ସକୃଚ୍ଛ୍ରଵଣମାତ୍ରେଣ ବ୍ରହ୍ମଜ୍ଞାନଂ ଯତୋ ଭଵେତ୍ ।
ବ୍ରହ୍ମଜ୍ଞାନାଵଲୀମାଲା ସର୍ଵେଷାଂ ମୋକ୍ଷସିଦ୍ଧଯେ ॥ 1॥
ଅସଙ୍ଗୋଽହମସଙ୍ଗୋଽହମସଙ୍ଗୋଽହଂ ପୁନଃ ପୁନଃ ।
ସଚ୍ଚିଦାନନ୍ଦରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 2॥
ନିତ୍ଯଶୁଦ୍ଧଵିମୁକ୍ତୋଽହଂ ନିରାକାରୋଽହମଵ୍ଯଯଃ ।
ଭୂମାନନ୍ଦସ୍ଵରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 3॥
ନିତ୍ଯୋଽହଂ ନିରଵଦ୍ଯୋଽହଂ ନିରାକାରୋଽହମୁଚ୍ଯତେ ।
ପରମାନନ୍ଦରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 4॥
ଶୁଦ୍ଧଚୈତନ୍ଯରୂପୋଽହମାତ୍ମାରାମୋଽହମେଵ ଚ ।
ଅଖଣ୍ଡାନନ୍ଦରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 5॥
ପ୍ରତ୍ଯକ୍ଚୈତନ୍ଯରୂପୋଽହଂ ଶାନ୍ତୋଽହଂ ପ୍ରକୃତେଃ ପରଃ ।
ଶାଶ୍ଵତାନନ୍ଦରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 6॥
ତତ୍ତ୍ଵାତୀତଃ ପରାତ୍ମାହଂ ମଧ୍ଯାତୀତଃ ପରଃ ଶିଵଃ ।
ମାଯାତୀତଃ ପରଞ୍ଜ୍ଯୋତିରହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 7॥
ନାନାରୂପଵ୍ଯତୀତୋଽହଂ ଚିଦାକାରୋଽହମଚ୍ଯୁତଃ ।
ସୁଖରୂପସ୍ଵରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 8॥
ମାଯାତତ୍କାର୍ଯଦେହାଦି ମମ ନାସ୍ତ୍ଯେଵ ସର୍ଵଦା ।
ସ୍ଵପ୍ରକାଶୈକରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 9॥
ଗୁଣତ୍ରଯଵ୍ଯତୀତୋଽହଂ ବ୍ରହ୍ମାଦୀନାଂ ଚ ସାକ୍ଷ୍ଯହମ୍ ।
ଅନନ୍ତାନନ୍ତରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 10॥
ଅନ୍ତର୍ଯାମିସ୍ଵରୂପୋଽହଂ କୂଟସ୍ଥଃ ସର୍ଵଗୋଽସ୍ମ୍ଯହମ୍ ।
ପରମାତ୍ମସ୍ଵରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 11॥
ନିଷ୍କଲୋଽହଂ ନିଷ୍କ୍ରିଯୋଽହଂ ସର୍ଵାତ୍ମାଦ୍ଯଃ ସନାତନଃ ।
ଅପରୋକ୍ଷସ୍ଵରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 12॥
ଦ୍ଵନ୍ଦ୍ଵାଦିସାକ୍ଷିରୂପୋଽହମଚଲୋଽହଂ ସନାତନଃ ।
ସର୍ଵସାକ୍ଷିସ୍ଵରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 13॥
ପ୍ରଜ୍ଞାନଘନ ଏଵାହଂ ଵିଜ୍ଞାନଘନ ଏଵ ଚ ।
ଅକର୍ତାହମଭୋକ୍ତାହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 14॥
ନିରାଧାରସ୍ଵରୂପୋଽହଂ ସର୍ଵାଧାରୋଽହମେଵ ଚ ।
ଆପ୍ତକାମସ୍ଵରୂପୋଽହମହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 15॥
ତାପତ୍ରଯଵିନିର୍ମୁକ୍ତୋ ଦେହତ୍ରଯଵିଲକ୍ଷଣଃ ।
ଅଵସ୍ଥାତ୍ରଯସାକ୍ଷ୍ଯସ୍ମି ଚାହମେଵାହମଵ୍ଯଯଃ ॥ 16॥
ଦୃଗ୍ଦୃଶ୍ଯୌ ଦ୍ଵୌ ପଦାର୍ଥୌ ସ୍ତଃ ପରସ୍ପରଵିଲକ୍ଷଣୌ ।
ଦୃଗ୍ବ୍ରହ୍ମ ଦୃଶ୍ଯଂ ମାଯେତି ସର୍ଵଵେଦାନ୍ତଡିଣ୍ଡିମଃ ॥ 17॥
ଅହଂ ସାକ୍ଷୀତି ଯୋ ଵିଦ୍ଯାଦ୍ଵିଵିଚ୍ଯୈଵଂ ପୁନଃ ପୁନଃ ।
ସ ଏଵ ମୁକ୍ତଃ ସୋ ଵିଦ୍ଵାନିତି ଵେଦାନ୍ତଡିଣ୍ଡିମଃ ॥ 18॥
ଘଟକୁଡ୍ଯାଦିକଂ ସର୍ଵଂ ମୃତ୍ତିକାମାତ୍ରମେଵ ଚ ।
ତଦ୍ଵଦ୍ବ୍ରହ୍ମ ଜଗତ୍ସର୍ଵମିତି ଵେଦାନ୍ତଡିଣ୍ଡିମଃ ॥ 19॥
ବ୍ରହ୍ମ ସତ୍ଯଂ ଜଗନ୍ମିଥ୍ଯା ଜୀଵୋ ବ୍ରହ୍ମୈଵ ନାପରଃ ।
ଅନେନ ଵେଦ୍ଯଂ ସଚ୍ଛାସ୍ତ୍ରମିତି ଵେଦାନ୍ତଡିଣ୍ଡିମଃ ॥ 20॥
ଅନ୍ତର୍ଜ୍ଯୋତିର୍ବହିର୍ଜ୍ଯୋତିଃ ପ୍ରତ୍ଯଗ୍ଜ୍ଯୋତିଃ ପରାତ୍ପରଃ ।
ଜ୍ଯୋତିର୍ଜ୍ଯୋତିଃ ସ୍ଵଯଞ୍ଜ୍ଯୋତିରାତ୍ମଜ୍ଯୋତିଃ ଶିଵୋଽସ୍ମ୍ଯହମ୍ ॥ 21॥
ଇତି ଶ୍ରୀମତ୍ପରମହଂସପରିଵ୍ରାଜକାଚାର୍ଯସ୍ଯ
ଶ୍ରୀଗୋଵିନ୍ଦଭଗଵତ୍ପୂଜ୍ଯପାଦଶିଷ୍ଯସ୍ଯ
ଶ୍ରୀମଚ୍ଛଙ୍କରଭଗଵତଃ କୃତୌ
ବ୍ରହ୍ମଜ୍ଞାନାଵଲୀମାଲା ସମ୍ପୂର୍ଣା ॥
Roman (IAST) Transliteration
sakṛcchravaṇamātreṇa brahmajñānaṃ yato bhavet |
brahmajñānāvalīmālā sarveṣāṃ mokṣasiddhaye || 1||
asaṅgo'hamasaṅgo'hamasaṅgo'haṃ punaḥ punaḥ |
saccidānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 2||
nityaśuddhavimukto'haṃ nirākāro'hamavyayaḥ |
bhūmānandasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 3||
nityo'haṃ niravadyo'haṃ nirākāro'hamucyate |
paramānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 4||
śuddhacaitanyarūpo'hamātmārāmo'hameva ca |
akhaṇḍānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 5||
pratyakcaitanyarūpo'haṃ śānto'haṃ prakṛteḥ paraḥ |
śāśvatānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 6||
tattvātītaḥ parātmāhaṃ madhyātītaḥ paraḥ śivaḥ |
māyātītaḥ parañjyotirahamevāhamavyayaḥ || 7||
nānārūpavyatīto'haṃ cidākāro'hamacyutaḥ |
sukharūpasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 8||
māyātatkāryadehādi mama nāstyeva sarvadā |
svaprakāśaikarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 9||
guṇatrayavyatīto'haṃ brahmādīnāṃ ca sākṣyaham |
anantānantarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 10||
antaryāmisvarūpo'haṃ kūṭasthaḥ sarvago'smyaham |
paramātmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 11||
niṣkalo'haṃ niṣkriyo'haṃ sarvātmādyaḥ sanātanaḥ |
aparokṣasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 12||
dvandvādisākṣirūpo'hamacalo'haṃ sanātanaḥ |
sarvasākṣisvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 13||
prajñānaghana evāhaṃ vijñānaghana eva ca |
akartāhamabhoktāhamahamevāhamavyayaḥ || 14||
nirādhārasvarūpo'haṃ sarvādhāro'hameva ca |
āptakāmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 15||
tāpatrayavinirmukto dehatrayavilakṣaṇaḥ |
avasthātrayasākṣyasmi cāhamevāhamavyayaḥ || 16||
dṛgdṛśyau dvau padārthau staḥ parasparavilakṣaṇau |
dṛgbrahma dṛśyaṃ māyeti sarvavedāntaḍiṇḍimaḥ || 17||
ahaṃ sākṣīti yo vidyādvivicyaivaṃ punaḥ punaḥ |
sa eva muktaḥ so vidvāniti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 18||
ghaṭakuḍyādikaṃ sarvaṃ mṛttikāmātrameva ca |
tadvadbrahma jagatsarvamiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 19||
brahma satyaṃ jaganmithyā jīvo brahmaiva nāparaḥ |
anena vedyaṃ sacchāstramiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 20||
antarjyotirbahirjyotiḥ pratyagjyotiḥ parātparaḥ |
jyotirjyotiḥ svayañjyotirātmajyotiḥ śivo'smyaham || 21||
iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācāryasya
śrīgovindabhagavatpūjyapādaśiṣyasya
śrīmacchaṅkarabhagavataḥ kṛtau
brahmajñānāvalīmālā sampūrṇā ||
Sanskrit — Devanagari (original)
सकृच्छ्रवणमात्रेण ब्रह्मज्ञानं यतो भवेत् ।
ब्रह्मज्ञानावलीमाला सर्वेषां मोक्षसिद्धये ॥ 1॥
असङ्गोऽहमसङ्गोऽहमसङ्गोऽहं पुनः पुनः ।
सच्चिदानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 2॥
नित्यशुद्धविमुक्तोऽहं निराकारोऽहमव्ययः ।
भूमानन्दस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 3॥
नित्योऽहं निरवद्योऽहं निराकारोऽहमुच्यते ।
परमानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 4॥
शुद्धचैतन्यरूपोऽहमात्मारामोऽहमेव च ।
अखण्डानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 5॥
प्रत्यक्चैतन्यरूपोऽहं शान्तोऽहं प्रकृतेः परः ।
शाश्वतानन्दरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 6॥
तत्त्वातीतः परात्माहं मध्यातीतः परः शिवः ।
मायातीतः परञ्ज्योतिरहमेवाहमव्ययः ॥ 7॥
नानारूपव्यतीतोऽहं चिदाकारोऽहमच्युतः ।
सुखरूपस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 8॥
मायातत्कार्यदेहादि मम नास्त्येव सर्वदा ।
स्वप्रकाशैकरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 9॥
गुणत्रयव्यतीतोऽहं ब्रह्मादीनां च साक्ष्यहम् ।
अनन्तानन्तरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 10॥
अन्तर्यामिस्वरूपोऽहं कूटस्थः सर्वगोऽस्म्यहम् ।
परमात्मस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 11॥
निष्कलोऽहं निष्क्रियोऽहं सर्वात्माद्यः सनातनः ।
अपरोक्षस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 12॥
द्वन्द्वादिसाक्षिरूपोऽहमचलोऽहं सनातनः ।
सर्वसाक्षिस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 13॥
प्रज्ञानघन एवाहं विज्ञानघन एव च ।
अकर्ताहमभोक्ताहमहमेवाहमव्ययः ॥ 14॥
निराधारस्वरूपोऽहं सर्वाधारोऽहमेव च ।
आप्तकामस्वरूपोऽहमहमेवाहमव्ययः ॥ 15॥
तापत्रयविनिर्मुक्तो देहत्रयविलक्षणः ।
अवस्थात्रयसाक्ष्यस्मि चाहमेवाहमव्ययः ॥ 16॥
दृग्दृश्यौ द्वौ पदार्थौ स्तः परस्परविलक्षणौ ।
दृग्ब्रह्म दृश्यं मायेति सर्ववेदान्तडिण्डिमः ॥ 17॥
अहं साक्षीति यो विद्याद्विविच्यैवं पुनः पुनः ।
स एव मुक्तः सो विद्वानिति वेदान्तडिण्डिमः ॥ 18॥
घटकुड्यादिकं सर्वं मृत्तिकामात्रमेव च ।
तद्वद्ब्रह्म जगत्सर्वमिति वेदान्तडिण्डिमः ॥ 19॥
ब्रह्म सत्यं जगन्मिथ्या जीवो ब्रह्मैव नापरः ।
अनेन वेद्यं सच्छास्त्रमिति वेदान्तडिण्डिमः ॥ 20॥
अन्तर्ज्योतिर्बहिर्ज्योतिः प्रत्यग्ज्योतिः परात्परः ।
ज्योतिर्ज्योतिः स्वयञ्ज्योतिरात्मज्योतिः शिवोऽस्म्यहम् ॥ 21॥
इति श्रीमत्परमहंसपरिव्राजकाचार्यस्य
श्रीगोविन्दभगवत्पूज्यपादशिष्यस्य
श्रीमच्छङ्करभगवतः कृतौ
ब्रह्मज्ञानावलीमाला सम्पूर्णा ॥
sakṛcchravaṇamātreṇa brahmajñānaṃ yato bhavet |
brahmajñānāvalīmālā sarveṣāṃ mokṣasiddhaye || 1||
asaṅgo'hamasaṅgo'hamasaṅgo'haṃ punaḥ punaḥ |
saccidānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 2||
nityaśuddhavimukto'haṃ nirākāro'hamavyayaḥ |
bhūmānandasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 3||
nityo'haṃ niravadyo'haṃ nirākāro'hamucyate |
paramānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 4||
śuddhacaitanyarūpo'hamātmārāmo'hameva ca |
akhaṇḍānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 5||
pratyakcaitanyarūpo'haṃ śānto'haṃ prakṛteḥ paraḥ |
śāśvatānandarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 6||
tattvātītaḥ parātmāhaṃ madhyātītaḥ paraḥ śivaḥ |
māyātītaḥ parañjyotirahamevāhamavyayaḥ || 7||
nānārūpavyatīto'haṃ cidākāro'hamacyutaḥ |
sukharūpasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 8||
māyātatkāryadehādi mama nāstyeva sarvadā |
svaprakāśaikarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 9||
guṇatrayavyatīto'haṃ brahmādīnāṃ ca sākṣyaham |
anantānantarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 10||
antaryāmisvarūpo'haṃ kūṭasthaḥ sarvago'smyaham |
paramātmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 11||
niṣkalo'haṃ niṣkriyo'haṃ sarvātmādyaḥ sanātanaḥ |
aparokṣasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 12||
dvandvādisākṣirūpo'hamacalo'haṃ sanātanaḥ |
sarvasākṣisvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 13||
prajñānaghana evāhaṃ vijñānaghana eva ca |
akartāhamabhoktāhamahamevāhamavyayaḥ || 14||
nirādhārasvarūpo'haṃ sarvādhāro'hameva ca |
āptakāmasvarūpo'hamahamevāhamavyayaḥ || 15||
tāpatrayavinirmukto dehatrayavilakṣaṇaḥ |
avasthātrayasākṣyasmi cāhamevāhamavyayaḥ || 16||
dṛgdṛśyau dvau padārthau staḥ parasparavilakṣaṇau |
dṛgbrahma dṛśyaṃ māyeti sarvavedāntaḍiṇḍimaḥ || 17||
ahaṃ sākṣīti yo vidyādvivicyaivaṃ punaḥ punaḥ |
sa eva muktaḥ so vidvāniti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 18||
ghaṭakuḍyādikaṃ sarvaṃ mṛttikāmātrameva ca |
tadvadbrahma jagatsarvamiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 19||
brahma satyaṃ jaganmithyā jīvo brahmaiva nāparaḥ |
anena vedyaṃ sacchāstramiti vedāntaḍiṇḍimaḥ || 20||
antarjyotirbahirjyotiḥ pratyagjyotiḥ parātparaḥ |
jyotirjyotiḥ svayañjyotirātmajyotiḥ śivo'smyaham || 21||
iti śrīmatparamahaṃsaparivrājakācāryasya
śrīgovindabhagavatpūjyapādaśiṣyasya
śrīmacchaṅkarabhagavataḥ kṛtau
brahmajñānāvalīmālā sampūrṇā ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.