ತ್ವಾಮೇಕದಾ ಗುರುಮರುತ್ಪುರನಾಥ ವೋಢುಂ
ಗಾಢಾಧಿರೂಢಗರಿಮಾಣಮಪಾರಯನ್ತೀ ।
ಮಾತಾ ನಿಧಾಯ ಶಯನೇ ಕಿಮಿದಂ ಬತೇತಿ
ಧ್ಯಾಯನ್ತ್ಯಚೇಷ್ಟತ ಗೃಹೇಷು ನಿವಿಷ್ಟಶಙ್ಕಾ ॥1॥
ತಾವದ್ವಿದೂರಮುಪಕರ್ಣಿತಘೋರಘೋಷ-
ವ್ಯಾಜೃಮ್ಭಿಪಾಂಸುಪಟಲೀಪರಿಪೂರಿತಾಶಃ ।
ವಾತ್ಯಾವಪುಸ್ಸ ಕಿಲ ದೈತ್ಯವರಸ್ತೃಣಾವ-
ರ್ತಾಖ್ಯೋ ಜಹಾರ ಜನಮಾನಸಹಾರಿಣಂ ತ್ವಾಮ್ ॥2॥
ಉದ್ದಾಮಪಾಂಸುತಿಮಿರಾಹತದೃಷ್ಟಿಪಾತೇ
ದ್ರಷ್ಟುಂ ಕಿಮಪ್ಯಕುಶಲೇ ಪಶುಪಾಲಲೋಕೇ ।
ಹಾ ಬಾಲಕಸ್ಯ ಕಿಮಿತಿ ತ್ವದುಪಾನ್ತಮಾಪ್ತಾ
ಮಾತಾ ಭವನ್ತಮವಿಲೋಕ್ಯ ಭೃಶಂ ರುರೋದ ॥3॥
ತಾವತ್ ಸ ದಾನವವರೋಽಪಿ ಚ ದೀನಮೂರ್ತಿ-
ರ್ಭಾವತ್ಕಭಾರಪರಿಧಾರಣಲೂನವೇಗಃ ।
ಸಙ್ಕೋಚಮಾಪ ತದನು ಕ್ಷತಪಾಂಸುಘೋಷೇ
ಘೋಷೇ ವ್ಯತಾಯತ ಭವಜ್ಜನನೀನಿನಾದಃ ॥4॥
ರೋದೋಪಕರ್ಣನವಶಾದುಪಗಮ್ಯ ಗೇಹಂ
ಕ್ರನ್ದತ್ಸು ನನ್ದಮುಖಗೋಪಕುಲೇಷು ದೀನಃ ।
ತ್ವಾಂ ದಾನವಸ್ತ್ವಖಿಲಮುಕ್ತಿಕರಂ ಮುಮುಕ್ಷು-
ಸ್ತ್ವಯ್ಯಪ್ರಮುಞ್ಚತಿ ಪಪಾತ ವಿಯತ್ಪ್ರದೇಶಾತ್ ॥5॥
ರೋದಾಕುಲಾಸ್ತದನು ಗೋಪಗಣಾ ಬಹಿಷ್ಠ-
ಪಾಷಾಣಪೃಷ್ಠಭುವಿ ದೇಹಮತಿಸ್ಥವಿಷ್ಠಮ್ ।
ಪ್ರೈಕ್ಷನ್ತ ಹನ್ತ ನಿಪತನ್ತಮಮುಷ್ಯ ವಕ್ಷ-
ಸ್ಯಕ್ಷೀಣಮೇವ ಚ ಭವನ್ತಮಲಂ ಹಸನ್ತಮ್ ॥6॥
ಗ್ರಾವಪ್ರಪಾತಪರಿಪಿಷ್ಟಗರಿಷ್ಠದೇಹ-
ಭ್ರಷ್ಟಾಸುದುಷ್ಟದನುಜೋಪರಿ ಧೃಷ್ಟಹಾಸಮ್ ।
ಆಘ್ನಾನಮಮ್ಬುಜಕರೇಣ ಭವನ್ತಮೇತ್ಯ
ಗೋಪಾ ದಧುರ್ಗಿರಿವರಾದಿವ ನೀಲರತ್ನಮ್ ॥7॥
ಏಕೈಕಮಾಶು ಪರಿಗೃಹ್ಯ ನಿಕಾಮನನ್ದ-
ನ್ನನ್ದಾದಿಗೋಪಪರಿರಬ್ಧವಿಚುಮ್ಬಿತಾಙ್ಗಮ್ ।
ಆದಾತುಕಾಮಪರಿಶಙ್ಕಿತಗೋಪನಾರೀ-
ಹಸ್ತಾಮ್ಬುಜಪ್ರಪತಿತಂ ಪ್ರಣುಮೋ ಭವನ್ತಮ್ ॥8॥
ಭೂಯೋಽಪಿ ಕಿನ್ನು ಕೃಣುಮಃ ಪ್ರಣತಾರ್ತಿಹಾರೀ
ಗೋವಿನ್ದ ಏವ ಪರಿಪಾಲಯತಾತ್ ಸುತಂ ನಃ ।
ಇತ್ಯಾದಿ ಮಾತರಪಿತೃಪ್ರಮುಖೈಸ್ತದಾನೀಂ
ಸಮ್ಪ್ರಾರ್ಥಿತಸ್ತ್ವದವನಾಯ ವಿಭೋ ತ್ವಮೇವ ॥9॥
ವಾತಾತ್ಮಕಂ ದನುಜಮೇವಮಯಿ ಪ್ರಧೂನ್ವನ್
ವಾತೋದ್ಭವಾನ್ ಮಮ ಗದಾನ್ ಕಿಮು ನೋ ಧುನೋಷಿ ।
ಕಿಂ ವಾ ಕರೋಮಿ ಪುನರಪ್ಯನಿಲಾಲಯೇಶ
ನಿಶ್ಶೇಷರೋಗಶಮನಂ ಮುಹುರರ್ಥಯೇ ತ್ವಾಮ್ ॥10॥
Roman (IAST) Transliteration
tvāmekadā gurumarutpuranātha voḍhuṃ
gāḍhādhirūḍhagarimāṇamapārayantī |
mātā nidhāya śayane kimidaṃ bateti
dhyāyantyaceṣṭata gṛheṣu niviṣṭaśaṅkā ||1||
tāvadvidūramupakarṇitaghoraghoṣa-
vyājṛmbhipāṃsupaṭalīparipūritāśaḥ |
vātyāvapussa kila daityavarastṛṇāva-
rtākhyo jahāra janamānasahāriṇaṃ tvām ||2||
uddāmapāṃsutimirāhatadṛṣṭipāte
draṣṭuṃ kimapyakuśale paśupālaloke |
hā bālakasya kimiti tvadupāntamāptā
mātā bhavantamavilokya bhṛśaṃ ruroda ||3||
tāvat sa dānavavaro'pi ca dīnamūrti-
rbhāvatkabhāraparidhāraṇalūnavegaḥ |
saṅkocamāpa tadanu kṣatapāṃsughoṣe
ghoṣe vyatāyata bhavajjananīninādaḥ ||4||
rodopakarṇanavaśādupagamya gehaṃ
krandatsu nandamukhagopakuleṣu dīnaḥ |
tvāṃ dānavastvakhilamuktikaraṃ mumukṣu-
stvayyapramuñcati papāta viyatpradeśāt ||5||
rodākulāstadanu gopagaṇā bahiṣṭha-
pāṣāṇapṛṣṭhabhuvi dehamatisthaviṣṭham |
praikṣanta hanta nipatantamamuṣya vakṣa-
syakṣīṇameva ca bhavantamalaṃ hasantam ||6||
grāvaprapātaparipiṣṭagariṣṭhadeha-
bhraṣṭāsuduṣṭadanujopari dhṛṣṭahāsam |
āghnānamambujakareṇa bhavantametya
gopā dadhurgirivarādiva nīlaratnam ||7||
ekaikamāśu parigṛhya nikāmananda-
nnandādigopaparirabdhavicumbitāṅgam |
ādātukāmapariśaṅkitagopanārī-
hastāmbujaprapatitaṃ praṇumo bhavantam ||8||
bhūyo'pi kinnu kṛṇumaḥ praṇatārtihārī
govinda eva paripālayatāt sutaṃ naḥ |
ityādi mātarapitṛpramukhaistadānīṃ
samprārthitastvadavanāya vibho tvameva ||9||
vātātmakaṃ danujamevamayi pradhūnvan
vātodbhavān mama gadān kimu no dhunoṣi |
kiṃ vā karomi punarapyanilālayeśa
niśśeṣarogaśamanaṃ muhurarthaye tvām ||10||
Sanskrit — Devanagari (original)
त्वामेकदा गुरुमरुत्पुरनाथ वोढुं
गाढाधिरूढगरिमाणमपारयन्ती ।
माता निधाय शयने किमिदं बतेति
ध्यायन्त्यचेष्टत गृहेषु निविष्टशङ्का ॥1॥
तावद्विदूरमुपकर्णितघोरघोष-
व्याजृम्भिपांसुपटलीपरिपूरिताशः ।
वात्यावपुस्स किल दैत्यवरस्तृणाव-
र्ताख्यो जहार जनमानसहारिणं त्वाम् ॥2॥
उद्दामपांसुतिमिराहतदृष्टिपाते
द्रष्टुं किमप्यकुशले पशुपाललोके ।
हा बालकस्य किमिति त्वदुपान्तमाप्ता
माता भवन्तमविलोक्य भृशं रुरोद ॥3॥
तावत् स दानववरोऽपि च दीनमूर्ति-
र्भावत्कभारपरिधारणलूनवेगः ।
सङ्कोचमाप तदनु क्षतपांसुघोषे
घोषे व्यतायत भवज्जननीनिनादः ॥4॥
रोदोपकर्णनवशादुपगम्य गेहं
क्रन्दत्सु नन्दमुखगोपकुलेषु दीनः ।
त्वां दानवस्त्वखिलमुक्तिकरं मुमुक्षु-
स्त्वय्यप्रमुञ्चति पपात वियत्प्रदेशात् ॥5॥
रोदाकुलास्तदनु गोपगणा बहिष्ठ-
पाषाणपृष्ठभुवि देहमतिस्थविष्ठम् ।
प्रैक्षन्त हन्त निपतन्तममुष्य वक्ष-
स्यक्षीणमेव च भवन्तमलं हसन्तम् ॥6॥
ग्रावप्रपातपरिपिष्टगरिष्ठदेह-
भ्रष्टासुदुष्टदनुजोपरि धृष्टहासम् ।
आघ्नानमम्बुजकरेण भवन्तमेत्य
गोपा दधुर्गिरिवरादिव नीलरत्नम् ॥7॥
एकैकमाशु परिगृह्य निकामनन्द-
न्नन्दादिगोपपरिरब्धविचुम्बिताङ्गम् ।
आदातुकामपरिशङ्कितगोपनारी-
हस्ताम्बुजप्रपतितं प्रणुमो भवन्तम् ॥8॥
भूयोऽपि किन्नु कृणुमः प्रणतार्तिहारी
गोविन्द एव परिपालयतात् सुतं नः ।
इत्यादि मातरपितृप्रमुखैस्तदानीं
सम्प्रार्थितस्त्वदवनाय विभो त्वमेव ॥9॥
वातात्मकं दनुजमेवमयि प्रधून्वन्
वातोद्भवान् मम गदान् किमु नो धुनोषि ।
किं वा करोमि पुनरप्यनिलालयेश
निश्शेषरोगशमनं मुहुरर्थये त्वाम् ॥10॥
tvāmekadā gurumarutpuranātha voḍhuṃ
gāḍhādhirūḍhagarimāṇamapārayantī |
mātā nidhāya śayane kimidaṃ bateti
dhyāyantyaceṣṭata gṛheṣu niviṣṭaśaṅkā ||1||
tāvadvidūramupakarṇitaghoraghoṣa-
vyājṛmbhipāṃsupaṭalīparipūritāśaḥ |
vātyāvapussa kila daityavarastṛṇāva-
rtākhyo jahāra janamānasahāriṇaṃ tvām ||2||
uddāmapāṃsutimirāhatadṛṣṭipāte
draṣṭuṃ kimapyakuśale paśupālaloke |
hā bālakasya kimiti tvadupāntamāptā
mātā bhavantamavilokya bhṛśaṃ ruroda ||3||
tāvat sa dānavavaro'pi ca dīnamūrti-
rbhāvatkabhāraparidhāraṇalūnavegaḥ |
saṅkocamāpa tadanu kṣatapāṃsughoṣe
ghoṣe vyatāyata bhavajjananīninādaḥ ||4||
rodopakarṇanavaśādupagamya gehaṃ
krandatsu nandamukhagopakuleṣu dīnaḥ |
tvāṃ dānavastvakhilamuktikaraṃ mumukṣu-
stvayyapramuñcati papāta viyatpradeśāt ||5||
rodākulāstadanu gopagaṇā bahiṣṭha-
pāṣāṇapṛṣṭhabhuvi dehamatisthaviṣṭham |
praikṣanta hanta nipatantamamuṣya vakṣa-
syakṣīṇameva ca bhavantamalaṃ hasantam ||6||
grāvaprapātaparipiṣṭagariṣṭhadeha-
bhraṣṭāsuduṣṭadanujopari dhṛṣṭahāsam |
āghnānamambujakareṇa bhavantametya
gopā dadhurgirivarādiva nīlaratnam ||7||
ekaikamāśu parigṛhya nikāmananda-
nnandādigopaparirabdhavicumbitāṅgam |
ādātukāmapariśaṅkitagopanārī-
hastāmbujaprapatitaṃ praṇumo bhavantam ||8||
bhūyo'pi kinnu kṛṇumaḥ praṇatārtihārī
govinda eva paripālayatāt sutaṃ naḥ |
ityādi mātarapitṛpramukhaistadānīṃ
samprārthitastvadavanāya vibho tvameva ||9||
vātātmakaṃ danujamevamayi pradhūnvan
vātodbhavān mama gadān kimu no dhunoṣi |
kiṃ vā karomi punarapyanilālayeśa
niśśeṣarogaśamanaṃ muhurarthaye tvām ||10||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.