શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે અયોધ્યાકાણ્ડમ્ ।
અથ ષડ્વિંશસ્સર્ગઃ ।
અભિવાદ્ય ચ કૌસલ્યાં રામ સ્સમ્પ્રસ્થિતો વનમ્ ।
કૃતસ્વસ્ત્યયનો માત્રા ધર્મિષ્ઠે વર્ત્મનિ સ્થિતઃ ॥ 1 ॥
વિરાજયન્રાજસુતો રાજમાર્ગં નરૈર્વૃતમ્ ।
હૃદયાન્યામમન્થેવ જનસ્ય ગુણવત્તયા ॥ 2 ॥
અભિવાદ્ય ચ કૌસલ્યાં રામ સ્સમ્પ્રસ્થિતો વનમ્ ।
કૃતસ્વસ્ત્યયનો માત્રા ધર્મિષ્ઠે વર્ત્મનિ સ્થિતઃ ॥ 3 ॥
વિરાજયન્રાજસુતો રાજમાર્ગં નરૈર્વૃતમ્ ।
હૃદયાન્યામમન્થેવ જનસ્ય ગુણવત્તયા ॥ 4 ॥
વૈદેહી ચાપિ તત્સર્વં ન શુશ્રાવ તપસ્વિની ।
તદેવ હૃદિ તસ્યાશ્ચ યૌવરાજ્યાભિષેચનમ્ ॥ 5 ॥
દેવકાર્યં સ્વયં કૃત્વા કૃતજ્ઞા હૃષ્ટચેતના ।
અભિજ્ઞા રાજધર્માણાં રાજપુત્રં પ્રતીક્ષતે ॥ 6 ॥
પ્રવિવેશાથ રામસ્તુ સ્વં વેશ્મ સુવિભૂષિતમ્ ।
પ્રહૃષ્ટજનસમ્પૂર્ણં હ્રિયા કિઞ્ચિદવાઙ્મુખઃ ॥ 7 ॥
અથ સીતા સમુત્પત્ય વેપમાના ચ તં પતિમ્ ।
અપશ્યચ્છોકસન્તપ્તં ચિન્તાવ્યાકુલિતેન્દ્રિયમ્ ॥ 8 ॥
તાં દૃષ્ટ્વા સ હિ ધર્માત્મા ન શશાક મનોગતમ્ ।
તં શોકં રાઘવઃ સોઢું તતો વિવૃતતાં ગતઃ ॥ 9 ॥
વિવર્ણવદનં દૃષ્ટ્વા તં પ્રસ્વિન્નમમર્ષણમ્ ।
આહ દુઃખાભિસન્તપ્તા કિમિદાનીમિદં પ્રભો ॥ 10 ॥
અદ્ય બાર્હસ્પત શ્શ્રીમાન્યુક્તઃ પુષ્યોઽનુ રાઘવ ।
પ્રોચ્યતે બ્રાહ્મણૈઃ પ્રાજ્ઞૈઃ કેન ત્વમસિ દુર્મનાઃ ॥ 11 ॥
ન તે શતશલાકેન જલફેનનિભેન ચ ।
આવૃતં વદનં વલ્ગુ છત્રેણાપિ વિરાજતે ॥ 12 ॥
વ્યજનાભ્યાં ચ મુખ્યાભ્યાં શતપત્રનિભેક્ષણમ્ ।
ચન્દ્રહંસપ્રકાશાભ્યાં વીજ્યતે ન તવાનનમ્ ॥ 13 ॥
વાગ્મિનો વન્દિનશ્ચાપિ પ્રહૃષ્ટાસ્ત્વાં નરર્ષભ ।
સ્તુવન્તો નાત્ર દૃશ્યન્તે મઙ્ગલૈઃ સ્સૂતમાગધાઃ ॥ 14 ॥
ન તે ક્ષૌદ્રં ચ દધિ ચ બ્રાહ્મણા વેદપારગાઃ ।
મૂર્ધ્નિ મૂર્ધાભિષિક્તસ્ય દદતિ સ્મ વિધાનતઃ ॥ 15 ॥
ન ત્વાં પ્રકૃતય સ્સર્વા શ્શ્રેણીમુખ્યાશ્ચ ભૂષિતાઃ ।
અનુવ્રજિતુમિચ્છન્તિ પૌરજાનપદાસ્તથા ॥ 16 ॥
ચતુર્ભિર્વેગસમ્પન્નૈર્હયૈઃ કાઞ્ચનભૂષિતૈઃ ।
મુખ્યઃ પુષ્યરથો યુક્તઃ કિં ન ગચ્છતિ તેઽગ્રતઃ ॥ 17 ॥
હસ્તી ચાગ્રત શ્શ્રીમાં સ્તવ લક્ષણપૂજિતઃ ।
પ્રયાણે લક્ષ્યતે વીર કૃષ્ણમેઘગિરિ પ્રભઃ ॥ 18 ॥
ન ચ કાઞ્ચનચિત્રં તે પશ્યામિ પ્રિયદર્શન ।
ભદ્રાસનં પુરસ્કૃત્ય યાન્તં વીર પુરસ્કૃતમ્ ॥ 19 ॥
અભિષેકો યથા સજ્જઃ કિમિદાનીમિદં તવ ।
અપૂર્વો મુખવર્ણશ્ચ ન પ્રહર્ષશ્ચ લક્ષ્યતે ॥ 20 ॥
ઇતીવ વિલપન્તીં તાં પ્રોવાચ રઘુનન્દનઃ ।
સીતે તત્ર ભવાંસ્તાતઃ પ્રવ્રાજયતિ માં વનમ્ ॥ 21 ॥
કુલે મહતિ સમ્ભૂતે ધર્મજ્ઞે ધર્મચારિણિ ।
શૃણુ જાનકિ યેનેદં ક્રમેણાભ્યાગતં મમ ॥ 22 ॥
રાજ્ઞા સત્યપ્રતિજ્ઞેન પિત્રા દશરથેન ચ ।
કૈકેય્યૈ મમ માત્રે તુ પુરા દત્તૌ મહાવરૌ ॥ 23 ॥
તયાઽદ્ય મમ સજ્જેઽસ્મિન્નભિષેકે નૃપોદ્યતે ।
પ્રચોદિત સ્સ સમયો ધર્મેણ પ્રતિનિર્જિતઃ ॥ 24 ॥
ચતુર્દશ હિ વર્ષાણિ વસ્તવ્યં દણ્ડકે મયા ।
પિત્રા મે ભરતશ્ચાપિ યૌવરાજ્યે નિયોજિતઃ ॥ 25 ॥
સોઽહં ત્વામાગતો દ્રષ્ટું પ્રસ્થિતો વિજનં વનમ્ ।
ભરતસ્ય સમીપે તુ નાહં કથ્યઃ કદાચન ॥ 26 ॥
બુદ્ધિયુક્તા હિ પુરુષા ન સહન્તે પરસ્તવમ્ ।
તસ્માન્નતે ગુણાઃ કથ્યા ભરતસ્યાગ્રતો મમ ॥ 27 ॥
નાપિ ત્વં તેન ભર્તવ્યા વિશેષેણ કદાચન ।
અનુકૂલતયા શક્યં સમીપે ત્વસ્ય વર્તિતુમ્ ॥ 28 ॥
તસ્મૈ દત્તં નૃપતિના યૌવરાજ્યં સનાતનમ્ ।
સ પ્રસાદ્યસ્ત્વયા સીતે નૃપતિશ્ચ વિશેષતઃ ॥ 29 ॥
અહં ચાપિ પ્રતિજ્ઞાં તાં ગુરોસ્સમનુપાલયન્ ।
વનમદ્યૈવ યાસ્યામિ સ્થિરા ભવ મનસ્વિની ॥ 30 ॥
યાતે ચ મયિ કલ્યાણિ વનં મુનિનિષેવિતમ્ ।
વ્રતોપવાસપરયા ભવિતવ્યં ત્વયાઽનઘે ॥ 31 ॥
કાલ્યમુત્થાય દેવાનાં કૃત્વા પૂજાં યથાવિધિ ।
વન્દિતવ્યો દશરથઃ પિતા મમ નરેશ્વરઃ ॥ 32 ॥
વન્દિતવ્યાશ્ચ તે નિત્યં યા શ્શેષા મમ માતરઃ ।
સ્નેહ પ્રણયસમ્ભોગૈ સ્સમા હિ મમ માતરઃ ॥ 33 ॥
ભ્રાતૃપુત્રસમૌ ચાપિ દ્રષ્ટવ્યૌ ચ વિશેષતઃ ।
ત્વયા ભરતશત્રુઘ્નૌ પ્રાણૈઃ પ્રિયતરૌ મમ ॥ 34 ॥
વિપ્રિયં ન ચ કર્તવ્યં ભરતસ્ય કદાચન ।
સ હિ રાજા પ્રભુશ્ચૈવ દેશસ્ય ચ કુલસ્ય ચ ॥ 35 ॥
આરાધિતા હિ શીલેન પ્રયત્નૈશ્ચોપસેવિતાઃ ।
રાજાન સ્સમ્પ્રસીદન્તિ કુપ્યન્તિચ વિપર્યયે ॥ 36 ॥
ઔરસાનપિ પુત્રાન્હિ ત્યજન્ત્યહિતકારિણઃ ।
સમર્થાન્સમ્પ્રગૃહ્ણન્તિ જનાનપિ નરાધિપાઃ ॥ 37 ॥
સા ત્વં વસેહ કલ્યાણિ રાજ્ઞસ્સમનુવર્તિની ।
ભરતસ્ય રતા ધર્મે સત્યવ્રતપરાયણા ॥ 38 ॥
અહં ગમિષ્યામિ મહાવનં પ્રિયે ત્વયા હિ વસ્તવ્યમિહૈવ ભામિનિ ।
યથા વ્યલીકં કુરુષે ન કસ્ય ચિ ત્તથા ત્વયા કાર્યમિદં વચો મમ ॥ 39 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે અયોધ્યાકાણ્ડે ષડ્વિંશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
abhivādya ca kausalyāṃ rāma ssamprasthito vanam |
kṛtasvastyayano mātrā dharmiṣṭhe vartmani sthitaḥ || 1 ||
virājayanrājasuto rājamārgaṃ narairvṛtam |
hṛdayānyāmamantheva janasya guṇavattayā || 2 ||
abhivādya ca kausalyāṃ rāma ssamprasthito vanam |
kṛtasvastyayano mātrā dharmiṣṭhe vartmani sthitaḥ || 3 ||
virājayanrājasuto rājamārgaṃ narairvṛtam |
hṛdayānyāmamantheva janasya guṇavattayā || 4 ||
vaidehī cāpi tatsarvaṃ na śuśrāva tapasvinī |
tadeva hṛdi tasyāśca yauvarājyābhiṣecanam || 5 ||
devakāryaṃ svayaṃ kṛtvā kṛtajñā hṛṣṭacetanā |
abhijñā rājadharmāṇāṃ rājaputraṃ pratīkṣate || 6 ||
praviveśātha rāmastu svaṃ veśma suvibhūṣitam |
prahṛṣṭajanasampūrṇaṃ hriyā kiñcidavāṅmukhaḥ || 7 ||
atha sītā samutpatya vepamānā ca taṃ patim |
apaśyacchokasantaptaṃ cintāvyākulitendriyam || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā sa hi dharmātmā na śaśāka manogatam |
taṃ śokaṃ rāghavaḥ soḍhuṃ tato vivṛtatāṃ gataḥ || 9 ||
vivarṇavadanaṃ dṛṣṭvā taṃ prasvinnamamarṣaṇam |
āha duḥkhābhisantaptā kimidānīmidaṃ prabho || 10 ||
adya bārhaspata śśrīmānyuktaḥ puṣyo'nu rāghava |
procyate brāhmaṇaiḥ prājñaiḥ kena tvamasi durmanāḥ || 11 ||
na te śataśalākena jalaphenanibhena ca |
āvṛtaṃ vadanaṃ valgu chatreṇāpi virājate || 12 ||
vyajanābhyāṃ ca mukhyābhyāṃ śatapatranibhekṣaṇam |
candrahaṃsaprakāśābhyāṃ vījyate na tavānanam || 13 ||
vāgmino vandinaścāpi prahṛṣṭāstvāṃ nararṣabha |
stuvanto nātra dṛśyante maṅgalaiḥ ssūtamāgadhāḥ || 14 ||
na te kṣaudraṃ ca dadhi ca brāhmaṇā vedapāragāḥ |
mūrdhni mūrdhābhiṣiktasya dadati sma vidhānataḥ || 15 ||
na tvāṃ prakṛtaya ssarvā śśreṇīmukhyāśca bhūṣitāḥ |
anuvrajitumicchanti paurajānapadāstathā || 16 ||
caturbhirvegasampannairhayaiḥ kāñcanabhūṣitaiḥ |
mukhyaḥ puṣyaratho yuktaḥ kiṃ na gacchati te'grataḥ || 17 ||
hastī cāgrata śśrīmāṃ stava lakṣaṇapūjitaḥ |
prayāṇe lakṣyate vīra kṛṣṇameghagiri prabhaḥ || 18 ||
na ca kāñcanacitraṃ te paśyāmi priyadarśana |
bhadrāsanaṃ puraskṛtya yāntaṃ vīra puraskṛtam || 19 ||
abhiṣeko yathā sajjaḥ kimidānīmidaṃ tava |
apūrvo mukhavarṇaśca na praharṣaśca lakṣyate || 20 ||
itīva vilapantīṃ tāṃ provāca raghunandanaḥ |
sīte tatra bhavāṃstātaḥ pravrājayati māṃ vanam || 21 ||
kule mahati sambhūte dharmajñe dharmacāriṇi |
śṛṇu jānaki yenedaṃ krameṇābhyāgataṃ mama || 22 ||
rājñā satyapratijñena pitrā daśarathena ca |
kaikeyyai mama mātre tu purā dattau mahāvarau || 23 ||
tayā'dya mama sajje'sminnabhiṣeke nṛpodyate |
pracodita ssa samayo dharmeṇa pratinirjitaḥ || 24 ||
caturdaśa hi varṣāṇi vastavyaṃ daṇḍake mayā |
pitrā me bharataścāpi yauvarājye niyojitaḥ || 25 ||
so'haṃ tvāmāgato draṣṭuṃ prasthito vijanaṃ vanam |
bharatasya samīpe tu nāhaṃ kathyaḥ kadācana || 26 ||
buddhiyuktā hi puruṣā na sahante parastavam |
tasmānnate guṇāḥ kathyā bharatasyāgrato mama || 27 ||
nāpi tvaṃ tena bhartavyā viśeṣeṇa kadācana |
anukūlatayā śakyaṃ samīpe tvasya vartitum || 28 ||
tasmai dattaṃ nṛpatinā yauvarājyaṃ sanātanam |
sa prasādyastvayā sīte nṛpatiśca viśeṣataḥ || 29 ||
ahaṃ cāpi pratijñāṃ tāṃ gurossamanupālayan |
vanamadyaiva yāsyāmi sthirā bhava manasvinī || 30 ||
yāte ca mayi kalyāṇi vanaṃ muniniṣevitam |
vratopavāsaparayā bhavitavyaṃ tvayā'naghe || 31 ||
kālyamutthāya devānāṃ kṛtvā pūjāṃ yathāvidhi |
vanditavyo daśarathaḥ pitā mama nareśvaraḥ || 32 ||
vanditavyāśca te nityaṃ yā śśeṣā mama mātaraḥ |
sneha praṇayasambhogai ssamā hi mama mātaraḥ || 33 ||
bhrātṛputrasamau cāpi draṣṭavyau ca viśeṣataḥ |
tvayā bharataśatrughnau prāṇaiḥ priyatarau mama || 34 ||
vipriyaṃ na ca kartavyaṃ bharatasya kadācana |
sa hi rājā prabhuścaiva deśasya ca kulasya ca || 35 ||
ārādhitā hi śīlena prayatnaiścopasevitāḥ |
rājāna ssamprasīdanti kupyantica viparyaye || 36 ||
aurasānapi putrānhi tyajantyahitakāriṇaḥ |
samarthānsampragṛhṇanti janānapi narādhipāḥ || 37 ||
sā tvaṃ vaseha kalyāṇi rājñassamanuvartinī |
bharatasya ratā dharme satyavrataparāyaṇā || 38 ||
ahaṃ gamiṣyāmi mahāvanaṃ priye tvayā hi vastavyamihaiva bhāmini |
yathā vyalīkaṃ kuruṣe na kasya ci ttathā tvayā kāryamidaṃ vaco mama || 39 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ षड्विंशस्सर्गः ।
अभिवाद्य च कौसल्यां राम स्सम्प्रस्थितो वनम् ।
कृतस्वस्त्ययनो मात्रा धर्मिष्ठे वर्त्मनि स्थितः ॥ 1 ॥
विराजयन्राजसुतो राजमार्गं नरैर्वृतम् ।
हृदयान्याममन्थेव जनस्य गुणवत्तया ॥ 2 ॥
अभिवाद्य च कौसल्यां राम स्सम्प्रस्थितो वनम् ।
कृतस्वस्त्ययनो मात्रा धर्मिष्ठे वर्त्मनि स्थितः ॥ 3 ॥
विराजयन्राजसुतो राजमार्गं नरैर्वृतम् ।
हृदयान्याममन्थेव जनस्य गुणवत्तया ॥ 4 ॥
वैदेही चापि तत्सर्वं न शुश्राव तपस्विनी ।
तदेव हृदि तस्याश्च यौवराज्याभिषेचनम् ॥ 5 ॥
देवकार्यं स्वयं कृत्वा कृतज्ञा हृष्टचेतना ।
अभिज्ञा राजधर्माणां राजपुत्रं प्रतीक्षते ॥ 6 ॥
प्रविवेशाथ रामस्तु स्वं वेश्म सुविभूषितम् ।
प्रहृष्टजनसम्पूर्णं ह्रिया किञ्चिदवाङ्मुखः ॥ 7 ॥
अथ सीता समुत्पत्य वेपमाना च तं पतिम् ।
अपश्यच्छोकसन्तप्तं चिन्ताव्याकुलितेन्द्रियम् ॥ 8 ॥
तां दृष्ट्वा स हि धर्मात्मा न शशाक मनोगतम् ।
तं शोकं राघवः सोढुं ततो विवृततां गतः ॥ 9 ॥
विवर्णवदनं दृष्ट्वा तं प्रस्विन्नममर्षणम् ।
आह दुःखाभिसन्तप्ता किमिदानीमिदं प्रभो ॥ 10 ॥
अद्य बार्हस्पत श्श्रीमान्युक्तः पुष्योऽनु राघव ।
प्रोच्यते ब्राह्मणैः प्राज्ञैः केन त्वमसि दुर्मनाः ॥ 11 ॥
न ते शतशलाकेन जलफेननिभेन च ।
आवृतं वदनं वल्गु छत्रेणापि विराजते ॥ 12 ॥
व्यजनाभ्यां च मुख्याभ्यां शतपत्रनिभेक्षणम् ।
चन्द्रहंसप्रकाशाभ्यां वीज्यते न तवाननम् ॥ 13 ॥
वाग्मिनो वन्दिनश्चापि प्रहृष्टास्त्वां नरर्षभ ।
स्तुवन्तो नात्र दृश्यन्ते मङ्गलैः स्सूतमागधाः ॥ 14 ॥
न ते क्षौद्रं च दधि च ब्राह्मणा वेदपारगाः ।
मूर्ध्नि मूर्धाभिषिक्तस्य ददति स्म विधानतः ॥ 15 ॥
न त्वां प्रकृतय स्सर्वा श्श्रेणीमुख्याश्च भूषिताः ।
अनुव्रजितुमिच्छन्ति पौरजानपदास्तथा ॥ 16 ॥
चतुर्भिर्वेगसम्पन्नैर्हयैः काञ्चनभूषितैः ।
मुख्यः पुष्यरथो युक्तः किं न गच्छति तेऽग्रतः ॥ 17 ॥
हस्ती चाग्रत श्श्रीमां स्तव लक्षणपूजितः ।
प्रयाणे लक्ष्यते वीर कृष्णमेघगिरि प्रभः ॥ 18 ॥
न च काञ्चनचित्रं ते पश्यामि प्रियदर्शन ।
भद्रासनं पुरस्कृत्य यान्तं वीर पुरस्कृतम् ॥ 19 ॥
अभिषेको यथा सज्जः किमिदानीमिदं तव ।
अपूर्वो मुखवर्णश्च न प्रहर्षश्च लक्ष्यते ॥ 20 ॥
इतीव विलपन्तीं तां प्रोवाच रघुनन्दनः ।
सीते तत्र भवांस्तातः प्रव्राजयति मां वनम् ॥ 21 ॥
कुले महति सम्भूते धर्मज्ञे धर्मचारिणि ।
शृणु जानकि येनेदं क्रमेणाभ्यागतं मम ॥ 22 ॥
राज्ञा सत्यप्रतिज्ञेन पित्रा दशरथेन च ।
कैकेय्यै मम मात्रे तु पुरा दत्तौ महावरौ ॥ 23 ॥
तयाऽद्य मम सज्जेऽस्मिन्नभिषेके नृपोद्यते ।
प्रचोदित स्स समयो धर्मेण प्रतिनिर्जितः ॥ 24 ॥
चतुर्दश हि वर्षाणि वस्तव्यं दण्डके मया ।
पित्रा मे भरतश्चापि यौवराज्ये नियोजितः ॥ 25 ॥
सोऽहं त्वामागतो द्रष्टुं प्रस्थितो विजनं वनम् ।
भरतस्य समीपे तु नाहं कथ्यः कदाचन ॥ 26 ॥
बुद्धियुक्ता हि पुरुषा न सहन्ते परस्तवम् ।
तस्मान्नते गुणाः कथ्या भरतस्याग्रतो मम ॥ 27 ॥
नापि त्वं तेन भर्तव्या विशेषेण कदाचन ।
अनुकूलतया शक्यं समीपे त्वस्य वर्तितुम् ॥ 28 ॥
तस्मै दत्तं नृपतिना यौवराज्यं सनातनम् ।
स प्रसाद्यस्त्वया सीते नृपतिश्च विशेषतः ॥ 29 ॥
अहं चापि प्रतिज्ञां तां गुरोस्समनुपालयन् ।
वनमद्यैव यास्यामि स्थिरा भव मनस्विनी ॥ 30 ॥
याते च मयि कल्याणि वनं मुनिनिषेवितम् ।
व्रतोपवासपरया भवितव्यं त्वयाऽनघे ॥ 31 ॥
काल्यमुत्थाय देवानां कृत्वा पूजां यथाविधि ।
वन्दितव्यो दशरथः पिता मम नरेश्वरः ॥ 32 ॥
वन्दितव्याश्च ते नित्यं या श्शेषा मम मातरः ।
स्नेह प्रणयसम्भोगै स्समा हि मम मातरः ॥ 33 ॥
भ्रातृपुत्रसमौ चापि द्रष्टव्यौ च विशेषतः ।
त्वया भरतशत्रुघ्नौ प्राणैः प्रियतरौ मम ॥ 34 ॥
विप्रियं न च कर्तव्यं भरतस्य कदाचन ।
स हि राजा प्रभुश्चैव देशस्य च कुलस्य च ॥ 35 ॥
आराधिता हि शीलेन प्रयत्नैश्चोपसेविताः ।
राजान स्सम्प्रसीदन्ति कुप्यन्तिच विपर्यये ॥ 36 ॥
औरसानपि पुत्रान्हि त्यजन्त्यहितकारिणः ।
समर्थान्सम्प्रगृह्णन्ति जनानपि नराधिपाः ॥ 37 ॥
सा त्वं वसेह कल्याणि राज्ञस्समनुवर्तिनी ।
भरतस्य रता धर्मे सत्यव्रतपरायणा ॥ 38 ॥
अहं गमिष्यामि महावनं प्रिये त्वया हि वस्तव्यमिहैव भामिनि ।
यथा व्यलीकं कुरुषे न कस्य चि त्तथा त्वया कार्यमिदं वचो मम ॥ 39 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे षड्विंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
abhivādya ca kausalyāṃ rāma ssamprasthito vanam |
kṛtasvastyayano mātrā dharmiṣṭhe vartmani sthitaḥ || 1 ||
virājayanrājasuto rājamārgaṃ narairvṛtam |
hṛdayānyāmamantheva janasya guṇavattayā || 2 ||
abhivādya ca kausalyāṃ rāma ssamprasthito vanam |
kṛtasvastyayano mātrā dharmiṣṭhe vartmani sthitaḥ || 3 ||
virājayanrājasuto rājamārgaṃ narairvṛtam |
hṛdayānyāmamantheva janasya guṇavattayā || 4 ||
vaidehī cāpi tatsarvaṃ na śuśrāva tapasvinī |
tadeva hṛdi tasyāśca yauvarājyābhiṣecanam || 5 ||
devakāryaṃ svayaṃ kṛtvā kṛtajñā hṛṣṭacetanā |
abhijñā rājadharmāṇāṃ rājaputraṃ pratīkṣate || 6 ||
praviveśātha rāmastu svaṃ veśma suvibhūṣitam |
prahṛṣṭajanasampūrṇaṃ hriyā kiñcidavāṅmukhaḥ || 7 ||
atha sītā samutpatya vepamānā ca taṃ patim |
apaśyacchokasantaptaṃ cintāvyākulitendriyam || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā sa hi dharmātmā na śaśāka manogatam |
taṃ śokaṃ rāghavaḥ soḍhuṃ tato vivṛtatāṃ gataḥ || 9 ||
vivarṇavadanaṃ dṛṣṭvā taṃ prasvinnamamarṣaṇam |
āha duḥkhābhisantaptā kimidānīmidaṃ prabho || 10 ||
adya bārhaspata śśrīmānyuktaḥ puṣyo'nu rāghava |
procyate brāhmaṇaiḥ prājñaiḥ kena tvamasi durmanāḥ || 11 ||
na te śataśalākena jalaphenanibhena ca |
āvṛtaṃ vadanaṃ valgu chatreṇāpi virājate || 12 ||
vyajanābhyāṃ ca mukhyābhyāṃ śatapatranibhekṣaṇam |
candrahaṃsaprakāśābhyāṃ vījyate na tavānanam || 13 ||
vāgmino vandinaścāpi prahṛṣṭāstvāṃ nararṣabha |
stuvanto nātra dṛśyante maṅgalaiḥ ssūtamāgadhāḥ || 14 ||
na te kṣaudraṃ ca dadhi ca brāhmaṇā vedapāragāḥ |
mūrdhni mūrdhābhiṣiktasya dadati sma vidhānataḥ || 15 ||
na tvāṃ prakṛtaya ssarvā śśreṇīmukhyāśca bhūṣitāḥ |
anuvrajitumicchanti paurajānapadāstathā || 16 ||
caturbhirvegasampannairhayaiḥ kāñcanabhūṣitaiḥ |
mukhyaḥ puṣyaratho yuktaḥ kiṃ na gacchati te'grataḥ || 17 ||
hastī cāgrata śśrīmāṃ stava lakṣaṇapūjitaḥ |
prayāṇe lakṣyate vīra kṛṣṇameghagiri prabhaḥ || 18 ||
na ca kāñcanacitraṃ te paśyāmi priyadarśana |
bhadrāsanaṃ puraskṛtya yāntaṃ vīra puraskṛtam || 19 ||
abhiṣeko yathā sajjaḥ kimidānīmidaṃ tava |
apūrvo mukhavarṇaśca na praharṣaśca lakṣyate || 20 ||
itīva vilapantīṃ tāṃ provāca raghunandanaḥ |
sīte tatra bhavāṃstātaḥ pravrājayati māṃ vanam || 21 ||
kule mahati sambhūte dharmajñe dharmacāriṇi |
śṛṇu jānaki yenedaṃ krameṇābhyāgataṃ mama || 22 ||
rājñā satyapratijñena pitrā daśarathena ca |
kaikeyyai mama mātre tu purā dattau mahāvarau || 23 ||
tayā'dya mama sajje'sminnabhiṣeke nṛpodyate |
pracodita ssa samayo dharmeṇa pratinirjitaḥ || 24 ||
caturdaśa hi varṣāṇi vastavyaṃ daṇḍake mayā |
pitrā me bharataścāpi yauvarājye niyojitaḥ || 25 ||
so'haṃ tvāmāgato draṣṭuṃ prasthito vijanaṃ vanam |
bharatasya samīpe tu nāhaṃ kathyaḥ kadācana || 26 ||
buddhiyuktā hi puruṣā na sahante parastavam |
tasmānnate guṇāḥ kathyā bharatasyāgrato mama || 27 ||
nāpi tvaṃ tena bhartavyā viśeṣeṇa kadācana |
anukūlatayā śakyaṃ samīpe tvasya vartitum || 28 ||
tasmai dattaṃ nṛpatinā yauvarājyaṃ sanātanam |
sa prasādyastvayā sīte nṛpatiśca viśeṣataḥ || 29 ||
ahaṃ cāpi pratijñāṃ tāṃ gurossamanupālayan |
vanamadyaiva yāsyāmi sthirā bhava manasvinī || 30 ||
yāte ca mayi kalyāṇi vanaṃ muniniṣevitam |
vratopavāsaparayā bhavitavyaṃ tvayā'naghe || 31 ||
kālyamutthāya devānāṃ kṛtvā pūjāṃ yathāvidhi |
vanditavyo daśarathaḥ pitā mama nareśvaraḥ || 32 ||
vanditavyāśca te nityaṃ yā śśeṣā mama mātaraḥ |
sneha praṇayasambhogai ssamā hi mama mātaraḥ || 33 ||
bhrātṛputrasamau cāpi draṣṭavyau ca viśeṣataḥ |
tvayā bharataśatrughnau prāṇaiḥ priyatarau mama || 34 ||
vipriyaṃ na ca kartavyaṃ bharatasya kadācana |
sa hi rājā prabhuścaiva deśasya ca kulasya ca || 35 ||
ārādhitā hi śīlena prayatnaiścopasevitāḥ |
rājāna ssamprasīdanti kupyantica viparyaye || 36 ||
aurasānapi putrānhi tyajantyahitakāriṇaḥ |
samarthānsampragṛhṇanti janānapi narādhipāḥ || 37 ||
sā tvaṃ vaseha kalyāṇi rājñassamanuvartinī |
bharatasya ratā dharme satyavrataparāyaṇā || 38 ||
ahaṃ gamiṣyāmi mahāvanaṃ priye tvayā hi vastavyamihaiva bhāmini |
yathā vyalīkaṃ kuruṣe na kasya ci ttathā tvayā kāryamidaṃ vaco mama || 39 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.