ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਰਾਮਾਯਣੇ ਬਾਲਕਾਣ੍ਡਮ੍ ।
ਅਥ षਡ੍ਵਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ।
ਮੁਨੇਰ੍ਵਚਨਮਕ੍ਲੀਬਂ ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਨਰਵਰਾਤ੍ਮਜਃ ।
ਰਾਘਵਃ ਪ੍ਰਾਞ੍ਜਲਿਰ੍ਭੂਤ੍ਵਾ ਪ੍ਰਤ੍ਯੁਵਾਚ ਦृਢਵ੍ਰਤਃ ॥ 1 ॥
ਪਿਤੁਰ੍ਵਚਨਨਿਰ੍ਦੇਸ਼ਾਤ੍ਪਿਤੁਰ੍ਵਚਨਗੌਰਵਾਤ੍ ।
ਵਚਨਂ ਕੌਸ਼ਿਕਸ੍ਯੇਤਿ ਕਰ੍ਤਵ੍ਯਮਵਿਸ਼ਙ੍ਕਯਾ ॥ 2 ॥
ਅਨੁਸ਼ਿष੍ਟੋऽਸ੍ਮ੍ਯਯੋਧ੍ਯਾਯਾਂ ਗੁਰੁਮਧ੍ਯੇ ਮਹਾਤ੍ਮਨਾ ।
ਪਿਤ੍ਰਾ ਦਸ਼ਰਥੇਨਾਹਂ ਨਾਵਜ੍ਞੇਯਂ ਹਿ ਤਦ੍ਵਚਃ ॥ 3 ॥
ਸੋऽਹਂ ਪਿਤੁਰ੍ਵਚਸ਼੍ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਸ਼ਾਸਨਾਦ੍ਬ੍ਰਹ੍ਮਵਾਦਿਨਃ ।
ਕਰਿष੍ਯਾਮਿ ਨ ਸਨ੍ਦੇਹਸ੍ਤਾਟਕਾਵਧਮੁਤ੍ਤਮਮ੍ ॥ 4 ॥
ਗੋਬ੍ਰਾਹ੍ਮਣਹਿਤਾਰ੍ਥਾਯ ਦੇਸ਼ਸ੍ਯਾਸ੍ਯ ਸੁਖਾਯ ਚ ।
ਤਵ ਚੈਵਾਪ੍ਰਮੇਯਸ੍ਯ ਵਚਨਂ ਕਰ੍ਤੁਮੁਦ੍ਯਤਃ ॥ 5 ॥
ਏਵਮੁਕ੍ਤ੍ਵਾ ਧਨੁਰ੍ਮਧ੍ਯੇ ਬਧ੍ਵਾ ਮੁष੍ਟਿਮਰਿਨ੍ਦਮਃ ।
ਜ੍ਯਾਸ਼ਬ੍ਦਮਕਰੋਤ੍ਤੀਵ੍ਰਂ ਦਿਸ਼ਸ਼੍ਸ਼ਬ੍ਦੇਨ ਨਾਦਯਨ੍ ॥ 6 ॥
ਤੇਨ ਸ਼ਬ੍ਦੇਨ ਵਿਤ੍ਰਸ੍ਤਾਸ੍ਤਾਟਕਾਵਨਵਾਸਿਨਃ ।
ਤਾਟਕਾ ਚ ਸੁਸਙ੍ਕ੍ਰੁਦ੍ਧਾ ਤੇਨ ਸ਼ਬ੍ਦੇਨ ਮੋਹਿਤਾ ॥ 7 ॥
ਤਂ ਸ਼ਬ੍ਦਮਭਿਨਿਧ੍ਯਾਯ ਰਾਕ੍षਸੀ ਕ੍ਰੋਧਮੂਰ੍ਛਿਤਾ ।
ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਚਾਭ੍ਯਦ੍ਰਵਦ੍ਵੇਗਾਦ੍ਯਤਸ਼੍ਸ਼ਬ੍ਦੋ ਵਿਨਿਸ੍ਸृਤਃ ॥ 8 ॥
ਤਾਂ ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਰਾਘਵਃ ਕ੍ਰੁਦ੍ਧਾਂ ਵਿਕृਤਾਂ ਵਿਕृਤਾਨਨਾਮ੍ ।
ਪ੍ਰਮਾਣੇਨਾਤਿਵृਦ੍ਧਾਂ ਚ ਲਕ੍ष੍ਮਣਂ ਸੋऽਭ੍ਯਭਾषਤ ॥ 9 ॥
ਪਸ਼੍ਯ ਲਕ੍ष੍ਮਣ ਯਕ੍षਿਣ੍ਯਾ ਭੈਰਵਂ ਦਾਰੁਣਂ ਵਪੁਃ ।
ਭਿਦ੍ਯੇਰਨ੍ ਦਰ੍ਸ਼ਨਾਦਸ੍ਯਾ ਭੀਰੂਣਾਂ ਹृਦਯਾਨਿ ਚ ॥ 10 ॥
ਏਨਾਂ ਪਸ਼੍ਯ ਦੁਰਾਧਰ੍षਾਂ ਮਾਯਾਬਲਸਮਨ੍ਵਿਤਾਮ੍ ।
ਵਿਨਿਵृਤ੍ਤਾਂ ਕਰੋਮ੍ਯਦ੍ਯ ਹृਤਕਰ੍ਣਾਗ੍ਰਨਾਸਿਕਾਮ੍ ॥ 11 ॥
ਨ ਹ੍ਯੇਨਾਮੁਤ੍ਸਹੇ ਹਨ੍ਤੁਂ ਸ੍ਤ੍ਰੀਸ੍ਵਭਾਵੇਨ ਰਕ੍षਿਤਾਮ੍ ।
ਵੀਰ੍ਯਂ ਚਾਸ੍ਯਾਂ ਗਤਿਂ ਚਾਪਿ ਹਨਿष੍ਯਾਮੀਤਿ ਮੇ ਮਤਿਃ ॥ 12 ॥
ਏਵਂ ਬ੍ਰੁਵਾਣੇ ਰਾਮੇ ਤੁ ਤਾਟਕਾ ਕ੍ਰੋਧਮੂਰ੍ਛਿਤਾ ।
ਉਦ੍ਯਮ੍ਯ ਬਾਹੂ ਗਰ੍ਜਨ੍ਤੀ ਰਾਮਮੇਵਾਭ੍ਯਧਾਵਤ ॥ 13 ॥
ਵਿਸ਼੍ਵਾਮਿਤ੍ਰਸ੍ਤੁ ਬ੍ਰਹ੍ਮਰ੍षਿਰ੍ਹੁਙ੍ਕਾਰੇਣਾਭਿਭਰ੍ਤ੍ਸ੍ਯਤਾਮ੍ ।
ਸ੍ਵਸ੍ਤਿ ਰਾਘਵਯੋਰਸ੍ਤੁ ਜਯਂ ਚੈਵਾਭ੍ਯਭਾषਤ ॥ 14 ॥
ਉਦ੍ਧੂਨ੍ਵਾਨਾ ਰਜੋ ਘੋਰਂ ਤਾਟਕਾ ਰਾਘਵਾਵੁਭੌ ।
ਰਜੋਮੋਹੇਨ ਮਹਤਾ ਮੁਹੂਰ੍ਤਂ ਸਾ ਵ੍ਯਮੋਹਯਤ੍ ॥ 15 ॥
ਤਤੋ ਮਾਯਾਂ ਸਮਾਸ੍ਥਾਯ ਸ਼ਿਲਾਵਰ੍षੇਣ ਰਾਘਵੌ ।
ਅਵਾਕਿਰਤ੍ਸੁਮਹਤਾ ਤਤਸ਼੍ਚੁਕ੍ਰੋਧ ਰਾਘਵਃ ॥ 16 ॥
ਸ਼ਿਲਾਵਰ੍षਂ ਮਹਤ੍ਤਸ੍ਯਾਸ਼੍ਸ਼ਰਵਰ੍षੇਣ ਰਾਘਵਃ ।
ਪ੍ਰਤਿਹਤ੍ਯੋਪਧਾਵਨ੍ਤ੍ਯਾਃ ਕਰੌ ਚਿਚ੍ਛੇਦ ਪਤ੍ਰਿਭਿਃ ॥ 17 ॥
ਤਤਸ਼੍ਛਿਨ੍ਨਭੁਜਾਂ ਸ਼੍ਰਾਨ੍ਤਾਮਭ੍ਯਾਸ਼ੇ ਪਰਿਗਰ੍ਜਤੀਮ੍ ।
ਸੌਮਿਤ੍ਰਿਰਕਰੋਤ੍ਕ੍ਰੋਧਾਦ੍ਧृਤਕਰ੍ਣਾਗ੍ਰਨਾਸਿਕਾਮ੍ ॥ 18 ॥
ਕਾਮਰੂਪਧਰਾ ਸਦ੍ਯਃ ਕृਤ੍ਵਾ ਰੂਪਾਣ੍ਯਨੇਕਸ਼ਃ ।
ਅਨ੍ਤਰ੍ਧਾਨਂ ਗਤਾ ਯਕ੍षੀ ਮੋਹਯਨ੍ਤੀਵ ਮਾਯਯਾ ॥ 19 ॥
ਅਸ਼੍ਮਵਰ੍षਂ ਵਿਮੁਞ੍ਚਨ੍ਤੀ ਭੈਰਵਂ ਵਿਚਚਾਰ ਹ ।
ਤਤਸ੍ਤਾਵਸ਼੍ਮਵਰ੍षੇਣ ਕੀਰ੍ਯਮਾਣੌ ਸਮਨ੍ਤਤਃ ॥ 20 ॥
ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਗਾਧਿਸੁਤਸ਼੍ਸ਼੍ਰੀਮਾਨਿਦਂ ਵਚਨਮਬ੍ਰਵੀਤ੍ ।
ਅਲਂ ਤੇ ਘृਣਯਾ ਰਾਮ ਪਾਪੈषਾ ਦੁष੍ਟਚਾਰਿਣੀ ॥ 21 ॥
ਯਜ੍ਞਵਿਘ੍ਨਕਰੀ ਯਕ੍षੀ ਪੁਰਾਵਰ੍ਧਤਿ ਮਾਯਯਾ ।
ਵਧ੍ਯਤਾਂ ਤਾਵਦੇਵੈषਾ ਪੁਰਾ ਸਨ੍ਧ੍ਯਾ ਪ੍ਰਵਰ੍ਤਤੇ ॥ 22 ॥
ਰਕ੍षਾਂਸਿ ਸਨ੍ਧ੍ਯਾਕਾਲੇषੁ ਦੁਰ੍ਧਰ੍षਾਣਿ ਭਵਨ੍ਤਿ ਵੈ ।
ਇਤ੍ਯੁਕ੍ਤਸ੍ਤੁ ਤਦਾ ਯਕ੍षੀ ਅਸ਼੍ਮਵृष੍ਟ੍ਯਾਭਿਵਰ੍षਤੀਮ੍ ॥ 23 ॥
ਦਰ੍ਸ਼ਯਨ੍ ਸ਼ਬ੍ਦਵੇਧਿਤ੍ਵਂ ਤਾਂ ਰੁਰੋਧ ਸ ਸਾਯਕੈਃ ।
ਸਾ ਰੁਦ੍ਧਾ ਸ਼ਰਜਾਲੇਨ ਮਾਯਾਬਲਸਮਨ੍ਵਿਤਾ ॥ 24 ॥
ਅਭਿਦੁਦ੍ਰਾਵ ਕਾਕੁਤ੍ਸ੍ਥਂ ਲਕ੍ष੍ਮਣਂ ਚ ਵਿਨੇਦੁषੀ ।
ਤਾਮਾਪਤਨ੍ਤੀਂ ਵੇਗੇਨ ਵਿਕ੍ਰਾਨ੍ਤਾਮਸ਼ਨੀਮਿਵ ॥ 25 ॥
ਸ਼ਰੇਣੋਰਸਿ ਵਿਵ੍ਯਾਥ ਸਾ ਪਪਾਤ ਮਮਾਰ ਚ ।
ਤਾਂ ਹਤਾਂ ਭੀਮਸਙ੍ਕਾਸ਼ਾਂ ਦृष੍ਟ੍ਵਾ ਸੁਰਪਤਿਸ੍ਤਦਾ ॥ 26 ॥
ਸਾਧੁ ਸਾਧ੍ਵਿਤਿ ਕਾਕੁਤ੍ਸ੍ਥਂ ਸੁਰਾਸ਼੍ਚ ਸਮਪੂਜਯਨ੍ ।
ਉਵਾਚ ਪਰਮਪ੍ਰੀਤ ਸ੍ਸਹਸ੍ਰਾਕ੍षਃ ਪੁਰਨ੍ਦਰਃ ॥ 27 ॥
ਸੁਰਾਸ਼੍ਚ ਸਰ੍ਵੇ ਸਂਹृष੍ਟਾ ਵਿਸ਼੍ਵਾਮਿਤ੍ਰਮਥਾਬ੍ਰੁਵਨ੍ ।
ਮੁਨੇ ਕੌਸ਼ਿਕ ਭਦ੍ਰਂ ਤੇ ਸੇਨ੍ਦ੍ਰਾਸ੍ਸਰ੍ਵੇ ਮਰੁਦ੍ਗਣਾਃ ॥ 28 ॥
ਤੋषਿਤਾਃ ਕਰ੍ਮਣਾऽਨੇਨ ਸ੍ਨੇਹਂ ਦਰ੍ਸ਼ਯ ਰਾਘਵੇ ।
ਪ੍ਰਜਾਪਤੇਰ੍ਭृਸ਼ਾਸ਼੍ਵਸ੍ਯ ਪੁਤ੍ਰਾਨ੍ ਸਤ੍ਯਪਰਾਕ੍ਰਮਾਨ੍ ॥ 29 ॥
ਤਪੋਬਲਭृਤੋ ਬ੍ਰਹ੍ਮਨ੍ ਰਾਘਵਾਯ ਨਿਵੇਦਯ ।
ਪਾਤ੍ਰਭੂਤਸ਼੍ਚ ਤੇ ਬ੍ਰਹ੍ਮਂਸ੍ਤਵਾਨੁਗਮਨੇ ਧृਤਃ ॥ 30 ॥
ਕਰ੍ਤਵ੍ਯਂ ਚ ਮਹਤ੍ਕਰ੍ਮ ਸੁਰਾਣਾਂ ਰਾਜਸੂਨੁਨਾ ।
ਏਵਮੁਕ੍ਤ੍ਵਾ ਸੁਰਾਸ੍ਸਰ੍ਵੇ ਹृष੍ਟਾ ਜਗ੍ਮੁਰ੍ਯਥਾਗਤਮ੍ ॥ 31 ॥
ਵਿਸ਼੍ਵਾਮਿਤ੍ਰਂ ਪੁਰਸ੍ਕृਤ੍ਯ ਤਤਸ੍ਸਨ੍ਧ੍ਯਾ ਪ੍ਰਵਰ੍ਤਤੇ ।
ਤਤੋ ਮੁਨਿਵਰਃ ਪ੍ਰੀਤਸ੍ਤਾਟਕਾਵਧਤੋषਿਤਃ ॥ 32 ॥
ਮੂਰ੍ਧ੍ਨਿ ਰਾਮਮੁਪਾਘ੍ਰਾਯ ਇਦਂ ਵਚਨਮਬ੍ਰਵੀਤ੍ ।
ਇਹਾਦ੍ਯ ਰਜਨੀਂ ਰਾਮ ਵਸੇਮ ਸ਼ੁਭਦਰ੍ਸ਼ਨ ॥ 33 ॥
ਸ਼੍ਵਃ ਪ੍ਰਭਾਤੇ ਗਮਿष੍ਯਾਮਸ੍ਤਦਾਸ਼੍ਰਮਪਦਂ ਮਮ ।
ਵਿਸ਼੍ਵਾਮਿਤ੍ਰਵਚਃ ਸ਼੍ਰੁਤ੍ਵਾ ਹृष੍ਟੋ ਦਸ਼ਰਥਾਤ੍ਮਜਃ ॥ 34 ॥
ਉਵਾਸ ਰਜਨੀਂ ਤਤ੍ਰ ਤਾਟਕਾਯਾ ਵਨੇ ਸੁਖਮ੍ ।
ਮੁਕ੍ਤਸ਼ਾਪਂ ਵਨਂ ਤਚ੍ਚ ਤਸ੍ਮਿਨ੍ਨੇਵ ਤਦਾਹਨਿ ॥ 35 ॥
ਰਮਣੀਯਂ ਵਿਬਭ੍ਰਾਜ ਯਥਾ ਚੈਤ੍ਰਰਥਂ ਵਨਮ੍ ।
ਨਿਹਤ੍ਯ ਤਾਂ ਯਕ੍षਸੁਤਾਂ ਸ ਰਾਮਃ ਪ੍ਰਸ਼ਸ੍ਯਮਾਨਸ੍ਸੁਰਸਿਦ੍ਧਸਙ੍ਘੈਃ ।
ਉਵਾਸ ਤਸ੍ਮਿਨ੍ਮੁਨਿਨਾ ਸਹੈਵ ਪ੍ਰਭਾਤਵੇਲਾਂ ਪ੍ਰਤਿਬੋਧ੍ਯਮਾਨਃ ॥ 36 ॥
ਇਤ੍ਯਾਰ੍षੇ ਸ਼੍ਰੀਮਦ੍ਰਾਮਾਯਣੇ ਵਾਲ੍ਮੀਕੀਯ ਆਦਿਕਾਵ੍ਯੇ ਬਾਲਕਾਣ੍ਡੇ षਡ੍ਵਿਂਸ਼ਸ੍ਸਰ੍ਗਃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
munervacanamaklībaṃ śrutvā naravarātmajaḥ |
rāghavaḥ prāñjalirbhūtvā pratyuvāca dṛḍhavrataḥ || 1 ||
piturvacananirdeśātpiturvacanagauravāt |
vacanaṃ kauśikasyeti kartavyamaviśaṅkayā || 2 ||
anuśiṣṭo'smyayodhyāyāṃ gurumadhye mahātmanā |
pitrā daśarathenāhaṃ nāvajñeyaṃ hi tadvacaḥ || 3 ||
so'haṃ piturvacaśśrutvā śāsanādbrahmavādinaḥ |
kariṣyāmi na sandehastāṭakāvadhamuttamam || 4 ||
gobrāhmaṇahitārthāya deśasyāsya sukhāya ca |
tava caivāprameyasya vacanaṃ kartumudyataḥ || 5 ||
evamuktvā dhanurmadhye badhvā muṣṭimarindamaḥ |
jyāśabdamakarottīvraṃ diśaśśabdena nādayan || 6 ||
tena śabdena vitrastāstāṭakāvanavāsinaḥ |
tāṭakā ca susaṅkruddhā tena śabdena mohitā || 7 ||
taṃ śabdamabhinidhyāya rākṣasī krodhamūrchitā |
śrutvā cābhyadravadvegādyataśśabdo vinissṛtaḥ || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā rāghavaḥ kruddhāṃ vikṛtāṃ vikṛtānanām |
pramāṇenātivṛddhāṃ ca lakṣmaṇaṃ so'bhyabhāṣata || 9 ||
paśya lakṣmaṇa yakṣiṇyā bhairavaṃ dāruṇaṃ vapuḥ |
bhidyeran darśanādasyā bhīrūṇāṃ hṛdayāni ca || 10 ||
enāṃ paśya durādharṣāṃ māyābalasamanvitām |
vinivṛttāṃ karomyadya hṛtakarṇāgranāsikām || 11 ||
na hyenāmutsahe hantuṃ strīsvabhāvena rakṣitām |
vīryaṃ cāsyāṃ gatiṃ cāpi haniṣyāmīti me matiḥ || 12 ||
evaṃ bruvāṇe rāme tu tāṭakā krodhamūrchitā |
udyamya bāhū garjantī rāmamevābhyadhāvata || 13 ||
viśvāmitrastu brahmarṣirhuṅkāreṇābhibhartsyatām |
svasti rāghavayorastu jayaṃ caivābhyabhāṣata || 14 ||
uddhūnvānā rajo ghoraṃ tāṭakā rāghavāvubhau |
rajomohena mahatā muhūrtaṃ sā vyamohayat || 15 ||
tato māyāṃ samāsthāya śilāvarṣeṇa rāghavau |
avākiratsumahatā tataścukrodha rāghavaḥ || 16 ||
śilāvarṣaṃ mahattasyāśśaravarṣeṇa rāghavaḥ |
pratihatyopadhāvantyāḥ karau ciccheda patribhiḥ || 17 ||
tataśchinnabhujāṃ śrāntāmabhyāśe parigarjatīm |
saumitrirakarotkrodhāddhṛtakarṇāgranāsikām || 18 ||
kāmarūpadharā sadyaḥ kṛtvā rūpāṇyanekaśaḥ |
antardhānaṃ gatā yakṣī mohayantīva māyayā || 19 ||
aśmavarṣaṃ vimuñcantī bhairavaṃ vicacāra ha |
tatastāvaśmavarṣeṇa kīryamāṇau samantataḥ || 20 ||
dṛṣṭvā gādhisutaśśrīmānidaṃ vacanamabravīt |
alaṃ te ghṛṇayā rāma pāpaiṣā duṣṭacāriṇī || 21 ||
yajñavighnakarī yakṣī purāvardhati māyayā |
vadhyatāṃ tāvadevaiṣā purā sandhyā pravartate || 22 ||
rakṣāṃsi sandhyākāleṣu durdharṣāṇi bhavanti vai |
ityuktastu tadā yakṣī aśmavṛṣṭyābhivarṣatīm || 23 ||
darśayan śabdavedhitvaṃ tāṃ rurodha sa sāyakaiḥ |
sā ruddhā śarajālena māyābalasamanvitā || 24 ||
abhidudrāva kākutsthaṃ lakṣmaṇaṃ ca vineduṣī |
tāmāpatantīṃ vegena vikrāntāmaśanīmiva || 25 ||
śareṇorasi vivyātha sā papāta mamāra ca |
tāṃ hatāṃ bhīmasaṅkāśāṃ dṛṣṭvā surapatistadā || 26 ||
sādhu sādhviti kākutsthaṃ surāśca samapūjayan |
uvāca paramaprīta ssahasrākṣaḥ purandaraḥ || 27 ||
surāśca sarve saṃhṛṣṭā viśvāmitramathābruvan |
mune kauśika bhadraṃ te sendrāssarve marudgaṇāḥ || 28 ||
toṣitāḥ karmaṇā'nena snehaṃ darśaya rāghave |
prajāpaterbhṛśāśvasya putrān satyaparākramān || 29 ||
tapobalabhṛto brahman rāghavāya nivedaya |
pātrabhūtaśca te brahmaṃstavānugamane dhṛtaḥ || 30 ||
kartavyaṃ ca mahatkarma surāṇāṃ rājasūnunā |
evamuktvā surāssarve hṛṣṭā jagmuryathāgatam || 31 ||
viśvāmitraṃ puraskṛtya tatassandhyā pravartate |
tato munivaraḥ prītastāṭakāvadhatoṣitaḥ || 32 ||
mūrdhni rāmamupāghrāya idaṃ vacanamabravīt |
ihādya rajanīṃ rāma vasema śubhadarśana || 33 ||
śvaḥ prabhāte gamiṣyāmastadāśramapadaṃ mama |
viśvāmitravacaḥ śrutvā hṛṣṭo daśarathātmajaḥ || 34 ||
uvāsa rajanīṃ tatra tāṭakāyā vane sukham |
muktaśāpaṃ vanaṃ tacca tasminneva tadāhani || 35 ||
ramaṇīyaṃ vibabhrāja yathā caitrarathaṃ vanam |
nihatya tāṃ yakṣasutāṃ sa rāmaḥ praśasyamānassurasiddhasaṅghaiḥ |
uvāsa tasminmuninā sahaiva prabhātavelāṃ pratibodhyamānaḥ || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षड्विंशस्सर्गः ।
मुनेर्वचनमक्लीबं श्रुत्वा नरवरात्मजः ।
राघवः प्राञ्जलिर्भूत्वा प्रत्युवाच दृढव्रतः ॥ 1 ॥
पितुर्वचननिर्देशात्पितुर्वचनगौरवात् ।
वचनं कौशिकस्येति कर्तव्यमविशङ्कया ॥ 2 ॥
अनुशिष्टोऽस्म्ययोध्यायां गुरुमध्ये महात्मना ।
पित्रा दशरथेनाहं नावज्ञेयं हि तद्वचः ॥ 3 ॥
सोऽहं पितुर्वचश्श्रुत्वा शासनाद्ब्रह्मवादिनः ।
करिष्यामि न सन्देहस्ताटकावधमुत्तमम् ॥ 4 ॥
गोब्राह्मणहितार्थाय देशस्यास्य सुखाय च ।
तव चैवाप्रमेयस्य वचनं कर्तुमुद्यतः ॥ 5 ॥
एवमुक्त्वा धनुर्मध्ये बध्वा मुष्टिमरिन्दमः ।
ज्याशब्दमकरोत्तीव्रं दिशश्शब्देन नादयन् ॥ 6 ॥
तेन शब्देन वित्रस्तास्ताटकावनवासिनः ।
ताटका च सुसङ्क्रुद्धा तेन शब्देन मोहिता ॥ 7 ॥
तं शब्दमभिनिध्याय राक्षसी क्रोधमूर्छिता ।
श्रुत्वा चाभ्यद्रवद्वेगाद्यतश्शब्दो विनिस्सृतः ॥ 8 ॥
तां दृष्ट्वा राघवः क्रुद्धां विकृतां विकृताननाम् ।
प्रमाणेनातिवृद्धां च लक्ष्मणं सोऽभ्यभाषत ॥ 9 ॥
पश्य लक्ष्मण यक्षिण्या भैरवं दारुणं वपुः ।
भिद्येरन् दर्शनादस्या भीरूणां हृदयानि च ॥ 10 ॥
एनां पश्य दुराधर्षां मायाबलसमन्विताम् ।
विनिवृत्तां करोम्यद्य हृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ 11 ॥
न ह्येनामुत्सहे हन्तुं स्त्रीस्वभावेन रक्षिताम् ।
वीर्यं चास्यां गतिं चापि हनिष्यामीति मे मतिः ॥ 12 ॥
एवं ब्रुवाणे रामे तु ताटका क्रोधमूर्छिता ।
उद्यम्य बाहू गर्जन्ती राममेवाभ्यधावत ॥ 13 ॥
विश्वामित्रस्तु ब्रह्मर्षिर्हुङ्कारेणाभिभर्त्स्यताम् ।
स्वस्ति राघवयोरस्तु जयं चैवाभ्यभाषत ॥ 14 ॥
उद्धून्वाना रजो घोरं ताटका राघवावुभौ ।
रजोमोहेन महता मुहूर्तं सा व्यमोहयत् ॥ 15 ॥
ततो मायां समास्थाय शिलावर्षेण राघवौ ।
अवाकिरत्सुमहता ततश्चुक्रोध राघवः ॥ 16 ॥
शिलावर्षं महत्तस्याश्शरवर्षेण राघवः ।
प्रतिहत्योपधावन्त्याः करौ चिच्छेद पत्रिभिः ॥ 17 ॥
ततश्छिन्नभुजां श्रान्तामभ्याशे परिगर्जतीम् ।
सौमित्रिरकरोत्क्रोधाद्धृतकर्णाग्रनासिकाम् ॥ 18 ॥
कामरूपधरा सद्यः कृत्वा रूपाण्यनेकशः ।
अन्तर्धानं गता यक्षी मोहयन्तीव मायया ॥ 19 ॥
अश्मवर्षं विमुञ्चन्ती भैरवं विचचार ह ।
ततस्तावश्मवर्षेण कीर्यमाणौ समन्ततः ॥ 20 ॥
दृष्ट्वा गाधिसुतश्श्रीमानिदं वचनमब्रवीत् ।
अलं ते घृणया राम पापैषा दुष्टचारिणी ॥ 21 ॥
यज्ञविघ्नकरी यक्षी पुरावर्धति मायया ।
वध्यतां तावदेवैषा पुरा सन्ध्या प्रवर्तते ॥ 22 ॥
रक्षांसि सन्ध्याकालेषु दुर्धर्षाणि भवन्ति वै ।
इत्युक्तस्तु तदा यक्षी अश्मवृष्ट्याभिवर्षतीम् ॥ 23 ॥
दर्शयन् शब्दवेधित्वं तां रुरोध स सायकैः ।
सा रुद्धा शरजालेन मायाबलसमन्विता ॥ 24 ॥
अभिदुद्राव काकुत्स्थं लक्ष्मणं च विनेदुषी ।
तामापतन्तीं वेगेन विक्रान्तामशनीमिव ॥ 25 ॥
शरेणोरसि विव्याथ सा पपात ममार च ।
तां हतां भीमसङ्काशां दृष्ट्वा सुरपतिस्तदा ॥ 26 ॥
साधु साध्विति काकुत्स्थं सुराश्च समपूजयन् ।
उवाच परमप्रीत स्सहस्राक्षः पुरन्दरः ॥ 27 ॥
सुराश्च सर्वे संहृष्टा विश्वामित्रमथाब्रुवन् ।
मुने कौशिक भद्रं ते सेन्द्रास्सर्वे मरुद्गणाः ॥ 28 ॥
तोषिताः कर्मणाऽनेन स्नेहं दर्शय राघवे ।
प्रजापतेर्भृशाश्वस्य पुत्रान् सत्यपराक्रमान् ॥ 29 ॥
तपोबलभृतो ब्रह्मन् राघवाय निवेदय ।
पात्रभूतश्च ते ब्रह्मंस्तवानुगमने धृतः ॥ 30 ॥
कर्तव्यं च महत्कर्म सुराणां राजसूनुना ।
एवमुक्त्वा सुरास्सर्वे हृष्टा जग्मुर्यथागतम् ॥ 31 ॥
विश्वामित्रं पुरस्कृत्य ततस्सन्ध्या प्रवर्तते ।
ततो मुनिवरः प्रीतस्ताटकावधतोषितः ॥ 32 ॥
मूर्ध्नि राममुपाघ्राय इदं वचनमब्रवीत् ।
इहाद्य रजनीं राम वसेम शुभदर्शन ॥ 33 ॥
श्वः प्रभाते गमिष्यामस्तदाश्रमपदं मम ।
विश्वामित्रवचः श्रुत्वा हृष्टो दशरथात्मजः ॥ 34 ॥
उवास रजनीं तत्र ताटकाया वने सुखम् ।
मुक्तशापं वनं तच्च तस्मिन्नेव तदाहनि ॥ 35 ॥
रमणीयं विबभ्राज यथा चैत्ररथं वनम् ।
निहत्य तां यक्षसुतां स रामः प्रशस्यमानस्सुरसिद्धसङ्घैः ।
उवास तस्मिन्मुनिना सहैव प्रभातवेलां प्रतिबोध्यमानः ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षड्विंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaḍviṃśassargaḥ |
munervacanamaklībaṃ śrutvā naravarātmajaḥ |
rāghavaḥ prāñjalirbhūtvā pratyuvāca dṛḍhavrataḥ || 1 ||
piturvacananirdeśātpiturvacanagauravāt |
vacanaṃ kauśikasyeti kartavyamaviśaṅkayā || 2 ||
anuśiṣṭo'smyayodhyāyāṃ gurumadhye mahātmanā |
pitrā daśarathenāhaṃ nāvajñeyaṃ hi tadvacaḥ || 3 ||
so'haṃ piturvacaśśrutvā śāsanādbrahmavādinaḥ |
kariṣyāmi na sandehastāṭakāvadhamuttamam || 4 ||
gobrāhmaṇahitārthāya deśasyāsya sukhāya ca |
tava caivāprameyasya vacanaṃ kartumudyataḥ || 5 ||
evamuktvā dhanurmadhye badhvā muṣṭimarindamaḥ |
jyāśabdamakarottīvraṃ diśaśśabdena nādayan || 6 ||
tena śabdena vitrastāstāṭakāvanavāsinaḥ |
tāṭakā ca susaṅkruddhā tena śabdena mohitā || 7 ||
taṃ śabdamabhinidhyāya rākṣasī krodhamūrchitā |
śrutvā cābhyadravadvegādyataśśabdo vinissṛtaḥ || 8 ||
tāṃ dṛṣṭvā rāghavaḥ kruddhāṃ vikṛtāṃ vikṛtānanām |
pramāṇenātivṛddhāṃ ca lakṣmaṇaṃ so'bhyabhāṣata || 9 ||
paśya lakṣmaṇa yakṣiṇyā bhairavaṃ dāruṇaṃ vapuḥ |
bhidyeran darśanādasyā bhīrūṇāṃ hṛdayāni ca || 10 ||
enāṃ paśya durādharṣāṃ māyābalasamanvitām |
vinivṛttāṃ karomyadya hṛtakarṇāgranāsikām || 11 ||
na hyenāmutsahe hantuṃ strīsvabhāvena rakṣitām |
vīryaṃ cāsyāṃ gatiṃ cāpi haniṣyāmīti me matiḥ || 12 ||
evaṃ bruvāṇe rāme tu tāṭakā krodhamūrchitā |
udyamya bāhū garjantī rāmamevābhyadhāvata || 13 ||
viśvāmitrastu brahmarṣirhuṅkāreṇābhibhartsyatām |
svasti rāghavayorastu jayaṃ caivābhyabhāṣata || 14 ||
uddhūnvānā rajo ghoraṃ tāṭakā rāghavāvubhau |
rajomohena mahatā muhūrtaṃ sā vyamohayat || 15 ||
tato māyāṃ samāsthāya śilāvarṣeṇa rāghavau |
avākiratsumahatā tataścukrodha rāghavaḥ || 16 ||
śilāvarṣaṃ mahattasyāśśaravarṣeṇa rāghavaḥ |
pratihatyopadhāvantyāḥ karau ciccheda patribhiḥ || 17 ||
tataśchinnabhujāṃ śrāntāmabhyāśe parigarjatīm |
saumitrirakarotkrodhāddhṛtakarṇāgranāsikām || 18 ||
kāmarūpadharā sadyaḥ kṛtvā rūpāṇyanekaśaḥ |
antardhānaṃ gatā yakṣī mohayantīva māyayā || 19 ||
aśmavarṣaṃ vimuñcantī bhairavaṃ vicacāra ha |
tatastāvaśmavarṣeṇa kīryamāṇau samantataḥ || 20 ||
dṛṣṭvā gādhisutaśśrīmānidaṃ vacanamabravīt |
alaṃ te ghṛṇayā rāma pāpaiṣā duṣṭacāriṇī || 21 ||
yajñavighnakarī yakṣī purāvardhati māyayā |
vadhyatāṃ tāvadevaiṣā purā sandhyā pravartate || 22 ||
rakṣāṃsi sandhyākāleṣu durdharṣāṇi bhavanti vai |
ityuktastu tadā yakṣī aśmavṛṣṭyābhivarṣatīm || 23 ||
darśayan śabdavedhitvaṃ tāṃ rurodha sa sāyakaiḥ |
sā ruddhā śarajālena māyābalasamanvitā || 24 ||
abhidudrāva kākutsthaṃ lakṣmaṇaṃ ca vineduṣī |
tāmāpatantīṃ vegena vikrāntāmaśanīmiva || 25 ||
śareṇorasi vivyātha sā papāta mamāra ca |
tāṃ hatāṃ bhīmasaṅkāśāṃ dṛṣṭvā surapatistadā || 26 ||
sādhu sādhviti kākutsthaṃ surāśca samapūjayan |
uvāca paramaprīta ssahasrākṣaḥ purandaraḥ || 27 ||
surāśca sarve saṃhṛṣṭā viśvāmitramathābruvan |
mune kauśika bhadraṃ te sendrāssarve marudgaṇāḥ || 28 ||
toṣitāḥ karmaṇā'nena snehaṃ darśaya rāghave |
prajāpaterbhṛśāśvasya putrān satyaparākramān || 29 ||
tapobalabhṛto brahman rāghavāya nivedaya |
pātrabhūtaśca te brahmaṃstavānugamane dhṛtaḥ || 30 ||
kartavyaṃ ca mahatkarma surāṇāṃ rājasūnunā |
evamuktvā surāssarve hṛṣṭā jagmuryathāgatam || 31 ||
viśvāmitraṃ puraskṛtya tatassandhyā pravartate |
tato munivaraḥ prītastāṭakāvadhatoṣitaḥ || 32 ||
mūrdhni rāmamupāghrāya idaṃ vacanamabravīt |
ihādya rajanīṃ rāma vasema śubhadarśana || 33 ||
śvaḥ prabhāte gamiṣyāmastadāśramapadaṃ mama |
viśvāmitravacaḥ śrutvā hṛṣṭo daśarathātmajaḥ || 34 ||
uvāsa rajanīṃ tatra tāṭakāyā vane sukham |
muktaśāpaṃ vanaṃ tacca tasminneva tadāhani || 35 ||
ramaṇīyaṃ vibabhrāja yathā caitrarathaṃ vanam |
nihatya tāṃ yakṣasutāṃ sa rāmaḥ praśasyamānassurasiddhasaṅghaiḥ |
uvāsa tasminmuninā sahaiva prabhātavelāṃ pratibodhyamānaḥ || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaḍviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gurmukhi script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.