ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਰਾਮਾਯਣੇ ਅਰਣ੍ਯਕਾਣ੍ਡਮ੍ ।
ਅਥ ਪਞ੍ਚਾਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ।
ਤਂ ਸ਼ਬ੍ਦਮਵਸੁਪ੍ਤਸ੍ਤੁ ਜਟਾਯੁਰਥ ਸ਼ੁਸ਼੍ਰੁਵੇ ।
ਨਿਰੀਕ੍ष੍ਯ ਰਾਵਣਂ ਕ੍षਿਪ੍ਰਂ ਵੈਦੇਹੀਂ ਚ ਦਦਰ੍ਸ਼ ਸਃ ॥ 1 ॥
ਤਤਃ ਪਰ੍ਵਤਕੂਟਾਭਸ੍ਤੀਕ੍ष੍ਣਤੁਣ੍ਡਃ ਖਗੋਤ੍ਤਮਃ ।
ਵਨਸ੍ਪਤਿਗਤਸ਼੍ਸ਼੍ਰੀਮਾਨ੍ਵ੍ਯਾਜਹਾਰ ਸ਼ੁਭਾਂ ਗਿਰਮ੍ ॥ 2 ॥
ਦਸ਼ਗ੍ਰੀਵ ਸ੍ਥਿਤੋ ਧਰ੍ਮੇ ਪੁਰਾਣੇ ਸਤ੍ਯਸਂਸ਼੍ਰਯਃ ।
ਜਟਾਯੁਰ੍ਨਾਮ ਨਾਮ੍ਨਾਹਂ ਗृਧ੍ਰਰਾਜੋ ਮਹਾਬਲਃ ॥ 3 ॥
ਰਾਜਾ ਸਰ੍ਵਸ੍ਯ ਲੋਕਸ੍ਯ ਮਹੇਨ੍ਦ੍ਰਵਰੁਣੋਪਮਃ ।
ਲੋਕਾਨਾਂ ਚ ਹਿਤੇ ਯੁਕ੍ਤੋ ਰਾਮੋ ਦਸ਼ਰਥਾਤ੍ਮਜਃ ॥ 4 ॥
ਤਸ੍ਯੈषਾ ਲੋਕਨਾਥਸ੍ਯ ਧਰ੍ਮਪਤ੍ਨੀ ਯਸ਼ਸ੍ਵਿਨੀ ।
ਸੀਤਾ ਨਾਮ ਵਰਾਰੋਹਾ ਯਾਂ ਤ੍ਵਂ ਹਰ੍ਤੁਮਿਹੇਚ੍ਛਸਿ ॥ 5 ॥
ਕਥਂ ਰਾਜਾਸ੍ਥਿਤੋ ਧਰ੍ਮੇ ਪਰਦਾਰਾਨ੍ਪਰਾਮृਸ਼ੇਤ੍ ।
ਰਕ੍षਣੀਯਾ ਵਿਸ਼ੇषੇਣ ਰਾਜਦਾਰਾ ਮਹਾਬਲ ॥ 6 ॥
ਨਿਵਰ੍ਤਯ ਮਤਿਂ ਨੀਚਾਂ ਪਰਦਾਰਾਭਿਮਰ੍ਸ਼ਨਾਤ੍ ।
ਨ ਤਤ੍ਸਮਾਚਰੇਦ੍ਧੀਰੋ ਯਤ੍ਪਰੋऽਸ੍ਯ ਵਿਗਰ੍ਹਯੇਤ੍ ॥ 7 ॥
ਯਥਾਤ੍ਮਨਸ੍ਤਥਾਨ੍ਯੇषਾਂ ਦਾਰਾ ਰਕ੍ष੍ਯਾ ਵਿਪਸ਼੍ਚਿਤਾ ।
ਧਰ੍ਮਮਰ੍ਥਂ ਵਾ ਕਾਮਂ ਵਾ ਸ਼ਿष੍ਟਾਸ਼੍ਸ਼ਾਸ੍ਤ੍ਰੇष੍ਵਨਾਗਤਮ੍ ॥ 8 ॥
ਵ੍ਯਵਸ੍ਯਨ੍ਤ੍ਯਨੁ ਰਾਜਾਨਂ ਧਰ੍ਮਂ ਪੌਲਸ੍ਤ੍ਯਨਨ੍ਦਨ ।
ਰਾਜਾ ਧਰ੍ਮਸ੍ਯ ਕਾਮਸ੍ਯ ਦ੍ਰਵ੍ਯਾਣਾਂ ਚੋਤ੍ਤਮੋ ਨਿਧਿਃ ॥ 9 ॥
ਧਰ੍ਮਸ਼੍ਸ਼ੁਭਂ ਵਾ ਪਾਪਂ ਵਾ ਰਾਜਮੂਲਂ ਪ੍ਰਵਰ੍ਤਤੇ ।
ਪਾਪਸ੍ਵਭਾਵਸ਼੍ਚਪਲਃ ਕਥਂ ਤ੍ਵਂ ਰਕ੍षਸਾਂ ਵਰ ॥ 10 ॥
ਐਸ਼੍ਵਰ੍ਯਮਭਿਸਮ੍ਪ੍ਰਾਪ੍ਤੋ ਵਿਮਾਨਮਿਵ ਦੁष੍ਕृਤਿਃ ।
ਕਾਮਂ ਸ੍ਵਭਾਵੋ ਯੋ ਯਸ੍ਯ ਨ ਸ਼ਕ੍ਯਃ ਪਰਿਮਾਰ੍ਜਿਤੁਮ੍ ॥ 11 ॥
ਨ ਹਿ ਦੁष੍ਟਾਤ੍ਮਨਾਮਾਰ੍ਯਮਾਵਸਤ੍ਯਾਲਯੇ ਚਿਰਮ੍ ।
ਵਿषਯੇ ਵਾ ਪੁਰੇ ਵਾ ਤੇ ਯਦਾ ਰਾਮੋ ਮਹਾਬਲਃ ॥ 12 ॥
ਨਾਪਰਾਧ੍ਯਤਿ ਧਰ੍ਮਾਤ੍ਮਾ ਕਥਂ ਤਸ੍ਯਾਪਰਾਧ੍ਯਸਿ ।
ਯਦਿ ਸ਼ੂਰ੍ਪਣਖਾਹੇਤੋਰ੍ਜਨਸ੍ਥਾਨਗਤਃ ਖਰਃ ॥ 13 ॥
ਅਤਿਵृਤ੍ਤੋ ਹਤਃ ਪੂਰ੍ਵਂ ਰਾਮੇਣਾਕ੍ਲਿष੍ਟਕਰ੍ਮਣਾ ।
ਅਤ੍ਰ ਬ੍ਰੂਹਿ ਯਥਾਤਤ੍ਤ੍ਵਂ ਕੋ ਰਾਮਸ੍ਯ ਵ੍ਯਤਿਕ੍ਰਮਃ ॥ 14 ॥
ਯਸ੍ਯ ਤ੍ਵਂ ਲੋਕਨਾਥਸ੍ਯ ਭਾਰ੍ਯਾਂ ਹृਤ੍ਵਾ ਗਮਿष੍ਯਸਿ ।
ਕ੍षਿਪ੍ਰਂ ਵਿਸृਜ ਵੈਦੇਹੀਂ ਮਾ ਤ੍ਵਾ ਘੋਰੇਣ ਚਕ੍षੁषਾ ॥ 15 ॥
ਦਹੇਦ੍ਦਹਨਭੂਤੇਨ ਵृਤ੍ਰਮਿਨ੍ਦ੍ਰਾਸ਼ਨਿਰ੍ਯਥਾ ।
ਸਰ੍ਪਮਾਸ਼ੀਵਿषਂ ਬਦ੍ਧ੍ਵਾ ਵਸ੍ਤ੍ਰਾਨ੍ਤੇ ਨਾਵਬੁਧ੍ਯਸੇ ॥ 16 ॥
ਗ੍ਰੀਵਾਯਾਂ ਪ੍ਰਤਿਸਕ੍ਤਂ ਚ ਕਾਲਪਾਸ਼ਂ ਨ ਪਸ਼੍ਯਸਿ ।
ਸ ਭਾਰਸ੍ਸੌਮ੍ਯ ਭਰ੍ਤਵ੍ਯੋ ਯੋ ਨਰਂ ਨਾਵਸਾਦਯੇਤ੍ ॥ 17 ॥
ਤਦਨ੍ਨਮਪਿ ਭੋਕ੍ਤਵ੍ਯਂ ਜੀਰ੍ਯਤੇ ਯਦਨਾਮਯਮ੍ ।
ਯਤ੍ਕृਤ੍ਵਾ ਨ ਭਵੇਦ੍ਧਰ੍ਮੋ ਨ ਕੀਰ੍ਤਿਰ੍ਨ ਯਸ਼ੋ ਭੁਵਿ ॥ 18 ॥
ਸ਼ਰੀਰਸ੍ਯ ਭਵੇਤ੍ਖੇਦਃ ਕਸ੍ਤਤ੍ਕਰ੍ਮ ਸਮਾਚਰੇਤ੍ ।
षष੍ਟਿਰ੍ਵਰ੍षਸਹਸ੍ਰਾਣਿ ਮਮ ਜਾਤਸ੍ਯ ਰਾਵਣ ॥ 19 ॥
ਪਿਤृਪੈਤਾਮਹਂ ਰਾਜ੍ਯਂ ਯਥਾਵਦਨੁਤਿष੍ਠਤਃ ।
ਵृਦ੍ਧੋऽਹਂ ਤ੍ਵਂ ਯੁਵਾ ਧਨ੍ਵੀ ਸਸ਼ਰਃ ਕਵਚੀ ਰਥੀ ॥ 20 ॥
ਤਥਾਪ੍ਯਾਦਾਯ ਵੈਦੇਹੀਂ ਕੁਸ਼ਲੀ ਨ ਗਮਿष੍ਯਸਿ ।
ਨ ਸ਼ਕ੍ਤਸ੍ਤ੍ਵਂ ਬਲਾਦ੍ਧਰ੍ਤੁਂ ਵੈਦੇਹੀਂ ਮਮ ਪਸ਼੍ਯਤਃ ॥ 21 ॥
ਹੇਤੁਭਿਰ੍ਨ੍ਯਾਯਸਂਸਿਦ੍ਧੈਦ੍ਧृਵਾਂ ਵੇਦਸ਼੍ਰੁਤੀਮਿਵ ।
ਯੁਦ੍ਧ੍ਯਸ੍ਵ ਯਦਿ ਸ਼ੂਰੋऽਸਿ ਮੁਹੂਰ੍ਤਂ ਤਿष੍ਠ ਰਾਵਣ ॥ 22 ॥
ਸ਼ਯਿष੍ਯਸੇ ਹਤੋ ਭੂਮੌ ਯਥਾਪੂਰ੍ਵਂ ਖਰਸ੍ਤਥਾ ।
ਅਸਕृਤ੍ਸਂਯੁਗੇ ਯੇਨ ਨਿਹਤਾ ਦੈਤ੍ਯਦਾਨਵਾਃ ॥ 23 ॥
ਨਚਿਰਾਚ੍ਚੀਰਵਾਸਾਸ੍ਤ੍ਵਾਂ ਰਾਮੋ ਯੁਧਿ ਵਧਿष੍ਯਤਿ ।
ਕਿਂ ਨੁ ਸ਼ਕ੍ਯਂ ਮਯਾ ਕਰ੍ਤੁਂ ਗਤੌਦੂਰਂ ਨृਪਾਤ੍ਮਜੌ ॥ 24 ॥
ਕ੍षਿਪ੍ਰਂ ਤ੍ਵਂ ਨਸ਼੍ਯਸੇ ਨੀਚ ਤਯੋਰ੍ਭੀਤੋ ਨ ਸਂਸ਼ਯਃ ।
ਨ ਹਿ ਮੇ ਜੀਵਮਾਨਸ੍ਯ ਨਯਿष੍ਯਸਿ ਸ਼ੁਭਾਮਿਮਾਮ੍ ॥ 25 ॥
ਸੀਤਾਂ ਕਮਲਪਤ੍ਰਾਕ੍षੀਂ ਰਾਮਸ੍ਯ ਮਹਿषੀਂ ਪ੍ਰਿਯਾਮ੍ ।
ਅਵਸ਼੍ਯਂ ਤੁ ਮਯਾ ਕਾਰ੍ਯਂ ਪ੍ਰਿਯਂ ਤਸ੍ਯ ਮਹਾਤ੍ਮਨਃ ॥ 26 ॥
ਜੀਵਿਤੇਨਾਪਿ ਰਾਮਸ੍ਯ ਤਥਾ ਦਸ਼ਰਥਸ੍ਯ ਚ ।
ਤਿष੍ਠ ਤਿष੍ਠ ਦਸ਼ਗ੍ਰੀਵ ਮੁਹੂਰ੍ਤਂ ਪਸ਼੍ਯ ਰਾਵਣ ॥ 27 ॥
ਯੁਦ੍ਧਾਤਿਥ੍ਯਂ ਪ੍ਰਦਾਸ੍ਯਾਮਿ ਯਥਾਪ੍ਰਾਣਂ ਨਿਸ਼ਾਚਰ ।
ਵृਨ੍ਤਾਦਿਵ ਫਲਂ ਤ੍ਵਾਂ ਤੁ ਪਾਤਯੇਯਂ ਰਥੋਤ੍ਤਮਾਤ੍ ॥ 28 ॥
ਇਤ੍ਯਾਰ੍षੇ ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਰਾਮਾਯਣੇ ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਆਦਿਕਾਵ੍ਯੇ ਅਰਣ੍ਯਕਾਣ੍ਡੇ ਪਞ੍ਚਾਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve |
nirīkṣya rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ || 1 ||
tataḥ parvatakūṭābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ |
vanaspatigataśśrīmānvyājahāra śubhāṃ giram || 2 ||
daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ |
jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ || 3 ||
rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ |
lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ || 4 ||
tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī |
sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumihecchasi || 5 ||
kathaṃ rājāsthito dharme paradārānparāmṛśet |
rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala || 6 ||
nivartaya matiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt |
na tatsamācareddhīro yatparo'sya vigarhayet || 7 ||
yathātmanastathānyeṣāṃ dārā rakṣyā vipaścitā |
dharmamarthaṃ vā kāmaṃ vā śiṣṭāśśāstreṣvanāgatam || 8 ||
vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana |
rājā dharmasya kāmasya dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ || 9 ||
dharmaśśubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate |
pāpasvabhāvaścapalaḥ kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara || 10 ||
aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtiḥ |
kāmaṃ svabhāvo yo yasya na śakyaḥ parimārjitum || 11 ||
na hi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye ciram |
viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ || 12 ||
nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi |
yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ || 13 ||
ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
atra brūhi yathātattvaṃ ko rāmasya vyatikramaḥ || 14 ||
yasya tvaṃ lokanāthasya bhāryāṃ hṛtvā gamiṣyasi |
kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā || 15 ||
daheddahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā |
sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase || 16 ||
grīvāyāṃ pratisaktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi |
sa bhārassaumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet || 17 ||
tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam |
yatkṛtvā na bhaveddharmo na kīrtirna yaśo bhuvi || 18 ||
śarīrasya bhavetkhedaḥ kastatkarma samācaret |
ṣaṣṭirvarṣasahasrāṇi mama jātasya rāvaṇa || 19 ||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ |
vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī saśaraḥ kavacī rathī || 20 ||
tathāpyādāya vaidehīṃ kuśalī na gamiṣyasi |
na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ || 21 ||
hetubhirnyāyasaṃsiddhaiddhṛvāṃ vedaśrutīmiva |
yuddhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa || 22 ||
śayiṣyase hato bhūmau yathāpūrvaṃ kharastathā |
asakṛtsaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ || 23 ||
nacirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati |
kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gataudūraṃ nṛpātmajau || 24 ||
kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ |
na hi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām || 25 ||
sītāṃ kamalapatrākṣīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām |
avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ || 26 ||
jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca |
tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa || 27 ||
yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara |
vṛntādiva phalaṃ tvāṃ tu pātayeyaṃ rathottamāt || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ पञ्चाशस्सर्गः ।
तं शब्दमवसुप्तस्तु जटायुरथ शुश्रुवे ।
निरीक्ष्य रावणं क्षिप्रं वैदेहीं च ददर्श सः ॥ 1 ॥
ततः पर्वतकूटाभस्तीक्ष्णतुण्डः खगोत्तमः ।
वनस्पतिगतश्श्रीमान्व्याजहार शुभां गिरम् ॥ 2 ॥
दशग्रीव स्थितो धर्मे पुराणे सत्यसंश्रयः ।
जटायुर्नाम नाम्नाहं गृध्रराजो महाबलः ॥ 3 ॥
राजा सर्वस्य लोकस्य महेन्द्रवरुणोपमः ।
लोकानां च हिते युक्तो रामो दशरथात्मजः ॥ 4 ॥
तस्यैषा लोकनाथस्य धर्मपत्नी यशस्विनी ।
सीता नाम वरारोहा यां त्वं हर्तुमिहेच्छसि ॥ 5 ॥
कथं राजास्थितो धर्मे परदारान्परामृशेत् ।
रक्षणीया विशेषेण राजदारा महाबल ॥ 6 ॥
निवर्तय मतिं नीचां परदाराभिमर्शनात् ।
न तत्समाचरेद्धीरो यत्परोऽस्य विगर्हयेत् ॥ 7 ॥
यथात्मनस्तथान्येषां दारा रक्ष्या विपश्चिता ।
धर्ममर्थं वा कामं वा शिष्टाश्शास्त्रेष्वनागतम् ॥ 8 ॥
व्यवस्यन्त्यनु राजानं धर्मं पौलस्त्यनन्दन ।
राजा धर्मस्य कामस्य द्रव्याणां चोत्तमो निधिः ॥ 9 ॥
धर्मश्शुभं वा पापं वा राजमूलं प्रवर्तते ।
पापस्वभावश्चपलः कथं त्वं रक्षसां वर ॥ 10 ॥
ऐश्वर्यमभिसम्प्राप्तो विमानमिव दुष्कृतिः ।
कामं स्वभावो यो यस्य न शक्यः परिमार्जितुम् ॥ 11 ॥
न हि दुष्टात्मनामार्यमावसत्यालये चिरम् ।
विषये वा पुरे वा ते यदा रामो महाबलः ॥ 12 ॥
नापराध्यति धर्मात्मा कथं तस्यापराध्यसि ।
यदि शूर्पणखाहेतोर्जनस्थानगतः खरः ॥ 13 ॥
अतिवृत्तो हतः पूर्वं रामेणाक्लिष्टकर्मणा ।
अत्र ब्रूहि यथातत्त्वं को रामस्य व्यतिक्रमः ॥ 14 ॥
यस्य त्वं लोकनाथस्य भार्यां हृत्वा गमिष्यसि ।
क्षिप्रं विसृज वैदेहीं मा त्वा घोरेण चक्षुषा ॥ 15 ॥
दहेद्दहनभूतेन वृत्रमिन्द्राशनिर्यथा ।
सर्पमाशीविषं बद्ध्वा वस्त्रान्ते नावबुध्यसे ॥ 16 ॥
ग्रीवायां प्रतिसक्तं च कालपाशं न पश्यसि ।
स भारस्सौम्य भर्तव्यो यो नरं नावसादयेत् ॥ 17 ॥
तदन्नमपि भोक्तव्यं जीर्यते यदनामयम् ।
यत्कृत्वा न भवेद्धर्मो न कीर्तिर्न यशो भुवि ॥ 18 ॥
शरीरस्य भवेत्खेदः कस्तत्कर्म समाचरेत् ।
षष्टिर्वर्षसहस्राणि मम जातस्य रावण ॥ 19 ॥
पितृपैतामहं राज्यं यथावदनुतिष्ठतः ।
वृद्धोऽहं त्वं युवा धन्वी सशरः कवची रथी ॥ 20 ॥
तथाप्यादाय वैदेहीं कुशली न गमिष्यसि ।
न शक्तस्त्वं बलाद्धर्तुं वैदेहीं मम पश्यतः ॥ 21 ॥
हेतुभिर्न्यायसंसिद्धैद्धृवां वेदश्रुतीमिव ।
युद्ध्यस्व यदि शूरोऽसि मुहूर्तं तिष्ठ रावण ॥ 22 ॥
शयिष्यसे हतो भूमौ यथापूर्वं खरस्तथा ।
असकृत्संयुगे येन निहता दैत्यदानवाः ॥ 23 ॥
नचिराच्चीरवासास्त्वां रामो युधि वधिष्यति ।
किं नु शक्यं मया कर्तुं गतौदूरं नृपात्मजौ ॥ 24 ॥
क्षिप्रं त्वं नश्यसे नीच तयोर्भीतो न संशयः ।
न हि मे जीवमानस्य नयिष्यसि शुभामिमाम् ॥ 25 ॥
सीतां कमलपत्राक्षीं रामस्य महिषीं प्रियाम् ।
अवश्यं तु मया कार्यं प्रियं तस्य महात्मनः ॥ 26 ॥
जीवितेनापि रामस्य तथा दशरथस्य च ।
तिष्ठ तिष्ठ दशग्रीव मुहूर्तं पश्य रावण ॥ 27 ॥
युद्धातिथ्यं प्रदास्यामि यथाप्राणं निशाचर ।
वृन्तादिव फलं त्वां तु पातयेयं रथोत्तमात् ॥ 28 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे पञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcāśassargaḥ |
taṃ śabdamavasuptastu jaṭāyuratha śuśruve |
nirīkṣya rāvaṇaṃ kṣipraṃ vaidehīṃ ca dadarśa saḥ || 1 ||
tataḥ parvatakūṭābhastīkṣṇatuṇḍaḥ khagottamaḥ |
vanaspatigataśśrīmānvyājahāra śubhāṃ giram || 2 ||
daśagrīva sthito dharme purāṇe satyasaṃśrayaḥ |
jaṭāyurnāma nāmnāhaṃ gṛdhrarājo mahābalaḥ || 3 ||
rājā sarvasya lokasya mahendravaruṇopamaḥ |
lokānāṃ ca hite yukto rāmo daśarathātmajaḥ || 4 ||
tasyaiṣā lokanāthasya dharmapatnī yaśasvinī |
sītā nāma varārohā yāṃ tvaṃ hartumihecchasi || 5 ||
kathaṃ rājāsthito dharme paradārānparāmṛśet |
rakṣaṇīyā viśeṣeṇa rājadārā mahābala || 6 ||
nivartaya matiṃ nīcāṃ paradārābhimarśanāt |
na tatsamācareddhīro yatparo'sya vigarhayet || 7 ||
yathātmanastathānyeṣāṃ dārā rakṣyā vipaścitā |
dharmamarthaṃ vā kāmaṃ vā śiṣṭāśśāstreṣvanāgatam || 8 ||
vyavasyantyanu rājānaṃ dharmaṃ paulastyanandana |
rājā dharmasya kāmasya dravyāṇāṃ cottamo nidhiḥ || 9 ||
dharmaśśubhaṃ vā pāpaṃ vā rājamūlaṃ pravartate |
pāpasvabhāvaścapalaḥ kathaṃ tvaṃ rakṣasāṃ vara || 10 ||
aiśvaryamabhisamprāpto vimānamiva duṣkṛtiḥ |
kāmaṃ svabhāvo yo yasya na śakyaḥ parimārjitum || 11 ||
na hi duṣṭātmanāmāryamāvasatyālaye ciram |
viṣaye vā pure vā te yadā rāmo mahābalaḥ || 12 ||
nāparādhyati dharmātmā kathaṃ tasyāparādhyasi |
yadi śūrpaṇakhāhetorjanasthānagataḥ kharaḥ || 13 ||
ativṛtto hataḥ pūrvaṃ rāmeṇākliṣṭakarmaṇā |
atra brūhi yathātattvaṃ ko rāmasya vyatikramaḥ || 14 ||
yasya tvaṃ lokanāthasya bhāryāṃ hṛtvā gamiṣyasi |
kṣipraṃ visṛja vaidehīṃ mā tvā ghoreṇa cakṣuṣā || 15 ||
daheddahanabhūtena vṛtramindrāśaniryathā |
sarpamāśīviṣaṃ baddhvā vastrānte nāvabudhyase || 16 ||
grīvāyāṃ pratisaktaṃ ca kālapāśaṃ na paśyasi |
sa bhārassaumya bhartavyo yo naraṃ nāvasādayet || 17 ||
tadannamapi bhoktavyaṃ jīryate yadanāmayam |
yatkṛtvā na bhaveddharmo na kīrtirna yaśo bhuvi || 18 ||
śarīrasya bhavetkhedaḥ kastatkarma samācaret |
ṣaṣṭirvarṣasahasrāṇi mama jātasya rāvaṇa || 19 ||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ yathāvadanutiṣṭhataḥ |
vṛddho'haṃ tvaṃ yuvā dhanvī saśaraḥ kavacī rathī || 20 ||
tathāpyādāya vaidehīṃ kuśalī na gamiṣyasi |
na śaktastvaṃ balāddhartuṃ vaidehīṃ mama paśyataḥ || 21 ||
hetubhirnyāyasaṃsiddhaiddhṛvāṃ vedaśrutīmiva |
yuddhyasva yadi śūro'si muhūrtaṃ tiṣṭha rāvaṇa || 22 ||
śayiṣyase hato bhūmau yathāpūrvaṃ kharastathā |
asakṛtsaṃyuge yena nihatā daityadānavāḥ || 23 ||
nacirāccīravāsāstvāṃ rāmo yudhi vadhiṣyati |
kiṃ nu śakyaṃ mayā kartuṃ gataudūraṃ nṛpātmajau || 24 ||
kṣipraṃ tvaṃ naśyase nīca tayorbhīto na saṃśayaḥ |
na hi me jīvamānasya nayiṣyasi śubhāmimām || 25 ||
sītāṃ kamalapatrākṣīṃ rāmasya mahiṣīṃ priyām |
avaśyaṃ tu mayā kāryaṃ priyaṃ tasya mahātmanaḥ || 26 ||
jīvitenāpi rāmasya tathā daśarathasya ca |
tiṣṭha tiṣṭha daśagrīva muhūrtaṃ paśya rāvaṇa || 27 ||
yuddhātithyaṃ pradāsyāmi yathāprāṇaṃ niśācara |
vṛntādiva phalaṃ tvāṃ tu pātayeyaṃ rathottamāt || 28 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.