ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ ബാലകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഏകോനഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ।
ഉക്തവാക്യം തു രാജാനം കൃപയാ കുശികാത്മജഃ ।
അബ്രവീന്മധുരം വാക്യം സാക്ഷാച്ചണ്ഡാലരൂപിണമ് ॥ 1 ॥
ഐക്ഷ്വാക സ്വാഗതം വത്സ ജാനാമി ത്വാം സുധാര്മികമ് ।
ശരണം തേ ഭവിഷ്യാമി മാ ഭൈഷീര്നൃപപുങ്ഗവ ॥ 2 ॥
അഹമാമന്ത്രയേ സര്വാന്മഹര്ഷീന്പുണ്യകര്മണഃ ।
യജ്ഞസാഹ്യകരാന് രാജന് തതോ യക്ഷ്യസി നിര്വൃതഃ ॥ 3 ॥
ഗുരുശാപകൃതം രൂപം യദിദം ത്വയി വര്തതേ ।
അനേന സഹ രൂപേണ സശരീരോ ഗമിഷ്യസി ॥ 4 ॥
ഹസ്തപ്രാപ്തമഹം മന്യേ സ്വര്ഗം തവ നരാധിപ ।
യസ്ത്വം കൌശികമാഗമ്യ ശരണ്യം ശരണാഗതഃ ॥ 5 ॥
ഏവമുക്ത്വാ മഹാതേജാഃ പുത്രാന് പരമധാര്മികാന് ।
വ്യാദിദേശ മഹാപ്രാജ്ഞാന് യജ്ഞസമ്ഭാരകാരണാത് ॥ 6 ॥
സര്വാന് ശിഷ്യാന് സമാഹൂയ വാക്യമേതദുവാച ഹ ।
സര്വാനൃഷിഗണാന്വത്സാ ആനയധ്വം മമാജ്ഞയാ ।
സശിഷ്യസുഹൃദശ്ചൈവ സര്ത്വിജ സ്സബഹുശ്രുതാന് ॥ 7 ॥
യദന്യോ വചനം ബ്രൂയാന്മദ്വാക്യബലചോദിതഃ ।
തത്സര്വമഖിലേനോക്തം മമാഖ്യേയമനാദൃതമ് ॥ 8 ॥
തസ്യ തദ്വചനം ശ്രുത്വാ ദിശോ ജഗ്മുസ്തദാജ്ഞയാ ।
ആജഗ്മുരഥ ദേശേഭ്യ സ്സര്വേഭ്യോ ബ്രഹ്മവാദിനഃ ॥ 9 ॥
തേ ച ശിഷ്യാഃ സമാഗമ്യ മുനിം ജ്വലിതതേജസമ് ।
ഊചുശ്ചവചനം സര്വേ സര്വേഷാം ബ്രഹ്മവാദിനാമ് ॥ 10 ॥
ശ്രുത്വാ തേ വചനം സര്വേ സമായാന്തി ദ്വിജാതയഃ ।
സര്വദേശേഷു ചാഗച്ഛന് വര്ജയിത്വാ മഹോദയമ് ॥ 11 ॥
വാസിഷ്ഠം തച്ഛതം സര്വം ക്രോധപര്യാകുലാക്ഷരമ് ।
യദാഹ വചനം സര്വം ശൃണു ത്വം മുനിപുങ്ഗവ ॥ 12 ॥
ക്ഷത്രിയോ യാജകോ യസ്യ ചണ്ഡാലസ്യ വിശേഷതഃ ।
കഥം സദസി ഭോക്താരോ ഹവിസ്തസ്യ സുരര്ഷയഃ ॥ 13 ॥
ബ്രാഹ്മണാ വാ മഹാത്മാനോ ഭുക്ത്വാ ചണ്ഡാലഭോജനമ് ।
കഥം സ്വര്ഗം ഗമിഷ്യന്തി വിശ്വാമിത്രേണ പാലിതാഃ ॥ 14 ॥
ഏതദ്വചനനൈഷ്ഠുര്യമൂചു സ്സംരക്തലോചനാഃ ।
വാസിഷ്ഠാ മുനിശാര്ദൂല സര്വേ തേ സമഹോദയാഃ ॥ 15 ॥
തേഷാം തദ്വചനം ശ്രുത്വാ സര്വേഷാം മുനിപുങ്ഗവഃ ।
ക്രോധസംരക്തനയന സ്സരോഷമിദമബ്രവീത് ॥ 16 ॥
യേ ദൂഷയന്ത്യദുഷ്ടം മാം തപ ഉഗ്രം സമാസ്ഥിതമ് ।
ഭസ്മീഭൂതാ ദുരാത്മാനോ ഭവിഷ്യന്തി ന സംശയഃ ॥ 17 ॥
അദ്യ തേ കാലപാശേന നീതാ വൈവസ്വതക്ഷയമ് ।
സപ്തജാതിശതാന്യേവ മൃതപസ്സന്തു സര്വശഃ ॥ 18 ॥
ശ്വമാംസനിയതാഹാരാ മുഷ്ടികാ നാമ നിര്ഘൃണാഃ ।
വികൃതാശ്ച വിരൂപാശ്ച ലോകാനനുചരന്ത്വിമാന് ॥ 19 ॥
മഹോദയസ്തു ദുര്ബുദ്ധിര്മാമദൂഷ്യം ഹ്യദൂഷയത് ।
ദൂഷിത സ്സര്വലോകേഷു നിഷാദത്വം ഗമിഷ്യതി ॥ 20 ॥
പ്രാണാതിപാതനിരതോ നിരനുക്രോശതാം ഗതഃ ।
ദീര്ഘകാലം മമ ക്രോധാദ്ദുര്ഗതിം വര്തയിഷ്യതി ॥ 21 ॥
ഏതാവദുക്ത്വാ വചനം വിശ്വാമിത്രോ മഹാതപാഃ ।
വിരരാമ മഹാതേജാ ഋഷിമധ്യേ മഹാമുനിഃ ॥ 22 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ ബാലകാണ്ഡേ ഏകോനഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekonaṣaṣṭitamassargaḥ |
uktavākyaṃ tu rājānaṃ kṛpayā kuśikātmajaḥ |
abravīnmadhuraṃ vākyaṃ sākṣāccaṇḍālarūpiṇam || 1 ||
aikṣvāka svāgataṃ vatsa jānāmi tvāṃ sudhārmikam |
śaraṇaṃ te bhaviṣyāmi mā bhaiṣīrnṛpapuṅgava || 2 ||
ahamāmantraye sarvānmaharṣīnpuṇyakarmaṇaḥ |
yajñasāhyakarān rājan tato yakṣyasi nirvṛtaḥ || 3 ||
guruśāpakṛtaṃ rūpaṃ yadidaṃ tvayi vartate |
anena saha rūpeṇa saśarīro gamiṣyasi || 4 ||
hastaprāptamahaṃ manye svargaṃ tava narādhipa |
yastvaṃ kauśikamāgamya śaraṇyaṃ śaraṇāgataḥ || 5 ||
evamuktvā mahātejāḥ putrān paramadhārmikān |
vyādideśa mahāprājñān yajñasambhārakāraṇāt || 6 ||
sarvān śiṣyān samāhūya vākyametaduvāca ha |
sarvānṛṣigaṇānvatsā ānayadhvaṃ mamājñayā |
saśiṣyasuhṛdaścaiva sartvija ssabahuśrutān || 7 ||
yadanyo vacanaṃ brūyānmadvākyabalacoditaḥ |
tatsarvamakhilenoktaṃ mamākhyeyamanādṛtam || 8 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā diśo jagmustadājñayā |
ājagmuratha deśebhya ssarvebhyo brahmavādinaḥ || 9 ||
te ca śiṣyāḥ samāgamya muniṃ jvalitatejasam |
ūcuścavacanaṃ sarve sarveṣāṃ brahmavādinām || 10 ||
śrutvā te vacanaṃ sarve samāyānti dvijātayaḥ |
sarvadeśeṣu cāgacchan varjayitvā mahodayam || 11 ||
vāsiṣṭhaṃ tacchataṃ sarvaṃ krodhaparyākulākṣaram |
yadāha vacanaṃ sarvaṃ śṛṇu tvaṃ munipuṅgava || 12 ||
kṣatriyo yājako yasya caṇḍālasya viśeṣataḥ |
kathaṃ sadasi bhoktāro havistasya surarṣayaḥ || 13 ||
brāhmaṇā vā mahātmāno bhuktvā caṇḍālabhojanam |
kathaṃ svargaṃ gamiṣyanti viśvāmitreṇa pālitāḥ || 14 ||
etadvacananaiṣṭhuryamūcu ssaṃraktalocanāḥ |
vāsiṣṭhā muniśārdūla sarve te samahodayāḥ || 15 ||
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā sarveṣāṃ munipuṅgavaḥ |
krodhasaṃraktanayana ssaroṣamidamabravīt || 16 ||
ye dūṣayantyaduṣṭaṃ māṃ tapa ugraṃ samāsthitam |
bhasmībhūtā durātmāno bhaviṣyanti na saṃśayaḥ || 17 ||
adya te kālapāśena nītā vaivasvatakṣayam |
saptajātiśatānyeva mṛtapassantu sarvaśaḥ || 18 ||
śvamāṃsaniyatāhārā muṣṭikā nāma nirghṛṇāḥ |
vikṛtāśca virūpāśca lokānanucarantvimān || 19 ||
mahodayastu durbuddhirmāmadūṣyaṃ hyadūṣayat |
dūṣita ssarvalokeṣu niṣādatvaṃ gamiṣyati || 20 ||
prāṇātipātanirato niranukrośatāṃ gataḥ |
dīrghakālaṃ mama krodhāddurgatiṃ vartayiṣyati || 21 ||
etāvaduktvā vacanaṃ viśvāmitro mahātapāḥ |
virarāma mahātejā ṛṣimadhye mahāmuniḥ || 22 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekonaṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकोनषष्टितमस्सर्गः ।
उक्तवाक्यं तु राजानं कृपया कुशिकात्मजः ।
अब्रवीन्मधुरं वाक्यं साक्षाच्चण्डालरूपिणम् ॥ 1 ॥
ऐक्ष्वाक स्वागतं वत्स जानामि त्वां सुधार्मिकम् ।
शरणं ते भविष्यामि मा भैषीर्नृपपुङ्गव ॥ 2 ॥
अहमामन्त्रये सर्वान्महर्षीन्पुण्यकर्मणः ।
यज्ञसाह्यकरान् राजन् ततो यक्ष्यसि निर्वृतः ॥ 3 ॥
गुरुशापकृतं रूपं यदिदं त्वयि वर्तते ।
अनेन सह रूपेण सशरीरो गमिष्यसि ॥ 4 ॥
हस्तप्राप्तमहं मन्ये स्वर्गं तव नराधिप ।
यस्त्वं कौशिकमागम्य शरण्यं शरणागतः ॥ 5 ॥
एवमुक्त्वा महातेजाः पुत्रान् परमधार्मिकान् ।
व्यादिदेश महाप्राज्ञान् यज्ञसम्भारकारणात् ॥ 6 ॥
सर्वान् शिष्यान् समाहूय वाक्यमेतदुवाच ह ।
सर्वानृषिगणान्वत्सा आनयध्वं ममाज्ञया ।
सशिष्यसुहृदश्चैव सर्त्विज स्सबहुश्रुतान् ॥ 7 ॥
यदन्यो वचनं ब्रूयान्मद्वाक्यबलचोदितः ।
तत्सर्वमखिलेनोक्तं ममाख्येयमनादृतम् ॥ 8 ॥
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा दिशो जग्मुस्तदाज्ञया ।
आजग्मुरथ देशेभ्य स्सर्वेभ्यो ब्रह्मवादिनः ॥ 9 ॥
ते च शिष्याः समागम्य मुनिं ज्वलिततेजसम् ।
ऊचुश्चवचनं सर्वे सर्वेषां ब्रह्मवादिनाम् ॥ 10 ॥
श्रुत्वा ते वचनं सर्वे समायान्ति द्विजातयः ।
सर्वदेशेषु चागच्छन् वर्जयित्वा महोदयम् ॥ 11 ॥
वासिष्ठं तच्छतं सर्वं क्रोधपर्याकुलाक्षरम् ।
यदाह वचनं सर्वं शृणु त्वं मुनिपुङ्गव ॥ 12 ॥
क्षत्रियो याजको यस्य चण्डालस्य विशेषतः ।
कथं सदसि भोक्तारो हविस्तस्य सुरर्षयः ॥ 13 ॥
ब्राह्मणा वा महात्मानो भुक्त्वा चण्डालभोजनम् ।
कथं स्वर्गं गमिष्यन्ति विश्वामित्रेण पालिताः ॥ 14 ॥
एतद्वचननैष्ठुर्यमूचु स्संरक्तलोचनाः ।
वासिष्ठा मुनिशार्दूल सर्वे ते समहोदयाः ॥ 15 ॥
तेषां तद्वचनं श्रुत्वा सर्वेषां मुनिपुङ्गवः ।
क्रोधसंरक्तनयन स्सरोषमिदमब्रवीत् ॥ 16 ॥
ये दूषयन्त्यदुष्टं मां तप उग्रं समास्थितम् ।
भस्मीभूता दुरात्मानो भविष्यन्ति न संशयः ॥ 17 ॥
अद्य ते कालपाशेन नीता वैवस्वतक्षयम् ।
सप्तजातिशतान्येव मृतपस्सन्तु सर्वशः ॥ 18 ॥
श्वमांसनियताहारा मुष्टिका नाम निर्घृणाः ।
विकृताश्च विरूपाश्च लोकाननुचरन्त्विमान् ॥ 19 ॥
महोदयस्तु दुर्बुद्धिर्मामदूष्यं ह्यदूषयत् ।
दूषित स्सर्वलोकेषु निषादत्वं गमिष्यति ॥ 20 ॥
प्राणातिपातनिरतो निरनुक्रोशतां गतः ।
दीर्घकालं मम क्रोधाद्दुर्गतिं वर्तयिष्यति ॥ 21 ॥
एतावदुक्त्वा वचनं विश्वामित्रो महातपाः ।
विरराम महातेजा ऋषिमध्ये महामुनिः ॥ 22 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकोनषष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekonaṣaṣṭitamassargaḥ |
uktavākyaṃ tu rājānaṃ kṛpayā kuśikātmajaḥ |
abravīnmadhuraṃ vākyaṃ sākṣāccaṇḍālarūpiṇam || 1 ||
aikṣvāka svāgataṃ vatsa jānāmi tvāṃ sudhārmikam |
śaraṇaṃ te bhaviṣyāmi mā bhaiṣīrnṛpapuṅgava || 2 ||
ahamāmantraye sarvānmaharṣīnpuṇyakarmaṇaḥ |
yajñasāhyakarān rājan tato yakṣyasi nirvṛtaḥ || 3 ||
guruśāpakṛtaṃ rūpaṃ yadidaṃ tvayi vartate |
anena saha rūpeṇa saśarīro gamiṣyasi || 4 ||
hastaprāptamahaṃ manye svargaṃ tava narādhipa |
yastvaṃ kauśikamāgamya śaraṇyaṃ śaraṇāgataḥ || 5 ||
evamuktvā mahātejāḥ putrān paramadhārmikān |
vyādideśa mahāprājñān yajñasambhārakāraṇāt || 6 ||
sarvān śiṣyān samāhūya vākyametaduvāca ha |
sarvānṛṣigaṇānvatsā ānayadhvaṃ mamājñayā |
saśiṣyasuhṛdaścaiva sartvija ssabahuśrutān || 7 ||
yadanyo vacanaṃ brūyānmadvākyabalacoditaḥ |
tatsarvamakhilenoktaṃ mamākhyeyamanādṛtam || 8 ||
tasya tadvacanaṃ śrutvā diśo jagmustadājñayā |
ājagmuratha deśebhya ssarvebhyo brahmavādinaḥ || 9 ||
te ca śiṣyāḥ samāgamya muniṃ jvalitatejasam |
ūcuścavacanaṃ sarve sarveṣāṃ brahmavādinām || 10 ||
śrutvā te vacanaṃ sarve samāyānti dvijātayaḥ |
sarvadeśeṣu cāgacchan varjayitvā mahodayam || 11 ||
vāsiṣṭhaṃ tacchataṃ sarvaṃ krodhaparyākulākṣaram |
yadāha vacanaṃ sarvaṃ śṛṇu tvaṃ munipuṅgava || 12 ||
kṣatriyo yājako yasya caṇḍālasya viśeṣataḥ |
kathaṃ sadasi bhoktāro havistasya surarṣayaḥ || 13 ||
brāhmaṇā vā mahātmāno bhuktvā caṇḍālabhojanam |
kathaṃ svargaṃ gamiṣyanti viśvāmitreṇa pālitāḥ || 14 ||
etadvacananaiṣṭhuryamūcu ssaṃraktalocanāḥ |
vāsiṣṭhā muniśārdūla sarve te samahodayāḥ || 15 ||
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā sarveṣāṃ munipuṅgavaḥ |
krodhasaṃraktanayana ssaroṣamidamabravīt || 16 ||
ye dūṣayantyaduṣṭaṃ māṃ tapa ugraṃ samāsthitam |
bhasmībhūtā durātmāno bhaviṣyanti na saṃśayaḥ || 17 ||
adya te kālapāśena nītā vaivasvatakṣayam |
saptajātiśatānyeva mṛtapassantu sarvaśaḥ || 18 ||
śvamāṃsaniyatāhārā muṣṭikā nāma nirghṛṇāḥ |
vikṛtāśca virūpāśca lokānanucarantvimān || 19 ||
mahodayastu durbuddhirmāmadūṣyaṃ hyadūṣayat |
dūṣita ssarvalokeṣu niṣādatvaṃ gamiṣyati || 20 ||
prāṇātipātanirato niranukrośatāṃ gataḥ |
dīrghakālaṃ mama krodhāddurgatiṃ vartayiṣyati || 21 ||
etāvaduktvā vacanaṃ viśvāmitro mahātapāḥ |
virarāma mahātejā ṛṣimadhye mahāmuniḥ || 22 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekonaṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.