അധമാ ധനമിച്ഛന്തി ധനമാനൌ ച മധ്യമാഃ ।
ഉത്തമാ മാനമിച്ഛന്തി മാനോ ഹി മഹതാം ധനമ് ॥ 01 ॥
ഇക്ഷുരാപഃ പയോ മൂലം താമ്ബൂലം ഫലമൌഷധമ് ।
ഭക്ഷയിത്വാപി കര്തവ്യാഃ സ്നാനദാനാദികാഃ ക്രിയാഃ ॥ 02 ॥
ദീപോ ഭക്ഷയതേ ധ്വാന്തം കജ്ജലം ച പ്രസൂയതേ ।
യദന്നം ഭക്ഷയതേ നിത്യം ജായതേ താദൃശീ പ്രജാ ॥ 03 ॥
വിത്തം ദേഹി ഗുണാന്വിതേഷു മതിമന്നാന്യത്ര ദേഹി ക്വചിത്
പ്രാപ്തം വാരിനിധേര്ജലം ഘനമുഖേ മാധുര്യയുക്തം സദാ ।
ജീവാന്സ്ഥാവരജങ്ഗമാംശ്ച സകലാന്സഞ്ജീവ്യ ഭൂമണ്ഡലം
ഭൂയഃ പശ്യ തദേവ കോടിഗുണിതം ഗച്ഛന്തമമ്ഭോനിധിമ് ॥ 04 ॥
ചാണ്ഡാലാനാം സഹസ്രൈശ്ച സൂരിഭിസ്തത്ത്വദര്ശിഭിഃ ।
ഏകോ ഹി യവനഃ പ്രോക്തോ ന നീചോ യവനാത്പരഃ ॥ 05 ॥
തൈലാഭ്യങ്ഗേ ചിതാധൂമേ മൈഥുനേ ക്ഷൌരകര്മണി ।
താവദ്ഭവതി ചാണ്ഡാലോ യാവത്സ്നാനം ന ചാചരേത് ॥ 06 ॥
അജീര്ണേ ഭേഷജം വാരി ജീര്ണേ വാരി ബലപ്രദമ് ।
ഭോജനേ ചാമൃതം വാരി ഭോജനാന്തേ വിഷാപഹമ് ॥ 07 ॥
ഹതം ജ്ഞാനം ക്രിയാഹീനം ഹതശ്ചാജ്ഞാനതോ നരഃ ।
ഹതം നിര്ണായകം സൈന്യം സ്ത്രിയോ നഷ്ടാ ഹ്യഭര്തൃകാഃ ॥ 08 ॥
വൃദ്ധകാലേ മൃതാ ഭാര്യാ ബന്ധുഹസ്തഗതം ധനമ് ।
ഭോജനം ച പരാധീനം തിസ്രഃ പുംസാം വിഡമ്ബനാഃ ॥ 09 ॥
നാഗ്നിഹോത്രം വിനാ വേദാ ന ച ദാനം വിനാ ക്രിയാ ।
ന ഭാവേന വിനാ സിദ്ധിസ്തസ്മാദ്ഭാവോ ഹി കാരണമ് ॥ 10 ॥
ന ദേവോ വിദ്യതേ കാഷ്ഠേ ന പാഷാണേ ന മൃണ്മയേ ।
ന ഭാവേന വിനാ സിദ്ധിസ്തസ്മാദ്ഭാവോ ഹി കാരണമ് ॥ 11 ॥
കാഷ്ഠപാഷാണധാതൂനാം കൃത്വാ ഭാവേന സേവനമ് ।
ശ്രദ്ധയാ ച തഥാ സിദ്ധിസ്തസ്യ വിഷ്ണുപ്രസാദതഃ ॥ 12 ॥
ന ദേവോ വിദ്യതേ കാഷ്ഠേ ന പാഷാണേ ന മൃന്മയേ ।
ഭാവേ ഹി വിദ്യതേ ദേവസ്തസ്മാദ്ഭാവോ ഹി കാരണമ് ॥ 13 ॥
ശാന്തിതുല്യം തപോ നാസ്തി ന സന്തോഷാത്പരം സുഖമ് ।
അപത്യം ച കലത്രം ച സതാം സങ്ഗതിരേവ ച ॥ 14 ॥
ഗുണോ ഭൂഷയതേ രൂപം ശീലം ഭൂഷയതേ കുലമ് ।
പ്രാസാദശിഖരസ്ഥോഽപി കാകഃ കിം ഗരുഡായതേ ॥ 15 ॥
നിര്ഗുണസ്യ ഹതം രൂപം ദുഃശീലസ്യ ഹതം കുലമ് ।
അസിദ്ധസ്യ ഹതാ വിദ്യാ ഹ്യഭോഗേന ഹതം ധനമ് ॥ 16 ॥
ശുദ്ധം ഭൂമിഗതം തോയം ശുദ്ധാ നാരീ പതിവ്രതാ ।
ശുചിഃ ക്ഷേമകരോ രാജാ സന്തോഷോ ബ്രാഹ്മണഃ ശുചിഃ ॥ 17 ॥
അസന്തുഷ്ടാ ദ്വിജാ നഷ്ടാഃ സന്തുഷ്ടാശ്ച മഹീഭൃതഃ ।
സലജ്ജാ ഗണികാ നഷ്ടാ നിര്ലജ്ജാശ്ച കുലാങ്ഗനാ ॥ 18 ॥
കിം കുലേന വിശാലേന വിദ്യാഹീനേന ദേഹിനാമ് ।
ദുഷ്കുലം ചാപി വിദുഷോ ദേവൈരപി സ പൂജ്യതേ ॥ 19 ॥
വിദ്വാന്പ്രശസ്യതേ ലോകേ വിദ്വാന് സര്വത്ര പൂജ്യതേ ।
വിദ്യയാ ലഭതേ സര്വം വിദ്യാ സര്വത്ര പൂജ്യതേ ॥ 20 ॥
മാംസഭക്ഷ്യൈഃ സുരാപാനൈര്മുഖൈശ്ചാക്ഷരവര്ജിതൈഃ ।
പശുഭിഃ പുരുഷാകാരൈര്ഭാരാക്രാന്താ ഹി മേദിനീ ॥ 21 ॥
അന്നഹീനോ ദഹേദ്രാഷ്ട്രം മന്ത്രഹീനശ്ച ഋത്വിജഃ ।
യജമാനം ദാനഹീനോ നാസ്തി യജ്ഞസമോ രിപുഃ ॥ 22 ॥
Roman (IAST) Transliteration
adhamā dhanamicchanti dhanamānau ca madhyamāḥ |
uttamā mānamicchanti māno hi mahatāṃ dhanam || 01 ||
ikṣurāpaḥ payo mūlaṃ tāmbūlaṃ phalamauṣadham |
bhakṣayitvāpi kartavyāḥ snānadānādikāḥ kriyāḥ || 02 ||
dīpo bhakṣayate dhvāntaṃ kajjalaṃ ca prasūyate |
yadannaṃ bhakṣayate nityaṃ jāyate tādṛśī prajā || 03 ||
vittaṃ dehi guṇānviteṣu matimannānyatra dehi kvacit
prāptaṃ vārinidherjalaṃ ghanamukhe mādhuryayuktaṃ sadā |
jīvānsthāvarajaṅgamāṃśca sakalānsañjīvya bhūmaṇḍalaṃ
bhūyaḥ paśya tadeva koṭiguṇitaṃ gacchantamambhonidhim || 04 ||
cāṇḍālānāṃ sahasraiśca sūribhistattvadarśibhiḥ |
eko hi yavanaḥ prokto na nīco yavanātparaḥ || 05 ||
tailābhyaṅge citādhūme maithune kṣaurakarmaṇi |
tāvadbhavati cāṇḍālo yāvatsnānaṃ na cācaret || 06 ||
ajīrṇe bheṣajaṃ vāri jīrṇe vāri balapradam |
bhojane cāmṛtaṃ vāri bhojanānte viṣāpaham || 07 ||
hataṃ jñānaṃ kriyāhīnaṃ hataścājñānato naraḥ |
hataṃ nirṇāyakaṃ sainyaṃ striyo naṣṭā hyabhartṛkāḥ || 08 ||
vṛddhakāle mṛtā bhāryā bandhuhastagataṃ dhanam |
bhojanaṃ ca parādhīnaṃ tisraḥ puṃsāṃ viḍambanāḥ || 09 ||
nāgnihotraṃ vinā vedā na ca dānaṃ vinā kriyā |
na bhāvena vinā siddhistasmādbhāvo hi kāraṇam || 10 ||
na devo vidyate kāṣṭhe na pāṣāṇe na mṛṇmaye |
na bhāvena vinā siddhistasmādbhāvo hi kāraṇam || 11 ||
kāṣṭhapāṣāṇadhātūnāṃ kṛtvā bhāvena sevanam |
śraddhayā ca tathā siddhistasya viṣṇuprasādataḥ || 12 ||
na devo vidyate kāṣṭhe na pāṣāṇe na mṛnmaye |
bhāve hi vidyate devastasmādbhāvo hi kāraṇam || 13 ||
śāntitulyaṃ tapo nāsti na santoṣātparaṃ sukham |
apatyaṃ ca kalatraṃ ca satāṃ saṅgatireva ca || 14 ||
guṇo bhūṣayate rūpaṃ śīlaṃ bhūṣayate kulam |
prāsādaśikharastho'pi kākaḥ kiṃ garuḍāyate || 15 ||
nirguṇasya hataṃ rūpaṃ duḥśīlasya hataṃ kulam |
asiddhasya hatā vidyā hyabhogena hataṃ dhanam || 16 ||
śuddhaṃ bhūmigataṃ toyaṃ śuddhā nārī pativratā |
śuciḥ kṣemakaro rājā santoṣo brāhmaṇaḥ śuciḥ || 17 ||
asantuṣṭā dvijā naṣṭāḥ santuṣṭāśca mahībhṛtaḥ |
salajjā gaṇikā naṣṭā nirlajjāśca kulāṅganā || 18 ||
kiṃ kulena viśālena vidyāhīnena dehinām |
duṣkulaṃ cāpi viduṣo devairapi sa pūjyate || 19 ||
vidvānpraśasyate loke vidvān sarvatra pūjyate |
vidyayā labhate sarvaṃ vidyā sarvatra pūjyate || 20 ||
māṃsabhakṣyaiḥ surāpānairmukhaiścākṣaravarjitaiḥ |
paśubhiḥ puruṣākārairbhārākrāntā hi medinī || 21 ||
annahīno dahedrāṣṭraṃ mantrahīnaśca ṛtvijaḥ |
yajamānaṃ dānahīno nāsti yajñasamo ripuḥ || 22 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
अधमा धनमिच्छन्ति धनमानौ च मध्यमाः ।
उत्तमा मानमिच्छन्ति मानो हि महतां धनम् ॥ 01 ॥
इक्षुरापः पयो मूलं ताम्बूलं फलमौषधम् ।
भक्षयित्वापि कर्तव्याः स्नानदानादिकाः क्रियाः ॥ 02 ॥
दीपो भक्षयते ध्वान्तं कज्जलं च प्रसूयते ।
यदन्नं भक्षयते नित्यं जायते तादृशी प्रजा ॥ 03 ॥
वित्तं देहि गुणान्वितेषु मतिमन्नान्यत्र देहि क्वचित्
प्राप्तं वारिनिधेर्जलं घनमुखे माधुर्ययुक्तं सदा ।
जीवान्स्थावरजङ्गमांश्च सकलान्सञ्जीव्य भूमण्डलं
भूयः पश्य तदेव कोटिगुणितं गच्छन्तमम्भोनिधिम् ॥ 04 ॥
चाण्डालानां सहस्रैश्च सूरिभिस्तत्त्वदर्शिभिः ।
एको हि यवनः प्रोक्तो न नीचो यवनात्परः ॥ 05 ॥
तैलाभ्यङ्गे चिताधूमे मैथुने क्षौरकर्मणि ।
तावद्भवति चाण्डालो यावत्स्नानं न चाचरेत् ॥ 06 ॥
अजीर्णे भेषजं वारि जीर्णे वारि बलप्रदम् ।
भोजने चामृतं वारि भोजनान्ते विषापहम् ॥ 07 ॥
हतं ज्ञानं क्रियाहीनं हतश्चाज्ञानतो नरः ।
हतं निर्णायकं सैन्यं स्त्रियो नष्टा ह्यभर्तृकाः ॥ 08 ॥
वृद्धकाले मृता भार्या बन्धुहस्तगतं धनम् ।
भोजनं च पराधीनं तिस्रः पुंसां विडम्बनाः ॥ 09 ॥
नाग्निहोत्रं विना वेदा न च दानं विना क्रिया ।
न भावेन विना सिद्धिस्तस्माद्भावो हि कारणम् ॥ 10 ॥
न देवो विद्यते काष्ठे न पाषाणे न मृण्मये ।
न भावेन विना सिद्धिस्तस्माद्भावो हि कारणम् ॥ 11 ॥
काष्ठपाषाणधातूनां कृत्वा भावेन सेवनम् ।
श्रद्धया च तथा सिद्धिस्तस्य विष्णुप्रसादतः ॥ 12 ॥
न देवो विद्यते काष्ठे न पाषाणे न मृन्मये ।
भावे हि विद्यते देवस्तस्माद्भावो हि कारणम् ॥ 13 ॥
शान्तितुल्यं तपो नास्ति न सन्तोषात्परं सुखम् ।
अपत्यं च कलत्रं च सतां सङ्गतिरेव च ॥ 14 ॥
गुणो भूषयते रूपं शीलं भूषयते कुलम् ।
प्रासादशिखरस्थोऽपि काकः किं गरुडायते ॥ 15 ॥
निर्गुणस्य हतं रूपं दुःशीलस्य हतं कुलम् ।
असिद्धस्य हता विद्या ह्यभोगेन हतं धनम् ॥ 16 ॥
शुद्धं भूमिगतं तोयं शुद्धा नारी पतिव्रता ।
शुचिः क्षेमकरो राजा सन्तोषो ब्राह्मणः शुचिः ॥ 17 ॥
असन्तुष्टा द्विजा नष्टाः सन्तुष्टाश्च महीभृतः ।
सलज्जा गणिका नष्टा निर्लज्जाश्च कुलाङ्गना ॥ 18 ॥
किं कुलेन विशालेन विद्याहीनेन देहिनाम् ।
दुष्कुलं चापि विदुषो देवैरपि स पूज्यते ॥ 19 ॥
विद्वान्प्रशस्यते लोके विद्वान् सर्वत्र पूज्यते ।
विद्यया लभते सर्वं विद्या सर्वत्र पूज्यते ॥ 20 ॥
मांसभक्ष्यैः सुरापानैर्मुखैश्चाक्षरवर्जितैः ।
पशुभिः पुरुषाकारैर्भाराक्रान्ता हि मेदिनी ॥ 21 ॥
अन्नहीनो दहेद्राष्ट्रं मन्त्रहीनश्च ऋत्विजः ।
यजमानं दानहीनो नास्ति यज्ञसमो रिपुः ॥ 22 ॥
adhamā dhanamicchanti dhanamānau ca madhyamāḥ |
uttamā mānamicchanti māno hi mahatāṃ dhanam || 01 ||
ikṣurāpaḥ payo mūlaṃ tāmbūlaṃ phalamauṣadham |
bhakṣayitvāpi kartavyāḥ snānadānādikāḥ kriyāḥ || 02 ||
dīpo bhakṣayate dhvāntaṃ kajjalaṃ ca prasūyate |
yadannaṃ bhakṣayate nityaṃ jāyate tādṛśī prajā || 03 ||
vittaṃ dehi guṇānviteṣu matimannānyatra dehi kvacit
prāptaṃ vārinidherjalaṃ ghanamukhe mādhuryayuktaṃ sadā |
jīvānsthāvarajaṅgamāṃśca sakalānsañjīvya bhūmaṇḍalaṃ
bhūyaḥ paśya tadeva koṭiguṇitaṃ gacchantamambhonidhim || 04 ||
cāṇḍālānāṃ sahasraiśca sūribhistattvadarśibhiḥ |
eko hi yavanaḥ prokto na nīco yavanātparaḥ || 05 ||
tailābhyaṅge citādhūme maithune kṣaurakarmaṇi |
tāvadbhavati cāṇḍālo yāvatsnānaṃ na cācaret || 06 ||
ajīrṇe bheṣajaṃ vāri jīrṇe vāri balapradam |
bhojane cāmṛtaṃ vāri bhojanānte viṣāpaham || 07 ||
hataṃ jñānaṃ kriyāhīnaṃ hataścājñānato naraḥ |
hataṃ nirṇāyakaṃ sainyaṃ striyo naṣṭā hyabhartṛkāḥ || 08 ||
vṛddhakāle mṛtā bhāryā bandhuhastagataṃ dhanam |
bhojanaṃ ca parādhīnaṃ tisraḥ puṃsāṃ viḍambanāḥ || 09 ||
nāgnihotraṃ vinā vedā na ca dānaṃ vinā kriyā |
na bhāvena vinā siddhistasmādbhāvo hi kāraṇam || 10 ||
na devo vidyate kāṣṭhe na pāṣāṇe na mṛṇmaye |
na bhāvena vinā siddhistasmādbhāvo hi kāraṇam || 11 ||
kāṣṭhapāṣāṇadhātūnāṃ kṛtvā bhāvena sevanam |
śraddhayā ca tathā siddhistasya viṣṇuprasādataḥ || 12 ||
na devo vidyate kāṣṭhe na pāṣāṇe na mṛnmaye |
bhāve hi vidyate devastasmādbhāvo hi kāraṇam || 13 ||
śāntitulyaṃ tapo nāsti na santoṣātparaṃ sukham |
apatyaṃ ca kalatraṃ ca satāṃ saṅgatireva ca || 14 ||
guṇo bhūṣayate rūpaṃ śīlaṃ bhūṣayate kulam |
prāsādaśikharastho'pi kākaḥ kiṃ garuḍāyate || 15 ||
nirguṇasya hataṃ rūpaṃ duḥśīlasya hataṃ kulam |
asiddhasya hatā vidyā hyabhogena hataṃ dhanam || 16 ||
śuddhaṃ bhūmigataṃ toyaṃ śuddhā nārī pativratā |
śuciḥ kṣemakaro rājā santoṣo brāhmaṇaḥ śuciḥ || 17 ||
asantuṣṭā dvijā naṣṭāḥ santuṣṭāśca mahībhṛtaḥ |
salajjā gaṇikā naṣṭā nirlajjāśca kulāṅganā || 18 ||
kiṃ kulena viśālena vidyāhīnena dehinām |
duṣkulaṃ cāpi viduṣo devairapi sa pūjyate || 19 ||
vidvānpraśasyate loke vidvān sarvatra pūjyate |
vidyayā labhate sarvaṃ vidyā sarvatra pūjyate || 20 ||
māṃsabhakṣyaiḥ surāpānairmukhaiścākṣaravarjitaiḥ |
paśubhiḥ puruṣākārairbhārākrāntā hi medinī || 21 ||
annahīno dahedrāṣṭraṃ mantrahīnaśca ṛtvijaḥ |
yajamānaṃ dānahīno nāsti yajñasamo ripuḥ || 22 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.