શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે અરણ્યકાણ્ડમ્ ।
અથ ચતુઃપઞ્ચાશસ્સર્ગઃ ।
હ્રિયમાણા તુ વૈદેહી કઞ્ચિન્નાથમપશ્યતી ।
દદર્શ ગિરિશૃઙ્ગસ્થાન્પઞ્ચ વાનરપુઙ્ગવાન્ ॥ 1 ॥
તેષાં મધ્યે વિશાલાક્ષી કૌશેયં કનકપ્રભમ્ ।
ઉત્તરીયં વરારોહા શુભાન્યાભરણાનિ ચ ॥ 2 ॥
મુમોચ યદિ રામાય શંસેયુરિતિ મૈથિલી ।
વસ્ત્રમુત્સૃજ્ય તન્મધ્યે નિક્ષિપ્તં સહભૂષણમ્ ॥ 3 ॥
સમ્ભ્રમાત્તુ દશગ્રીવસ્તત્કર્મ ન સ બુદ્ધવાન્ ।
પિઙ્ગાક્ષાસ્તાં વિશાલાક્ષીં નેત્રૈરનિમિષૈરિવ ॥ 4 ॥
વિક્રોશન્તીં તથા સીતાં દદૃશુર્વાનરર્ષભાઃ ।
સ ચ પમ્પામતિક્રમ્ય લઙ્કામભિમુખઃ પુરીમ્ ॥ 5 ॥
જગામ રુદતીં ગૃહ્ય વૈદેહીં રાક્ષસેશ્વરઃ ।
તાં જહાર સુસંહૃષ્ટો રાવણો મૃત્યુમાત્મનઃ ॥ 6 ॥
ઉત્સઙ્ગેનેવ ભુજગીં તીક્ષ્ણદંષ્ટ્રાં મહાવિષામ્ ।
વનાનિ સરિતશ્શૈલાન્ત્સરાંસિ ચ વિહાયસા ॥ 7 ॥
સ ક્ષિપ્રં સમતીયાય શરશ્ચાપાદિવ ચ્યુતઃ ।
તિમિનક્રનિકેતં તુ વરુણાલયમક્ષયમ્ ॥ 8 ॥
સરિતાં શરણં ગત્વા સમતીયાય સાગરમ્ ।
સમ્ભ્રમાત્પરિવૃત્તોર્મી રુદ્ધમીનમહોરગઃ ॥ 9 ॥
વૈદેહ્યાં હ્રિયમાણાયાં બભૂવ વરુણાલયઃ ।
અન્તરિક્ષગતા વાચસ્સસૃજુશ્ચારણાસ્તદા ॥ 10 ॥
એતદન્તો દશગ્રીવ ઇતિ સિદ્ધાસ્તદાબ્રુવન્ ।
સ તુ સીતાં વિવેષ્ટન્તીમઙ્કેનાદાય રાવણઃ ॥ 11 ॥
પ્રવિવેશ પુરીં લઙ્કાં રૂપિણીં મૃત્યુમાત્મનઃ ।
સોઽભિગમ્ય પુરીં લઙ્કાં સુવિભક્તમહાપથામ્ ॥ 12 ॥
સંરૂઢકક્ષ્યાબહુલં સ્વમન્તઃપુરમાવિશત્ ।
તત્ર તામસિતાપાઙ્ગાં શોકમોહપરાયણામ્ ॥ 13 ॥
નિદધે રાવણસ્સીતાં મયો માયામિવસ્ત્રિયમ્ ।
અબ્રવીચ્ચ દશગ્રીવઃ પિશાચીર્ઘોરદર્શનાઃ ॥ 14 ॥
યથા નેમાં પુમાન્ સ્ત્રી વા સીતાં પશ્યત્યસમ્મતઃ ।
મુક્તામણિસુવર્ણાનિ વસ્ત્રાણ્યાભરણાનિ ચ ॥ 15 ॥
યદ્યદિચ્છેત્તદેવાસ્યા દેયં મચ્છન્દતો યથા ।
યા ચ વક્ષ્યતિ વૈદેહીં વચનં કિઞ્ચિદપ્રિયમ્ ॥ 16 ॥
અજ્ઞાનાદ્યદિ વા જ્ઞાનાન્ન તસ્યા જીવિતં પ્રિયમ્ ।
તથોક્ત્વા રાક્ષસીસ્તાસ્તુ રાક્ષસેન્દ્રઃ પ્રતાપવાન્ ॥ 17 ॥
નિષ્ક્રમ્યાન્તઃ પુરાત્તસ્માત્કિઙ્કૃત્યમિતિ ચિન્તયન્ ।
દદર્શાષ્ટૌ મહાવીર્યાન્રાક્ષસાન્પિશિતાશનાન્ ॥ 18 ॥
સ તાન્દૃષ્ટ્વા મહાવીર્યો વરદાનેન મોહિતઃ ।
ઉવાચૈતાનિદં વાક્યં પ્રશસ્ય બલવીર્યતઃ ॥ 19 ॥
નાનાપ્રહરણાઃ ક્ષિપ્રમિતો ગચ્છત સત્વરાઃ ।
જનસ્થાનં હતસ્થાનં ભૂતપૂર્વં ખરાલયમ્ ॥ 20 ॥
તત્રોષ્યતાં જનસ્થાને શૂન્યે નિહતરાક્ષસે ।
પૌરુષં બલમાશ્રિત્ય ત્રાસમુત્સૃજ્ય દૂરતઃ ॥ 21 ॥
બલં હિ સુમહદ્યન્મે જનસ્થાને નિવેશિતમ્ ।
સદૂષણખરં યુદ્ધે હતં રામેણ સાયકૈઃ ॥ 22 ॥
તત ક્રોધો મમામર્ષાદ્ધૈર્યસ્યોપરિ વર્તતે ।
વૈરં ચ સુમહજ્જાતં રામં પ્રતિ સુદારુણમ્ ॥ 23 ॥
નિર્યાતયિતુમિચ્છામિ તચ્ચ વૈરમહં રિપોઃ ।
ન હિ લપ્સ્યામ્યહં નિદ્રામહત્વા સંયુગે રિપુમ્ ॥ 24 ॥
તં ત્વિદાનીમહં હત્વા ખરદૂષણઘાતિનમ્ ।
રામં શર્મોપલપ્સ્યામિ ધનં લબ્ધ્વેવ નિર્ધનઃ ॥ 25 ॥
જનસ્થાને વસદ્ભિસ્તુ ભવદ્ભીરામમાશ્રિતા ।
પ્રવૃત્તિરુપનેતવ્યા કિઞ્કરોતીતિ તત્ત્વતઃ ॥ 26 ॥
અપ્રમાદાચ્ચ ગન્તવ્યં સર્વૈરપિ નિશાચરૈઃ ।
કર્તવ્યશ્ચ સદા યત્નો રાઘવસ્ય વધં પ્રતિ ॥ 27 ॥
યુષ્માકં ચ બલજ્ઞોઽહં બહુશો રણમૂર્ધનિ ।
અતશ્ચાસ્મિન્ જનસ્થાને મયા યૂયં નિયોજિતાઃ ॥ 28 ॥
તતઃ પ્રિયં વાક્યમુપેત્ય રાક્ષસા મહાર્થમષ્ટાવભિવાદ્ય રાવણમ્ ।
વિહાય લઙ્કાં સહિતાઃ પ્રતસ્થિરે યતો જનસ્થાનમલક્ષ્યદર્શનાઃ ॥ 29 ॥
તતસ્તુ સીતામુપલભ્ય રાવણઃ સુસમ્પ્રહૃષ્ટઃ પરિગૃહ્ય મૈથિલીમ્ ।
પ્રસજ્ય રામેણ ચ વૈરમુત્તમં બભૂવ મોહાન્મુદિતસ્સરાક્ષસઃ ॥ 30 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે અરણ્યકાણ્ડે ચતુઃપઞ્ચાશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha catuḥpañcāśassargaḥ |
hriyamāṇā tu vaidehī kañcinnāthamapaśyatī |
dadarśa giriśṛṅgasthānpañca vānarapuṅgavān || 1 ||
teṣāṃ madhye viśālākṣī kauśeyaṃ kanakaprabham |
uttarīyaṃ varārohā śubhānyābharaṇāni ca || 2 ||
mumoca yadi rāmāya śaṃseyuriti maithilī |
vastramutsṛjya tanmadhye nikṣiptaṃ sahabhūṣaṇam || 3 ||
sambhramāttu daśagrīvastatkarma na sa buddhavān |
piṅgākṣāstāṃ viśālākṣīṃ netrairanimiṣairiva || 4 ||
vikrośantīṃ tathā sītāṃ dadṛśurvānararṣabhāḥ |
sa ca pampāmatikramya laṅkāmabhimukhaḥ purīm || 5 ||
jagāma rudatīṃ gṛhya vaidehīṃ rākṣaseśvaraḥ |
tāṃ jahāra susaṃhṛṣṭo rāvaṇo mṛtyumātmanaḥ || 6 ||
utsaṅgeneva bhujagīṃ tīkṣṇadaṃṣṭrāṃ mahāviṣām |
vanāni saritaśśailāntsarāṃsi ca vihāyasā || 7 ||
sa kṣipraṃ samatīyāya śaraścāpādiva cyutaḥ |
timinakraniketaṃ tu varuṇālayamakṣayam || 8 ||
saritāṃ śaraṇaṃ gatvā samatīyāya sāgaram |
sambhramātparivṛttormī ruddhamīnamahoragaḥ || 9 ||
vaidehyāṃ hriyamāṇāyāṃ babhūva varuṇālayaḥ |
antarikṣagatā vācassasṛjuścāraṇāstadā || 10 ||
etadanto daśagrīva iti siddhāstadābruvan |
sa tu sītāṃ viveṣṭantīmaṅkenādāya rāvaṇaḥ || 11 ||
praviveśa purīṃ laṅkāṃ rūpiṇīṃ mṛtyumātmanaḥ |
so'bhigamya purīṃ laṅkāṃ suvibhaktamahāpathām || 12 ||
saṃrūḍhakakṣyābahulaṃ svamantaḥpuramāviśat |
tatra tāmasitāpāṅgāṃ śokamohaparāyaṇām || 13 ||
nidadhe rāvaṇassītāṃ mayo māyāmivastriyam |
abravīcca daśagrīvaḥ piśācīrghoradarśanāḥ || 14 ||
yathā nemāṃ pumān strī vā sītāṃ paśyatyasammataḥ |
muktāmaṇisuvarṇāni vastrāṇyābharaṇāni ca || 15 ||
yadyadicchettadevāsyā deyaṃ macchandato yathā |
yā ca vakṣyati vaidehīṃ vacanaṃ kiñcidapriyam || 16 ||
ajñānādyadi vā jñānānna tasyā jīvitaṃ priyam |
tathoktvā rākṣasīstāstu rākṣasendraḥ pratāpavān || 17 ||
niṣkramyāntaḥ purāttasmātkiṅkṛtyamiti cintayan |
dadarśāṣṭau mahāvīryānrākṣasānpiśitāśanān || 18 ||
sa tāndṛṣṭvā mahāvīryo varadānena mohitaḥ |
uvācaitānidaṃ vākyaṃ praśasya balavīryataḥ || 19 ||
nānāpraharaṇāḥ kṣipramito gacchata satvarāḥ |
janasthānaṃ hatasthānaṃ bhūtapūrvaṃ kharālayam || 20 ||
tatroṣyatāṃ janasthāne śūnye nihatarākṣase |
pauruṣaṃ balamāśritya trāsamutsṛjya dūrataḥ || 21 ||
balaṃ hi sumahadyanme janasthāne niveśitam |
sadūṣaṇakharaṃ yuddhe hataṃ rāmeṇa sāyakaiḥ || 22 ||
tata krodho mamāmarṣāddhairyasyopari vartate |
vairaṃ ca sumahajjātaṃ rāmaṃ prati sudāruṇam || 23 ||
niryātayitumicchāmi tacca vairamahaṃ ripoḥ |
na hi lapsyāmyahaṃ nidrāmahatvā saṃyuge ripum || 24 ||
taṃ tvidānīmahaṃ hatvā kharadūṣaṇaghātinam |
rāmaṃ śarmopalapsyāmi dhanaṃ labdhveva nirdhanaḥ || 25 ||
janasthāne vasadbhistu bhavadbhīrāmamāśritā |
pravṛttirupanetavyā kiñkarotīti tattvataḥ || 26 ||
apramādācca gantavyaṃ sarvairapi niśācaraiḥ |
kartavyaśca sadā yatno rāghavasya vadhaṃ prati || 27 ||
yuṣmākaṃ ca balajño'haṃ bahuśo raṇamūrdhani |
ataścāsmin janasthāne mayā yūyaṃ niyojitāḥ || 28 ||
tataḥ priyaṃ vākyamupetya rākṣasā mahārthamaṣṭāvabhivādya rāvaṇam |
vihāya laṅkāṃ sahitāḥ pratasthire yato janasthānamalakṣyadarśanāḥ || 29 ||
tatastu sītāmupalabhya rāvaṇaḥ susamprahṛṣṭaḥ parigṛhya maithilīm |
prasajya rāmeṇa ca vairamuttamaṃ babhūva mohānmuditassarākṣasaḥ || 30 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe catuḥpañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ चतुःपञ्चाशस्सर्गः ।
ह्रियमाणा तु वैदेही कञ्चिन्नाथमपश्यती ।
ददर्श गिरिशृङ्गस्थान्पञ्च वानरपुङ्गवान् ॥ 1 ॥
तेषां मध्ये विशालाक्षी कौशेयं कनकप्रभम् ।
उत्तरीयं वरारोहा शुभान्याभरणानि च ॥ 2 ॥
मुमोच यदि रामाय शंसेयुरिति मैथिली ।
वस्त्रमुत्सृज्य तन्मध्ये निक्षिप्तं सहभूषणम् ॥ 3 ॥
सम्भ्रमात्तु दशग्रीवस्तत्कर्म न स बुद्धवान् ।
पिङ्गाक्षास्तां विशालाक्षीं नेत्रैरनिमिषैरिव ॥ 4 ॥
विक्रोशन्तीं तथा सीतां ददृशुर्वानरर्षभाः ।
स च पम्पामतिक्रम्य लङ्कामभिमुखः पुरीम् ॥ 5 ॥
जगाम रुदतीं गृह्य वैदेहीं राक्षसेश्वरः ।
तां जहार सुसंहृष्टो रावणो मृत्युमात्मनः ॥ 6 ॥
उत्सङ्गेनेव भुजगीं तीक्ष्णदंष्ट्रां महाविषाम् ।
वनानि सरितश्शैलान्त्सरांसि च विहायसा ॥ 7 ॥
स क्षिप्रं समतीयाय शरश्चापादिव च्युतः ।
तिमिनक्रनिकेतं तु वरुणालयमक्षयम् ॥ 8 ॥
सरितां शरणं गत्वा समतीयाय सागरम् ।
सम्भ्रमात्परिवृत्तोर्मी रुद्धमीनमहोरगः ॥ 9 ॥
वैदेह्यां ह्रियमाणायां बभूव वरुणालयः ।
अन्तरिक्षगता वाचस्ससृजुश्चारणास्तदा ॥ 10 ॥
एतदन्तो दशग्रीव इति सिद्धास्तदाब्रुवन् ।
स तु सीतां विवेष्टन्तीमङ्केनादाय रावणः ॥ 11 ॥
प्रविवेश पुरीं लङ्कां रूपिणीं मृत्युमात्मनः ।
सोऽभिगम्य पुरीं लङ्कां सुविभक्तमहापथाम् ॥ 12 ॥
संरूढकक्ष्याबहुलं स्वमन्तःपुरमाविशत् ।
तत्र तामसितापाङ्गां शोकमोहपरायणाम् ॥ 13 ॥
निदधे रावणस्सीतां मयो मायामिवस्त्रियम् ।
अब्रवीच्च दशग्रीवः पिशाचीर्घोरदर्शनाः ॥ 14 ॥
यथा नेमां पुमान् स्त्री वा सीतां पश्यत्यसम्मतः ।
मुक्तामणिसुवर्णानि वस्त्राण्याभरणानि च ॥ 15 ॥
यद्यदिच्छेत्तदेवास्या देयं मच्छन्दतो यथा ।
या च वक्ष्यति वैदेहीं वचनं किञ्चिदप्रियम् ॥ 16 ॥
अज्ञानाद्यदि वा ज्ञानान्न तस्या जीवितं प्रियम् ।
तथोक्त्वा राक्षसीस्तास्तु राक्षसेन्द्रः प्रतापवान् ॥ 17 ॥
निष्क्रम्यान्तः पुरात्तस्मात्किङ्कृत्यमिति चिन्तयन् ।
ददर्शाष्टौ महावीर्यान्राक्षसान्पिशिताशनान् ॥ 18 ॥
स तान्दृष्ट्वा महावीर्यो वरदानेन मोहितः ।
उवाचैतानिदं वाक्यं प्रशस्य बलवीर्यतः ॥ 19 ॥
नानाप्रहरणाः क्षिप्रमितो गच्छत सत्वराः ।
जनस्थानं हतस्थानं भूतपूर्वं खरालयम् ॥ 20 ॥
तत्रोष्यतां जनस्थाने शून्ये निहतराक्षसे ।
पौरुषं बलमाश्रित्य त्रासमुत्सृज्य दूरतः ॥ 21 ॥
बलं हि सुमहद्यन्मे जनस्थाने निवेशितम् ।
सदूषणखरं युद्धे हतं रामेण सायकैः ॥ 22 ॥
तत क्रोधो ममामर्षाद्धैर्यस्योपरि वर्तते ।
वैरं च सुमहज्जातं रामं प्रति सुदारुणम् ॥ 23 ॥
निर्यातयितुमिच्छामि तच्च वैरमहं रिपोः ।
न हि लप्स्याम्यहं निद्रामहत्वा संयुगे रिपुम् ॥ 24 ॥
तं त्विदानीमहं हत्वा खरदूषणघातिनम् ।
रामं शर्मोपलप्स्यामि धनं लब्ध्वेव निर्धनः ॥ 25 ॥
जनस्थाने वसद्भिस्तु भवद्भीराममाश्रिता ।
प्रवृत्तिरुपनेतव्या किञ्करोतीति तत्त्वतः ॥ 26 ॥
अप्रमादाच्च गन्तव्यं सर्वैरपि निशाचरैः ।
कर्तव्यश्च सदा यत्नो राघवस्य वधं प्रति ॥ 27 ॥
युष्माकं च बलज्ञोऽहं बहुशो रणमूर्धनि ।
अतश्चास्मिन् जनस्थाने मया यूयं नियोजिताः ॥ 28 ॥
ततः प्रियं वाक्यमुपेत्य राक्षसा महार्थमष्टावभिवाद्य रावणम् ।
विहाय लङ्कां सहिताः प्रतस्थिरे यतो जनस्थानमलक्ष्यदर्शनाः ॥ 29 ॥
ततस्तु सीतामुपलभ्य रावणः सुसम्प्रहृष्टः परिगृह्य मैथिलीम् ।
प्रसज्य रामेण च वैरमुत्तमं बभूव मोहान्मुदितस्सराक्षसः ॥ 30 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे चतुःपञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha catuḥpañcāśassargaḥ |
hriyamāṇā tu vaidehī kañcinnāthamapaśyatī |
dadarśa giriśṛṅgasthānpañca vānarapuṅgavān || 1 ||
teṣāṃ madhye viśālākṣī kauśeyaṃ kanakaprabham |
uttarīyaṃ varārohā śubhānyābharaṇāni ca || 2 ||
mumoca yadi rāmāya śaṃseyuriti maithilī |
vastramutsṛjya tanmadhye nikṣiptaṃ sahabhūṣaṇam || 3 ||
sambhramāttu daśagrīvastatkarma na sa buddhavān |
piṅgākṣāstāṃ viśālākṣīṃ netrairanimiṣairiva || 4 ||
vikrośantīṃ tathā sītāṃ dadṛśurvānararṣabhāḥ |
sa ca pampāmatikramya laṅkāmabhimukhaḥ purīm || 5 ||
jagāma rudatīṃ gṛhya vaidehīṃ rākṣaseśvaraḥ |
tāṃ jahāra susaṃhṛṣṭo rāvaṇo mṛtyumātmanaḥ || 6 ||
utsaṅgeneva bhujagīṃ tīkṣṇadaṃṣṭrāṃ mahāviṣām |
vanāni saritaśśailāntsarāṃsi ca vihāyasā || 7 ||
sa kṣipraṃ samatīyāya śaraścāpādiva cyutaḥ |
timinakraniketaṃ tu varuṇālayamakṣayam || 8 ||
saritāṃ śaraṇaṃ gatvā samatīyāya sāgaram |
sambhramātparivṛttormī ruddhamīnamahoragaḥ || 9 ||
vaidehyāṃ hriyamāṇāyāṃ babhūva varuṇālayaḥ |
antarikṣagatā vācassasṛjuścāraṇāstadā || 10 ||
etadanto daśagrīva iti siddhāstadābruvan |
sa tu sītāṃ viveṣṭantīmaṅkenādāya rāvaṇaḥ || 11 ||
praviveśa purīṃ laṅkāṃ rūpiṇīṃ mṛtyumātmanaḥ |
so'bhigamya purīṃ laṅkāṃ suvibhaktamahāpathām || 12 ||
saṃrūḍhakakṣyābahulaṃ svamantaḥpuramāviśat |
tatra tāmasitāpāṅgāṃ śokamohaparāyaṇām || 13 ||
nidadhe rāvaṇassītāṃ mayo māyāmivastriyam |
abravīcca daśagrīvaḥ piśācīrghoradarśanāḥ || 14 ||
yathā nemāṃ pumān strī vā sītāṃ paśyatyasammataḥ |
muktāmaṇisuvarṇāni vastrāṇyābharaṇāni ca || 15 ||
yadyadicchettadevāsyā deyaṃ macchandato yathā |
yā ca vakṣyati vaidehīṃ vacanaṃ kiñcidapriyam || 16 ||
ajñānādyadi vā jñānānna tasyā jīvitaṃ priyam |
tathoktvā rākṣasīstāstu rākṣasendraḥ pratāpavān || 17 ||
niṣkramyāntaḥ purāttasmātkiṅkṛtyamiti cintayan |
dadarśāṣṭau mahāvīryānrākṣasānpiśitāśanān || 18 ||
sa tāndṛṣṭvā mahāvīryo varadānena mohitaḥ |
uvācaitānidaṃ vākyaṃ praśasya balavīryataḥ || 19 ||
nānāpraharaṇāḥ kṣipramito gacchata satvarāḥ |
janasthānaṃ hatasthānaṃ bhūtapūrvaṃ kharālayam || 20 ||
tatroṣyatāṃ janasthāne śūnye nihatarākṣase |
pauruṣaṃ balamāśritya trāsamutsṛjya dūrataḥ || 21 ||
balaṃ hi sumahadyanme janasthāne niveśitam |
sadūṣaṇakharaṃ yuddhe hataṃ rāmeṇa sāyakaiḥ || 22 ||
tata krodho mamāmarṣāddhairyasyopari vartate |
vairaṃ ca sumahajjātaṃ rāmaṃ prati sudāruṇam || 23 ||
niryātayitumicchāmi tacca vairamahaṃ ripoḥ |
na hi lapsyāmyahaṃ nidrāmahatvā saṃyuge ripum || 24 ||
taṃ tvidānīmahaṃ hatvā kharadūṣaṇaghātinam |
rāmaṃ śarmopalapsyāmi dhanaṃ labdhveva nirdhanaḥ || 25 ||
janasthāne vasadbhistu bhavadbhīrāmamāśritā |
pravṛttirupanetavyā kiñkarotīti tattvataḥ || 26 ||
apramādācca gantavyaṃ sarvairapi niśācaraiḥ |
kartavyaśca sadā yatno rāghavasya vadhaṃ prati || 27 ||
yuṣmākaṃ ca balajño'haṃ bahuśo raṇamūrdhani |
ataścāsmin janasthāne mayā yūyaṃ niyojitāḥ || 28 ||
tataḥ priyaṃ vākyamupetya rākṣasā mahārthamaṣṭāvabhivādya rāvaṇam |
vihāya laṅkāṃ sahitāḥ pratasthire yato janasthānamalakṣyadarśanāḥ || 29 ||
tatastu sītāmupalabhya rāvaṇaḥ susamprahṛṣṭaḥ parigṛhya maithilīm |
prasajya rāmeṇa ca vairamuttamaṃ babhūva mohānmuditassarākṣasaḥ || 30 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe catuḥpañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.