॥ ద్వితీయ ముణ్డకే ప్రథమః ఖణ్డః ॥
తదేత-థ్సత్యం
యథా సుదీప్తా-త్పావకాద్విస్ఫులిఙ్గాః
సహస్రశః ప్రభవన్తే సరూపాః ।
తథా-ఽక్షరాద్వివిధా-స్సోమ్య భావాః
ప్రజాయన్తే తత్ర చైవాపి యన్తి ॥ 1॥
దివ్యో హ్యమూర్తః పురుష-స్స బాహ్యాభ్యన్తరో హ్యజః ।
అప్రాణో హ్యమనా-శ్శుభ్రో హ్యక్షరా-త్పరతః పరః ॥ 2॥
ఏతస్మాజ్జాయతే ప్రాణో మన-స్సర్వేన్ద్రియాణి చ ।
ఖం-వాఁయుర్జ్యోతిరాపః పృథివీ విశ్వస్య ధారిణీ ॥ 3॥
అగ్నీర్మూర్ధా చక్షుషీ చన్ద్రసూర్యౌ
దిశ-శ్శ్రోత్రే వాగ్ వివృతాశ్చ వేదాః ।
వాయుః ప్రాణో హృదయం-విఁశ్వమస్య పద్భ్యాం
పృథివీ హ్యేష సర్వభూతాన్తరాత్మా ॥ 4॥
తస్మాదగ్ని-స్సమిధో యస్య సూర్యః
సోమా-త్పర్జన్య ఓషధయః పృథివ్యామ్ ।
పుమా-న్రేత-స్సిఞ్చతి యోషితాయాం
బహ్వీః ప్రజాః పురుషా-థ్సమ్ప్రసూతాః ॥ 5॥
తస్మాదృచ-స్సామ యజూంషి దీక్షా
యజ్ఞాశ్చ సర్వే క్రతవో దక్షిణాశ్చ ।
సంవఁత్సరశ్చ యజమానశ్చ లోకాః
సోమో యత్ర పవతే యత్ర సూర్యః ॥ 6॥
తస్మాచ్చ దేవా బహుధా సమ్ప్రసూతాః
సాధ్యా మనుష్యాః పశవో వయాంసి ।
ప్రాణాపానౌ వ్రీహియవౌ తపశ్చ
శ్రద్ధా సత్య-మ్బ్రహ్మచర్యం-విఁధిశ్చ ॥ 7॥
సప్త ప్రాణాః ప్రభవన్తి తస్మాత్
సప్తార్చిష-స్సమిధ-స్సప్త హోమాః ।
సప్త ఇమే లోకా యేషు చరన్తి ప్రాణా
గుహాశయా నిహితా-స్సప్త సప్త ॥ 8॥
అత-స్సముద్రా గిరయశ్చ సర్వే-ఽస్మాత్
స్యన్దన్తే సిన్ధవ-స్సర్వరూపాః ।
అతశ్చ సర్వా ఓషధయో రసశ్చ
యేనైష భూతైస్తిష్ఠతే హ్యన్తరాత్మా ॥ 9॥
పురుష ఏవేదం-విఁశ్వ-ఙ్కర్మ తపో బ్రహ్మ పరామృతమ్ ।
ఏతద్యో వేద నిహిత-ఙ్గుహాయాం
సో-ఽవిద్యాగ్రన్థిం-విఁకిరతీహ సోమ్య ॥ 10॥
॥ ఇతి ముణ్డకోపనిషది ద్వితీయముణ్డకే ప్రథమః ఖణ్డః ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ द्वितीय मुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
तदेत-थ्सत्यं
यथा सुदीप्ता-त्पावकाद्विस्फुलिङ्गाः
सहस्रशः प्रभवन्ते सरूपाः ।
तथा-ऽक्षराद्विविधा-स्सोम्य भावाः
प्रजायन्ते तत्र चैवापि यन्ति ॥ 1॥
दिव्यो ह्यमूर्तः पुरुष-स्स बाह्याभ्यन्तरो ह्यजः ।
अप्राणो ह्यमना-श्शुभ्रो ह्यक्षरा-त्परतः परः ॥ 2॥
एतस्माज्जायते प्राणो मन-स्सर्वेन्द्रियाणि च ।
खं-वाँयुर्ज्योतिरापः पृथिवी विश्वस्य धारिणी ॥ 3॥
अग्नीर्मूर्धा चक्षुषी चन्द्रसूर्यौ
दिश-श्श्रोत्रे वाग् विवृताश्च वेदाः ।
वायुः प्राणो हृदयं-विँश्वमस्य पद्भ्यां
पृथिवी ह्येष सर्वभूतान्तरात्मा ॥ 4॥
तस्मादग्नि-स्समिधो यस्य सूर्यः
सोमा-त्पर्जन्य ओषधयः पृथिव्याम् ।
पुमा-न्रेत-स्सिञ्चति योषितायां
बह्वीः प्रजाः पुरुषा-थ्सम्प्रसूताः ॥ 5॥
तस्मादृच-स्साम यजूंषि दीक्षा
यज्ञाश्च सर्वे क्रतवो दक्षिणाश्च ।
संवँत्सरश्च यजमानश्च लोकाः
सोमो यत्र पवते यत्र सूर्यः ॥ 6॥
तस्माच्च देवा बहुधा सम्प्रसूताः
साध्या मनुष्याः पशवो वयांसि ।
प्राणापानौ व्रीहियवौ तपश्च
श्रद्धा सत्य-म्ब्रह्मचर्यं-विँधिश्च ॥ 7॥
सप्त प्राणाः प्रभवन्ति तस्मात्
सप्तार्चिष-स्समिध-स्सप्त होमाः ।
सप्त इमे लोका येषु चरन्ति प्राणा
गुहाशया निहिता-स्सप्त सप्त ॥ 8॥
अत-स्समुद्रा गिरयश्च सर्वे-ऽस्मात्
स्यन्दन्ते सिन्धव-स्सर्वरूपाः ।
अतश्च सर्वा ओषधयो रसश्च
येनैष भूतैस्तिष्ठते ह्यन्तरात्मा ॥ 9॥
पुरुष एवेदं-विँश्व-ङ्कर्म तपो ब्रह्म परामृतम् ।
एतद्यो वेद निहित-ङ्गुहायां
सो-ऽविद्याग्रन्थिं-विँकिरतीह सोम्य ॥ 10॥
॥ इति मुण्डकोपनिषदि द्वितीयमुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.