શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે બાલકાણ્ડમ્ ।
અથ ષષ્ટિતમસ્સર્ગઃ ।
તપોબલહતાન્ કૃત્વા વાસિષ્ઠાન્ સમહોદયાન્ ।
ઋષિમધ્યે મહાતેજા વિશ્વામિત્રોઽભ્યભાષત ॥ 1 ॥
અયમિક્ષ્વાકુદાયાદસ્ત્રિશઙ્કુરિતિ વિશ્રુતઃ ।
ધર્મિષ્ઠશ્ચ વદાન્યશ્ચ માં ચૈવ શરણં ગતઃ ॥ 2 ॥
તેનાનેન શરીરેણ દેવલોકજિગીષયા ।
યથાઽયં સ્વશરીરેણ સ્વર્ગલોકં ગમિષ્યતિ ॥ 3 ॥
તથા પ્રવર્ત્યતાં યજ્ઞે ભવદ્ભિશ્ચ મયા સહ ।
વિશ્વામિત્રવચ શ્શ્રુત્વા સર્વ એવ મહર્ષયઃ ॥ 4 ॥
ઊચુસ્સમેત્ય સહિતા ધર્મજ્ઞા ધર્મસંહિતમ્ ।
અયં કુશિકદાયાદો મુનિઃ પરમકોપનઃ ॥ 5 ॥
યદાહ વચનં સમ્યગેતત્કાર્યં ન સંશયઃ ।
અગ્નિકલ્પો હિ ભગવાન્ શાપં દાસ્યતિ રોષિતઃ ॥ 6 ॥
તસ્માત્પ્રવર્ત્યતાં યજ્ઞ સ્સશરીરો યથા દિવમ્ ।
ગચ્છેદિક્ષ્વાકુદાયાદો વિશ્વામિત્રસ્ય તેજસા ॥ 7 ॥
તથા પ્રવર્ત્યતાં યજ્ઞ સ્સર્વે સમધિતિષ્ઠત ।
એવમુક્ત્વા મહર્ષયઃ ચક્રુસ્તાસ્તાઃક્રિયાસ્તદા ॥ 8 ॥
યાજકશ્ચ મહાતેજા વિશ્વામિત્રોઽભવત્ક્રતૌ ।
ઋત્વિજશ્ચાનુપૂર્વ્યેણ મન્ત્રવન્મન્ત્રકોવિદાઃ ॥ 9 ॥
ચક્રુઃ કર્માણિ સર્વાણિ યથાકલ્પં યથાવિધિ ।
તતઃ કાલેન મહતા વિશ્વામિત્રો મહાતપાઃ ॥ 10 ॥
ચકારાવાહનં તત્ર ભાગાર્થં સર્વદેવતાઃ ।
નાભ્યાગમંસ્તદાહૂતા ભાગાર્થં સર્વદેવતાઃ ॥ 11 ॥
તતઃ ક્રોધસમાવિષ્ટો વિશ્વામિત્રો મહામુનિઃ ।
સ્રુવમુદ્યમ્ય સક્રોધસ્ત્રિશઙ્કુમિદમબ્રવીત્ ॥ 12 ॥
પશ્ય મે તપસો વીર્યં સ્વાર્જિતસ્ય નરેશ્વર ।
એષ ત્વાં સશરીરેણ નયામિ સ્વર્ગમોજસા ॥ 13 ॥
દુષ્પ્રાપં સશરીરેણ દિવં ગચ્છ નરાધિપ ।
સ્વાર્જિતં કિઞ્ચિદપ્યસ્તિ મયા હિ તપસઃફલમ્ ॥ 14 ॥
રાજન્ સ્વતેજસા તસ્ય સશરીરો દિવં વ્રજ ।
ઉક્તવાક્યે મુનૌ તસ્મિન્ સશરીરો નરેશ્વરઃ ॥ 15 ॥
દિવં જગામ કાકુત્સ્થ મુનીનાં પશ્યતાં તદા ।
દેવલોકગતં દૃષ્ટ્વા ત્રિશઙ્કું પાકશાસનઃ ॥ 16 ॥
સહ સર્વૈસ્સુરગણૈરિદં વચનમબ્રવીત્ ।
ત્રિશઙ્કો ગચ્છ ભૂયસ્ત્વં નાસિ સ્વર્ગકૃતાલયઃ ॥ 17 ॥
ગુરુશાપહતો મૂઢ પત ભૂમિમવાક્છિરાઃ ।
એવમુક્તો મહેન્દ્રેણ ત્રિશઙ્કુરપતત્પુનઃ ॥ 18 ॥
વિક્રોશમાનસ્ત્રાહીતિ વિશ્વામિત્રં તપોધનમ્ ।
તચ્છ્રુત્વા વચનં તસ્ય ક્રોશમાનસ્ય કૌશિકઃ ॥ 19 ॥
રોષમાહારયત્તીવ્રં તિષ્ઠ તિષ્ઠેતિ ચાબ્રવીત્ ।
ઋષિમધ્યે સ તેજસ્સ્વી પ્રજાપતિરિવાપરઃ ॥ 20 ॥
સૃજન્ દક્ષિણમાર્ગસ્થાન્ સપ્તર્ષીનપરાન્ પુનઃ ।
નક્ષત્રમાલામપરામસૃજત્ક્રોધમૂર્ચ્છિતઃ ॥ 21 ॥
દક્ષિણાં દિશમાસ્થાય મુનિમધ્યે મહાયશાઃ ।
સૃષ્ટ્વા નક્ષત્રવંશં ચ ક્રોધેન કલુષીકૃતઃ ॥ 22 ॥
અન્યમિન્દ્રં કરિષ્યામિ લોકો વા સ્યાદનિન્દ્રકઃ ।
દૈવતાન્યપિ સ ક્રોધા ત્સ્રષ્ટું સમુપચક્રમે ॥ 23 ॥
તતઃ પરમસમ્ભ્રાન્તાસ્સર્ષિસઙ્ઘાસ્સુરાસુરાઃ ।
વિશ્વામિત્રં મહાત્માનમૂચુઃ સાનુનયં વચઃ ॥ 24 ॥
અયં રાજા મહાભાગ ગુરુશાપપરિક્ષતઃ ।
સશરીરો દિવં યાતું નાર્હત્યેવ તપોધન ॥ 25 ॥
તેષાં તદ્વચનં શ્રુત્વા દેવાનાં મુનિપુઙ્ગવઃ ।
અબ્રવીત્સુમહદ્વાક્યં કૌશિકઃ સર્વદેવતાઃ ॥ 26 ॥
સશરીરસ્ય ભદ્રં વસ્ત્રિશઙ્કોરસ્ય ભૂપતેઃ ।
આરોહણં પ્રતિજ્ઞાય નાનૃતં કર્તુમુત્સહે ॥ 27 ॥
સ્વર્ગોઽસ્તુ સશરીરસ્ય ત્રિશઙ્કોરસ્ય શાશ્વતઃ ।
નક્ષત્રાણિ ચ સર્વાણિ મામકાનિ ધ્રુવાણ્યથ ॥ 28 ॥
યાવલ્લોકા ધરિષ્યન્તિ તિષ્ઠન્ત્વેતાનિ સર્વશઃ ।
મત્કૃતાનિ સુરા સ્સર્વે તદનુજ્ઞાતુમર્હથ ॥ 29 ॥
એવમુક્તાઃ સુરાસ્સર્વે પ્રત્યૂચુર્મુનિપુઙ્ગવમ્ ।
એવં ભવતુ ભદ્રં તે તિષ્ઠન્ત્વેતાનિ સર્વશઃ ॥ 30 ॥
ગગને તાન્યનેકાનિ વૈશ્વાનરપથાદ્બહિઃ ।
નક્ષત્રાણિ મુનિશ્રેષ્ઠ તેષુ જ્યોતિષ્ષુ જાજ્વલન્ ॥ 31 ॥
અવાક્છિરાસ્ત્રિશઙ્કુશ્ચ તિષ્ઠત્વમરસન્નિભઃ ।
અનુયાસ્યન્તિ ચૈતાનિ જ્યોતીંષિ નૃપસત્તમમ્ ॥ 32 ॥
કૃતાર્થં કીર્તિમન્તં ચ સ્વર્ગલોકગતં યથા ।
વિશ્વામિત્રસ્તુ ધર્માત્મા સર્વદેવૈરભિષ્ટુતઃ ॥ 33 ॥
ઋષિભિશ્ચ મહાતેજા બાઢમિત્યાહ દેવતાઃ ।
તતો દેવા મહાત્માનો મુનયશ્ચ તપોધનાઃ ।
જગ્મુર્યથાઽઽગતં સર્વે યજ્ઞસ્યાન્તે નરોત્તમ ॥ 34 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે બાલકાણ્ડે ષષ્ટિતમસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṣṭitamassargaḥ |
tapobalahatān kṛtvā vāsiṣṭhān samahodayān |
ṛṣimadhye mahātejā viśvāmitro'bhyabhāṣata || 1 ||
ayamikṣvākudāyādastriśaṅkuriti viśrutaḥ |
dharmiṣṭhaśca vadānyaśca māṃ caiva śaraṇaṃ gataḥ || 2 ||
tenānena śarīreṇa devalokajigīṣayā |
yathā'yaṃ svaśarīreṇa svargalokaṃ gamiṣyati || 3 ||
tathā pravartyatāṃ yajñe bhavadbhiśca mayā saha |
viśvāmitravaca śśrutvā sarva eva maharṣayaḥ || 4 ||
ūcussametya sahitā dharmajñā dharmasaṃhitam |
ayaṃ kuśikadāyādo muniḥ paramakopanaḥ || 5 ||
yadāha vacanaṃ samyagetatkāryaṃ na saṃśayaḥ |
agnikalpo hi bhagavān śāpaṃ dāsyati roṣitaḥ || 6 ||
tasmātpravartyatāṃ yajña ssaśarīro yathā divam |
gacchedikṣvākudāyādo viśvāmitrasya tejasā || 7 ||
tathā pravartyatāṃ yajña ssarve samadhitiṣṭhata |
evamuktvā maharṣayaḥ cakrustāstāḥkriyāstadā || 8 ||
yājakaśca mahātejā viśvāmitro'bhavatkratau |
ṛtvijaścānupūrvyeṇa mantravanmantrakovidāḥ || 9 ||
cakruḥ karmāṇi sarvāṇi yathākalpaṃ yathāvidhi |
tataḥ kālena mahatā viśvāmitro mahātapāḥ || 10 ||
cakārāvāhanaṃ tatra bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ |
nābhyāgamaṃstadāhūtā bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ || 11 ||
tataḥ krodhasamāviṣṭo viśvāmitro mahāmuniḥ |
sruvamudyamya sakrodhastriśaṅkumidamabravīt || 12 ||
paśya me tapaso vīryaṃ svārjitasya nareśvara |
eṣa tvāṃ saśarīreṇa nayāmi svargamojasā || 13 ||
duṣprāpaṃ saśarīreṇa divaṃ gaccha narādhipa |
svārjitaṃ kiñcidapyasti mayā hi tapasaḥphalam || 14 ||
rājan svatejasā tasya saśarīro divaṃ vraja |
uktavākye munau tasmin saśarīro nareśvaraḥ || 15 ||
divaṃ jagāma kākutstha munīnāṃ paśyatāṃ tadā |
devalokagataṃ dṛṣṭvā triśaṅkuṃ pākaśāsanaḥ || 16 ||
saha sarvaissuragaṇairidaṃ vacanamabravīt |
triśaṅko gaccha bhūyastvaṃ nāsi svargakṛtālayaḥ || 17 ||
guruśāpahato mūḍha pata bhūmimavākchirāḥ |
evamukto mahendreṇa triśaṅkurapatatpunaḥ || 18 ||
vikrośamānastrāhīti viśvāmitraṃ tapodhanam |
tacchrutvā vacanaṃ tasya krośamānasya kauśikaḥ || 19 ||
roṣamāhārayattīvraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt |
ṛṣimadhye sa tejassvī prajāpatirivāparaḥ || 20 ||
sṛjan dakṣiṇamārgasthān saptarṣīnaparān punaḥ |
nakṣatramālāmaparāmasṛjatkrodhamūrcchitaḥ || 21 ||
dakṣiṇāṃ diśamāsthāya munimadhye mahāyaśāḥ |
sṛṣṭvā nakṣatravaṃśaṃ ca krodhena kaluṣīkṛtaḥ || 22 ||
anyamindraṃ kariṣyāmi loko vā syādanindrakaḥ |
daivatānyapi sa krodhā tsraṣṭuṃ samupacakrame || 23 ||
tataḥ paramasambhrāntāssarṣisaṅghāssurāsurāḥ |
viśvāmitraṃ mahātmānamūcuḥ sānunayaṃ vacaḥ || 24 ||
ayaṃ rājā mahābhāga guruśāpaparikṣataḥ |
saśarīro divaṃ yātuṃ nārhatyeva tapodhana || 25 ||
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā devānāṃ munipuṅgavaḥ |
abravītsumahadvākyaṃ kauśikaḥ sarvadevatāḥ || 26 ||
saśarīrasya bhadraṃ vastriśaṅkorasya bhūpateḥ |
ārohaṇaṃ pratijñāya nānṛtaṃ kartumutsahe || 27 ||
svargo'stu saśarīrasya triśaṅkorasya śāśvataḥ |
nakṣatrāṇi ca sarvāṇi māmakāni dhruvāṇyatha || 28 ||
yāvallokā dhariṣyanti tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ |
matkṛtāni surā ssarve tadanujñātumarhatha || 29 ||
evamuktāḥ surāssarve pratyūcurmunipuṅgavam |
evaṃ bhavatu bhadraṃ te tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ || 30 ||
gagane tānyanekāni vaiśvānarapathādbahiḥ |
nakṣatrāṇi muniśreṣṭha teṣu jyotiṣṣu jājvalan || 31 ||
avākchirāstriśaṅkuśca tiṣṭhatvamarasannibhaḥ |
anuyāsyanti caitāni jyotīṃṣi nṛpasattamam || 32 ||
kṛtārthaṃ kīrtimantaṃ ca svargalokagataṃ yathā |
viśvāmitrastu dharmātmā sarvadevairabhiṣṭutaḥ || 33 ||
ṛṣibhiśca mahātejā bāḍhamityāha devatāḥ |
tato devā mahātmāno munayaśca tapodhanāḥ |
jagmuryathā''gataṃ sarve yajñasyānte narottama || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षष्टितमस्सर्गः ।
तपोबलहतान् कृत्वा वासिष्ठान् समहोदयान् ।
ऋषिमध्ये महातेजा विश्वामित्रोऽभ्यभाषत ॥ 1 ॥
अयमिक्ष्वाकुदायादस्त्रिशङ्कुरिति विश्रुतः ।
धर्मिष्ठश्च वदान्यश्च मां चैव शरणं गतः ॥ 2 ॥
तेनानेन शरीरेण देवलोकजिगीषया ।
यथाऽयं स्वशरीरेण स्वर्गलोकं गमिष्यति ॥ 3 ॥
तथा प्रवर्त्यतां यज्ञे भवद्भिश्च मया सह ।
विश्वामित्रवच श्श्रुत्वा सर्व एव महर्षयः ॥ 4 ॥
ऊचुस्समेत्य सहिता धर्मज्ञा धर्मसंहितम् ।
अयं कुशिकदायादो मुनिः परमकोपनः ॥ 5 ॥
यदाह वचनं सम्यगेतत्कार्यं न संशयः ।
अग्निकल्पो हि भगवान् शापं दास्यति रोषितः ॥ 6 ॥
तस्मात्प्रवर्त्यतां यज्ञ स्सशरीरो यथा दिवम् ।
गच्छेदिक्ष्वाकुदायादो विश्वामित्रस्य तेजसा ॥ 7 ॥
तथा प्रवर्त्यतां यज्ञ स्सर्वे समधितिष्ठत ।
एवमुक्त्वा महर्षयः चक्रुस्तास्ताःक्रियास्तदा ॥ 8 ॥
याजकश्च महातेजा विश्वामित्रोऽभवत्क्रतौ ।
ऋत्विजश्चानुपूर्व्येण मन्त्रवन्मन्त्रकोविदाः ॥ 9 ॥
चक्रुः कर्माणि सर्वाणि यथाकल्पं यथाविधि ।
ततः कालेन महता विश्वामित्रो महातपाः ॥ 10 ॥
चकारावाहनं तत्र भागार्थं सर्वदेवताः ।
नाभ्यागमंस्तदाहूता भागार्थं सर्वदेवताः ॥ 11 ॥
ततः क्रोधसमाविष्टो विश्वामित्रो महामुनिः ।
स्रुवमुद्यम्य सक्रोधस्त्रिशङ्कुमिदमब्रवीत् ॥ 12 ॥
पश्य मे तपसो वीर्यं स्वार्जितस्य नरेश्वर ।
एष त्वां सशरीरेण नयामि स्वर्गमोजसा ॥ 13 ॥
दुष्प्रापं सशरीरेण दिवं गच्छ नराधिप ।
स्वार्जितं किञ्चिदप्यस्ति मया हि तपसःफलम् ॥ 14 ॥
राजन् स्वतेजसा तस्य सशरीरो दिवं व्रज ।
उक्तवाक्ये मुनौ तस्मिन् सशरीरो नरेश्वरः ॥ 15 ॥
दिवं जगाम काकुत्स्थ मुनीनां पश्यतां तदा ।
देवलोकगतं दृष्ट्वा त्रिशङ्कुं पाकशासनः ॥ 16 ॥
सह सर्वैस्सुरगणैरिदं वचनमब्रवीत् ।
त्रिशङ्को गच्छ भूयस्त्वं नासि स्वर्गकृतालयः ॥ 17 ॥
गुरुशापहतो मूढ पत भूमिमवाक्छिराः ।
एवमुक्तो महेन्द्रेण त्रिशङ्कुरपतत्पुनः ॥ 18 ॥
विक्रोशमानस्त्राहीति विश्वामित्रं तपोधनम् ।
तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य क्रोशमानस्य कौशिकः ॥ 19 ॥
रोषमाहारयत्तीव्रं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ।
ऋषिमध्ये स तेजस्स्वी प्रजापतिरिवापरः ॥ 20 ॥
सृजन् दक्षिणमार्गस्थान् सप्तर्षीनपरान् पुनः ।
नक्षत्रमालामपरामसृजत्क्रोधमूर्च्छितः ॥ 21 ॥
दक्षिणां दिशमास्थाय मुनिमध्ये महायशाः ।
सृष्ट्वा नक्षत्रवंशं च क्रोधेन कलुषीकृतः ॥ 22 ॥
अन्यमिन्द्रं करिष्यामि लोको वा स्यादनिन्द्रकः ।
दैवतान्यपि स क्रोधा त्स्रष्टुं समुपचक्रमे ॥ 23 ॥
ततः परमसम्भ्रान्तास्सर्षिसङ्घास्सुरासुराः ।
विश्वामित्रं महात्मानमूचुः सानुनयं वचः ॥ 24 ॥
अयं राजा महाभाग गुरुशापपरिक्षतः ।
सशरीरो दिवं यातुं नार्हत्येव तपोधन ॥ 25 ॥
तेषां तद्वचनं श्रुत्वा देवानां मुनिपुङ्गवः ।
अब्रवीत्सुमहद्वाक्यं कौशिकः सर्वदेवताः ॥ 26 ॥
सशरीरस्य भद्रं वस्त्रिशङ्कोरस्य भूपतेः ।
आरोहणं प्रतिज्ञाय नानृतं कर्तुमुत्सहे ॥ 27 ॥
स्वर्गोऽस्तु सशरीरस्य त्रिशङ्कोरस्य शाश्वतः ।
नक्षत्राणि च सर्वाणि मामकानि ध्रुवाण्यथ ॥ 28 ॥
यावल्लोका धरिष्यन्ति तिष्ठन्त्वेतानि सर्वशः ।
मत्कृतानि सुरा स्सर्वे तदनुज्ञातुमर्हथ ॥ 29 ॥
एवमुक्ताः सुरास्सर्वे प्रत्यूचुर्मुनिपुङ्गवम् ।
एवं भवतु भद्रं ते तिष्ठन्त्वेतानि सर्वशः ॥ 30 ॥
गगने तान्यनेकानि वैश्वानरपथाद्बहिः ।
नक्षत्राणि मुनिश्रेष्ठ तेषु ज्योतिष्षु जाज्वलन् ॥ 31 ॥
अवाक्छिरास्त्रिशङ्कुश्च तिष्ठत्वमरसन्निभः ।
अनुयास्यन्ति चैतानि ज्योतींषि नृपसत्तमम् ॥ 32 ॥
कृतार्थं कीर्तिमन्तं च स्वर्गलोकगतं यथा ।
विश्वामित्रस्तु धर्मात्मा सर्वदेवैरभिष्टुतः ॥ 33 ॥
ऋषिभिश्च महातेजा बाढमित्याह देवताः ।
ततो देवा महात्मानो मुनयश्च तपोधनाः ।
जग्मुर्यथाऽऽगतं सर्वे यज्ञस्यान्ते नरोत्तम ॥ 34 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṣṭitamassargaḥ |
tapobalahatān kṛtvā vāsiṣṭhān samahodayān |
ṛṣimadhye mahātejā viśvāmitro'bhyabhāṣata || 1 ||
ayamikṣvākudāyādastriśaṅkuriti viśrutaḥ |
dharmiṣṭhaśca vadānyaśca māṃ caiva śaraṇaṃ gataḥ || 2 ||
tenānena śarīreṇa devalokajigīṣayā |
yathā'yaṃ svaśarīreṇa svargalokaṃ gamiṣyati || 3 ||
tathā pravartyatāṃ yajñe bhavadbhiśca mayā saha |
viśvāmitravaca śśrutvā sarva eva maharṣayaḥ || 4 ||
ūcussametya sahitā dharmajñā dharmasaṃhitam |
ayaṃ kuśikadāyādo muniḥ paramakopanaḥ || 5 ||
yadāha vacanaṃ samyagetatkāryaṃ na saṃśayaḥ |
agnikalpo hi bhagavān śāpaṃ dāsyati roṣitaḥ || 6 ||
tasmātpravartyatāṃ yajña ssaśarīro yathā divam |
gacchedikṣvākudāyādo viśvāmitrasya tejasā || 7 ||
tathā pravartyatāṃ yajña ssarve samadhitiṣṭhata |
evamuktvā maharṣayaḥ cakrustāstāḥkriyāstadā || 8 ||
yājakaśca mahātejā viśvāmitro'bhavatkratau |
ṛtvijaścānupūrvyeṇa mantravanmantrakovidāḥ || 9 ||
cakruḥ karmāṇi sarvāṇi yathākalpaṃ yathāvidhi |
tataḥ kālena mahatā viśvāmitro mahātapāḥ || 10 ||
cakārāvāhanaṃ tatra bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ |
nābhyāgamaṃstadāhūtā bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ || 11 ||
tataḥ krodhasamāviṣṭo viśvāmitro mahāmuniḥ |
sruvamudyamya sakrodhastriśaṅkumidamabravīt || 12 ||
paśya me tapaso vīryaṃ svārjitasya nareśvara |
eṣa tvāṃ saśarīreṇa nayāmi svargamojasā || 13 ||
duṣprāpaṃ saśarīreṇa divaṃ gaccha narādhipa |
svārjitaṃ kiñcidapyasti mayā hi tapasaḥphalam || 14 ||
rājan svatejasā tasya saśarīro divaṃ vraja |
uktavākye munau tasmin saśarīro nareśvaraḥ || 15 ||
divaṃ jagāma kākutstha munīnāṃ paśyatāṃ tadā |
devalokagataṃ dṛṣṭvā triśaṅkuṃ pākaśāsanaḥ || 16 ||
saha sarvaissuragaṇairidaṃ vacanamabravīt |
triśaṅko gaccha bhūyastvaṃ nāsi svargakṛtālayaḥ || 17 ||
guruśāpahato mūḍha pata bhūmimavākchirāḥ |
evamukto mahendreṇa triśaṅkurapatatpunaḥ || 18 ||
vikrośamānastrāhīti viśvāmitraṃ tapodhanam |
tacchrutvā vacanaṃ tasya krośamānasya kauśikaḥ || 19 ||
roṣamāhārayattīvraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt |
ṛṣimadhye sa tejassvī prajāpatirivāparaḥ || 20 ||
sṛjan dakṣiṇamārgasthān saptarṣīnaparān punaḥ |
nakṣatramālāmaparāmasṛjatkrodhamūrcchitaḥ || 21 ||
dakṣiṇāṃ diśamāsthāya munimadhye mahāyaśāḥ |
sṛṣṭvā nakṣatravaṃśaṃ ca krodhena kaluṣīkṛtaḥ || 22 ||
anyamindraṃ kariṣyāmi loko vā syādanindrakaḥ |
daivatānyapi sa krodhā tsraṣṭuṃ samupacakrame || 23 ||
tataḥ paramasambhrāntāssarṣisaṅghāssurāsurāḥ |
viśvāmitraṃ mahātmānamūcuḥ sānunayaṃ vacaḥ || 24 ||
ayaṃ rājā mahābhāga guruśāpaparikṣataḥ |
saśarīro divaṃ yātuṃ nārhatyeva tapodhana || 25 ||
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā devānāṃ munipuṅgavaḥ |
abravītsumahadvākyaṃ kauśikaḥ sarvadevatāḥ || 26 ||
saśarīrasya bhadraṃ vastriśaṅkorasya bhūpateḥ |
ārohaṇaṃ pratijñāya nānṛtaṃ kartumutsahe || 27 ||
svargo'stu saśarīrasya triśaṅkorasya śāśvataḥ |
nakṣatrāṇi ca sarvāṇi māmakāni dhruvāṇyatha || 28 ||
yāvallokā dhariṣyanti tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ |
matkṛtāni surā ssarve tadanujñātumarhatha || 29 ||
evamuktāḥ surāssarve pratyūcurmunipuṅgavam |
evaṃ bhavatu bhadraṃ te tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ || 30 ||
gagane tānyanekāni vaiśvānarapathādbahiḥ |
nakṣatrāṇi muniśreṣṭha teṣu jyotiṣṣu jājvalan || 31 ||
avākchirāstriśaṅkuśca tiṣṭhatvamarasannibhaḥ |
anuyāsyanti caitāni jyotīṃṣi nṛpasattamam || 32 ||
kṛtārthaṃ kīrtimantaṃ ca svargalokagataṃ yathā |
viśvāmitrastu dharmātmā sarvadevairabhiṣṭutaḥ || 33 ||
ṛṣibhiśca mahātejā bāḍhamityāha devatāḥ |
tato devā mahātmāno munayaśca tapodhanāḥ |
jagmuryathā''gataṃ sarve yajñasyānte narottama || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.