സ്ത്വം ചാത്മാരാമ ഏവേത്യതുലഗുണഗണാധാര ശൌരേ നമസ്തേ॥9॥
ഐശ്വര്യം ശങ്കരാദീശ്വരവിനിയമനം വിശ്വതേജോഹരാണാം
തേജസ്സംഹാരി വീര്യം വിമലമപി യശോ നിസ്പൃഹൈശ്ചോപഗീതമ്।
അങ്ഗാസങ്ഗാ സദാ ശ്രീരഖിലവിദസി ന ക്വാപി തേ സങ്ഗവാര്താ
തദ്വാതാഗാരവാസിന് മുരഹര ഭഗവച്ഛബ്ദമുഖ്യാശ്രയോഽസി॥10॥
Roman (IAST) Transliteration
sāndrānandāvabodhātmakamanupamitaṃ kāladeśāvadhibhyāṃ
nirmuktaṃ nityamuktaṃ nigamaśatasahasreṇa nirbhāsyamānam |
aspaṣṭaṃ dṛṣṭamātre punarurupuruṣārthātmakaṃ brahma tatvaṃ
tattāvadbhāti sākṣād gurupavanapure hanta bhāgyaṃ janānām || 1 ||
evandurlabhyavastunyapi sulabhatayā hastalabdhe yadanyat
tanvā vācā dhiyā vā bhajati bata janaḥ kṣudrataiva sphuṭeyam |
ete tāvadvayaṃ tu sthirataramanasā viśvapīḍāpahatyai
niśśeṣātmānamenaṃ gurupavanapurādhīśamevāśrayāmaḥ || 2 ||
sattvaṃ yattat parābhyāmaparikalanato nirmalaṃ tena tāvat
bhūtairbhūtendriyaiste vapuriti bahuśaḥ śrūyate vyāsavākyam|
tat svacchtvādyadācchāditaparasukhacidgarbhanirbhāsarūpaṃ
tasmin dhanyā ramante śrutimatimadhure sugrahe vigrahe te || 3 ||
niṣkampe nityapūrṇe niravadhiparamānandapīyūṣarūpe
nirlīnānekamuktāvalisubhagatame nirmalabrahmasindhau |
kallolollāsatulyaṃ khalu vimalataraṃ sattvamāhustadātmā
kasmānno niṣkalastvaṃ sakala iti vacastvatkalāsveva bhūman || 4 ||
nirvyāpāro'pi niṣkāraṇamaja bhajase yatkriyāmīkṣaṇākhyāṃ
tenaivodeti līnā prakṛtirasatikalpā'pi kalpādikāle|
tasyāḥ saṃśuddhamaṃśaṃ kamapi tamatirodhāyakaṃ sattvarūpaṃ
sa tvaṃ dhṛtvā dadhāsi svamahimavibhavākuṇṭha vaikuṇṭha rūpaṃ||5||
tatte pratyagradhārādharalalitakalāyāvalīkelikāraṃ
lāvaṇyasyaikasāraṃ sukṛtijanadṛśāṃ pūrṇapuṇyāvatāram|
lakṣmīniśśaṅkalīlānilayanamamṛtasyandasandohamantaḥ
siñcat sañcintakānāṃ vapuranukalaye mārutāgāranātha ||6||
kaṣṭā te sṛṣṭiceṣṭā bahutarabhavakhedāvahā jīvabhājā-
mityevaṃ pūrvamālocitamajita mayā naivamadyābhijāne|
nocejjīvāḥ kathaṃ vā madhurataramidaṃ tvadvapuścidrasārdraṃ
netraiḥ śrotraiśca pītvā paramarasasudhāmbhodhipūre rameran||7||
namrāṇāṃ sannidhatte satatamapi purastairanabhyarthitāna -
pyarthān kāmānajasraṃ vitarati paramānandasāndrāṃ gatiṃ ca|
itthaṃ niśśeṣalabhyo niravadhikaphalaḥ pārijāto hare tvaṃ
kṣudraṃ taṃ śakravāṭīdrumamabhilaṣati vyarthamarthivrajo'yam||8||
kāruṇyātkāmamanyaṃ dadati khalu pare svātmadastvaṃ viśeṣā-
daiśvaryādīśate'nye jagati parajane svātmano'pīśvarastvam|
tvayyuccairāramanti pratipadamadhure cetanāḥ sphītabhāgyā-
stvaṃ cātmārāma evetyatulaguṇagaṇādhāra śaure namaste||9||
aiśvaryaṃ śaṅkarādīśvaraviniyamanaṃ viśvatejoharāṇāṃ
tejassaṃhāri vīryaṃ vimalamapi yaśo nispṛhaiścopagītam|
aṅgāsaṅgā sadā śrīrakhilavidasi na kvāpi te saṅgavārtā
tadvātāgāravāsin murahara bhagavacchabdamukhyāśrayo'si||10||
Sanskrit — Devanagari (original)
सान्द्रानन्दावबोधात्मकमनुपमितं कालदेशावधिभ्यां
निर्मुक्तं नित्यमुक्तं निगमशतसहस्रेण निर्भास्यमानम् ।
अस्पष्टं दृष्टमात्रे पुनरुरुपुरुषार्थात्मकं ब्रह्म तत्वं
तत्तावद्भाति साक्षाद् गुरुपवनपुरे हन्त भाग्यं जनानाम् ॥ 1 ॥
एवन्दुर्लभ्यवस्तुन्यपि सुलभतया हस्तलब्धे यदन्यत्
तन्वा वाचा धिया वा भजति बत जनः क्षुद्रतैव स्फुटेयम् ।
एते तावद्वयं तु स्थिरतरमनसा विश्वपीडापहत्यै
निश्शेषात्मानमेनं गुरुपवनपुराधीशमेवाश्रयामः ॥ 2 ॥
सत्त्वं यत्तत् पराभ्यामपरिकलनतो निर्मलं तेन तावत्
भूतैर्भूतेन्द्रियैस्ते वपुरिति बहुशः श्रूयते व्यासवाक्यम्।
तत् स्वच्छ्त्वाद्यदाच्छादितपरसुखचिद्गर्भनिर्भासरूपं
तस्मिन् धन्या रमन्ते श्रुतिमतिमधुरे सुग्रहे विग्रहे ते ॥ 3 ॥
निष्कम्पे नित्यपूर्णे निरवधिपरमानन्दपीयूषरूपे
निर्लीनानेकमुक्तावलिसुभगतमे निर्मलब्रह्मसिन्धौ ।
कल्लोलोल्लासतुल्यं खलु विमलतरं सत्त्वमाहुस्तदात्मा
कस्मान्नो निष्कलस्त्वं सकल इति वचस्त्वत्कलास्वेव भूमन् ॥ 4 ॥
निर्व्यापारोऽपि निष्कारणमज भजसे यत्क्रियामीक्षणाख्यां
तेनैवोदेति लीना प्रकृतिरसतिकल्पाऽपि कल्पादिकाले।
तस्याः संशुद्धमंशं कमपि तमतिरोधायकं सत्त्वरूपं
स त्वं धृत्वा दधासि स्वमहिमविभवाकुण्ठ वैकुण्ठ रूपं॥5॥
तत्ते प्रत्यग्रधाराधरललितकलायावलीकेलिकारं
लावण्यस्यैकसारं सुकृतिजनदृशां पूर्णपुण्यावतारम्।
लक्ष्मीनिश्शङ्कलीलानिलयनममृतस्यन्दसन्दोहमन्तः
सिञ्चत् सञ्चिन्तकानां वपुरनुकलये मारुतागारनाथ ॥6॥
कष्टा ते सृष्टिचेष्टा बहुतरभवखेदावहा जीवभाजा-
मित्येवं पूर्वमालोचितमजित मया नैवमद्याभिजाने।
नोचेज्जीवाः कथं वा मधुरतरमिदं त्वद्वपुश्चिद्रसार्द्रं
नेत्रैः श्रोत्रैश्च पीत्वा परमरससुधाम्भोधिपूरे रमेरन्॥7॥
नम्राणां सन्निधत्ते सततमपि पुरस्तैरनभ्यर्थितान -
प्यर्थान् कामानजस्रं वितरति परमानन्दसान्द्रां गतिं च।
इत्थं निश्शेषलभ्यो निरवधिकफलः पारिजातो हरे त्वं
क्षुद्रं तं शक्रवाटीद्रुममभिलषति व्यर्थमर्थिव्रजोऽयम्॥8॥
कारुण्यात्काममन्यं ददति खलु परे स्वात्मदस्त्वं विशेषा-
दैश्वर्यादीशतेऽन्ये जगति परजने स्वात्मनोऽपीश्वरस्त्वम्।
त्वय्युच्चैरारमन्ति प्रतिपदमधुरे चेतनाः स्फीतभाग्या-
स्त्वं चात्माराम एवेत्यतुलगुणगणाधार शौरे नमस्ते॥9॥
ऐश्वर्यं शङ्करादीश्वरविनियमनं विश्वतेजोहराणां
तेजस्संहारि वीर्यं विमलमपि यशो निस्पृहैश्चोपगीतम्।
अङ्गासङ्गा सदा श्रीरखिलविदसि न क्वापि ते सङ्गवार्ता
तद्वातागारवासिन् मुरहर भगवच्छब्दमुख्याश्रयोऽसि॥10॥
sāndrānandāvabodhātmakamanupamitaṃ kāladeśāvadhibhyāṃ
nirmuktaṃ nityamuktaṃ nigamaśatasahasreṇa nirbhāsyamānam |
aspaṣṭaṃ dṛṣṭamātre punarurupuruṣārthātmakaṃ brahma tatvaṃ
tattāvadbhāti sākṣād gurupavanapure hanta bhāgyaṃ janānām || 1 ||
evandurlabhyavastunyapi sulabhatayā hastalabdhe yadanyat
tanvā vācā dhiyā vā bhajati bata janaḥ kṣudrataiva sphuṭeyam |
ete tāvadvayaṃ tu sthirataramanasā viśvapīḍāpahatyai
niśśeṣātmānamenaṃ gurupavanapurādhīśamevāśrayāmaḥ || 2 ||
sattvaṃ yattat parābhyāmaparikalanato nirmalaṃ tena tāvat
bhūtairbhūtendriyaiste vapuriti bahuśaḥ śrūyate vyāsavākyam|
tat svacchtvādyadācchāditaparasukhacidgarbhanirbhāsarūpaṃ
tasmin dhanyā ramante śrutimatimadhure sugrahe vigrahe te || 3 ||
niṣkampe nityapūrṇe niravadhiparamānandapīyūṣarūpe
nirlīnānekamuktāvalisubhagatame nirmalabrahmasindhau |
kallolollāsatulyaṃ khalu vimalataraṃ sattvamāhustadātmā
kasmānno niṣkalastvaṃ sakala iti vacastvatkalāsveva bhūman || 4 ||
nirvyāpāro'pi niṣkāraṇamaja bhajase yatkriyāmīkṣaṇākhyāṃ
tenaivodeti līnā prakṛtirasatikalpā'pi kalpādikāle|
tasyāḥ saṃśuddhamaṃśaṃ kamapi tamatirodhāyakaṃ sattvarūpaṃ
sa tvaṃ dhṛtvā dadhāsi svamahimavibhavākuṇṭha vaikuṇṭha rūpaṃ||5||
tatte pratyagradhārādharalalitakalāyāvalīkelikāraṃ
lāvaṇyasyaikasāraṃ sukṛtijanadṛśāṃ pūrṇapuṇyāvatāram|
lakṣmīniśśaṅkalīlānilayanamamṛtasyandasandohamantaḥ
siñcat sañcintakānāṃ vapuranukalaye mārutāgāranātha ||6||
kaṣṭā te sṛṣṭiceṣṭā bahutarabhavakhedāvahā jīvabhājā-
mityevaṃ pūrvamālocitamajita mayā naivamadyābhijāne|
nocejjīvāḥ kathaṃ vā madhurataramidaṃ tvadvapuścidrasārdraṃ
netraiḥ śrotraiśca pītvā paramarasasudhāmbhodhipūre rameran||7||
namrāṇāṃ sannidhatte satatamapi purastairanabhyarthitāna -
pyarthān kāmānajasraṃ vitarati paramānandasāndrāṃ gatiṃ ca|
itthaṃ niśśeṣalabhyo niravadhikaphalaḥ pārijāto hare tvaṃ
kṣudraṃ taṃ śakravāṭīdrumamabhilaṣati vyarthamarthivrajo'yam||8||
kāruṇyātkāmamanyaṃ dadati khalu pare svātmadastvaṃ viśeṣā-
daiśvaryādīśate'nye jagati parajane svātmano'pīśvarastvam|
tvayyuccairāramanti pratipadamadhure cetanāḥ sphītabhāgyā-
stvaṃ cātmārāma evetyatulaguṇagaṇādhāra śaure namaste||9||
aiśvaryaṃ śaṅkarādīśvaraviniyamanaṃ viśvatejoharāṇāṃ
tejassaṃhāri vīryaṃ vimalamapi yaśo nispṛhaiścopagītam|
aṅgāsaṅgā sadā śrīrakhilavidasi na kvāpi te saṅgavārtā
tadvātāgāravāsin murahara bhagavacchabdamukhyāśrayo'si||10||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.