ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਰਾਮਾਯਣੇ ਅਯੋਧ੍ਯਾਕਾਣ੍ਡਮ੍ ।
ਅਥ ਏਕषष੍ਟਿਤਮਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ।
ਵਨਂ ਗਤੇ ਧਰ੍ਮਪਰੇ ਰਾਮੇ ਰਮਯਤਾਂ ਵਰੇ ।
ਕੌਸਲ੍ਯਾ ਰੁਦਤੀ ਸ੍ਵਾਰ੍ਤਾ ਭਰ੍ਤਾਰਮਿਦਮਬ੍ਰਵੀਤ੍ ॥ 1 ॥
ਯਦ੍ਯਪਿ ਤ੍ਰਿषੁ ਲੋਕੇषੁ ਪ੍ਰਥਿਤਂ ਤੇ ਮਹਦ੍ਯਸ਼ਃ ।
ਸਾਨੁਕ੍ਰੋਸ਼ੋ ਵਦਾਨ੍ਯਸ਼੍ਚ ਪ੍ਰਿਯਵਾਦੀ ਚ ਰਾਘਵਃ ॥ 2 ॥
ਕਥਂ ਨਰਵਰਸ਼੍ਰੇष੍ਠ ਪੁਤ੍ਰੌ ਤੌ ਸਹ ਸੀਤਯਾ ।
ਦੁਃਖਿਤੌ ਸੁਖਸਂਵृਦ੍ਧੌ ਵਨੇ ਦੁਃਖਂ ਸਹਿष੍ਯਤਃ ॥ 3 ॥
ਸਾ ਨੂਨਂ ਤਰੁਣੀ ਸ਼੍ਯਾਮਾ ਸੁਕੁਮਾਰੀ ਸੁਖੋਚਿਤਾ ।
ਕਥਮੁष੍ਣਂ ਚ ਸ਼ੀਤਂ ਚ ਮੈਥਿਲੀ ਪ੍ਰਸਹਿष੍ਯਤੇ ॥ 4 ॥
ਭੁਕ੍ਤ੍ਵਾऽਸ਼ਨਂ ਵਿਸ਼ਾਲਾਕ੍षੀ ਸੂਪਦਂ ਸ਼ਾਨ੍ਵਿਤਂ ਸ਼ੁਭਮ੍ ।
ਵਨ੍ਯਂ ਨੈਵਾਰਮਾਹਾਰਂ ਕਥਂ ਸੀਤੋਪਭੋਕ੍ष੍ਯਤੇ ॥ 5 ॥
ਗੀਤਵਾਦਿਤ੍ਰਨਿਰ੍ਘੋषਂ ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਸ਼ੁਭਮਨਿਨ੍ਦਿਤਾ ।
ਕਥਂ ਕ੍ਰਵ੍ਯਾਦਸਿਂਹਾਨਾਂ ਸ਼ਬ੍ਦਂ ਸ਼੍ਰੋष੍ਯਤ੍ਯਸ਼ੋਭਨਮ੍ ॥ 6 ॥
ਮਹੇਨ੍ਦ੍ਰਧ੍ਵਜਸਙ੍ਕਾਸ਼ਃ ਕ੍ਵ ਨੁ ਸ਼ੇਤੇ ਮਹਾਭੁਜਃ ।
ਭੁਜਂ ਪਰਿਘਸਙ੍ਕਾਸ਼ਮੁਪਧਾਯ ਮਹਾਬਲਃ ॥ 7 ॥
ਪਦ੍ਮਵਰ੍ਣਂ ਸੁਕੇਸ਼ਾਨ੍ਤਂ ਪਦ੍ਮਨਿਸ਼੍ਸ਼੍ਵਾਸਮੁਤ੍ਤਮਮ੍ ।
ਕਦਾ ਦ੍ਰਕ੍ष੍ਯਾਮਿ ਰਾਮਸ੍ਯ ਵਦਨਂ ਪੁष੍ਕਰੇਕ੍षਣਮ੍ ॥ 8 ॥
ਵਜ੍ਰਸਾਰਮਯਂ ਨੂਨਂ ਹृਦਯਂ ਮੇ ਨ ਸਂਸ਼ਯਃ ।
ਅਪਸ਼੍ਯਨ੍ਤ੍ਯਾ ਨ ਤਂ ਯਦ੍ਵੈ ਫਲਤੀਦਂ ਸਹਸ੍ਰਧਾ ॥ 9 ॥
ਯਤ੍ਤ੍ਵਯਾऽਕਰੁਣਂ ਕਰ੍ਮ ਵ੍ਯਪੋਹ੍ਯ ਮਮ ਬਾਨ੍ਧਵਾਃ ।
ਨਿਰਸ੍ਤਾਃ ਪਰਿਧਾਵਨ੍ਤਿ ਸੁਖਾਰ੍ਹਾਃ ਕृਪਣਾ ਵਨੇ ॥ 10 ॥
ਯਦਿ ਪਞ੍ਚਦਸ਼ੇ ਵਰ੍षੇ ਰਾਘਵਃ ਪੁਨਰੇष੍ਯਤਿ ।
ਜਹ੍ਯਾਦ੍ਰਾਜ੍ਯਂ ਚ ਕੋषਂ ਚ ਭਰਤੋ ਨੋਪਲਕ੍षਯਤੇ ॥ 11 ॥
ਭੋਜਯਨ੍ਤਿ ਕਿਲ ਸ਼੍ਰਾਦ੍ਧੇ ਕੇਚਿਤ੍ਸ੍ਵਾਨੇਵ ਬਾਨ੍ਧਵਾਨ੍ ।
ਤਤਃ ਪਸ਼੍ਚਾਤ੍ਸਮੀਕ੍षਨ੍ਤੇ ਕृਤਕਾਰ੍ਯਾ ਦ੍ਵਿਜਰ੍षਭਾਨ੍ ॥ 12 ॥
ਤਤ੍ਰ ਯੇ ਗੁਣਵਨ੍ਤਸ਼੍ਚ ਵਿਦ੍ਵਾਂਸਸ਼੍ਚ ਦ੍ਵਿਜਾਤਯਃ ।
ਨ ਪਸ਼੍ਚਾਤ੍ਤੇऽਭਿਮਨ੍ਯਨ੍ਤੇ ਸੁਧਾਮਪਿ ਸੁਰੋਪਮਾਃ ॥ 13 ॥
ਬ੍ਰਾਹ੍ਮਣੇष੍ਵਪਿ ਤृਪ੍ਤੇषੁ ਪਸ਼੍ਚਾਦ੍ਭੋਕ੍ਤੁਂ ਦ੍ਵਿਜਰ੍षਭਾਃ ।
ਨਾਭ੍ਯੁਪੈਤੁਮਲਂ ਪ੍ਰਾਜ੍ਞਾ ਸ਼੍ਸ਼ृਙ੍ਗਚ੍ਛੇਦਮਿਵਰ੍षਭਾਃ ॥ 14 ॥
ਏਵਂ ਕਨੀਯਸਾ ਭ੍ਰਾਤ੍ਰਾ ਭੁਕ੍ਤਂ ਰਾਜ੍ਯਂ ਵਿਸ਼ਾਮ੍ਪਤੇ ।
ਭ੍ਰਾਤਾ ਜ੍ਯੇष੍ਠੋ ਵਰਿष੍ਠਸ਼੍ਚ ਕਿਮਰ੍ਥਂ ਨਾਵਮਂਸ੍ਯਤੇ ॥ 15 ॥
ਨ ਪਰੇਣਾऽਹृਤਂ ਭਕ੍ष੍ਯਂ ਵ੍ਯਾਘ੍ਰਃ ਖਾਦਿਤੁਮਿਚ੍ਛਤਿ ।
ਏਵਮੇਤਨ੍ਨਰਵ੍ਯਾਘ੍ਰਃ ਪਰਲੀਢਂ ਨ ਮਨ੍ਯਤੇ ॥ 16 ॥
ਹਵਿਰਾਜ੍ਯਂ ਪੁਰੋਡਾਸ਼ਾਃ ਕੁਸ਼ਾ ਯੂਪਾਸ਼੍ਚ ਖਾਦਿਰਾਃ ।
ਨੈਤਾਨਿ ਯਾਤਯਾਮਾਨਿ ਕੁਰ੍ਵਨ੍ਤਿ ਪੁਨਰਧ੍ਵਰੇ ॥ 17 ॥
ਤਥਾ ਹ੍ਯਾਤ੍ਤਮਿਦਂ ਰਾਜ੍ਯਂ ਹृਤਸਾਰਾਂ ਸੁਰਾਮਿਵ ।
ਨਾਭਿਮਨ੍ਤੁਮਲਂ ਰਾਮੋ ਨष੍ਟਸੋਮਮਿਵਾਧ੍ਵਰਮ੍ ॥ 18 ॥
ਨ ਚੇਮਾਂ ਧਰ੍षਣਾਂ ਰਾਮ ਸਙ੍ਗਚ੍ਛੇਦਤ੍ਯਮਰ੍षਣਃ ।
ਦਾਰਯੇਨ੍ਮਨ੍ਦਰਮਪਿ ਸ ਹਿ ਕ੍ਰੁਦ੍ਧਸ਼੍ਸ਼ਿਤੈਸ਼੍ਸ਼ਰੈਃ ॥ 19 ॥
ਤ੍ਵਾਂ ਤੁ ਨੋਤ੍ਸਹਤੇ ਹਨ੍ਤੁਂ ਮਹਾਤ੍ਮਾ ਪਿਤृਗੌਰਵਾਤ੍ ।
ਸਸੋਮਾਰ੍ਕਗ੍ਰਹਗਣਂ ਨਭਸ੍ਤਾਰਾਵਿਚਿਤ੍ਰਿਤਮ੍ ॥ 20 ॥
ਪਾਤਯੇਦ੍ਯੋਦਿਵਂ ਕ੍ਰੁਦ੍ਧਸ੍ਸਤ੍ਵਾਂ ਨ ਵ੍ਯਤਿਵਰ੍ਤਤੇ ।
ਪ੍ਰਕ੍षੋਭਯੇਦ੍ਵਾਰਯੇ ਦ੍ਵਾ ਮਹੀਂ ਸ਼ੈਲਸ਼ਤਾਚਿਤਾਮ੍ ॥ 21 ॥
ਨੈਵਂ ਵਿਧਮਸਤ੍ਕਾਰਂ ਰਾਘਵੋ ਮਰ੍षਯਿष੍ਯਤਿ ।
ਬਲਵਾਨਿਵ ਸ਼ਾਰ੍ਦੂਲੋ ਵਾਲਧੇਰਭਿਮਰ੍ਸ਼ਨਮ੍ ॥ 22 ॥
ਨੈਤਸ੍ਯ ਸਹਿਤਾ ਲੋਕਾ ਭਯਂ ਕੁਰ੍ਯੁਰ੍ਮਹਾਮृਥੇ ।
ਅਧਰ੍ਮਨ੍ਤ੍ਵਿਹ ਧਰ੍ਮਾਤ੍ਮਾ ਲੋਕਂ ਧਰ੍ਮੇਣ ਯੋਜਯੇਤ੍ ॥ 23 ॥
ਨਨ੍ਵਸੌ ਕਾਞ੍ਚਨੈਰ੍ਬਾਣੈਰ੍ਮਹਾਵੀਰ੍ਯੋ ਮਹਾਭੁਜਃ ।
ਯੁਗਾਨ੍ਤ ਇਵ ਭੂਤਾਨਿ ਸਾਗਰਾਨਪਿ ਨਿਰ੍ਦਹੇਤ੍ ॥ 24 ॥
ਸ ਤਾਦृਸ਼ਸ੍ਸਿਂਹਬਲੋ ਵृषਭਾਕ੍षੋ ਨਰਰ੍षਭਃ ।
ਸ੍ਵਯਮੇਵ ਹਤਃ ਪਿਤ੍ਰਾ ਜਲਜੇਨਾਤ੍ਮਜੋ ਯਥਾ ॥ 25 ॥
ਦ੍ਵਿਜਾਤਿਚਰਿਤੋ ਧਰ੍ਮਸ਼੍ਸ਼ਾਸ੍ਤ੍ਰਦृष੍ਟਸ੍ਸਨਾਤਨਃ ।
ਯਦਿ ਤੇ ਧਰ੍ਮਨਿਰਤੇ ਤ੍ਵਯਾ ਪੁਤ੍ਰੇ ਵਿਵਾਸਿਤੇ ॥ 26 ॥
ਗਤਿਰੇਕਾ ਪਤਿਰ੍ਨਾਰ੍ਯਾ ਦ੍ਵਿਤੀਯਾ ਗਤਿਰਾਤ੍ਮਜਃ ।
ਤृਤੀਯਾ ਜ੍ਞਾਤਯੋ ਰਾਜਂਸ਼੍ਚਤੁਰ੍ਥੀ ਨੇਹ ਵਿਦ੍ਯਤੇ ॥ 27 ॥
ਤਤ੍ਰ ਤ੍ਵਂ ਚੈਵ ਮੇ ਨਾਸ੍ਤਿ ਰਾਮਸ਼੍ਚ ਵਨਮਾਸ਼੍ਰਿਤਃ ।
ਨ ਵਨਂ ਗਨ੍ਤੁਮਿਚ੍ਛਾਮਿ ਸਰ੍ਵਥਾ ਨਿਹਤਾ ਤ੍ਵਯਾ ॥ 28 ॥
ਹਤਂ ਤ੍ਵਯਾ ਰਾਜ੍ਯਮਿਦਂ ਸਰਾष੍ਟ੍ਰਂ ਹਤਸ੍ਤਥਾऽਤ੍ਮਾ ਸਹ ਮਨ੍ਤ੍ਰਿਭਿਸ਼੍ਚ ।
ਹਤਾ ਸਪੁਤ੍ਰਾऽਸ੍ਮਿ ਹਤਾਸ਼੍ਚ ਪੌਰਾਸ੍ਸੁਤ ਸ਼੍ਚ ਭਾਰ੍ਯਾ ਚ ਤਵ ਪ੍ਰਹृष੍ਟੌ ॥ 29 ॥
ਇਮਾਂ ਗਿਰਂ ਦਾਰੁਣਸ਼ਬ੍ਦ ਸਂਸ਼੍ਰਿਤਾਂ ਨਿਸ਼ਮ੍ਯ ਰਾਜਾऽਪਿ ਮੁਮੋਹ ਦੁਃਖਿਤਃ ।
ਤਤ ਸ੍ਸ ਸ਼ੋਕਂ ਪ੍ਰਵਿਵੇਸ਼ ਪਾਰ੍ਥਿਵਸ੍ਸ੍ਵਦੁष੍ਕृਤਂ ਚਾਪਿ ਪੁਨਸ੍ਤਦਾ ਸ੍ਮਰਨ੍ ॥ 30 ॥
ਇਤ੍ਯਾਰ੍षੇ ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਰਾਮਾਯਣੇ ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਆਦਿਕਾਵ੍ਯੇ ਅਯੋਧ੍ਯਾਕਾਣ੍ਡੇ ਏਕषष੍ਟਿਤਮਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekaṣaṣṭitamassargaḥ |
vanaṃ gate dharmapare rāme ramayatāṃ vare |
kausalyā rudatī svārtā bhartāramidamabravīt || 1 ||
yadyapi triṣu lokeṣu prathitaṃ te mahadyaśaḥ |
sānukrośo vadānyaśca priyavādī ca rāghavaḥ || 2 ||
kathaṃ naravaraśreṣṭha putrau tau saha sītayā |
duḥkhitau sukhasaṃvṛddhau vane duḥkhaṃ sahiṣyataḥ || 3 ||
sā nūnaṃ taruṇī śyāmā sukumārī sukhocitā |
kathamuṣṇaṃ ca śītaṃ ca maithilī prasahiṣyate || 4 ||
bhuktvā'śanaṃ viśālākṣī sūpadaṃ śānvitaṃ śubham |
vanyaṃ naivāramāhāraṃ kathaṃ sītopabhokṣyate || 5 ||
gītavāditranirghoṣaṃ śrutvā śubhamaninditā |
kathaṃ kravyādasiṃhānāṃ śabdaṃ śroṣyatyaśobhanam || 6 ||
mahendradhvajasaṅkāśaḥ kva nu śete mahābhujaḥ |
bhujaṃ parighasaṅkāśamupadhāya mahābalaḥ || 7 ||
padmavarṇaṃ sukeśāntaṃ padmaniśśvāsamuttamam |
kadā drakṣyāmi rāmasya vadanaṃ puṣkarekṣaṇam || 8 ||
vajrasāramayaṃ nūnaṃ hṛdayaṃ me na saṃśayaḥ |
apaśyantyā na taṃ yadvai phalatīdaṃ sahasradhā || 9 ||
yattvayā'karuṇaṃ karma vyapohya mama bāndhavāḥ |
nirastāḥ paridhāvanti sukhārhāḥ kṛpaṇā vane || 10 ||
yadi pañcadaśe varṣe rāghavaḥ punareṣyati |
jahyādrājyaṃ ca koṣaṃ ca bharato nopalakṣayate || 11 ||
bhojayanti kila śrāddhe kecitsvāneva bāndhavān |
tataḥ paścātsamīkṣante kṛtakāryā dvijarṣabhān || 12 ||
tatra ye guṇavantaśca vidvāṃsaśca dvijātayaḥ |
na paścātte'bhimanyante sudhāmapi suropamāḥ || 13 ||
brāhmaṇeṣvapi tṛpteṣu paścādbhoktuṃ dvijarṣabhāḥ |
nābhyupaitumalaṃ prājñā śśṛṅgacchedamivarṣabhāḥ || 14 ||
evaṃ kanīyasā bhrātrā bhuktaṃ rājyaṃ viśāmpate |
bhrātā jyeṣṭho variṣṭhaśca kimarthaṃ nāvamaṃsyate || 15 ||
na pareṇā'hṛtaṃ bhakṣyaṃ vyāghraḥ khāditumicchati |
evametannaravyāghraḥ paralīḍhaṃ na manyate || 16 ||
havirājyaṃ puroḍāśāḥ kuśā yūpāśca khādirāḥ |
naitāni yātayāmāni kurvanti punaradhvare || 17 ||
tathā hyāttamidaṃ rājyaṃ hṛtasārāṃ surāmiva |
nābhimantumalaṃ rāmo naṣṭasomamivādhvaram || 18 ||
na cemāṃ dharṣaṇāṃ rāma saṅgacchedatyamarṣaṇaḥ |
dārayenmandaramapi sa hi kruddhaśśitaiśśaraiḥ || 19 ||
tvāṃ tu notsahate hantuṃ mahātmā pitṛgauravāt |
sasomārkagrahagaṇaṃ nabhastārāvicitritam || 20 ||
pātayedyodivaṃ kruddhassatvāṃ na vyativartate |
prakṣobhayedvāraye dvā mahīṃ śailaśatācitām || 21 ||
naivaṃ vidhamasatkāraṃ rāghavo marṣayiṣyati |
balavāniva śārdūlo vāladherabhimarśanam || 22 ||
naitasya sahitā lokā bhayaṃ kuryurmahāmṛthe |
adharmantviha dharmātmā lokaṃ dharmeṇa yojayet || 23 ||
nanvasau kāñcanairbāṇairmahāvīryo mahābhujaḥ |
yugānta iva bhūtāni sāgarānapi nirdahet || 24 ||
sa tādṛśassiṃhabalo vṛṣabhākṣo nararṣabhaḥ |
svayameva hataḥ pitrā jalajenātmajo yathā || 25 ||
dvijāticarito dharmaśśāstradṛṣṭassanātanaḥ |
yadi te dharmanirate tvayā putre vivāsite || 26 ||
gatirekā patirnāryā dvitīyā gatirātmajaḥ |
tṛtīyā jñātayo rājaṃścaturthī neha vidyate || 27 ||
tatra tvaṃ caiva me nāsti rāmaśca vanamāśritaḥ |
na vanaṃ gantumicchāmi sarvathā nihatā tvayā || 28 ||
hataṃ tvayā rājyamidaṃ sarāṣṭraṃ hatastathā'tmā saha mantribhiśca |
hatā saputrā'smi hatāśca paurāssuta śca bhāryā ca tava prahṛṣṭau || 29 ||
imāṃ giraṃ dāruṇaśabda saṃśritāṃ niśamya rājā'pi mumoha duḥkhitaḥ |
tata ssa śokaṃ praviveśa pārthivassvaduṣkṛtaṃ cāpi punastadā smaran || 30 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekaṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ एकषष्टितमस्सर्गः ।
वनं गते धर्मपरे रामे रमयतां वरे ।
कौसल्या रुदती स्वार्ता भर्तारमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
यद्यपि त्रिषु लोकेषु प्रथितं ते महद्यशः ।
सानुक्रोशो वदान्यश्च प्रियवादी च राघवः ॥ 2 ॥
कथं नरवरश्रेष्ठ पुत्रौ तौ सह सीतया ।
दुःखितौ सुखसंवृद्धौ वने दुःखं सहिष्यतः ॥ 3 ॥
सा नूनं तरुणी श्यामा सुकुमारी सुखोचिता ।
कथमुष्णं च शीतं च मैथिली प्रसहिष्यते ॥ 4 ॥
भुक्त्वाऽशनं विशालाक्षी सूपदं शान्वितं शुभम् ।
वन्यं नैवारमाहारं कथं सीतोपभोक्ष्यते ॥ 5 ॥
गीतवादित्रनिर्घोषं श्रुत्वा शुभमनिन्दिता ।
कथं क्रव्यादसिंहानां शब्दं श्रोष्यत्यशोभनम् ॥ 6 ॥
महेन्द्रध्वजसङ्काशः क्व नु शेते महाभुजः ।
भुजं परिघसङ्काशमुपधाय महाबलः ॥ 7 ॥
पद्मवर्णं सुकेशान्तं पद्मनिश्श्वासमुत्तमम् ।
कदा द्रक्ष्यामि रामस्य वदनं पुष्करेक्षणम् ॥ 8 ॥
वज्रसारमयं नूनं हृदयं मे न संशयः ।
अपश्यन्त्या न तं यद्वै फलतीदं सहस्रधा ॥ 9 ॥
यत्त्वयाऽकरुणं कर्म व्यपोह्य मम बान्धवाः ।
निरस्ताः परिधावन्ति सुखार्हाः कृपणा वने ॥ 10 ॥
यदि पञ्चदशे वर्षे राघवः पुनरेष्यति ।
जह्याद्राज्यं च कोषं च भरतो नोपलक्षयते ॥ 11 ॥
भोजयन्ति किल श्राद्धे केचित्स्वानेव बान्धवान् ।
ततः पश्चात्समीक्षन्ते कृतकार्या द्विजर्षभान् ॥ 12 ॥
तत्र ये गुणवन्तश्च विद्वांसश्च द्विजातयः ।
न पश्चात्तेऽभिमन्यन्ते सुधामपि सुरोपमाः ॥ 13 ॥
ब्राह्मणेष्वपि तृप्तेषु पश्चाद्भोक्तुं द्विजर्षभाः ।
नाभ्युपैतुमलं प्राज्ञा श्शृङ्गच्छेदमिवर्षभाः ॥ 14 ॥
एवं कनीयसा भ्रात्रा भुक्तं राज्यं विशाम्पते ।
भ्राता ज्येष्ठो वरिष्ठश्च किमर्थं नावमंस्यते ॥ 15 ॥
न परेणाऽहृतं भक्ष्यं व्याघ्रः खादितुमिच्छति ।
एवमेतन्नरव्याघ्रः परलीढं न मन्यते ॥ 16 ॥
हविराज्यं पुरोडाशाः कुशा यूपाश्च खादिराः ।
नैतानि यातयामानि कुर्वन्ति पुनरध्वरे ॥ 17 ॥
तथा ह्यात्तमिदं राज्यं हृतसारां सुरामिव ।
नाभिमन्तुमलं रामो नष्टसोममिवाध्वरम् ॥ 18 ॥
न चेमां धर्षणां राम सङ्गच्छेदत्यमर्षणः ।
दारयेन्मन्दरमपि स हि क्रुद्धश्शितैश्शरैः ॥ 19 ॥
त्वां तु नोत्सहते हन्तुं महात्मा पितृगौरवात् ।
ससोमार्कग्रहगणं नभस्ताराविचित्रितम् ॥ 20 ॥
पातयेद्योदिवं क्रुद्धस्सत्वां न व्यतिवर्तते ।
प्रक्षोभयेद्वारये द्वा महीं शैलशताचिताम् ॥ 21 ॥
नैवं विधमसत्कारं राघवो मर्षयिष्यति ।
बलवानिव शार्दूलो वालधेरभिमर्शनम् ॥ 22 ॥
नैतस्य सहिता लोका भयं कुर्युर्महामृथे ।
अधर्मन्त्विह धर्मात्मा लोकं धर्मेण योजयेत् ॥ 23 ॥
नन्वसौ काञ्चनैर्बाणैर्महावीर्यो महाभुजः ।
युगान्त इव भूतानि सागरानपि निर्दहेत् ॥ 24 ॥
स तादृशस्सिंहबलो वृषभाक्षो नरर्षभः ।
स्वयमेव हतः पित्रा जलजेनात्मजो यथा ॥ 25 ॥
द्विजातिचरितो धर्मश्शास्त्रदृष्टस्सनातनः ।
यदि ते धर्मनिरते त्वया पुत्रे विवासिते ॥ 26 ॥
गतिरेका पतिर्नार्या द्वितीया गतिरात्मजः ।
तृतीया ज्ञातयो राजंश्चतुर्थी नेह विद्यते ॥ 27 ॥
तत्र त्वं चैव मे नास्ति रामश्च वनमाश्रितः ।
न वनं गन्तुमिच्छामि सर्वथा निहता त्वया ॥ 28 ॥
हतं त्वया राज्यमिदं सराष्ट्रं हतस्तथाऽत्मा सह मन्त्रिभिश्च ।
हता सपुत्राऽस्मि हताश्च पौरास्सुत श्च भार्या च तव प्रहृष्टौ ॥ 29 ॥
इमां गिरं दारुणशब्द संश्रितां निशम्य राजाऽपि मुमोह दुःखितः ।
तत स्स शोकं प्रविवेश पार्थिवस्स्वदुष्कृतं चापि पुनस्तदा स्मरन् ॥ 30 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे एकषष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha ekaṣaṣṭitamassargaḥ |
vanaṃ gate dharmapare rāme ramayatāṃ vare |
kausalyā rudatī svārtā bhartāramidamabravīt || 1 ||
yadyapi triṣu lokeṣu prathitaṃ te mahadyaśaḥ |
sānukrośo vadānyaśca priyavādī ca rāghavaḥ || 2 ||
kathaṃ naravaraśreṣṭha putrau tau saha sītayā |
duḥkhitau sukhasaṃvṛddhau vane duḥkhaṃ sahiṣyataḥ || 3 ||
sā nūnaṃ taruṇī śyāmā sukumārī sukhocitā |
kathamuṣṇaṃ ca śītaṃ ca maithilī prasahiṣyate || 4 ||
bhuktvā'śanaṃ viśālākṣī sūpadaṃ śānvitaṃ śubham |
vanyaṃ naivāramāhāraṃ kathaṃ sītopabhokṣyate || 5 ||
gītavāditranirghoṣaṃ śrutvā śubhamaninditā |
kathaṃ kravyādasiṃhānāṃ śabdaṃ śroṣyatyaśobhanam || 6 ||
mahendradhvajasaṅkāśaḥ kva nu śete mahābhujaḥ |
bhujaṃ parighasaṅkāśamupadhāya mahābalaḥ || 7 ||
padmavarṇaṃ sukeśāntaṃ padmaniśśvāsamuttamam |
kadā drakṣyāmi rāmasya vadanaṃ puṣkarekṣaṇam || 8 ||
vajrasāramayaṃ nūnaṃ hṛdayaṃ me na saṃśayaḥ |
apaśyantyā na taṃ yadvai phalatīdaṃ sahasradhā || 9 ||
yattvayā'karuṇaṃ karma vyapohya mama bāndhavāḥ |
nirastāḥ paridhāvanti sukhārhāḥ kṛpaṇā vane || 10 ||
yadi pañcadaśe varṣe rāghavaḥ punareṣyati |
jahyādrājyaṃ ca koṣaṃ ca bharato nopalakṣayate || 11 ||
bhojayanti kila śrāddhe kecitsvāneva bāndhavān |
tataḥ paścātsamīkṣante kṛtakāryā dvijarṣabhān || 12 ||
tatra ye guṇavantaśca vidvāṃsaśca dvijātayaḥ |
na paścātte'bhimanyante sudhāmapi suropamāḥ || 13 ||
brāhmaṇeṣvapi tṛpteṣu paścādbhoktuṃ dvijarṣabhāḥ |
nābhyupaitumalaṃ prājñā śśṛṅgacchedamivarṣabhāḥ || 14 ||
evaṃ kanīyasā bhrātrā bhuktaṃ rājyaṃ viśāmpate |
bhrātā jyeṣṭho variṣṭhaśca kimarthaṃ nāvamaṃsyate || 15 ||
na pareṇā'hṛtaṃ bhakṣyaṃ vyāghraḥ khāditumicchati |
evametannaravyāghraḥ paralīḍhaṃ na manyate || 16 ||
havirājyaṃ puroḍāśāḥ kuśā yūpāśca khādirāḥ |
naitāni yātayāmāni kurvanti punaradhvare || 17 ||
tathā hyāttamidaṃ rājyaṃ hṛtasārāṃ surāmiva |
nābhimantumalaṃ rāmo naṣṭasomamivādhvaram || 18 ||
na cemāṃ dharṣaṇāṃ rāma saṅgacchedatyamarṣaṇaḥ |
dārayenmandaramapi sa hi kruddhaśśitaiśśaraiḥ || 19 ||
tvāṃ tu notsahate hantuṃ mahātmā pitṛgauravāt |
sasomārkagrahagaṇaṃ nabhastārāvicitritam || 20 ||
pātayedyodivaṃ kruddhassatvāṃ na vyativartate |
prakṣobhayedvāraye dvā mahīṃ śailaśatācitām || 21 ||
naivaṃ vidhamasatkāraṃ rāghavo marṣayiṣyati |
balavāniva śārdūlo vāladherabhimarśanam || 22 ||
naitasya sahitā lokā bhayaṃ kuryurmahāmṛthe |
adharmantviha dharmātmā lokaṃ dharmeṇa yojayet || 23 ||
nanvasau kāñcanairbāṇairmahāvīryo mahābhujaḥ |
yugānta iva bhūtāni sāgarānapi nirdahet || 24 ||
sa tādṛśassiṃhabalo vṛṣabhākṣo nararṣabhaḥ |
svayameva hataḥ pitrā jalajenātmajo yathā || 25 ||
dvijāticarito dharmaśśāstradṛṣṭassanātanaḥ |
yadi te dharmanirate tvayā putre vivāsite || 26 ||
gatirekā patirnāryā dvitīyā gatirātmajaḥ |
tṛtīyā jñātayo rājaṃścaturthī neha vidyate || 27 ||
tatra tvaṃ caiva me nāsti rāmaśca vanamāśritaḥ |
na vanaṃ gantumicchāmi sarvathā nihatā tvayā || 28 ||
hataṃ tvayā rājyamidaṃ sarāṣṭraṃ hatastathā'tmā saha mantribhiśca |
hatā saputrā'smi hatāśca paurāssuta śca bhāryā ca tava prahṛṣṭau || 29 ||
imāṃ giraṃ dāruṇaśabda saṃśritāṃ niśamya rājā'pi mumoha duḥkhitaḥ |
tata ssa śokaṃ praviveśa pārthivassvaduṣkṛtaṃ cāpi punastadā smaran || 30 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe ekaṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.