വിദുര നീതി - ഉദ്യോഗ പര്വമ്, അധ്യായഃ 34

Vidura Niti - Udyoga Parvam, Adhyayah 34

✍️ Vyasa 🖋️ Malayalam script
📄 Download PDF
॥ ഇതി ശ്രീമഹാഭാരതേ ഉദ്യോഗപര്വണി പ്രജാഗരപര്വണി
വിദുരനീതിവാക്യേ ചതുസ്ത്രിംശോഽധ്യായഃ ॥
ധൃതരാഷ്ട്ര ഉവാച ।
ജാഗ്രതോ ദഹ്യമാനസ്യ യത്കാര്യമനുപശ്യസി ।
തദ്ബ്രൂഹി ത്വം ഹി നസ്താത ധര്മാര്ഥകുശലഃ ശുചിഃ ॥ 1॥
ത്വം മാം യഥാവദ്വിദുര പ്രശാധി
പ്രജ്ഞാ പൂര്വം സര്വമജാതശത്രോഃ ।
യന്മന്യസേ പഥ്യമദീനസത്ത്വ
ശ്രേയഃ കരം ബ്രൂഹി തദ്വൈ കുരൂണാമ് ॥ 2॥
പാപാശങ്ഗീ പാപമേവ നൌപശ്യന്
പൃച്ഛാമി ത്വാം വ്യാകുലേനാത്മനാഹമ് ।
കവേ തന്മേ ബ്രൂഹി സര്വം യഥാവന്
മനീഷിതം സര്വമജാതശത്രോഃ ॥ 3॥
വിദുര ഉവാച ।
ശുഭം വാ യദി വാ പാപം ദ്വേഷ്യം വാ യദി വാ പ്രിയമ് ।
അപൃഷ്ടസ്തസ്യ തദ്ബ്രൂയാദ്യസ്യ നേച്ഛേത്പരാഭവമ് ॥ 4॥
തസ്മാദ്വക്ഷ്യാമി തേ രാജന്ഭവമിച്ഛന്കുരൂന്പ്രതി ।
വചഃ ശ്രേയഃ കരം ധര്മ്യം ബ്രുവതസ്തന്നിബോധ മേ ॥ 5॥
മിഥ്യോപേതാനി കര്മാണി സിധ്യേയുര്യാനി ഭാരത ।
അനുപായ പ്രയുക്താനി മാ സ്മ തേഷു മനഃ കൃഥാഃ ॥ 6॥
തഥൈവ യോഗവിഹിതം ന സിധ്യേത്കര്മ യന്നൃപ ।
ഉപായയുക്തം മേധാവീ ന തത്ര ഗ്ലപയേന്മനഃ ॥ 7॥
അനുബന്ധാനവേക്ഷേത സാനുബന്ധേഷു കര്മസു ।
സമ്പ്രധാര്യ ച കുര്വീത ന വേഗേന സമാചരേത് ॥ 8॥
അനുബന്ധം ച സമ്പ്രേക്ഷ്യ വിപാകാംശ്ചൈവ കര്മണാമ് ।
ഉത്ഥാനമാത്മനശ്ചൈവ ധീരഃ കുര്വീത വാ ന വാ ॥ 9॥
യഃ പ്രമാണം ന ജാനാതി സ്ഥാനേ വൃദ്ധൌ തഥാ ക്ഷയേ ।
കോശേ ജനപദേ ദണ്ഡേ ന സ രാജ്യാവതിഷ്ഠതേ ॥ 10॥
യസ്ത്വേതാനി പ്രമാണാനി യഥോക്താന്യനുപശ്യതി ।
യുക്തോ ധര്മാര്ഥയോര്ജ്ഞാനേ സ രാജ്യമധിഗച്ഛതി ॥ 11॥
ന രാജ്യം പ്രാപ്തമിത്യേവ വര്തിതവ്യമസാമ്പ്രതമ് ।
ശ്രിയം ഹ്യവിനയോ ഹന്തി ജരാ രൂപമിവോത്തമമ് ॥ 12॥
ഭക്ഷ്യോത്തമ പ്രതിച്ഛന്നം മത്സ്യോ ബഡിശമായസമ് ।
രൂപാഭിപാതീ ഗ്രസതേ നാനുബന്ധമവേക്ഷതേ ॥ 13॥
യച്ഛക്യം ഗ്രസിതും ഗ്രസ്യം ഗ്രസ്തം പരിണമേച്ച യത് ।
ഹിതം ച പരിണാമേ യത്തദദ്യം ഭൂതിമിച്ഛതാ ॥ 14॥
വനസ്പതേരപക്വാനി ഫലാനി പ്രചിനോതി യഃ ।
സ നാപ്നോതി രസം തേഭ്യോ ബീജം ചാസ്യ വിനശ്യതി ॥ 15॥
യസ്തു പക്വമുപാദത്തേ കാലേ പരിണതം ഫലമ് ।
ഫലാദ്രസം സ ലഭതേ ബീജാച്ചൈവ ഫലം പുനഃ ॥ 16॥
യഥാ മധു സമാദത്തേ രക്ഷന്പുഷ്പാണി ഷട്പദഃ ।
തദ്വദര്ഥാന്മനുഷ്യേഭ്യ ആദദ്യാദവിഹിംസയാ ॥ 17॥
പുഷ്പം പുഷ്പം വിചിന്വീത മൂലച്ഛേദം ന കാരയേത് ।
മാലാകാര ഇവാരാമേ ന യഥാങ്ഗാരകാരകഃ ॥ 18॥
കിം നു മേ സ്യാദിദം കൃത്വാ കിം നു മേ സ്യാദകുര്വതഃ ।
ഇതി കര്മാണി സഞ്ചിന്ത്യ കുര്യാദ്വാ പുരുഷോ ന വാ ॥ 19॥
അനാരഭ്യാ ഭവന്ത്യര്ഥാഃ കേ ചിന്നിത്യം തഥാഗതാഃ ।
കൃതഃ പുരുഷകാരോഽപി ഭവേദ്യേഷു നിരര്ഥകഃ ॥ 20॥
കാംശ്ചിദര്ഥാന്നരഃ പ്രാജ്ഞോ ലഭു മൂലാന്മഹാഫലാന് ।
ക്ഷിപ്രമാരഭതേ കര്തും ന വിഘ്നയതി താദൃശാന് ॥ 21॥
ഋജു പശ്യതി യഃ സര്വം ചക്ഷുഷാനുപിബന്നിവ ।
ആസീനമപി തൂഷ്ണീകമനുരജ്യന്തി തം പ്രജാഃ ॥ 22॥
ചക്ഷുഷാ മനസാ വാചാ കര്മണാ ച ചതുര്വിധമ് ।
പ്രസാദയതി ലോകം യസ്തം ലോകോഽനുപ്രസീദതി ॥ 23॥
യസ്മാത്ത്രസ്യന്തി ഭൂതാനി മൃഗവ്യാധാന്മൃഗാ ഇവ ।
സാഗരാന്താമപി മഹീം ലബ്ധ്വാ സ പരിഹീയതേ ॥ 24॥
പിതൃപൈതാമഹം രാജ്യം പ്രാപ്തവാന്സ്വേന തേജസാ ।
വായുരഭ്രമിവാസാദ്യ ഭ്രംശയത്യനയേ സ്ഥിതഃ ॥ 25॥
ധര്മമാചരതോ രാജ്ഞഃ സദ്ഭിശ്ചരിതമാദിതഃ ।
വസുധാ വസുസമ്പൂര്ണാ വര്ധതേ ഭൂതിവര്ധനീ ॥ 26॥
അഥ സന്ത്യജതോ ധര്മമധര്മം ചാനുതിഷ്ഠതഃ ।
പ്രതിസംവേഷ്ടതേ ഭൂമിരഗ്നൌ ചര്മാഹിതം യഥാ ॥ 27॥
യ ഏവ യത്നഃ ക്രിയതേ പ്രര രാഷ്ട്രാവമര്ദനേ ।
സ ഏവ യത്നഃ കര്തവ്യഃ സ്വരാഷ്ട്ര പരിപാലനേ ॥ 28॥
ധര്മേണ രാജ്യം വിന്ദേത ധര്മേണ പരിപാലയേത് ।
ധര്മമൂലാം ശ്രിയം പ്രാപ്യ ന ജഹാതി ന ഹീയതേ ॥ 29॥
അപ്യുന്മത്താത്പ്രലപതോ ബാലാച്ച പരിസര്പതഃ ।
സര്വതഃ സാരമാദദ്യാദശ്മഭ്യ ഇവ കാഞ്ചനമ് ॥ 30॥
സുവ്യാഹൃതാനി സുധിയാം സുകൃതാനി തതസ്തതഃ ।
സഞ്ചിന്വന്ധീര ആസീത ശിലാ ഹാരീ ശിലം യഥാ ॥ 31॥
ഗന്ധേന ഗാവഃ പശ്യന്തി വേദൈഃ പശ്യന്തി ബ്രാഹ്മണാഃ ।
ചാരൈഃ പശ്യന്തി രാജാനശ്ചക്ഷുര്ഭ്യാമിതരേ ജനാഃ ॥ 32॥
ഭൂയാംസം ലഭതേ ക്ലേശം യാ ഗൌര്ഭവതി ദുര്ദുഹാ ।
അഥ യാ സുദുഹാ രാജന്നൈവ താം വിനയന്ത്യപി ॥ 33॥
യദതപ്തം പ്രണമതി ന തത്സന്താപയന്ത്യപി ।
യച്ച സ്വയം നതം ദാരു ന തത്സന്നാമയന്ത്യപി ॥ 34॥
ഏതയോപമയാ ധീരഃ സന്നമേത ബലീയസേ ।
ഇന്ദ്രായ സ പ്രണമതേ നമതേ യോ ബലീയസേ ॥ 35॥
പര്ജന്യനാഥാഃ പശവോ രാജാനോ മിത്ര ബാന്ധവാഃ ।
പതയോ ബാന്ധവാഃ സ്ത്രീണാം ബ്രാഹ്മണാ വേദ ബാന്ധവാഃ ॥ 36॥
സത്യേന രക്ഷ്യതേ ധര്മോ വിദ്യാ യോഗേന രക്ഷ്യതേ ।
മൃജയാ രക്ഷ്യതേ രൂപം കുലം വൃത്തേന രക്ഷ്യതേ ॥ 37॥
മാനേന രക്ഷ്യതേ ധാന്യമശ്വാന്രക്ഷ്യത്യനുക്രമഃ ।
അഭീക്ഷ്ണദര്ശനാദ്ഗാവഃ സ്ത്രിയോ രക്ഷ്യാഃ കുചേലതഃ ॥ 38॥
ന കുലം വൃത്തി ഹീനസ്യ പ്രമാണമിതി മേ മതിഃ ।
അന്ത്യേഷ്വപി ഹി ജാതാനാം വൃത്തമേവ വിശിഷ്യതേ ॥ 39॥
യ ഈര്ഷ്യുഃ പരവിത്തേഷു രൂപേ വീര്യേ കുലാന്വയേ ।
സുഖേ സൌഭാഗ്യസത്കാരേ തസ്യ വ്യാധിരനന്തകഃ ॥ 40॥
അകാര്യ കരണാദ്ഭീതഃ കാര്യാണാം ച വിവര്ജനാത് ।
അകാലേ മന്ത്രഭേദാച്ച യേന മാദ്യേന്ന തത്പിബേത് ॥ 41॥
വിദ്യാമദോ ധനമദസ്തൃതീയോഽഭിജനോ മദഃ ।
ഏതേ മദാവലിപ്താനാമേത ഏവ സതാം ദമാഃ ॥ 42॥
അസന്തോഽഭ്യര്ഥിതാഃ സദ്ഭിഃ കിം ചിത്കാര്യം കദാ ചന ।
മന്യന്തേ സന്തമാത്മാനമസന്തമപി വിശ്രുതമ് ॥ 43॥
ഗതിരാത്മവതാം സന്തഃ സന്ത ഏവ സതാം ഗതിഃ ।
അസതാം ച ഗതിഃ സന്തോ ന ത്വസന്തഃ സതാം ഗതിഃ ॥ 44॥
ജിതാ സഭാ വസ്ത്രവതാ സമാശാ ഗോമതാ ജിതാ ।
അധ്വാ ജിതോ യാനവതാ സര്വം ശീലവതാ ജിതമ് ॥ 45॥
ശീലം പ്രധാനം പുരുഷേ തദ്യസ്യേഹ പ്രണശ്യതി ।
ന തസ്യ ജീവിതേനാര്ഥോ ന ധനേന ന ബന്ധുഭിഃ ॥ 46॥
ആഢ്യാനാം മാംസപരമം മധ്യാനാം ഗോരസോത്തരമ് ।
ലവണോത്തരം ദരിദ്രാണാം ഭോജനം ഭരതര്ഷഭ ॥ 47॥
സമ്പന്നതരമേവാന്നം ദരിദ്രാ ഭുഞ്ജതേ സദാ ।
ക്ഷുത്സ്വാദുതാം ജനയതി സാ ചാഢ്യേഷു സുദുര്ലഭാ ॥ 48॥
പ്രായേണ ശ്രീമതാം ലോകേ ഭോക്തും ശക്തിര്ന വിദ്യതേ ।
ദരിദ്രാണാം തു രാജേന്ദ്ര അപി കാഷ്ഠം ഹി ജീര്യതേ ॥ 49॥
അവൃത്തിര്ഭയമന്ത്യാനാം മധ്യാനാം മരണാദ്ഭയമ് ।
ഉത്തമാനാം തു മര്ത്യാനാമവമാനാത്പരം ഭയമ് ॥ 50॥
ഐശ്വര്യമദപാപിഷ്ഠാ മദാഃ പാനമദാദയഃ ।
ഐശ്വര്യമദമത്തോ ഹി നാപതിത്വാ വിബുധ്യതേ ॥ 51॥
ഇന്ദ്രിയൌരിന്ദ്രിയാര്ഥേഷു വര്തമാനൈരനിഗ്രഹൈഃ ।
തൈരയം താപ്യതേ ലോകോ നക്ഷത്രാണി ഗ്രഹൈരിവ ॥ 52॥
യോ ജിതഃ പഞ്ചവര്ഗേണ സഹജേനാത്മ കര്ശിനാ ।
ആപദസ്തസ്യ വര്ധന്തേ ശുക്ലപക്ഷ ഇവോഡുരാഡ് ॥ 53॥
അവിജിത്യ യ ആത്മാനമമാത്യാന്വിജിഗീഷതേ ।
അമിത്രാന്വാജിതാമാത്യഃ സോഽവശഃ പരിഹീയതേ ॥ 54॥
ആത്മാനമേവ പ്രഥമം ദേശരൂപേണ യോ ജയേത് ।
തതോഽമാത്യാനമിത്രാംശ്ച ന മോഘം വിജിഗീഷതേ ॥ 55॥
വശ്യേന്ദ്രിയം ജിതാമാത്യം ധൃതദണ്ഡം വികാരിഷു ।
പരീക്ഷ്യ കാരിണം ധീരമത്യന്തം ശ്രീര്നിഷേവതേ ॥ 56॥
രഥഃ ശരീരം പുരുഷസ്യ രാജന്
നാത്മാ നിയന്തേന്ദ്രിയാണ്യസ്യ ചാശ്വാഃ ।
തൈരപ്രമത്തഃ കുശലഃ സദശ്വൈര്
ദാന്തൈഃ സുഖം യാതി രഥീവ ധീരഃ ॥ 57॥
ഏതാന്യനിഗൃഹീതാനി വ്യാപാദയിതുമപ്യലമ് ।
അവിധേയാ ഇവാദാന്താ ഹയാഃ പഥി കുസാരഥിമ് ॥ 58॥
അനര്ഥമര്ഥതഃ പശ്യന്നര്തം ചൈവാപ്യനര്ഥതഃ ।
ഇന്ദ്രിയൈഃ പ്രസൃതോ ബാലഃ സുദുഃഖം മന്യതേ സുഖമ് ॥ 59॥
ധര്മാര്ഥൌ യഃ പരിത്യജ്യ സ്യാദിന്ദ്രിയവശാനുഗഃ ।
ശ്രീപ്രാണധനദാരേഭ്യ ക്ഷിപ്രം സ പരിഹീയതേ ॥ 60॥
അര്ഥാനാമീശ്വരോ യഃ സ്യാദിന്ദ്രിയാണാമനീശ്വരഃ ।
ഇന്ദ്രിയാണാമനൈശ്വര്യാദൈശ്വര്യാദ്ഭ്രശ്യതേ ഹി സഃ ॥ 61॥
ആത്മനാത്മാനമന്വിച്ഛേന്മനോ ബുദ്ധീന്ദ്രിയൈര്യതൈഃ ।
ആത്മൈവ ഹ്യാത്മനോ ബന്ധുരാത്മൈവ രിപുരാത്മനഃ ॥ 62॥
ക്ഷുദ്രാക്ഷേണേവ ജാലേന ഝഷാവപിഹിതാവുഭൌ ।
കാമശ്ച രാജന്ക്രോധശ്ച തൌ പ്രാജ്ഞാനം വിലുമ്പതഃ ॥ 63॥
സമവേക്ഷ്യേഹ ധര്മാര്ഥൌ സമ്ഭാരാന്യോഽധിഗച്ഛതി ।
സ വൈ സമ്ഭൃത സമ്ഭാരഃ സതതം സുഖമേധതേ ॥ 64॥
യഃ പഞ്ചാഭ്യന്തരാഞ്ശത്രൂനവിജിത്യ മതിക്ഷയാന് ।
ജിഗീഷതി രിപൂനന്യാന്രിപവോഽഭിഭവന്തി തമ് ॥ 65॥
ദൃശ്യന്തേ ഹി ദുരാത്മാനോ വധ്യമാനാഃ സ്വകര്മ ഭിഃ ।
ഇന്ദ്രിയാണാമനീശത്വാദ്രാജാനോ രാജ്യവിഭ്രമൈഃ ॥ 66॥
അസന്ത്യാഗാത്പാപകൃതാമപാപാംസ്
തുല്യോ ദണ്ഡഃ സ്പൃശതേ മിശ്രഭാവാത് ।
ശുഷ്കേണാര്ദ്രം ദഹ്യതേ മിശ്രഭാവാത്
തസ്മാത്പാപൈഃ സഹ സന്ധിം ന കുര്യാത് ॥ 67॥
നിജാനുത്പതതഃ ശത്രൂന്പഞ്ച പഞ്ച പ്രയോജനാന് ।
യോ മോഹാന്ന നിഘൃഹ്ണാതി തമാപദ്ഗ്രസതേ നരമ് ॥ 68॥
അനസൂയാര്ജവം ശൌചം സന്തോഷഃ പ്രിയവാദിതാ ।
ദമഃ സത്യമനായാസോ ന ഭവന്തി ദുരാത്മനാമ് ॥ 69॥
ആത്മജ്ഞാനമനായാസസ്തിതിക്ഷാ ധര്മനിത്യതാ ।
വാക്ചൈവ ഗുപ്താ ദാനം ച നൈതാന്യന്ത്യേഷു ഭാരത ॥ 70॥
ആക്രോശ പരിവാദാഭ്യാം വിഹിംസന്ത്യബുധാ ബുധാന് ।
വക്താ പാപമുപാദത്തേ ക്ഷമമാണോ വിമുച്യതേ ॥ 71॥
ഹിംസാ ബലമസാധൂനാം രാജ്ഞാം ദണ്ഡവിധിര്ബലമ് ।
ശുശ്രൂഷാ തു ബലം സ്ത്രീണാം ക്ഷമാഗുണവതാം ബലമ് ॥ 72॥
വാക്സംയമോ ഹി നൃപതേ സുദുഷ്കരതമോ മതഃ ।
അര്ഥവച്ച വിചിത്രം ച ന ശക്യം ബഹുഭാഷിതുമ് ॥ 73॥
അഭ്യാവഹതി കല്യാണം വിവിധാ വാക്സുഭാഷിതാ ।
സൈവ ദുര്ഭാഷിതാ രാജന്നനര്ഥായോപപദ്യതേ ॥ 74॥
സംരോഹതി ശരൈര്വിദ്ധം വനം പരശുനാ ഹതമ് ।
വാചാ ദുരുക്തം ബീഭത്സം ന സംരോഹതി വാക്ക്ഷതമ് ॥ 75॥
കര്ണിനാലീകനാരാചാ നിര്ഹരന്തി ശരീരതഃ ।
വാക്ഷല്യസ്തു ന നിര്ഹര്തും ശക്യോ ഹൃദി ശയോ ഹി സഃ ॥ 76॥
വാക്സായകാ വദനാന്നിഷ്പതന്തി
യൈരാഹതഃ ശോചതി രത്ര്യഹാനി ।
പരസ്യ നാമര്മസു തേ പതന്തി
താന്പണ്ഡിതോ നാവസൃജേത്പരേഷു ॥ 77॥
യസ്മൈ ദേവാഃ പ്രയച്ഛന്തി പുരുഷായ പരാഭവമ് ।
ബുദ്ധിം തസ്യാപകര്ഷന്തി സോഽപാചീനാനി പശ്യതി ॥ 78॥
ബുദ്ധൌ കലുഷ ഭൂതായാം വിനാശേ പ്രത്യുപസ്ഥിതേ ।
അനയോ നയസങ്കാശോ ഹൃദയാന്നാപസര്പതി ॥ 79॥
സേയം ബുദ്ധിഃ പരീതാ തേ പുത്രാണാം തവ ഭാരത ।
പാണ്ഡവാനാം വിരോധേന ന ചൈനാം അവബുധ്യസേ ॥ 80॥
രാജാ ലക്ഷണസമ്പന്നസ്ത്രൈലോക്യസ്യാപി യോ ഭവേത് ।
ശിഷ്യസ്തേ ശാസിതാ സോഽസ്തു ധൃതരാഷ്ട്ര യുധിഷ്ഠിരഃ ॥ 81॥
അതീവ സര്വാന്പുത്രാംസ്തേ ഭാഗധേയ പുരസ്കൃതഃ ।
തേജസാ പ്രജ്ഞയാ ചൈവ യുക്തോ ധര്മാര്ഥതത്ത്വവിത് ॥ 82॥
ആനൃശംസ്യാദനുക്രോശാദ്യോഽസൌ ധര്മഭൃതാം വരഃ ।
ഗൌരവാത്തവ രാജേന്ദ്ര ബഹൂന്ക്ലേശാംസ്തിതിക്ഷതി ॥ 83॥
॥ ഇതി ശ്രീമഹാഭാരതേ ഉദ്യോഗപര്വണി പ്രജാഗരപര്വണി
വിദുരനീതിവാക്യേ ചതുസ്ത്രിംശോഽധ്യായഃ ॥ 34॥
Roman (IAST) Transliteration
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduranītivākye catustriṃśo'dhyāyaḥ ||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
jāgrato dahyamānasya yatkāryamanupaśyasi |
tadbrūhi tvaṃ hi nastāta dharmārthakuśalaḥ śuciḥ || 1||
tvaṃ māṃ yathāvadvidura praśādhi
prajñā pūrvaṃ sarvamajātaśatroḥ |
yanmanyase pathyamadīnasattva
śreyaḥ karaṃ brūhi tadvai kurūṇām || 2||
pāpāśaṅgī pāpameva naupaśyan
pṛcchāmi tvāṃ vyākulenātmanāham |
kave tanme brūhi sarvaṃ yathāvan
manīṣitaṃ sarvamajātaśatroḥ || 3||
vidura uvāca |
śubhaṃ vā yadi vā pāpaṃ dveṣyaṃ vā yadi vā priyam |
apṛṣṭastasya tadbrūyādyasya necchetparābhavam || 4||
tasmādvakṣyāmi te rājanbhavamicchankurūnprati |
vacaḥ śreyaḥ karaṃ dharmyaṃ bruvatastannibodha me || 5||
mithyopetāni karmāṇi sidhyeyuryāni bhārata |
anupāya prayuktāni mā sma teṣu manaḥ kṛthāḥ || 6||
tathaiva yogavihitaṃ na sidhyetkarma yannṛpa |
upāyayuktaṃ medhāvī na tatra glapayenmanaḥ || 7||
anubandhānavekṣeta sānubandheṣu karmasu |
sampradhārya ca kurvīta na vegena samācaret || 8||
anubandhaṃ ca samprekṣya vipākāṃścaiva karmaṇām |
utthānamātmanaścaiva dhīraḥ kurvīta vā na vā || 9||
yaḥ pramāṇaṃ na jānāti sthāne vṛddhau tathā kṣaye |
kośe janapade daṇḍe na sa rājyāvatiṣṭhate || 10||
yastvetāni pramāṇāni yathoktānyanupaśyati |
yukto dharmārthayorjñāne sa rājyamadhigacchati || 11||
na rājyaṃ prāptamityeva vartitavyamasāmpratam |
śriyaṃ hyavinayo hanti jarā rūpamivottamam || 12||
bhakṣyottama praticchannaṃ matsyo baḍiśamāyasam |
rūpābhipātī grasate nānubandhamavekṣate || 13||
yacchakyaṃ grasituṃ grasyaṃ grastaṃ pariṇamecca yat |
hitaṃ ca pariṇāme yattadadyaṃ bhūtimicchatā || 14||
vanaspaterapakvāni phalāni pracinoti yaḥ |
sa nāpnoti rasaṃ tebhyo bījaṃ cāsya vinaśyati || 15||
yastu pakvamupādatte kāle pariṇataṃ phalam |
phalādrasaṃ sa labhate bījāccaiva phalaṃ punaḥ || 16||
yathā madhu samādatte rakṣanpuṣpāṇi ṣaṭpadaḥ |
tadvadarthānmanuṣyebhya ādadyādavihiṃsayā || 17||
puṣpaṃ puṣpaṃ vicinvīta mūlacchedaṃ na kārayet |
mālākāra ivārāme na yathāṅgārakārakaḥ || 18||
kiṃ nu me syādidaṃ kṛtvā kiṃ nu me syādakurvataḥ |
iti karmāṇi sañcintya kuryādvā puruṣo na vā || 19||
anārabhyā bhavantyarthāḥ ke cinnityaṃ tathāgatāḥ |
kṛtaḥ puruṣakāro'pi bhavedyeṣu nirarthakaḥ || 20||
kāṃścidarthānnaraḥ prājño labhu mūlānmahāphalān |
kṣipramārabhate kartuṃ na vighnayati tādṛśān || 21||
ṛju paśyati yaḥ sarvaṃ cakṣuṣānupibanniva |
āsīnamapi tūṣṇīkamanurajyanti taṃ prajāḥ || 22||
cakṣuṣā manasā vācā karmaṇā ca caturvidham |
prasādayati lokaṃ yastaṃ loko'nuprasīdati || 23||
yasmāttrasyanti bhūtāni mṛgavyādhānmṛgā iva |
sāgarāntāmapi mahīṃ labdhvā sa parihīyate || 24||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ prāptavānsvena tejasā |
vāyurabhramivāsādya bhraṃśayatyanaye sthitaḥ || 25||
dharmamācarato rājñaḥ sadbhiścaritamāditaḥ |
vasudhā vasusampūrṇā vardhate bhūtivardhanī || 26||
atha santyajato dharmamadharmaṃ cānutiṣṭhataḥ |
pratisaṃveṣṭate bhūmiragnau carmāhitaṃ yathā || 27||
ya eva yatnaḥ kriyate prara rāṣṭrāvamardane |
sa eva yatnaḥ kartavyaḥ svarāṣṭra paripālane || 28||
dharmeṇa rājyaṃ vindeta dharmeṇa paripālayet |
dharmamūlāṃ śriyaṃ prāpya na jahāti na hīyate || 29||
apyunmattātpralapato bālācca parisarpataḥ |
sarvataḥ sāramādadyādaśmabhya iva kāñcanam || 30||
suvyāhṛtāni sudhiyāṃ sukṛtāni tatastataḥ |
sañcinvandhīra āsīta śilā hārī śilaṃ yathā || 31||
gandhena gāvaḥ paśyanti vedaiḥ paśyanti brāhmaṇāḥ |
cāraiḥ paśyanti rājānaścakṣurbhyāmitare janāḥ || 32||
bhūyāṃsaṃ labhate kleśaṃ yā gaurbhavati durduhā |
atha yā suduhā rājannaiva tāṃ vinayantyapi || 33||
yadataptaṃ praṇamati na tatsantāpayantyapi |
yacca svayaṃ nataṃ dāru na tatsannāmayantyapi || 34||
etayopamayā dhīraḥ sannameta balīyase |
indrāya sa praṇamate namate yo balīyase || 35||
parjanyanāthāḥ paśavo rājāno mitra bāndhavāḥ |
patayo bāndhavāḥ strīṇāṃ brāhmaṇā veda bāndhavāḥ || 36||
satyena rakṣyate dharmo vidyā yogena rakṣyate |
mṛjayā rakṣyate rūpaṃ kulaṃ vṛttena rakṣyate || 37||
mānena rakṣyate dhānyamaśvānrakṣyatyanukramaḥ |
abhīkṣṇadarśanādgāvaḥ striyo rakṣyāḥ kucelataḥ || 38||
na kulaṃ vṛtti hīnasya pramāṇamiti me matiḥ |
antyeṣvapi hi jātānāṃ vṛttameva viśiṣyate || 39||
ya īrṣyuḥ paravitteṣu rūpe vīrye kulānvaye |
sukhe saubhāgyasatkāre tasya vyādhiranantakaḥ || 40||
akārya karaṇādbhītaḥ kāryāṇāṃ ca vivarjanāt |
akāle mantrabhedācca yena mādyenna tatpibet || 41||
vidyāmado dhanamadastṛtīyo'bhijano madaḥ |
ete madāvaliptānāmeta eva satāṃ damāḥ || 42||
asanto'bhyarthitāḥ sadbhiḥ kiṃ citkāryaṃ kadā cana |
manyante santamātmānamasantamapi viśrutam || 43||
gatirātmavatāṃ santaḥ santa eva satāṃ gatiḥ |
asatāṃ ca gatiḥ santo na tvasantaḥ satāṃ gatiḥ || 44||
jitā sabhā vastravatā samāśā gomatā jitā |
adhvā jito yānavatā sarvaṃ śīlavatā jitam || 45||
śīlaṃ pradhānaṃ puruṣe tadyasyeha praṇaśyati |
na tasya jīvitenārtho na dhanena na bandhubhiḥ || 46||
āḍhyānāṃ māṃsaparamaṃ madhyānāṃ gorasottaram |
lavaṇottaraṃ daridrāṇāṃ bhojanaṃ bharatarṣabha || 47||
sampannataramevānnaṃ daridrā bhuñjate sadā |
kṣutsvādutāṃ janayati sā cāḍhyeṣu sudurlabhā || 48||
prāyeṇa śrīmatāṃ loke bhoktuṃ śaktirna vidyate |
daridrāṇāṃ tu rājendra api kāṣṭhaṃ hi jīryate || 49||
avṛttirbhayamantyānāṃ madhyānāṃ maraṇādbhayam |
uttamānāṃ tu martyānāmavamānātparaṃ bhayam || 50||
aiśvaryamadapāpiṣṭhā madāḥ pānamadādayaḥ |
aiśvaryamadamatto hi nāpatitvā vibudhyate || 51||
indriyaurindriyārtheṣu vartamānairanigrahaiḥ |
tairayaṃ tāpyate loko nakṣatrāṇi grahairiva || 52||
yo jitaḥ pañcavargeṇa sahajenātma karśinā |
āpadastasya vardhante śuklapakṣa ivoḍurāḍ || 53||
avijitya ya ātmānamamātyānvijigīṣate |
amitrānvājitāmātyaḥ so'vaśaḥ parihīyate || 54||
ātmānameva prathamaṃ deśarūpeṇa yo jayet |
tato'mātyānamitrāṃśca na moghaṃ vijigīṣate || 55||
vaśyendriyaṃ jitāmātyaṃ dhṛtadaṇḍaṃ vikāriṣu |
parīkṣya kāriṇaṃ dhīramatyantaṃ śrīrniṣevate || 56||
rathaḥ śarīraṃ puruṣasya rājan
nātmā niyantendriyāṇyasya cāśvāḥ |
tairapramattaḥ kuśalaḥ sadaśvair
dāntaiḥ sukhaṃ yāti rathīva dhīraḥ || 57||
etānyanigṛhītāni vyāpādayitumapyalam |
avidheyā ivādāntā hayāḥ pathi kusārathim || 58||
anarthamarthataḥ paśyannartaṃ caivāpyanarthataḥ |
indriyaiḥ prasṛto bālaḥ suduḥkhaṃ manyate sukham || 59||
dharmārthau yaḥ parityajya syādindriyavaśānugaḥ |
śrīprāṇadhanadārebhya kṣipraṃ sa parihīyate || 60||
arthānāmīśvaro yaḥ syādindriyāṇāmanīśvaraḥ |
indriyāṇāmanaiśvaryādaiśvaryādbhraśyate hi saḥ || 61||
ātmanātmānamanvicchenmano buddhīndriyairyataiḥ |
ātmaiva hyātmano bandhurātmaiva ripurātmanaḥ || 62||
kṣudrākṣeṇeva jālena jhaṣāvapihitāvubhau |
kāmaśca rājankrodhaśca tau prājñānaṃ vilumpataḥ || 63||
samavekṣyeha dharmārthau sambhārānyo'dhigacchati |
sa vai sambhṛta sambhāraḥ satataṃ sukhamedhate || 64||
yaḥ pañcābhyantarāñśatrūnavijitya matikṣayān |
jigīṣati ripūnanyānripavo'bhibhavanti tam || 65||
dṛśyante hi durātmāno vadhyamānāḥ svakarma bhiḥ |
indriyāṇāmanīśatvādrājāno rājyavibhramaiḥ || 66||
asantyāgātpāpakṛtāmapāpāṃs
tulyo daṇḍaḥ spṛśate miśrabhāvāt |
śuṣkeṇārdraṃ dahyate miśrabhāvāt
tasmātpāpaiḥ saha sandhiṃ na kuryāt || 67||
nijānutpatataḥ śatrūnpañca pañca prayojanān |
yo mohānna nighṛhṇāti tamāpadgrasate naram || 68||
anasūyārjavaṃ śaucaṃ santoṣaḥ priyavāditā |
damaḥ satyamanāyāso na bhavanti durātmanām || 69||
ātmajñānamanāyāsastitikṣā dharmanityatā |
vākcaiva guptā dānaṃ ca naitānyantyeṣu bhārata || 70||
ākrośa parivādābhyāṃ vihiṃsantyabudhā budhān |
vaktā pāpamupādatte kṣamamāṇo vimucyate || 71||
hiṃsā balamasādhūnāṃ rājñāṃ daṇḍavidhirbalam |
śuśrūṣā tu balaṃ strīṇāṃ kṣamāguṇavatāṃ balam || 72||
vāksaṃyamo hi nṛpate suduṣkaratamo mataḥ |
arthavacca vicitraṃ ca na śakyaṃ bahubhāṣitum || 73||
abhyāvahati kalyāṇaṃ vividhā vāksubhāṣitā |
saiva durbhāṣitā rājannanarthāyopapadyate || 74||
saṃrohati śarairviddhaṃ vanaṃ paraśunā hatam |
vācā duruktaṃ bībhatsaṃ na saṃrohati vākkṣatam || 75||
karṇinālīkanārācā nirharanti śarīrataḥ |
vākṣalyastu na nirhartuṃ śakyo hṛdi śayo hi saḥ || 76||
vāksāyakā vadanānniṣpatanti
yairāhataḥ śocati ratryahāni |
parasya nāmarmasu te patanti
tānpaṇḍito nāvasṛjetpareṣu || 77||
yasmai devāḥ prayacchanti puruṣāya parābhavam |
buddhiṃ tasyāpakarṣanti so'pācīnāni paśyati || 78||
buddhau kaluṣa bhūtāyāṃ vināśe pratyupasthite |
anayo nayasaṅkāśo hṛdayānnāpasarpati || 79||
seyaṃ buddhiḥ parītā te putrāṇāṃ tava bhārata |
pāṇḍavānāṃ virodhena na caināṃ avabudhyase || 80||
rājā lakṣaṇasampannastrailokyasyāpi yo bhavet |
śiṣyaste śāsitā so'stu dhṛtarāṣṭra yudhiṣṭhiraḥ || 81||
atīva sarvānputrāṃste bhāgadheya puraskṛtaḥ |
tejasā prajñayā caiva yukto dharmārthatattvavit || 82||
ānṛśaṃsyādanukrośādyo'sau dharmabhṛtāṃ varaḥ |
gauravāttava rājendra bahūnkleśāṃstitikṣati || 83||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduranītivākye catustriṃśo'dhyāyaḥ || 34||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरनीतिवाक्ये चतुस्त्रिंशोऽध्यायः ॥
धृतराष्ट्र उवाच ।
जाग्रतो दह्यमानस्य यत्कार्यमनुपश्यसि ।
तद्ब्रूहि त्वं हि नस्तात धर्मार्थकुशलः शुचिः ॥ 1॥
त्वं मां यथावद्विदुर प्रशाधि
प्रज्ञा पूर्वं सर्वमजातशत्रोः ।
यन्मन्यसे पथ्यमदीनसत्त्व
श्रेयः करं ब्रूहि तद्वै कुरूणाम् ॥ 2॥
पापाशङ्गी पापमेव नौपश्यन्
पृच्छामि त्वां व्याकुलेनात्मनाहम् ।
कवे तन्मे ब्रूहि सर्वं यथावन्
मनीषितं सर्वमजातशत्रोः ॥ 3॥
विदुर उवाच ।
शुभं वा यदि वा पापं द्वेष्यं वा यदि वा प्रियम् ।
अपृष्टस्तस्य तद्ब्रूयाद्यस्य नेच्छेत्पराभवम् ॥ 4॥
तस्माद्वक्ष्यामि ते राजन्भवमिच्छन्कुरून्प्रति ।
वचः श्रेयः करं धर्म्यं ब्रुवतस्तन्निबोध मे ॥ 5॥
मिथ्योपेतानि कर्माणि सिध्येयुर्यानि भारत ।
अनुपाय प्रयुक्तानि मा स्म तेषु मनः कृथाः ॥ 6॥
तथैव योगविहितं न सिध्येत्कर्म यन्नृप ।
उपाययुक्तं मेधावी न तत्र ग्लपयेन्मनः ॥ 7॥
अनुबन्धानवेक्षेत सानुबन्धेषु कर्मसु ।
सम्प्रधार्य च कुर्वीत न वेगेन समाचरेत् ॥ 8॥
अनुबन्धं च सम्प्रेक्ष्य विपाकांश्चैव कर्मणाम् ।
उत्थानमात्मनश्चैव धीरः कुर्वीत वा न वा ॥ 9॥
यः प्रमाणं न जानाति स्थाने वृद्धौ तथा क्षये ।
कोशे जनपदे दण्डे न स राज्यावतिष्ठते ॥ 10॥
यस्त्वेतानि प्रमाणानि यथोक्तान्यनुपश्यति ।
युक्तो धर्मार्थयोर्ज्ञाने स राज्यमधिगच्छति ॥ 11॥
न राज्यं प्राप्तमित्येव वर्तितव्यमसाम्प्रतम् ।
श्रियं ह्यविनयो हन्ति जरा रूपमिवोत्तमम् ॥ 12॥
भक्ष्योत्तम प्रतिच्छन्नं मत्स्यो बडिशमायसम् ।
रूपाभिपाती ग्रसते नानुबन्धमवेक्षते ॥ 13॥
यच्छक्यं ग्रसितुं ग्रस्यं ग्रस्तं परिणमेच्च यत् ।
हितं च परिणामे यत्तदद्यं भूतिमिच्छता ॥ 14॥
वनस्पतेरपक्वानि फलानि प्रचिनोति यः ।
स नाप्नोति रसं तेभ्यो बीजं चास्य विनश्यति ॥ 15॥
यस्तु पक्वमुपादत्ते काले परिणतं फलम् ।
फलाद्रसं स लभते बीजाच्चैव फलं पुनः ॥ 16॥
यथा मधु समादत्ते रक्षन्पुष्पाणि षट्पदः ।
तद्वदर्थान्मनुष्येभ्य आदद्यादविहिंसया ॥ 17॥
पुष्पं पुष्पं विचिन्वीत मूलच्छेदं न कारयेत् ।
मालाकार इवारामे न यथाङ्गारकारकः ॥ 18॥
किं नु मे स्यादिदं कृत्वा किं नु मे स्यादकुर्वतः ।
इति कर्माणि सञ्चिन्त्य कुर्याद्वा पुरुषो न वा ॥ 19॥
अनारभ्या भवन्त्यर्थाः के चिन्नित्यं तथागताः ।
कृतः पुरुषकारोऽपि भवेद्येषु निरर्थकः ॥ 20॥
कांश्चिदर्थान्नरः प्राज्ञो लभु मूलान्महाफलान् ।
क्षिप्रमारभते कर्तुं न विघ्नयति तादृशान् ॥ 21॥
ऋजु पश्यति यः सर्वं चक्षुषानुपिबन्निव ।
आसीनमपि तूष्णीकमनुरज्यन्ति तं प्रजाः ॥ 22॥
चक्षुषा मनसा वाचा कर्मणा च चतुर्विधम् ।
प्रसादयति लोकं यस्तं लोकोऽनुप्रसीदति ॥ 23॥
यस्मात्त्रस्यन्ति भूतानि मृगव्याधान्मृगा इव ।
सागरान्तामपि महीं लब्ध्वा स परिहीयते ॥ 24॥
पितृपैतामहं राज्यं प्राप्तवान्स्वेन तेजसा ।
वायुरभ्रमिवासाद्य भ्रंशयत्यनये स्थितः ॥ 25॥
धर्ममाचरतो राज्ञः सद्भिश्चरितमादितः ।
वसुधा वसुसम्पूर्णा वर्धते भूतिवर्धनी ॥ 26॥
अथ सन्त्यजतो धर्ममधर्मं चानुतिष्ठतः ।
प्रतिसंवेष्टते भूमिरग्नौ चर्माहितं यथा ॥ 27॥
य एव यत्नः क्रियते प्रर राष्ट्रावमर्दने ।
स एव यत्नः कर्तव्यः स्वराष्ट्र परिपालने ॥ 28॥
धर्मेण राज्यं विन्देत धर्मेण परिपालयेत् ।
धर्ममूलां श्रियं प्राप्य न जहाति न हीयते ॥ 29॥
अप्युन्मत्तात्प्रलपतो बालाच्च परिसर्पतः ।
सर्वतः सारमादद्यादश्मभ्य इव काञ्चनम् ॥ 30॥
सुव्याहृतानि सुधियां सुकृतानि ततस्ततः ।
सञ्चिन्वन्धीर आसीत शिला हारी शिलं यथा ॥ 31॥
गन्धेन गावः पश्यन्ति वेदैः पश्यन्ति ब्राह्मणाः ।
चारैः पश्यन्ति राजानश्चक्षुर्भ्यामितरे जनाः ॥ 32॥
भूयांसं लभते क्लेशं या गौर्भवति दुर्दुहा ।
अथ या सुदुहा राजन्नैव तां विनयन्त्यपि ॥ 33॥
यदतप्तं प्रणमति न तत्सन्तापयन्त्यपि ।
यच्च स्वयं नतं दारु न तत्सन्नामयन्त्यपि ॥ 34॥
एतयोपमया धीरः सन्नमेत बलीयसे ।
इन्द्राय स प्रणमते नमते यो बलीयसे ॥ 35॥
पर्जन्यनाथाः पशवो राजानो मित्र बान्धवाः ।
पतयो बान्धवाः स्त्रीणां ब्राह्मणा वेद बान्धवाः ॥ 36॥
सत्येन रक्ष्यते धर्मो विद्या योगेन रक्ष्यते ।
मृजया रक्ष्यते रूपं कुलं वृत्तेन रक्ष्यते ॥ 37॥
मानेन रक्ष्यते धान्यमश्वान्रक्ष्यत्यनुक्रमः ।
अभीक्ष्णदर्शनाद्गावः स्त्रियो रक्ष्याः कुचेलतः ॥ 38॥
न कुलं वृत्ति हीनस्य प्रमाणमिति मे मतिः ।
अन्त्येष्वपि हि जातानां वृत्तमेव विशिष्यते ॥ 39॥
य ईर्ष्युः परवित्तेषु रूपे वीर्ये कुलान्वये ।
सुखे सौभाग्यसत्कारे तस्य व्याधिरनन्तकः ॥ 40॥
अकार्य करणाद्भीतः कार्याणां च विवर्जनात् ।
अकाले मन्त्रभेदाच्च येन माद्येन्न तत्पिबेत् ॥ 41॥
विद्यामदो धनमदस्तृतीयोऽभिजनो मदः ।
एते मदावलिप्तानामेत एव सतां दमाः ॥ 42॥
असन्तोऽभ्यर्थिताः सद्भिः किं चित्कार्यं कदा चन ।
मन्यन्ते सन्तमात्मानमसन्तमपि विश्रुतम् ॥ 43॥
गतिरात्मवतां सन्तः सन्त एव सतां गतिः ।
असतां च गतिः सन्तो न त्वसन्तः सतां गतिः ॥ 44॥
जिता सभा वस्त्रवता समाशा गोमता जिता ।
अध्वा जितो यानवता सर्वं शीलवता जितम् ॥ 45॥
शीलं प्रधानं पुरुषे तद्यस्येह प्रणश्यति ।
न तस्य जीवितेनार्थो न धनेन न बन्धुभिः ॥ 46॥
आढ्यानां मांसपरमं मध्यानां गोरसोत्तरम् ।
लवणोत्तरं दरिद्राणां भोजनं भरतर्षभ ॥ 47॥
सम्पन्नतरमेवान्नं दरिद्रा भुञ्जते सदा ।
क्षुत्स्वादुतां जनयति सा चाढ्येषु सुदुर्लभा ॥ 48॥
प्रायेण श्रीमतां लोके भोक्तुं शक्तिर्न विद्यते ।
दरिद्राणां तु राजेन्द्र अपि काष्ठं हि जीर्यते ॥ 49॥
अवृत्तिर्भयमन्त्यानां मध्यानां मरणाद्भयम् ।
उत्तमानां तु मर्त्यानामवमानात्परं भयम् ॥ 50॥
ऐश्वर्यमदपापिष्ठा मदाः पानमदादयः ।
ऐश्वर्यमदमत्तो हि नापतित्वा विबुध्यते ॥ 51॥
इन्द्रियौरिन्द्रियार्थेषु वर्तमानैरनिग्रहैः ।
तैरयं ताप्यते लोको नक्षत्राणि ग्रहैरिव ॥ 52॥
यो जितः पञ्चवर्गेण सहजेनात्म कर्शिना ।
आपदस्तस्य वर्धन्ते शुक्लपक्ष इवोडुराड् ॥ 53॥
अविजित्य य आत्मानममात्यान्विजिगीषते ।
अमित्रान्वाजितामात्यः सोऽवशः परिहीयते ॥ 54॥
आत्मानमेव प्रथमं देशरूपेण यो जयेत् ।
ततोऽमात्यानमित्रांश्च न मोघं विजिगीषते ॥ 55॥
वश्येन्द्रियं जितामात्यं धृतदण्डं विकारिषु ।
परीक्ष्य कारिणं धीरमत्यन्तं श्रीर्निषेवते ॥ 56॥
रथः शरीरं पुरुषस्य राजन्
नात्मा नियन्तेन्द्रियाण्यस्य चाश्वाः ।
तैरप्रमत्तः कुशलः सदश्वैर्
दान्तैः सुखं याति रथीव धीरः ॥ 57॥
एतान्यनिगृहीतानि व्यापादयितुमप्यलम् ।
अविधेया इवादान्ता हयाः पथि कुसारथिम् ॥ 58॥
अनर्थमर्थतः पश्यन्नर्तं चैवाप्यनर्थतः ।
इन्द्रियैः प्रसृतो बालः सुदुःखं मन्यते सुखम् ॥ 59॥
धर्मार्थौ यः परित्यज्य स्यादिन्द्रियवशानुगः ।
श्रीप्राणधनदारेभ्य क्षिप्रं स परिहीयते ॥ 60॥
अर्थानामीश्वरो यः स्यादिन्द्रियाणामनीश्वरः ।
इन्द्रियाणामनैश्वर्यादैश्वर्याद्भ्रश्यते हि सः ॥ 61॥
आत्मनात्मानमन्विच्छेन्मनो बुद्धीन्द्रियैर्यतैः ।
आत्मैव ह्यात्मनो बन्धुरात्मैव रिपुरात्मनः ॥ 62॥
क्षुद्राक्षेणेव जालेन झषावपिहितावुभौ ।
कामश्च राजन्क्रोधश्च तौ प्राज्ञानं विलुम्पतः ॥ 63॥
समवेक्ष्येह धर्मार्थौ सम्भारान्योऽधिगच्छति ।
स वै सम्भृत सम्भारः सततं सुखमेधते ॥ 64॥
यः पञ्चाभ्यन्तराञ्शत्रूनविजित्य मतिक्षयान् ।
जिगीषति रिपूनन्यान्रिपवोऽभिभवन्ति तम् ॥ 65॥
दृश्यन्ते हि दुरात्मानो वध्यमानाः स्वकर्म भिः ।
इन्द्रियाणामनीशत्वाद्राजानो राज्यविभ्रमैः ॥ 66॥
असन्त्यागात्पापकृतामपापांस्
तुल्यो दण्डः स्पृशते मिश्रभावात् ।
शुष्केणार्द्रं दह्यते मिश्रभावात्
तस्मात्पापैः सह सन्धिं न कुर्यात् ॥ 67॥
निजानुत्पततः शत्रून्पञ्च पञ्च प्रयोजनान् ।
यो मोहान्न निघृह्णाति तमापद्ग्रसते नरम् ॥ 68॥
अनसूयार्जवं शौचं सन्तोषः प्रियवादिता ।
दमः सत्यमनायासो न भवन्ति दुरात्मनाम् ॥ 69॥
आत्मज्ञानमनायासस्तितिक्षा धर्मनित्यता ।
वाक्चैव गुप्ता दानं च नैतान्यन्त्येषु भारत ॥ 70॥
आक्रोश परिवादाभ्यां विहिंसन्त्यबुधा बुधान् ।
वक्ता पापमुपादत्ते क्षममाणो विमुच्यते ॥ 71॥
हिंसा बलमसाधूनां राज्ञां दण्डविधिर्बलम् ।
शुश्रूषा तु बलं स्त्रीणां क्षमागुणवतां बलम् ॥ 72॥
वाक्संयमो हि नृपते सुदुष्करतमो मतः ।
अर्थवच्च विचित्रं च न शक्यं बहुभाषितुम् ॥ 73॥
अभ्यावहति कल्याणं विविधा वाक्सुभाषिता ।
सैव दुर्भाषिता राजन्ननर्थायोपपद्यते ॥ 74॥
संरोहति शरैर्विद्धं वनं परशुना हतम् ।
वाचा दुरुक्तं बीभत्सं न संरोहति वाक्क्षतम् ॥ 75॥
कर्णिनालीकनाराचा निर्हरन्ति शरीरतः ।
वाक्षल्यस्तु न निर्हर्तुं शक्यो हृदि शयो हि सः ॥ 76॥
वाक्सायका वदनान्निष्पतन्ति
यैराहतः शोचति रत्र्यहानि ।
परस्य नामर्मसु ते पतन्ति
तान्पण्डितो नावसृजेत्परेषु ॥ 77॥
यस्मै देवाः प्रयच्छन्ति पुरुषाय पराभवम् ।
बुद्धिं तस्यापकर्षन्ति सोऽपाचीनानि पश्यति ॥ 78॥
बुद्धौ कलुष भूतायां विनाशे प्रत्युपस्थिते ।
अनयो नयसङ्काशो हृदयान्नापसर्पति ॥ 79॥
सेयं बुद्धिः परीता ते पुत्राणां तव भारत ।
पाण्डवानां विरोधेन न चैनां अवबुध्यसे ॥ 80॥
राजा लक्षणसम्पन्नस्त्रैलोक्यस्यापि यो भवेत् ।
शिष्यस्ते शासिता सोऽस्तु धृतराष्ट्र युधिष्ठिरः ॥ 81॥
अतीव सर्वान्पुत्रांस्ते भागधेय पुरस्कृतः ।
तेजसा प्रज्ञया चैव युक्तो धर्मार्थतत्त्ववित् ॥ 82॥
आनृशंस्यादनुक्रोशाद्योऽसौ धर्मभृतां वरः ।
गौरवात्तव राजेन्द्र बहून्क्लेशांस्तितिक्षति ॥ 83॥
॥ इति श्रीमहाभारते उद्योगपर्वणि प्रजागरपर्वणि
विदुरनीतिवाक्ये चतुस्त्रिंशोऽध्यायः ॥ 34॥
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduranītivākye catustriṃśo'dhyāyaḥ ||
dhṛtarāṣṭra uvāca |
jāgrato dahyamānasya yatkāryamanupaśyasi |
tadbrūhi tvaṃ hi nastāta dharmārthakuśalaḥ śuciḥ || 1||
tvaṃ māṃ yathāvadvidura praśādhi
prajñā pūrvaṃ sarvamajātaśatroḥ |
yanmanyase pathyamadīnasattva
śreyaḥ karaṃ brūhi tadvai kurūṇām || 2||
pāpāśaṅgī pāpameva naupaśyan
pṛcchāmi tvāṃ vyākulenātmanāham |
kave tanme brūhi sarvaṃ yathāvan
manīṣitaṃ sarvamajātaśatroḥ || 3||
vidura uvāca |
śubhaṃ vā yadi vā pāpaṃ dveṣyaṃ vā yadi vā priyam |
apṛṣṭastasya tadbrūyādyasya necchetparābhavam || 4||
tasmādvakṣyāmi te rājanbhavamicchankurūnprati |
vacaḥ śreyaḥ karaṃ dharmyaṃ bruvatastannibodha me || 5||
mithyopetāni karmāṇi sidhyeyuryāni bhārata |
anupāya prayuktāni mā sma teṣu manaḥ kṛthāḥ || 6||
tathaiva yogavihitaṃ na sidhyetkarma yannṛpa |
upāyayuktaṃ medhāvī na tatra glapayenmanaḥ || 7||
anubandhānavekṣeta sānubandheṣu karmasu |
sampradhārya ca kurvīta na vegena samācaret || 8||
anubandhaṃ ca samprekṣya vipākāṃścaiva karmaṇām |
utthānamātmanaścaiva dhīraḥ kurvīta vā na vā || 9||
yaḥ pramāṇaṃ na jānāti sthāne vṛddhau tathā kṣaye |
kośe janapade daṇḍe na sa rājyāvatiṣṭhate || 10||
yastvetāni pramāṇāni yathoktānyanupaśyati |
yukto dharmārthayorjñāne sa rājyamadhigacchati || 11||
na rājyaṃ prāptamityeva vartitavyamasāmpratam |
śriyaṃ hyavinayo hanti jarā rūpamivottamam || 12||
bhakṣyottama praticchannaṃ matsyo baḍiśamāyasam |
rūpābhipātī grasate nānubandhamavekṣate || 13||
yacchakyaṃ grasituṃ grasyaṃ grastaṃ pariṇamecca yat |
hitaṃ ca pariṇāme yattadadyaṃ bhūtimicchatā || 14||
vanaspaterapakvāni phalāni pracinoti yaḥ |
sa nāpnoti rasaṃ tebhyo bījaṃ cāsya vinaśyati || 15||
yastu pakvamupādatte kāle pariṇataṃ phalam |
phalādrasaṃ sa labhate bījāccaiva phalaṃ punaḥ || 16||
yathā madhu samādatte rakṣanpuṣpāṇi ṣaṭpadaḥ |
tadvadarthānmanuṣyebhya ādadyādavihiṃsayā || 17||
puṣpaṃ puṣpaṃ vicinvīta mūlacchedaṃ na kārayet |
mālākāra ivārāme na yathāṅgārakārakaḥ || 18||
kiṃ nu me syādidaṃ kṛtvā kiṃ nu me syādakurvataḥ |
iti karmāṇi sañcintya kuryādvā puruṣo na vā || 19||
anārabhyā bhavantyarthāḥ ke cinnityaṃ tathāgatāḥ |
kṛtaḥ puruṣakāro'pi bhavedyeṣu nirarthakaḥ || 20||
kāṃścidarthānnaraḥ prājño labhu mūlānmahāphalān |
kṣipramārabhate kartuṃ na vighnayati tādṛśān || 21||
ṛju paśyati yaḥ sarvaṃ cakṣuṣānupibanniva |
āsīnamapi tūṣṇīkamanurajyanti taṃ prajāḥ || 22||
cakṣuṣā manasā vācā karmaṇā ca caturvidham |
prasādayati lokaṃ yastaṃ loko'nuprasīdati || 23||
yasmāttrasyanti bhūtāni mṛgavyādhānmṛgā iva |
sāgarāntāmapi mahīṃ labdhvā sa parihīyate || 24||
pitṛpaitāmahaṃ rājyaṃ prāptavānsvena tejasā |
vāyurabhramivāsādya bhraṃśayatyanaye sthitaḥ || 25||
dharmamācarato rājñaḥ sadbhiścaritamāditaḥ |
vasudhā vasusampūrṇā vardhate bhūtivardhanī || 26||
atha santyajato dharmamadharmaṃ cānutiṣṭhataḥ |
pratisaṃveṣṭate bhūmiragnau carmāhitaṃ yathā || 27||
ya eva yatnaḥ kriyate prara rāṣṭrāvamardane |
sa eva yatnaḥ kartavyaḥ svarāṣṭra paripālane || 28||
dharmeṇa rājyaṃ vindeta dharmeṇa paripālayet |
dharmamūlāṃ śriyaṃ prāpya na jahāti na hīyate || 29||
apyunmattātpralapato bālācca parisarpataḥ |
sarvataḥ sāramādadyādaśmabhya iva kāñcanam || 30||
suvyāhṛtāni sudhiyāṃ sukṛtāni tatastataḥ |
sañcinvandhīra āsīta śilā hārī śilaṃ yathā || 31||
gandhena gāvaḥ paśyanti vedaiḥ paśyanti brāhmaṇāḥ |
cāraiḥ paśyanti rājānaścakṣurbhyāmitare janāḥ || 32||
bhūyāṃsaṃ labhate kleśaṃ yā gaurbhavati durduhā |
atha yā suduhā rājannaiva tāṃ vinayantyapi || 33||
yadataptaṃ praṇamati na tatsantāpayantyapi |
yacca svayaṃ nataṃ dāru na tatsannāmayantyapi || 34||
etayopamayā dhīraḥ sannameta balīyase |
indrāya sa praṇamate namate yo balīyase || 35||
parjanyanāthāḥ paśavo rājāno mitra bāndhavāḥ |
patayo bāndhavāḥ strīṇāṃ brāhmaṇā veda bāndhavāḥ || 36||
satyena rakṣyate dharmo vidyā yogena rakṣyate |
mṛjayā rakṣyate rūpaṃ kulaṃ vṛttena rakṣyate || 37||
mānena rakṣyate dhānyamaśvānrakṣyatyanukramaḥ |
abhīkṣṇadarśanādgāvaḥ striyo rakṣyāḥ kucelataḥ || 38||
na kulaṃ vṛtti hīnasya pramāṇamiti me matiḥ |
antyeṣvapi hi jātānāṃ vṛttameva viśiṣyate || 39||
ya īrṣyuḥ paravitteṣu rūpe vīrye kulānvaye |
sukhe saubhāgyasatkāre tasya vyādhiranantakaḥ || 40||
akārya karaṇādbhītaḥ kāryāṇāṃ ca vivarjanāt |
akāle mantrabhedācca yena mādyenna tatpibet || 41||
vidyāmado dhanamadastṛtīyo'bhijano madaḥ |
ete madāvaliptānāmeta eva satāṃ damāḥ || 42||
asanto'bhyarthitāḥ sadbhiḥ kiṃ citkāryaṃ kadā cana |
manyante santamātmānamasantamapi viśrutam || 43||
gatirātmavatāṃ santaḥ santa eva satāṃ gatiḥ |
asatāṃ ca gatiḥ santo na tvasantaḥ satāṃ gatiḥ || 44||
jitā sabhā vastravatā samāśā gomatā jitā |
adhvā jito yānavatā sarvaṃ śīlavatā jitam || 45||
śīlaṃ pradhānaṃ puruṣe tadyasyeha praṇaśyati |
na tasya jīvitenārtho na dhanena na bandhubhiḥ || 46||
āḍhyānāṃ māṃsaparamaṃ madhyānāṃ gorasottaram |
lavaṇottaraṃ daridrāṇāṃ bhojanaṃ bharatarṣabha || 47||
sampannataramevānnaṃ daridrā bhuñjate sadā |
kṣutsvādutāṃ janayati sā cāḍhyeṣu sudurlabhā || 48||
prāyeṇa śrīmatāṃ loke bhoktuṃ śaktirna vidyate |
daridrāṇāṃ tu rājendra api kāṣṭhaṃ hi jīryate || 49||
avṛttirbhayamantyānāṃ madhyānāṃ maraṇādbhayam |
uttamānāṃ tu martyānāmavamānātparaṃ bhayam || 50||
aiśvaryamadapāpiṣṭhā madāḥ pānamadādayaḥ |
aiśvaryamadamatto hi nāpatitvā vibudhyate || 51||
indriyaurindriyārtheṣu vartamānairanigrahaiḥ |
tairayaṃ tāpyate loko nakṣatrāṇi grahairiva || 52||
yo jitaḥ pañcavargeṇa sahajenātma karśinā |
āpadastasya vardhante śuklapakṣa ivoḍurāḍ || 53||
avijitya ya ātmānamamātyānvijigīṣate |
amitrānvājitāmātyaḥ so'vaśaḥ parihīyate || 54||
ātmānameva prathamaṃ deśarūpeṇa yo jayet |
tato'mātyānamitrāṃśca na moghaṃ vijigīṣate || 55||
vaśyendriyaṃ jitāmātyaṃ dhṛtadaṇḍaṃ vikāriṣu |
parīkṣya kāriṇaṃ dhīramatyantaṃ śrīrniṣevate || 56||
rathaḥ śarīraṃ puruṣasya rājan
nātmā niyantendriyāṇyasya cāśvāḥ |
tairapramattaḥ kuśalaḥ sadaśvair
dāntaiḥ sukhaṃ yāti rathīva dhīraḥ || 57||
etānyanigṛhītāni vyāpādayitumapyalam |
avidheyā ivādāntā hayāḥ pathi kusārathim || 58||
anarthamarthataḥ paśyannartaṃ caivāpyanarthataḥ |
indriyaiḥ prasṛto bālaḥ suduḥkhaṃ manyate sukham || 59||
dharmārthau yaḥ parityajya syādindriyavaśānugaḥ |
śrīprāṇadhanadārebhya kṣipraṃ sa parihīyate || 60||
arthānāmīśvaro yaḥ syādindriyāṇāmanīśvaraḥ |
indriyāṇāmanaiśvaryādaiśvaryādbhraśyate hi saḥ || 61||
ātmanātmānamanvicchenmano buddhīndriyairyataiḥ |
ātmaiva hyātmano bandhurātmaiva ripurātmanaḥ || 62||
kṣudrākṣeṇeva jālena jhaṣāvapihitāvubhau |
kāmaśca rājankrodhaśca tau prājñānaṃ vilumpataḥ || 63||
samavekṣyeha dharmārthau sambhārānyo'dhigacchati |
sa vai sambhṛta sambhāraḥ satataṃ sukhamedhate || 64||
yaḥ pañcābhyantarāñśatrūnavijitya matikṣayān |
jigīṣati ripūnanyānripavo'bhibhavanti tam || 65||
dṛśyante hi durātmāno vadhyamānāḥ svakarma bhiḥ |
indriyāṇāmanīśatvādrājāno rājyavibhramaiḥ || 66||
asantyāgātpāpakṛtāmapāpāṃs
tulyo daṇḍaḥ spṛśate miśrabhāvāt |
śuṣkeṇārdraṃ dahyate miśrabhāvāt
tasmātpāpaiḥ saha sandhiṃ na kuryāt || 67||
nijānutpatataḥ śatrūnpañca pañca prayojanān |
yo mohānna nighṛhṇāti tamāpadgrasate naram || 68||
anasūyārjavaṃ śaucaṃ santoṣaḥ priyavāditā |
damaḥ satyamanāyāso na bhavanti durātmanām || 69||
ātmajñānamanāyāsastitikṣā dharmanityatā |
vākcaiva guptā dānaṃ ca naitānyantyeṣu bhārata || 70||
ākrośa parivādābhyāṃ vihiṃsantyabudhā budhān |
vaktā pāpamupādatte kṣamamāṇo vimucyate || 71||
hiṃsā balamasādhūnāṃ rājñāṃ daṇḍavidhirbalam |
śuśrūṣā tu balaṃ strīṇāṃ kṣamāguṇavatāṃ balam || 72||
vāksaṃyamo hi nṛpate suduṣkaratamo mataḥ |
arthavacca vicitraṃ ca na śakyaṃ bahubhāṣitum || 73||
abhyāvahati kalyāṇaṃ vividhā vāksubhāṣitā |
saiva durbhāṣitā rājannanarthāyopapadyate || 74||
saṃrohati śarairviddhaṃ vanaṃ paraśunā hatam |
vācā duruktaṃ bībhatsaṃ na saṃrohati vākkṣatam || 75||
karṇinālīkanārācā nirharanti śarīrataḥ |
vākṣalyastu na nirhartuṃ śakyo hṛdi śayo hi saḥ || 76||
vāksāyakā vadanānniṣpatanti
yairāhataḥ śocati ratryahāni |
parasya nāmarmasu te patanti
tānpaṇḍito nāvasṛjetpareṣu || 77||
yasmai devāḥ prayacchanti puruṣāya parābhavam |
buddhiṃ tasyāpakarṣanti so'pācīnāni paśyati || 78||
buddhau kaluṣa bhūtāyāṃ vināśe pratyupasthite |
anayo nayasaṅkāśo hṛdayānnāpasarpati || 79||
seyaṃ buddhiḥ parītā te putrāṇāṃ tava bhārata |
pāṇḍavānāṃ virodhena na caināṃ avabudhyase || 80||
rājā lakṣaṇasampannastrailokyasyāpi yo bhavet |
śiṣyaste śāsitā so'stu dhṛtarāṣṭra yudhiṣṭhiraḥ || 81||
atīva sarvānputrāṃste bhāgadheya puraskṛtaḥ |
tejasā prajñayā caiva yukto dharmārthatattvavit || 82||
ānṛśaṃsyādanukrośādyo'sau dharmabhṛtāṃ varaḥ |
gauravāttava rājendra bahūnkleśāṃstitikṣati || 83||
|| iti śrīmahābhārate udyogaparvaṇi prajāgaraparvaṇi
viduranītivākye catustriṃśo'dhyāyaḥ || 34||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in