శ్రీమద్వాల్మీకీయ రామాయణే అయోధ్యాకాణ్డమ్ ।
అథ సప్తవింశస్సర్గః ।
ఏవముక్తా తు వైదేహీ ప్రియార్హా ప్రియవాదినీ ।
ప్రణయాదేవ సఙ్క్రుద్ధా భర్తారమిదమబ్రవీత్ ॥ 1 ॥
కిమిదం భాషసే రామ వాక్యం లఘుతయా ధ్రువమ్ ।
త్వయా యదపహాస్యం మే శ్రుత్వా నరవరాత్మజ ॥ 2 ॥
ఆర్యపుత్ర పితా మాతా భ్రాతా పుత్రస్తథా స్నుషా ।
స్వాని పుణ్యాని భుఞ్జానాః స్వం స్వం భాగ్యముపాసతే ॥ 3 ॥
భర్తుర్భాగ్యం తు భార్యైకా ప్రాప్నోతి పురుషర్షభ ।
అతశ్చైవాహమాదిష్టా వనే వస్తవ్యమిత్యపి ॥ 4 ॥
న పితా నాత్మజో నాత్మా న మాతా న సఖీజనః ।
ఇహ ప్రేత్య చ నారీణాం పతిరేకో గతిస్సదా ॥ 5 ॥
యది త్వం ప్రస్థితో దుర్గం వనమద్యైవ రాఘవ ।
అగ్రతస్తే గమిష్యామి మృద్నన్తీ కుశకణ్టకాన్ ॥ 6 ॥
ఈర్ష్యారోషౌ బహిష్కృత్య భుక్తశేషమివోదకమ్ ।
నయ మాం వీర విస్రబ్ధః పాపం మయి న విద్యతే ॥ 7 ॥
ప్రాసాదాగ్రైర్విమానైర్వా వైహాయసగతేన వా ।
సర్వావస్థాగతా భర్తుః పాదచ్ఛాయా విశిష్యతే ॥ 8 ॥
అనుశిష్టాఽస్మి మాత్రా చ పిత్రా చ వివిధాశ్రయమ్ ।
నాఽస్మి సమ్ప్రతి వక్తవ్యా వర్తితవ్యం యథా మయా ॥ 9 ॥
అహం దుర్గం గమిష్యామి వనం పురుషవర్జితమ్ ।
నానామృగగణాకీర్ణం శార్దూలవృకసేవితమ్ ॥ 10 ॥
సుఖం వనే నివత్స్యామి యథైవ భవనే పితుః ।
అచిన్తయన్తీ త్రీన్లోకాంశ్చ్చిన్తయన్తీ పతివ్రతమ్ ॥ 11 ॥
శుశ్రూషమాణా తే నిత్యం నియతా బ్రహ్మచారిణీ ।
సహ రంస్యే త్వయా వీర వనేషు మధుగన్ధిషు ॥ 12 ॥
త్వం హి శక్తో వనే కర్తుం రామ సమ్పరిపాలనమ్ ।
అన్యస్యాపి జనస్యేహ కిం పునర్మమ మానద ॥ 13 ॥
సహ త్వయా గమిష్యామి వనమద్య న సంశయః ।
నాహం శక్యా మహాభాగ నివర్తయితుముద్యతా ॥ 14 ॥
ఫలమూలాశనా నిత్యం భవిష్యామి న సంశయః ।
న తే దుఃఖం కరిష్యామి నివసన్తీ సహ త్వయా ॥ 15 ॥
ఇచ్ఛామి సరితశ్శైలాన్పల్వలాని వనాని చ ।
ద్రష్టుం సర్వత్ర నిర్భీతా త్వయా నాథేన ధీమతా ॥ 16 ॥
హంసకారణ్డవాకీర్ణాః పద్మినీస్సాధుపుష్పితాః ।
ఇచ్ఛేయం సుఖినీ ద్రష్టుం త్వయా వీరేణ సఙ్గతా ॥ 17 ॥
అభిషేకం కరిష్యామి తాసు నిత్యం యతవ్రతా ।
సహ త్వయా విశాలాక్ష రంస్యే పరమనన్దినీ ॥ 18 ॥
ఏవం వర్షసహస్రాణాం శతం వాఽహం త్వయా సహ ।
వ్యతిక్రమం న వేత్స్యామి స్వర్గోఽపి న హి మే మతః ॥ 19 ॥
స్వర్గేఽపి చ వినా వాసో భవితా యది రాఘవ ।
త్వయా మమ నరవ్యాఘ్ర నాహం తమపి రోచయే ॥ 20 ॥
అహం గమిష్యామి వనం సుదుర్గమం మృగాయుతం వానరవారణైర్యుతమ్ ।
వనే నివత్స్యామి యథా పితుర్గృహే తవైవ పాదావుపగృహ్య సంయతా ॥ 21 ॥
అనన్యభావామనురక్తచేతసం త్వయా వియుక్తాం మరణాయనిశ్చితామ్ ।
నయస్వ మాం సాధు కురుష్వ యాచనాం న తే మయాఽతో గురుతా భవిష్యతి ॥ 22 ॥
తథా బ్రువాణామపి ధర్మవత్సలో న చ స్మ సీతాం నృవరో నినీషతి ।
ఉవాచ చైనాం బహు సన్నివర్తనే వనే నివాసస్య చ దుఃఖితాం ప్రతి ॥ 23 ॥
ఇత్యార్షే శ్రీమద్రామాయణే వాల్మీకీయ ఆదికావ్యే అయోధ్యాకాణ్డే సప్తవింశస్సర్గః ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha saptaviṃśassargaḥ |
evamuktā tu vaidehī priyārhā priyavādinī |
praṇayādeva saṅkruddhā bhartāramidamabravīt || 1 ||
kimidaṃ bhāṣase rāma vākyaṃ laghutayā dhruvam |
tvayā yadapahāsyaṃ me śrutvā naravarātmaja || 2 ||
āryaputra pitā mātā bhrātā putrastathā snuṣā |
svāni puṇyāni bhuñjānāḥ svaṃ svaṃ bhāgyamupāsate || 3 ||
bharturbhāgyaṃ tu bhāryaikā prāpnoti puruṣarṣabha |
ataścaivāhamādiṣṭā vane vastavyamityapi || 4 ||
na pitā nātmajo nātmā na mātā na sakhījanaḥ |
iha pretya ca nārīṇāṃ patireko gatissadā || 5 ||
yadi tvaṃ prasthito durgaṃ vanamadyaiva rāghava |
agrataste gamiṣyāmi mṛdnantī kuśakaṇṭakān || 6 ||
īrṣyāroṣau bahiṣkṛtya bhuktaśeṣamivodakam |
naya māṃ vīra visrabdhaḥ pāpaṃ mayi na vidyate || 7 ||
prāsādāgrairvimānairvā vaihāyasagatena vā |
sarvāvasthāgatā bhartuḥ pādacchāyā viśiṣyate || 8 ||
anuśiṣṭā'smi mātrā ca pitrā ca vividhāśrayam |
nā'smi samprati vaktavyā vartitavyaṃ yathā mayā || 9 ||
ahaṃ durgaṃ gamiṣyāmi vanaṃ puruṣavarjitam |
nānāmṛgagaṇākīrṇaṃ śārdūlavṛkasevitam || 10 ||
sukhaṃ vane nivatsyāmi yathaiva bhavane pituḥ |
acintayantī trīnlokāṃśccintayantī pativratam || 11 ||
śuśrūṣamāṇā te nityaṃ niyatā brahmacāriṇī |
saha raṃsye tvayā vīra vaneṣu madhugandhiṣu || 12 ||
tvaṃ hi śakto vane kartuṃ rāma samparipālanam |
anyasyāpi janasyeha kiṃ punarmama mānada || 13 ||
saha tvayā gamiṣyāmi vanamadya na saṃśayaḥ |
nāhaṃ śakyā mahābhāga nivartayitumudyatā || 14 ||
phalamūlāśanā nityaṃ bhaviṣyāmi na saṃśayaḥ |
na te duḥkhaṃ kariṣyāmi nivasantī saha tvayā || 15 ||
icchāmi saritaśśailānpalvalāni vanāni ca |
draṣṭuṃ sarvatra nirbhītā tvayā nāthena dhīmatā || 16 ||
haṃsakāraṇḍavākīrṇāḥ padminīssādhupuṣpitāḥ |
iccheyaṃ sukhinī draṣṭuṃ tvayā vīreṇa saṅgatā || 17 ||
abhiṣekaṃ kariṣyāmi tāsu nityaṃ yatavratā |
saha tvayā viśālākṣa raṃsye paramanandinī || 18 ||
evaṃ varṣasahasrāṇāṃ śataṃ vā'haṃ tvayā saha |
vyatikramaṃ na vetsyāmi svargo'pi na hi me mataḥ || 19 ||
svarge'pi ca vinā vāso bhavitā yadi rāghava |
tvayā mama naravyāghra nāhaṃ tamapi rocaye || 20 ||
ahaṃ gamiṣyāmi vanaṃ sudurgamaṃ mṛgāyutaṃ vānaravāraṇairyutam |
vane nivatsyāmi yathā piturgṛhe tavaiva pādāvupagṛhya saṃyatā || 21 ||
ananyabhāvāmanuraktacetasaṃ tvayā viyuktāṃ maraṇāyaniścitām |
nayasva māṃ sādhu kuruṣva yācanāṃ na te mayā'to gurutā bhaviṣyati || 22 ||
tathā bruvāṇāmapi dharmavatsalo na ca sma sītāṃ nṛvaro ninīṣati |
uvāca caināṃ bahu sannivartane vane nivāsasya ca duḥkhitāṃ prati || 23 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe saptaviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ सप्तविंशस्सर्गः ।
एवमुक्ता तु वैदेही प्रियार्हा प्रियवादिनी ।
प्रणयादेव सङ्क्रुद्धा भर्तारमिदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
किमिदं भाषसे राम वाक्यं लघुतया ध्रुवम् ।
त्वया यदपहास्यं मे श्रुत्वा नरवरात्मज ॥ 2 ॥
आर्यपुत्र पिता माता भ्राता पुत्रस्तथा स्नुषा ।
स्वानि पुण्यानि भुञ्जानाः स्वं स्वं भाग्यमुपासते ॥ 3 ॥
भर्तुर्भाग्यं तु भार्यैका प्राप्नोति पुरुषर्षभ ।
अतश्चैवाहमादिष्टा वने वस्तव्यमित्यपि ॥ 4 ॥
न पिता नात्मजो नात्मा न माता न सखीजनः ।
इह प्रेत्य च नारीणां पतिरेको गतिस्सदा ॥ 5 ॥
यदि त्वं प्रस्थितो दुर्गं वनमद्यैव राघव ।
अग्रतस्ते गमिष्यामि मृद्नन्ती कुशकण्टकान् ॥ 6 ॥
ईर्ष्यारोषौ बहिष्कृत्य भुक्तशेषमिवोदकम् ।
नय मां वीर विस्रब्धः पापं मयि न विद्यते ॥ 7 ॥
प्रासादाग्रैर्विमानैर्वा वैहायसगतेन वा ।
सर्वावस्थागता भर्तुः पादच्छाया विशिष्यते ॥ 8 ॥
अनुशिष्टाऽस्मि मात्रा च पित्रा च विविधाश्रयम् ।
नाऽस्मि सम्प्रति वक्तव्या वर्तितव्यं यथा मया ॥ 9 ॥
अहं दुर्गं गमिष्यामि वनं पुरुषवर्जितम् ।
नानामृगगणाकीर्णं शार्दूलवृकसेवितम् ॥ 10 ॥
सुखं वने निवत्स्यामि यथैव भवने पितुः ।
अचिन्तयन्ती त्रीन्लोकांश्च्चिन्तयन्ती पतिव्रतम् ॥ 11 ॥
शुश्रूषमाणा ते नित्यं नियता ब्रह्मचारिणी ।
सह रंस्ये त्वया वीर वनेषु मधुगन्धिषु ॥ 12 ॥
त्वं हि शक्तो वने कर्तुं राम सम्परिपालनम् ।
अन्यस्यापि जनस्येह किं पुनर्मम मानद ॥ 13 ॥
सह त्वया गमिष्यामि वनमद्य न संशयः ।
नाहं शक्या महाभाग निवर्तयितुमुद्यता ॥ 14 ॥
फलमूलाशना नित्यं भविष्यामि न संशयः ।
न ते दुःखं करिष्यामि निवसन्ती सह त्वया ॥ 15 ॥
इच्छामि सरितश्शैलान्पल्वलानि वनानि च ।
द्रष्टुं सर्वत्र निर्भीता त्वया नाथेन धीमता ॥ 16 ॥
हंसकारण्डवाकीर्णाः पद्मिनीस्साधुपुष्पिताः ।
इच्छेयं सुखिनी द्रष्टुं त्वया वीरेण सङ्गता ॥ 17 ॥
अभिषेकं करिष्यामि तासु नित्यं यतव्रता ।
सह त्वया विशालाक्ष रंस्ये परमनन्दिनी ॥ 18 ॥
एवं वर्षसहस्राणां शतं वाऽहं त्वया सह ।
व्यतिक्रमं न वेत्स्यामि स्वर्गोऽपि न हि मे मतः ॥ 19 ॥
स्वर्गेऽपि च विना वासो भविता यदि राघव ।
त्वया मम नरव्याघ्र नाहं तमपि रोचये ॥ 20 ॥
अहं गमिष्यामि वनं सुदुर्गमं मृगायुतं वानरवारणैर्युतम् ।
वने निवत्स्यामि यथा पितुर्गृहे तवैव पादावुपगृह्य संयता ॥ 21 ॥
अनन्यभावामनुरक्तचेतसं त्वया वियुक्तां मरणायनिश्चिताम् ।
नयस्व मां साधु कुरुष्व याचनां न ते मयाऽतो गुरुता भविष्यति ॥ 22 ॥
तथा ब्रुवाणामपि धर्मवत्सलो न च स्म सीतां नृवरो निनीषति ।
उवाच चैनां बहु सन्निवर्तने वने निवासस्य च दुःखितां प्रति ॥ 23 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे सप्तविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha saptaviṃśassargaḥ |
evamuktā tu vaidehī priyārhā priyavādinī |
praṇayādeva saṅkruddhā bhartāramidamabravīt || 1 ||
kimidaṃ bhāṣase rāma vākyaṃ laghutayā dhruvam |
tvayā yadapahāsyaṃ me śrutvā naravarātmaja || 2 ||
āryaputra pitā mātā bhrātā putrastathā snuṣā |
svāni puṇyāni bhuñjānāḥ svaṃ svaṃ bhāgyamupāsate || 3 ||
bharturbhāgyaṃ tu bhāryaikā prāpnoti puruṣarṣabha |
ataścaivāhamādiṣṭā vane vastavyamityapi || 4 ||
na pitā nātmajo nātmā na mātā na sakhījanaḥ |
iha pretya ca nārīṇāṃ patireko gatissadā || 5 ||
yadi tvaṃ prasthito durgaṃ vanamadyaiva rāghava |
agrataste gamiṣyāmi mṛdnantī kuśakaṇṭakān || 6 ||
īrṣyāroṣau bahiṣkṛtya bhuktaśeṣamivodakam |
naya māṃ vīra visrabdhaḥ pāpaṃ mayi na vidyate || 7 ||
prāsādāgrairvimānairvā vaihāyasagatena vā |
sarvāvasthāgatā bhartuḥ pādacchāyā viśiṣyate || 8 ||
anuśiṣṭā'smi mātrā ca pitrā ca vividhāśrayam |
nā'smi samprati vaktavyā vartitavyaṃ yathā mayā || 9 ||
ahaṃ durgaṃ gamiṣyāmi vanaṃ puruṣavarjitam |
nānāmṛgagaṇākīrṇaṃ śārdūlavṛkasevitam || 10 ||
sukhaṃ vane nivatsyāmi yathaiva bhavane pituḥ |
acintayantī trīnlokāṃśccintayantī pativratam || 11 ||
śuśrūṣamāṇā te nityaṃ niyatā brahmacāriṇī |
saha raṃsye tvayā vīra vaneṣu madhugandhiṣu || 12 ||
tvaṃ hi śakto vane kartuṃ rāma samparipālanam |
anyasyāpi janasyeha kiṃ punarmama mānada || 13 ||
saha tvayā gamiṣyāmi vanamadya na saṃśayaḥ |
nāhaṃ śakyā mahābhāga nivartayitumudyatā || 14 ||
phalamūlāśanā nityaṃ bhaviṣyāmi na saṃśayaḥ |
na te duḥkhaṃ kariṣyāmi nivasantī saha tvayā || 15 ||
icchāmi saritaśśailānpalvalāni vanāni ca |
draṣṭuṃ sarvatra nirbhītā tvayā nāthena dhīmatā || 16 ||
haṃsakāraṇḍavākīrṇāḥ padminīssādhupuṣpitāḥ |
iccheyaṃ sukhinī draṣṭuṃ tvayā vīreṇa saṅgatā || 17 ||
abhiṣekaṃ kariṣyāmi tāsu nityaṃ yatavratā |
saha tvayā viśālākṣa raṃsye paramanandinī || 18 ||
evaṃ varṣasahasrāṇāṃ śataṃ vā'haṃ tvayā saha |
vyatikramaṃ na vetsyāmi svargo'pi na hi me mataḥ || 19 ||
svarge'pi ca vinā vāso bhavitā yadi rāghava |
tvayā mama naravyāghra nāhaṃ tamapi rocaye || 20 ||
ahaṃ gamiṣyāmi vanaṃ sudurgamaṃ mṛgāyutaṃ vānaravāraṇairyutam |
vane nivatsyāmi yathā piturgṛhe tavaiva pādāvupagṛhya saṃyatā || 21 ||
ananyabhāvāmanuraktacetasaṃ tvayā viyuktāṃ maraṇāyaniścitām |
nayasva māṃ sādhu kuruṣva yācanāṃ na te mayā'to gurutā bhaviṣyati || 22 ||
tathā bruvāṇāmapi dharmavatsalo na ca sma sītāṃ nṛvaro ninīṣati |
uvāca caināṃ bahu sannivartane vane nivāsasya ca duḥkhitāṃ prati || 23 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe saptaviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.