ඕං ශ්රී පරමාත්මනේ නමඃ
අථ පඤ්චමෝ(අ)ධ්යායඃ
කර්මසන්න්යාසයෝගඃ
අර්ජුන උවාච
සන්න්යාසං කර්මණාං කෘෂ්ණ පුනර්යෝගං ච ශංසසි .
යච්ඡ්රේය ඒතයෝරේකං තන්මේ බ්රූහි සුනිශ්චිතම් ..1..
ශ්රී භගවානුවාච
සන්න්යාසඃ කර්මයෝගශ්ච නිශ්ශ්රේයසකරාවුභෞ .
තයෝස්තු කර්මසන්න්යාසාත් කර්මයෝගෝ විශිෂ්යතේ ..2..
ජ්ඤේයඃ ස නිත්යසන්න්යාසී යෝ න ද්වේෂ්ටි න කාඞ්ක්ෂති .
නිර්ද්වන්ද්වෝ හි මහාබාහෝ සුඛං බන්ධාත්ප්රමුච්යතේ ..3..
සාඞ්ඛ්යයෝගෞ පෘථග්බාලාඃ ප්රවදන්ති න පණ්ඩිතාඃ .
ඒකමප්යාස්ථිතඃ සම්යක් උභයෝර්වින්දතේ ඵලම් ..4..
යත්සාඞ්ඛ්යෛඃ ප්රාප්යතේ ස්ථානං තද්යෝගෛරපි ගම්යතේ .
ඒකං සාඞ්ඛ්යං ච යෝගං ච යඃ පශ්යති ස පශ්යති ..5..
සන්න්යාසස්තු මහාබාහෝ දුඃඛමාප්තුමයෝගතඃ .
යෝගයුක්තෝ මුනිර්බ්රහ්ම නචිරේණාධිගච්ඡති ..6..
යෝගයුක්තෝ විශුද්ධාත්මා විජිතාත්මා ජිතේන්ද්රියඃ .
සර්වභූතාත්මභූතාත්මා කුර්වන්නපි න ලිප්යතේ ..7..
නෛව කිඤ්චිත්කරෝමීති යුක්තෝ මන්යේත තත්ත්වවිත් .
පශ්යන්ශෘණ්වන්ස්පෘශඤ්ජිඝ්රන් අශ්නන්ගච්ඡන්ස්වපන්ශ්වසන් ..8..
ප්රලපන්විසෘජන්ගෘහ්ණන් උන්මිෂන්නිමිෂන්නපි .
ඉන්ද්රියාණීන්ද්රියාර්ථේෂු වර්තන්ත ඉති ධාරයන් ..9..
බ්රහ්මණ්යාධාය කර්මාණි සඞ්ගං ත්යක්ත්වා කරෝති යඃ .
ලිප්යතේ න ස පාපේන පද්මපත්රමිවාම්භසා ..10..
කායේන මනසා බුද්ධ්යා කේවලෛරින්ද්රියෛරපි .
යෝගිනඃ කර්ම කුර්වන්ති සඞ්ගං ත්යක්ත්වාත්මශුද්ධයේ ..11..
යුක්තඃ කර්මඵලං ත්යක්ත්වා ශාන්තිමාප්නෝති නෛෂ්ඨිකීම් .
අයුක්තඃ කාමකාරේණ ඵලේ සක්තෝ නිබධ්යතේ ..12..
සර්වකර්මාණි මනසා සන්න්යස්යාස්තේ සුඛං වශී .
නවද්වාරේ පුරේ දේහී නෛව කුර්වන්න කාරයන් ..13..
න කර්තෘත්වං න කර්මාණි ලෝකස්ය සෘජති ප්රභුඃ .
න කර්මඵලසංයෝගං ස්වභාවස්තු ප්රවර්තතේ ..14..
නාදත්තේ කස්යචිත්පාපං න චෛව සුකෘතං විභුඃ .
අජ්ඤානේනාවෘතං ජ්ඤානං තේන මුහ්යන්ති ජන්තවඃ ..15..
ජ්ඤානේන තු තදජ්ඤානං යේෂාං නාශිතමාත්මනඃ .
තේෂාමාදිත්යවජ්ජ්ඤානං ප්රකාශයති තත්පරම් ..16..
තද්බුද්ධයස්තදාත්මානඃ තන්නිෂ්ඨාස්තත්පරායණාඃ .
ගච්ඡන්ත්යපුනරාවෘත්තිං ජ්ඤානනිර්ධූතකල්මෂාඃ ..17..
විද්යාවිනයසම්පන්නේ බ්රාහ්මණේ ගවි හස්තිනි .
ශුනි චෛව ශ්වපාකේ ච පණ්ඩිතාඃ සමදර්ශිනඃ ..18..
ඉහෛව තෛර්ජිතඃ සර්ගඃ යේෂාං සාම්යේ ස්ථිතං මනඃ .
නිර්දෝෂං හි සමං බ්රහ්ම තස්මාත් බ්රහ්මණි තේ ස්ථිතාඃ ..19..
න ප්රහෘෂ්යේත්ප්රියං ප්රාප්ය නෝද්විජේත්ප්රාප්ය චාප්රියම් .
ස්ථිරබුද්ධිරසම්මූඪඃ බ්රහ්මවිත් බ්රහ්මණි ස්ථිතඃ ..20..
බාහ්යස්පර්ශේෂ්වසක්තාත්මා වින්දත්යාත්මනි යත්සුඛම් .
ස බ්රහ්මයෝගයුක්තාත්මා සුඛමක්ෂයමශ්නුතේ ..21..
යේ හි සංස්පර්ශජා භෝගාඃ දුඃඛයෝනය ඒව තේ .
ආද්යන්තවන්තඃ කෞන්තේය න තේෂු රමතේ බුධඃ ..22..
ශක්නෝතීහෛව යඃ සෝඪුං ප්රාක්ශරීරවිමෝක්ෂණාත් .
කාමක්රෝධෝද්භවං වේගං ස යුක්තඃ ස සුඛී නරඃ ..23..
යෝ(අ)න්තඃසුඛෝ(අ)න්තරාරාමඃ තථාන්තර්ජ්යෝතිරේව යඃ .
ස යෝගී බ්රහ්මනිර්වාණං බ්රහ්මභූතෝ(අ)ධිගච්ඡති ..24..
ලභන්තේ බ්රහ්මනිර්වාණම් ඍෂයඃ ක්ෂීණකල්මෂාඃ .
ඡින්නද්වෛධා යතාත්මානඃ සර්වභූතහිතේ රතාඃ ..25..
කාමක්රෝධවියුක්තානාං යතීනාං යතචේතසාම් .
අභිතෝ බ්රහ්මනිර්වාණං වර්තතේ විදිතාත්මනාම් ..26..
ස්පර්ශාන්කෘත්වා බහිර්බාහ්යාන් චක්ෂුශ්චෛවාන්තරේ භ්රුවෝඃ
ප්රාණාපානෞ සමෞ කෘත්වා නාසාභ්යන්තරචාරිණෞ ..27..
යතේන්ද්රියමනෝබුද්ධිඃ මුනිර්මෝක්ෂපරායණඃ .
විගතේච්ඡාභයක්රෝධඃ යඃ සදා මුක්ත ඒව සඃ ..28..
භෝක්තාරං යජ්ඤතපසාං සර්වලෝකමහේශ්වරම් .
සුහෘදං සර්වභූතානාං ජ්ඤාත්වා මාං ශාන්තිමෘච්ඡති ..29..
.. ඕං තත්සදිති ශ්රීමද්භගවද්ගීතාසු උපනිෂත්සු බ්රහ්මවිද්යායාං
යෝගශාස්ත්රේ ශ්රීකෘෂ්ණාර්ජුනසංවාදේ කර්මසන්න්යාසයෝගෝ නාම පඤ්චමෝ(අ)ධ්යායඃ ..
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha pañcamo'dhyāyaḥ
karmasannyāsayogaḥ
arjuna uvāca
sannyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi |
yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam ||1||
śrī bhagavānuvāca
sannyāsaḥ karmayogaśca niśśreyasakarāvubhau |
tayostu karmasannyāsāt karmayogo viśiṣyate ||2||
jñeyaḥ sa nityasannyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate ||3||
sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ |
ekamapyāsthitaḥ samyak ubhayorvindate phalam ||4||
yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate |
ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati ||5||
sannyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ |
yogayukto munirbrahma nacireṇādhigacchati ||6||
yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate ||7||
naiva kiñcitkaromīti yukto manyeta tattvavit |
paśyanśṛṇvanspṛśañjighran aśnangacchansvapanśvasan ||8||
pralapanvisṛjangṛhṇan unmiṣannimiṣannapi |
indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan ||9||
brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena padmapatramivāmbhasā ||10||
kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi |
yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṃ tyaktvātmaśuddhaye ||11||
yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm |
ayuktaḥ kāmakāreṇa phale sakto nibadhyate ||12||
sarvakarmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṃ vaśī |
navadvāre pure dehī naiva kurvanna kārayan ||13||
na kartṛtvaṃ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ |
na karmaphalasaṃyogaṃ svabhāvastu pravartate ||14||
nādatte kasyacitpāpaṃ na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ |
ajñānenāvṛtaṃ jñānaṃ tena muhyanti jantavaḥ ||15||
jñānena tu tadajñānaṃ yeṣāṃ nāśitamātmanaḥ |
teṣāmādityavajjñānaṃ prakāśayati tatparam ||16||
tadbuddhayastadātmānaḥ tanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ |
gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhūtakalmaṣāḥ ||17||
vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini |
śuni caiva śvapāke ca paṇḍitāḥ samadarśinaḥ ||18||
ihaiva tairjitaḥ sargaḥ yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ |
nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmāt brahmaṇi te sthitāḥ ||19||
na prahṛṣyetpriyaṃ prāpya nodvijetprāpya cāpriyam |
sthirabuddhirasammūḍhaḥ brahmavit brahmaṇi sthitaḥ ||20||
bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham |
sa brahmayogayuktātmā sukhamakṣayamaśnute ||21||
ye hi saṃsparśajā bhogāḥ duḥkhayonaya eva te |
ādyantavantaḥ kaunteya na teṣu ramate budhaḥ ||22||
śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimokṣaṇāt |
kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ ||23||
yo'ntaḥsukho'ntarārāmaḥ tathāntarjyotireva yaḥ |
sa yogī brahmanirvāṇaṃ brahmabhūto'dhigacchati ||24||
labhante brahmanirvāṇam ṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ |
chinnadvaidhā yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ ||25||
kāmakrodhaviyuktānāṃ yatīnāṃ yatacetasām |
abhito brahmanirvāṇaṃ vartate viditātmanām ||26||
sparśānkṛtvā bahirbāhyān cakṣuścaivāntare bhruvoḥ
prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau ||27||
yatendriyamanobuddhiḥ munirmokṣaparāyaṇaḥ |
vigatecchābhayakrodhaḥ yaḥ sadā mukta eva saḥ ||28||
bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram |
suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ śāntimṛcchati ||29||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde karmasannyāsayogo nāma pañcamo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ पञ्चमोऽध्यायः
कर्मसन्न्यासयोगः
अर्जुन उवाच
सन्न्यासं कर्मणां कृष्ण पुनर्योगं च शंससि ।
यच्छ्रेय एतयोरेकं तन्मे ब्रूहि सुनिश्चितम् ॥1॥
श्री भगवानुवाच
सन्न्यासः कर्मयोगश्च निश्श्रेयसकरावुभौ ।
तयोस्तु कर्मसन्न्यासात् कर्मयोगो विशिष्यते ॥2॥
ज्ञेयः स नित्यसन्न्यासी यो न द्वेष्टि न काङ्क्षति ।
निर्द्वन्द्वो हि महाबाहो सुखं बन्धात्प्रमुच्यते ॥3॥
साङ्ख्ययोगौ पृथग्बालाः प्रवदन्ति न पण्डिताः ।
एकमप्यास्थितः सम्यक् उभयोर्विन्दते फलम् ॥4॥
यत्साङ्ख्यैः प्राप्यते स्थानं तद्योगैरपि गम्यते ।
एकं साङ्ख्यं च योगं च यः पश्यति स पश्यति ॥5॥
सन्न्यासस्तु महाबाहो दुःखमाप्तुमयोगतः ।
योगयुक्तो मुनिर्ब्रह्म नचिरेणाधिगच्छति ॥6॥
योगयुक्तो विशुद्धात्मा विजितात्मा जितेन्द्रियः ।
सर्वभूतात्मभूतात्मा कुर्वन्नपि न लिप्यते ॥7॥
नैव किञ्चित्करोमीति युक्तो मन्येत तत्त्ववित् ।
पश्यन्शृण्वन्स्पृशञ्जिघ्रन् अश्नन्गच्छन्स्वपन्श्वसन् ॥8॥
प्रलपन्विसृजन्गृह्णन् उन्मिषन्निमिषन्नपि ।
इन्द्रियाणीन्द्रियार्थेषु वर्तन्त इति धारयन् ॥9॥
ब्रह्मण्याधाय कर्माणि सङ्गं त्यक्त्वा करोति यः ।
लिप्यते न स पापेन पद्मपत्रमिवाम्भसा ॥10॥
कायेन मनसा बुद्ध्या केवलैरिन्द्रियैरपि ।
योगिनः कर्म कुर्वन्ति सङ्गं त्यक्त्वात्मशुद्धये ॥11॥
युक्तः कर्मफलं त्यक्त्वा शान्तिमाप्नोति नैष्ठिकीम् ।
अयुक्तः कामकारेण फले सक्तो निबध्यते ॥12॥
सर्वकर्माणि मनसा सन्न्यस्यास्ते सुखं वशी ।
नवद्वारे पुरे देही नैव कुर्वन्न कारयन् ॥13॥
न कर्तृत्वं न कर्माणि लोकस्य सृजति प्रभुः ।
न कर्मफलसंयोगं स्वभावस्तु प्रवर्तते ॥14॥
नादत्ते कस्यचित्पापं न चैव सुकृतं विभुः ।
अज्ञानेनावृतं ज्ञानं तेन मुह्यन्ति जन्तवः ॥15॥
ज्ञानेन तु तदज्ञानं येषां नाशितमात्मनः ।
तेषामादित्यवज्ज्ञानं प्रकाशयति तत्परम् ॥16॥
तद्बुद्धयस्तदात्मानः तन्निष्ठास्तत्परायणाः ।
गच्छन्त्यपुनरावृत्तिं ज्ञाननिर्धूतकल्मषाः ॥17॥
विद्याविनयसम्पन्ने ब्राह्मणे गवि हस्तिनि ।
शुनि चैव श्वपाके च पण्डिताः समदर्शिनः ॥18॥
इहैव तैर्जितः सर्गः येषां साम्ये स्थितं मनः ।
निर्दोषं हि समं ब्रह्म तस्मात् ब्रह्मणि ते स्थिताः ॥19॥
न प्रहृष्येत्प्रियं प्राप्य नोद्विजेत्प्राप्य चाप्रियम् ।
स्थिरबुद्धिरसम्मूढः ब्रह्मवित् ब्रह्मणि स्थितः ॥20॥
बाह्यस्पर्शेष्वसक्तात्मा विन्दत्यात्मनि यत्सुखम् ।
स ब्रह्मयोगयुक्तात्मा सुखमक्षयमश्नुते ॥21॥
ये हि संस्पर्शजा भोगाः दुःखयोनय एव ते ।
आद्यन्तवन्तः कौन्तेय न तेषु रमते बुधः ॥22॥
शक्नोतीहैव यः सोढुं प्राक्शरीरविमोक्षणात् ।
कामक्रोधोद्भवं वेगं स युक्तः स सुखी नरः ॥23॥
योऽन्तःसुखोऽन्तरारामः तथान्तर्ज्योतिरेव यः ।
स योगी ब्रह्मनिर्वाणं ब्रह्मभूतोऽधिगच्छति ॥24॥
लभन्ते ब्रह्मनिर्वाणम् ऋषयः क्षीणकल्मषाः ।
छिन्नद्वैधा यतात्मानः सर्वभूतहिते रताः ॥25॥
कामक्रोधवियुक्तानां यतीनां यतचेतसाम् ।
अभितो ब्रह्मनिर्वाणं वर्तते विदितात्मनाम् ॥26॥
स्पर्शान्कृत्वा बहिर्बाह्यान् चक्षुश्चैवान्तरे भ्रुवोः
प्राणापानौ समौ कृत्वा नासाभ्यन्तरचारिणौ ॥27॥
यतेन्द्रियमनोबुद्धिः मुनिर्मोक्षपरायणः ।
विगतेच्छाभयक्रोधः यः सदा मुक्त एव सः ॥28॥
भोक्तारं यज्ञतपसां सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सुहृदं सर्वभूतानां ज्ञात्वा मां शान्तिमृच्छति ॥29॥
॥ ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासु उपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां
योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे कर्मसन्न्यासयोगो नाम पञ्चमोऽध्यायः ॥
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha pañcamo'dhyāyaḥ
karmasannyāsayogaḥ
arjuna uvāca
sannyāsaṃ karmaṇāṃ kṛṣṇa punaryogaṃ ca śaṃsasi |
yacchreya etayorekaṃ tanme brūhi suniścitam ||1||
śrī bhagavānuvāca
sannyāsaḥ karmayogaśca niśśreyasakarāvubhau |
tayostu karmasannyāsāt karmayogo viśiṣyate ||2||
jñeyaḥ sa nityasannyāsī yo na dveṣṭi na kāṅkṣati |
nirdvandvo hi mahābāho sukhaṃ bandhātpramucyate ||3||
sāṅkhyayogau pṛthagbālāḥ pravadanti na paṇḍitāḥ |
ekamapyāsthitaḥ samyak ubhayorvindate phalam ||4||
yatsāṅkhyaiḥ prāpyate sthānaṃ tadyogairapi gamyate |
ekaṃ sāṅkhyaṃ ca yogaṃ ca yaḥ paśyati sa paśyati ||5||
sannyāsastu mahābāho duḥkhamāptumayogataḥ |
yogayukto munirbrahma nacireṇādhigacchati ||6||
yogayukto viśuddhātmā vijitātmā jitendriyaḥ |
sarvabhūtātmabhūtātmā kurvannapi na lipyate ||7||
naiva kiñcitkaromīti yukto manyeta tattvavit |
paśyanśṛṇvanspṛśañjighran aśnangacchansvapanśvasan ||8||
pralapanvisṛjangṛhṇan unmiṣannimiṣannapi |
indriyāṇīndriyārtheṣu vartanta iti dhārayan ||9||
brahmaṇyādhāya karmāṇi saṅgaṃ tyaktvā karoti yaḥ |
lipyate na sa pāpena padmapatramivāmbhasā ||10||
kāyena manasā buddhyā kevalairindriyairapi |
yoginaḥ karma kurvanti saṅgaṃ tyaktvātmaśuddhaye ||11||
yuktaḥ karmaphalaṃ tyaktvā śāntimāpnoti naiṣṭhikīm |
ayuktaḥ kāmakāreṇa phale sakto nibadhyate ||12||
sarvakarmāṇi manasā sannyasyāste sukhaṃ vaśī |
navadvāre pure dehī naiva kurvanna kārayan ||13||
na kartṛtvaṃ na karmāṇi lokasya sṛjati prabhuḥ |
na karmaphalasaṃyogaṃ svabhāvastu pravartate ||14||
nādatte kasyacitpāpaṃ na caiva sukṛtaṃ vibhuḥ |
ajñānenāvṛtaṃ jñānaṃ tena muhyanti jantavaḥ ||15||
jñānena tu tadajñānaṃ yeṣāṃ nāśitamātmanaḥ |
teṣāmādityavajjñānaṃ prakāśayati tatparam ||16||
tadbuddhayastadātmānaḥ tanniṣṭhāstatparāyaṇāḥ |
gacchantyapunarāvṛttiṃ jñānanirdhūtakalmaṣāḥ ||17||
vidyāvinayasampanne brāhmaṇe gavi hastini |
śuni caiva śvapāke ca paṇḍitāḥ samadarśinaḥ ||18||
ihaiva tairjitaḥ sargaḥ yeṣāṃ sāmye sthitaṃ manaḥ |
nirdoṣaṃ hi samaṃ brahma tasmāt brahmaṇi te sthitāḥ ||19||
na prahṛṣyetpriyaṃ prāpya nodvijetprāpya cāpriyam |
sthirabuddhirasammūḍhaḥ brahmavit brahmaṇi sthitaḥ ||20||
bāhyasparśeṣvasaktātmā vindatyātmani yatsukham |
sa brahmayogayuktātmā sukhamakṣayamaśnute ||21||
ye hi saṃsparśajā bhogāḥ duḥkhayonaya eva te |
ādyantavantaḥ kaunteya na teṣu ramate budhaḥ ||22||
śaknotīhaiva yaḥ soḍhuṃ prākśarīravimokṣaṇāt |
kāmakrodhodbhavaṃ vegaṃ sa yuktaḥ sa sukhī naraḥ ||23||
yo'ntaḥsukho'ntarārāmaḥ tathāntarjyotireva yaḥ |
sa yogī brahmanirvāṇaṃ brahmabhūto'dhigacchati ||24||
labhante brahmanirvāṇam ṛṣayaḥ kṣīṇakalmaṣāḥ |
chinnadvaidhā yatātmānaḥ sarvabhūtahite ratāḥ ||25||
kāmakrodhaviyuktānāṃ yatīnāṃ yatacetasām |
abhito brahmanirvāṇaṃ vartate viditātmanām ||26||
sparśānkṛtvā bahirbāhyān cakṣuścaivāntare bhruvoḥ
prāṇāpānau samau kṛtvā nāsābhyantaracāriṇau ||27||
yatendriyamanobuddhiḥ munirmokṣaparāyaṇaḥ |
vigatecchābhayakrodhaḥ yaḥ sadā mukta eva saḥ ||28||
bhoktāraṃ yajñatapasāṃ sarvalokamaheśvaram |
suhṛdaṃ sarvabhūtānāṃ jñātvā māṃ śāntimṛcchati ||29||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde karmasannyāsayogo nāma pañcamo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Sinhala script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.