ଶ୍ରୀମଦ୍ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ରାମାଯଣେ ଅରଣ୍ଯକାଣ୍ଡମ୍ ।
ଅଥ ପଞ୍ଚପଞ୍ଚାଶସ୍ସର୍ଗଃ ।
ସନ୍ଦିଶ୍ଯ ରାକ୍ଷସାନ୍ଘୋରାନ୍ ରାଵଣୋଽଷ୍ଟୌ ମହାବଲାନ୍ ।
ଆତ୍ମାନଂ ବୁଦ୍ଧିଵୈକ୍ଲବ୍ଯାତ୍କୃତକୃତ୍ଯମମନ୍ଯତ ॥ 1 ॥
ସ ଚିନ୍ତଯାନୋ ଵୈଦେହୀଂ କାମବାଣସମର୍ପିତଃ ।
ପ୍ରଵିଵେଶ ଗୃହଂ ରମ୍ଯଂ ସୀତାଂ ଦ୍ରଷ୍ଟୁମଭିତ୍ଵରନ୍ ॥ 2 ॥
ସ ପ୍ରଵିଶ୍ଯ ତୁ ତଦ୍ଵେଶ୍ମ ରାଵଣୋ ରାକ୍ଷସାଧିପଃ ।
ଅପଶ୍ଯଦ୍ରାକ୍ଷସୀମଧ୍ଯେ ସୀତାଂ ଶୋକପରାଯଣାମ୍ ॥ 3 ॥
ଅଶ୍ରୁପୂର୍ଣମୁଖୀଂ ଦୀନାଂ ଶୋକଭାରାଭିପୀଡିତାମ୍ ।
ଵାଯୁଵେଗୈରିଵାକ୍ରାନ୍ତାଂ ମଜ୍ଜନ୍ତୀଂ ନାଵମର୍ଣଵେ ॥ 4 ॥
ମୃଗଯୂଥପରିଭ୍ରଷ୍ଟାଂ ମୃଗୀଂ ଶ୍ଵଭିରିଵାଵୃତାମ୍ ।
ଅଧୋମୁଖମୁଖୀଂ ସୀତାମଭ୍ଯେତ୍ଯ ଚ ନିଶାଚରଃ ॥ 5 ॥
ତାଂ ତୁ ଶୋକପରାଂ ଦୀନାମଵଶାଂ ରାକ୍ଷସାଧିପଃ ।
ସ ବଲାଦ୍ଦର୍ଶଯାମାସ ଗୃହଂ ଦେଵଗୃହୋପମମ୍ ॥ 6 ॥
ହର୍ମ୍ଯପ୍ରାସାଦସମ୍ବାଧଂ ସ୍ତ୍ରୀସହସ୍ରନିଷେଵିତମ୍ ।
ନାନାପକ୍ଷିଗଣୈର୍ଜୁଷ୍ଟଂ ନାନାରତ୍ନସମନ୍ଵିତମ୍ ॥ 7 ॥
ଦାନ୍ତକୈସ୍ତାପନୀଯୈଶ୍ଚ ସ୍ଫାଟିକୈ ରାଜତୈରପି ।
ଵଜ୍ରଵୈଡୂର୍ଯଚିତ୍ରୈଶ୍ଚ ସ୍ତମ୍ଭୈର୍ଦୃଷ୍ଟିମନୋହରୈଃ ॥ 8 ॥
ଦିଵ୍ଯଦୁନ୍ଦୁଭିନିର୍ହ୍ରାଦଂ ତପ୍ତକାଞ୍ଚନତୋରଣମ୍ ।
ସୋପାନଂ କାଞ୍ଚନଂ ଚିତ୍ରମାରୁରୋହ ତଯା ସହ ॥ 9 ॥
ଦାନ୍ତକା ରାଜତାଶ୍ଚୈଵ ଗଵାକ୍ଷାଃ ପ୍ରିଯଦର୍ଶନାଃ ।
ହେମଜାଲାଵତାଶ୍ଚାସନ୍ସ୍ତତ୍ର ପ୍ରାସାଦପଙ୍କ୍ତଯଃ ॥ 10 ॥
ସୁଧାମଣିଵିଚିତ୍ରାଣି ଭୂମିଭାଗାନି ସର୍ଵଶଃ ।
ଦଶଗ୍ରୀଵସ୍ସ୍ଵଭଵନେ ପ୍ରାଦର୍ଶଯତ ମୈଥିଲୀମ୍ ॥ 11 ॥
ଦୀର୍ଘିକାଃ ପୁଷ୍କରିଣ୍ଯଶ୍ଚ ନାନାଵୃକ୍ଷସମନ୍ଵିତାଃ ।
ରାଵଣୋ ଦର୍ଶଯାମାସ ସୀତାଂ ଶୋକପରାଯଣାମ୍ ॥ 12 ॥
ଦର୍ଶଯିତ୍ଵା ତୁ ଵୈଦେହ୍ଯାଃ କୃତ୍ସ୍ନଂ ତଦ୍ଭଵନୋତ୍ତମମ୍ ।
ଉଵାଚ ଵାକ୍ଯଂ ପାପାତ୍ମା ସୀତାଂ ଲୋଭିତୁମିଚ୍ଛଯା ॥ 13 ॥
ଦଶ ରାକ୍ଷସକୋଟ୍ଯଶ୍ଚ ଦ୍ଵାଵିଂଶତିରଥାପରାଃ ।
ତେଷାଂ ପ୍ରଭୁରହଂ ସୀତେ ସର୍ଵେଷାଂ ଭୀମକର୍ମଣାମ୍ ॥ 14 ॥
ଵର୍ଜଯିତ୍ଵା ଜରାଵୃଦ୍ଧାନ୍ବାଲାଂଶ୍ଚ ରଜନୀଚରାନ୍ ।
ସହସ୍ରମେକମେକସ୍ଯ ମମ କାର୍ଯପୁରସ୍ସରମ୍ ॥ 15 ॥
ଯଦିଦଂ ରାଜତନ୍ତ୍ରଂ ମେ ତ୍ଵଯି ସର୍ଵଂ ପ୍ରତିଷ୍ଠିତମ୍ ।
ଜୀଵିତଂ ଚ ଵିଶାଲାକ୍ଷି ତ୍ଵଂ ମେ ପ୍ରାଣୈର୍ଗରୀଯସୀ ॥ 16 ॥
ବହୂନାଂସ୍ତ୍ରୀସହସ୍ରାଣାଂ ମମ ଯୋଽସୌ ପରିଗ୍ରହଃ ।
ତାସାଂ ତ୍ଵମୀଶ୍ଵରା ସୀତେ ମମ ଭାର୍ଯା ଭଵ ପ୍ରିଯେ ॥ 17 ॥
ସାଧୁ କିଂ ତେଽନ୍ଯଯା ବୁଦ୍ଧ୍ଯା ରୋଚଯସ୍ଵ ଵଚୋ ମମ ।
ଭଜସ୍ଵମାଭିତପ୍ତସ୍ଯ ପ୍ରସାଦଂ କର୍ତୁମର୍ହସି ॥ 18 ॥
ପରିକ୍ଷିପ୍ତା ସମୁଦ୍ରେଣ ଲଙ୍କେଯଂ ଶତଯୋଜନା ।
ନେଯଂ ଧର୍ଷଯିତୁଂ ଶକ୍ଯା ସେନ୍ଦ୍ରୈରପି ସୁରାସୁରୈଃ ॥ 19 ॥
ନ ଦେଵେଷୁ ନ ଯକ୍ଷେଷୁ ନ ଗନ୍ଧର୍ଵେଷୁ ପକ୍ଷିଷୁ ।
ଅହଂ ପଶ୍ଯାମି ଲୋକେଷୁ ଯୋ ମେ ଵୀର୍ଯସମୋ ଭଵେତ୍ ॥ 20 ॥
ରାଜ୍ଯଭ୍ରଷ୍ଟେନ ଦୀନେନ ତାପସେନ ଗତାଯୁଷା ।
କିଂ କରିଷ୍ଯସି ରାମେଣ ମାନୁଷେଣାଲ୍ପତେଜସା ॥ 21 ॥
ଭଜସ୍ଵ ସୀତେ ମାମେଵ ଭର୍ତାହଂ ସଦୃଶସ୍ତଵ ।
ଯୌଵନଂ ହ୍ଯଧ୍ରୁଵଂ ଭୀରୁ ରମସ୍ଵେହ ମଯା ସହ ॥ 22 ॥
ଦର୍ଶନେ ମାକୃଥା ବୁଦ୍ଧିଂ ରାଘଵସ୍ଯ ଵରାନନେ ।
କାସ୍ଯ ଶକ୍ତିରିହାଗନ୍ତୁମପି ସୀତେ ମନୋରଥୈଃ ॥ 23 ॥
ନ ଶକ୍ଯୋ ଵାଯୁରାକାଶେ ପାଶୈର୍ବଦ୍ଧୁଂ ମହାଜଵଃ ।
ଦୀପ୍ଯମାନସ୍ଯ ଵାପ୍ଯଗ୍ନେର୍ଗୃହୀତୁଂ ଵିମଲାଂ ଶିଖାମ୍ ॥ 24 ॥
ତ୍ରଯାଣାମପି ଲୋକାନାଂ ନ ତଂ ପଶ୍ଯାମି ଶୋଭନେ ।
ଵିକ୍ରମେଣ ନଯେଦ୍ଯସ୍ତ୍ଵାଂ ମଦ୍ବାହୁପରିପାଲିତାମ୍ ॥ 25 ॥
ଲଙ୍କାଯାଂ ସୁମହଦ୍ରାଜ୍ଯମିଦଂ ତ୍ଵମନୁପାଲଯ ।
ତ୍ଵତ୍ପ୍ରେଷ୍ଯା ମଦ୍ଵିଧାଶ୍ଚୈଵ ଦେଵାଶ୍ଚାପି ଚରାଚରାଃ ॥ 26 ॥
ଅଭିଷେକୋଦକକ୍ଲିନ୍ନା ତୁଷ୍ଟା ଚ ରମଯସ୍ଵ ମାମ୍ ।
ଦୁଷ୍କୃତଂ ଯତ୍ପରା କର୍ମ ଵନଵାସେନ ତଦ୍ଗତମ୍ ॥ 27 ॥
ଯଶ୍ଚ ତେ ସୁକୃତୋ ଧର୍ମସ୍ତସ୍ଯେହ ଫଲମାପ୍ନୁହି ।
ଇହ ମାଲ୍ଯାନି ସର୍ଵାଣି ଦିଵ୍ଯଗନ୍ଧାନି ମୈଥିଲି ॥ 28 ॥
ଭୂଷଣାନି ଚ ମୁଖ୍ଯାନି ସେଵସ୍ଵ ଚ ମଯା ସହ ।
ପୁଷ୍ପକଂ ନାମ ସୁଶ୍ରୋଣି ଭ୍ରାତୁର୍ଵୈଶ୍ରଵଣସ୍ଯ ମେ ॥ 29 ॥
ଵିମାନଂ ସୂର୍ଯସଙ୍କାଶଂ ତରସା ନିର୍ଜିତଂ ମଯା ।
ଵିଶାଲଂ ରମଣୀଯଂ ଚ ତଦ୍ଵିମାନମନୁତ୍ତମ୍ ॥ 30 ॥
ତତ୍ର ସୀତେ ମଯା ସାର୍ଧଂ ଵିହରସ୍ଵ ଯଥାସୁଖମ୍ ।
ଵଦନଂ ପଦ୍ମସଙ୍କାଶମମଲଂ ଚାରୁଦର୍ଶନମ୍ ।
ଶୋକାର୍ତନ୍ତୁ ଵରାରୋହେ ନ ଭ୍ରାଜତି ଵରାନନେ ॥ 31 ॥
ଏଵଂ ଵଦତି ତସ୍ମିତ୍ସା ଵସ୍ତ୍ରାନ୍ତେନ ଵରାଙ୍ଗନା ।
ପିଧାଯେନ୍ଦୁନିଭଂ ସୀତା ମୁଖମଶ୍ରୂଣ୍ଯଵର୍ତଯତ୍ ॥ 32 ॥
ଧ୍ଯାଯନ୍ତୀଂ ତାମିଵାସ୍ଵସ୍ଥାଂ ଦୀନାଂ ଚିନ୍ତାହତପ୍ରଭାମ୍ ।
ଉଵାଚ ଵଚନଂ ପାପୋ ରାଵଣୋ ରାକ୍ଷସେଶ୍ଵରଃ ॥ 33 ॥
ଅଲଂ ଵ୍ରୀଡେନ ଵୈଦେହି ଧର୍ମଲୋପକୃତେନ ଚ ॥ 34 ॥
ଆର୍ଷୋଽଯଂ ଦୈଵନିଷ୍ଯନ୍ଦୋ ଯସ୍ତ୍ଵାମଭିଗମିଷ୍ଯତି ।
ଏତୌ ପାଦୌ ମଯା ସ୍ନିଗ୍ଧୌ ଶିରୋଭିଃ ପରିପୀଡିତୌ ॥ 35 ॥
ପ୍ରସାଦଂ କୁରୁ ମେ କ୍ଷିପ୍ରଂ ଵଶ୍ଯୋ ଦାସୋଽହମସ୍ମିତେ ।
ଇମାଶ୍ଶୂନ୍ଯ ମଯା ଵାଚଶ୍ଶୁଷ୍ଯମାଣେନ ଭାଷିତାଃ ॥ 36 ॥
ନ ଚାପି ରାଵଣଃ କାଞ୍ଚିନ୍ମୂର୍ଧ୍ନା ସ୍ତ୍ରୀଂ ପ୍ରଣମେତ ହ ।
ଏଵମୁକ୍ତ୍ଵା ଦଶଗ୍ରୀଵୋ ମୈଥିଲୀଂ ଜନକାତ୍ମଜାମ୍ ॥ 37 ॥
ଇତ୍ଯାର୍ଷେ ଶ୍ରୀମଦ୍ରାମାଯଣେ ଵାଲ୍ମୀକୀଯ ଆଦିକାଵ୍ଯେ ଅରଣ୍ଯକାଣ୍ଡେ ପଞ୍ଚପଞ୍ଚାଶସ୍ସର୍ଗଃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcapañcāśassargaḥ |
sandiśya rākṣasānghorān rāvaṇo'ṣṭau mahābalān |
ātmānaṃ buddhivaiklabyātkṛtakṛtyamamanyata || 1 ||
sa cintayāno vaidehīṃ kāmabāṇasamarpitaḥ |
praviveśa gṛhaṃ ramyaṃ sītāṃ draṣṭumabhitvaran || 2 ||
sa praviśya tu tadveśma rāvaṇo rākṣasādhipaḥ |
apaśyadrākṣasīmadhye sītāṃ śokaparāyaṇām || 3 ||
aśrupūrṇamukhīṃ dīnāṃ śokabhārābhipīḍitām |
vāyuvegairivākrāntāṃ majjantīṃ nāvamarṇave || 4 ||
mṛgayūthaparibhraṣṭāṃ mṛgīṃ śvabhirivāvṛtām |
adhomukhamukhīṃ sītāmabhyetya ca niśācaraḥ || 5 ||
tāṃ tu śokaparāṃ dīnāmavaśāṃ rākṣasādhipaḥ |
sa balāddarśayāmāsa gṛhaṃ devagṛhopamam || 6 ||
harmyaprāsādasambādhaṃ strīsahasraniṣevitam |
nānāpakṣigaṇairjuṣṭaṃ nānāratnasamanvitam || 7 ||
dāntakaistāpanīyaiśca sphāṭikai rājatairapi |
vajravaiḍūryacitraiśca stambhairdṛṣṭimanoharaiḥ || 8 ||
divyadundubhinirhrādaṃ taptakāñcanatoraṇam |
sopānaṃ kāñcanaṃ citramāruroha tayā saha || 9 ||
dāntakā rājatāścaiva gavākṣāḥ priyadarśanāḥ |
hemajālāvatāścāsanstatra prāsādapaṅktayaḥ || 10 ||
sudhāmaṇivicitrāṇi bhūmibhāgāni sarvaśaḥ |
daśagrīvassvabhavane prādarśayata maithilīm || 11 ||
dīrghikāḥ puṣkariṇyaśca nānāvṛkṣasamanvitāḥ |
rāvaṇo darśayāmāsa sītāṃ śokaparāyaṇām || 12 ||
darśayitvā tu vaidehyāḥ kṛtsnaṃ tadbhavanottamam |
uvāca vākyaṃ pāpātmā sītāṃ lobhitumicchayā || 13 ||
daśa rākṣasakoṭyaśca dvāviṃśatirathāparāḥ |
teṣāṃ prabhurahaṃ sīte sarveṣāṃ bhīmakarmaṇām || 14 ||
varjayitvā jarāvṛddhānbālāṃśca rajanīcarān |
sahasramekamekasya mama kāryapurassaram || 15 ||
yadidaṃ rājatantraṃ me tvayi sarvaṃ pratiṣṭhitam |
jīvitaṃ ca viśālākṣi tvaṃ me prāṇairgarīyasī || 16 ||
bahūnāṃstrīsahasrāṇāṃ mama yo'sau parigrahaḥ |
tāsāṃ tvamīśvarā sīte mama bhāryā bhava priye || 17 ||
sādhu kiṃ te'nyayā buddhyā rocayasva vaco mama |
bhajasvamābhitaptasya prasādaṃ kartumarhasi || 18 ||
parikṣiptā samudreṇa laṅkeyaṃ śatayojanā |
neyaṃ dharṣayituṃ śakyā sendrairapi surāsuraiḥ || 19 ||
na deveṣu na yakṣeṣu na gandharveṣu pakṣiṣu |
ahaṃ paśyāmi lokeṣu yo me vīryasamo bhavet || 20 ||
rājyabhraṣṭena dīnena tāpasena gatāyuṣā |
kiṃ kariṣyasi rāmeṇa mānuṣeṇālpatejasā || 21 ||
bhajasva sīte māmeva bhartāhaṃ sadṛśastava |
yauvanaṃ hyadhruvaṃ bhīru ramasveha mayā saha || 22 ||
darśane mākṛthā buddhiṃ rāghavasya varānane |
kāsya śaktirihāgantumapi sīte manorathaiḥ || 23 ||
na śakyo vāyurākāśe pāśairbaddhuṃ mahājavaḥ |
dīpyamānasya vāpyagnergṛhītuṃ vimalāṃ śikhām || 24 ||
trayāṇāmapi lokānāṃ na taṃ paśyāmi śobhane |
vikrameṇa nayedyastvāṃ madbāhuparipālitām || 25 ||
laṅkāyāṃ sumahadrājyamidaṃ tvamanupālaya |
tvatpreṣyā madvidhāścaiva devāścāpi carācarāḥ || 26 ||
abhiṣekodakaklinnā tuṣṭā ca ramayasva mām |
duṣkṛtaṃ yatparā karma vanavāsena tadgatam || 27 ||
yaśca te sukṛto dharmastasyeha phalamāpnuhi |
iha mālyāni sarvāṇi divyagandhāni maithili || 28 ||
bhūṣaṇāni ca mukhyāni sevasva ca mayā saha |
puṣpakaṃ nāma suśroṇi bhrāturvaiśravaṇasya me || 29 ||
vimānaṃ sūryasaṅkāśaṃ tarasā nirjitaṃ mayā |
viśālaṃ ramaṇīyaṃ ca tadvimānamanuttam || 30 ||
tatra sīte mayā sārdhaṃ viharasva yathāsukham |
vadanaṃ padmasaṅkāśamamalaṃ cārudarśanam |
śokārtantu varārohe na bhrājati varānane || 31 ||
evaṃ vadati tasmitsā vastrāntena varāṅganā |
pidhāyendunibhaṃ sītā mukhamaśrūṇyavartayat || 32 ||
dhyāyantīṃ tāmivāsvasthāṃ dīnāṃ cintāhataprabhām |
uvāca vacanaṃ pāpo rāvaṇo rākṣaseśvaraḥ || 33 ||
alaṃ vrīḍena vaidehi dharmalopakṛtena ca || 34 ||
ārṣo'yaṃ daivaniṣyando yastvāmabhigamiṣyati |
etau pādau mayā snigdhau śirobhiḥ paripīḍitau || 35 ||
prasādaṃ kuru me kṣipraṃ vaśyo dāso'hamasmite |
imāśśūnya mayā vācaśśuṣyamāṇena bhāṣitāḥ || 36 ||
na cāpi rāvaṇaḥ kāñcinmūrdhnā strīṃ praṇameta ha |
evamuktvā daśagrīvo maithilīṃ janakātmajām || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcapañcāśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ पञ्चपञ्चाशस्सर्गः ।
सन्दिश्य राक्षसान्घोरान् रावणोऽष्टौ महाबलान् ।
आत्मानं बुद्धिवैक्लब्यात्कृतकृत्यममन्यत ॥ 1 ॥
स चिन्तयानो वैदेहीं कामबाणसमर्पितः ।
प्रविवेश गृहं रम्यं सीतां द्रष्टुमभित्वरन् ॥ 2 ॥
स प्रविश्य तु तद्वेश्म रावणो राक्षसाधिपः ।
अपश्यद्राक्षसीमध्ये सीतां शोकपरायणाम् ॥ 3 ॥
अश्रुपूर्णमुखीं दीनां शोकभाराभिपीडिताम् ।
वायुवेगैरिवाक्रान्तां मज्जन्तीं नावमर्णवे ॥ 4 ॥
मृगयूथपरिभ्रष्टां मृगीं श्वभिरिवावृताम् ।
अधोमुखमुखीं सीतामभ्येत्य च निशाचरः ॥ 5 ॥
तां तु शोकपरां दीनामवशां राक्षसाधिपः ।
स बलाद्दर्शयामास गृहं देवगृहोपमम् ॥ 6 ॥
हर्म्यप्रासादसम्बाधं स्त्रीसहस्रनिषेवितम् ।
नानापक्षिगणैर्जुष्टं नानारत्नसमन्वितम् ॥ 7 ॥
दान्तकैस्तापनीयैश्च स्फाटिकै राजतैरपि ।
वज्रवैडूर्यचित्रैश्च स्तम्भैर्दृष्टिमनोहरैः ॥ 8 ॥
दिव्यदुन्दुभिनिर्ह्रादं तप्तकाञ्चनतोरणम् ।
सोपानं काञ्चनं चित्रमारुरोह तया सह ॥ 9 ॥
दान्तका राजताश्चैव गवाक्षाः प्रियदर्शनाः ।
हेमजालावताश्चासन्स्तत्र प्रासादपङ्क्तयः ॥ 10 ॥
सुधामणिविचित्राणि भूमिभागानि सर्वशः ।
दशग्रीवस्स्वभवने प्रादर्शयत मैथिलीम् ॥ 11 ॥
दीर्घिकाः पुष्करिण्यश्च नानावृक्षसमन्विताः ।
रावणो दर्शयामास सीतां शोकपरायणाम् ॥ 12 ॥
दर्शयित्वा तु वैदेह्याः कृत्स्नं तद्भवनोत्तमम् ।
उवाच वाक्यं पापात्मा सीतां लोभितुमिच्छया ॥ 13 ॥
दश राक्षसकोट्यश्च द्वाविंशतिरथापराः ।
तेषां प्रभुरहं सीते सर्वेषां भीमकर्मणाम् ॥ 14 ॥
वर्जयित्वा जरावृद्धान्बालांश्च रजनीचरान् ।
सहस्रमेकमेकस्य मम कार्यपुरस्सरम् ॥ 15 ॥
यदिदं राजतन्त्रं मे त्वयि सर्वं प्रतिष्ठितम् ।
जीवितं च विशालाक्षि त्वं मे प्राणैर्गरीयसी ॥ 16 ॥
बहूनांस्त्रीसहस्राणां मम योऽसौ परिग्रहः ।
तासां त्वमीश्वरा सीते मम भार्या भव प्रिये ॥ 17 ॥
साधु किं तेऽन्यया बुद्ध्या रोचयस्व वचो मम ।
भजस्वमाभितप्तस्य प्रसादं कर्तुमर्हसि ॥ 18 ॥
परिक्षिप्ता समुद्रेण लङ्केयं शतयोजना ।
नेयं धर्षयितुं शक्या सेन्द्रैरपि सुरासुरैः ॥ 19 ॥
न देवेषु न यक्षेषु न गन्धर्वेषु पक्षिषु ।
अहं पश्यामि लोकेषु यो मे वीर्यसमो भवेत् ॥ 20 ॥
राज्यभ्रष्टेन दीनेन तापसेन गतायुषा ।
किं करिष्यसि रामेण मानुषेणाल्पतेजसा ॥ 21 ॥
भजस्व सीते मामेव भर्ताहं सदृशस्तव ।
यौवनं ह्यध्रुवं भीरु रमस्वेह मया सह ॥ 22 ॥
दर्शने माकृथा बुद्धिं राघवस्य वरानने ।
कास्य शक्तिरिहागन्तुमपि सीते मनोरथैः ॥ 23 ॥
न शक्यो वायुराकाशे पाशैर्बद्धुं महाजवः ।
दीप्यमानस्य वाप्यग्नेर्गृहीतुं विमलां शिखाम् ॥ 24 ॥
त्रयाणामपि लोकानां न तं पश्यामि शोभने ।
विक्रमेण नयेद्यस्त्वां मद्बाहुपरिपालिताम् ॥ 25 ॥
लङ्कायां सुमहद्राज्यमिदं त्वमनुपालय ।
त्वत्प्रेष्या मद्विधाश्चैव देवाश्चापि चराचराः ॥ 26 ॥
अभिषेकोदकक्लिन्ना तुष्टा च रमयस्व माम् ।
दुष्कृतं यत्परा कर्म वनवासेन तद्गतम् ॥ 27 ॥
यश्च ते सुकृतो धर्मस्तस्येह फलमाप्नुहि ।
इह माल्यानि सर्वाणि दिव्यगन्धानि मैथिलि ॥ 28 ॥
भूषणानि च मुख्यानि सेवस्व च मया सह ।
पुष्पकं नाम सुश्रोणि भ्रातुर्वैश्रवणस्य मे ॥ 29 ॥
विमानं सूर्यसङ्काशं तरसा निर्जितं मया ।
विशालं रमणीयं च तद्विमानमनुत्तम् ॥ 30 ॥
तत्र सीते मया सार्धं विहरस्व यथासुखम् ।
वदनं पद्मसङ्काशममलं चारुदर्शनम् ।
शोकार्तन्तु वरारोहे न भ्राजति वरानने ॥ 31 ॥
एवं वदति तस्मित्सा वस्त्रान्तेन वराङ्गना ।
पिधायेन्दुनिभं सीता मुखमश्रूण्यवर्तयत् ॥ 32 ॥
ध्यायन्तीं तामिवास्वस्थां दीनां चिन्ताहतप्रभाम् ।
उवाच वचनं पापो रावणो राक्षसेश्वरः ॥ 33 ॥
अलं व्रीडेन वैदेहि धर्मलोपकृतेन च ॥ 34 ॥
आर्षोऽयं दैवनिष्यन्दो यस्त्वामभिगमिष्यति ।
एतौ पादौ मया स्निग्धौ शिरोभिः परिपीडितौ ॥ 35 ॥
प्रसादं कुरु मे क्षिप्रं वश्यो दासोऽहमस्मिते ।
इमाश्शून्य मया वाचश्शुष्यमाणेन भाषिताः ॥ 36 ॥
न चापि रावणः काञ्चिन्मूर्ध्ना स्त्रीं प्रणमेत ह ।
एवमुक्त्वा दशग्रीवो मैथिलीं जनकात्मजाम् ॥ 37 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे पञ्चपञ्चाशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha pañcapañcāśassargaḥ |
sandiśya rākṣasānghorān rāvaṇo'ṣṭau mahābalān |
ātmānaṃ buddhivaiklabyātkṛtakṛtyamamanyata || 1 ||
sa cintayāno vaidehīṃ kāmabāṇasamarpitaḥ |
praviveśa gṛhaṃ ramyaṃ sītāṃ draṣṭumabhitvaran || 2 ||
sa praviśya tu tadveśma rāvaṇo rākṣasādhipaḥ |
apaśyadrākṣasīmadhye sītāṃ śokaparāyaṇām || 3 ||
aśrupūrṇamukhīṃ dīnāṃ śokabhārābhipīḍitām |
vāyuvegairivākrāntāṃ majjantīṃ nāvamarṇave || 4 ||
mṛgayūthaparibhraṣṭāṃ mṛgīṃ śvabhirivāvṛtām |
adhomukhamukhīṃ sītāmabhyetya ca niśācaraḥ || 5 ||
tāṃ tu śokaparāṃ dīnāmavaśāṃ rākṣasādhipaḥ |
sa balāddarśayāmāsa gṛhaṃ devagṛhopamam || 6 ||
harmyaprāsādasambādhaṃ strīsahasraniṣevitam |
nānāpakṣigaṇairjuṣṭaṃ nānāratnasamanvitam || 7 ||
dāntakaistāpanīyaiśca sphāṭikai rājatairapi |
vajravaiḍūryacitraiśca stambhairdṛṣṭimanoharaiḥ || 8 ||
divyadundubhinirhrādaṃ taptakāñcanatoraṇam |
sopānaṃ kāñcanaṃ citramāruroha tayā saha || 9 ||
dāntakā rājatāścaiva gavākṣāḥ priyadarśanāḥ |
hemajālāvatāścāsanstatra prāsādapaṅktayaḥ || 10 ||
sudhāmaṇivicitrāṇi bhūmibhāgāni sarvaśaḥ |
daśagrīvassvabhavane prādarśayata maithilīm || 11 ||
dīrghikāḥ puṣkariṇyaśca nānāvṛkṣasamanvitāḥ |
rāvaṇo darśayāmāsa sītāṃ śokaparāyaṇām || 12 ||
darśayitvā tu vaidehyāḥ kṛtsnaṃ tadbhavanottamam |
uvāca vākyaṃ pāpātmā sītāṃ lobhitumicchayā || 13 ||
daśa rākṣasakoṭyaśca dvāviṃśatirathāparāḥ |
teṣāṃ prabhurahaṃ sīte sarveṣāṃ bhīmakarmaṇām || 14 ||
varjayitvā jarāvṛddhānbālāṃśca rajanīcarān |
sahasramekamekasya mama kāryapurassaram || 15 ||
yadidaṃ rājatantraṃ me tvayi sarvaṃ pratiṣṭhitam |
jīvitaṃ ca viśālākṣi tvaṃ me prāṇairgarīyasī || 16 ||
bahūnāṃstrīsahasrāṇāṃ mama yo'sau parigrahaḥ |
tāsāṃ tvamīśvarā sīte mama bhāryā bhava priye || 17 ||
sādhu kiṃ te'nyayā buddhyā rocayasva vaco mama |
bhajasvamābhitaptasya prasādaṃ kartumarhasi || 18 ||
parikṣiptā samudreṇa laṅkeyaṃ śatayojanā |
neyaṃ dharṣayituṃ śakyā sendrairapi surāsuraiḥ || 19 ||
na deveṣu na yakṣeṣu na gandharveṣu pakṣiṣu |
ahaṃ paśyāmi lokeṣu yo me vīryasamo bhavet || 20 ||
rājyabhraṣṭena dīnena tāpasena gatāyuṣā |
kiṃ kariṣyasi rāmeṇa mānuṣeṇālpatejasā || 21 ||
bhajasva sīte māmeva bhartāhaṃ sadṛśastava |
yauvanaṃ hyadhruvaṃ bhīru ramasveha mayā saha || 22 ||
darśane mākṛthā buddhiṃ rāghavasya varānane |
kāsya śaktirihāgantumapi sīte manorathaiḥ || 23 ||
na śakyo vāyurākāśe pāśairbaddhuṃ mahājavaḥ |
dīpyamānasya vāpyagnergṛhītuṃ vimalāṃ śikhām || 24 ||
trayāṇāmapi lokānāṃ na taṃ paśyāmi śobhane |
vikrameṇa nayedyastvāṃ madbāhuparipālitām || 25 ||
laṅkāyāṃ sumahadrājyamidaṃ tvamanupālaya |
tvatpreṣyā madvidhāścaiva devāścāpi carācarāḥ || 26 ||
abhiṣekodakaklinnā tuṣṭā ca ramayasva mām |
duṣkṛtaṃ yatparā karma vanavāsena tadgatam || 27 ||
yaśca te sukṛto dharmastasyeha phalamāpnuhi |
iha mālyāni sarvāṇi divyagandhāni maithili || 28 ||
bhūṣaṇāni ca mukhyāni sevasva ca mayā saha |
puṣpakaṃ nāma suśroṇi bhrāturvaiśravaṇasya me || 29 ||
vimānaṃ sūryasaṅkāśaṃ tarasā nirjitaṃ mayā |
viśālaṃ ramaṇīyaṃ ca tadvimānamanuttam || 30 ||
tatra sīte mayā sārdhaṃ viharasva yathāsukham |
vadanaṃ padmasaṅkāśamamalaṃ cārudarśanam |
śokārtantu varārohe na bhrājati varānane || 31 ||
evaṃ vadati tasmitsā vastrāntena varāṅganā |
pidhāyendunibhaṃ sītā mukhamaśrūṇyavartayat || 32 ||
dhyāyantīṃ tāmivāsvasthāṃ dīnāṃ cintāhataprabhām |
uvāca vacanaṃ pāpo rāvaṇo rākṣaseśvaraḥ || 33 ||
alaṃ vrīḍena vaidehi dharmalopakṛtena ca || 34 ||
ārṣo'yaṃ daivaniṣyando yastvāmabhigamiṣyati |
etau pādau mayā snigdhau śirobhiḥ paripīḍitau || 35 ||
prasādaṃ kuru me kṣipraṃ vaśyo dāso'hamasmite |
imāśśūnya mayā vācaśśuṣyamāṇena bhāṣitāḥ || 36 ||
na cāpi rāvaṇaḥ kāñcinmūrdhnā strīṃ praṇameta ha |
evamuktvā daśagrīvo maithilīṃ janakātmajām || 37 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe pañcapañcāśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.