శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే అరణ్యకాణ్డమ్ ।
అథ పఞ్చాశస్సర్గః ।
తం శబ్దమవసుప్తస్తు జటాయురథ శుశ్రువే ।
నిరీక్ష్య రావణం క్షిప్రం వైదేహీం చ దదర్శ సః ॥ 1 ॥
తతః పర్వతకూటాభస్తీక్ష్ణతుణ్డః ఖగోత్తమః ।
వనస్పతిగతశ్శ్రీమాన్వ్యాజహార శుభాం గిరమ్ ॥ 2 ॥
దశగ్రీవ స్థితో ధర్మే పురాణే సత్యసంశ్రయః ।
జటాయుర్నామ నామ్నాహం గృధ్రరాజో మహాబలః ॥ 3 ॥
రాజా సర్వస్య లోకస్య మహేన్ద్రవరుణోపమః ।
లోకానాం చ హితే యుక్తో రామో దశరథాత్మజః ॥ 4 ॥
తస్యైషా లోకనాథస్య ధర్మపత్నీ యశస్వినీ ।
సీతా నామ వరారోహా యాం త్వం హర్తుమిహేచ్ఛసి ॥ 5 ॥
కథం రాజాస్థితో ధర్మే పరదారాన్పరామృశేత్ ।
రక్షణీయా విశేషేణ రాజదారా మహాబల ॥ 6 ॥
నివర్తయ మతిం నీచాం పరదారాభిమర్శనాత్ ।
న తత్సమాచరేద్ధీరో యత్పరోఽస్య విగర్హయేత్ ॥ 7 ॥
యథాత్మనస్తథాన్యేషాం దారా రక్ష్యా విపశ్చితా ।
ధర్మమర్థం వా కామం వా శిష్టాశ్శాస్త్రేష్వనాగతమ్ ॥ 8 ॥
వ్యవస్యన్త్యను రాజానం ధర్మం పౌలస్త్యనన్దన ।
రాజా ధర్మస్య కామస్య ద్రవ్యాణాం చోత్తమో నిధిః ॥ 9 ॥
ధర్మశ్శుభం వా పాపం వా రాజమూలం ప్రవర్తతే ।
పాపస్వభావశ్చపలః కథం త్వం రక్షసాం వర ॥ 10 ॥
ఐశ్వర్యమభిసమ్ప్రాప్తో విమానమివ దుష్కృతిః ।
కామం స్వభావో యో యస్య న శక్యః పరిమార్జితుమ్ ॥ 11 ॥
న హి దుష్టాత్మనామార్యమావసత్యాలయే చిరమ్ ।
విషయే వా పురే వా తే యదా రామో మహాబలః ॥ 12 ॥
నాపరాధ్యతి ధర్మాత్మా కథం తస్యాపరాధ్యసి ।
యది శూర్పణఖాహేతోర్జనస్థానగతః ఖరః ॥ 13 ॥
అతివృత్తో హతః పూర్వం రామేణాక్లిష్టకర్మణా ।
అత్ర బ్రూహి యథాతత్త్వం కో రామస్య వ్యతిక్రమః ॥ 14 ॥
యస్య త్వం లోకనాథస్య భార్యాం హృత్వా గమిష్యసి ।
క్షిప్రం విసృజ వైదేహీం మా త్వా ఘోరేణ చక్షుషా ॥ 15 ॥
దహేద్దహనభూతేన వృత్రమిన్ద్రాశనిర్యథా ।
సర్పమాశీవిషం బద్ధ్వా వస్త్రాన్తే నావబుధ్యసే ॥ 16 ॥
గ్రీవాయాం ప్రతిసక్తం చ కాలపాశం న పశ్యసి ।
స భారస్సౌమ్య భర్తవ్యో యో నరం నావసాదయేత్ ॥ 17 ॥
తదన్నమపి భోక్తవ్యం జీర్యతే యదనామయమ్ ।
యత్కృత్వా న భవేద్ధర్మో న కీర్తిర్న యశో భువి ॥ 18 ॥
శరీరస్య భవేత్ఖేదః కస్తత్కర్మ సమాచరేత్ ।
షష్టిర్వర్షసహస్రాణి మమ జాతస్య రావణ ॥ 19 ॥
పితృపైతామహం రాజ్యం యథావదనుతిష్ఠతః ।
వృద్ధోఽహం త్వం యువా ధన్వీ సశరః కవచీ రథీ ॥ 20 ॥
తథాప్యాదాయ వైదేహీం కుశలీ న గమిష్యసి ।
న శక్తస్త్వం బలాద్ధర్తుం వైదేహీం మమ పశ్యతః ॥ 21 ॥
హేతుభిర్న్యాయసంసిద్ధైద్ధృవాం వేదశ్రుతీమివ ।
యుద్ధ్యస్వ యది శూరోఽసి ముహూర్తం తిష్ఠ రావణ ॥ 22 ॥
శయిష్యసే హతో భూమౌ యథాపూర్వం ఖరస్తథా ।
అసకృత్సంయుగే యేన నిహతా దైత్యదానవాః ॥ 23 ॥
నచిరాచ్చీరవాసాస్త్వాం రామో యుధి వధిష్యతి ।
కిం ను శక్యం మయా కర్తుం గతౌదూరం నృపాత్మజౌ ॥ 24 ॥
క్షిప్రం త్వం నశ్యసే నీచ తయోర్భీతో న సంశయః ।
న హి మే జీవమానస్య నయిష్యసి శుభామిమామ్ ॥ 25 ॥
సీతాం కమలపత్రాక్షీం రామస్య మహిషీం ప్రియామ్ ।
అవశ్యం తు మయా కార్యం ప్రియం తస్య మహాత్మనః ॥ 26 ॥
జీవితేనాపి రామస్య తథా దశరథస్య చ ।
తిష్ఠ తిష్ఠ దశగ్రీవ ముహూర్తం పశ్య రావణ ॥ 27 ॥
యుద్ధాతిథ్యం ప్రదాస్యామి యథాప్రాణం నిశాచర ।
వృన్తాదివ ఫలం త్వాం తు పాతయేయం రథోత్తమాత్ ॥ 28 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే అరణ్యకాణ్డే పఞ్చాశస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve |
nirīkṣya rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ || 1 ||
tataḥ parvatakūṭābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ |
vanaspatigataśśrīmānvyājahāra śubhāṃ giram || 2 ||
daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ |
jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ || 3 ||
rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ |
lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ || 4 ||
tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī |
sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumihecchasi || 5 ||
kathaṃ rājāsthito dharme paradārānparāmṛśet |
rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala || 6 ||
nivartaya matiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt |
na tatsamācareddhīro yatparo'sya vigarhayet || 7 ||
yathātmanastathānyeṣāṃ dārā rakṣyā vipaścitā |
dharmamarthaṃ vā kāmaṃ vā śiṣṭāśśāstreṣvanāgatam || 8 ||
vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana |
rājā dharmasya kāmasya dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ || 9 ||
dharmaśśubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate |
pāpasvabhāvaścapalaḥ kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara || 10 ||
aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtiḥ |
kāmaṃ svabhāvo yo yasya na śakyaḥ parimārjitum || 11 ||
na hi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye ciram |
viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ || 12 ||
nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi |
yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ || 13 ||
ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
atra brūhi yathātattvaṃ ko rāmasya vyatikramaḥ || 14 ||
yasya tvaṃ lokanāthasya bhāryāṃ hṛtvā gamiṣyasi |
kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā || 15 ||
daheddahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā |
sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase || 16 ||
grīvāyāṃ pratisaktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi |
sa bhārassaumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet || 17 ||
tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam |
yatkṛtvā na bhaveddharmo na kīrtirna yaśo bhuvi || 18 ||
śarīrasya bhavetkhedaḥ kastatkarma samācaret |
ṣaṣṭirvarṣasahasrāṇi mama jātasya rāvaṇa || 19 ||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ |
vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī saśaraḥ kavacī rathī || 20 ||
tathāpyādāya vaidehīṃ kuśalī na gamiṣyasi |
na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ || 21 ||
hetubhirnyāyasaṃsiddhaiddhṛvāṃ vedaśrutīmiva |
yuddhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa || 22 ||
śayiṣyase hato bhūmau yathāpūrvaṃ kharastathā |
asakṛtsaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ || 23 ||
nacirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati |
kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gataudūraṃ nṛpātmajau || 24 ||
kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ |
na hi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām || 25 ||
sītāṃ kamalapatrākṣīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām |
avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ || 26 ||
jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca |
tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa || 27 ||
yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara |
vṛntādiva phalaṃ tvāṃ tu pātayeyaṃ rathottamāt || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ पञ्चाशस्सर्गः ।
तं शब्दमवसुप्तस्तु जटायुरथ शुश्रुवे ।
निरीक्ष्य रावणं क्षिप्रं वैदेहीं च ददर्श सः ॥ 1 ॥
ततः पर्वतकूटाभस्तीक्ष्णतुण्डः खगोत्तमः ।
वनस्पतिगतश्श्रीमान्व्याजहार शुभां गिरम् ॥ 2 ॥
दशग्रीव स्थितो धर्मे पुराणे सत्यसंश्रयः ।
जटायुर्नाम नाम्नाहं गृध्रराजो महाबलः ॥ 3 ॥
राजा सर्वस्य लोकस्य महेन्द्रवरुणोपमः ।
लोकानां च हिते युक्तो रामो दशरथात्मजः ॥ 4 ॥
तस्यैषा लोकनाथस्य धर्मपत्नी यशस्विनी ।
सीता नाम वरारोहा यां त्वं हर्तुमिहेच्छसि ॥ 5 ॥
कथं राजास्थितो धर्मे परदारान्परामृशेत् ।
रक्षणीया विशेषेण राजदारा महाबल ॥ 6 ॥
निवर्तय मतिं नीचां परदाराभिमर्शनात् ।
न तत्समाचरेद्धीरो यत्परोऽस्य विगर्हयेत् ॥ 7 ॥
यथात्मनस्तथान्येषां दारा रक्ष्या विपश्चिता ।
धर्ममर्थं वा कामं वा शिष्टाश्शास्त्रेष्वनागतम् ॥ 8 ॥
व्यवस्यन्त्यनु राजानं धर्मं पौलस्त्यनन्दन ।
राजा धर्मस्य कामस्य द्रव्याणां चोत्तमो निधिः ॥ 9 ॥
धर्मश्शुभं वा पापं वा राजमूलं प्रवर्तते ।
पापस्वभावश्चपलः कथं त्वं रक्षसां वर ॥ 10 ॥
ऐश्वर्यमभिसम्प्राप्तो विमानमिव दुष्कृतिः ।
कामं स्वभावो यो यस्य न शक्यः परिमार्जितुम् ॥ 11 ॥
न हि दुष्टात्मनामार्यमावसत्यालये चिरम् ।
विषये वा पुरे वा ते यदा रामो महाबलः ॥ 12 ॥
नापराध्यति धर्मात्मा कथं तस्यापराध्यसि ।
यदि शूर्पणखाहेतोर्जनस्थानगतः खरः ॥ 13 ॥
अतिवृत्तो हतः पूर्वं रामेणाक्लिष्टकर्मणा ।
अत्र ब्रूहि यथातत्त्वं को रामस्य व्यतिक्रमः ॥ 14 ॥
यस्य त्वं लोकनाथस्य भार्यां हृत्वा गमिष्यसि ।
क्षिप्रं विसृज वैदेहीं मा त्वा घोरेण चक्षुषा ॥ 15 ॥
दहेद्दहनभूतेन वृत्रमिन्द्राशनिर्यथा ।
सर्पमाशीविषं बद्ध्वा वस्त्रान्ते नावबुध्यसे ॥ 16 ॥
ग्रीवायां प्रतिसक्तं च कालपाशं न पश्यसि ।
स भारस्सौम्य भर्तव्यो यो नरं नावसादयेत् ॥ 17 ॥
तदन्नमपि भोक्तव्यं जीर्यते यदनामयम् ।
यत्कृत्वा न भवेद्धर्मो न कीर्तिर्न यशो भुवि ॥ 18 ॥
शरीरस्य भवेत्खेदः कस्तत्कर्म समाचरेत् ।
षष्टिर्वर्षसहस्राणि मम जातस्य रावण ॥ 19 ॥
पितृपैतामहं राज्यं यथावदनुतिष्ठतः ।
वृद्धोऽहं त्वं युवा धन्वी सशरः कवची रथी ॥ 20 ॥
तथाप्यादाय वैदेहीं कुशली न गमिष्यसि ।
न शक्तस्त्वं बलाद्धर्तुं वैदेहीं मम पश्यतः ॥ 21 ॥
हेतुभिर्न्यायसंसिद्धैद्धृवां वेदश्रुतीमिव ।
युद्ध्यस्व यदि शूरोऽसि मुहूर्तं तिष्ठ रावण ॥ 22 ॥
शयिष्यसे हतो भूमौ यथापूर्वं खरस्तथा ।
असकृत्संयुगे येन निहता दैत्यदानवाः ॥ 23 ॥
नचिराच्चीरवासास्त्वां रामो युधि वधिष्यति ।
किं नु शक्यं मया कर्तुं गतौदूरं नृपात्मजौ ॥ 24 ॥
क्षिप्रं त्वं नश्यसे नीच तयोर्भीतो न संशयः ।
न हि मे जीवमानस्य नयिष्यसि शुभामिमाम् ॥ 25 ॥
सीतां कमलपत्राक्षीं रामस्य महिषीं प्रियाम् ।
अवश्यं तु मया कार्यं प्रियं तस्य महात्मनः ॥ 26 ॥
जीवितेनापि रामस्य तथा दशरथस्य च ।
तिष्ठ तिष्ठ दशग्रीव मुहूर्तं पश्य रावण ॥ 27 ॥
युद्धातिथ्यं प्रदास्यामि यथाप्राणं निशाचर ।
वृन्तादिव फलं त्वां तु पातयेयं रथोत्तमात् ॥ 28 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे पञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve |
nirīkṣya rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ || 1 ||
tataḥ parvatakūṭābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ |
vanaspatigataśśrīmānvyājahāra śubhāṃ giram || 2 ||
daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ |
jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ || 3 ||
rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ |
lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ || 4 ||
tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī |
sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumihecchasi || 5 ||
kathaṃ rājāsthito dharme paradārānparāmṛśet |
rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala || 6 ||
nivartaya matiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt |
na tatsamācareddhīro yatparo'sya vigarhayet || 7 ||
yathātmanastathānyeṣāṃ dārā rakṣyā vipaścitā |
dharmamarthaṃ vā kāmaṃ vā śiṣṭāśśāstreṣvanāgatam || 8 ||
vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana |
rājā dharmasya kāmasya dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ || 9 ||
dharmaśśubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate |
pāpasvabhāvaścapalaḥ kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara || 10 ||
aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtiḥ |
kāmaṃ svabhāvo yo yasya na śakyaḥ parimārjitum || 11 ||
na hi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye ciram |
viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ || 12 ||
nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi |
yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ || 13 ||
ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
atra brūhi yathātattvaṃ ko rāmasya vyatikramaḥ || 14 ||
yasya tvaṃ lokanāthasya bhāryāṃ hṛtvā gamiṣyasi |
kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā || 15 ||
daheddahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā |
sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase || 16 ||
grīvāyāṃ pratisaktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi |
sa bhārassaumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet || 17 ||
tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam |
yatkṛtvā na bhaveddharmo na kīrtirna yaśo bhuvi || 18 ||
śarīrasya bhavetkhedaḥ kastatkarma samācaret |
ṣaṣṭirvarṣasahasrāṇi mama jātasya rāvaṇa || 19 ||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ |
vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī saśaraḥ kavacī rathī || 20 ||
tathāpyādāya vaidehīṃ kuśalī na gamiṣyasi |
na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ || 21 ||
hetubhirnyāyasaṃsiddhaiddhṛvāṃ vedaśrutīmiva |
yuddhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa || 22 ||
śayiṣyase hato bhūmau yathāpūrvaṃ kharastathā |
asakṛtsaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ || 23 ||
nacirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati |
kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gataudūraṃ nṛpātmajau || 24 ||
kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ |
na hi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām || 25 ||
sītāṃ kamalapatrākṣīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām |
avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ || 26 ||
jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca |
tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa || 27 ||
yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara |
vṛntādiva phalaṃ tvāṃ tu pātayeyaṃ rathottamāt || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.