ഘുഷ്യതേ യസ്യ നഗരേ രങ്ഗയാത്രാ ദിനേ ദിനേ ।
തമഹം ശിരസാ വന്ദേ രാജാനം കുലശേഖരമ് ॥
ശ്രീവല്ലഭേതി വരദേതി ദയാപരേതി
ഭക്തപ്രിയേതി ഭവലുണ്ഠനകോവിദേതി ।
നാഥേതി നാഗശയനേതി ജഗന്നിവാസേ-
-ത്യാലാപനം പ്രതിപദം കുരു മേ മുകുന്ദ ॥ 1 ॥
ജയതു ജയതു ദേവോ ദേവകീനന്ദനോഽയം
ജയതു ജയതു കൃഷ്ണോ വൃഷ്ണിവംശപ്രദീപഃ ।
ജയതു ജയതു മേഘശ്യാമലഃ കോമലാങ്ഗോ
ജയതു ജയതു പൃഥ്വീഭാരനാശോ മുകുന്ദഃ ॥ 2 ॥
മുകുന്ദ മൂര്ധ്നാ പ്രണിപത്യ യാചേ
ഭവന്തമേകാന്തമിയന്തമര്ഥമ് ।
അവിസ്മൃതിസ്ത്വച്ചരണാരവിന്ദേ
ഭവേ ഭവേ മേഽസ്തു ഭവത്പ്രസാദാത് ॥ 3 ॥
നാഹം വന്ദേ തവ ചരണയോര്ദ്വന്ദ്വമദ്വന്ദ്വഹേതോഃ
കുമ്ഭീപാകം ഗുരുമപി ഹരേ നാരകം നാപനേതുമ് ।
രമ്യാരാമാമൃദുതനുലതാ നന്ദനേ നാപി രന്തും
ഭാവേ ഭാവേ ഹൃദയഭവനേ ഭാവയേയം ഭവന്തമ് ॥ 4 ॥
നാസ്ഥാ ധര്മേ ന വസുനിചയേ നൈവ കാമോപഭോഗേ
യദ്യദ്ഭവ്യം ഭവതു ഭഗവന് പൂര്വകര്മാനുരൂപമ് ।
ഏതത്പ്രാര്ഥ്യം മമ ബഹുമതം ജന്മജന്മാന്തരേഽപി
ത്വത്പാദാമ്ഭോരുഹയുഗഗതാ നിശ്ചലാ ഭക്തിരസ്തു ॥ 5 ॥
ദിവി വാ ഭുവി വാ മമാസ്തു വാസോ
നരകേ വാ നരകാന്തക പ്രകാമമ് ।
അവധീരിത ശാരദാരവിന്ദൌ
ചരണൌ തേ മരണേഽപി ചിന്തയാമി ॥ 6 ॥
കൃഷ്ണ ത്വദീയ പദപങ്കജപഞ്ജരാന്ത-
-മദ്യൈവ മേ വിശതു മാനസരാജഹംസഃ ।
പ്രാണപ്രയാണസമയേ കഫവാതപിത്തൈഃ
കണ്ഠാവരോധനവിധൌ സ്മരണം കുതസ്തേ ॥ 7 ॥
ചിന്തയാമി ഹരിമേവ സന്തതം
മന്ദമന്ദ ഹസിതാനനാമ്ബുജം
നന്ദഗോപതനയം പരാത്പരം
നാരദാദിമുനിബൃന്ദവന്ദിതമ് ॥ 8 ॥
കരചരണസരോജേ കാന്തിമന്നേത്രമീനേ
ശ്രമമുഷി ഭുജവീചിവ്യാകുലേഽഗാധമാര്ഗേ ।
ഹരിസരസി വിഗാഹ്യാപീയ തേജോജലൌഘം
ഭവമരുപരിഖിന്നഃ ഖേദമദ്യ ത്യജാമി ॥ 9 ॥
സരസിജനയനേ സശങ്ഖചക്രേ
മുരഭിദി മാ വിരമ സ്വചിത്ത രന്തുമ് ।
സുഖതരമപരം ന ജാതു ജാനേ
ഹരിചരണസ്മരണാമൃതേന തുല്യമ് ॥ 10 ॥
മാ ഭീര്മന്ദമനോ വിചിന്ത്യ ബഹുധാ യാമീശ്ചിരം യാതനാഃ
നാമീ നഃ പ്രഭവന്തി പാപരിപവഃ സ്വാമീ നനു ശ്രീധരഃ ।
ആലസ്യം വ്യപനീയ ഭക്തിസുലഭം ധ്യായസ്വ നാരായണം
ലോകസ്യ വ്യസനാപനോദനകരോ ദാസസ്യ കിം ന ക്ഷമഃ ॥ 11 ॥
ഭവജലധിഗതാനാം ദ്വന്ദ്വവാതാഹതാനാം
സുതദുഹിതൃകലത്രത്രാണഭാരാര്ദിതാനാമ് ।
വിഷമവിഷയതോയേ മജ്ജതാമപ്ലവാനാം
ഭവതു ശരണമേകോ വിഷ്ണുപോതോ നരാണാമ് ॥ 12 ॥
ഭവജലധിമഗാധം ദുസ്തരം നിസ്തരേയം
കഥമഹമിതി ചേതോ മാ സ്മ ഗാഃ കാതരത്വമ് ।
സരസിജദൃശി ദേവേ താവകീ ഭക്തിരേകാ
നരകഭിദി നിഷണ്ണാ താരയിഷ്യത്യവശ്യമ് ॥ 13 ॥
തൃഷ്ണാതോയേ മദനപവനോദ്ധൂത മോഹോര്മിമാലേ
ദാരാവര്തേ തനയസഹജഗ്രാഹസങ്ഘാകുലേ ച ।
സംസാരാഖ്യേ മഹതി ജലധൌ മജ്ജതാം നസ്ത്രിധാമന്
പാദാമ്ഭോജേ വരദ ഭവതോ ഭക്തിനാവം പ്രയച്ഛ ॥ 14 ॥
മാദ്രാക്ഷം ക്ഷീണപുണ്യാന് ക്ഷണമപി ഭവതോ ഭക്തിഹീനാന്പദാബ്ജേ
മാശ്രൌഷം ശ്രാവ്യബന്ധം തവ ചരിതമപാസ്യാന്യദാഖ്യാനജാതമ് ।
മാസ്മാര്ഷം മാധവ ത്വാമപി ഭുവനപതേ ചേതസാപഹ്നുവാനാ-
-ന്മാഭൂവം ത്വത്സപര്യാവ്യതികരരഹിതോ ജന്മജന്മാന്തരേഽപി ॥ 15 ॥
ജിഹ്വേ കീര്തയ കേശവം മുരരിപും ചേതോ ഭജ ശ്രീധരം
പാണിദ്വന്ദ്വ സമര്ചയാച്യുതകഥാഃ ശ്രോത്രദ്വയ ത്വം ശൃണു ।
കൃഷ്ണം ലോകയ ലോചനദ്വയ ഹരേര്ഗച്ഛാങ്ഘ്രിയുഗ്മാലയം
ജിഘ്ര ഘ്രാണ മുകുന്ദപാദതുലസീം മൂര്ധന്നമാധോക്ഷജമ് ॥ 16 ॥
ഹേ ലോകാഃ ശൃണുത പ്രസൂതിമരണവ്യാധേശ്ചികിത്സാമിമാം
യോഗജ്ഞാഃ സമുദാഹരന്തി മുനയോ യാം യാജ്ഞവല്ക്യാദയഃ ।
അന്തര്ജ്യോതിരമേയമേകമമൃതം കൃഷ്ണാഖ്യമാപീയതാം
തത്പീതം പരമൌഷധം വിതനുതേ നിര്വാണമാത്യന്തികമ് ॥ 17 ।
ഹേ മര്ത്യാഃ പരമം ഹിതം ശൃണുത വോ വക്ഷ്യാമി സങ്ക്ഷേപതഃ
സംസാരാര്ണവമാപദൂര്മിബഹുലം സമ്യക്പ്രവിശ്യ സ്ഥിതാഃ ।
നാനാജ്ഞാനമപാസ്യ ചേതസി നമോ നാരായണായേത്യമും
മന്ത്രം സപ്രണവം പ്രണാമസഹിതം പ്രാവര്തയധ്വം മുഹുഃ ॥ 18 ॥
പൃഥ്വീരേണുരണുഃ പയാംസി കണികാഃ ഫല്ഗുഃ സ്ഫുലിങ്ഗോഽലഘു-
-സ്തേജോ നിഃശ്വസനം മരുത്തനുതരം രന്ധ്രം സുസൂക്ഷ്മം നഭഃ ।
ക്ഷുദ്രാ രുദ്രപിതാമഹപ്രഭൃതയഃ കീടാഃ സമസ്താഃ സുരാഃ
ദൃഷ്ടേ യത്ര സ താവകോ വിജയതേ ഭൂമാവധൂതാവധിഃ ॥ 19 ॥
ബദ്ധേനാഞ്ജലിനാ നതേന ശിരസാ ഗാത്രൈഃ സരോമോദ്ഗമൈഃ
കണ്ഠേന സ്വരഗദ്ഗദേന നയനേനോദ്ഗീര്ണബാഷ്പാമ്ബുനാ ।
നിത്യം ത്വച്ചരണാരവിന്ദയുഗല ധ്യാനാമൃതാസ്വാദിനാ-
-മസ്മാകം സരസീരുഹാക്ഷ സതതം സമ്പദ്യതാം ജീവിതമ് ॥ 20 ॥
ഹേ ഗോപാലക ഹേ കൃപാജലനിധേ ഹേ സിന്ധുകന്യാപതേ
ഹേ കംസാന്തക ഹേ ഗജേന്ദ്രകരുണാപാരീണ ഹേ മാധവ ।
ഹേ രാമാനുജ ഹേ ജഗത്ത്രയഗുരോ ഹേ പുണ്ഡരീകാക്ഷ മാം
ഹേ ഗോപീജനനാഥ പാലയ പരം ജാനാമി ന ത്വാം വിനാ ॥ 21 ॥
ഭക്താപായഭുജങ്ഗഗാരുഡമണിസ്ത്രൈലോക്യരക്ഷാമണിഃ
ഗോപീലോചനചാതകാമ്ബുദമണിഃ സൌന്ദര്യമുദ്രാമണിഃ ।
യഃ കാന്താമണി രുക്മിണീ ഘനകുചദ്വന്ദ്വൈകഭൂഷാമണിഃ
ശ്രേയോ ദേവശിഖാമണിര്ദിശതു നോ ഗോപാലചൂഡാമണിഃ ॥ 22 ॥
ശത്രുച്ഛേദൈകമന്ത്രം സകലമുപനിഷദ്വാക്യസമ്പൂജ്യമന്ത്രം
സംസാരോത്താരമന്ത്രം സമുപചിതതമഃ സങ്ഘനിര്യാണമന്ത്രമ് ।
സര്വൈശ്വര്യൈകമന്ത്രം വ്യസനഭുജഗസന്ദഷ്ടസന്ത്രാണമന്ത്രം
ജിഹ്വേ ശ്രീകൃഷ്ണമന്ത്രം ജപ ജപ സതതം ജന്മസാഫല്യമന്ത്രമ് ॥ 23 ॥
വ്യാമോഹ പ്രശമൌഷധം മുനിമനോവൃത്തി പ്രവൃത്ത്യൌഷധം
ദൈത്യേന്ദ്രാര്തികരൌഷധം ത്രിഭുവനീ സഞ്ജീവനൈകൌഷധമ് ।
ഭക്താത്യന്തഹിതൌഷധം ഭവഭയപ്രധ്വംസനൈകൌഷധം
ശ്രേയഃപ്രാപ്തികരൌഷധം പിബ മനഃ ശ്രീകൃഷ്ണദിവ്യൌഷധമ് ॥ 24 ॥
ആമ്നായാഭ്യസനാന്യരണ്യരുദിതം വേദവ്രതാന്യന്വഹം
മേദശ്ഛേദഫലാനി പൂര്തവിധയഃ സര്വേ ഹുതം ഭസ്മനി ।
തീര്ഥാനാമവഗാഹനാനി ച ഗജസ്നാനം വിനാ യത്പദ-
-ദ്വന്ദ്വാമ്ഭോരുഹസംസ്മൃതിര്വിജയതേ ദേവഃ സ നാരായണഃ ॥ 25 ॥
ശ്രീമന്നാമ പ്രോച്യ നാരായണാഖ്യം
കേ ന പ്രാപുര്വാഞ്ഛിതം പാപിനോഽപി ।
ഹാ നഃ പൂര്വം വാക്പ്രവൃത്താ ന തസ്മിന്
തേന പ്രാപ്തം ഗര്ഭവാസാദിദുഃഖമ് ॥ 26 ॥
മജ്ജന്മനഃ ഫലമിദം മധുകൈടഭാരേ
മത്പ്രാര്ഥനീയ മദനുഗ്രഹ ഏഷ ഏവ ।
ത്വദ്ഭൃത്യഭൃത്യ പരിചാരക ഭൃത്യഭൃത്യ
ഭൃത്യസ്യ ഭൃത്യ ഇതി മാം സ്മര ലോകനാഥ ॥ 27 ॥
നാഥേ നഃ പുരുഷോത്തമേ ത്രിജഗതാമേകാധിപേ ചേതസാ
സേവ്യേ സ്വസ്യ പദസ്യ ദാതരി സുരേ നാരായണേ തിഷ്ഠതി ।
യം കഞ്ചിത്പുരുഷാധമം കതിപയഗ്രാമേശമല്പാര്ഥദം
സേവായൈ മൃഗയാമഹേ നരമഹോ മൂകാ വരാകാ വയമ് ॥ 28 ॥
മദന പരിഹര സ്ഥിതിം മദീയേ
മനസി മുകുന്ദപദാരവിന്ദധാമ്നി ।
ഹരനയനകൃശാനുനാ കൃശോഽസി
സ്മരസി ന ചക്രപരാക്രമം മുരാരേഃ ॥ 29 ॥
തത്ത്വം ബ്രുവാണാനി പരം പരസ്മാ-
-ന്മധു ക്ഷരന്തീവ സതാം ഫലാനി ।
പ്രാവര്തയ പ്രാഞ്ജലിരസ്മി ജിഹ്വേ
നാമാനി നാരായണ ഗോചരാണി ॥ 30 ॥
ഇദം ശരീരം പരിണാമപേശലം
പതത്യവശ്യം ശ്ലഥസന്ധിജര്ജരമ് ।
കിമൌഷധൈഃ ക്ലിശ്യസി മൂഢ ദുര്മതേ
നിരാമയം കൃഷ്ണരസായനം പിബ ॥ 31 ॥
ദാരാ വാരാകരവരസുതാ തേ തനൂജോ വിരിഞ്ചിഃ
സ്തോതാ വേദസ്തവ സുരഗണോ ഭൃത്യവര്ഗഃ പ്രസാദഃ ।
മുക്തിര്മായാ ജഗദവികലം താവകീ ദേവകീ തേ
മാതാ മിത്രം ബലരിപുസുതസ്ത്വയ്യതോഽന്യന്ന ജാനേ ॥ 32 ॥
കൃഷ്ണോ രക്ഷതു നോ ജഗത്ത്രയഗുരുഃ കൃഷ്ണം നമസ്യാമ്യഹം
കൃഷ്ണേനാമരശത്രവോ വിനിഹതാഃ കൃഷ്ണായ തസ്മൈ നമഃ ।
കൃഷ്ണാദേവ സമുത്ഥിതം ജഗദിദം കൃഷ്ണസ്യ ദാസോഽസ്മ്യഹം
കൃഷ്ണേ തിഷ്ഠതി സര്വമേതദഖിലം ഹേ കൃഷ്ണ രക്ഷസ്വ മാമ് ॥ 33 ॥
തത്ത്വം പ്രസീദ ഭഗവന് കുരു മയ്യനാഥേ
വിഷ്ണോ കൃപാം പരമകാരുണികഃ കില ത്വമ് ।
സംസാരസാഗരനിമഗ്നമനന്തദീന-
-മുദ്ധര്തുമര്ഹസി ഹരേ പുരുഷോത്തമോഽസി ॥ 34 ॥
നമാമി നാരായണപാദപങ്കജം
കരോമി നാരായണപൂജനം സദാ ।
വദാമി നാരായണനാമ നിര്മലം
സ്മരാമി നാരായണതത്ത്വമവ്യയമ് ॥ 35 ॥
ശ്രീനാഥ നാരായണ വാസുദേവ
ശ്രീകൃഷ്ണ ഭക്തപ്രിയ ചക്രപാണേ ।
ശ്രീപദ്മനാഭാച്യുത കൈടഭാരേ
ശ്രീരാമ പദ്മാക്ഷ ഹരേ മുരാരേ ॥ 36 ॥
അനന്ത വൈകുണ്ഠ മുകുന്ദ കൃഷ്ണ
ഗോവിന്ദ ദാമോദര മാധവേതി ।
വക്തും സമര്ഥോഽപി ന വക്തി കശ്ചി-
-ദഹോ ജനാനാം വ്യസനാഭിമുഖ്യമ് ॥ 37 ॥
ധ്യായന്തി യേ വിഷ്ണുമനന്തമവ്യയം
ഹൃത്പദ്മമധ്യേ സതതം വ്യവസ്ഥിതമ് ।
സമാഹിതാനാം സതതാഭയപ്രദം
തേ യാന്തി സിദ്ധിം പരമാം ച വൈഷ്ണവീമ് ॥ 38 ॥
ക്ഷീരസാഗരതരങ്ഗശീകരാ-
-ഽഽസാരതാരകിതചാരുമൂര്തയേ ।
ഭോഗിഭോഗശയനീയശായിനേ
മാധവായ മധുവിദ്വിഷേ നമഃ ॥ 39 ॥
യസ്യ പ്രിയൌ ശ്രുതിധരൌ കവിലോകവീരൌ
മിത്രേ ദ്വിജന്മവരപദ്മശരാവഭൂതാമ് ।
തേനാമ്ബുജാക്ഷചരണാമ്ബുജഷട്പദേന
രാജ്ഞാ കൃതാ കൃതിരിയം കുലശേഖരേണ ॥ 40 ॥
ഇതി കുലശേഖര പ്രണീതം മുകുന്ദമാലാ ।
Roman (IAST) Transliteration
ghuṣyate yasya nagare raṅgayātrā dine dine |
tamahaṃ śirasā vande rājānaṃ kulaśekharam ||
śrīvallabheti varadeti dayāpareti
bhaktapriyeti bhavaluṇṭhanakovideti |
nātheti nāgaśayaneti jagannivāse-
-tyālāpanaṃ pratipadaṃ kuru me mukunda || 1 ||
jayatu jayatu devo devakīnandano'yaṃ
jayatu jayatu kṛṣṇo vṛṣṇivaṃśapradīpaḥ |
jayatu jayatu meghaśyāmalaḥ komalāṅgo
jayatu jayatu pṛthvībhāranāśo mukundaḥ || 2 ||
mukunda mūrdhnā praṇipatya yāce
bhavantamekāntamiyantamartham |
avismṛtistvaccaraṇāravinde
bhave bhave me'stu bhavatprasādāt || 3 ||
nāhaṃ vande tava caraṇayordvandvamadvandvahetoḥ
kumbhīpākaṃ gurumapi hare nārakaṃ nāpanetum |
ramyārāmāmṛdutanulatā nandane nāpi rantuṃ
bhāve bhāve hṛdayabhavane bhāvayeyaṃ bhavantam || 4 ||
nāsthā dharme na vasunicaye naiva kāmopabhoge
yadyadbhavyaṃ bhavatu bhagavan pūrvakarmānurūpam |
etatprārthyaṃ mama bahumataṃ janmajanmāntare'pi
tvatpādāmbhoruhayugagatā niścalā bhaktirastu || 5 ||
divi vā bhuvi vā mamāstu vāso
narake vā narakāntaka prakāmam |
avadhīrita śāradāravindau
caraṇau te maraṇe'pi cintayāmi || 6 ||
kṛṣṇa tvadīya padapaṅkajapañjarānta-
-madyaiva me viśatu mānasarājahaṃsaḥ |
prāṇaprayāṇasamaye kaphavātapittaiḥ
kaṇṭhāvarodhanavidhau smaraṇaṃ kutaste || 7 ||
cintayāmi harimeva santataṃ
mandamanda hasitānanāmbujaṃ
nandagopatanayaṃ parātparaṃ
nāradādimunibṛndavanditam || 8 ||
karacaraṇasaroje kāntimannetramīne
śramamuṣi bhujavīcivyākule'gādhamārge |
harisarasi vigāhyāpīya tejojalaughaṃ
bhavamaruparikhinnaḥ khedamadya tyajāmi || 9 ||
sarasijanayane saśaṅkhacakre
murabhidi mā virama svacitta rantum |
sukhataramaparaṃ na jātu jāne
haricaraṇasmaraṇāmṛtena tulyam || 10 ||
mā bhīrmandamano vicintya bahudhā yāmīściraṃ yātanāḥ
nāmī naḥ prabhavanti pāparipavaḥ svāmī nanu śrīdharaḥ |
ālasyaṃ vyapanīya bhaktisulabhaṃ dhyāyasva nārāyaṇaṃ
lokasya vyasanāpanodanakaro dāsasya kiṃ na kṣamaḥ || 11 ||
bhavajaladhigatānāṃ dvandvavātāhatānāṃ
sutaduhitṛkalatratrāṇabhārārditānām |
viṣamaviṣayatoye majjatāmaplavānāṃ
bhavatu śaraṇameko viṣṇupoto narāṇām || 12 ||
bhavajaladhimagādhaṃ dustaraṃ nistareyaṃ
kathamahamiti ceto mā sma gāḥ kātaratvam |
sarasijadṛśi deve tāvakī bhaktirekā
narakabhidi niṣaṇṇā tārayiṣyatyavaśyam || 13 ||
tṛṣṇātoye madanapavanoddhūta mohormimāle
dārāvarte tanayasahajagrāhasaṅghākule ca |
saṃsārākhye mahati jaladhau majjatāṃ nastridhāman
pādāmbhoje varada bhavato bhaktināvaṃ prayaccha || 14 ||
mādrākṣaṃ kṣīṇapuṇyān kṣaṇamapi bhavato bhaktihīnānpadābje
māśrauṣaṃ śrāvyabandhaṃ tava caritamapāsyānyadākhyānajātam |
māsmārṣaṃ mādhava tvāmapi bhuvanapate cetasāpahnuvānā-
-nmābhūvaṃ tvatsaparyāvyatikararahito janmajanmāntare'pi || 15 ||
jihve kīrtaya keśavaṃ muraripuṃ ceto bhaja śrīdharaṃ
pāṇidvandva samarcayācyutakathāḥ śrotradvaya tvaṃ śṛṇu |
kṛṣṇaṃ lokaya locanadvaya harergacchāṅghriyugmālayaṃ
jighra ghrāṇa mukundapādatulasīṃ mūrdhannamādhokṣajam || 16 ||
he lokāḥ śṛṇuta prasūtimaraṇavyādheścikitsāmimāṃ
yogajñāḥ samudāharanti munayo yāṃ yājñavalkyādayaḥ |
antarjyotirameyamekamamṛtaṃ kṛṣṇākhyamāpīyatāṃ
tatpītaṃ paramauṣadhaṃ vitanute nirvāṇamātyantikam || 17 |
he martyāḥ paramaṃ hitaṃ śṛṇuta vo vakṣyāmi saṅkṣepataḥ
saṃsārārṇavamāpadūrmibahulaṃ samyakpraviśya sthitāḥ |
nānājñānamapāsya cetasi namo nārāyaṇāyetyamuṃ
mantraṃ sapraṇavaṃ praṇāmasahitaṃ prāvartayadhvaṃ muhuḥ || 18 ||
pṛthvīreṇuraṇuḥ payāṃsi kaṇikāḥ phalguḥ sphuliṅgo'laghu-
-stejo niḥśvasanaṃ maruttanutaraṃ randhraṃ susūkṣmaṃ nabhaḥ |
kṣudrā rudrapitāmahaprabhṛtayaḥ kīṭāḥ samastāḥ surāḥ
dṛṣṭe yatra sa tāvako vijayate bhūmāvadhūtāvadhiḥ || 19 ||
baddhenāñjalinā natena śirasā gātraiḥ saromodgamaiḥ
kaṇṭhena svaragadgadena nayanenodgīrṇabāṣpāmbunā |
nityaṃ tvaccaraṇāravindayugala dhyānāmṛtāsvādinā-
-masmākaṃ sarasīruhākṣa satataṃ sampadyatāṃ jīvitam || 20 ||
he gopālaka he kṛpājalanidhe he sindhukanyāpate
he kaṃsāntaka he gajendrakaruṇāpārīṇa he mādhava |
he rāmānuja he jagattrayaguro he puṇḍarīkākṣa māṃ
he gopījananātha pālaya paraṃ jānāmi na tvāṃ vinā || 21 ||
bhaktāpāyabhujaṅgagāruḍamaṇistrailokyarakṣāmaṇiḥ
gopīlocanacātakāmbudamaṇiḥ saundaryamudrāmaṇiḥ |
yaḥ kāntāmaṇi rukmiṇī ghanakucadvandvaikabhūṣāmaṇiḥ
śreyo devaśikhāmaṇirdiśatu no gopālacūḍāmaṇiḥ || 22 ||
śatrucchedaikamantraṃ sakalamupaniṣadvākyasampūjyamantraṃ
saṃsārottāramantraṃ samupacitatamaḥ saṅghaniryāṇamantram |
sarvaiśvaryaikamantraṃ vyasanabhujagasandaṣṭasantrāṇamantraṃ
jihve śrīkṛṣṇamantraṃ japa japa satataṃ janmasāphalyamantram || 23 ||
vyāmoha praśamauṣadhaṃ munimanovṛtti pravṛttyauṣadhaṃ
daityendrārtikarauṣadhaṃ tribhuvanī sañjīvanaikauṣadham |
bhaktātyantahitauṣadhaṃ bhavabhayapradhvaṃsanaikauṣadhaṃ
śreyaḥprāptikarauṣadhaṃ piba manaḥ śrīkṛṣṇadivyauṣadham || 24 ||
āmnāyābhyasanānyaraṇyaruditaṃ vedavratānyanvahaṃ
medaśchedaphalāni pūrtavidhayaḥ sarve hutaṃ bhasmani |
tīrthānāmavagāhanāni ca gajasnānaṃ vinā yatpada-
-dvandvāmbhoruhasaṃsmṛtirvijayate devaḥ sa nārāyaṇaḥ || 25 ||
śrīmannāma procya nārāyaṇākhyaṃ
ke na prāpurvāñchitaṃ pāpino'pi |
hā naḥ pūrvaṃ vākpravṛttā na tasmin
tena prāptaṃ garbhavāsādiduḥkham || 26 ||
majjanmanaḥ phalamidaṃ madhukaiṭabhāre
matprārthanīya madanugraha eṣa eva |
tvadbhṛtyabhṛtya paricāraka bhṛtyabhṛtya
bhṛtyasya bhṛtya iti māṃ smara lokanātha || 27 ||
nāthe naḥ puruṣottame trijagatāmekādhipe cetasā
sevye svasya padasya dātari sure nārāyaṇe tiṣṭhati |
yaṃ kañcitpuruṣādhamaṃ katipayagrāmeśamalpārthadaṃ
sevāyai mṛgayāmahe naramaho mūkā varākā vayam || 28 ||
madana parihara sthitiṃ madīye
manasi mukundapadāravindadhāmni |
haranayanakṛśānunā kṛśo'si
smarasi na cakraparākramaṃ murāreḥ || 29 ||
tattvaṃ bruvāṇāni paraṃ parasmā-
-nmadhu kṣarantīva satāṃ phalāni |
prāvartaya prāñjalirasmi jihve
nāmāni nārāyaṇa gocarāṇi || 30 ||
idaṃ śarīraṃ pariṇāmapeśalaṃ
patatyavaśyaṃ ślathasandhijarjaram |
kimauṣadhaiḥ kliśyasi mūḍha durmate
nirāmayaṃ kṛṣṇarasāyanaṃ piba || 31 ||
dārā vārākaravarasutā te tanūjo viriñciḥ
stotā vedastava suragaṇo bhṛtyavargaḥ prasādaḥ |
muktirmāyā jagadavikalaṃ tāvakī devakī te
mātā mitraṃ balaripusutastvayyato'nyanna jāne || 32 ||
kṛṣṇo rakṣatu no jagattrayaguruḥ kṛṣṇaṃ namasyāmyahaṃ
kṛṣṇenāmaraśatravo vinihatāḥ kṛṣṇāya tasmai namaḥ |
kṛṣṇādeva samutthitaṃ jagadidaṃ kṛṣṇasya dāso'smyahaṃ
kṛṣṇe tiṣṭhati sarvametadakhilaṃ he kṛṣṇa rakṣasva mām || 33 ||
tattvaṃ prasīda bhagavan kuru mayyanāthe
viṣṇo kṛpāṃ paramakāruṇikaḥ kila tvam |
saṃsārasāgaranimagnamanantadīna-
-muddhartumarhasi hare puruṣottamo'si || 34 ||
namāmi nārāyaṇapādapaṅkajaṃ
karomi nārāyaṇapūjanaṃ sadā |
vadāmi nārāyaṇanāma nirmalaṃ
smarāmi nārāyaṇatattvamavyayam || 35 ||
śrīnātha nārāyaṇa vāsudeva
śrīkṛṣṇa bhaktapriya cakrapāṇe |
śrīpadmanābhācyuta kaiṭabhāre
śrīrāma padmākṣa hare murāre || 36 ||
ananta vaikuṇṭha mukunda kṛṣṇa
govinda dāmodara mādhaveti |
vaktuṃ samartho'pi na vakti kaści-
-daho janānāṃ vyasanābhimukhyam || 37 ||
dhyāyanti ye viṣṇumanantamavyayaṃ
hṛtpadmamadhye satataṃ vyavasthitam |
samāhitānāṃ satatābhayapradaṃ
te yānti siddhiṃ paramāṃ ca vaiṣṇavīm || 38 ||
kṣīrasāgarataraṅgaśīkarā-
-''sāratārakitacārumūrtaye |
bhogibhogaśayanīyaśāyine
mādhavāya madhuvidviṣe namaḥ || 39 ||
yasya priyau śrutidharau kavilokavīrau
mitre dvijanmavarapadmaśarāvabhūtām |
tenāmbujākṣacaraṇāmbujaṣaṭpadena
rājñā kṛtā kṛtiriyaṃ kulaśekhareṇa || 40 ||
iti kulaśekhara praṇītaṃ mukundamālā |
Sanskrit — Devanagari (original)
घुष्यते यस्य नगरे रङ्गयात्रा दिने दिने ।
तमहं शिरसा वन्दे राजानं कुलशेखरम् ॥
श्रीवल्लभेति वरदेति दयापरेति
भक्तप्रियेति भवलुण्ठनकोविदेति ।
नाथेति नागशयनेति जगन्निवासे-
-त्यालापनं प्रतिपदं कुरु मे मुकुन्द ॥ 1 ॥
जयतु जयतु देवो देवकीनन्दनोऽयं
जयतु जयतु कृष्णो वृष्णिवंशप्रदीपः ।
जयतु जयतु मेघश्यामलः कोमलाङ्गो
जयतु जयतु पृथ्वीभारनाशो मुकुन्दः ॥ 2 ॥
मुकुन्द मूर्ध्ना प्रणिपत्य याचे
भवन्तमेकान्तमियन्तमर्थम् ।
अविस्मृतिस्त्वच्चरणारविन्दे
भवे भवे मेऽस्तु भवत्प्रसादात् ॥ 3 ॥
नाहं वन्दे तव चरणयोर्द्वन्द्वमद्वन्द्वहेतोः
कुम्भीपाकं गुरुमपि हरे नारकं नापनेतुम् ।
रम्यारामामृदुतनुलता नन्दने नापि रन्तुं
भावे भावे हृदयभवने भावयेयं भवन्तम् ॥ 4 ॥
नास्था धर्मे न वसुनिचये नैव कामोपभोगे
यद्यद्भव्यं भवतु भगवन् पूर्वकर्मानुरूपम् ।
एतत्प्रार्थ्यं मम बहुमतं जन्मजन्मान्तरेऽपि
त्वत्पादाम्भोरुहयुगगता निश्चला भक्तिरस्तु ॥ 5 ॥
दिवि वा भुवि वा ममास्तु वासो
नरके वा नरकान्तक प्रकामम् ।
अवधीरित शारदारविन्दौ
चरणौ ते मरणेऽपि चिन्तयामि ॥ 6 ॥
कृष्ण त्वदीय पदपङ्कजपञ्जरान्त-
-मद्यैव मे विशतु मानसराजहंसः ।
प्राणप्रयाणसमये कफवातपित्तैः
कण्ठावरोधनविधौ स्मरणं कुतस्ते ॥ 7 ॥
चिन्तयामि हरिमेव सन्ततं
मन्दमन्द हसिताननाम्बुजं
नन्दगोपतनयं परात्परं
नारदादिमुनिबृन्दवन्दितम् ॥ 8 ॥
करचरणसरोजे कान्तिमन्नेत्रमीने
श्रममुषि भुजवीचिव्याकुलेऽगाधमार्गे ।
हरिसरसि विगाह्यापीय तेजोजलौघं
भवमरुपरिखिन्नः खेदमद्य त्यजामि ॥ 9 ॥
सरसिजनयने सशङ्खचक्रे
मुरभिदि मा विरम स्वचित्त रन्तुम् ।
सुखतरमपरं न जातु जाने
हरिचरणस्मरणामृतेन तुल्यम् ॥ 10 ॥
मा भीर्मन्दमनो विचिन्त्य बहुधा यामीश्चिरं यातनाः
नामी नः प्रभवन्ति पापरिपवः स्वामी ननु श्रीधरः ।
आलस्यं व्यपनीय भक्तिसुलभं ध्यायस्व नारायणं
लोकस्य व्यसनापनोदनकरो दासस्य किं न क्षमः ॥ 11 ॥
भवजलधिगतानां द्वन्द्ववाताहतानां
सुतदुहितृकलत्रत्राणभारार्दितानाम् ।
विषमविषयतोये मज्जतामप्लवानां
भवतु शरणमेको विष्णुपोतो नराणाम् ॥ 12 ॥
भवजलधिमगाधं दुस्तरं निस्तरेयं
कथमहमिति चेतो मा स्म गाः कातरत्वम् ।
सरसिजदृशि देवे तावकी भक्तिरेका
नरकभिदि निषण्णा तारयिष्यत्यवश्यम् ॥ 13 ॥
तृष्णातोये मदनपवनोद्धूत मोहोर्मिमाले
दारावर्ते तनयसहजग्राहसङ्घाकुले च ।
संसाराख्ये महति जलधौ मज्जतां नस्त्रिधामन्
पादाम्भोजे वरद भवतो भक्तिनावं प्रयच्छ ॥ 14 ॥
माद्राक्षं क्षीणपुण्यान् क्षणमपि भवतो भक्तिहीनान्पदाब्जे
माश्रौषं श्राव्यबन्धं तव चरितमपास्यान्यदाख्यानजातम् ।
मास्मार्षं माधव त्वामपि भुवनपते चेतसापह्नुवाना-
-न्माभूवं त्वत्सपर्याव्यतिकररहितो जन्मजन्मान्तरेऽपि ॥ 15 ॥
जिह्वे कीर्तय केशवं मुररिपुं चेतो भज श्रीधरं
पाणिद्वन्द्व समर्चयाच्युतकथाः श्रोत्रद्वय त्वं शृणु ।
कृष्णं लोकय लोचनद्वय हरेर्गच्छाङ्घ्रियुग्मालयं
जिघ्र घ्राण मुकुन्दपादतुलसीं मूर्धन्नमाधोक्षजम् ॥ 16 ॥
हे लोकाः शृणुत प्रसूतिमरणव्याधेश्चिकित्सामिमां
योगज्ञाः समुदाहरन्ति मुनयो यां याज्ञवल्क्यादयः ।
अन्तर्ज्योतिरमेयमेकममृतं कृष्णाख्यमापीयतां
तत्पीतं परमौषधं वितनुते निर्वाणमात्यन्तिकम् ॥ 17 ।
हे मर्त्याः परमं हितं शृणुत वो वक्ष्यामि सङ्क्षेपतः
संसारार्णवमापदूर्मिबहुलं सम्यक्प्रविश्य स्थिताः ।
नानाज्ञानमपास्य चेतसि नमो नारायणायेत्यमुं
मन्त्रं सप्रणवं प्रणामसहितं प्रावर्तयध्वं मुहुः ॥ 18 ॥
पृथ्वीरेणुरणुः पयांसि कणिकाः फल्गुः स्फुलिङ्गोऽलघु-
-स्तेजो निःश्वसनं मरुत्तनुतरं रन्ध्रं सुसूक्ष्मं नभः ।
क्षुद्रा रुद्रपितामहप्रभृतयः कीटाः समस्ताः सुराः
दृष्टे यत्र स तावको विजयते भूमावधूतावधिः ॥ 19 ॥
बद्धेनाञ्जलिना नतेन शिरसा गात्रैः सरोमोद्गमैः
कण्ठेन स्वरगद्गदेन नयनेनोद्गीर्णबाष्पाम्बुना ।
नित्यं त्वच्चरणारविन्दयुगल ध्यानामृतास्वादिना-
-मस्माकं सरसीरुहाक्ष सततं सम्पद्यतां जीवितम् ॥ 20 ॥
हे गोपालक हे कृपाजलनिधे हे सिन्धुकन्यापते
हे कंसान्तक हे गजेन्द्रकरुणापारीण हे माधव ।
हे रामानुज हे जगत्त्रयगुरो हे पुण्डरीकाक्ष मां
हे गोपीजननाथ पालय परं जानामि न त्वां विना ॥ 21 ॥
भक्तापायभुजङ्गगारुडमणिस्त्रैलोक्यरक्षामणिः
गोपीलोचनचातकाम्बुदमणिः सौन्दर्यमुद्रामणिः ।
यः कान्तामणि रुक्मिणी घनकुचद्वन्द्वैकभूषामणिः
श्रेयो देवशिखामणिर्दिशतु नो गोपालचूडामणिः ॥ 22 ॥
शत्रुच्छेदैकमन्त्रं सकलमुपनिषद्वाक्यसम्पूज्यमन्त्रं
संसारोत्तारमन्त्रं समुपचिततमः सङ्घनिर्याणमन्त्रम् ।
सर्वैश्वर्यैकमन्त्रं व्यसनभुजगसन्दष्टसन्त्राणमन्त्रं
जिह्वे श्रीकृष्णमन्त्रं जप जप सततं जन्मसाफल्यमन्त्रम् ॥ 23 ॥
व्यामोह प्रशमौषधं मुनिमनोवृत्ति प्रवृत्त्यौषधं
दैत्येन्द्रार्तिकरौषधं त्रिभुवनी सञ्जीवनैकौषधम् ।
भक्तात्यन्तहितौषधं भवभयप्रध्वंसनैकौषधं
श्रेयःप्राप्तिकरौषधं पिब मनः श्रीकृष्णदिव्यौषधम् ॥ 24 ॥
आम्नायाभ्यसनान्यरण्यरुदितं वेदव्रतान्यन्वहं
मेदश्छेदफलानि पूर्तविधयः सर्वे हुतं भस्मनि ।
तीर्थानामवगाहनानि च गजस्नानं विना यत्पद-
-द्वन्द्वाम्भोरुहसंस्मृतिर्विजयते देवः स नारायणः ॥ 25 ॥
श्रीमन्नाम प्रोच्य नारायणाख्यं
के न प्रापुर्वाञ्छितं पापिनोऽपि ।
हा नः पूर्वं वाक्प्रवृत्ता न तस्मिन्
तेन प्राप्तं गर्भवासादिदुःखम् ॥ 26 ॥
मज्जन्मनः फलमिदं मधुकैटभारे
मत्प्रार्थनीय मदनुग्रह एष एव ।
त्वद्भृत्यभृत्य परिचारक भृत्यभृत्य
भृत्यस्य भृत्य इति मां स्मर लोकनाथ ॥ 27 ॥
नाथे नः पुरुषोत्तमे त्रिजगतामेकाधिपे चेतसा
सेव्ये स्वस्य पदस्य दातरि सुरे नारायणे तिष्ठति ।
यं कञ्चित्पुरुषाधमं कतिपयग्रामेशमल्पार्थदं
सेवायै मृगयामहे नरमहो मूका वराका वयम् ॥ 28 ॥
मदन परिहर स्थितिं मदीये
मनसि मुकुन्दपदारविन्दधाम्नि ।
हरनयनकृशानुना कृशोऽसि
स्मरसि न चक्रपराक्रमं मुरारेः ॥ 29 ॥
तत्त्वं ब्रुवाणानि परं परस्मा-
-न्मधु क्षरन्तीव सतां फलानि ।
प्रावर्तय प्राञ्जलिरस्मि जिह्वे
नामानि नारायण गोचराणि ॥ 30 ॥
इदं शरीरं परिणामपेशलं
पतत्यवश्यं श्लथसन्धिजर्जरम् ।
किमौषधैः क्लिश्यसि मूढ दुर्मते
निरामयं कृष्णरसायनं पिब ॥ 31 ॥
दारा वाराकरवरसुता ते तनूजो विरिञ्चिः
स्तोता वेदस्तव सुरगणो भृत्यवर्गः प्रसादः ।
मुक्तिर्माया जगदविकलं तावकी देवकी ते
माता मित्रं बलरिपुसुतस्त्वय्यतोऽन्यन्न जाने ॥ 32 ॥
कृष्णो रक्षतु नो जगत्त्रयगुरुः कृष्णं नमस्याम्यहं
कृष्णेनामरशत्रवो विनिहताः कृष्णाय तस्मै नमः ।
कृष्णादेव समुत्थितं जगदिदं कृष्णस्य दासोऽस्म्यहं
कृष्णे तिष्ठति सर्वमेतदखिलं हे कृष्ण रक्षस्व माम् ॥ 33 ॥
तत्त्वं प्रसीद भगवन् कुरु मय्यनाथे
विष्णो कृपां परमकारुणिकः किल त्वम् ।
संसारसागरनिमग्नमनन्तदीन-
-मुद्धर्तुमर्हसि हरे पुरुषोत्तमोऽसि ॥ 34 ॥
नमामि नारायणपादपङ्कजं
करोमि नारायणपूजनं सदा ।
वदामि नारायणनाम निर्मलं
स्मरामि नारायणतत्त्वमव्ययम् ॥ 35 ॥
श्रीनाथ नारायण वासुदेव
श्रीकृष्ण भक्तप्रिय चक्रपाणे ।
श्रीपद्मनाभाच्युत कैटभारे
श्रीराम पद्माक्ष हरे मुरारे ॥ 36 ॥
अनन्त वैकुण्ठ मुकुन्द कृष्ण
गोविन्द दामोदर माधवेति ।
वक्तुं समर्थोऽपि न वक्ति कश्चि-
-दहो जनानां व्यसनाभिमुख्यम् ॥ 37 ॥
ध्यायन्ति ये विष्णुमनन्तमव्ययं
हृत्पद्ममध्ये सततं व्यवस्थितम् ।
समाहितानां सतताभयप्रदं
ते यान्ति सिद्धिं परमां च वैष्णवीम् ॥ 38 ॥
क्षीरसागरतरङ्गशीकरा-
-ऽऽसारतारकितचारुमूर्तये ।
भोगिभोगशयनीयशायिने
माधवाय मधुविद्विषे नमः ॥ 39 ॥
यस्य प्रियौ श्रुतिधरौ कविलोकवीरौ
मित्रे द्विजन्मवरपद्मशरावभूताम् ।
तेनाम्बुजाक्षचरणाम्बुजषट्पदेन
राज्ञा कृता कृतिरियं कुलशेखरेण ॥ 40 ॥
इति कुलशेखर प्रणीतं मुकुन्दमाला ।
ghuṣyate yasya nagare raṅgayātrā dine dine |
tamahaṃ śirasā vande rājānaṃ kulaśekharam ||
śrīvallabheti varadeti dayāpareti
bhaktapriyeti bhavaluṇṭhanakovideti |
nātheti nāgaśayaneti jagannivāse-
-tyālāpanaṃ pratipadaṃ kuru me mukunda || 1 ||
jayatu jayatu devo devakīnandano'yaṃ
jayatu jayatu kṛṣṇo vṛṣṇivaṃśapradīpaḥ |
jayatu jayatu meghaśyāmalaḥ komalāṅgo
jayatu jayatu pṛthvībhāranāśo mukundaḥ || 2 ||
mukunda mūrdhnā praṇipatya yāce
bhavantamekāntamiyantamartham |
avismṛtistvaccaraṇāravinde
bhave bhave me'stu bhavatprasādāt || 3 ||
nāhaṃ vande tava caraṇayordvandvamadvandvahetoḥ
kumbhīpākaṃ gurumapi hare nārakaṃ nāpanetum |
ramyārāmāmṛdutanulatā nandane nāpi rantuṃ
bhāve bhāve hṛdayabhavane bhāvayeyaṃ bhavantam || 4 ||
nāsthā dharme na vasunicaye naiva kāmopabhoge
yadyadbhavyaṃ bhavatu bhagavan pūrvakarmānurūpam |
etatprārthyaṃ mama bahumataṃ janmajanmāntare'pi
tvatpādāmbhoruhayugagatā niścalā bhaktirastu || 5 ||
divi vā bhuvi vā mamāstu vāso
narake vā narakāntaka prakāmam |
avadhīrita śāradāravindau
caraṇau te maraṇe'pi cintayāmi || 6 ||
kṛṣṇa tvadīya padapaṅkajapañjarānta-
-madyaiva me viśatu mānasarājahaṃsaḥ |
prāṇaprayāṇasamaye kaphavātapittaiḥ
kaṇṭhāvarodhanavidhau smaraṇaṃ kutaste || 7 ||
cintayāmi harimeva santataṃ
mandamanda hasitānanāmbujaṃ
nandagopatanayaṃ parātparaṃ
nāradādimunibṛndavanditam || 8 ||
karacaraṇasaroje kāntimannetramīne
śramamuṣi bhujavīcivyākule'gādhamārge |
harisarasi vigāhyāpīya tejojalaughaṃ
bhavamaruparikhinnaḥ khedamadya tyajāmi || 9 ||
sarasijanayane saśaṅkhacakre
murabhidi mā virama svacitta rantum |
sukhataramaparaṃ na jātu jāne
haricaraṇasmaraṇāmṛtena tulyam || 10 ||
mā bhīrmandamano vicintya bahudhā yāmīściraṃ yātanāḥ
nāmī naḥ prabhavanti pāparipavaḥ svāmī nanu śrīdharaḥ |
ālasyaṃ vyapanīya bhaktisulabhaṃ dhyāyasva nārāyaṇaṃ
lokasya vyasanāpanodanakaro dāsasya kiṃ na kṣamaḥ || 11 ||
bhavajaladhigatānāṃ dvandvavātāhatānāṃ
sutaduhitṛkalatratrāṇabhārārditānām |
viṣamaviṣayatoye majjatāmaplavānāṃ
bhavatu śaraṇameko viṣṇupoto narāṇām || 12 ||
bhavajaladhimagādhaṃ dustaraṃ nistareyaṃ
kathamahamiti ceto mā sma gāḥ kātaratvam |
sarasijadṛśi deve tāvakī bhaktirekā
narakabhidi niṣaṇṇā tārayiṣyatyavaśyam || 13 ||
tṛṣṇātoye madanapavanoddhūta mohormimāle
dārāvarte tanayasahajagrāhasaṅghākule ca |
saṃsārākhye mahati jaladhau majjatāṃ nastridhāman
pādāmbhoje varada bhavato bhaktināvaṃ prayaccha || 14 ||
mādrākṣaṃ kṣīṇapuṇyān kṣaṇamapi bhavato bhaktihīnānpadābje
māśrauṣaṃ śrāvyabandhaṃ tava caritamapāsyānyadākhyānajātam |
māsmārṣaṃ mādhava tvāmapi bhuvanapate cetasāpahnuvānā-
-nmābhūvaṃ tvatsaparyāvyatikararahito janmajanmāntare'pi || 15 ||
jihve kīrtaya keśavaṃ muraripuṃ ceto bhaja śrīdharaṃ
pāṇidvandva samarcayācyutakathāḥ śrotradvaya tvaṃ śṛṇu |
kṛṣṇaṃ lokaya locanadvaya harergacchāṅghriyugmālayaṃ
jighra ghrāṇa mukundapādatulasīṃ mūrdhannamādhokṣajam || 16 ||
he lokāḥ śṛṇuta prasūtimaraṇavyādheścikitsāmimāṃ
yogajñāḥ samudāharanti munayo yāṃ yājñavalkyādayaḥ |
antarjyotirameyamekamamṛtaṃ kṛṣṇākhyamāpīyatāṃ
tatpītaṃ paramauṣadhaṃ vitanute nirvāṇamātyantikam || 17 |
he martyāḥ paramaṃ hitaṃ śṛṇuta vo vakṣyāmi saṅkṣepataḥ
saṃsārārṇavamāpadūrmibahulaṃ samyakpraviśya sthitāḥ |
nānājñānamapāsya cetasi namo nārāyaṇāyetyamuṃ
mantraṃ sapraṇavaṃ praṇāmasahitaṃ prāvartayadhvaṃ muhuḥ || 18 ||
pṛthvīreṇuraṇuḥ payāṃsi kaṇikāḥ phalguḥ sphuliṅgo'laghu-
-stejo niḥśvasanaṃ maruttanutaraṃ randhraṃ susūkṣmaṃ nabhaḥ |
kṣudrā rudrapitāmahaprabhṛtayaḥ kīṭāḥ samastāḥ surāḥ
dṛṣṭe yatra sa tāvako vijayate bhūmāvadhūtāvadhiḥ || 19 ||
baddhenāñjalinā natena śirasā gātraiḥ saromodgamaiḥ
kaṇṭhena svaragadgadena nayanenodgīrṇabāṣpāmbunā |
nityaṃ tvaccaraṇāravindayugala dhyānāmṛtāsvādinā-
-masmākaṃ sarasīruhākṣa satataṃ sampadyatāṃ jīvitam || 20 ||
he gopālaka he kṛpājalanidhe he sindhukanyāpate
he kaṃsāntaka he gajendrakaruṇāpārīṇa he mādhava |
he rāmānuja he jagattrayaguro he puṇḍarīkākṣa māṃ
he gopījananātha pālaya paraṃ jānāmi na tvāṃ vinā || 21 ||
bhaktāpāyabhujaṅgagāruḍamaṇistrailokyarakṣāmaṇiḥ
gopīlocanacātakāmbudamaṇiḥ saundaryamudrāmaṇiḥ |
yaḥ kāntāmaṇi rukmiṇī ghanakucadvandvaikabhūṣāmaṇiḥ
śreyo devaśikhāmaṇirdiśatu no gopālacūḍāmaṇiḥ || 22 ||
śatrucchedaikamantraṃ sakalamupaniṣadvākyasampūjyamantraṃ
saṃsārottāramantraṃ samupacitatamaḥ saṅghaniryāṇamantram |
sarvaiśvaryaikamantraṃ vyasanabhujagasandaṣṭasantrāṇamantraṃ
jihve śrīkṛṣṇamantraṃ japa japa satataṃ janmasāphalyamantram || 23 ||
vyāmoha praśamauṣadhaṃ munimanovṛtti pravṛttyauṣadhaṃ
daityendrārtikarauṣadhaṃ tribhuvanī sañjīvanaikauṣadham |
bhaktātyantahitauṣadhaṃ bhavabhayapradhvaṃsanaikauṣadhaṃ
śreyaḥprāptikarauṣadhaṃ piba manaḥ śrīkṛṣṇadivyauṣadham || 24 ||
āmnāyābhyasanānyaraṇyaruditaṃ vedavratānyanvahaṃ
medaśchedaphalāni pūrtavidhayaḥ sarve hutaṃ bhasmani |
tīrthānāmavagāhanāni ca gajasnānaṃ vinā yatpada-
-dvandvāmbhoruhasaṃsmṛtirvijayate devaḥ sa nārāyaṇaḥ || 25 ||
śrīmannāma procya nārāyaṇākhyaṃ
ke na prāpurvāñchitaṃ pāpino'pi |
hā naḥ pūrvaṃ vākpravṛttā na tasmin
tena prāptaṃ garbhavāsādiduḥkham || 26 ||
majjanmanaḥ phalamidaṃ madhukaiṭabhāre
matprārthanīya madanugraha eṣa eva |
tvadbhṛtyabhṛtya paricāraka bhṛtyabhṛtya
bhṛtyasya bhṛtya iti māṃ smara lokanātha || 27 ||
nāthe naḥ puruṣottame trijagatāmekādhipe cetasā
sevye svasya padasya dātari sure nārāyaṇe tiṣṭhati |
yaṃ kañcitpuruṣādhamaṃ katipayagrāmeśamalpārthadaṃ
sevāyai mṛgayāmahe naramaho mūkā varākā vayam || 28 ||
madana parihara sthitiṃ madīye
manasi mukundapadāravindadhāmni |
haranayanakṛśānunā kṛśo'si
smarasi na cakraparākramaṃ murāreḥ || 29 ||
tattvaṃ bruvāṇāni paraṃ parasmā-
-nmadhu kṣarantīva satāṃ phalāni |
prāvartaya prāñjalirasmi jihve
nāmāni nārāyaṇa gocarāṇi || 30 ||
idaṃ śarīraṃ pariṇāmapeśalaṃ
patatyavaśyaṃ ślathasandhijarjaram |
kimauṣadhaiḥ kliśyasi mūḍha durmate
nirāmayaṃ kṛṣṇarasāyanaṃ piba || 31 ||
dārā vārākaravarasutā te tanūjo viriñciḥ
stotā vedastava suragaṇo bhṛtyavargaḥ prasādaḥ |
muktirmāyā jagadavikalaṃ tāvakī devakī te
mātā mitraṃ balaripusutastvayyato'nyanna jāne || 32 ||
kṛṣṇo rakṣatu no jagattrayaguruḥ kṛṣṇaṃ namasyāmyahaṃ
kṛṣṇenāmaraśatravo vinihatāḥ kṛṣṇāya tasmai namaḥ |
kṛṣṇādeva samutthitaṃ jagadidaṃ kṛṣṇasya dāso'smyahaṃ
kṛṣṇe tiṣṭhati sarvametadakhilaṃ he kṛṣṇa rakṣasva mām || 33 ||
tattvaṃ prasīda bhagavan kuru mayyanāthe
viṣṇo kṛpāṃ paramakāruṇikaḥ kila tvam |
saṃsārasāgaranimagnamanantadīna-
-muddhartumarhasi hare puruṣottamo'si || 34 ||
namāmi nārāyaṇapādapaṅkajaṃ
karomi nārāyaṇapūjanaṃ sadā |
vadāmi nārāyaṇanāma nirmalaṃ
smarāmi nārāyaṇatattvamavyayam || 35 ||
śrīnātha nārāyaṇa vāsudeva
śrīkṛṣṇa bhaktapriya cakrapāṇe |
śrīpadmanābhācyuta kaiṭabhāre
śrīrāma padmākṣa hare murāre || 36 ||
ananta vaikuṇṭha mukunda kṛṣṇa
govinda dāmodara mādhaveti |
vaktuṃ samartho'pi na vakti kaści-
-daho janānāṃ vyasanābhimukhyam || 37 ||
dhyāyanti ye viṣṇumanantamavyayaṃ
hṛtpadmamadhye satataṃ vyavasthitam |
samāhitānāṃ satatābhayapradaṃ
te yānti siddhiṃ paramāṃ ca vaiṣṇavīm || 38 ||
kṣīrasāgarataraṅgaśīkarā-
-''sāratārakitacārumūrtaye |
bhogibhogaśayanīyaśāyine
mādhavāya madhuvidviṣe namaḥ || 39 ||
yasya priyau śrutidharau kavilokavīrau
mitre dvijanmavarapadmaśarāvabhūtām |
tenāmbujākṣacaraṇāmbujaṣaṭpadena
rājñā kṛtā kṛtiriyaṃ kulaśekhareṇa || 40 ||
iti kulaśekhara praṇītaṃ mukundamālā |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.