ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ അരണ്യകാണ്ഡമ് ।
അഥ പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ।
തം ശബ്ദമവസുപ്തസ്തു ജടായുരഥ ശുശ്രുവേ ।
നിരീക്ഷ്യ രാവണം ക്ഷിപ്രം വൈദേഹീം ച ദദര്ശ സഃ ॥ 1 ॥
തതഃ പര്വതകൂടാഭസ്തീക്ഷ്ണതുണ്ഡഃ ഖഗോത്തമഃ ।
വനസ്പതിഗതശ്ശ്രീമാന്വ്യാജഹാര ശുഭാം ഗിരമ് ॥ 2 ॥
ദശഗ്രീവ സ്ഥിതോ ധര്മേ പുരാണേ സത്യസംശ്രയഃ ।
ജടായുര്നാമ നാമ്നാഹം ഗൃധ്രരാജോ മഹാബലഃ ॥ 3 ॥
രാജാ സര്വസ്യ ലോകസ്യ മഹേന്ദ്രവരുണോപമഃ ।
ലോകാനാം ച ഹിതേ യുക്തോ രാമോ ദശരഥാത്മജഃ ॥ 4 ॥
തസ്യൈഷാ ലോകനാഥസ്യ ധര്മപത്നീ യശസ്വിനീ ।
സീതാ നാമ വരാരോഹാ യാം ത്വം ഹര്തുമിഹേച്ഛസി ॥ 5 ॥
കഥം രാജാസ്ഥിതോ ധര്മേ പരദാരാന്പരാമൃശേത് ।
രക്ഷണീയാ വിശേഷേണ രാജദാരാ മഹാബല ॥ 6 ॥
നിവര്തയ മതിം നീചാം പരദാരാഭിമര്ശനാത് ।
ന തത്സമാചരേദ്ധീരോ യത്പരോഽസ്യ വിഗര്ഹയേത് ॥ 7 ॥
യഥാത്മനസ്തഥാന്യേഷാം ദാരാ രക്ഷ്യാ വിപശ്ചിതാ ।
ധര്മമര്ഥം വാ കാമം വാ ശിഷ്ടാശ്ശാസ്ത്രേഷ്വനാഗതമ് ॥ 8 ॥
വ്യവസ്യന്ത്യനു രാജാനം ധര്മം പൌലസ്ത്യനന്ദന ।
രാജാ ധര്മസ്യ കാമസ്യ ദ്രവ്യാണാം ചോത്തമോ നിധിഃ ॥ 9 ॥
ധര്മശ്ശുഭം വാ പാപം വാ രാജമൂലം പ്രവര്തതേ ।
പാപസ്വഭാവശ്ചപലഃ കഥം ത്വം രക്ഷസാം വര ॥ 10 ॥
ഐശ്വര്യമഭിസമ്പ്രാപ്തോ വിമാനമിവ ദുഷ്കൃതിഃ ।
കാമം സ്വഭാവോ യോ യസ്യ ന ശക്യഃ പരിമാര്ജിതുമ് ॥ 11 ॥
ന ഹി ദുഷ്ടാത്മനാമാര്യമാവസത്യാലയേ ചിരമ് ।
വിഷയേ വാ പുരേ വാ തേ യദാ രാമോ മഹാബലഃ ॥ 12 ॥
നാപരാധ്യതി ധര്മാത്മാ കഥം തസ്യാപരാധ്യസി ।
യദി ശൂര്പണഖാഹേതോര്ജനസ്ഥാനഗതഃ ഖരഃ ॥ 13 ॥
അതിവൃത്തോ ഹതഃ പൂര്വം രാമേണാക്ലിഷ്ടകര്മണാ ।
അത്ര ബ്രൂഹി യഥാതത്ത്വം കോ രാമസ്യ വ്യതിക്രമഃ ॥ 14 ॥
യസ്യ ത്വം ലോകനാഥസ്യ ഭാര്യാം ഹൃത്വാ ഗമിഷ്യസി ।
ക്ഷിപ്രം വിസൃജ വൈദേഹീം മാ ത്വാ ഘോരേണ ചക്ഷുഷാ ॥ 15 ॥
ദഹേദ്ദഹനഭൂതേന വൃത്രമിന്ദ്രാശനിര്യഥാ ।
സര്പമാശീവിഷം ബദ്ധ്വാ വസ്ത്രാന്തേ നാവബുധ്യസേ ॥ 16 ॥
ഗ്രീവായാം പ്രതിസക്തം ച കാലപാശം ന പശ്യസി ।
സ ഭാരസ്സൌമ്യ ഭര്തവ്യോ യോ നരം നാവസാദയേത് ॥ 17 ॥
തദന്നമപി ഭോക്തവ്യം ജീര്യതേ യദനാമയമ് ।
യത്കൃത്വാ ന ഭവേദ്ധര്മോ ന കീര്തിര്ന യശോ ഭുവി ॥ 18 ॥
ശരീരസ്യ ഭവേത്ഖേദഃ കസ്തത്കര്മ സമാചരേത് ।
ഷഷ്ടിര്വര്ഷസഹസ്രാണി മമ ജാതസ്യ രാവണ ॥ 19 ॥
പിതൃപൈതാമഹം രാജ്യം യഥാവദനുതിഷ്ഠതഃ ।
വൃദ്ധോഽഹം ത്വം യുവാ ധന്വീ സശരഃ കവചീ രഥീ ॥ 20 ॥
തഥാപ്യാദായ വൈദേഹീം കുശലീ ന ഗമിഷ്യസി ।
ന ശക്തസ്ത്വം ബലാദ്ധര്തും വൈദേഹീം മമ പശ്യതഃ ॥ 21 ॥
ഹേതുഭിര്ന്യായസംസിദ്ധൈദ്ധൃവാം വേദശ്രുതീമിവ ।
യുദ്ധ്യസ്വ യദി ശൂരോഽസി മുഹൂര്തം തിഷ്ഠ രാവണ ॥ 22 ॥
ശയിഷ്യസേ ഹതോ ഭൂമൌ യഥാപൂര്വം ഖരസ്തഥാ ।
അസകൃത്സംയുഗേ യേന നിഹതാ ദൈത്യദാനവാഃ ॥ 23 ॥
നചിരാച്ചീരവാസാസ്ത്വാം രാമോ യുധി വധിഷ്യതി ।
കിം നു ശക്യം മയാ കര്തും ഗതൌദൂരം നൃപാത്മജൌ ॥ 24 ॥
ക്ഷിപ്രം ത്വം നശ്യസേ നീച തയോര്ഭീതോ ന സംശയഃ ।
ന ഹി മേ ജീവമാനസ്യ നയിഷ്യസി ശുഭാമിമാമ് ॥ 25 ॥
സീതാം കമലപത്രാക്ഷീം രാമസ്യ മഹിഷീം പ്രിയാമ് ।
അവശ്യം തു മയാ കാര്യം പ്രിയം തസ്യ മഹാത്മനഃ ॥ 26 ॥
ജീവിതേനാപി രാമസ്യ തഥാ ദശരഥസ്യ ച ।
തിഷ്ഠ തിഷ്ഠ ദശഗ്രീവ മുഹൂര്തം പശ്യ രാവണ ॥ 27 ॥
യുദ്ധാതിഥ്യം പ്രദാസ്യാമി യഥാപ്രാണം നിശാചര ।
വൃന്താദിവ ഫലം ത്വാം തു പാതയേയം രഥോത്തമാത് ॥ 28 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ അരണ്യകാണ്ഡേ പഞ്ചാശസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve |
nirīkṣya rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ || 1 ||
tataḥ parvatakūṭābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ |
vanaspatigataśśrīmānvyājahāra śubhāṃ giram || 2 ||
daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ |
jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ || 3 ||
rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ |
lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ || 4 ||
tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī |
sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumihecchasi || 5 ||
kathaṃ rājāsthito dharme paradārānparāmṛśet |
rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala || 6 ||
nivartaya matiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt |
na tatsamācareddhīro yatparo'sya vigarhayet || 7 ||
yathātmanastathānyeṣāṃ dārā rakṣyā vipaścitā |
dharmamarthaṃ vā kāmaṃ vā śiṣṭāśśāstreṣvanāgatam || 8 ||
vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana |
rājā dharmasya kāmasya dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ || 9 ||
dharmaśśubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate |
pāpasvabhāvaścapalaḥ kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara || 10 ||
aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtiḥ |
kāmaṃ svabhāvo yo yasya na śakyaḥ parimārjitum || 11 ||
na hi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye ciram |
viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ || 12 ||
nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi |
yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ || 13 ||
ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
atra brūhi yathātattvaṃ ko rāmasya vyatikramaḥ || 14 ||
yasya tvaṃ lokanāthasya bhāryāṃ hṛtvā gamiṣyasi |
kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā || 15 ||
daheddahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā |
sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase || 16 ||
grīvāyāṃ pratisaktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi |
sa bhārassaumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet || 17 ||
tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam |
yatkṛtvā na bhaveddharmo na kīrtirna yaśo bhuvi || 18 ||
śarīrasya bhavetkhedaḥ kastatkarma samācaret |
ṣaṣṭirvarṣasahasrāṇi mama jātasya rāvaṇa || 19 ||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ |
vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī saśaraḥ kavacī rathī || 20 ||
tathāpyādāya vaidehīṃ kuśalī na gamiṣyasi |
na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ || 21 ||
hetubhirnyāyasaṃsiddhaiddhṛvāṃ vedaśrutīmiva |
yuddhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa || 22 ||
śayiṣyase hato bhūmau yathāpūrvaṃ kharastathā |
asakṛtsaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ || 23 ||
nacirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati |
kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gataudūraṃ nṛpātmajau || 24 ||
kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ |
na hi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām || 25 ||
sītāṃ kamalapatrākṣīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām |
avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ || 26 ||
jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca |
tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa || 27 ||
yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara |
vṛntādiva phalaṃ tvāṃ tu pātayeyaṃ rathottamāt || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ पञ्चाशस्सर्गः ।
तं शब्दमवसुप्तस्तु जटायुरथ शुश्रुवे ।
निरीक्ष्य रावणं क्षिप्रं वैदेहीं च ददर्श सः ॥ 1 ॥
ततः पर्वतकूटाभस्तीक्ष्णतुण्डः खगोत्तमः ।
वनस्पतिगतश्श्रीमान्व्याजहार शुभां गिरम् ॥ 2 ॥
दशग्रीव स्थितो धर्मे पुराणे सत्यसंश्रयः ।
जटायुर्नाम नाम्नाहं गृध्रराजो महाबलः ॥ 3 ॥
राजा सर्वस्य लोकस्य महेन्द्रवरुणोपमः ।
लोकानां च हिते युक्तो रामो दशरथात्मजः ॥ 4 ॥
तस्यैषा लोकनाथस्य धर्मपत्नी यशस्विनी ।
सीता नाम वरारोहा यां त्वं हर्तुमिहेच्छसि ॥ 5 ॥
कथं राजास्थितो धर्मे परदारान्परामृशेत् ।
रक्षणीया विशेषेण राजदारा महाबल ॥ 6 ॥
निवर्तय मतिं नीचां परदाराभिमर्शनात् ।
न तत्समाचरेद्धीरो यत्परोऽस्य विगर्हयेत् ॥ 7 ॥
यथात्मनस्तथान्येषां दारा रक्ष्या विपश्चिता ।
धर्ममर्थं वा कामं वा शिष्टाश्शास्त्रेष्वनागतम् ॥ 8 ॥
व्यवस्यन्त्यनु राजानं धर्मं पौलस्त्यनन्दन ।
राजा धर्मस्य कामस्य द्रव्याणां चोत्तमो निधिः ॥ 9 ॥
धर्मश्शुभं वा पापं वा राजमूलं प्रवर्तते ।
पापस्वभावश्चपलः कथं त्वं रक्षसां वर ॥ 10 ॥
ऐश्वर्यमभिसम्प्राप्तो विमानमिव दुष्कृतिः ।
कामं स्वभावो यो यस्य न शक्यः परिमार्जितुम् ॥ 11 ॥
न हि दुष्टात्मनामार्यमावसत्यालये चिरम् ।
विषये वा पुरे वा ते यदा रामो महाबलः ॥ 12 ॥
नापराध्यति धर्मात्मा कथं तस्यापराध्यसि ।
यदि शूर्पणखाहेतोर्जनस्थानगतः खरः ॥ 13 ॥
अतिवृत्तो हतः पूर्वं रामेणाक्लिष्टकर्मणा ।
अत्र ब्रूहि यथातत्त्वं को रामस्य व्यतिक्रमः ॥ 14 ॥
यस्य त्वं लोकनाथस्य भार्यां हृत्वा गमिष्यसि ।
क्षिप्रं विसृज वैदेहीं मा त्वा घोरेण चक्षुषा ॥ 15 ॥
दहेद्दहनभूतेन वृत्रमिन्द्राशनिर्यथा ।
सर्पमाशीविषं बद्ध्वा वस्त्रान्ते नावबुध्यसे ॥ 16 ॥
ग्रीवायां प्रतिसक्तं च कालपाशं न पश्यसि ।
स भारस्सौम्य भर्तव्यो यो नरं नावसादयेत् ॥ 17 ॥
तदन्नमपि भोक्तव्यं जीर्यते यदनामयम् ।
यत्कृत्वा न भवेद्धर्मो न कीर्तिर्न यशो भुवि ॥ 18 ॥
शरीरस्य भवेत्खेदः कस्तत्कर्म समाचरेत् ।
षष्टिर्वर्षसहस्राणि मम जातस्य रावण ॥ 19 ॥
पितृपैतामहं राज्यं यथावदनुतिष्ठतः ।
वृद्धोऽहं त्वं युवा धन्वी सशरः कवची रथी ॥ 20 ॥
तथाप्यादाय वैदेहीं कुशली न गमिष्यसि ।
न शक्तस्त्वं बलाद्धर्तुं वैदेहीं मम पश्यतः ॥ 21 ॥
हेतुभिर्न्यायसंसिद्धैद्धृवां वेदश्रुतीमिव ।
युद्ध्यस्व यदि शूरोऽसि मुहूर्तं तिष्ठ रावण ॥ 22 ॥
शयिष्यसे हतो भूमौ यथापूर्वं खरस्तथा ।
असकृत्संयुगे येन निहता दैत्यदानवाः ॥ 23 ॥
नचिराच्चीरवासास्त्वां रामो युधि वधिष्यति ।
किं नु शक्यं मया कर्तुं गतौदूरं नृपात्मजौ ॥ 24 ॥
क्षिप्रं त्वं नश्यसे नीच तयोर्भीतो न संशयः ।
न हि मे जीवमानस्य नयिष्यसि शुभामिमाम् ॥ 25 ॥
सीतां कमलपत्राक्षीं रामस्य महिषीं प्रियाम् ।
अवश्यं तु मया कार्यं प्रियं तस्य महात्मनः ॥ 26 ॥
जीवितेनापि रामस्य तथा दशरथस्य च ।
तिष्ठ तिष्ठ दशग्रीव मुहूर्तं पश्य रावण ॥ 27 ॥
युद्धातिथ्यं प्रदास्यामि यथाप्राणं निशाचर ।
वृन्तादिव फलं त्वां तु पातयेयं रथोत्तमात् ॥ 28 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे पञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve |
nirīkṣya rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ || 1 ||
tataḥ parvatakūṭābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ |
vanaspatigataśśrīmānvyājahāra śubhāṃ giram || 2 ||
daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ |
jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ || 3 ||
rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ |
lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ || 4 ||
tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī |
sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumihecchasi || 5 ||
kathaṃ rājāsthito dharme paradārānparāmṛśet |
rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala || 6 ||
nivartaya matiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt |
na tatsamācareddhīro yatparo'sya vigarhayet || 7 ||
yathātmanastathānyeṣāṃ dārā rakṣyā vipaścitā |
dharmamarthaṃ vā kāmaṃ vā śiṣṭāśśāstreṣvanāgatam || 8 ||
vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana |
rājā dharmasya kāmasya dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ || 9 ||
dharmaśśubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate |
pāpasvabhāvaścapalaḥ kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara || 10 ||
aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtiḥ |
kāmaṃ svabhāvo yo yasya na śakyaḥ parimārjitum || 11 ||
na hi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye ciram |
viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ || 12 ||
nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi |
yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ || 13 ||
ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
atra brūhi yathātattvaṃ ko rāmasya vyatikramaḥ || 14 ||
yasya tvaṃ lokanāthasya bhāryāṃ hṛtvā gamiṣyasi |
kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā || 15 ||
daheddahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā |
sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase || 16 ||
grīvāyāṃ pratisaktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi |
sa bhārassaumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet || 17 ||
tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam |
yatkṛtvā na bhaveddharmo na kīrtirna yaśo bhuvi || 18 ||
śarīrasya bhavetkhedaḥ kastatkarma samācaret |
ṣaṣṭirvarṣasahasrāṇi mama jātasya rāvaṇa || 19 ||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ |
vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī saśaraḥ kavacī rathī || 20 ||
tathāpyādāya vaidehīṃ kuśalī na gamiṣyasi |
na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ || 21 ||
hetubhirnyāyasaṃsiddhaiddhṛvāṃ vedaśrutīmiva |
yuddhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa || 22 ||
śayiṣyase hato bhūmau yathāpūrvaṃ kharastathā |
asakṛtsaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ || 23 ||
nacirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati |
kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gataudūraṃ nṛpātmajau || 24 ||
kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ |
na hi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām || 25 ||
sītāṃ kamalapatrākṣīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām |
avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ || 26 ||
jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca |
tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa || 27 ||
yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara |
vṛntādiva phalaṃ tvāṃ tu pātayeyaṃ rathottamāt || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.