ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ ബാലകാണ്ഡമ് ।
അഥ ഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ।
തപോബലഹതാന് കൃത്വാ വാസിഷ്ഠാന് സമഹോദയാന് ।
ഋഷിമധ്യേ മഹാതേജാ വിശ്വാമിത്രോഽഭ്യഭാഷത ॥ 1 ॥
അയമിക്ഷ്വാകുദായാദസ്ത്രിശങ്കുരിതി വിശ്രുതഃ ।
ധര്മിഷ്ഠശ്ച വദാന്യശ്ച മാം ചൈവ ശരണം ഗതഃ ॥ 2 ॥
തേനാനേന ശരീരേണ ദേവലോകജിഗീഷയാ ।
യഥാഽയം സ്വശരീരേണ സ്വര്ഗലോകം ഗമിഷ്യതി ॥ 3 ॥
തഥാ പ്രവര്ത്യതാം യജ്ഞേ ഭവദ്ഭിശ്ച മയാ സഹ ।
വിശ്വാമിത്രവച ശ്ശ്രുത്വാ സര്വ ഏവ മഹര്ഷയഃ ॥ 4 ॥
ഊചുസ്സമേത്യ സഹിതാ ധര്മജ്ഞാ ധര്മസംഹിതമ് ।
അയം കുശികദായാദോ മുനിഃ പരമകോപനഃ ॥ 5 ॥
യദാഹ വചനം സമ്യഗേതത്കാര്യം ന സംശയഃ ।
അഗ്നികല്പോ ഹി ഭഗവാന് ശാപം ദാസ്യതി രോഷിതഃ ॥ 6 ॥
തസ്മാത്പ്രവര്ത്യതാം യജ്ഞ സ്സശരീരോ യഥാ ദിവമ് ।
ഗച്ഛേദിക്ഷ്വാകുദായാദോ വിശ്വാമിത്രസ്യ തേജസാ ॥ 7 ॥
തഥാ പ്രവര്ത്യതാം യജ്ഞ സ്സര്വേ സമധിതിഷ്ഠത ।
ഏവമുക്ത്വാ മഹര്ഷയഃ ചക്രുസ്താസ്താഃക്രിയാസ്തദാ ॥ 8 ॥
യാജകശ്ച മഹാതേജാ വിശ്വാമിത്രോഽഭവത്ക്രതൌ ।
ഋത്വിജശ്ചാനുപൂര്വ്യേണ മന്ത്രവന്മന്ത്രകോവിദാഃ ॥ 9 ॥
ചക്രുഃ കര്മാണി സര്വാണി യഥാകല്പം യഥാവിധി ।
തതഃ കാലേന മഹതാ വിശ്വാമിത്രോ മഹാതപാഃ ॥ 10 ॥
ചകാരാവാഹനം തത്ര ഭാഗാര്ഥം സര്വദേവതാഃ ।
നാഭ്യാഗമംസ്തദാഹൂതാ ഭാഗാര്ഥം സര്വദേവതാഃ ॥ 11 ॥
തതഃ ക്രോധസമാവിഷ്ടോ വിശ്വാമിത്രോ മഹാമുനിഃ ।
സ്രുവമുദ്യമ്യ സക്രോധസ്ത്രിശങ്കുമിദമബ്രവീത് ॥ 12 ॥
പശ്യ മേ തപസോ വീര്യം സ്വാര്ജിതസ്യ നരേശ്വര ।
ഏഷ ത്വാം സശരീരേണ നയാമി സ്വര്ഗമോജസാ ॥ 13 ॥
ദുഷ്പ്രാപം സശരീരേണ ദിവം ഗച്ഛ നരാധിപ ।
സ്വാര്ജിതം കിഞ്ചിദപ്യസ്തി മയാ ഹി തപസഃഫലമ് ॥ 14 ॥
രാജന് സ്വതേജസാ തസ്യ സശരീരോ ദിവം വ്രജ ।
ഉക്തവാക്യേ മുനൌ തസ്മിന് സശരീരോ നരേശ്വരഃ ॥ 15 ॥
ദിവം ജഗാമ കാകുത്സ്ഥ മുനീനാം പശ്യതാം തദാ ।
ദേവലോകഗതം ദൃഷ്ട്വാ ത്രിശങ്കും പാകശാസനഃ ॥ 16 ॥
സഹ സര്വൈസ്സുരഗണൈരിദം വചനമബ്രവീത് ।
ത്രിശങ്കോ ഗച്ഛ ഭൂയസ്ത്വം നാസി സ്വര്ഗകൃതാലയഃ ॥ 17 ॥
ഗുരുശാപഹതോ മൂഢ പത ഭൂമിമവാക്ഛിരാഃ ।
ഏവമുക്തോ മഹേന്ദ്രേണ ത്രിശങ്കുരപതത്പുനഃ ॥ 18 ॥
വിക്രോശമാനസ്ത്രാഹീതി വിശ്വാമിത്രം തപോധനമ് ।
തച്ഛ്രുത്വാ വചനം തസ്യ ക്രോശമാനസ്യ കൌശികഃ ॥ 19 ॥
രോഷമാഹാരയത്തീവ്രം തിഷ്ഠ തിഷ്ഠേതി ചാബ്രവീത് ।
ഋഷിമധ്യേ സ തേജസ്സ്വീ പ്രജാപതിരിവാപരഃ ॥ 20 ॥
സൃജന് ദക്ഷിണമാര്ഗസ്ഥാന് സപ്തര്ഷീനപരാന് പുനഃ ।
നക്ഷത്രമാലാമപരാമസൃജത്ക്രോധമൂര്ച്ഛിതഃ ॥ 21 ॥
ദക്ഷിണാം ദിശമാസ്ഥായ മുനിമധ്യേ മഹായശാഃ ।
സൃഷ്ട്വാ നക്ഷത്രവംശം ച ക്രോധേന കലുഷീകൃതഃ ॥ 22 ॥
അന്യമിന്ദ്രം കരിഷ്യാമി ലോകോ വാ സ്യാദനിന്ദ്രകഃ ।
ദൈവതാന്യപി സ ക്രോധാ ത്സ്രഷ്ടും സമുപചക്രമേ ॥ 23 ॥
തതഃ പരമസമ്ഭ്രാന്താസ്സര്ഷിസങ്ഘാസ്സുരാസുരാഃ ।
വിശ്വാമിത്രം മഹാത്മാനമൂചുഃ സാനുനയം വചഃ ॥ 24 ॥
അയം രാജാ മഹാഭാഗ ഗുരുശാപപരിക്ഷതഃ ।
സശരീരോ ദിവം യാതും നാര്ഹത്യേവ തപോധന ॥ 25 ॥
തേഷാം തദ്വചനം ശ്രുത്വാ ദേവാനാം മുനിപുങ്ഗവഃ ।
അബ്രവീത്സുമഹദ്വാക്യം കൌശികഃ സര്വദേവതാഃ ॥ 26 ॥
സശരീരസ്യ ഭദ്രം വസ്ത്രിശങ്കോരസ്യ ഭൂപതേഃ ।
ആരോഹണം പ്രതിജ്ഞായ നാനൃതം കര്തുമുത്സഹേ ॥ 27 ॥
സ്വര്ഗോഽസ്തു സശരീരസ്യ ത്രിശങ്കോരസ്യ ശാശ്വതഃ ।
നക്ഷത്രാണി ച സര്വാണി മാമകാനി ധ്രുവാണ്യഥ ॥ 28 ॥
യാവല്ലോകാ ധരിഷ്യന്തി തിഷ്ഠന്ത്വേതാനി സര്വശഃ ।
മത്കൃതാനി സുരാ സ്സര്വേ തദനുജ്ഞാതുമര്ഹഥ ॥ 29 ॥
ഏവമുക്താഃ സുരാസ്സര്വേ പ്രത്യൂചുര്മുനിപുങ്ഗവമ് ।
ഏവം ഭവതു ഭദ്രം തേ തിഷ്ഠന്ത്വേതാനി സര്വശഃ ॥ 30 ॥
ഗഗനേ താന്യനേകാനി വൈശ്വാനരപഥാദ്ബഹിഃ ।
നക്ഷത്രാണി മുനിശ്രേഷ്ഠ തേഷു ജ്യോതിഷ്ഷു ജാജ്വലന് ॥ 31 ॥
അവാക്ഛിരാസ്ത്രിശങ്കുശ്ച തിഷ്ഠത്വമരസന്നിഭഃ ।
അനുയാസ്യന്തി ചൈതാനി ജ്യോതീംഷി നൃപസത്തമമ് ॥ 32 ॥
കൃതാര്ഥം കീര്തിമന്തം ച സ്വര്ഗലോകഗതം യഥാ ।
വിശ്വാമിത്രസ്തു ധര്മാത്മാ സര്വദേവൈരഭിഷ്ടുതഃ ॥ 33 ॥
ഋഷിഭിശ്ച മഹാതേജാ ബാഢമിത്യാഹ ദേവതാഃ ।
തതോ ദേവാ മഹാത്മാനോ മുനയശ്ച തപോധനാഃ ।
ജഗ്മുര്യഥാഽഽഗതം സര്വേ യജ്ഞസ്യാന്തേ നരോത്തമ ॥ 34 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ ബാലകാണ്ഡേ ഷഷ്ടിതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṣṭitamassargaḥ |
tapobalahatān kṛtvā vāsiṣṭhān samahodayān |
ṛṣimadhye mahātejā viśvāmitro'bhyabhāṣata || 1 ||
ayamikṣvākudāyādastriśaṅkuriti viśrutaḥ |
dharmiṣṭhaśca vadānyaśca māṃ caiva śaraṇaṃ gataḥ || 2 ||
tenānena śarīreṇa devalokajigīṣayā |
yathā'yaṃ svaśarīreṇa svargalokaṃ gamiṣyati || 3 ||
tathā pravartyatāṃ yajñe bhavadbhiśca mayā saha |
viśvāmitravaca śśrutvā sarva eva maharṣayaḥ || 4 ||
ūcussametya sahitā dharmajñā dharmasaṃhitam |
ayaṃ kuśikadāyādo muniḥ paramakopanaḥ || 5 ||
yadāha vacanaṃ samyagetatkāryaṃ na saṃśayaḥ |
agnikalpo hi bhagavān śāpaṃ dāsyati roṣitaḥ || 6 ||
tasmātpravartyatāṃ yajña ssaśarīro yathā divam |
gacchedikṣvākudāyādo viśvāmitrasya tejasā || 7 ||
tathā pravartyatāṃ yajña ssarve samadhitiṣṭhata |
evamuktvā maharṣayaḥ cakrustāstāḥkriyāstadā || 8 ||
yājakaśca mahātejā viśvāmitro'bhavatkratau |
ṛtvijaścānupūrvyeṇa mantravanmantrakovidāḥ || 9 ||
cakruḥ karmāṇi sarvāṇi yathākalpaṃ yathāvidhi |
tataḥ kālena mahatā viśvāmitro mahātapāḥ || 10 ||
cakārāvāhanaṃ tatra bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ |
nābhyāgamaṃstadāhūtā bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ || 11 ||
tataḥ krodhasamāviṣṭo viśvāmitro mahāmuniḥ |
sruvamudyamya sakrodhastriśaṅkumidamabravīt || 12 ||
paśya me tapaso vīryaṃ svārjitasya nareśvara |
eṣa tvāṃ saśarīreṇa nayāmi svargamojasā || 13 ||
duṣprāpaṃ saśarīreṇa divaṃ gaccha narādhipa |
svārjitaṃ kiñcidapyasti mayā hi tapasaḥphalam || 14 ||
rājan svatejasā tasya saśarīro divaṃ vraja |
uktavākye munau tasmin saśarīro nareśvaraḥ || 15 ||
divaṃ jagāma kākutstha munīnāṃ paśyatāṃ tadā |
devalokagataṃ dṛṣṭvā triśaṅkuṃ pākaśāsanaḥ || 16 ||
saha sarvaissuragaṇairidaṃ vacanamabravīt |
triśaṅko gaccha bhūyastvaṃ nāsi svargakṛtālayaḥ || 17 ||
guruśāpahato mūḍha pata bhūmimavākchirāḥ |
evamukto mahendreṇa triśaṅkurapatatpunaḥ || 18 ||
vikrośamānastrāhīti viśvāmitraṃ tapodhanam |
tacchrutvā vacanaṃ tasya krośamānasya kauśikaḥ || 19 ||
roṣamāhārayattīvraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt |
ṛṣimadhye sa tejassvī prajāpatirivāparaḥ || 20 ||
sṛjan dakṣiṇamārgasthān saptarṣīnaparān punaḥ |
nakṣatramālāmaparāmasṛjatkrodhamūrcchitaḥ || 21 ||
dakṣiṇāṃ diśamāsthāya munimadhye mahāyaśāḥ |
sṛṣṭvā nakṣatravaṃśaṃ ca krodhena kaluṣīkṛtaḥ || 22 ||
anyamindraṃ kariṣyāmi loko vā syādanindrakaḥ |
daivatānyapi sa krodhā tsraṣṭuṃ samupacakrame || 23 ||
tataḥ paramasambhrāntāssarṣisaṅghāssurāsurāḥ |
viśvāmitraṃ mahātmānamūcuḥ sānunayaṃ vacaḥ || 24 ||
ayaṃ rājā mahābhāga guruśāpaparikṣataḥ |
saśarīro divaṃ yātuṃ nārhatyeva tapodhana || 25 ||
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā devānāṃ munipuṅgavaḥ |
abravītsumahadvākyaṃ kauśikaḥ sarvadevatāḥ || 26 ||
saśarīrasya bhadraṃ vastriśaṅkorasya bhūpateḥ |
ārohaṇaṃ pratijñāya nānṛtaṃ kartumutsahe || 27 ||
svargo'stu saśarīrasya triśaṅkorasya śāśvataḥ |
nakṣatrāṇi ca sarvāṇi māmakāni dhruvāṇyatha || 28 ||
yāvallokā dhariṣyanti tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ |
matkṛtāni surā ssarve tadanujñātumarhatha || 29 ||
evamuktāḥ surāssarve pratyūcurmunipuṅgavam |
evaṃ bhavatu bhadraṃ te tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ || 30 ||
gagane tānyanekāni vaiśvānarapathādbahiḥ |
nakṣatrāṇi muniśreṣṭha teṣu jyotiṣṣu jājvalan || 31 ||
avākchirāstriśaṅkuśca tiṣṭhatvamarasannibhaḥ |
anuyāsyanti caitāni jyotīṃṣi nṛpasattamam || 32 ||
kṛtārthaṃ kīrtimantaṃ ca svargalokagataṃ yathā |
viśvāmitrastu dharmātmā sarvadevairabhiṣṭutaḥ || 33 ||
ṛṣibhiśca mahātejā bāḍhamityāha devatāḥ |
tato devā mahātmāno munayaśca tapodhanāḥ |
jagmuryathā''gataṃ sarve yajñasyānte narottama || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṣṭitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ षष्टितमस्सर्गः ।
तपोबलहतान् कृत्वा वासिष्ठान् समहोदयान् ।
ऋषिमध्ये महातेजा विश्वामित्रोऽभ्यभाषत ॥ 1 ॥
अयमिक्ष्वाकुदायादस्त्रिशङ्कुरिति विश्रुतः ।
धर्मिष्ठश्च वदान्यश्च मां चैव शरणं गतः ॥ 2 ॥
तेनानेन शरीरेण देवलोकजिगीषया ।
यथाऽयं स्वशरीरेण स्वर्गलोकं गमिष्यति ॥ 3 ॥
तथा प्रवर्त्यतां यज्ञे भवद्भिश्च मया सह ।
विश्वामित्रवच श्श्रुत्वा सर्व एव महर्षयः ॥ 4 ॥
ऊचुस्समेत्य सहिता धर्मज्ञा धर्मसंहितम् ।
अयं कुशिकदायादो मुनिः परमकोपनः ॥ 5 ॥
यदाह वचनं सम्यगेतत्कार्यं न संशयः ।
अग्निकल्पो हि भगवान् शापं दास्यति रोषितः ॥ 6 ॥
तस्मात्प्रवर्त्यतां यज्ञ स्सशरीरो यथा दिवम् ।
गच्छेदिक्ष्वाकुदायादो विश्वामित्रस्य तेजसा ॥ 7 ॥
तथा प्रवर्त्यतां यज्ञ स्सर्वे समधितिष्ठत ।
एवमुक्त्वा महर्षयः चक्रुस्तास्ताःक्रियास्तदा ॥ 8 ॥
याजकश्च महातेजा विश्वामित्रोऽभवत्क्रतौ ।
ऋत्विजश्चानुपूर्व्येण मन्त्रवन्मन्त्रकोविदाः ॥ 9 ॥
चक्रुः कर्माणि सर्वाणि यथाकल्पं यथाविधि ।
ततः कालेन महता विश्वामित्रो महातपाः ॥ 10 ॥
चकारावाहनं तत्र भागार्थं सर्वदेवताः ।
नाभ्यागमंस्तदाहूता भागार्थं सर्वदेवताः ॥ 11 ॥
ततः क्रोधसमाविष्टो विश्वामित्रो महामुनिः ।
स्रुवमुद्यम्य सक्रोधस्त्रिशङ्कुमिदमब्रवीत् ॥ 12 ॥
पश्य मे तपसो वीर्यं स्वार्जितस्य नरेश्वर ।
एष त्वां सशरीरेण नयामि स्वर्गमोजसा ॥ 13 ॥
दुष्प्रापं सशरीरेण दिवं गच्छ नराधिप ।
स्वार्जितं किञ्चिदप्यस्ति मया हि तपसःफलम् ॥ 14 ॥
राजन् स्वतेजसा तस्य सशरीरो दिवं व्रज ।
उक्तवाक्ये मुनौ तस्मिन् सशरीरो नरेश्वरः ॥ 15 ॥
दिवं जगाम काकुत्स्थ मुनीनां पश्यतां तदा ।
देवलोकगतं दृष्ट्वा त्रिशङ्कुं पाकशासनः ॥ 16 ॥
सह सर्वैस्सुरगणैरिदं वचनमब्रवीत् ।
त्रिशङ्को गच्छ भूयस्त्वं नासि स्वर्गकृतालयः ॥ 17 ॥
गुरुशापहतो मूढ पत भूमिमवाक्छिराः ।
एवमुक्तो महेन्द्रेण त्रिशङ्कुरपतत्पुनः ॥ 18 ॥
विक्रोशमानस्त्राहीति विश्वामित्रं तपोधनम् ।
तच्छ्रुत्वा वचनं तस्य क्रोशमानस्य कौशिकः ॥ 19 ॥
रोषमाहारयत्तीव्रं तिष्ठ तिष्ठेति चाब्रवीत् ।
ऋषिमध्ये स तेजस्स्वी प्रजापतिरिवापरः ॥ 20 ॥
सृजन् दक्षिणमार्गस्थान् सप्तर्षीनपरान् पुनः ।
नक्षत्रमालामपरामसृजत्क्रोधमूर्च्छितः ॥ 21 ॥
दक्षिणां दिशमास्थाय मुनिमध्ये महायशाः ।
सृष्ट्वा नक्षत्रवंशं च क्रोधेन कलुषीकृतः ॥ 22 ॥
अन्यमिन्द्रं करिष्यामि लोको वा स्यादनिन्द्रकः ।
दैवतान्यपि स क्रोधा त्स्रष्टुं समुपचक्रमे ॥ 23 ॥
ततः परमसम्भ्रान्तास्सर्षिसङ्घास्सुरासुराः ।
विश्वामित्रं महात्मानमूचुः सानुनयं वचः ॥ 24 ॥
अयं राजा महाभाग गुरुशापपरिक्षतः ।
सशरीरो दिवं यातुं नार्हत्येव तपोधन ॥ 25 ॥
तेषां तद्वचनं श्रुत्वा देवानां मुनिपुङ्गवः ।
अब्रवीत्सुमहद्वाक्यं कौशिकः सर्वदेवताः ॥ 26 ॥
सशरीरस्य भद्रं वस्त्रिशङ्कोरस्य भूपतेः ।
आरोहणं प्रतिज्ञाय नानृतं कर्तुमुत्सहे ॥ 27 ॥
स्वर्गोऽस्तु सशरीरस्य त्रिशङ्कोरस्य शाश्वतः ।
नक्षत्राणि च सर्वाणि मामकानि ध्रुवाण्यथ ॥ 28 ॥
यावल्लोका धरिष्यन्ति तिष्ठन्त्वेतानि सर्वशः ।
मत्कृतानि सुरा स्सर्वे तदनुज्ञातुमर्हथ ॥ 29 ॥
एवमुक्ताः सुरास्सर्वे प्रत्यूचुर्मुनिपुङ्गवम् ।
एवं भवतु भद्रं ते तिष्ठन्त्वेतानि सर्वशः ॥ 30 ॥
गगने तान्यनेकानि वैश्वानरपथाद्बहिः ।
नक्षत्राणि मुनिश्रेष्ठ तेषु ज्योतिष्षु जाज्वलन् ॥ 31 ॥
अवाक्छिरास्त्रिशङ्कुश्च तिष्ठत्वमरसन्निभः ।
अनुयास्यन्ति चैतानि ज्योतींषि नृपसत्तमम् ॥ 32 ॥
कृतार्थं कीर्तिमन्तं च स्वर्गलोकगतं यथा ।
विश्वामित्रस्तु धर्मात्मा सर्वदेवैरभिष्टुतः ॥ 33 ॥
ऋषिभिश्च महातेजा बाढमित्याह देवताः ।
ततो देवा महात्मानो मुनयश्च तपोधनाः ।
जग्मुर्यथाऽऽगतं सर्वे यज्ञस्यान्ते नरोत्तम ॥ 34 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे षष्टितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ṣaṣṭitamassargaḥ |
tapobalahatān kṛtvā vāsiṣṭhān samahodayān |
ṛṣimadhye mahātejā viśvāmitro'bhyabhāṣata || 1 ||
ayamikṣvākudāyādastriśaṅkuriti viśrutaḥ |
dharmiṣṭhaśca vadānyaśca māṃ caiva śaraṇaṃ gataḥ || 2 ||
tenānena śarīreṇa devalokajigīṣayā |
yathā'yaṃ svaśarīreṇa svargalokaṃ gamiṣyati || 3 ||
tathā pravartyatāṃ yajñe bhavadbhiśca mayā saha |
viśvāmitravaca śśrutvā sarva eva maharṣayaḥ || 4 ||
ūcussametya sahitā dharmajñā dharmasaṃhitam |
ayaṃ kuśikadāyādo muniḥ paramakopanaḥ || 5 ||
yadāha vacanaṃ samyagetatkāryaṃ na saṃśayaḥ |
agnikalpo hi bhagavān śāpaṃ dāsyati roṣitaḥ || 6 ||
tasmātpravartyatāṃ yajña ssaśarīro yathā divam |
gacchedikṣvākudāyādo viśvāmitrasya tejasā || 7 ||
tathā pravartyatāṃ yajña ssarve samadhitiṣṭhata |
evamuktvā maharṣayaḥ cakrustāstāḥkriyāstadā || 8 ||
yājakaśca mahātejā viśvāmitro'bhavatkratau |
ṛtvijaścānupūrvyeṇa mantravanmantrakovidāḥ || 9 ||
cakruḥ karmāṇi sarvāṇi yathākalpaṃ yathāvidhi |
tataḥ kālena mahatā viśvāmitro mahātapāḥ || 10 ||
cakārāvāhanaṃ tatra bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ |
nābhyāgamaṃstadāhūtā bhāgārthaṃ sarvadevatāḥ || 11 ||
tataḥ krodhasamāviṣṭo viśvāmitro mahāmuniḥ |
sruvamudyamya sakrodhastriśaṅkumidamabravīt || 12 ||
paśya me tapaso vīryaṃ svārjitasya nareśvara |
eṣa tvāṃ saśarīreṇa nayāmi svargamojasā || 13 ||
duṣprāpaṃ saśarīreṇa divaṃ gaccha narādhipa |
svārjitaṃ kiñcidapyasti mayā hi tapasaḥphalam || 14 ||
rājan svatejasā tasya saśarīro divaṃ vraja |
uktavākye munau tasmin saśarīro nareśvaraḥ || 15 ||
divaṃ jagāma kākutstha munīnāṃ paśyatāṃ tadā |
devalokagataṃ dṛṣṭvā triśaṅkuṃ pākaśāsanaḥ || 16 ||
saha sarvaissuragaṇairidaṃ vacanamabravīt |
triśaṅko gaccha bhūyastvaṃ nāsi svargakṛtālayaḥ || 17 ||
guruśāpahato mūḍha pata bhūmimavākchirāḥ |
evamukto mahendreṇa triśaṅkurapatatpunaḥ || 18 ||
vikrośamānastrāhīti viśvāmitraṃ tapodhanam |
tacchrutvā vacanaṃ tasya krośamānasya kauśikaḥ || 19 ||
roṣamāhārayattīvraṃ tiṣṭha tiṣṭheti cābravīt |
ṛṣimadhye sa tejassvī prajāpatirivāparaḥ || 20 ||
sṛjan dakṣiṇamārgasthān saptarṣīnaparān punaḥ |
nakṣatramālāmaparāmasṛjatkrodhamūrcchitaḥ || 21 ||
dakṣiṇāṃ diśamāsthāya munimadhye mahāyaśāḥ |
sṛṣṭvā nakṣatravaṃśaṃ ca krodhena kaluṣīkṛtaḥ || 22 ||
anyamindraṃ kariṣyāmi loko vā syādanindrakaḥ |
daivatānyapi sa krodhā tsraṣṭuṃ samupacakrame || 23 ||
tataḥ paramasambhrāntāssarṣisaṅghāssurāsurāḥ |
viśvāmitraṃ mahātmānamūcuḥ sānunayaṃ vacaḥ || 24 ||
ayaṃ rājā mahābhāga guruśāpaparikṣataḥ |
saśarīro divaṃ yātuṃ nārhatyeva tapodhana || 25 ||
teṣāṃ tadvacanaṃ śrutvā devānāṃ munipuṅgavaḥ |
abravītsumahadvākyaṃ kauśikaḥ sarvadevatāḥ || 26 ||
saśarīrasya bhadraṃ vastriśaṅkorasya bhūpateḥ |
ārohaṇaṃ pratijñāya nānṛtaṃ kartumutsahe || 27 ||
svargo'stu saśarīrasya triśaṅkorasya śāśvataḥ |
nakṣatrāṇi ca sarvāṇi māmakāni dhruvāṇyatha || 28 ||
yāvallokā dhariṣyanti tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ |
matkṛtāni surā ssarve tadanujñātumarhatha || 29 ||
evamuktāḥ surāssarve pratyūcurmunipuṅgavam |
evaṃ bhavatu bhadraṃ te tiṣṭhantvetāni sarvaśaḥ || 30 ||
gagane tānyanekāni vaiśvānarapathādbahiḥ |
nakṣatrāṇi muniśreṣṭha teṣu jyotiṣṣu jājvalan || 31 ||
avākchirāstriśaṅkuśca tiṣṭhatvamarasannibhaḥ |
anuyāsyanti caitāni jyotīṃṣi nṛpasattamam || 32 ||
kṛtārthaṃ kīrtimantaṃ ca svargalokagataṃ yathā |
viśvāmitrastu dharmātmā sarvadevairabhiṣṭutaḥ || 33 ||
ṛṣibhiśca mahātejā bāḍhamityāha devatāḥ |
tato devā mahātmāno munayaśca tapodhanāḥ |
jagmuryathā''gataṃ sarve yajñasyānte narottama || 34 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ṣaṣṭitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.