ଶ୍ରୀମଦ୍ଭଗଵଦ୍ଗୀତା ମୂଲମ୍ - ଷୋଡଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ

Shrimadbhagavadgita Mulam - Shodasho'dhyayah

✍️ Vyasa 📂 Gita 🖋️ Oriya script
📄 Download PDF
ଓଁ ଶ୍ରୀ ପରମାତ୍ମନେ ନମଃ
ଅଥ ଷୋଡଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ।
ଦୈଵାସୁରସମ୍ପଦ୍ଵିଭାଗଯୋଗଃ
ଶ୍ରୀଭଗଵାନୁଵାଚ
ଅଭଯଂ ସତ୍ତ୍ଵସଂଶୁଦ୍ଧିର୍ଜ୍ଞାନଯୋଗଵ୍ଯଵସ୍ଥିତିଃ ।
ଦାନଂ ଦମଶ୍ଚ ଯଜ୍ଞଶ୍ଚ ସ୍ଵାଧ୍ଯାଯସ୍ତପ ଆର୍ଜଵମ୍ ॥ 1 ॥
ଅହିଂସା ସତ୍ଯମକ୍ରୋଧସ୍ତ୍ଯାଗଃ ଶାନ୍ତିରପୈଶୁନମ୍ ।
ଦଯା ଭୂତେଷ୍ଵଲୋଲୁପ୍ତ୍ଵଂ ମାର୍ଦଵଂ ହ୍ରୀରଚାପଲମ୍ ॥ 2 ॥
ତେଜଃ କ୍ଷମା ଧୃତିଃ ଶୌଚମଦ୍ରୋହୋ ନାତିମାନିତା ।
ଭଵନ୍ତି ସମ୍ପଦଂ ଦୈଵୀମଭିଜାତସ୍ଯ ଭାରତ ॥ 3 ॥
ଦମ୍ଭୋ ଦର୍ପୋଽଭିମାନଶ୍ଚ କ୍ରୋଧଃ ପାରୁଷ୍ଯମେଵ ଚ ।
ଅଜ୍ଞାନଂ ଚାଭିଜାତସ୍ଯ ପାର୍ଥ ସମ୍ପଦମାସୁରୀମ୍ ॥ 4 ॥
ଦୈଵୀ ସମ୍ପଦ୍ଵିମୋକ୍ଷାଯ ନିବନ୍ଧାଯାସୁରୀ ମତା ।
ମା ଶୁଚଃ ସମ୍ପଦଂ ଦୈଵୀମଭିଜାତୋଽସି ପାଣ୍ଡଵ ॥ 5 ॥
ଦ୍ଵୌ ଭୂତସର୍ଗୌ ଲୋକେଽସ୍ମିନ୍ଦୈଵ ଆସୁର ଏଵ ଚ ।
ଦୈଵୋ ଵିସ୍ତରଶଃ ପ୍ରୋକ୍ତ ଆସୁରଂ ପାର୍ଥ ମେ ଶୃଣୁ ॥ 6 ॥
ପ୍ରଵୃତ୍ତିଂ ଚ ନିଵୃତ୍ତିଂ ଚ ଜନା ନ ଵିଦୁରାସୁରାଃ ।
ନ ଶୌଚଂ ନାପି ଚାଚାରୋ ନ ସତ୍ଯଂ ତେଷୁ ଵିଦ୍ଯତେ ॥ 7 ॥
ଅସତ୍ଯମପ୍ରତିଷ୍ଠଂ ତେ ଜଗଦାହୁରନୀଶ୍ଵରମ୍ ।
ଅପରସ୍ପରସମ୍ଭୂତଂ କିମନ୍ଯତ୍କାମହୈତୁକମ୍ ॥ 8 ॥
ଏତାଂ ଦୃଷ୍ଟିମଵଷ୍ଟଭ୍ଯ ନଷ୍ଟାତ୍ମାନୋଽଲ୍ପବୁଦ୍ଧଯଃ ।
ପ୍ରଭଵନ୍ତ୍ଯୁଗ୍ରକର୍ମାଣଃ କ୍ଷଯାଯ ଜଗତୋଽହିତାଃ ॥ 9 ॥
କାମମାଶ୍ରିତ୍ଯ ଦୁଷ୍ପୂରଂ ଦମ୍ଭମାନମଦାନ୍ଵିତାଃ ।
ମୋହାଦ୍ଗୃହୀତ୍ଵାସଦ୍ଗ୍ରାହାନ୍ପ୍ରଵର୍ତନ୍ତେଽଶୁଚିଵ୍ରତାଃ ॥ 10 ॥
ଚିନ୍ତାମପରିମେଯାଂ ଚ ପ୍ରଲଯାନ୍ତାମୁପାଶ୍ରିତାଃ ।
କାମୋପଭୋଗପରମା ଏତାଵଦିତି ନିଶ୍ଚିତାଃ ॥ 11 ॥
ଆଶାପାଶଶତୈର୍ବଦ୍ଧାଃ କାମକ୍ରୋଧପରାଯଣାଃ ।
ଈହନ୍ତେ କାମଭୋଗାର୍ଥମନ୍ଯାଯେନାର୍ଥସଞ୍ଚଯାନ୍ ॥ 12 ॥
ଇଦମଦ୍ଯ ମଯା ଲବ୍ଧମିମଂ ପ୍ରାପ୍ସ୍ଯେ ମନୋରଥମ୍ ।
ଇଦମସ୍ତୀଦମପି ମେ ଭଵିଷ୍ଯତି ପୁନର୍ଧନମ୍ ॥ 13 ॥
ଅସୌ ମଯା ହତଃ ଶତ୍ରୁର୍ହନିଷ୍ଯେ ଚାପରାନପି ।
ଈଶ୍ଵରୋଽହମହଂ ଭୋଗୀ ସିଦ୍ଧୋଽହଂ ବଲଵାନ୍ସୁଖୀ ॥ 14 ॥
ଆଢ୍ଯୋଽଭିଜନଵାନସ୍ମି କୋଽନ୍ଯୋସ୍ତି ସଦୃଶୋ ମଯା ।
ଯକ୍ଷ୍ଯେ ଦାସ୍ଯାମି ମୋଦିଷ୍ଯ ଇତ୍ଯଜ୍ଞାନଵିମୋହିତାଃ ॥ 15 ॥
ଅନେକଚିତ୍ତଵିଭ୍ରାନ୍ତା ମୋହଜାଲସମାଵୃତାଃ ।
ପ୍ରସକ୍ତାଃ କାମଭୋଗେଷୁ ପତନ୍ତି ନରକେଽଶୁଚୌ ॥ 16 ॥
ଆତ୍ମସମ୍ଭାଵିତାଃ ସ୍ତବ୍ଧା ଧନମାନମଦାନ୍ଵିତାଃ ।
ଯଜନ୍ତେ ନାମଯଜ୍ଞୈସ୍ତେ ଦମ୍ଭେନାଵିଧିପୂର୍ଵକମ୍ ॥ 17 ॥
ଅହଙ୍କାରଂ ବଲଂ ଦର୍ପଂ କାମଂ କ୍ରୋଧଂ ଚ ସଂଶ୍ରିତାଃ ।
ମାମାତ୍ମପରଦେହେଷୁ ପ୍ରଦ୍ଵିଷନ୍ତୋଽଭ୍ଯସୂଯକାଃ ॥ 18 ॥
ତାନହଂ ଦ୍ଵିଷତଃ କ୍ରୂରାନ୍ସଂସାରେଷୁ ନରାଧମାନ୍ ।
କ୍ଷିପାମ୍ଯଜସ୍ରମଶୁଭାନାସୁରୀଷ୍ଵେଵ ଯୋନିଷୁ ॥ 19 ॥
ଆସୁରୀଂ ଯୋନିମାପନ୍ନା ମୂଢା ଜନ୍ମନି ଜନ୍ମନି ।
ମାମପ୍ରାପ୍ଯୈଵ କୌନ୍ତେଯ ତତୋ ଯାନ୍ତ୍ଯଧମାଂ ଗତିମ୍ ॥ 20 ॥
ତ୍ରିଵିଧଂ ନରକସ୍ଯେଦଂ ଦ୍ଵାରଂ ନାଶନମାତ୍ମନଃ ।
କାମଃ କ୍ରୋଧସ୍ତଥା ଲୋଭସ୍ତସ୍ମାଦେତତ୍ତ୍ରଯଂ ତ୍ଯଜେତ୍ ॥ 21 ॥
ଏତୈର୍ଵିମୁକ୍ତଃ କୌନ୍ତେଯ ତମୋଦ୍ଵାରୈସ୍ତ୍ରିଭିର୍ନରଃ ।
ଆଚରତ୍ଯାତ୍ମନଃ ଶ୍ରେଯସ୍ତତୋ ଯାତି ପରାଂ ଗତିମ୍ ॥ 22 ॥
ଯଃ ଶାସ୍ତ୍ରଵିଧିମୁତ୍ସୃଜ୍ଯ ଵର୍ତତେ କାମକାରତଃ ।
ନ ସ ସିଦ୍ଧିମଵାପ୍ନୋତି ନ ସୁଖଂ ନ ପରାଂ ଗତିମ୍ ॥ 23 ॥
ତସ୍ମାଚ୍ଛାସ୍ତ୍ରଂ ପ୍ରମାଣଂ ତେ କାର୍ଯାକାର୍ଯଵ୍ଯଵସ୍ଥିତୌ ।
ଜ୍ଞାତ୍ଵା ଶାସ୍ତ୍ରଵିଧାନୋକ୍ତଂ କର୍ମ କର୍ତୁମିହାର୍ହସି ॥ 24 ॥
ଓଁ ତତ୍ସଦିତି ଶ୍ରୀମଦ୍ଭଗଵଦ୍ଗୀତାସୂପନିଷତ୍ସୁ ବ୍ରହ୍ମଵିଦ୍ଯାଯାଂ ଯୋଗଶାସ୍ତ୍ରେ
ଶ୍ରୀକୃଷ୍ଣାର୍ଜୁନସଂଵାଦେ ଦୈଵାସୁରସମ୍ପଦ୍ଵିଭାଗଯୋଗୋ ନାମ ଷୋଡଶୋଽଧ୍ଯାଯଃ ॥16 ॥
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha ṣoḍaśo'dhyāyaḥ |
daivāsurasampadvibhāgayogaḥ
śrībhagavānuvāca
abhayaṃ sattvasaṃśuddhirjñānayogavyavasthitiḥ |
dānaṃ damaśca yajñaśca svādhyāyastapa ārjavam || 1 ||
ahiṃsā satyamakrodhastyāgaḥ śāntirapaiśunam |
dayā bhūteṣvaloluptvaṃ mārdavaṃ hrīracāpalam || 2 ||
tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucamadroho nātimānitā |
bhavanti sampadaṃ daivīmabhijātasya bhārata || 3 ||
dambho darpo'bhimānaśca krodhaḥ pāruṣyameva ca |
ajñānaṃ cābhijātasya pārtha sampadamāsurīm || 4 ||
daivī sampadvimokṣāya nibandhāyāsurī matā |
mā śucaḥ sampadaṃ daivīmabhijāto'si pāṇḍava || 5 ||
dvau bhūtasargau loke'smindaiva āsura eva ca |
daivo vistaraśaḥ prokta āsuraṃ pārtha me śṛṇu || 6 ||
pravṛttiṃ ca nivṛttiṃ ca janā na vidurāsurāḥ |
na śaucaṃ nāpi cācāro na satyaṃ teṣu vidyate || 7 ||
asatyamapratiṣṭhaṃ te jagadāhuranīśvaram |
aparasparasambhūtaṃ kimanyatkāmahaitukam || 8 ||
etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya naṣṭātmāno'lpabuddhayaḥ |
prabhavantyugrakarmāṇaḥ kṣayāya jagato'hitāḥ || 9 ||
kāmamāśritya duṣpūraṃ dambhamānamadānvitāḥ |
mohādgṛhītvāsadgrāhānpravartante'śucivratāḥ || 10 ||
cintāmaparimeyāṃ ca pralayāntāmupāśritāḥ |
kāmopabhogaparamā etāvaditi niścitāḥ || 11 ||
āśāpāśaśatairbaddhāḥ kāmakrodhaparāyaṇāḥ |
īhante kāmabhogārthamanyāyenārthasañcayān || 12 ||
idamadya mayā labdhamimaṃ prāpsye manoratham |
idamastīdamapi me bhaviṣyati punardhanam || 13 ||
asau mayā hataḥ śatrurhaniṣye cāparānapi |
īśvaro'hamahaṃ bhogī siddho'haṃ balavānsukhī || 14 ||
āḍhyo'bhijanavānasmi ko'nyosti sadṛśo mayā |
yakṣye dāsyāmi modiṣya ityajñānavimohitāḥ || 15 ||
anekacittavibhrāntā mohajālasamāvṛtāḥ |
prasaktāḥ kāmabhogeṣu patanti narake'śucau || 16 ||
ātmasambhāvitāḥ stabdhā dhanamānamadānvitāḥ |
yajante nāmayajñaiste dambhenāvidhipūrvakam || 17 ||
ahaṅkāraṃ balaṃ darpaṃ kāmaṃ krodhaṃ ca saṃśritāḥ |
māmātmaparadeheṣu pradviṣanto'bhyasūyakāḥ || 18 ||
tānahaṃ dviṣataḥ krūrānsaṃsāreṣu narādhamān |
kṣipāmyajasramaśubhānāsurīṣveva yoniṣu || 19 ||
āsurīṃ yonimāpannā mūḍhā janmani janmani |
māmaprāpyaiva kaunteya tato yāntyadhamāṃ gatim || 20 ||
trividhaṃ narakasyedaṃ dvāraṃ nāśanamātmanaḥ |
kāmaḥ krodhastathā lobhastasmādetattrayaṃ tyajet || 21 ||
etairvimuktaḥ kaunteya tamodvāraistribhirnaraḥ |
ācaratyātmanaḥ śreyastato yāti parāṃ gatim || 22 ||
yaḥ śāstravidhimutsṛjya vartate kāmakārataḥ |
na sa siddhimavāpnoti na sukhaṃ na parāṃ gatim || 23 ||
tasmācchāstraṃ pramāṇaṃ te kāryākāryavyavasthitau |
jñātvā śāstravidhānoktaṃ karma kartumihārhasi || 24 ||
oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde daivāsurasampadvibhāgayogo nāma ṣoḍaśo'dhyāyaḥ ||16 ||
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ षोडशोऽध्यायः ।
दैवासुरसम्पद्विभागयोगः
श्रीभगवानुवाच
अभयं सत्त्वसंशुद्धिर्ज्ञानयोगव्यवस्थितिः ।
दानं दमश्च यज्ञश्च स्वाध्यायस्तप आर्जवम् ॥ 1 ॥
अहिंसा सत्यमक्रोधस्त्यागः शान्तिरपैशुनम् ।
दया भूतेष्वलोलुप्त्वं मार्दवं ह्रीरचापलम् ॥ 2 ॥
तेजः क्षमा धृतिः शौचमद्रोहो नातिमानिता ।
भवन्ति सम्पदं दैवीमभिजातस्य भारत ॥ 3 ॥
दम्भो दर्पोऽभिमानश्च क्रोधः पारुष्यमेव च ।
अज्ञानं चाभिजातस्य पार्थ सम्पदमासुरीम् ॥ 4 ॥
दैवी सम्पद्विमोक्षाय निबन्धायासुरी मता ।
मा शुचः सम्पदं दैवीमभिजातोऽसि पाण्डव ॥ 5 ॥
द्वौ भूतसर्गौ लोकेऽस्मिन्दैव आसुर एव च ।
दैवो विस्तरशः प्रोक्त आसुरं पार्थ मे शृणु ॥ 6 ॥
प्रवृत्तिं च निवृत्तिं च जना न विदुरासुराः ।
न शौचं नापि चाचारो न सत्यं तेषु विद्यते ॥ 7 ॥
असत्यमप्रतिष्ठं ते जगदाहुरनीश्वरम् ।
अपरस्परसम्भूतं किमन्यत्कामहैतुकम् ॥ 8 ॥
एतां दृष्टिमवष्टभ्य नष्टात्मानोऽल्पबुद्धयः ।
प्रभवन्त्युग्रकर्माणः क्षयाय जगतोऽहिताः ॥ 9 ॥
काममाश्रित्य दुष्पूरं दम्भमानमदान्विताः ।
मोहाद्गृहीत्वासद्ग्राहान्प्रवर्तन्तेऽशुचिव्रताः ॥ 10 ॥
चिन्तामपरिमेयां च प्रलयान्तामुपाश्रिताः ।
कामोपभोगपरमा एतावदिति निश्चिताः ॥ 11 ॥
आशापाशशतैर्बद्धाः कामक्रोधपरायणाः ।
ईहन्ते कामभोगार्थमन्यायेनार्थसञ्चयान् ॥ 12 ॥
इदमद्य मया लब्धमिमं प्राप्स्ये मनोरथम् ।
इदमस्तीदमपि मे भविष्यति पुनर्धनम् ॥ 13 ॥
असौ मया हतः शत्रुर्हनिष्ये चापरानपि ।
ईश्वरोऽहमहं भोगी सिद्धोऽहं बलवान्सुखी ॥ 14 ॥
आढ्योऽभिजनवानस्मि कोऽन्योस्ति सदृशो मया ।
यक्ष्ये दास्यामि मोदिष्य इत्यज्ञानविमोहिताः ॥ 15 ॥
अनेकचित्तविभ्रान्ता मोहजालसमावृताः ।
प्रसक्ताः कामभोगेषु पतन्ति नरकेऽशुचौ ॥ 16 ॥
आत्मसम्भाविताः स्तब्धा धनमानमदान्विताः ।
यजन्ते नामयज्ञैस्ते दम्भेनाविधिपूर्वकम् ॥ 17 ॥
अहङ्कारं बलं दर्पं कामं क्रोधं च संश्रिताः ।
मामात्मपरदेहेषु प्रद्विषन्तोऽभ्यसूयकाः ॥ 18 ॥
तानहं द्विषतः क्रूरान्संसारेषु नराधमान् ।
क्षिपाम्यजस्रमशुभानासुरीष्वेव योनिषु ॥ 19 ॥
आसुरीं योनिमापन्ना मूढा जन्मनि जन्मनि ।
मामप्राप्यैव कौन्तेय ततो यान्त्यधमां गतिम् ॥ 20 ॥
त्रिविधं नरकस्येदं द्वारं नाशनमात्मनः ।
कामः क्रोधस्तथा लोभस्तस्मादेतत्त्रयं त्यजेत् ॥ 21 ॥
एतैर्विमुक्तः कौन्तेय तमोद्वारैस्त्रिभिर्नरः ।
आचरत्यात्मनः श्रेयस्ततो याति परां गतिम् ॥ 22 ॥
यः शास्त्रविधिमुत्सृज्य वर्तते कामकारतः ।
न स सिद्धिमवाप्नोति न सुखं न परां गतिम् ॥ 23 ॥
तस्माच्छास्त्रं प्रमाणं ते कार्याकार्यव्यवस्थितौ ।
ज्ञात्वा शास्त्रविधानोक्तं कर्म कर्तुमिहार्हसि ॥ 24 ॥
ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासूपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां योगशास्त्रे
श्रीकृष्णार्जुनसंवादे दैवासुरसम्पद्विभागयोगो नाम षोडशोऽध्यायः ॥16 ॥
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha ṣoḍaśo'dhyāyaḥ |
daivāsurasampadvibhāgayogaḥ
śrībhagavānuvāca
abhayaṃ sattvasaṃśuddhirjñānayogavyavasthitiḥ |
dānaṃ damaśca yajñaśca svādhyāyastapa ārjavam || 1 ||
ahiṃsā satyamakrodhastyāgaḥ śāntirapaiśunam |
dayā bhūteṣvaloluptvaṃ mārdavaṃ hrīracāpalam || 2 ||
tejaḥ kṣamā dhṛtiḥ śaucamadroho nātimānitā |
bhavanti sampadaṃ daivīmabhijātasya bhārata || 3 ||
dambho darpo'bhimānaśca krodhaḥ pāruṣyameva ca |
ajñānaṃ cābhijātasya pārtha sampadamāsurīm || 4 ||
daivī sampadvimokṣāya nibandhāyāsurī matā |
mā śucaḥ sampadaṃ daivīmabhijāto'si pāṇḍava || 5 ||
dvau bhūtasargau loke'smindaiva āsura eva ca |
daivo vistaraśaḥ prokta āsuraṃ pārtha me śṛṇu || 6 ||
pravṛttiṃ ca nivṛttiṃ ca janā na vidurāsurāḥ |
na śaucaṃ nāpi cācāro na satyaṃ teṣu vidyate || 7 ||
asatyamapratiṣṭhaṃ te jagadāhuranīśvaram |
aparasparasambhūtaṃ kimanyatkāmahaitukam || 8 ||
etāṃ dṛṣṭimavaṣṭabhya naṣṭātmāno'lpabuddhayaḥ |
prabhavantyugrakarmāṇaḥ kṣayāya jagato'hitāḥ || 9 ||
kāmamāśritya duṣpūraṃ dambhamānamadānvitāḥ |
mohādgṛhītvāsadgrāhānpravartante'śucivratāḥ || 10 ||
cintāmaparimeyāṃ ca pralayāntāmupāśritāḥ |
kāmopabhogaparamā etāvaditi niścitāḥ || 11 ||
āśāpāśaśatairbaddhāḥ kāmakrodhaparāyaṇāḥ |
īhante kāmabhogārthamanyāyenārthasañcayān || 12 ||
idamadya mayā labdhamimaṃ prāpsye manoratham |
idamastīdamapi me bhaviṣyati punardhanam || 13 ||
asau mayā hataḥ śatrurhaniṣye cāparānapi |
īśvaro'hamahaṃ bhogī siddho'haṃ balavānsukhī || 14 ||
āḍhyo'bhijanavānasmi ko'nyosti sadṛśo mayā |
yakṣye dāsyāmi modiṣya ityajñānavimohitāḥ || 15 ||
anekacittavibhrāntā mohajālasamāvṛtāḥ |
prasaktāḥ kāmabhogeṣu patanti narake'śucau || 16 ||
ātmasambhāvitāḥ stabdhā dhanamānamadānvitāḥ |
yajante nāmayajñaiste dambhenāvidhipūrvakam || 17 ||
ahaṅkāraṃ balaṃ darpaṃ kāmaṃ krodhaṃ ca saṃśritāḥ |
māmātmaparadeheṣu pradviṣanto'bhyasūyakāḥ || 18 ||
tānahaṃ dviṣataḥ krūrānsaṃsāreṣu narādhamān |
kṣipāmyajasramaśubhānāsurīṣveva yoniṣu || 19 ||
āsurīṃ yonimāpannā mūḍhā janmani janmani |
māmaprāpyaiva kaunteya tato yāntyadhamāṃ gatim || 20 ||
trividhaṃ narakasyedaṃ dvāraṃ nāśanamātmanaḥ |
kāmaḥ krodhastathā lobhastasmādetattrayaṃ tyajet || 21 ||
etairvimuktaḥ kaunteya tamodvāraistribhirnaraḥ |
ācaratyātmanaḥ śreyastato yāti parāṃ gatim || 22 ||
yaḥ śāstravidhimutsṛjya vartate kāmakārataḥ |
na sa siddhimavāpnoti na sukhaṃ na parāṃ gatim || 23 ||
tasmācchāstraṃ pramāṇaṃ te kāryākāryavyavasthitau |
jñātvā śāstravidhānoktaṃ karma kartumihārhasi || 24 ||
oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsūpaniṣatsu brahmavidyāyāṃ yogaśāstre
śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde daivāsurasampadvibhāgayogo nāma ṣoḍaśo'dhyāyaḥ ||16 ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in