ஶ்ரீமத்வால்மீகீய ராமாயணே அயோத்யாகாண்டம் ।
அத த்விசத்வாரிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ।
யாவத்து நிர்யதஸ்தஸ்ய ரஜோரூபமத்ரு'ஶ்யத ।
நைவேக்ஷ்வாகுவரஸ்தாவத்ஸஞ்ஜஹாராத்மசக்ஷுஷீ ॥ 1 ॥
யாவத்ராஜா ப்ரியம் புத்ரம் பஶ்யத்யத்யந்ததார்மிகம் ।
தாவத்வ்யவர்ததே வாஸ்ய தரண்யாம் புத்ரதர்ஶநே ॥ 2 ॥
ந பஶ்யதி ரஜோऽப்யஸ்ய யதா ராமஸ்ய பூமிபஃ ।
ததாऽऽர்தஶ்ச விஷண்ணஶ்ச பபாத தரணீதலே ॥ 3 ॥
தஸ்ய தக்ஷிணமந்வாகாத்கௌஸல்யா பாஹுமங்கநா ।
வாமம் சாஸ்யாந்வகாத்பார்ஶ்வம் கைகேயீ பரதப்ரியா ॥ 4 ॥
தாம் நயேந ச ஸம்பந்நோ தர்மேண விநயேந ச ।
உவாச ராஜா கைகேயீம் ஸமீக்ஷ்ய வ்யதிதேந்த்ரியஃ ॥ 5 ॥
கைகேயி மா மமாங்காநி ஸ்ப்ராக்ஷீஸ்த்வம் துஷ்டசாரிணீ ।
ந ஹி த்வாம் த்ரஷ்டுமிச்சாமி ந பார்யா ந ச பாந்தவீ ॥ 6 ॥
யே ச த்வாமநுஜீவந்தி நாஹம் தேஷாம் ந தே மம ।
கேவலார்தபராம் ஹி த்வாம் த்யக்ததர்மாம் த்யஜாம்யஹம் ॥ 7 ॥
அக்ரு'ஹ்ணாம் யச்ச தே பாணிமக்நிம் பர்யணயம் ச யத் ।
அநுஜாநாமி தத்ஸர்வமஸ்மிந் லோகே பரத்ர ச ॥ 8 ॥
பரதஶ்சேத்ப்ரதீதஃ ஸ்யாத்ராஜ்யம் ப்ராப்யேதமவ்யயம் ।
யந்மே ஸ தத்யாத்பித்ரர்தம் மாமாம் தத்தத்தமாகமத் ॥ 9 ॥
அத ரேணுஸமுத்வஸ்தம் ஸமுத்தாப்ய நராதிபம் ।
ந்யவர்தத ததா தேவீ கௌஶல்யா ஶோககர்ஶிதா ॥ 10 ॥
ஹத்வேவ ப்ராஹ்மணம் காமாத் ஸ்ப்ரு'ஷ்ட்வாக்நிமிவ பாணிநா ।
அந்வதப்யத தர்மாத்மா புத்ரம் ஸஞ்சிந்த்ய தாபஸம் ॥ 11 ॥
நிவ்ரு'த்த்யைவ நிவ்ரு'த்த்யைவ ஸீததோ ரதவர்த்மஸு ।
ராஜ்ஞோ நாதிபபௌ ரூபம் க்ரஸ்தஸ்யாம்ஶுமதோ யதா ॥ 12 ॥
விலலாப ச துஃகார்தஃ ப்ரியம் புத்ரமநுஸ்மரந் ।
நகராந்தமநுப்ராப்தம் புத்வா புத்ரமதாப்ரவீத் ॥ 13 ॥
வாஹநநாம் ச முக்யாநாம் வஹதாம் தம் மமாத்மஜம் ।
பதாநி பதி த்ரு'ஶ்யந்தே ஸ மஹாத்மா ந த்ரு'ஶ்யதே ॥ 14 ॥
யஃ ஸுகேஷூபதாநேஷு ஶேதே சந்தநரூஷிதஃ ।
வீஜ்யமாநோ மஹார்ஹாபிஃ ஸ்த்ரீபிர்மம ஸுதோத்தமஃ ॥ 15 ॥
ஸ நூநம் க்வசிதேவாத்ய வ்ரு'க்ஷமூலமுபாஶ்ரிதஃ ।
காஷ்டம் வா யதி வாஶ்மாநமுபதாய ஶயிஷ்யதே ॥ 16 ॥
உத்தாஸ்யதி ச மேதிந்யாஃ க்ரு'பணஃ பாம்ஸுகுண்டிதஃ ।
விநிஶ்ஶ்வஸந் ப்ரஸ்ரவணாத்கரேணூநாமிவர்ஷபஃ ॥ 17 ॥
த்ரக்ஷ்யந்தி நூநம் புருஷா தீர்கபாஹும் வநேசராஃ ।
ராமமுத்தாய கச்சந்தம் லோகநாதமநாதவத் ॥ 18 ॥
ஸா நூநம் ஜநகஸ்யேஷ்டா ஸுதா ஸுகஸதோசிதா ।
கண்டகாக்ரமணாக்லாந்தா வநமத்ய கமிஷ்யதி ॥ 19 ॥
அநபிஜ்ஞா வநாநாம் ஸா நூநம் பயமுபைஷ்யதி ।
ஶ்வாபதாநர்திதம் ஶ்ருத்வா கம்பீரம் ரோமஹர்ஷணம் ॥ 20 ॥
ஸகாமா பவ கைகேயி விதவா ராஜ்யமாவஸ ।
ந ஹி தம் புருஷவ்யாக்ரம் விநா ஜீவிதுமுத்ஸஹே ॥ 21 ॥
இத்யேவம் விலபந் ராஜா ஜநௌகேநாபிஸம்வ்ரு'தஃ ।
அபஸ்நாத இவாரிஷ்டம் ப்ரவிவேஶ புரோத்தமம் ॥ 22 ॥
ஶூந்யசத்வரவேஶ்மாந்தாம் ஸம்வ்ரு'தாபணதேவதாம் ।
க்லாந்ததுர்பலதுஃகார்தாம் நாத்யாகீர்ணமஹாபதாம் ॥ 23 ॥
தாமவேக்ஷ்ய புரீம் ஸர்வாம் ராமமேவாநுசிந்தயந் ।
விலபந் ப்ராவிஶத்ராஜா க்ரு'ஹம் ஸூர்ய இவாம்புதம் ॥ 24 ॥
மஹாஹ்ரதமிவாக்ஷோப்யம் ஸுபர்ணேந ஹ்ரு'தோரகம் ।
ராமேண ரஹிதம் வேஶ்ம வைதேஹ்யா லக்ஷ்மணேந ச ॥ 25 ॥
அத கத்கதஶப்தஸ்து விலபந்மநுஜாதிபஃ ।
உவாச ம்ரு'துமந்தார்தம் வசநம் தீநமஸ்வரம் ॥ 26 ॥
கௌஶல்யாயாம் க்ரு'ஹம் ஶீக்ரம் ராமமாதுர்நயந்து மாம் ।
ந ஹ்யந்யத்ர மமாஶ்வாஸோ ஹ்ரு'தயஸ்ய பவிஷ்யதி ॥ 27 ॥
இதி ப்ருவந்தம் ராஜாநமநயந் த்வாரதர்ஶிநஃ ।
கௌஶல்யாயா க்ரு'ஹம் தத்ர ந்யவேஶ்யத விநீதவத் ॥ 28 ॥
ததஸ்தஸ்ய ப்ரவிஷ்டஸ்ய கௌஶல்யாயா நிவேஶநம் ।
அதிருஹ்யாபி ஶயநம் பபூவ லுலிதம் மநஃ ॥ 29 ॥
புத்ரத்வயவிஹீநம் ச ஸ்நுஷயாபி விவர்ஜிதம் ।
அபஶ்யத்பவநம் ராஜா நஷ்டசந்த்ரமிவாம்பரம் ॥ 30 ॥
தச்ச த்ரு'ஷ்ட்வா மஹாராஜோ புஜமுத்யம்ய வீர்யவாந் ।
உச்சைஸ்ஸ்வரேண சுக்ரோஶ ஹா ராகவ ஜஹாஸி மாம் ॥ 31 ॥
ஸுகிதா பத தம் காலம் ஜீவிஷ்யந்தி நரோத்தமாஃ ।
பரிஷ்வஜந்தோ யே ராமம் த்ரக்ஷ்யந்தி புநராகதம் ॥ 32 ॥
அத ராத்ர்யாம் ப்ரபந்நாயாம் காலராத்ர்யாமிவாத்மநஃ ।
அர்தராத்ரே தஶரதஃ கௌஶல்யாமிதமப்ரவீத் ॥ 33 ॥
ராமம் மேऽநுகதா த்ரு'ஷ்டிரத்யாபி ந நிவர்ததே ।
ந த்வா பஶ்யாமி கௌஸல்யே ஸாது மாம் பாணிநா ஸ்ப்ரு'ஶ ॥ 34 ॥
தம் ராமமேவாநுவிசிந்தயந்தம் ஸமீக்ஷ்ய தேவீ ஶயநே நரேந்த்ரம் ।
உபோபவிஶ்யாதிகமார்தரூபா விநிஶ்வஸந்தீ விலலாப க்ரு'ச்ச்ரம் ॥ 35 ॥
இத்யார்ஷே ஶ்ரீமத்ராமாயணே வால்மீகீய ஆதிகாவ்யே அயோத்யாகாண்டே த்விசத்வாரிம்ஶஸ்ஸர்கஃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvicatvāriṃśassargaḥ |
yāvattu niryatastasya rajorūpamadṛśyata |
naivekṣvākuvarastāvatsañjahārātmacakṣuṣī || 1 ||
yāvadrājā priyaṃ putraṃ paśyatyatyantadhārmikam |
tāvadvyavardhate vāsya dharaṇyāṃ putradarśane || 2 ||
na paśyati rajo'pyasya yadā rāmasya bhūmipaḥ |
tadā''rtaśca viṣaṇṇaśca papāta dharaṇītale || 3 ||
tasya dakṣiṇamanvāgātkausalyā bāhumaṅganā |
vāmaṃ cāsyānvagātpārśvaṃ kaikeyī bharatapriyā || 4 ||
tāṃ nayena ca sampanno dharmeṇa vinayena ca |
uvāca rājā kaikeyīṃ samīkṣya vyathitendriyaḥ || 5 ||
kaikeyi mā mamāṅgāni sprākṣīstvaṃ duṣṭacāriṇī |
na hi tvāṃ draṣṭumicchāmi na bhāryā na ca bāndhavī || 6 ||
ye ca tvāmanujīvanti nāhaṃ teṣāṃ na te mama |
kevalārthaparāṃ hi tvāṃ tyaktadharmāṃ tyajāmyaham || 7 ||
agṛhṇāṃ yacca te pāṇimagniṃ paryaṇayaṃ ca yat |
anujānāmi tatsarvamasmin loke paratra ca || 8 ||
bharataścetpratītaḥ syādrājyaṃ prāpyedamavyayam |
yanme sa dadyātpitrarthaṃ māmāṃ taddattamāgamat || 9 ||
atha reṇusamudhvastaṃ samutthāpya narādhipam |
nyavartata tadā devī kauśalyā śokakarśitā || 10 ||
hatveva brāhmaṇaṃ kāmāt spṛṣṭvāgnimiva pāṇinā |
anvatapyata dharmātmā putraṃ sañcintya tāpasam || 11 ||
nivṛttyaiva nivṛttyaiva sīdato rathavartmasu |
rājño nātibabhau rūpaṃ grastasyāṃśumato yathā || 12 ||
vilalāpa ca duḥkhārtaḥ priyaṃ putramanusmaran |
nagarāntamanuprāptaṃ budhvā putramathābravīt || 13 ||
vāhananāṃ ca mukhyānāṃ vahatāṃ taṃ mamātmajam |
padāni pathi dṛśyante sa mahātmā na dṛśyate || 14 ||
yaḥ sukheṣūpadhāneṣu śete candanarūṣitaḥ |
vījyamāno mahārhābhiḥ strībhirmama sutottamaḥ || 15 ||
sa nūnaṃ kvacidevādya vṛkṣamūlamupāśritaḥ |
kāṣṭhaṃ vā yadi vāśmānamupadhāya śayiṣyate || 16 ||
utthāsyati ca medinyāḥ kṛpaṇaḥ pāṃsukuṇṭhitaḥ |
viniśśvasan prasravaṇātkareṇūnāmivarṣabhaḥ || 17 ||
drakṣyanti nūnaṃ puruṣā dīrghabāhuṃ vanecarāḥ |
rāmamutthāya gacchantaṃ lokanāthamanāthavat || 18 ||
sā nūnaṃ janakasyeṣṭā sutā sukhasadocitā |
kaṇṭakākramaṇāklāntā vanamadya gamiṣyati || 19 ||
anabhijñā vanānāṃ sā nūnaṃ bhayamupaiṣyati |
śvāpadānarditaṃ śrutvā gambhīraṃ romaharṣaṇam || 20 ||
sakāmā bhava kaikeyi vidhavā rājyamāvasa |
na hi taṃ puruṣavyāghraṃ vinā jīvitumutsahe || 21 ||
ityevaṃ vilapan rājā janaughenābhisaṃvṛtaḥ |
apasnāta ivāriṣṭaṃ praviveśa purottamam || 22 ||
śūnyacatvaraveśmāntāṃ saṃvṛtāpaṇadevatām |
klāntadurbaladuḥkhārtāṃ nātyākīrṇamahāpathām || 23 ||
tāmavekṣya purīṃ sarvāṃ rāmamevānucintayan |
vilapan prāviśadrājā gṛhaṃ sūrya ivāmbudam || 24 ||
mahāhradamivākṣobhyaṃ suparṇena hṛtoragam |
rāmeṇa rahitaṃ veśma vaidehyā lakṣmaṇena ca || 25 ||
atha gadgadaśabdastu vilapanmanujādhipaḥ |
uvāca mṛdumandārthaṃ vacanaṃ dīnamasvaram || 26 ||
kauśalyāyāṃ gṛhaṃ śīghraṃ rāmamāturnayantu mām |
na hyanyatra mamāśvāso hṛdayasya bhaviṣyati || 27 ||
iti bruvantaṃ rājānamanayan dvāradarśinaḥ |
kauśalyāyā gṛhaṃ tatra nyaveśyata vinītavat || 28 ||
tatastasya praviṣṭasya kauśalyāyā niveśanam |
adhiruhyāpi śayanaṃ babhūva lulitaṃ manaḥ || 29 ||
putradvayavihīnaṃ ca snuṣayāpi vivarjitam |
apaśyadbhavanaṃ rājā naṣṭacandramivāmbaram || 30 ||
tacca dṛṣṭvā mahārājo bhujamudyamya vīryavān |
uccaissvareṇa cukrośa hā rāghava jahāsi mām || 31 ||
sukhitā bata taṃ kālaṃ jīviṣyanti narottamāḥ |
pariṣvajanto ye rāmaṃ drakṣyanti punarāgatam || 32 ||
atha rātryāṃ prapannāyāṃ kālarātryāmivātmanaḥ |
ardharātre daśarathaḥ kauśalyāmidamabravīt || 33 ||
rāmaṃ me'nugatā dṛṣṭiradyāpi na nivartate |
na tvā paśyāmi kausalye sādhu māṃ pāṇinā spṛśa || 34 ||
taṃ rāmamevānuvicintayantaṃ samīkṣya devī śayane narendram |
upopaviśyādhikamārtarūpā viniśvasantī vilalāpa kṛcchram || 35 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvicatvāriṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अयोध्याकाण्डम् ।
अथ द्विचत्वारिंशस्सर्गः ।
यावत्तु निर्यतस्तस्य रजोरूपमदृश्यत ।
नैवेक्ष्वाकुवरस्तावत्सञ्जहारात्मचक्षुषी ॥ 1 ॥
यावद्राजा प्रियं पुत्रं पश्यत्यत्यन्तधार्मिकम् ।
तावद्व्यवर्धते वास्य धरण्यां पुत्रदर्शने ॥ 2 ॥
न पश्यति रजोऽप्यस्य यदा रामस्य भूमिपः ।
तदाऽऽर्तश्च विषण्णश्च पपात धरणीतले ॥ 3 ॥
तस्य दक्षिणमन्वागात्कौसल्या बाहुमङ्गना ।
वामं चास्यान्वगात्पार्श्वं कैकेयी भरतप्रिया ॥ 4 ॥
तां नयेन च सम्पन्नो धर्मेण विनयेन च ।
उवाच राजा कैकेयीं समीक्ष्य व्यथितेन्द्रियः ॥ 5 ॥
कैकेयि मा ममाङ्गानि स्प्राक्षीस्त्वं दुष्टचारिणी ।
न हि त्वां द्रष्टुमिच्छामि न भार्या न च बान्धवी ॥ 6 ॥
ये च त्वामनुजीवन्ति नाहं तेषां न ते मम ।
केवलार्थपरां हि त्वां त्यक्तधर्मां त्यजाम्यहम् ॥ 7 ॥
अगृह्णां यच्च ते पाणिमग्निं पर्यणयं च यत् ।
अनुजानामि तत्सर्वमस्मिन् लोके परत्र च ॥ 8 ॥
भरतश्चेत्प्रतीतः स्याद्राज्यं प्राप्येदमव्ययम् ।
यन्मे स दद्यात्पित्रर्थं मामां तद्दत्तमागमत् ॥ 9 ॥
अथ रेणुसमुध्वस्तं समुत्थाप्य नराधिपम् ।
न्यवर्तत तदा देवी कौशल्या शोककर्शिता ॥ 10 ॥
हत्वेव ब्राह्मणं कामात् स्पृष्ट्वाग्निमिव पाणिना ।
अन्वतप्यत धर्मात्मा पुत्रं सञ्चिन्त्य तापसम् ॥ 11 ॥
निवृत्त्यैव निवृत्त्यैव सीदतो रथवर्त्मसु ।
राज्ञो नातिबभौ रूपं ग्रस्तस्यांशुमतो यथा ॥ 12 ॥
विललाप च दुःखार्तः प्रियं पुत्रमनुस्मरन् ।
नगरान्तमनुप्राप्तं बुध्वा पुत्रमथाब्रवीत् ॥ 13 ॥
वाहननां च मुख्यानां वहतां तं ममात्मजम् ।
पदानि पथि दृश्यन्ते स महात्मा न दृश्यते ॥ 14 ॥
यः सुखेषूपधानेषु शेते चन्दनरूषितः ।
वीज्यमानो महार्हाभिः स्त्रीभिर्मम सुतोत्तमः ॥ 15 ॥
स नूनं क्वचिदेवाद्य वृक्षमूलमुपाश्रितः ।
काष्ठं वा यदि वाश्मानमुपधाय शयिष्यते ॥ 16 ॥
उत्थास्यति च मेदिन्याः कृपणः पांसुकुण्ठितः ।
विनिश्श्वसन् प्रस्रवणात्करेणूनामिवर्षभः ॥ 17 ॥
द्रक्ष्यन्ति नूनं पुरुषा दीर्घबाहुं वनेचराः ।
राममुत्थाय गच्छन्तं लोकनाथमनाथवत् ॥ 18 ॥
सा नूनं जनकस्येष्टा सुता सुखसदोचिता ।
कण्टकाक्रमणाक्लान्ता वनमद्य गमिष्यति ॥ 19 ॥
अनभिज्ञा वनानां सा नूनं भयमुपैष्यति ।
श्वापदानर्दितं श्रुत्वा गम्भीरं रोमहर्षणम् ॥ 20 ॥
सकामा भव कैकेयि विधवा राज्यमावस ।
न हि तं पुरुषव्याघ्रं विना जीवितुमुत्सहे ॥ 21 ॥
इत्येवं विलपन् राजा जनौघेनाभिसंवृतः ।
अपस्नात इवारिष्टं प्रविवेश पुरोत्तमम् ॥ 22 ॥
शून्यचत्वरवेश्मान्तां संवृतापणदेवताम् ।
क्लान्तदुर्बलदुःखार्तां नात्याकीर्णमहापथाम् ॥ 23 ॥
तामवेक्ष्य पुरीं सर्वां राममेवानुचिन्तयन् ।
विलपन् प्राविशद्राजा गृहं सूर्य इवाम्बुदम् ॥ 24 ॥
महाह्रदमिवाक्षोभ्यं सुपर्णेन हृतोरगम् ।
रामेण रहितं वेश्म वैदेह्या लक्ष्मणेन च ॥ 25 ॥
अथ गद्गदशब्दस्तु विलपन्मनुजाधिपः ।
उवाच मृदुमन्दार्थं वचनं दीनमस्वरम् ॥ 26 ॥
कौशल्यायां गृहं शीघ्रं राममातुर्नयन्तु माम् ।
न ह्यन्यत्र ममाश्वासो हृदयस्य भविष्यति ॥ 27 ॥
इति ब्रुवन्तं राजानमनयन् द्वारदर्शिनः ।
कौशल्याया गृहं तत्र न्यवेश्यत विनीतवत् ॥ 28 ॥
ततस्तस्य प्रविष्टस्य कौशल्याया निवेशनम् ।
अधिरुह्यापि शयनं बभूव लुलितं मनः ॥ 29 ॥
पुत्रद्वयविहीनं च स्नुषयापि विवर्जितम् ।
अपश्यद्भवनं राजा नष्टचन्द्रमिवाम्बरम् ॥ 30 ॥
तच्च दृष्ट्वा महाराजो भुजमुद्यम्य वीर्यवान् ।
उच्चैस्स्वरेण चुक्रोश हा राघव जहासि माम् ॥ 31 ॥
सुखिता बत तं कालं जीविष्यन्ति नरोत्तमाः ।
परिष्वजन्तो ये रामं द्रक्ष्यन्ति पुनरागतम् ॥ 32 ॥
अथ रात्र्यां प्रपन्नायां कालरात्र्यामिवात्मनः ।
अर्धरात्रे दशरथः कौशल्यामिदमब्रवीत् ॥ 33 ॥
रामं मेऽनुगता दृष्टिरद्यापि न निवर्तते ।
न त्वा पश्यामि कौसल्ये साधु मां पाणिना स्पृश ॥ 34 ॥
तं राममेवानुविचिन्तयन्तं समीक्ष्य देवी शयने नरेन्द्रम् ।
उपोपविश्याधिकमार्तरूपा विनिश्वसन्ती विललाप कृच्छ्रम् ॥ 35 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अयोध्याकाण्डे द्विचत्वारिंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe ayodhyākāṇḍam |
atha dvicatvāriṃśassargaḥ |
yāvattu niryatastasya rajorūpamadṛśyata |
naivekṣvākuvarastāvatsañjahārātmacakṣuṣī || 1 ||
yāvadrājā priyaṃ putraṃ paśyatyatyantadhārmikam |
tāvadvyavardhate vāsya dharaṇyāṃ putradarśane || 2 ||
na paśyati rajo'pyasya yadā rāmasya bhūmipaḥ |
tadā''rtaśca viṣaṇṇaśca papāta dharaṇītale || 3 ||
tasya dakṣiṇamanvāgātkausalyā bāhumaṅganā |
vāmaṃ cāsyānvagātpārśvaṃ kaikeyī bharatapriyā || 4 ||
tāṃ nayena ca sampanno dharmeṇa vinayena ca |
uvāca rājā kaikeyīṃ samīkṣya vyathitendriyaḥ || 5 ||
kaikeyi mā mamāṅgāni sprākṣīstvaṃ duṣṭacāriṇī |
na hi tvāṃ draṣṭumicchāmi na bhāryā na ca bāndhavī || 6 ||
ye ca tvāmanujīvanti nāhaṃ teṣāṃ na te mama |
kevalārthaparāṃ hi tvāṃ tyaktadharmāṃ tyajāmyaham || 7 ||
agṛhṇāṃ yacca te pāṇimagniṃ paryaṇayaṃ ca yat |
anujānāmi tatsarvamasmin loke paratra ca || 8 ||
bharataścetpratītaḥ syādrājyaṃ prāpyedamavyayam |
yanme sa dadyātpitrarthaṃ māmāṃ taddattamāgamat || 9 ||
atha reṇusamudhvastaṃ samutthāpya narādhipam |
nyavartata tadā devī kauśalyā śokakarśitā || 10 ||
hatveva brāhmaṇaṃ kāmāt spṛṣṭvāgnimiva pāṇinā |
anvatapyata dharmātmā putraṃ sañcintya tāpasam || 11 ||
nivṛttyaiva nivṛttyaiva sīdato rathavartmasu |
rājño nātibabhau rūpaṃ grastasyāṃśumato yathā || 12 ||
vilalāpa ca duḥkhārtaḥ priyaṃ putramanusmaran |
nagarāntamanuprāptaṃ budhvā putramathābravīt || 13 ||
vāhananāṃ ca mukhyānāṃ vahatāṃ taṃ mamātmajam |
padāni pathi dṛśyante sa mahātmā na dṛśyate || 14 ||
yaḥ sukheṣūpadhāneṣu śete candanarūṣitaḥ |
vījyamāno mahārhābhiḥ strībhirmama sutottamaḥ || 15 ||
sa nūnaṃ kvacidevādya vṛkṣamūlamupāśritaḥ |
kāṣṭhaṃ vā yadi vāśmānamupadhāya śayiṣyate || 16 ||
utthāsyati ca medinyāḥ kṛpaṇaḥ pāṃsukuṇṭhitaḥ |
viniśśvasan prasravaṇātkareṇūnāmivarṣabhaḥ || 17 ||
drakṣyanti nūnaṃ puruṣā dīrghabāhuṃ vanecarāḥ |
rāmamutthāya gacchantaṃ lokanāthamanāthavat || 18 ||
sā nūnaṃ janakasyeṣṭā sutā sukhasadocitā |
kaṇṭakākramaṇāklāntā vanamadya gamiṣyati || 19 ||
anabhijñā vanānāṃ sā nūnaṃ bhayamupaiṣyati |
śvāpadānarditaṃ śrutvā gambhīraṃ romaharṣaṇam || 20 ||
sakāmā bhava kaikeyi vidhavā rājyamāvasa |
na hi taṃ puruṣavyāghraṃ vinā jīvitumutsahe || 21 ||
ityevaṃ vilapan rājā janaughenābhisaṃvṛtaḥ |
apasnāta ivāriṣṭaṃ praviveśa purottamam || 22 ||
śūnyacatvaraveśmāntāṃ saṃvṛtāpaṇadevatām |
klāntadurbaladuḥkhārtāṃ nātyākīrṇamahāpathām || 23 ||
tāmavekṣya purīṃ sarvāṃ rāmamevānucintayan |
vilapan prāviśadrājā gṛhaṃ sūrya ivāmbudam || 24 ||
mahāhradamivākṣobhyaṃ suparṇena hṛtoragam |
rāmeṇa rahitaṃ veśma vaidehyā lakṣmaṇena ca || 25 ||
atha gadgadaśabdastu vilapanmanujādhipaḥ |
uvāca mṛdumandārthaṃ vacanaṃ dīnamasvaram || 26 ||
kauśalyāyāṃ gṛhaṃ śīghraṃ rāmamāturnayantu mām |
na hyanyatra mamāśvāso hṛdayasya bhaviṣyati || 27 ||
iti bruvantaṃ rājānamanayan dvāradarśinaḥ |
kauśalyāyā gṛhaṃ tatra nyaveśyata vinītavat || 28 ||
tatastasya praviṣṭasya kauśalyāyā niveśanam |
adhiruhyāpi śayanaṃ babhūva lulitaṃ manaḥ || 29 ||
putradvayavihīnaṃ ca snuṣayāpi vivarjitam |
apaśyadbhavanaṃ rājā naṣṭacandramivāmbaram || 30 ||
tacca dṛṣṭvā mahārājo bhujamudyamya vīryavān |
uccaissvareṇa cukrośa hā rāghava jahāsi mām || 31 ||
sukhitā bata taṃ kālaṃ jīviṣyanti narottamāḥ |
pariṣvajanto ye rāmaṃ drakṣyanti punarāgatam || 32 ||
atha rātryāṃ prapannāyāṃ kālarātryāmivātmanaḥ |
ardharātre daśarathaḥ kauśalyāmidamabravīt || 33 ||
rāmaṃ me'nugatā dṛṣṭiradyāpi na nivartate |
na tvā paśyāmi kausalye sādhu māṃ pāṇinā spṛśa || 34 ||
taṃ rāmamevānuvicintayantaṃ samīkṣya devī śayane narendram |
upopaviśyādhikamārtarūpā viniśvasantī vilalāpa kṛcchram || 35 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye ayodhyākāṇḍe dvicatvāriṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Tamil script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.