శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే అయోధ్యాకాణ్డమ్ ।
అథ త్రయోవింశస్సర్గః ।
ఇతి బ్రువతి రామే తు లక్ష్మణోఽధశ్శిరా ముహుః ।
శ్రృత్వా మధ్యం జగామేవ మనసా దుఃఖహర్షయోః ॥ 1 ॥
తదా తు బధ్ద్వా భ్రుకుటీం భ్రువోర్మధ్యే నరర్షభః ।
నిశశ్వాస మహాసర్పో బిలస్థ ఇవ రోషితః ॥ 2 ॥
తస్య దుష్ప్రతివీక్షం తద్భ్రుకుటీసహితం తదా ।
బభౌ క్రుద్ధస్య సింహస్య ముఖస్య సదృశం ముఖమ్ ॥ 3 ॥
అగ్రహస్తం విధున్వంస్తు హస్తీ హస్తమివాత్మనః ।
తిర్యగూర్ధ్వం శరీరే చ పాతయిత్వా శిరోధరామ్ ॥ 4 ॥
అగ్రాక్ష్ణా వీక్షమాణస్తు తిర్యగ్భ్రాతరమబ్రవీత్ ।
అస్థానే సమ్భ్రమో యస్య జాతో వై సుమహానయమ్ ॥ 5 ॥
ధర్మదోష ప్రసఙ్గేన లోకస్యానతిశఙ్కయా ।
కథంహ్యేతదసమ్భ్రాన్తస్త్వద్విధో వక్తుమర్హతి ॥ 6 ॥
యథా దైవమశౌడీరం శౌణ్డీర క్షత్రియర్షభ ।
కిన్నామ కృపణం దైవమశక్తమభిశంససి ॥ 7 ॥
పాపయోస్తే కథం నామ తయోశ్శఙ్కా న విద్యతే ।
సన్తి ధర్మోపధా శ్లక్ష్ణాః ధర్మాత్మన్కిం న బుధ్యసే ॥ 8 ॥
తయోస్సుచరితం స్వార్థం శాఠ్యాత్పరిజిహీర్షతోః ।
యది నైవం వ్యవసితం స్యాద్ధి ప్రాగేవ రాఘవ ॥ 9 ॥
తయోః ప్రాగేవ దత్తశ్చ స్యాద్వరః ప్రకృతశ్చ సః ।
లోకవిద్విష్టమారబ్ధం త్వదన్యస్యాభిషేచనమ్ ।
నోత్సహే సహితుం వీర తత్ర మే క్షన్తుమర్హసి ॥ 10 ॥
యేనేయ మాగతా ద్వైధం తవ బుద్ధిర్మహామతే ।
స హి ధర్మో మమ ద్వేష్యః ప్రసఙ్గాద్యస్య ముహ్యసి ॥ 11 ॥
కథం త్వం కర్మణా శక్తః కైకేయీవశవర్తినః ।
కరిష్యసి పితుర్వాక్యమధర్మిష్ఠం విగర్హితమ్ ॥ 12 ॥
యద్యయం కిల్బిషాద్భేదః కృతోఽప్యేవం న గృహ్యతే ।
జాయతే తత్ర మే దుఃఖం ధర్మసఙ్గశ్చ గర్హితః ॥ 13 ॥
మనసాఽపి కథం కామం కుర్యాస్త్వం కామవృత్తయోః ।
తయోస్త్వహితయోర్నిత్యం శత్ర్వోః పిత్రభిధానయోః ॥ 14 ॥
యద్యపి ప్రతిపత్తిస్తే దైవీ చాపి తయోర్మతమ్ ।
తథాప్యుపేక్షణీయం తే న మే తదపి రోచతే ॥ 15 ॥
విక్లబో వీర్యహీనో యస్స దైవమనువర్తతే ।
వీరాస్సమ్భావితాత్మానో న దైవం పర్యుపాసతే ॥ 16 ॥
దైవం పురుషకారేణ యః సమర్థః ప్రబాధితుమ్ ।
న దైవేన విపన్నార్థః పురుషస్సోఽవసీదతి ॥ 17 ॥
ద్రక్ష్యన్తి త్వద్య దైవస్య పౌరుషం పురుషస్య చ ।
దైవమానుషయోరద్య వ్యక్తా వ్యక్తిర్భవిష్యతి ॥ 18 ॥
అద్య మత్పౌరుషహతం దైవం ద్రక్ష్యన్తి వై జనాః ।
యద్దైవాదాహతం తేఽద్య దృష్టం రాజ్యాభిషేచనమ్ ॥ 19 ॥
అత్యఙ్కుశమివోద్దామం గజం మదబలోద్ధతమ్ ।
ప్రధావితమహం దైవం పౌరుషేణ నివర్తయే ॥ 20 ॥
లోకపాలాస్సమస్తా స్తే నాద్య రామాభిషేచనమ్ ।
న చ కృత్స్నాస్త్రయో లోకా విహన్యుః కిం పునః పితా ॥ 21 ॥
యైర్నివాసస్తవారణ్యే మిథో రాజన్సమర్థితః ।
అరణ్యే తే నివత్స్యన్తి చతుర్దశ సమాస్తథా ॥ 22 ॥
అహం తదాశాం ఛేత్స్యామి పితుస్తస్యాశ్చ యా తవ ।
అభిషేకవిఘాతేన పుత్రరాజ్యాయ వర్తతే ॥ 23 ॥
మద్బలేన విరుద్ధాయ న స్యాద్దైవబలం తథా ।
ప్రభవిష్యతి దుఃఖాయ యథోగ్రం పౌరుషం మమ ॥ 24 ॥
ఊర్ధ్వం వర్షసహస్రాన్తే ప్రజాపాల్యమనన్తరమ్ ।
ఆర్యపుత్రాః కరిష్యన్తి వనవాసం గతే త్వయి ॥ 25 ॥
పూర్వం రాజర్షివృత్త్యా హి వనవాసో విధీయతే ।
ప్రజా నిక్షిప్య పుత్రేషు పుత్రవత్పరిపాలనే ॥ 26 ॥
స చేద్రాజన్యనేకాగ్రే రాజ్యవిభ్రమశఙ్కయా ।
నైవమిచ్ఛసి ధర్మాత్మన్ రాజ్యం రామ త్వమాత్మని ॥ 27 ॥
ప్రతిజానే చ తే వీర మాఽభూవం వీరలోకభాక్ ।
రాజ్యం చ తవ రక్షేయమహం వేలేవ సాగరమ్ ॥ 28 ॥
మఙ్గలైరభిషిఞ్చస్వ తత్ర త్వం వ్యాపృతో భవ ।
అహమేకో మహీపాలానలం వారయితుం బలాత్ ॥ 29 ॥
న శోభార్థావిమౌ బాహూ న ధనుర్భూషణాయ మే ।
నాఽసిరాబన్ధనార్థాయ న శరాస్తమ్భహేతవః ॥ 30 ॥
అమిత్రదమనార్థం మే సర్వమేతచ్చతుష్టయమ్ ।
న చాహం కామయేఽత్యర్థం యస్స్యాచ్ఛత్రుర్మతో మమ ॥ 31 ॥
అసినా తీక్ష్ణధారేణ విద్యుచ్చలితవర్చసా ।
ప్రగృహీతేన వై శత్రుం వజ్రిణం వా న కల్పయే ॥ 32 ॥
ఖడ్గనిష్పేషనిష్పిష్టైర్గహనా దుశ్చరా చ మే ।
హస్త్యశ్వనరహస్తోరుశిరోభిర్భవితా మహీ ॥ 33 ॥
ఖడ్గధారాహతా మేఽద్య దీప్యమానా ఇవాద్రయః ।
పతిష్యన్తి ద్విపా భూమౌ మేఘా ఇవ సవిద్యుతః ॥ 34 ॥
బద్ధగోధాఙ్గులిత్రాణే ప్రగృహీతశరాసనే ।
కథం పురుషమానీ స్యాత్పురుషాణాం మయి స్థితే ॥ 35 ॥
బహుభిశ్చైకమత్యస్యన్నేకేన చ బహూన్జనాన్ ।
వినియోక్ష్యామ్యహం బాణాన్నృవాజిగజమర్మసు ॥ 36 ॥
అద్య మేఽస్త్రప్రభావస్య ప్రభావః ప్రభవిష్యతి ।
రాజ్ఞశ్చాప్రభుతాం కర్తుం ప్రభుత్వం తవ చ ప్రభోః ॥ 37 ॥
అద్య చన్దనసారస్య కేయూరామోక్షణస్య చ ।
వసూనాం చ విమోక్షస్య సుహృదాం పాలనస్య చ ॥ 38 ॥
అనురూపావిమౌ బాహూ రామ కర్మ కరిష్యతః ।
అభిషేచనవిఘ్నస్య కర్తృణాం తే నివారణే ॥ 39 ॥
బ్రవీహి కోఽద్యైవ మయా వియుజ్యతాం తవా సుహృత్ప్రాణయశస్సుహృజ్జనైః ।
యథా తవేయం వసుధా వశే భవే త్తథైవ మాం శాధి తవాస్మి కిఙ్కరః ॥ 40 ॥
విమృజ్య బాష్పం పరిసాన్త్వ్యచాసకృత్ స లక్ష్మణం రాఘవవంశవర్ధనః ।
ఉవాచ పిత్ర్యే వచనే వ్యవస్థితం నిబోధ మామేష హి సౌమ్య సత్పథః ॥ 41 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే అయోధ్యాకాణ్డే త్రయోవింశస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaśśirā muhuḥ |
śrṛtvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ || 1 ||
tadā tu badhdvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabhaḥ |
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ || 2 ||
tasya duṣprativīkṣaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā |
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham || 3 ||
agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ |
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām || 4 ||
agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt |
asthāne sambhramo yasya jāto vai sumahānayam || 5 ||
dharmadoṣa prasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā |
kathaṃhyetadasambhrāntastvadvidho vaktumarhati || 6 ||
yathā daivamaśauḍīraṃ śauṇḍīra kṣatriyarṣabha |
kinnāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi || 7 ||
pāpayoste kathaṃ nāma tayośśaṅkā na vidyate |
santi dharmopadhā ślakṣṇāḥ dharmātmankiṃ na budhyase || 8 ||
tayossucaritaṃ svārthaṃ śāṭhyātparijihīrṣatoḥ |
yadi naivaṃ vyavasitaṃ syāddhi prāgeva rāghava || 9 ||
tayoḥ prāgeva dattaśca syādvaraḥ prakṛtaśca saḥ |
lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam |
notsahe sahituṃ vīra tatra me kṣantumarhasi || 10 ||
yeneya māgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahāmate |
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgādyasya muhyasi || 11 ||
kathaṃ tvaṃ karmaṇā śaktaḥ kaikeyīvaśavartinaḥ |
kariṣyasi piturvākyamadharmiṣṭhaṃ vigarhitam || 12 ||
yadyayaṃ kilbiṣādbhedaḥ kṛto'pyevaṃ na gṛhyate |
jāyate tatra me duḥkhaṃ dharmasaṅgaśca garhitaḥ || 13 ||
manasā'pi kathaṃ kāmaṃ kuryāstvaṃ kāmavṛttayoḥ |
tayostvahitayornityaṃ śatrvoḥ pitrabhidhānayoḥ || 14 ||
yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam |
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate || 15 ||
viklabo vīryahīno yassa daivamanuvartate |
vīrāssambhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate || 16 ||
daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum |
na daivena vipannārthaḥ puruṣasso'vasīdati || 17 ||
drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca |
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati || 18 ||
adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ |
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam || 19 ||
atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam |
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye || 20 ||
lokapālāssamastā ste nādya rāmābhiṣecanam |
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā || 21 ||
yairnivāsastavāraṇye mitho rājansamarthitaḥ |
araṇye te nivatsyanti caturdaśa samāstathā || 22 ||
ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava |
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate || 23 ||
madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā |
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama || 24 ||
ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram |
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi || 25 ||
pūrvaṃ rājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate |
prajā nikṣipya putreṣu putravatparipālane || 26 ||
sa cedrājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā |
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani || 27 ||
pratijāne ca te vīra mā'bhūvaṃ vīralokabhāk |
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram || 28 ||
maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava |
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt || 29 ||
na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me |
nā'sirābandhanārthāya na śarāstambhahetavaḥ || 30 ||
amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam |
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yassyācchatrurmato mama || 31 ||
asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā |
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye || 32 ||
khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me |
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī || 33 ||
khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ |
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ || 34 ||
baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane |
kathaṃ puruṣamānī syātpuruṣāṇāṃ mayi sthite || 35 ||
bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūnjanān |
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu || 36 ||
adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati |
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ tava ca prabhoḥ || 37 ||
adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca |
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca || 38 ||
anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ |
abhiṣecanavighnasya kartṛṇāṃ te nivāraṇe || 39 ||
bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavā suhṛtprāṇayaśassuhṛjjanaiḥ |
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhave ttathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṅkaraḥ || 40 ||
vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvyacāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ |
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ त्रयोविंशस्सर्गः ।
इति ब्रुवति रामे तु लक्ष्मणोऽधश्शिरा मुहुः ।
श्रृत्वा मध्यं जगामेव मनसा दुःखहर्षयोः ॥ 1 ॥
तदा तु बध्द्वा भ्रुकुटीं भ्रुवोर्मध्ये नरर्षभः ।
निशश्वास महासर्पो बिलस्थ इव रोषितः ॥ 2 ॥
तस्य दुष्प्रतिवीक्षं तद्भ्रुकुटीसहितं तदा ।
बभौ क्रुद्धस्य सिंहस्य मुखस्य सदृशं मुखम् ॥ 3 ॥
अग्रहस्तं विधुन्वंस्तु हस्ती हस्तमिवात्मनः ।
तिर्यगूर्ध्वं शरीरे च पातयित्वा शिरोधराम् ॥ 4 ॥
अग्राक्ष्णा वीक्षमाणस्तु तिर्यग्भ्रातरमब्रवीत् ।
अस्थाने सम्भ्रमो यस्य जातो वै सुमहानयम् ॥ 5 ॥
धर्मदोष प्रसङ्गेन लोकस्यानतिशङ्कया ।
कथंह्येतदसम्भ्रान्तस्त्वद्विधो वक्तुमर्हति ॥ 6 ॥
यथा दैवमशौडीरं शौण्डीर क्षत्रियर्षभ ।
किन्नाम कृपणं दैवमशक्तमभिशंससि ॥ 7 ॥
पापयोस्ते कथं नाम तयोश्शङ्का न विद्यते ।
सन्ति धर्मोपधा श्लक्ष्णाः धर्मात्मन्किं न बुध्यसे ॥ 8 ॥
तयोस्सुचरितं स्वार्थं शाठ्यात्परिजिहीर्षतोः ।
यदि नैवं व्यवसितं स्याद्धि प्रागेव राघव ॥ 9 ॥
तयोः प्रागेव दत्तश्च स्याद्वरः प्रकृतश्च सः ।
लोकविद्विष्टमारब्धं त्वदन्यस्याभिषेचनम् ।
नोत्सहे सहितुं वीर तत्र मे क्षन्तुमर्हसि ॥ 10 ॥
येनेय मागता द्वैधं तव बुद्धिर्महामते ।
स हि धर्मो मम द्वेष्यः प्रसङ्गाद्यस्य मुह्यसि ॥ 11 ॥
कथं त्वं कर्मणा शक्तः कैकेयीवशवर्तिनः ।
करिष्यसि पितुर्वाक्यमधर्मिष्ठं विगर्हितम् ॥ 12 ॥
यद्ययं किल्बिषाद्भेदः कृतोऽप्येवं न गृह्यते ।
जायते तत्र मे दुःखं धर्मसङ्गश्च गर्हितः ॥ 13 ॥
मनसाऽपि कथं कामं कुर्यास्त्वं कामवृत्तयोः ।
तयोस्त्वहितयोर्नित्यं शत्र्वोः पित्रभिधानयोः ॥ 14 ॥
यद्यपि प्रतिपत्तिस्ते दैवी चापि तयोर्मतम् ।
तथाप्युपेक्षणीयं ते न मे तदपि रोचते ॥ 15 ॥
विक्लबो वीर्यहीनो यस्स दैवमनुवर्तते ।
वीरास्सम्भावितात्मानो न दैवं पर्युपासते ॥ 16 ॥
दैवं पुरुषकारेण यः समर्थः प्रबाधितुम् ।
न दैवेन विपन्नार्थः पुरुषस्सोऽवसीदति ॥ 17 ॥
द्रक्ष्यन्ति त्वद्य दैवस्य पौरुषं पुरुषस्य च ।
दैवमानुषयोरद्य व्यक्ता व्यक्तिर्भविष्यति ॥ 18 ॥
अद्य मत्पौरुषहतं दैवं द्रक्ष्यन्ति वै जनाः ।
यद्दैवादाहतं तेऽद्य दृष्टं राज्याभिषेचनम् ॥ 19 ॥
अत्यङ्कुशमिवोद्दामं गजं मदबलोद्धतम् ।
प्रधावितमहं दैवं पौरुषेण निवर्तये ॥ 20 ॥
लोकपालास्समस्ता स्ते नाद्य रामाभिषेचनम् ।
न च कृत्स्नास्त्रयो लोका विहन्युः किं पुनः पिता ॥ 21 ॥
यैर्निवासस्तवारण्ये मिथो राजन्समर्थितः ।
अरण्ये ते निवत्स्यन्ति चतुर्दश समास्तथा ॥ 22 ॥
अहं तदाशां छेत्स्यामि पितुस्तस्याश्च या तव ।
अभिषेकविघातेन पुत्रराज्याय वर्तते ॥ 23 ॥
मद्बलेन विरुद्धाय न स्याद्दैवबलं तथा ।
प्रभविष्यति दुःखाय यथोग्रं पौरुषं मम ॥ 24 ॥
ऊर्ध्वं वर्षसहस्रान्ते प्रजापाल्यमनन्तरम् ।
आर्यपुत्राः करिष्यन्ति वनवासं गते त्वयि ॥ 25 ॥
पूर्वं राजर्षिवृत्त्या हि वनवासो विधीयते ।
प्रजा निक्षिप्य पुत्रेषु पुत्रवत्परिपालने ॥ 26 ॥
स चेद्राजन्यनेकाग्रे राज्यविभ्रमशङ्कया ।
नैवमिच्छसि धर्मात्मन् राज्यं राम त्वमात्मनि ॥ 27 ॥
प्रतिजाने च ते वीर माऽभूवं वीरलोकभाक् ।
राज्यं च तव रक्षेयमहं वेलेव सागरम् ॥ 28 ॥
मङ्गलैरभिषिञ्चस्व तत्र त्वं व्यापृतो भव ।
अहमेको महीपालानलं वारयितुं बलात् ॥ 29 ॥
न शोभार्थाविमौ बाहू न धनुर्भूषणाय मे ।
नाऽसिराबन्धनार्थाय न शरास्तम्भहेतवः ॥ 30 ॥
अमित्रदमनार्थं मे सर्वमेतच्चतुष्टयम् ।
न चाहं कामयेऽत्यर्थं यस्स्याच्छत्रुर्मतो मम ॥ 31 ॥
असिना तीक्ष्णधारेण विद्युच्चलितवर्चसा ।
प्रगृहीतेन वै शत्रुं वज्रिणं वा न कल्पये ॥ 32 ॥
खड्गनिष्पेषनिष्पिष्टैर्गहना दुश्चरा च मे ।
हस्त्यश्वनरहस्तोरुशिरोभिर्भविता मही ॥ 33 ॥
खड्गधाराहता मेऽद्य दीप्यमाना इवाद्रयः ।
पतिष्यन्ति द्विपा भूमौ मेघा इव सविद्युतः ॥ 34 ॥
बद्धगोधाङ्गुलित्राणे प्रगृहीतशरासने ।
कथं पुरुषमानी स्यात्पुरुषाणां मयि स्थिते ॥ 35 ॥
बहुभिश्चैकमत्यस्यन्नेकेन च बहून्जनान् ।
विनियोक्ष्याम्यहं बाणान्नृवाजिगजमर्मसु ॥ 36 ॥
अद्य मेऽस्त्रप्रभावस्य प्रभावः प्रभविष्यति ।
राज्ञश्चाप्रभुतां कर्तुं प्रभुत्वं तव च प्रभोः ॥ 37 ॥
अद्य चन्दनसारस्य केयूरामोक्षणस्य च ।
वसूनां च विमोक्षस्य सुहृदां पालनस्य च ॥ 38 ॥
अनुरूपाविमौ बाहू राम कर्म करिष्यतः ।
अभिषेचनविघ्नस्य कर्तृणां ते निवारणे ॥ 39 ॥
ब्रवीहि कोऽद्यैव मया वियुज्यतां तवा सुहृत्प्राणयशस्सुहृज्जनैः ।
यथा तवेयं वसुधा वशे भवे त्तथैव मां शाधि तवास्मि किङ्करः ॥ 40 ॥
विमृज्य बाष्पं परिसान्त्व्यचासकृत् स लक्ष्मणं राघववंशवर्धनः ।
उवाच पित्र्ये वचने व्यवस्थितं निबोध मामेष हि सौम्य सत्पथः ॥ 41 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे त्रयोविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
iti bruvati rāme tu lakṣmaṇo'dhaśśirā muhuḥ |
śrṛtvā madhyaṃ jagāmeva manasā duḥkhaharṣayoḥ || 1 ||
tadā tu badhdvā bhrukuṭīṃ bhruvormadhye nararṣabhaḥ |
niśaśvāsa mahāsarpo bilastha iva roṣitaḥ || 2 ||
tasya duṣprativīkṣaṃ tadbhrukuṭīsahitaṃ tadā |
babhau kruddhasya siṃhasya mukhasya sadṛśaṃ mukham || 3 ||
agrahastaṃ vidhunvaṃstu hastī hastamivātmanaḥ |
tiryagūrdhvaṃ śarīre ca pātayitvā śirodharām || 4 ||
agrākṣṇā vīkṣamāṇastu tiryagbhrātaramabravīt |
asthāne sambhramo yasya jāto vai sumahānayam || 5 ||
dharmadoṣa prasaṅgena lokasyānatiśaṅkayā |
kathaṃhyetadasambhrāntastvadvidho vaktumarhati || 6 ||
yathā daivamaśauḍīraṃ śauṇḍīra kṣatriyarṣabha |
kinnāma kṛpaṇaṃ daivamaśaktamabhiśaṃsasi || 7 ||
pāpayoste kathaṃ nāma tayośśaṅkā na vidyate |
santi dharmopadhā ślakṣṇāḥ dharmātmankiṃ na budhyase || 8 ||
tayossucaritaṃ svārthaṃ śāṭhyātparijihīrṣatoḥ |
yadi naivaṃ vyavasitaṃ syāddhi prāgeva rāghava || 9 ||
tayoḥ prāgeva dattaśca syādvaraḥ prakṛtaśca saḥ |
lokavidviṣṭamārabdhaṃ tvadanyasyābhiṣecanam |
notsahe sahituṃ vīra tatra me kṣantumarhasi || 10 ||
yeneya māgatā dvaidhaṃ tava buddhirmahāmate |
sa hi dharmo mama dveṣyaḥ prasaṅgādyasya muhyasi || 11 ||
kathaṃ tvaṃ karmaṇā śaktaḥ kaikeyīvaśavartinaḥ |
kariṣyasi piturvākyamadharmiṣṭhaṃ vigarhitam || 12 ||
yadyayaṃ kilbiṣādbhedaḥ kṛto'pyevaṃ na gṛhyate |
jāyate tatra me duḥkhaṃ dharmasaṅgaśca garhitaḥ || 13 ||
manasā'pi kathaṃ kāmaṃ kuryāstvaṃ kāmavṛttayoḥ |
tayostvahitayornityaṃ śatrvoḥ pitrabhidhānayoḥ || 14 ||
yadyapi pratipattiste daivī cāpi tayormatam |
tathāpyupekṣaṇīyaṃ te na me tadapi rocate || 15 ||
viklabo vīryahīno yassa daivamanuvartate |
vīrāssambhāvitātmāno na daivaṃ paryupāsate || 16 ||
daivaṃ puruṣakāreṇa yaḥ samarthaḥ prabādhitum |
na daivena vipannārthaḥ puruṣasso'vasīdati || 17 ||
drakṣyanti tvadya daivasya pauruṣaṃ puruṣasya ca |
daivamānuṣayoradya vyaktā vyaktirbhaviṣyati || 18 ||
adya matpauruṣahataṃ daivaṃ drakṣyanti vai janāḥ |
yaddaivādāhataṃ te'dya dṛṣṭaṃ rājyābhiṣecanam || 19 ||
atyaṅkuśamivoddāmaṃ gajaṃ madabaloddhatam |
pradhāvitamahaṃ daivaṃ pauruṣeṇa nivartaye || 20 ||
lokapālāssamastā ste nādya rāmābhiṣecanam |
na ca kṛtsnāstrayo lokā vihanyuḥ kiṃ punaḥ pitā || 21 ||
yairnivāsastavāraṇye mitho rājansamarthitaḥ |
araṇye te nivatsyanti caturdaśa samāstathā || 22 ||
ahaṃ tadāśāṃ chetsyāmi pitustasyāśca yā tava |
abhiṣekavighātena putrarājyāya vartate || 23 ||
madbalena viruddhāya na syāddaivabalaṃ tathā |
prabhaviṣyati duḥkhāya yathograṃ pauruṣaṃ mama || 24 ||
ūrdhvaṃ varṣasahasrānte prajāpālyamanantaram |
āryaputrāḥ kariṣyanti vanavāsaṃ gate tvayi || 25 ||
pūrvaṃ rājarṣivṛttyā hi vanavāso vidhīyate |
prajā nikṣipya putreṣu putravatparipālane || 26 ||
sa cedrājanyanekāgre rājyavibhramaśaṅkayā |
naivamicchasi dharmātman rājyaṃ rāma tvamātmani || 27 ||
pratijāne ca te vīra mā'bhūvaṃ vīralokabhāk |
rājyaṃ ca tava rakṣeyamahaṃ veleva sāgaram || 28 ||
maṅgalairabhiṣiñcasva tatra tvaṃ vyāpṛto bhava |
ahameko mahīpālānalaṃ vārayituṃ balāt || 29 ||
na śobhārthāvimau bāhū na dhanurbhūṣaṇāya me |
nā'sirābandhanārthāya na śarāstambhahetavaḥ || 30 ||
amitradamanārthaṃ me sarvametaccatuṣṭayam |
na cāhaṃ kāmaye'tyarthaṃ yassyācchatrurmato mama || 31 ||
asinā tīkṣṇadhāreṇa vidyuccalitavarcasā |
pragṛhītena vai śatruṃ vajriṇaṃ vā na kalpaye || 32 ||
khaḍganiṣpeṣaniṣpiṣṭairgahanā duścarā ca me |
hastyaśvanarahastoruśirobhirbhavitā mahī || 33 ||
khaḍgadhārāhatā me'dya dīpyamānā ivādrayaḥ |
patiṣyanti dvipā bhūmau meghā iva savidyutaḥ || 34 ||
baddhagodhāṅgulitrāṇe pragṛhītaśarāsane |
kathaṃ puruṣamānī syātpuruṣāṇāṃ mayi sthite || 35 ||
bahubhiścaikamatyasyannekena ca bahūnjanān |
viniyokṣyāmyahaṃ bāṇānnṛvājigajamarmasu || 36 ||
adya me'straprabhāvasya prabhāvaḥ prabhaviṣyati |
rājñaścāprabhutāṃ kartuṃ prabhutvaṃ tava ca prabhoḥ || 37 ||
adya candanasārasya keyūrāmokṣaṇasya ca |
vasūnāṃ ca vimokṣasya suhṛdāṃ pālanasya ca || 38 ||
anurūpāvimau bāhū rāma karma kariṣyataḥ |
abhiṣecanavighnasya kartṛṇāṃ te nivāraṇe || 39 ||
bravīhi ko'dyaiva mayā viyujyatāṃ tavā suhṛtprāṇayaśassuhṛjjanaiḥ |
yathā taveyaṃ vasudhā vaśe bhave ttathaiva māṃ śādhi tavāsmi kiṅkaraḥ || 40 ||
vimṛjya bāṣpaṃ parisāntvyacāsakṛt sa lakṣmaṇaṃ rāghavavaṃśavardhanaḥ |
uvāca pitrye vacane vyavasthitaṃ nibodha māmeṣa hi saumya satpathaḥ || 41 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.