શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે અયોધ્યાકાણ્ડમ્ ।
અથ ત્રયોવિંશસ્સર્ગઃ ।
ઇતિ બ્રુવતિ રામે તુ લક્ષ્મણોઽધશ્શિરા મુહુઃ ।
શ્રૃત્વા મધ્યં જગામેવ મનસા દુઃખહર્ષયોઃ ॥ 1 ॥
તદા તુ બધ્દ્વા ભ્રુકુટીં ભ્રુવોર્મધ્યે નરર્ષભઃ ।
નિશશ્વાસ મહાસર્પો બિલસ્થ ઇવ રોષિતઃ ॥ 2 ॥
તસ્ય દુષ્પ્રતિવીક્ષં તદ્ભ્રુકુટીસહિતં તદા ।
બભૌ ક્રુદ્ધસ્ય સિંહસ્ય મુખસ્ય સદૃશં મુખમ્ ॥ 3 ॥
અગ્રહસ્તં વિધુન્વંસ્તુ હસ્તી હસ્તમિવાત્મનઃ ।
તિર્યગૂર્ધ્વં શરીરે ચ પાતયિત્વા શિરોધરામ્ ॥ 4 ॥
અગ્રાક્ષ્ણા વીક્ષમાણસ્તુ તિર્યગ્ભ્રાતરમબ્રવીત્ ।
અસ્થાને સમ્ભ્રમો યસ્ય જાતો વૈ સુમહાનયમ્ ॥ 5 ॥
ધર્મદોષ પ્રસઙ્ગેન લોકસ્યાનતિશઙ્કયા ।
કથંહ્યેતદસમ્ભ્રાન્તસ્ત્વદ્વિધો વક્તુમર્હતિ ॥ 6 ॥
યથા દૈવમશૌડીરં શૌણ્ડીર ક્ષત્રિયર્ષભ ।
કિન્નામ કૃપણં દૈવમશક્તમભિશંસસિ ॥ 7 ॥
પાપયોસ્તે કથં નામ તયોશ્શઙ્કા ન વિદ્યતે ।
સન્તિ ધર્મોપધા શ્લક્ષ્ણાઃ ધર્માત્મન્કિં ન બુધ્યસે ॥ 8 ॥
તયોસ્સુચરિતં સ્વાર્થં શાઠ્યાત્પરિજિહીર્ષતોઃ ।
યદિ નૈવં વ્યવસિતં સ્યાદ્ધિ પ્રાગેવ રાઘવ ॥ 9 ॥
તયોઃ પ્રાગેવ દત્તશ્ચ સ્યાદ્વરઃ પ્રકૃતશ્ચ સઃ ।
લોકવિદ્વિષ્ટમારબ્ધં ત્વદન્યસ્યાભિષેચનમ્ ।
નોત્સહે સહિતું વીર તત્ર મે ક્ષન્તુમર્હસિ ॥ 10 ॥
યેનેય માગતા દ્વૈધં તવ બુદ્ધિર્મહામતે ।
સ હિ ધર્મો મમ દ્વેષ્યઃ પ્રસઙ્ગાદ્યસ્ય મુહ્યસિ ॥ 11 ॥
કથં ત્વં કર્મણા શક્તઃ કૈકેયીવશવર્તિનઃ ।
કરિષ્યસિ પિતુર્વાક્યમધર્મિષ્ઠં વિગર્હિતમ્ ॥ 12 ॥
યદ્યયં કિલ્બિષાદ્ભેદઃ કૃતોઽપ્યેવં ન ગૃહ્યતે ।
જાયતે તત્ર મે દુઃખં ધર્મસઙ્ગશ્ચ ગર્હિતઃ ॥ 13 ॥
મનસાઽપિ કથં કામં કુર્યાસ્ત્વં કામવૃત્તયોઃ ।
તયોસ્ત્વહિતયોર્નિત્યં શત્ર્વોઃ પિત્રભિધાનયોઃ ॥ 14 ॥
યદ્યપિ પ્રતિપત્તિસ્તે દૈવી ચાપિ તયોર્મતમ્ ।
તથાપ્યુપેક્ષણીયં તે ન મે તદપિ રોચતે ॥ 15 ॥
વિક્લબો વીર્યહીનો યસ્સ દૈવમનુવર્તતે ।
વીરાસ્સમ્ભાવિતાત્માનો ન દૈવં પર્યુપાસતે ॥ 16 ॥
દૈવં પુરુષકારેણ યઃ સમર્થઃ પ્રબાધિતુમ્ ।
ન દૈવેન વિપન્નાર્થઃ પુરુષસ્સોઽવસીદતિ ॥ 17 ॥
દ્રક્ષ્યન્તિ ત્વદ્ય દૈવસ્ય પૌરુષં પુરુષસ્ય ચ ।
દૈવમાનુષયોરદ્ય વ્યક્તા વ્યક્તિર્ભવિષ્યતિ ॥ 18 ॥
અદ્ય મત્પૌરુષહતં દૈવં દ્રક્ષ્યન્તિ વૈ જનાઃ ।
યદ્દૈવાદાહતં તેઽદ્ય દૃષ્ટં રાજ્યાભિષેચનમ્ ॥ 19 ॥
અત્યઙ્કુશમિવોદ્દામં ગજં મદબલોદ્ધતમ્ ।
પ્રધાવિતમહં દૈવં પૌરુષેણ નિવર્તયે ॥ 20 ॥
લોકપાલાસ્સમસ્તા સ્તે નાદ્ય રામાભિષેચનમ્ ।
ન ચ કૃત્સ્નાસ્ત્રયો લોકા વિહન્યુઃ કિં પુનઃ પિતા ॥ 21 ॥
યૈર્નિવાસસ્તવારણ્યે મિથો રાજન્સમર્થિતઃ ।
અરણ્યે તે નિવત્સ્યન્તિ ચતુર્દશ સમાસ્તથા ॥ 22 ॥
અહં તદાશાં છેત્સ્યામિ પિતુસ્તસ્યાશ્ચ યા તવ ।
અભિષેકવિઘાતેન પુત્રરાજ્યાય વર્તતે ॥ 23 ॥
મદ્બલેન વિરુદ્ધાય ન સ્યાદ્દૈવબલં તથા ।
પ્રભવિષ્યતિ દુઃખાય યથોગ્રં પૌરુષં મમ ॥ 24 ॥
ઊર્ધ્વં વર્ષસહસ્રાન્તે પ્રજાપાલ્યમનન્તરમ્ ।
આર્યપુત્રાઃ કરિષ્યન્તિ વનવાસં ગતે ત્વયિ ॥ 25 ॥
પૂર્વં રાજર્ષિવૃત્ત્યા હિ વનવાસો વિધીયતે ।
પ્રજા નિક્ષિપ્ય પુત્રેષુ પુત્રવત્પરિપાલને ॥ 26 ॥
સ ચેદ્રાજન્યનેકાગ્રે રાજ્યવિભ્રમશઙ્કયા ।
નૈવમિચ્છસિ ધર્માત્મન્ રાજ્યં રામ ત્વમાત્મનિ ॥ 27 ॥
પ્રતિજાને ચ તે વીર માઽભૂવં વીરલોકભાક્ ।
રાજ્યં ચ તવ રક્ષેયમહં વેલેવ સાગરમ્ ॥ 28 ॥
મઙ્ગલૈરભિષિઞ્ચસ્વ તત્ર ત્વં વ્યાપૃતો ભવ ।
અહમેકો મહીપાલાનલં વારયિતું બલાત્ ॥ 29 ॥
ન શોભાર્થાવિમૌ બાહૂ ન ધનુર્ભૂષણાય મે ।
નાઽસિરાબન્ધનાર્થાય ન શરાસ્તમ્ભહેતવઃ ॥ 30 ॥
અમિત્રદમનાર્થં મે સર્વમેતચ્ચતુષ્ટયમ્ ।
ન ચાહં કામયેઽત્યર્થં યસ્સ્યાચ્છત્રુર્મતો મમ ॥ 31 ॥
અસિના તીક્ષ્ણધારેણ વિદ્યુચ્ચલિતવર્ચસા ।
પ્રગૃહીતેન વૈ શત્રું વજ્રિણં વા ન કલ્પયે ॥ 32 ॥
ખડ્ગનિષ્પેષનિષ્પિષ્ટૈર્ગહના દુશ્ચરા ચ મે ।
હસ્ત્યશ્વનરહસ્તોરુશિરોભિર્ભવિતા મહી ॥ 33 ॥
ખડ્ગધારાહતા મેઽદ્ય દીપ્યમાના ઇવાદ્રયઃ ।
પતિષ્યન્તિ દ્વિપા ભૂમૌ મેઘા ઇવ સવિદ્યુતઃ ॥ 34 ॥
બદ્ધગોધાઙ્ગુલિત્રાણે પ્રગૃહીતશરાસને ।
કથં પુરુષમાની સ્યાત્પુરુષાણાં મયિ સ્થિતે ॥ 35 ॥
બહુભિશ્ચૈકમત્યસ્યન્નેકેન ચ બહૂન્જનાન્ ।
વિનિયોક્ષ્યામ્યહં બાણાન્નૃવાજિગજમર્મસુ ॥ 36 ॥
અદ્ય મેઽસ્ત્રપ્રભાવસ્ય પ્રભાવઃ પ્રભવિષ્યતિ ।
રાજ્ઞશ્ચાપ્રભુતાં કર્તું પ્રભુત્વં તવ ચ પ્રભોઃ ॥ 37 ॥
અદ્ય ચન્દનસારસ્ય કેયૂરામોક્ષણસ્ય ચ ।
વસૂનાં ચ વિમોક્ષસ્ય સુહૃદાં પાલનસ્ય ચ ॥ 38 ॥
અનુરૂપાવિમૌ બાહૂ રામ કર્મ કરિષ્યતઃ ।
અભિષેચનવિઘ્નસ્ય કર્તૃણાં તે નિવારણે ॥ 39 ॥
બ્રવીહિ કોઽદ્યૈવ મયા વિયુજ્યતાં તવા સુહૃત્પ્રાણયશસ્સુહૃજ્જનૈઃ ।
યથા તવેયં વસુધા વશે ભવે ત્તથૈવ માં શાધિ તવાસ્મિ કિઙ્કરઃ ॥ 40 ॥
વિમૃજ્ય બાષ્પં પરિસાન્ત્વ્યચાસકૃત્ સ લક્ષ્મણં રાઘવવંશવર્ધનઃ ।
ઉવાચ પિત્ર્યે વચને વ્યવસ્થિતં નિબોધ મામેષ હિ સૌમ્ય સત્પથઃ ॥ 41 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે અયોધ્યાકાણ્ડે ત્રયોવિંશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaśśirā muhuḥ |
śrṛtvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ || 1 ||
tadā tu badhdvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabhaḥ |
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ || 2 ||
tasya duṣprativīkṣaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā |
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham || 3 ||
agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ |
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām || 4 ||
agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt |
asthāne sambhramo yasya jāto vai sumahānayam || 5 ||
dharmadoṣa prasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā |
kathaṃhyetadasambhrāntastvadvidho vaktumarhati || 6 ||
yathā daivamaśauḍīraṃ śauṇḍīra kṣatriyarṣabha |
kinnāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi || 7 ||
pāpayoste kathaṃ nāma tayośśaṅkā na vidyate |
santi dharmopadhā ślakṣṇāḥ dharmātmankiṃ na budhyase || 8 ||
tayossucaritaṃ svārthaṃ śāṭhyātparijihīrṣatoḥ |
yadi naivaṃ vyavasitaṃ syāddhi prāgeva rāghava || 9 ||
tayoḥ prāgeva dattaśca syādvaraḥ prakṛtaśca saḥ |
lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam |
notsahe sahituṃ vīra tatra me kṣantumarhasi || 10 ||
yeneya māgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahāmate |
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgādyasya muhyasi || 11 ||
kathaṃ tvaṃ karmaṇā śaktaḥ kaikeyīvaśavartinaḥ |
kariṣyasi piturvākyamadharmiṣṭhaṃ vigarhitam || 12 ||
yadyayaṃ kilbiṣādbhedaḥ kṛto'pyevaṃ na gṛhyate |
jāyate tatra me duḥkhaṃ dharmasaṅgaśca garhitaḥ || 13 ||
manasā'pi kathaṃ kāmaṃ kuryāstvaṃ kāmavṛttayoḥ |
tayostvahitayornityaṃ śatrvoḥ pitrabhidhānayoḥ || 14 ||
yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam |
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate || 15 ||
viklabo vīryahīno yassa daivamanuvartate |
vīrāssambhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate || 16 ||
daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum |
na daivena vipannārthaḥ puruṣasso'vasīdati || 17 ||
drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca |
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati || 18 ||
adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ |
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam || 19 ||
atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam |
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye || 20 ||
lokapālāssamastā ste nādya rāmābhiṣecanam |
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā || 21 ||
yairnivāsastavāraṇye mitho rājansamarthitaḥ |
araṇye te nivatsyanti caturdaśa samāstathā || 22 ||
ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava |
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate || 23 ||
madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā |
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama || 24 ||
ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram |
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi || 25 ||
pūrvaṃ rājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate |
prajā nikṣipya putreṣu putravatparipālane || 26 ||
sa cedrājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā |
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani || 27 ||
pratijāne ca te vīra mā'bhūvaṃ vīralokabhāk |
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram || 28 ||
maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava |
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt || 29 ||
na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me |
nā'sirābandhanārthāya na śarāstambhahetavaḥ || 30 ||
amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam |
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yassyācchatrurmato mama || 31 ||
asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā |
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye || 32 ||
khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me |
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī || 33 ||
khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ |
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ || 34 ||
baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane |
kathaṃ puruṣamānī syātpuruṣāṇāṃ mayi sthite || 35 ||
bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūnjanān |
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu || 36 ||
adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati |
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ tava ca prabhoḥ || 37 ||
adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca |
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca || 38 ||
anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ |
abhiṣecanavighnasya kartṛṇāṃ te nivāraṇe || 39 ||
bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavā suhṛtprāṇayaśassuhṛjjanaiḥ |
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhave ttathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṅkaraḥ || 40 ||
vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvyacāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ |
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ त्रयोविंशस्सर्गः ।
इति ब्रुवति रामे तु लक्ष्मणोऽधश्शिरा मुहुः ।
श्रृत्वा मध्यं जगामेव मनसा दुःखहर्षयोः ॥ 1 ॥
तदा तु बध्द्वा भ्रुकुटीं भ्रुवोर्मध्ये नरर्षभः ।
निशश्वास महासर्पो बिलस्थ इव रोषितः ॥ 2 ॥
तस्य दुष्प्रतिवीक्षं तद्भ्रुकुटीसहितं तदा ।
बभौ क्रुद्धस्य सिंहस्य मुखस्य सदृशं मुखम् ॥ 3 ॥
अग्रहस्तं विधुन्वंस्तु हस्ती हस्तमिवात्मनः ।
तिर्यगूर्ध्वं शरीरे च पातयित्वा शिरोधराम् ॥ 4 ॥
अग्राक्ष्णा वीक्षमाणस्तु तिर्यग्भ्रातरमब्रवीत् ।
अस्थाने सम्भ्रमो यस्य जातो वै सुमहानयम् ॥ 5 ॥
धर्मदोष प्रसङ्गेन लोकस्यानतिशङ्कया ।
कथंह्येतदसम्भ्रान्तस्त्वद्विधो वक्तुमर्हति ॥ 6 ॥
यथा दैवमशौडीरं शौण्डीर क्षत्रियर्षभ ।
किन्नाम कृपणं दैवमशक्तमभिशंससि ॥ 7 ॥
पापयोस्ते कथं नाम तयोश्शङ्का न विद्यते ।
सन्ति धर्मोपधा श्लक्ष्णाः धर्मात्मन्किं न बुध्यसे ॥ 8 ॥
तयोस्सुचरितं स्वार्थं शाठ्यात्परिजिहीर्षतोः ।
यदि नैवं व्यवसितं स्याद्धि प्रागेव राघव ॥ 9 ॥
तयोः प्रागेव दत्तश्च स्याद्वरः प्रकृतश्च सः ।
लोकविद्विष्टमारब्धं त्वदन्यस्याभिषेचनम् ।
नोत्सहे सहितुं वीर तत्र मे क्षन्तुमर्हसि ॥ 10 ॥
येनेय मागता द्वैधं तव बुद्धिर्महामते ।
स हि धर्मो मम द्वेष्यः प्रसङ्गाद्यस्य मुह्यसि ॥ 11 ॥
कथं त्वं कर्मणा शक्तः कैकेयीवशवर्तिनः ।
करिष्यसि पितुर्वाक्यमधर्मिष्ठं विगर्हितम् ॥ 12 ॥
यद्ययं किल्बिषाद्भेदः कृतोऽप्येवं न गृह्यते ।
जायते तत्र मे दुःखं धर्मसङ्गश्च गर्हितः ॥ 13 ॥
मनसाऽपि कथं कामं कुर्यास्त्वं कामवृत्तयोः ।
तयोस्त्वहितयोर्नित्यं शत्र्वोः पित्रभिधानयोः ॥ 14 ॥
यद्यपि प्रतिपत्तिस्ते दैवी चापि तयोर्मतम् ।
तथाप्युपेक्षणीयं ते न मे तदपि रोचते ॥ 15 ॥
विक्लबो वीर्यहीनो यस्स दैवमनुवर्तते ।
वीरास्सम्भावितात्मानो न दैवं पर्युपासते ॥ 16 ॥
दैवं पुरुषकारेण यः समर्थः प्रबाधितुम् ।
न दैवेन विपन्नार्थः पुरुषस्सोऽवसीदति ॥ 17 ॥
द्रक्ष्यन्ति त्वद्य दैवस्य पौरुषं पुरुषस्य च ।
दैवमानुषयोरद्य व्यक्ता व्यक्तिर्भविष्यति ॥ 18 ॥
अद्य मत्पौरुषहतं दैवं द्रक्ष्यन्ति वै जनाः ।
यद्दैवादाहतं तेऽद्य दृष्टं राज्याभिषेचनम् ॥ 19 ॥
अत्यङ्कुशमिवोद्दामं गजं मदबलोद्धतम् ।
प्रधावितमहं दैवं पौरुषेण निवर्तये ॥ 20 ॥
लोकपालास्समस्ता स्ते नाद्य रामाभिषेचनम् ।
न च कृत्स्नास्त्रयो लोका विहन्युः किं पुनः पिता ॥ 21 ॥
यैर्निवासस्तवारण्ये मिथो राजन्समर्थितः ।
अरण्ये ते निवत्स्यन्ति चतुर्दश समास्तथा ॥ 22 ॥
अहं तदाशां छेत्स्यामि पितुस्तस्याश्च या तव ।
अभिषेकविघातेन पुत्रराज्याय वर्तते ॥ 23 ॥
मद्बलेन विरुद्धाय न स्याद्दैवबलं तथा ।
प्रभविष्यति दुःखाय यथोग्रं पौरुषं मम ॥ 24 ॥
ऊर्ध्वं वर्षसहस्रान्ते प्रजापाल्यमनन्तरम् ।
आर्यपुत्राः करिष्यन्ति वनवासं गते त्वयि ॥ 25 ॥
पूर्वं राजर्षिवृत्त्या हि वनवासो विधीयते ।
प्रजा निक्षिप्य पुत्रेषु पुत्रवत्परिपालने ॥ 26 ॥
स चेद्राजन्यनेकाग्रे राज्यविभ्रमशङ्कया ।
नैवमिच्छसि धर्मात्मन् राज्यं राम त्वमात्मनि ॥ 27 ॥
प्रतिजाने च ते वीर माऽभूवं वीरलोकभाक् ।
राज्यं च तव रक्षेयमहं वेलेव सागरम् ॥ 28 ॥
मङ्गलैरभिषिञ्चस्व तत्र त्वं व्यापृतो भव ।
अहमेको महीपालानलं वारयितुं बलात् ॥ 29 ॥
न शोभार्थाविमौ बाहू न धनुर्भूषणाय मे ।
नाऽसिराबन्धनार्थाय न शरास्तम्भहेतवः ॥ 30 ॥
अमित्रदमनार्थं मे सर्वमेतच्चतुष्टयम् ।
न चाहं कामयेऽत्यर्थं यस्स्याच्छत्रुर्मतो मम ॥ 31 ॥
असिना तीक्ष्णधारेण विद्युच्चलितवर्चसा ।
प्रगृहीतेन वै शत्रुं वज्रिणं वा न कल्पये ॥ 32 ॥
खड्गनिष्पेषनिष्पिष्टैर्गहना दुश्चरा च मे ।
हस्त्यश्वनरहस्तोरुशिरोभिर्भविता मही ॥ 33 ॥
खड्गधाराहता मेऽद्य दीप्यमाना इवाद्रयः ।
पतिष्यन्ति द्विपा भूमौ मेघा इव सविद्युतः ॥ 34 ॥
बद्धगोधाङ्गुलित्राणे प्रगृहीतशरासने ।
कथं पुरुषमानी स्यात्पुरुषाणां मयि स्थिते ॥ 35 ॥
बहुभिश्चैकमत्यस्यन्नेकेन च बहून्जनान् ।
विनियोक्ष्याम्यहं बाणान्नृवाजिगजमर्मसु ॥ 36 ॥
अद्य मेऽस्त्रप्रभावस्य प्रभावः प्रभविष्यति ।
राज्ञश्चाप्रभुतां कर्तुं प्रभुत्वं तव च प्रभोः ॥ 37 ॥
अद्य चन्दनसारस्य केयूरामोक्षणस्य च ।
वसूनां च विमोक्षस्य सुहृदां पालनस्य च ॥ 38 ॥
अनुरूपाविमौ बाहू राम कर्म करिष्यतः ।
अभिषेचनविघ्नस्य कर्तृणां ते निवारणे ॥ 39 ॥
ब्रवीहि कोऽद्यैव मया वियुज्यतां तवा सुहृत्प्राणयशस्सुहृज्जनैः ।
यथा तवेयं वसुधा वशे भवे त्तथैव मां शाधि तवास्मि किङ्करः ॥ 40 ॥
विमृज्य बाष्पं परिसान्त्व्यचासकृत् स लक्ष्मणं राघववंशवर्धनः ।
उवाच पित्र्ये वचने व्यवस्थितं निबोध मामेष हि सौम्य सत्पथः ॥ 41 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे त्रयोविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaśśirā muhuḥ |
śrṛtvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ || 1 ||
tadā tu badhdvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabhaḥ |
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ || 2 ||
tasya duṣprativīkṣaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā |
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham || 3 ||
agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ |
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām || 4 ||
agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt |
asthāne sambhramo yasya jāto vai sumahānayam || 5 ||
dharmadoṣa prasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā |
kathaṃhyetadasambhrāntastvadvidho vaktumarhati || 6 ||
yathā daivamaśauḍīraṃ śauṇḍīra kṣatriyarṣabha |
kinnāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi || 7 ||
pāpayoste kathaṃ nāma tayośśaṅkā na vidyate |
santi dharmopadhā ślakṣṇāḥ dharmātmankiṃ na budhyase || 8 ||
tayossucaritaṃ svārthaṃ śāṭhyātparijihīrṣatoḥ |
yadi naivaṃ vyavasitaṃ syāddhi prāgeva rāghava || 9 ||
tayoḥ prāgeva dattaśca syādvaraḥ prakṛtaśca saḥ |
lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam |
notsahe sahituṃ vīra tatra me kṣantumarhasi || 10 ||
yeneya māgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahāmate |
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgādyasya muhyasi || 11 ||
kathaṃ tvaṃ karmaṇā śaktaḥ kaikeyīvaśavartinaḥ |
kariṣyasi piturvākyamadharmiṣṭhaṃ vigarhitam || 12 ||
yadyayaṃ kilbiṣādbhedaḥ kṛto'pyevaṃ na gṛhyate |
jāyate tatra me duḥkhaṃ dharmasaṅgaśca garhitaḥ || 13 ||
manasā'pi kathaṃ kāmaṃ kuryāstvaṃ kāmavṛttayoḥ |
tayostvahitayornityaṃ śatrvoḥ pitrabhidhānayoḥ || 14 ||
yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam |
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate || 15 ||
viklabo vīryahīno yassa daivamanuvartate |
vīrāssambhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate || 16 ||
daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum |
na daivena vipannārthaḥ puruṣasso'vasīdati || 17 ||
drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca |
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati || 18 ||
adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ |
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam || 19 ||
atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam |
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye || 20 ||
lokapālāssamastā ste nādya rāmābhiṣecanam |
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā || 21 ||
yairnivāsastavāraṇye mitho rājansamarthitaḥ |
araṇye te nivatsyanti caturdaśa samāstathā || 22 ||
ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava |
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate || 23 ||
madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā |
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama || 24 ||
ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram |
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi || 25 ||
pūrvaṃ rājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate |
prajā nikṣipya putreṣu putravatparipālane || 26 ||
sa cedrājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā |
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani || 27 ||
pratijāne ca te vīra mā'bhūvaṃ vīralokabhāk |
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram || 28 ||
maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava |
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt || 29 ||
na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me |
nā'sirābandhanārthāya na śarāstambhahetavaḥ || 30 ||
amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam |
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yassyācchatrurmato mama || 31 ||
asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā |
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye || 32 ||
khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me |
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī || 33 ||
khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ |
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ || 34 ||
baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane |
kathaṃ puruṣamānī syātpuruṣāṇāṃ mayi sthite || 35 ||
bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūnjanān |
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu || 36 ||
adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati |
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ tava ca prabhoḥ || 37 ||
adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca |
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca || 38 ||
anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ |
abhiṣecanavighnasya kartṛṇāṃ te nivāraṇe || 39 ||
bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavā suhṛtprāṇayaśassuhṛjjanaiḥ |
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhave ttathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṅkaraḥ || 40 ||
vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvyacāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ |
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.