श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकोनसप्ततितमस्सर्गः ।
ततो रात्र्यां व्यतीतायां सोपाध्यायः सबान्धवः ।
राजा दशरथो हृष्ट स्सुमन्त्रमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
अद्य सर्वे धनाध्यक्षा धनमादाय पुष्कलम् ।
व्रजन्त्वग्रे सुविहिता नानारत्नसमन्विताः ॥ 2 ॥
चतुरङ्गबलं चापि शीघ्रं निर्यातु सर्वशः ।
ममज्ञासमकालं च यानयुग्यमनुत्तमम् ॥ 3 ॥
वसिष्ठो वामदेवश्च जाबालिरथ काश्यपः ।
मार्कण्डेयश्च दीर्घायुःऋषिः कात्यायनस्तथा ॥ 4 ॥
एते द्विजाः प्रयान्त्वग्रे स्यन्दनं योजयस्व मे ।
यथा कालात्ययो न स्या द्दूता हि त्वरयन्ति माम् ॥ 5 ॥
वचनात्तु नरेन्द्रस्य सा सेना चतुरङ्गिणी ।
राजानमृषिभि स्सार्धं व्रजन्तं पृष्ठतोऽन्वगात् ॥ 6 ॥
गत्वा चतुरहं मार्गं विदेहानभ्युपेयिवान् ।
राजा तु जनक श्श्रीमान् श्श्रुत्वा पूजामकल्पयत् ॥ 7 ॥
ततो राजानमासाद्य वृद्धं दशरथं नृपम् ।
जनको मुदितो राजा हर्षं च परमं ययौ ॥ 8 ॥
उवाच च नरश्रेष्ठो नरश्रेष्ठं मुदाऽन्वितः ।
स्वागतं ते महाराज दिष्ट्या प्राप्तोऽसि राघव ॥ 9 ॥
पुत्रयोरुभयोः प्रीतिं लप्स्यसे वीर्यनिर्जिताम् ।
दिष्ट्या प्राप्तो महातेजा वसिष्ठो भगवानृषिः ॥ 10 ॥
सह सर्वैर्द्विजश्रेष्ठैर्देवैरिव शतक्रतुः ।
दिष्ट्या मे निर्जिता विघ्ना दिष्ट्या मे पूजितं कुलम् ॥ 11 ॥
राघवै स्सह सम्बन्धाद्वीर्यश्रेष्ठैर्महात्मभिः ।
श्वः प्रभाते नरेन्द्रेन्द्र निर्वर्तयितुमर्हसि ॥ 12 ॥
यज्ञस्यान्ते नरश्रेष्ठ विवाहमृषिसम्मतम् ।
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा ऋषिमध्ये नराधिपः ॥ 13 ॥
वाक्यं वाक्यविदां श्रेष्ठः प्रत्युवाच महीपतिम् ।
प्रतिग्रहो दातृवश श्श्रृतमेतन्मया पुरा ॥ 14 ॥
यथा वक्ष्यसि धर्मज्ञ तत्करिष्यामहे वयम् ।
धर्मिष्ठं च यशस्यं च वचनं सत्यवादिनः ॥ 15 ॥
श्रुत्वा विदेहाधिपतिः परं विस्मयमागतः ।
तत स्सर्वे मुनिगणाः परस्परसमागमे ॥ 16 ॥
हर्षेण महता युक्तास्तां निशामवसन् सुखम् ।
राजा च राघवौ पुत्रौ निशाम्य परिहर्षितः ॥ 17 ॥
उवास परमप्रीतो जनकेन सुपूजितः ।
जनकोऽपि महातेजाः क्रियां धर्मेण तत्त्ववित् ॥ 18 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकोनसप्ततितमस्सर्गः ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekonasaptatitamassargaḥ |
tato rātryāṃ vyatītāyāṃ sopādhyāyaḥ sabāndhavaḥ |
rājā daśaratho hṛṣṭa ssumantramidamabravīt || 1 ||
adya sarve dhanādhyakṣā dhanamādāya puṣkalam |
vrajantvagre suvihitā nānāratnasamanvitāḥ || 2 ||
caturaṅgabalaṃ cāpi śīghraṃ niryātu sarvaśaḥ |
mamajñāsamakālaṃ ca yānayugyamanuttamam || 3 ||
vasiṣṭho vāmadevaśca jābāliratha kāśyapaḥ |
mārkaṇḍeyaśca dīrghāyuḥṛṣiḥ kātyāyanastathā || 4 ||
ete dvijāḥ prayāntvagre syandanaṃ yojayasva me |
yathā kālātyayo na syā ddūtā hi tvarayanti mām || 5 ||
vacanāttu narendrasya sā senā caturaṅgiṇī |
rājānamṛṣibhi ssārdhaṃ vrajantaṃ pṛṣṭhato'nvagāt || 6 ||
gatvā caturahaṃ mārgaṃ videhānabhyupeyivān |
rājā tu janaka śśrīmān śśrutvā pūjāmakalpayat || 7 ||
tato rājānamāsādya vṛddhaṃ daśarathaṃ nṛpam |
janako mudito rājā harṣaṃ ca paramaṃ yayau || 8 ||
uvāca ca naraśreṣṭho naraśreṣṭhaṃ mudā'nvitaḥ |
svāgataṃ te mahārāja diṣṭyā prāpto'si rāghava || 9 ||
putrayorubhayoḥ prītiṃ lapsyase vīryanirjitām |
diṣṭyā prāpto mahātejā vasiṣṭho bhagavānṛṣiḥ || 10 ||
saha sarvairdvijaśreṣṭhairdevairiva śatakratuḥ |
diṣṭyā me nirjitā vighnā diṣṭyā me pūjitaṃ kulam || 11 ||
rāghavai ssaha sambandhādvīryaśreṣṭhairmahātmabhiḥ |
śvaḥ prabhāte narendrendra nirvartayitumarhasi || 12 ||
yajñasyānte naraśreṣṭha vivāhamṛṣisammatam |
tasya tadvacanaṃ śrutvā ṛṣimadhye narādhipaḥ || 13 ||
vākyaṃ vākyavidāṃ śreṣṭhaḥ pratyuvāca mahīpatim |
pratigraho dātṛvaśa śśrṛtametanmayā purā || 14 ||
yathā vakṣyasi dharmajña tatkariṣyāmahe vayam |
dharmiṣṭhaṃ ca yaśasyaṃ ca vacanaṃ satyavādinaḥ || 15 ||
śrutvā videhādhipatiḥ paraṃ vismayamāgataḥ |
tata ssarve munigaṇāḥ parasparasamāgame || 16 ||
harṣeṇa mahatā yuktāstāṃ niśāmavasan sukham |
rājā ca rāghavau putrau niśāmya pariharṣitaḥ || 17 ||
uvāsa paramaprīto janakena supūjitaḥ |
janako'pi mahātejāḥ kriyāṃ dharmeṇa tattvavit || 18 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekonasaptatitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकोनसप्ततितमस्सर्गः ।
ततो रात्र्यां व्यतीतायां सोपाध्यायः सबान्धवः ।
राजा दशरथो हृष्ट स्सुमन्त्रमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
अद्य सर्वे धनाध्यक्षा धनमादाय पुष्कलम् ।
व्रजन्त्वग्रे सुविहिता नानारत्नसमन्विताः ॥ 2 ॥
चतुरङ्गबलं चापि शीघ्रं निर्यातु सर्वशः ।
ममज्ञासमकालं च यानयुग्यमनुत्तमम् ॥ 3 ॥
वसिष्ठो वामदेवश्च जाबालिरथ काश्यपः ।
मार्कण्डेयश्च दीर्घायुःऋषिः कात्यायनस्तथा ॥ 4 ॥
एते द्विजाः प्रयान्त्वग्रे स्यन्दनं योजयस्व मे ।
यथा कालात्ययो न स्या द्दूता हि त्वरयन्ति माम् ॥ 5 ॥
वचनात्तु नरेन्द्रस्य सा सेना चतुरङ्गिणी ।
राजानमृषिभि स्सार्धं व्रजन्तं पृष्ठतोऽन्वगात् ॥ 6 ॥
गत्वा चतुरहं मार्गं विदेहानभ्युपेयिवान् ।
राजा तु जनक श्श्रीमान् श्श्रुत्वा पूजामकल्पयत् ॥ 7 ॥
ततो राजानमासाद्य वृद्धं दशरथं नृपम् ।
जनको मुदितो राजा हर्षं च परमं ययौ ॥ 8 ॥
उवाच च नरश्रेष्ठो नरश्रेष्ठं मुदाऽन्वितः ।
स्वागतं ते महाराज दिष्ट्या प्राप्तोऽसि राघव ॥ 9 ॥
पुत्रयोरुभयोः प्रीतिं लप्स्यसे वीर्यनिर्जिताम् ।
दिष्ट्या प्राप्तो महातेजा वसिष्ठो भगवानृषिः ॥ 10 ॥
सह सर्वैर्द्विजश्रेष्ठैर्देवैरिव शतक्रतुः ।
दिष्ट्या मे निर्जिता विघ्ना दिष्ट्या मे पूजितं कुलम् ॥ 11 ॥
राघवै स्सह सम्बन्धाद्वीर्यश्रेष्ठैर्महात्मभिः ।
श्वः प्रभाते नरेन्द्रेन्द्र निर्वर्तयितुमर्हसि ॥ 12 ॥
यज्ञस्यान्ते नरश्रेष्ठ विवाहमृषिसम्मतम् ।
तस्य तद्वचनं श्रुत्वा ऋषिमध्ये नराधिपः ॥ 13 ॥
वाक्यं वाक्यविदां श्रेष्ठः प्रत्युवाच महीपतिम् ।
प्रतिग्रहो दातृवश श्श्रृतमेतन्मया पुरा ॥ 14 ॥
यथा वक्ष्यसि धर्मज्ञ तत्करिष्यामहे वयम् ।
धर्मिष्ठं च यशस्यं च वचनं सत्यवादिनः ॥ 15 ॥
श्रुत्वा विदेहाधिपतिः परं विस्मयमागतः ।
तत स्सर्वे मुनिगणाः परस्परसमागमे ॥ 16 ॥
हर्षेण महता युक्तास्तां निशामवसन् सुखम् ।
राजा च राघवौ पुत्रौ निशाम्य परिहर्षितः ॥ 17 ॥
उवास परमप्रीतो जनकेन सुपूजितः ।
जनकोऽपि महातेजाः क्रियां धर्मेण तत्त्ववित् ॥ 18 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकोनसप्ततितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekonasaptatitamassargaḥ |
tato rātryāṃ vyatītāyāṃ sopādhyāyaḥ sabāndhavaḥ |
rājā daśaratho hṛṣṭa ssumantramidamabravīt || 1 ||
adya sarve dhanādhyakṣā dhanamādāya puṣkalam |
vrajantvagre suvihitā nānāratnasamanvitāḥ || 2 ||
caturaṅgabalaṃ cāpi śīghraṃ niryātu sarvaśaḥ |
mamajñāsamakālaṃ ca yānayugyamanuttamam || 3 ||
vasiṣṭho vāmadevaśca jābāliratha kāśyapaḥ |
mārkaṇḍeyaśca dīrghāyuḥṛṣiḥ kātyāyanastathā || 4 ||
ete dvijāḥ prayāntvagre syandanaṃ yojayasva me |
yathā kālātyayo na syā ddūtā hi tvarayanti mām || 5 ||
vacanāttu narendrasya sā senā caturaṅgiṇī |
rājānamṛṣibhi ssārdhaṃ vrajantaṃ pṛṣṭhato'nvagāt || 6 ||
gatvā caturahaṃ mārgaṃ videhānabhyupeyivān |
rājā tu janaka śśrīmān śśrutvā pūjāmakalpayat || 7 ||
tato rājānamāsādya vṛddhaṃ daśarathaṃ nṛpam |
janako mudito rājā harṣaṃ ca paramaṃ yayau || 8 ||
uvāca ca naraśreṣṭho naraśreṣṭhaṃ mudā'nvitaḥ |
svāgataṃ te mahārāja diṣṭyā prāpto'si rāghava || 9 ||
putrayorubhayoḥ prītiṃ lapsyase vīryanirjitām |
diṣṭyā prāpto mahātejā vasiṣṭho bhagavānṛṣiḥ || 10 ||
saha sarvairdvijaśreṣṭhairdevairiva śatakratuḥ |
diṣṭyā me nirjitā vighnā diṣṭyā me pūjitaṃ kulam || 11 ||
rāghavai ssaha sambandhādvīryaśreṣṭhairmahātmabhiḥ |
śvaḥ prabhāte narendrendra nirvartayitumarhasi || 12 ||
yajñasyānte naraśreṣṭha vivāhamṛṣisammatam |
tasya tadvacanaṃ śrutvā ṛṣimadhye narādhipaḥ || 13 ||
vākyaṃ vākyavidāṃ śreṣṭhaḥ pratyuvāca mahīpatim |
pratigraho dātṛvaśa śśrṛtametanmayā purā || 14 ||
yathā vakṣyasi dharmajña tatkariṣyāmahe vayam |
dharmiṣṭhaṃ ca yaśasyaṃ ca vacanaṃ satyavādinaḥ || 15 ||
śrutvā videhādhipatiḥ paraṃ vismayamāgataḥ |
tata ssarve munigaṇāḥ parasparasamāgame || 16 ||
harṣeṇa mahatā yuktāstāṃ niśāmavasan sukham |
rājā ca rāghavau putrau niśāmya pariharṣitaḥ || 17 ||
uvāsa paramaprīto janakena supūjitaḥ |
janako'pi mahātejāḥ kriyāṃ dharmeṇa tattvavit || 18 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekonasaptatitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Devanagari script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.