॥ ଦ୍ଵିତୀଯ ମୁଣ୍ଡକେ ପ୍ରଥମଃ ଖଣ୍ଡଃ ॥
ତଦେତ-ଥ୍ସତ୍ଯଂ
ଯଥା ସୁଦୀପ୍ତା-ତ୍ପାଵକାଦ୍ଵିସ୍ଫୁଲିଙ୍ଗାଃ
ସହସ୍ରଶଃ ପ୍ରଭଵନ୍ତେ ସରୂପାଃ ।
ତଥା-ଽକ୍ଷରାଦ୍ଵିଵିଧା-ସ୍ସୋମ୍ଯ ଭାଵାଃ
ପ୍ରଜାଯନ୍ତେ ତତ୍ର ଚୈଵାପି ଯନ୍ତି ॥ 1॥
ଦିଵ୍ଯୋ ହ୍ଯମୂର୍ତଃ ପୁରୁଷ-ସ୍ସ ବାହ୍ଯାଭ୍ଯନ୍ତରୋ ହ୍ଯଜଃ ।
ଅପ୍ରାଣୋ ହ୍ଯମନା-ଶ୍ଶୁଭ୍ରୋ ହ୍ଯକ୍ଷରା-ତ୍ପରତଃ ପରଃ ॥ 2॥
ଏତସ୍ମାଜ୍ଜାଯତେ ପ୍ରାଣୋ ମନ-ସ୍ସର୍ଵେନ୍ଦ୍ରିଯାଣି ଚ ।
ଖଂ-ଵାଁଯୁର୍ଜ୍ଯୋତିରାପଃ ପୃଥିଵୀ ଵିଶ୍ଵସ୍ଯ ଧାରିଣୀ ॥ 3॥
ଅଗ୍ନୀର୍ମୂର୍ଧା ଚକ୍ଷୁଷୀ ଚନ୍ଦ୍ରସୂର୍ଯୌ
ଦିଶ-ଶ୍ଶ୍ରୋତ୍ରେ ଵାଗ୍ ଵିଵୃତାଶ୍ଚ ଵେଦାଃ ।
ଵାଯୁଃ ପ୍ରାଣୋ ହୃଦଯଂ-ଵିଁଶ୍ଵମସ୍ଯ ପଦ୍ଭ୍ଯାଂ
ପୃଥିଵୀ ହ୍ଯେଷ ସର୍ଵଭୂତାନ୍ତରାତ୍ମା ॥ 4॥
ତସ୍ମାଦଗ୍ନି-ସ୍ସମିଧୋ ଯସ୍ଯ ସୂର୍ଯଃ
ସୋମା-ତ୍ପର୍ଜନ୍ଯ ଓଷଧଯଃ ପୃଥିଵ୍ଯାମ୍ ।
ପୁମା-ନ୍ରେତ-ସ୍ସିଞ୍ଚତି ଯୋଷିତାଯାଂ
ବହ୍ଵୀଃ ପ୍ରଜାଃ ପୁରୁଷା-ଥ୍ସମ୍ପ୍ରସୂତାଃ ॥ 5॥
ତସ୍ମାଦୃଚ-ସ୍ସାମ ଯଜୂଂଷି ଦୀକ୍ଷା
ଯଜ୍ଞାଶ୍ଚ ସର୍ଵେ କ୍ରତଵୋ ଦକ୍ଷିଣାଶ୍ଚ ।
ସଂଵଁତ୍ସରଶ୍ଚ ଯଜମାନଶ୍ଚ ଲୋକାଃ
ସୋମୋ ଯତ୍ର ପଵତେ ଯତ୍ର ସୂର୍ଯଃ ॥ 6॥
ତସ୍ମାଚ୍ଚ ଦେଵା ବହୁଧା ସମ୍ପ୍ରସୂତାଃ
ସାଧ୍ଯା ମନୁଷ୍ଯାଃ ପଶଵୋ ଵଯାଂସି ।
ପ୍ରାଣାପାନୌ ଵ୍ରୀହିଯଵୌ ତପଶ୍ଚ
ଶ୍ରଦ୍ଧା ସତ୍ଯ-ମ୍ବ୍ରହ୍ମଚର୍ଯଂ-ଵିଁଧିଶ୍ଚ ॥ 7॥
ସପ୍ତ ପ୍ରାଣାଃ ପ୍ରଭଵନ୍ତି ତସ୍ମାତ୍
ସପ୍ତାର୍ଚିଷ-ସ୍ସମିଧ-ସ୍ସପ୍ତ ହୋମାଃ ।
ସପ୍ତ ଇମେ ଲୋକା ଯେଷୁ ଚରନ୍ତି ପ୍ରାଣା
ଗୁହାଶଯା ନିହିତା-ସ୍ସପ୍ତ ସପ୍ତ ॥ 8॥
ଅତ-ସ୍ସମୁଦ୍ରା ଗିରଯଶ୍ଚ ସର୍ଵେ-ଽସ୍ମାତ୍
ସ୍ଯନ୍ଦନ୍ତେ ସିନ୍ଧଵ-ସ୍ସର୍ଵରୂପାଃ ।
ଅତଶ୍ଚ ସର୍ଵା ଓଷଧଯୋ ରସଶ୍ଚ
ଯେନୈଷ ଭୂତୈସ୍ତିଷ୍ଠତେ ହ୍ଯନ୍ତରାତ୍ମା ॥ 9॥
ପୁରୁଷ ଏଵେଦଂ-ଵିଁଶ୍ଵ-ଙ୍କର୍ମ ତପୋ ବ୍ରହ୍ମ ପରାମୃତମ୍ ।
ଏତଦ୍ଯୋ ଵେଦ ନିହିତ-ଙ୍ଗୁହାଯାଂ
ସୋ-ଽଵିଦ୍ଯାଗ୍ରନ୍ଥିଂ-ଵିଁକିରତୀହ ସୋମ୍ଯ ॥ 10॥
॥ ଇତି ମୁଣ୍ଡକୋପନିଷଦି ଦ୍ଵିତୀଯମୁଣ୍ଡକେ ପ୍ରଥମଃ ଖଣ୍ଡଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ द्वितीय मुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
तदेत-थ्सत्यं
यथा सुदीप्ता-त्पावकाद्विस्फुलिङ्गाः
सहस्रशः प्रभवन्ते सरूपाः ।
तथा-ऽक्षराद्विविधा-स्सोम्य भावाः
प्रजायन्ते तत्र चैवापि यन्ति ॥ 1॥
दिव्यो ह्यमूर्तः पुरुष-स्स बाह्याभ्यन्तरो ह्यजः ।
अप्राणो ह्यमना-श्शुभ्रो ह्यक्षरा-त्परतः परः ॥ 2॥
एतस्माज्जायते प्राणो मन-स्सर्वेन्द्रियाणि च ।
खं-वाँयुर्ज्योतिरापः पृथिवी विश्वस्य धारिणी ॥ 3॥
अग्नीर्मूर्धा चक्षुषी चन्द्रसूर्यौ
दिश-श्श्रोत्रे वाग् विवृताश्च वेदाः ।
वायुः प्राणो हृदयं-विँश्वमस्य पद्भ्यां
पृथिवी ह्येष सर्वभूतान्तरात्मा ॥ 4॥
तस्मादग्नि-स्समिधो यस्य सूर्यः
सोमा-त्पर्जन्य ओषधयः पृथिव्याम् ।
पुमा-न्रेत-स्सिञ्चति योषितायां
बह्वीः प्रजाः पुरुषा-थ्सम्प्रसूताः ॥ 5॥
तस्मादृच-स्साम यजूंषि दीक्षा
यज्ञाश्च सर्वे क्रतवो दक्षिणाश्च ।
संवँत्सरश्च यजमानश्च लोकाः
सोमो यत्र पवते यत्र सूर्यः ॥ 6॥
तस्माच्च देवा बहुधा सम्प्रसूताः
साध्या मनुष्याः पशवो वयांसि ।
प्राणापानौ व्रीहियवौ तपश्च
श्रद्धा सत्य-म्ब्रह्मचर्यं-विँधिश्च ॥ 7॥
सप्त प्राणाः प्रभवन्ति तस्मात्
सप्तार्चिष-स्समिध-स्सप्त होमाः ।
सप्त इमे लोका येषु चरन्ति प्राणा
गुहाशया निहिता-स्सप्त सप्त ॥ 8॥
अत-स्समुद्रा गिरयश्च सर्वे-ऽस्मात्
स्यन्दन्ते सिन्धव-स्सर्वरूपाः ।
अतश्च सर्वा ओषधयो रसश्च
येनैष भूतैस्तिष्ठते ह्यन्तरात्मा ॥ 9॥
पुरुष एवेदं-विँश्व-ङ्कर्म तपो ब्रह्म परामृतम् ।
एतद्यो वेद निहित-ङ्गुहायां
सो-ऽविद्याग्रन्थिं-विँकिरतीह सोम्य ॥ 10॥
॥ इति मुण्डकोपनिषदि द्वितीयमुण्डके प्रथमः खण्डः ॥
|| dvitīya muṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatyaṃ
yathā sudīptā-tpāvakādvisphuliṅgāḥ
sahasraśaḥ prabhavante sarūpāḥ |
tathā-'kṣarādvividhā-ssomya bhāvāḥ
prajāyante tatra caivāpi yanti || 1||
divyo hyamūrtaḥ puruṣa-ssa bāhyābhyantaro hyajaḥ |
aprāṇo hyamanā-śśubhro hyakṣarā-tparataḥ paraḥ || 2||
etasmājjāyate prāṇo mana-ssarvendriyāṇi ca |
khaṃ-vā~yurjyotirāpaḥ pṛthivī viśvasya dhāriṇī || 3||
agnīrmūrdhā cakṣuṣī candrasūryau
diśa-śśrotre vāg vivṛtāśca vedāḥ |
vāyuḥ prāṇo hṛdayaṃ-vi~śvamasya padbhyāṃ
pṛthivī hyeṣa sarvabhūtāntarātmā || 4||
tasmādagni-ssamidho yasya sūryaḥ
somā-tparjanya oṣadhayaḥ pṛthivyām |
pumā-nreta-ssiñcati yoṣitāyāṃ
bahvīḥ prajāḥ puruṣā-thsamprasūtāḥ || 5||
tasmādṛca-ssāma yajūṃṣi dīkṣā
yajñāśca sarve kratavo dakṣiṇāśca |
saṃva~tsaraśca yajamānaśca lokāḥ
somo yatra pavate yatra sūryaḥ || 6||
tasmācca devā bahudhā samprasūtāḥ
sādhyā manuṣyāḥ paśavo vayāṃsi |
prāṇāpānau vrīhiyavau tapaśca
śraddhā satya-mbrahmacaryaṃ-vi~dhiśca || 7||
sapta prāṇāḥ prabhavanti tasmāt
saptārciṣa-ssamidha-ssapta homāḥ |
sapta ime lokā yeṣu caranti prāṇā
guhāśayā nihitā-ssapta sapta || 8||
ata-ssamudrā girayaśca sarve-'smāt
syandante sindhava-ssarvarūpāḥ |
ataśca sarvā oṣadhayo rasaśca
yenaiṣa bhūtaistiṣṭhate hyantarātmā || 9||
puruṣa evedaṃ-vi~śva-ṅkarma tapo brahma parāmṛtam |
etadyo veda nihita-ṅguhāyāṃ
so-'vidyāgranthiṃ-vi~kiratīha somya || 10||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake prathamaḥ khaṇḍaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.