𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌬𑌾𑌲𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌮𑍍 ।
𑌅𑌥 𑌏𑌕𑍋𑌨𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ।
𑌅𑌥 𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌪𑍍𑌰𑌮𑍇𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌦𑍍𑌵𑌨𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌤𑌃 ।
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑍁𑌮𑍁𑌪𑌚𑌕𑍍𑌰𑌮𑍇 ॥ 1 ॥
𑌇𑌹 𑌰𑌾𑌮 𑌮𑌹𑌾𑌬𑌾𑌹𑍋 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌰𑍍𑌦𑍇𑌵𑌵𑌰𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌣𑌿 𑌸𑍁𑌬𑌹𑍂𑌨𑍀𑌹 𑌤𑌥𑌾 𑌯𑍁𑌗𑌶𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 2 ॥
𑌤𑌪𑌶𑍍𑌚𑌰𑌣𑌯𑍋𑌗𑌾𑌰𑍍𑌥𑌮𑍁𑌵𑌾𑌸 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌾𑌤𑌪𑌾𑌃 ।
𑌏𑌷 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍋 𑌰𑌾𑌮 𑌵𑌾𑌮𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 3 ॥
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮 𑌇𑌤𑌿 𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑌸𑍍𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍋 𑌹𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌮𑌹𑌾𑌤𑌪𑌾𑌃 ।
𑌏𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌨𑍇𑌵 𑌕𑌾𑌲𑍇 𑌤𑍁 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌵𑍈𑌰𑍋𑌚𑌨𑌿𑌰𑍍𑌬𑌲𑌿𑌃 ॥ 4 ॥
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑍍𑌯 𑌦𑍈𑌵𑌤𑌗𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚 𑌸𑌮𑌰𑍁𑌦𑍍𑌗𑌣𑌾𑌨𑍍 ।
𑌕𑌾𑌰𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌤𑌦𑍍𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌷𑍁 𑌲𑍋𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌃 ॥ 5 ॥
𑌬𑌲𑍇𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌯𑌜𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌸𑍍𑌸𑌾𑌗𑍍𑌨𑌿𑌪𑍁𑌰𑍋𑌗𑌮𑌾𑌃 ।
𑌸𑌮𑌾𑌗𑌮𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌂 𑌚𑍈𑌵 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌮𑍂𑌚𑍁𑌰𑌿𑌹𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍇 ॥ 6 ॥
𑌬𑌲𑌿𑌰𑍍𑌵𑍈𑌰𑍋𑌚𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍋 𑌯𑌜𑌤𑍇 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌮𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ।
𑌅𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑍇 𑌕𑍍𑌰𑌤𑍗 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌮𑌭𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 7 ॥
𑌯𑍇 𑌚𑍈𑌨𑌮𑌭𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌯𑌾𑌚𑌿𑌤𑌾𑌰 𑌇𑌤𑌸𑍍𑌤𑌤𑌃 ।
𑌯𑌚𑍍𑌚 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌯𑌥𑌾𑌵𑌚𑍍𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 ॥ 8 ॥
𑌸 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌸𑍁𑌰𑌹𑌿𑌤𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌯𑍋𑌗𑌮𑍁𑌪𑌾𑌗𑌤𑌃 ।
𑌵𑌾𑌮𑌨𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌗𑌤𑍋 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍋 𑌕𑍁𑌰𑍁 𑌕𑌲𑍍𑌯𑌾𑌣𑌮𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 9 ॥
𑌏𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍𑌨𑌨𑍍𑌤𑌰𑍇 𑌰𑌾𑌮 𑌕𑌶𑍍𑌯𑌪𑍋𑌽𑌗𑍍𑌨𑌿𑌸𑌮𑌪𑍍𑌰𑌭𑌃 ।
𑌅𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌹𑌿𑌤𑍋 𑌰𑌾𑌮 𑌦𑍀𑌪𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨 𑌇𑌵𑍗𑌜𑌸𑌾 ॥ 10 ॥
𑌦𑍇𑌵𑍀𑌸𑌹𑌾𑌯𑍋 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌕𑌮𑍍 ।
𑌵𑍍𑌰𑌤𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌵𑌰𑌦𑌂 𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌾𑌵 𑌮𑌧𑍁𑌸𑍂𑌦𑌨𑌮𑍍 ॥ 11 ॥
𑌤𑌪𑍋𑌮𑌯𑌂 𑌤𑌪𑍋𑌰𑌾𑌶𑌿𑌂 𑌤𑌪𑍋𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌤𑌪𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌮𑍍 ।
𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌸𑍁𑌤𑌪𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑍋𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 12 ॥
𑌶𑌰𑍀𑌰𑍇 𑌤𑌵 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌜𑌗𑌤𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑌮𑌿𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌤𑍍𑌵𑌮𑌨𑌾𑌦𑌿𑌰𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑍇𑌶𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌮𑌹𑌂 𑌶𑌰𑌣𑌂 𑌗𑌤𑌃 ॥ 13 ॥
𑌤𑌮𑍁𑌵𑌾𑌚 𑌹𑌰𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌃 𑌕𑌶𑍍𑌯𑌪𑌂 𑌧𑍂𑌤𑌕𑌲𑍍𑌮𑌷𑌮𑍍 ।
𑌵𑌰𑌂 𑌵𑌰𑌯 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌤𑍇 𑌵𑌰𑌾𑌰𑍍𑌹𑍋𑌽𑌸𑌿 𑌮𑌤𑍋 𑌮𑌮 ॥ 14 ॥
𑌤𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌚𑌨𑌂 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌰𑍀𑌚𑌃 𑌕𑌶𑍍𑌯𑌪𑍋𑌽𑌬𑍍𑌰𑌵𑍀𑌤𑍍 ।
𑌅𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌮𑌮 𑌚𑍈𑌵𑌾𑌨𑍁𑌯𑌾𑌚𑌤𑌃 ॥ 15 ॥
𑌵𑌰𑌂 𑌵𑌰𑌦 𑌸𑍁𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑍋 𑌦𑌾𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 𑌸𑍁𑌵𑍍𑌰𑌤 ।
𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌗𑌚𑍍𑌛 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌨𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌮𑌮 𑌚𑌾𑌨𑌘 ॥ 16 ॥
𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑌾 𑌭𑌵 𑌯𑌵𑍀𑌯𑌾𑌂𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌶𑌕𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯𑌾𑌸𑍁𑌰𑌸𑍂𑌦𑌨 ।
𑌶𑍋𑌕𑌾𑌰𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌤𑍁 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌾𑌹𑌾𑌯𑍍𑌯𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌤𑍁𑌮𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 17 ॥
𑌅𑌯𑌂 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌦𑌾 𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌭𑌵𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑌿 ।
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍇 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌦𑍇𑌵𑍇𑌶 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌨𑌿𑌤𑌃 ॥ 18 ॥
𑌅𑌥 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌰𑍍𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾 𑌅𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌜𑌾𑌯𑌤 ।
𑌵𑌾𑌮𑌨𑌂 𑌰𑍂𑌪𑌮𑌾𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌵𑍈𑌰𑍋𑌚𑌨𑌿𑌮𑍁𑌪𑌾𑌗𑌮𑌤𑍍 ॥ 19 ॥
𑌤𑍍𑌰𑍀𑌨𑍍 𑌕𑍍𑌰𑌮𑌾𑌨𑌥 𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯 𑌚 𑌮𑌾𑌨𑌦𑌃 ।
𑌆𑌕𑍍𑌰𑌮𑍍𑌯 𑌲𑍋𑌕𑌾𑌨𑍍 𑌲𑍋𑌕𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑌹𑌿𑌤𑍇 𑌰𑌤𑌃 ॥ 20 ॥
𑌮𑌹𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌦𑌾𑌨𑍍𑌨𑌿𑌯𑌮𑍍𑌯 𑌬𑌲𑌿𑌮𑍋𑌜𑌸𑌾 ।
𑌤𑍍𑌰𑍈𑌲𑍋𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌸 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾𑌶𑍍𑌚𑌕𑍍𑌰𑍇 𑌶𑌕𑍍𑌰𑌵𑌶𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌃 ॥ 21 ॥
𑌤𑍇𑌨𑍈𑌷 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌮𑌾𑌕𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌶𑍍𑌶𑍍𑌰𑌮𑌨𑌾𑌶𑌨𑌃 ।
𑌮𑌯𑌾𑌪𑌿 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌯 𑌤𑌸𑍍𑌯𑍈𑌷 𑌵𑌾𑌮𑌨𑌸𑍍𑌯𑍋𑌪𑌭𑍁𑌜𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 22 ॥
𑌏𑌤𑌮𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌮𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷𑌸𑌾 𑌵𑌿𑌘𑍍𑌨𑌕𑌾𑌰𑌿𑌣𑌃 ।
𑌅𑌤𑍍𑌰𑍈𑌵 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌵𑍍𑌯𑌾𑌘𑍍𑌰 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌦𑍁𑌷𑍍𑌟𑌚𑌾𑌰𑌿𑌣𑌃 ॥ 23 ॥
𑌅𑌦𑍍𑌯 𑌗𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌹𑍇 𑌰𑌾𑌮 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌮𑌨𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ।
𑌤𑌦𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌪𑌦𑌂 𑌤𑌾𑌤 𑌤𑌵𑌾𑌪𑍍𑌯𑍇𑌤𑌦𑍍𑌯𑌥𑌾 𑌮𑌮 ॥ 24 ॥
𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌶𑌨𑍍𑌨𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌪𑌦𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌰𑍋𑌚𑌤 𑌮𑌹𑌾𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ।
𑌶𑌶𑍀𑌵 𑌗𑌤𑌨𑍀𑌹𑌾𑌰𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌵𑌸𑍁𑌸𑌮𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑌃 ॥ 25 ॥
𑌤𑌂 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌯𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌨𑌿𑌵𑌾𑌸𑌿𑌨𑌃 ।
𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑍋𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯 𑌸𑌹𑌸𑌾 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌮𑌪𑍂𑌜𑌯𑌨𑍍 ॥ 26 ॥
𑌯𑌥𑌾𑌰𑍍𑌹𑌂 𑌚𑌕𑍍𑌰𑌿𑌰𑍇 𑌪𑍂𑌜𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌧𑍀𑌮𑌤𑍇 ।
𑌤𑌥𑍈𑌵 𑌰𑌾𑌜𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌮𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌨𑌤𑌿𑌥𑌿𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌮𑍍 ॥ 27 ॥
𑌮𑍁𑌹𑍂𑌰𑍍𑌤𑌮𑌥 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑍗 𑌰𑌾𑌜𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌵𑌰𑌿𑌨𑍍𑌦𑌮𑍗 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑍀 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌶𑌾𑌰𑍍𑌦𑍂𑌲𑌮𑍂𑌚𑌤𑍂 𑌰𑌘𑍁𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨𑍗 ॥ 28 ॥
𑌅𑌦𑍍𑌯𑍈𑌵 𑌦𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌶 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌤𑍇 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌪𑍁𑌙𑍍𑌗𑌵 ।
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍋𑌽𑌯𑌂 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌸𑍍𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌮𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌵𑌚𑌸𑍍𑌤𑌵 ॥ 29 ॥
𑌏𑌵𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌤𑍇𑌜𑌾 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑍋 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌋𑌷𑌿𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌵𑍇𑌶 𑌤𑌦𑌾 𑌦𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌯𑌤𑍋 𑌨𑌿𑌯𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 30 ॥
𑌕𑍁𑌮𑌾𑌰𑌾𑌵𑌪𑌿 𑌤𑌾𑌂 𑌰𑌾𑌤𑍍𑌰𑌿𑌮𑍁𑌷𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌸𑍁𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑍗 ।
𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾𑌤𑌕𑌾𑌲𑍇 𑌚𑍋𑌤𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌮𑍁𑌪𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌚 ॥ 31 ॥
𑌸𑍍𑌪𑍃𑌷𑍍𑌟𑍋𑌦𑌕𑍗 𑌶𑍁𑌚𑍀 𑌜𑌪𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌯𑌮𑍇𑌨 𑌚 ।
𑌹𑍁𑌤𑌾𑌗𑍍𑌨𑌿𑌹𑍋𑌤𑍍𑌰𑌮𑌾𑌸𑍀𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌮𑌵𑌨𑍍𑌦𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 32 ॥
𑌇𑌤𑍍𑌯𑌾𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌵𑌾𑌲𑍍𑌮𑍀𑌕𑍀𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇 𑌬𑌾𑌲𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌏𑌕𑍋𑌨𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑌸𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekonatriṃśassargaḥ |
atha tasyāprameyasya tadvanaṃ paripṛcchataḥ |
viśvāmitro mahātejā vyākhyātumupacakrame || 1 ||
iha rāma mahābāho viṣṇurdevavaraḥ prabhuḥ |
varṣāṇi subahūnīha tathā yugaśatāni ca || 2 ||
tapaścaraṇayogārthamuvāsa sumahātapāḥ |
eṣa pūrvāśramo rāma vāmanasya mahātmanaḥ || 3 ||
siddhāśrama iti khyātassiddho hyatra mahātapāḥ |
etasminneva kāle tu rājā vairocanirbaliḥ || 4 ||
nirjitya daivatagaṇān sendrāṃśca samarudgaṇān |
kārayāmāsa tadrājyaṃ triṣu lokeṣu viśrutaḥ || 5 ||
balestu yajamānasya devāssāgnipurogamāḥ |
samāgamya svayaṃ caiva viṣṇumūcurihāśrame || 6 ||
balirvairocanirviṣṇo yajate yajñamuttamam |
asamāpte kratau tasmin svakāryamabhipadyatām || 7 ||
ye cainamabhivartante yācitāra itastataḥ |
yacca yatra yathāvacca sarvaṃ tebhyaḥ prayacchati || 8 ||
sa tvaṃ surahitārthāya māyāyogamupāgataḥ |
vāmanatvaṃ gato viṣṇo kuru kalyāṇamuttamam || 9 ||
etasminnantare rāma kaśyapo'gnisamaprabhaḥ |
adityā sahito rāma dīpyamāna ivaujasā || 10 ||
devīsahāyo bhagavān divyaṃ varṣasahasrakam |
vrataṃ samāpya varadaṃ tuṣṭāva madhusūdanam || 11 ||
tapomayaṃ taporāśiṃ tapomūrtiṃ tapātmakam |
tapasā tvāṃ sutaptena paśyāmi puruṣottamam || 12 ||
śarīre tava paśyāmi jagatsarvamidaṃ prabho |
tvamanādiranirdeśyastvāmahaṃ śaraṇaṃ gataḥ || 13 ||
tamuvāca hariḥ prītaḥ kaśyapaṃ dhūtakalmaṣam |
varaṃ varaya bhadraṃ te varārho'si mato mama || 14 ||
tacchrutvā vacanaṃ tasya mārīcaḥ kaśyapo'bravīt |
adityā devatānāṃ ca mama caivānuyācataḥ || 15 ||
varaṃ varada suprīto dātumarhasi suvrata |
putratvaṃ gaccha bhagavannadityā mama cānagha || 16 ||
bhrātā bhava yavīyāṃstvaṃ śakrasyāsurasūdana |
śokārtānāṃ tu devānāṃ sāhāyyaṃ kartumarhasi || 17 ||
ayaṃ siddhāśramo nāma prasādā tte bhaviṣyati |
siddhe karmaṇi deveśa uttiṣṭha bhagavannitaḥ || 18 ||
atha viṣṇurmahātejā adityāṃ samajāyata |
vāmanaṃ rūpamāsthāya vairocanimupāgamat || 19 ||
trīn kramānatha bhikṣitvā pratigṛhya ca mānadaḥ |
ākramya lokān lokātmā sarvabhūtahite rataḥ || 20 ||
mahendrāya punaḥ prādānniyamya balimojasā |
trailokyaṃ sa mahātejāścakre śakravaśaṃ punaḥ || 21 ||
tenaiṣa pūrvamākrānta āśramaśśramanāśanaḥ |
mayāpi bhaktaya tasyaiṣa vāmanasyopabhujyate || 22 ||
etamāśramamāyānti rākṣasā vighnakāriṇaḥ |
atraiva puruṣavyāghra hantavyā duṣṭacāriṇaḥ || 23 ||
adya gacchāmahe rāma siddhāśramamanuttamam |
tadāśramapadaṃ tāta tavāpyetadyathā mama || 24 ||
praviśannāśramapadaṃ vyarocata mahāmuniḥ |
śaśīva gatanīhāraḥ punarvasusamanvitaḥ || 25 ||
taṃ dṛṣṭvā munayassarve siddhāśramanivāsinaḥ |
utpattyotpattya sahasā viśvāmitramapūjayan || 26 ||
yathārhaṃ cakrire pūjāṃ viśvāmitrāya dhīmate |
tathaiva rājaputrābhyāmakurvannatithikriyām || 27 ||
muhūrtamatha viśrāntau rājaputrāvarindamau |
prāñjalī muniśārdūlamūcatū raghunandanau || 28 ||
adyaiva dīkṣāṃ praviśa bhadraṃ te munipuṅgava |
siddhāśramo'yaṃ siddhassyāt satyamastu vacastava || 29 ||
evamukto mahātejā viśvāmitro mahān ṛṣiḥ |
praviveśa tadā dīkṣāṃ niyato niyatendriyaḥ || 30 ||
kumārāvapi tāṃ rātrimuṣitvā susamāhitau |
prabhātakāle cotthāya pūrvāṃ sandhyāmupāsya ca || 31 ||
spṛṣṭodakau śucī japyaṃ samāpya niyamena ca |
hutāgnihotramāsīnaṃ viśvāmitramavandatām || 32 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekonatriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकोनत्रिंशस्सर्गः ।
अथ तस्याप्रमेयस्य तद्वनं परिपृच्छतः ।
विश्वामित्रो महातेजा व्याख्यातुमुपचक्रमे ॥ 1 ॥
इह राम महाबाहो विष्णुर्देववरः प्रभुः ।
वर्षाणि सुबहूनीह तथा युगशतानि च ॥ 2 ॥
तपश्चरणयोगार्थमुवास सुमहातपाः ।
एष पूर्वाश्रमो राम वामनस्य महात्मनः ॥ 3 ॥
सिद्धाश्रम इति ख्यातस्सिद्धो ह्यत्र महातपाः ।
एतस्मिन्नेव काले तु राजा वैरोचनिर्बलिः ॥ 4 ॥
निर्जित्य दैवतगणान् सेन्द्रांश्च समरुद्गणान् ।
कारयामास तद्राज्यं त्रिषु लोकेषु विश्रुतः ॥ 5 ॥
बलेस्तु यजमानस्य देवास्साग्निपुरोगमाः ।
समागम्य स्वयं चैव विष्णुमूचुरिहाश्रमे ॥ 6 ॥
बलिर्वैरोचनिर्विष्णो यजते यज्ञमुत्तमम् ।
असमाप्ते क्रतौ तस्मिन् स्वकार्यमभिपद्यताम् ॥ 7 ॥
ये चैनमभिवर्तन्ते याचितार इतस्ततः ।
यच्च यत्र यथावच्च सर्वं तेभ्यः प्रयच्छति ॥ 8 ॥
स त्वं सुरहितार्थाय मायायोगमुपागतः ।
वामनत्वं गतो विष्णो कुरु कल्याणमुत्तमम् ॥ 9 ॥
एतस्मिन्नन्तरे राम कश्यपोऽग्निसमप्रभः ।
अदित्या सहितो राम दीप्यमान इवौजसा ॥ 10 ॥
देवीसहायो भगवान् दिव्यं वर्षसहस्रकम् ।
व्रतं समाप्य वरदं तुष्टाव मधुसूदनम् ॥ 11 ॥
तपोमयं तपोराशिं तपोमूर्तिं तपात्मकम् ।
तपसा त्वां सुतप्तेन पश्यामि पुरुषोत्तमम् ॥ 12 ॥
शरीरे तव पश्यामि जगत्सर्वमिदं प्रभो ।
त्वमनादिरनिर्देश्यस्त्वामहं शरणं गतः ॥ 13 ॥
तमुवाच हरिः प्रीतः कश्यपं धूतकल्मषम् ।
वरं वरय भद्रं ते वरार्होऽसि मतो मम ॥ 14 ॥
तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य मारीचः कश्यपोऽब्रवीत् ।
अदित्या देवतानां च मम चैवानुयाचतः ॥ 15 ॥
वरं वरद सुप्रीतो दातुमर्हसि सुव्रत ।
पुत्रत्वं गच्छ भगवन्नदित्या मम चानघ ॥ 16 ॥
भ्राता भव यवीयांस्त्वं शक्रस्यासुरसूदन ।
शोकार्तानां तु देवानां साहाय्यं कर्तुमर्हसि ॥ 17 ॥
अयं सिद्धाश्रमो नाम प्रसादा त्ते भविष्यति ।
सिद्धे कर्मणि देवेश उत्तिष्ठ भगवन्नितः ॥ 18 ॥
अथ विष्णुर्महातेजा अदित्यां समजायत ।
वामनं रूपमास्थाय वैरोचनिमुपागमत् ॥ 19 ॥
त्रीन् क्रमानथ भिक्षित्वा प्रतिगृह्य च मानदः ।
आक्रम्य लोकान् लोकात्मा सर्वभूतहिते रतः ॥ 20 ॥
महेन्द्राय पुनः प्रादान्नियम्य बलिमोजसा ।
त्रैलोक्यं स महातेजाश्चक्रे शक्रवशं पुनः ॥ 21 ॥
तेनैष पूर्वमाक्रान्त आश्रमश्श्रमनाशनः ।
मयापि भक्तय तस्यैष वामनस्योपभुज्यते ॥ 22 ॥
एतमाश्रममायान्ति राक्षसा विघ्नकारिणः ।
अत्रैव पुरुषव्याघ्र हन्तव्या दुष्टचारिणः ॥ 23 ॥
अद्य गच्छामहे राम सिद्धाश्रममनुत्तमम् ।
तदाश्रमपदं तात तवाप्येतद्यथा मम ॥ 24 ॥
प्रविशन्नाश्रमपदं व्यरोचत महामुनिः ।
शशीव गतनीहारः पुनर्वसुसमन्वितः ॥ 25 ॥
तं दृष्ट्वा मुनयस्सर्वे सिद्धाश्रमनिवासिनः ।
उत्पत्त्योत्पत्त्य सहसा विश्वामित्रमपूजयन् ॥ 26 ॥
यथार्हं चक्रिरे पूजां विश्वामित्राय धीमते ।
तथैव राजपुत्राभ्यामकुर्वन्नतिथिक्रियाम् ॥ 27 ॥
मुहूर्तमथ विश्रान्तौ राजपुत्रावरिन्दमौ ।
प्राञ्जली मुनिशार्दूलमूचतू रघुनन्दनौ ॥ 28 ॥
अद्यैव दीक्षां प्रविश भद्रं ते मुनिपुङ्गव ।
सिद्धाश्रमोऽयं सिद्धस्स्यात् सत्यमस्तु वचस्तव ॥ 29 ॥
एवमुक्तो महातेजा विश्वामित्रो महान् ऋषिः ।
प्रविवेश तदा दीक्षां नियतो नियतेन्द्रियः ॥ 30 ॥
कुमारावपि तां रात्रिमुषित्वा सुसमाहितौ ।
प्रभातकाले चोत्थाय पूर्वां सन्ध्यामुपास्य च ॥ 31 ॥
स्पृष्टोदकौ शुची जप्यं समाप्य नियमेन च ।
हुताग्निहोत्रमासीनं विश्वामित्रमवन्दताम् ॥ 32 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकोनत्रिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekonatriṃśassargaḥ |
atha tasyāprameyasya tadvanaṃ paripṛcchataḥ |
viśvāmitro mahātejā vyākhyātumupacakrame || 1 ||
iha rāma mahābāho viṣṇurdevavaraḥ prabhuḥ |
varṣāṇi subahūnīha tathā yugaśatāni ca || 2 ||
tapaścaraṇayogārthamuvāsa sumahātapāḥ |
eṣa pūrvāśramo rāma vāmanasya mahātmanaḥ || 3 ||
siddhāśrama iti khyātassiddho hyatra mahātapāḥ |
etasminneva kāle tu rājā vairocanirbaliḥ || 4 ||
nirjitya daivatagaṇān sendrāṃśca samarudgaṇān |
kārayāmāsa tadrājyaṃ triṣu lokeṣu viśrutaḥ || 5 ||
balestu yajamānasya devāssāgnipurogamāḥ |
samāgamya svayaṃ caiva viṣṇumūcurihāśrame || 6 ||
balirvairocanirviṣṇo yajate yajñamuttamam |
asamāpte kratau tasmin svakāryamabhipadyatām || 7 ||
ye cainamabhivartante yācitāra itastataḥ |
yacca yatra yathāvacca sarvaṃ tebhyaḥ prayacchati || 8 ||
sa tvaṃ surahitārthāya māyāyogamupāgataḥ |
vāmanatvaṃ gato viṣṇo kuru kalyāṇamuttamam || 9 ||
etasminnantare rāma kaśyapo'gnisamaprabhaḥ |
adityā sahito rāma dīpyamāna ivaujasā || 10 ||
devīsahāyo bhagavān divyaṃ varṣasahasrakam |
vrataṃ samāpya varadaṃ tuṣṭāva madhusūdanam || 11 ||
tapomayaṃ taporāśiṃ tapomūrtiṃ tapātmakam |
tapasā tvāṃ sutaptena paśyāmi puruṣottamam || 12 ||
śarīre tava paśyāmi jagatsarvamidaṃ prabho |
tvamanādiranirdeśyastvāmahaṃ śaraṇaṃ gataḥ || 13 ||
tamuvāca hariḥ prītaḥ kaśyapaṃ dhūtakalmaṣam |
varaṃ varaya bhadraṃ te varārho'si mato mama || 14 ||
tacchrutvā vacanaṃ tasya mārīcaḥ kaśyapo'bravīt |
adityā devatānāṃ ca mama caivānuyācataḥ || 15 ||
varaṃ varada suprīto dātumarhasi suvrata |
putratvaṃ gaccha bhagavannadityā mama cānagha || 16 ||
bhrātā bhava yavīyāṃstvaṃ śakrasyāsurasūdana |
śokārtānāṃ tu devānāṃ sāhāyyaṃ kartumarhasi || 17 ||
ayaṃ siddhāśramo nāma prasādā tte bhaviṣyati |
siddhe karmaṇi deveśa uttiṣṭha bhagavannitaḥ || 18 ||
atha viṣṇurmahātejā adityāṃ samajāyata |
vāmanaṃ rūpamāsthāya vairocanimupāgamat || 19 ||
trīn kramānatha bhikṣitvā pratigṛhya ca mānadaḥ |
ākramya lokān lokātmā sarvabhūtahite rataḥ || 20 ||
mahendrāya punaḥ prādānniyamya balimojasā |
trailokyaṃ sa mahātejāścakre śakravaśaṃ punaḥ || 21 ||
tenaiṣa pūrvamākrānta āśramaśśramanāśanaḥ |
mayāpi bhaktaya tasyaiṣa vāmanasyopabhujyate || 22 ||
etamāśramamāyānti rākṣasā vighnakāriṇaḥ |
atraiva puruṣavyāghra hantavyā duṣṭacāriṇaḥ || 23 ||
adya gacchāmahe rāma siddhāśramamanuttamam |
tadāśramapadaṃ tāta tavāpyetadyathā mama || 24 ||
praviśannāśramapadaṃ vyarocata mahāmuniḥ |
śaśīva gatanīhāraḥ punarvasusamanvitaḥ || 25 ||
taṃ dṛṣṭvā munayassarve siddhāśramanivāsinaḥ |
utpattyotpattya sahasā viśvāmitramapūjayan || 26 ||
yathārhaṃ cakrire pūjāṃ viśvāmitrāya dhīmate |
tathaiva rājaputrābhyāmakurvannatithikriyām || 27 ||
muhūrtamatha viśrāntau rājaputrāvarindamau |
prāñjalī muniśārdūlamūcatū raghunandanau || 28 ||
adyaiva dīkṣāṃ praviśa bhadraṃ te munipuṅgava |
siddhāśramo'yaṃ siddhassyāt satyamastu vacastava || 29 ||
evamukto mahātejā viśvāmitro mahān ṛṣiḥ |
praviveśa tadā dīkṣāṃ niyato niyatendriyaḥ || 30 ||
kumārāvapi tāṃ rātrimuṣitvā susamāhitau |
prabhātakāle cotthāya pūrvāṃ sandhyāmupāsya ca || 31 ||
spṛṣṭodakau śucī japyaṃ samāpya niyamena ca |
hutāgnihotramāsīnaṃ viśvāmitramavandatām || 32 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekonatriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.