സകൃച്ഛ്രവണമാത്രേണ ബ്രഹ്മജ്ഞാനം യതോ ഭവേത് ।
ബ്രഹ്മജ്ഞാനാവലീമാലാ സര്വേഷാം മോക്ഷസിദ്ധയേ ॥ 1॥
അസങ്ഗോഽഹമസങ്ഗോഽഹമസങ്ഗോഽഹം പുനഃ പുനഃ ।
സച്ചിദാനന്ദരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 2॥
നിത്യശുദ്ധവിമുക്തോഽഹം നിരാകാരോഽഹമവ്യയഃ ।
ഭൂമാനന്ദസ്വരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 3॥
നിത്യോഽഹം നിരവദ്യോഽഹം നിരാകാരോഽഹമുച്യതേ ।
പരമാനന്ദരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 4॥
ശുദ്ധചൈതന്യരൂപോഽഹമാത്മാരാമോഽഹമേവ ച ।
അഖണ്ഡാനന്ദരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 5॥
പ്രത്യക്ചൈതന്യരൂപോഽഹം ശാന്തോഽഹം പ്രകൃതേഃ പരഃ ।
ശാശ്വതാനന്ദരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 6॥
തത്ത്വാതീതഃ പരാത്മാഹം മധ്യാതീതഃ പരഃ ശിവഃ ।
മായാതീതഃ പരഞ്ജ്യോതിരഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 7॥
നാനാരൂപവ്യതീതോഽഹം ചിദാകാരോഽഹമച്യുതഃ ।
സുഖരൂപസ്വരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 8॥
മായാതത്കാര്യദേഹാദി മമ നാസ്ത്യേവ സര്വദാ ।
സ്വപ്രകാശൈകരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 9॥
ഗുണത്രയവ്യതീതോഽഹം ബ്രഹ്മാദീനാം ച സാക്ഷ്യഹമ് ।
അനന്താനന്തരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 10॥
അന്തര്യാമിസ്വരൂപോഽഹം കൂടസ്ഥഃ സര്വഗോഽസ്മ്യഹമ് ।
പരമാത്മസ്വരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 11॥
നിഷ്കലോഽഹം നിഷ്ക്രിയോഽഹം സര്വാത്മാദ്യഃ സനാതനഃ ।
അപരോക്ഷസ്വരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 12॥
ദ്വന്ദ്വാദിസാക്ഷിരൂപോഽഹമചലോഽഹം സനാതനഃ ।
സര്വസാക്ഷിസ്വരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 13॥
പ്രജ്ഞാനഘന ഏവാഹം വിജ്ഞാനഘന ഏവ ച ।
അകര്താഹമഭോക്താഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 14॥
നിരാധാരസ്വരൂപോഽഹം സര്വാധാരോഽഹമേവ ച ।
ആപ്തകാമസ്വരൂപോഽഹമഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 15॥
താപത്രയവിനിര്മുക്തോ ദേഹത്രയവിലക്ഷണഃ ।
അവസ്ഥാത്രയസാക്ഷ്യസ്മി ചാഹമേവാഹമവ്യയഃ ॥ 16॥
ദൃഗ്ദൃശ്യൌ ദ്വൌ പദാര്ഥൌ സ്തഃ പരസ്പരവിലക്ഷണൌ ।
ദൃഗ്ബ്രഹ്മ ദൃശ്യം മായേതി സര്വവേദാന്തഡിണ്ഡിമഃ ॥ 17॥
അഹം സാക്ഷീതി യോ വിദ്യാദ്വിവിച്യൈവം പുനഃ പുനഃ ।
സ ഏവ മുക്തഃ സോ വിദ്വാനിതി വേദാന്തഡിണ്ഡിമഃ ॥ 18॥
ഘടകുഡ്യാദികം സര്വം മൃത്തികാമാത്രമേവ ച ।
തദ്വദ്ബ്രഹ്മ ജഗത്സര്വമിതി വേദാന്തഡിണ്ഡിമഃ ॥ 19॥
ബ്രഹ്മ സത്യം ജഗന്മിഥ്യാ ജീവോ ബ്രഹ്മൈവ നാപരഃ ।
അനേന വേദ്യം സച്ഛാസ്ത്രമിതി വേദാന്തഡിണ്ഡിമഃ ॥ 20॥
അന്തര്ജ്യോതിര്ബഹിര്ജ്യോതിഃ പ്രത്യഗ്ജ്യോതിഃ പരാത്പരഃ ।
ജ്യോതിര്ജ്യോതിഃ സ്വയഞ്ജ്യോതിരാത്മജ്യോതിഃ ശിവോഽസ്മ്യഹമ് ॥ 21॥
ഇതി ശ്രീമത്പരമഹംസപരിവ്രാജകാചാര്യസ്യ
ശ്രീഗോവിന്ദഭഗവത്പൂജ്യപാദശിഷ്യസ്യ
ശ്രീമച്ഛങ്കരഭഗവതഃ കൃതൌ
ബ്രഹ്മജ്ഞാനാവലീമാലാ സമ്പൂര്ണാ ॥
Roman (IAST) Transliteration
sakṛcchravaṇamātreṇa brahmajñānaṃ yato bhavet |
brahmajñānāvalīmālā sarveṣāṃ mokṣasiddhaye || 1||
asaṅgo'hamasaṅgo'hamasaṅgo'haṃ punaḥ punaḥ |
saccidānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 2||
nityaśuddhavimukto'haṃ nirākāro'hamavyayaḥ |
bhūmānandasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 3||
nityo'haṃ niravadyo'haṃ nirākāro'hamucyate |
paramānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 4||
śuddhacaitanyarūpo'hamātmārāmo'hameva ca |
akhaṇḍānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 5||
pratyakcaitanyarūpo'haṃ śānto'haṃ prakṛteḥ paraḥ |
śāśvatānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 6||
tattvātītaḥ parātmāhaṃ madhyātītaḥ paraḥ śivaḥ |
māyātītaḥ parañjyotirahamevāhamavyayaḥ || 7||
nānārūpavyatīto'haṃ cidākāro'hamacyutaḥ |
sukharūpasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 8||
māyātatkāryadehādi mama nāstyeva sarvadā |
svaprakāśaikarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 9||
guṇatrayavyatīto'haṃ brahmādīnāṃ ca sākṣyaham |
anantānantarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 10||
antaryāmisvarūpo'haṃ kūṭasthaḥ sarvago'smyaham |
paramātmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 11||
niṣkalo'haṃ niṣkriyo'haṃ sarvātmādyaḥ sanātanaḥ |
aparokṣasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 12||
dvandvādisākṣirūpo'hamacalo'haṃ sanātanaḥ |
sarvasākṣisvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 13||
prajñānaghana evāhaṃ vijñānaghana eva ca |
akartāhamabhoktāhamahamevāhamavyayaḥ || 14||
nirādhārasvarūpo'haṃ sarvādhāro'hameva ca |
āptakāmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 15||
tāpatrayavinirmukto dehatrayavilakṣaṇaḥ |
avasthātrayasākṣyasmi cāhamevāhamavyayaḥ || 16||
dṛgdṛśyau dvau padārthau staḥ parasparavilakṣaṇau |
dṛgbrahma dṛśyaṃ māyeti sarvavedāntaḍiṇḍimaḥ || 17||
ahaṃ sākṣīti yo vidyādvivicyaivaṃ punaḥ punaḥ |
sa eva muktaḥ so vidvāniti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 18||
ghaṭakuḍyādikaṃ sarvaṃ mṛttikāmātrameva ca |
tadvadbrahma jagatsarvamiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 19||
brahma satyaṃ jaganmithyā jīvo brahmaiva nāparaḥ |
anena vedyaṃ sacchāstramiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 20||
antarjyotirbahirjyotiḥ pratyagjyotiḥ parātparaḥ |
jyotirjyotiḥ svayañjyotirātmajyotiḥ śivo'smyaham || 21||
iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācāryasya
śrīgovindabhagavatpūjyapādaśiṣyasya
śrīmacchaṅkarabhagavataḥ kṛtau
brahmajñānāvalīmālā sampūrṇā ||
Sanskrit — Devanagari (original)
सकृच्छ्रवणमात्रेण ब्रह्मज्ञानं यतो भवेत् ।
ब्रह्मज्ञानावलीमाला सर्वेषां मोक्षसिद्धये ॥ 1॥
असङ्गोऽहमसङ्गोऽहमसङ्गोऽहं पुनः पुनः ।
सच्चिदानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 2॥
नित्यशुद्धविमुक्तोऽहं निराकारोऽहमव्ययः ।
भूमानन्दस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 3॥
नित्योऽहं निरवद्योऽहं निराकारोऽहमुच्यते ।
परमानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 4॥
शुद्धचैतन्यरूपोऽहमात्मारामोऽहमेव च ।
अखण्डानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 5॥
प्रत्यक्चैतन्यरूपोऽहं शान्तोऽहं प्रकृतेः परः ।
शाश्वतानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 6॥
तत्त्वातीतः परात्माहं मध्यातीतः परः शिवः ।
मायातीतः परञ्ज्योतिरहमेवाहमव्ययः ॥ 7॥
नानारूपव्यतीतोऽहं चिदाकारोऽहमच्युतः ।
सुखरूपस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 8॥
मायातत्कार्यदेहादि मम नास्त्येव सर्वदा ।
स्वप्रकाशैकरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 9॥
गुणत्रयव्यतीतोऽहं ब्रह्मादीनां च साक्ष्यहम् ।
अनन्तानन्तरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 10॥
अन्तर्यामिस्वरूपोऽहं कूटस्थः सर्वगोऽस्म्यहम् ।
परमात्मस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 11॥
निष्कलोऽहं निष्क्रियोऽहं सर्वात्माद्यः सनातनः ।
अपरोक्षस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 12॥
द्वन्द्वादिसाक्षिरूपोऽहमचलोऽहं सनातनः ।
सर्वसाक्षिस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 13॥
प्रज्ञानघन एवाहं विज्ञानघन एव च ।
अकर्ताहमभोक्ताहमहमेवाहमव्ययः ॥ 14॥
निराधारस्वरूपोऽहं सर्वाधारोऽहमेव च ।
आप्तकामस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 15॥
तापत्रयविनिर्मुक्तो देहत्रयविलक्षणः ।
अवस्थात्रयसाक्ष्यस्मि चाहमेवाहमव्ययः ॥ 16॥
दृग्दृश्यौ द्वौ पदार्थौ स्तः परस्परविलक्षणौ ।
दृग्ब्रह्म दृश्यं मायेति सर्ववेदान्तडिण्डिमः ॥ 17॥
अहं साक्षीति यो विद्याद्विविच्यैवं पुनः पुनः ।
स एव मुक्तः सो विद्वानिति वेदान्तडिण्डिमः ॥ 18॥
घटकुड्यादिकं सर्वं मृत्तिकामात्रमेव च ।
तद्वद्ब्रह्म जगत्सर्वमिति वेदान्तडिण्डिमः ॥ 19॥
ब्रह्म सत्यं जगन्मिथ्या जीवो ब्रह्मैव नापरः ।
अनेन वेद्यं सच्छास्त्रमिति वेदान्तडिण्डिमः ॥ 20॥
अन्तर्ज्योतिर्बहिर्ज्योतिः प्रत्यग्ज्योतिः परात्परः ।
ज्योतिर्ज्योतिः स्वयञ्ज्योतिरात्मज्योतिः शिवोऽस्म्यहम् ॥ 21॥
इति श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्यस्य
श्रीगोविन्दभगवत्पूज्यपादशिष्यस्य
श्रीमच्छङ्करभगवतः कृतौ
ब्रह्मज्ञानावलीमाला सम्पूर्णा ॥
sakṛcchravaṇamātreṇa brahmajñānaṃ yato bhavet |
brahmajñānāvalīmālā sarveṣāṃ mokṣasiddhaye || 1||
asaṅgo'hamasaṅgo'hamasaṅgo'haṃ punaḥ punaḥ |
saccidānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 2||
nityaśuddhavimukto'haṃ nirākāro'hamavyayaḥ |
bhūmānandasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 3||
nityo'haṃ niravadyo'haṃ nirākāro'hamucyate |
paramānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 4||
śuddhacaitanyarūpo'hamātmārāmo'hameva ca |
akhaṇḍānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 5||
pratyakcaitanyarūpo'haṃ śānto'haṃ prakṛteḥ paraḥ |
śāśvatānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 6||
tattvātītaḥ parātmāhaṃ madhyātītaḥ paraḥ śivaḥ |
māyātītaḥ parañjyotirahamevāhamavyayaḥ || 7||
nānārūpavyatīto'haṃ cidākāro'hamacyutaḥ |
sukharūpasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 8||
māyātatkāryadehādi mama nāstyeva sarvadā |
svaprakāśaikarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 9||
guṇatrayavyatīto'haṃ brahmādīnāṃ ca sākṣyaham |
anantānantarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 10||
antaryāmisvarūpo'haṃ kūṭasthaḥ sarvago'smyaham |
paramātmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 11||
niṣkalo'haṃ niṣkriyo'haṃ sarvātmādyaḥ sanātanaḥ |
aparokṣasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 12||
dvandvādisākṣirūpo'hamacalo'haṃ sanātanaḥ |
sarvasākṣisvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 13||
prajñānaghana evāhaṃ vijñānaghana eva ca |
akartāhamabhoktāhamahamevāhamavyayaḥ || 14||
nirādhārasvarūpo'haṃ sarvādhāro'hameva ca |
āptakāmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 15||
tāpatrayavinirmukto dehatrayavilakṣaṇaḥ |
avasthātrayasākṣyasmi cāhamevāhamavyayaḥ || 16||
dṛgdṛśyau dvau padārthau staḥ parasparavilakṣaṇau |
dṛgbrahma dṛśyaṃ māyeti sarvavedāntaḍiṇḍimaḥ || 17||
ahaṃ sākṣīti yo vidyādvivicyaivaṃ punaḥ punaḥ |
sa eva muktaḥ so vidvāniti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 18||
ghaṭakuḍyādikaṃ sarvaṃ mṛttikāmātrameva ca |
tadvadbrahma jagatsarvamiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 19||
brahma satyaṃ jaganmithyā jīvo brahmaiva nāparaḥ |
anena vedyaṃ sacchāstramiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 20||
antarjyotirbahirjyotiḥ pratyagjyotiḥ parātparaḥ |
jyotirjyotiḥ svayañjyotirātmajyotiḥ śivo'smyaham || 21||
iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācāryasya
śrīgovindabhagavatpūjyapādaśiṣyasya
śrīmacchaṅkarabhagavataḥ kṛtau
brahmajñānāvalīmālā sampūrṇā ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.