અધ્યાય 1
વલ્લી 3
ઋત-મ્પિબન્તૌ સુકૃતસ્ય લોકે ગુહા-મ્પ્રવિષ્ટૌ પરમે પરાર્ધે।
છાયાતપૌ બ્રહ્મવિદો વદન્તિ પઞ્ચાગ્નયો યે ચ ત્રિણાચિકેતાઃ ॥1॥
ય-સ્સેતુરીજાનાનામક્ષર-મ્બ્રહ્મ યત્પરમ્।
અભય-ન્તિતીર્ષતા-મ્પાર-ન્નાચિકેતં શકેમહિ ॥2॥
આત્માનં રથિનં-વિઁદ્ધિ શરીરં રથમેવ તુ।
બુદ્ધિ-ન્તુ સારથિં-વિઁદ્ધિ મનઃ પ્રગ્રહમેવ ચ ॥3॥
ઇન્દ્રિયાણિ હયાનાહુર્વિષયાંસ્તેષુ ગોચરાન્।
આત્મેન્દ્રિયમનોયુક્ત-મ્ભોક્તેત્યાહુર્મનીષિણઃ ॥4॥
યસ્ત્વવિજ્ઞાનવાન્ભવત્યયુક્તેન મનસા સદા।
તસ્યેન્દ્રિયાણ્યવશ્યાનિ દુષ્ટાશ્વા ઇવ સારથેઃ ॥5॥
યસ્તુ વિજ્ઞાનવાન્ભવતિ યુક્તેન મનસા સદા।
તસ્યેન્દ્રિયાણિ વશ્યાનિ સદશ્વા ઇવ સારથેઃ ॥6॥
યસ્ત્વવિજ્ઞાનવાન્ભવત્યમનસ્ક-સ્સદા-ઽશુચિઃ।
ન સ તત્પદમાપ્નોતિ સંસાર-ઞ્ચાધિગચ્છતિ ॥7॥
યસ્તુ વિજ્ઞાનવાન્ભવતિ સમનસ્ક-સ્સદા શુચિઃ।
સ તુ તત્પદમાપ્નોતિ યસ્માદ્ ભૂયો ન જાયતે ॥8॥
વિજ્ઞાનસારથિર્યસ્તુ મનઃ પ્રગ્રહવાન્નરઃ।
સો-ઽધ્વનઃ પારમાપ્નોતિ તદ્વિષ્ણોઃ પરમ-મ્પદમ્ ॥9॥
ઇન્દ્રિયેભ્યઃ પરા હ્યર્થા અર્થેભ્યશ્ચ પર-મ્મનઃ।
મનસસ્તુ પરા બુદ્ધિર્બુદ્ધેરાત્મા મહાન્પરઃ ॥10॥
મહતઃ પરમવ્યક્તમવ્યક્તાત્પુરુષઃ પરઃ।
પુરુષાન્ન પર-ઙ્કિઞ્ચિત્સા કાષ્ઠા સા પરા ગતિઃ ॥11॥
એષ સર્વેષુ ભૂતેષુ ગૂઢો-ઽઽત્મા ન પ્રકાશતે।
દૃશ્યતે ત્વગ્ર્યયા બુદ્ધ્યા સૂક્ષ્મયા સૂક્ષ્મદર્શિભિઃ ॥12॥
યચ્છેદ્વાઙ્મનસી પ્રાજ્ઞસ્તદ્યચ્છેજ્જ્ઞાન આત્મનિ।
જ્ઞાનમાત્મનિ મહતિ નિયચ્છેત્તદ્યચ્છેચ્છાન્ત આત્મનિ ॥13॥
ઉત્તિષ્ઠત જાગ્રત પ્રાપ્ય વરાન્નિબોધત।
ક્ષુરસ્ય ધારા નિશિતા દુરત્યયા દુર્ગ-મ્પથસ્તત્કવયો વદન્તિ ॥14॥
અશબ્દમસ્પર્શમરૂપમવ્યય-ન્તથા-ઽરસ-ન્નિત્યમગન્ધવચ્ચ યત્।
અનાદ્યનન્ત-મ્મહતઃ પર-ન્ધ્રુવ-ન્નિચાય્ય તન્મૃત્યુમુખાત્ પ્રમુચ્યતે ॥15॥
નાચિકેતમુપાખ્યાન-મ્મૃત્યુપ્રોક્તં સનાતનમ્।
ઉક્ત્વા શ્રુત્વા ચ મેધાવી બ્રહ્મલોકે મહીયતે ॥16॥
ય ઇમ-મ્પરમ-ઙ્ગુહ્યં શ્રાવયેદ્ બ્રહ્મસંસદિ।
પ્રયત-શ્શ્રાદ્ધકાલે વા તદાનન્ત્યાય કલ્પતે।
તદાનન્ત્યાય કલ્પત ઇતિ ॥17॥
Roman (IAST) Transliteration
adhyāya 1
vallī 3
ṛta-mpibantau sukṛtasya loke guhā-mpraviṣṭau parame parārdhe|
chāyātapau brahmavido vadanti pañcāgnayo ye ca triṇāciketāḥ ||1||
ya-sseturījānānāmakṣara-mbrahma yatparam|
abhaya-ntitīrṣatā-mpāra-nnāciketaṃ śakemahi ||2||
ātmānaṃ rathinaṃ-vi~ddhi śarīraṃ rathameva tu|
buddhi-ntu sārathiṃ-vi~ddhi manaḥ pragrahameva ca ||3||
indriyāṇi hayānāhurviṣayāṃsteṣu gocarān|
ātmendriyamanoyukta-mbhoktetyāhurmanīṣiṇaḥ ||4||
yastvavijñānavānbhavatyayuktena manasā sadā|
tasyendriyāṇyavaśyāni duṣṭāśvā iva sāratheḥ ||5||
yastu vijñānavānbhavati yuktena manasā sadā|
tasyendriyāṇi vaśyāni sadaśvā iva sāratheḥ ||6||
yastvavijñānavānbhavatyamanaska-ssadā-'śuciḥ|
na sa tatpadamāpnoti saṃsāra-ñcādhigacchati ||7||
yastu vijñānavānbhavati samanaska-ssadā śuciḥ|
sa tu tatpadamāpnoti yasmād bhūyo na jāyate ||8||
vijñānasārathiryastu manaḥ pragrahavānnaraḥ|
so-'dhvanaḥ pāramāpnoti tadviṣṇoḥ parama-mpadam ||9||
indriyebhyaḥ parā hyarthā arthebhyaśca para-mmanaḥ|
manasastu parā buddhirbuddherātmā mahānparaḥ ||10||
mahataḥ paramavyaktamavyaktātpuruṣaḥ paraḥ|
puruṣānna para-ṅkiñcitsā kāṣṭhā sā parā gatiḥ ||11||
eṣa sarveṣu bhūteṣu gūḍho-''tmā na prakāśate|
dṛśyate tvagryayā buddhyā sūkṣmayā sūkṣmadarśibhiḥ ||12||
yacchedvāṅmanasī prājñastadyacchejjñāna ātmani|
jñānamātmani mahati niyacchettadyacchecchānta ātmani ||13||
uttiṣṭhata jāgrata prāpya varānnibodhata|
kṣurasya dhārā niśitā duratyayā durga-mpathastatkavayo vadanti ||14||
aśabdamasparśamarūpamavyaya-ntathā-'rasa-nnityamagandhavacca yat|
anādyananta-mmahataḥ para-ndhruva-nnicāyya tanmṛtyumukhāt pramucyate ||15||
nāciketamupākhyāna-mmṛtyuproktaṃ sanātanam|
uktvā śrutvā ca medhāvī brahmaloke mahīyate ||16||
ya ima-mparama-ṅguhyaṃ śrāvayed brahmasaṃsadi|
prayata-śśrāddhakāle vā tadānantyāya kalpate|
tadānantyāya kalpata iti ||17||
Sanskrit — Devanagari (original)
अध्याय 1
वल्ली 3
ऋत-म्पिबन्तौ सुकृतस्य लोके गुहा-म्प्रविष्टौ परमे परार्धे।
छायातपौ ब्रह्मविदो वदन्ति पञ्चाग्नयो ये च त्रिणाचिकेताः ॥1॥
य-स्सेतुरीजानानामक्षर-म्ब्रह्म यत्परम्।
अभय-न्तितीर्षता-म्पार-न्नाचिकेतं शकेमहि ॥2॥
आत्मानं रथिनं-विँद्धि शरीरं रथमेव तु।
बुद्धि-न्तु सारथिं-विँद्धि मनः प्रग्रहमेव च ॥3॥
इन्द्रियाणि हयानाहुर्विषयांस्तेषु गोचरान्।
आत्मेन्द्रियमनोयुक्त-म्भोक्तेत्याहुर्मनीषिणः ॥4॥
यस्त्वविज्ञानवान्भवत्ययुक्तेन मनसा सदा।
तस्येन्द्रियाण्यवश्यानि दुष्टाश्वा इव सारथेः ॥5॥
यस्तु विज्ञानवान्भवति युक्तेन मनसा सदा।
तस्येन्द्रियाणि वश्यानि सदश्वा इव सारथेः ॥6॥
यस्त्वविज्ञानवान्भवत्यमनस्क-स्सदा-ऽशुचिः।
न स तत्पदमाप्नोति संसार-ञ्चाधिगच्छति ॥7॥
यस्तु विज्ञानवान्भवति समनस्क-स्सदा शुचिः।
स तु तत्पदमाप्नोति यस्माद् भूयो न जायते ॥8॥
विज्ञानसारथिर्यस्तु मनः प्रग्रहवान्नरः।
सो-ऽध्वनः पारमाप्नोति तद्विष्णोः परम-म्पदम् ॥9॥
इन्द्रियेभ्यः परा ह्यर्था अर्थेभ्यश्च पर-म्मनः।
मनसस्तु परा बुद्धिर्बुद्धेरात्मा महान्परः ॥10॥
महतः परमव्यक्तमव्यक्तात्पुरुषः परः।
पुरुषान्न पर-ङ्किञ्चित्सा काष्ठा सा परा गतिः ॥11॥
एष सर्वेषु भूतेषु गूढो-ऽऽत्मा न प्रकाशते।
दृश्यते त्वग्र्यया बुद्ध्या सूक्ष्मया सूक्ष्मदर्शिभिः ॥12॥
यच्छेद्वाङ्मनसी प्राज्ञस्तद्यच्छेज्ज्ञान आत्मनि।
ज्ञानमात्मनि महति नियच्छेत्तद्यच्छेच्छान्त आत्मनि ॥13॥
उत्तिष्ठत जाग्रत प्राप्य वरान्निबोधत।
क्षुरस्य धारा निशिता दुरत्यया दुर्ग-म्पथस्तत्कवयो वदन्ति ॥14॥
अशब्दमस्पर्शमरूपमव्यय-न्तथा-ऽरस-न्नित्यमगन्धवच्च यत्।
अनाद्यनन्त-म्महतः पर-न्ध्रुव-न्निचाय्य तन्मृत्युमुखात् प्रमुच्यते ॥15॥
नाचिकेतमुपाख्यान-म्मृत्युप्रोक्तं सनातनम्।
उक्त्वा श्रुत्वा च मेधावी ब्रह्मलोके महीयते ॥16॥
य इम-म्परम-ङ्गुह्यं श्रावयेद् ब्रह्मसंसदि।
प्रयत-श्श्राद्धकाले वा तदानन्त्याय कल्पते।
तदानन्त्याय कल्पत इति ॥17॥
adhyāya 1
vallī 3
ṛta-mpibantau sukṛtasya loke guhā-mpraviṣṭau parame parārdhe|
chāyātapau brahmavido vadanti pañcāgnayo ye ca triṇāciketāḥ ||1||
ya-sseturījānānāmakṣara-mbrahma yatparam|
abhaya-ntitīrṣatā-mpāra-nnāciketaṃ śakemahi ||2||
ātmānaṃ rathinaṃ-vi~ddhi śarīraṃ rathameva tu|
buddhi-ntu sārathiṃ-vi~ddhi manaḥ pragrahameva ca ||3||
indriyāṇi hayānāhurviṣayāṃsteṣu gocarān|
ātmendriyamanoyukta-mbhoktetyāhurmanīṣiṇaḥ ||4||
yastvavijñānavānbhavatyayuktena manasā sadā|
tasyendriyāṇyavaśyāni duṣṭāśvā iva sāratheḥ ||5||
yastu vijñānavānbhavati yuktena manasā sadā|
tasyendriyāṇi vaśyāni sadaśvā iva sāratheḥ ||6||
yastvavijñānavānbhavatyamanaska-ssadā-'śuciḥ|
na sa tatpadamāpnoti saṃsāra-ñcādhigacchati ||7||
yastu vijñānavānbhavati samanaska-ssadā śuciḥ|
sa tu tatpadamāpnoti yasmād bhūyo na jāyate ||8||
vijñānasārathiryastu manaḥ pragrahavānnaraḥ|
so-'dhvanaḥ pāramāpnoti tadviṣṇoḥ parama-mpadam ||9||
indriyebhyaḥ parā hyarthā arthebhyaśca para-mmanaḥ|
manasastu parā buddhirbuddherātmā mahānparaḥ ||10||
mahataḥ paramavyaktamavyaktātpuruṣaḥ paraḥ|
puruṣānna para-ṅkiñcitsā kāṣṭhā sā parā gatiḥ ||11||
eṣa sarveṣu bhūteṣu gūḍho-''tmā na prakāśate|
dṛśyate tvagryayā buddhyā sūkṣmayā sūkṣmadarśibhiḥ ||12||
yacchedvāṅmanasī prājñastadyacchejjñāna ātmani|
jñānamātmani mahati niyacchettadyacchecchānta ātmani ||13||
uttiṣṭhata jāgrata prāpya varānnibodhata|
kṣurasya dhārā niśitā duratyayā durga-mpathastatkavayo vadanti ||14||
aśabdamasparśamarūpamavyaya-ntathā-'rasa-nnityamagandhavacca yat|
anādyananta-mmahataḥ para-ndhruva-nnicāyya tanmṛtyumukhāt pramucyate ||15||
nāciketamupākhyāna-mmṛtyuproktaṃ sanātanam|
uktvā śrutvā ca medhāvī brahmaloke mahīyate ||16||
ya ima-mparama-ṅguhyaṃ śrāvayed brahmasaṃsadi|
prayata-śśrāddhakāle vā tadānantyāya kalpate|
tadānantyāya kalpata iti ||17||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.