ଓଁ ଅସ୍ଯ ଶ୍ରୀମହାଗଣପତି ମନ୍ତ୍ରଵିଗ୍ରହ କଵଚସ୍ଯ । ଶ୍ରୀଶିଵ ଋଷିଃ । ଦେଵୀଗାଯତ୍ରୀ ଛନ୍ଦଃ । ଶ୍ରୀ ମହାଗଣପତିର୍ଦେଵତା । ଓଁ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ ଗ୍ଲୌଂ ଗଂ ବୀଜାନି । ଗଣପତଯେ ଵରଵରଦେତି ଶକ୍ତିଃ । ସର୍ଵଜନଂ ମେ ଵଶମାନଯ ସ୍ଵାହା କୀଲକମ୍ । ଶ୍ରୀ ମହାଗଣପତିପ୍ରସାଦସିଦ୍ଧ୍ଯର୍ଥେ ଜପେ ଵିନିଯୋଗଃ ।
କରନ୍ଯାସଃ ।
ଓଁ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ – ଅଙ୍ଗୁଷ୍ଠାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ଗ୍ଲୌଂ ଗଂ ଗଣପତଯେ – ତର୍ଜନୀଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ଵରଵରଦ – ମଧ୍ଯମାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ସର୍ଵଜନଂ ମେ – ଅନାମିକାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ଵଶମାନଯ – କନିଷ୍ଠିକାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ସ୍ଵାହା – କରତଲ କରପୃଷ୍ଠାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ନ୍ଯାସଃ ।
ଓଁ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ – ହୃଦଯାଯ ନମଃ ।
ଗ୍ଲୌଂ ଗଂ ଗଣପତଯେ – ଶିରସେ ସ୍ଵାହା ।
ଵରଵରଦ – ଶିଖାଯୈ ଵଷଟ୍ ।
ସର୍ଵଜନଂ ମେ – କଵଚାଯ ହୁମ୍ ।
ଵଶମାନଯ – ନେତ୍ରତ୍ରଯାଯ ଵୌଷଟ୍ ।
ସ୍ଵାହା – ଅସ୍ତ୍ରାଯ ଫଟ୍ ।
ଧ୍ଯାନମ୍ –
ବୀଜାପୂରଗଦେକ୍ଷୁକାର୍ମୁକ ଋଜା ଚକ୍ରାବ୍ଜପାଶୋତ୍ପଲ
ଵ୍ରୀହ୍ଯଗ୍ରସ୍ଵଵିଷାଣରତ୍ନକଲଶପ୍ରୋଦ୍ଯତ୍କରାମ୍ଭୋରୁହଃ ।
ଧ୍ଯେଯୋ ଵଲ୍ଲଭଯା ସପଦ୍ମକରଯା ଶ୍ଲିଷ୍ଟୋଜ୍ଵଲଦ୍ଭୂଷଯା
ଵିଶ୍ଵୋତ୍ପତ୍ତିଵିପତ୍ତିସଂସ୍ଥିତିକରୋ ଵିଘ୍ନେଶ ଇଷ୍ଟାର୍ଥଦଃ ।
ଇତି ଧ୍ଯାତ୍ଵା । ଲଂ ଇତ୍ଯାଦି ମାନସୋପଚାରୈଃ ସମ୍ପୂଜ୍ଯ କଵଚଂ ପଠେତ୍ ।
ଓଙ୍କାରୋ ମେ ଶିରଃ ପାତୁ ଶ୍ରୀଙ୍କାରଃ ପାତୁ ଫାଲକମ୍ ।
ହ୍ରୀଂ ବୀଜଂ ମେ ଲଲାଟେଽଵ୍ଯାତ୍ କ୍ଲୀଂ ବୀଜଂ ଭ୍ରୂଯୁଗଂ ମମ ॥ 1 ॥
ଗ୍ଲୌଂ ବୀଜଂ ନେତ୍ରଯୋଃ ପାତୁ ଗଂ ବୀଜଂ ପାତୁ ନାସିକାମ୍ ।
ଗଂ ବୀଜଂ ମୁଖପଦ୍ମେଽଵ୍ଯାଦ୍ମହାସିଦ୍ଧିଫଲପ୍ରଦମ୍ ॥ 2 ॥
ଣକାରୋ ଦନ୍ତଯୋଃ ପାତୁ ପକାରୋ ଲମ୍ବିକାଂ ମମ ।
ତକାରଃ ପାତୁ ମେ ତାଲ୍ଵୋର୍ଯେକାର ଓଷ୍ଠଯୋର୍ମମ ॥ 3 ॥
ଵକାରଃ କଣ୍ଠଦେଶେଽଵ୍ଯାଦ୍ରକାରଶ୍ଚୋପକଣ୍ଠକେ ।
ଦ୍ଵିତୀଯସ୍ତୁ ଵକାରୋ ମେ ହୃଦଯଂ ପାତୁ ସର୍ଵଦା ॥ 4 ॥
ରକାରସ୍ତୁ ଦ୍ଵିତୀଯୋ ଵୈ ଉଭୌ ପାର୍ଶ୍ଵୌ ସଦା ମମ ।
ଦକାର ଉଦରେ ପାତୁ ସକାରୋ ନାଭିମଣ୍ଡଲେ ॥ 5 ॥
ର୍ଵକାରଃ ପାତୁ ମେ ଲିଙ୍ଗଂ ଜକାରଃ ପାତୁ ଗୁହ୍ଯକେ ।
ନକାରଃ ପାତୁ ମେ ଜଙ୍ଘେ ମେକାରୋ ଜାନୁନୋର୍ଦ୍ଵଯୋଃ ॥ 6 ॥
ଵକାରଃ ପାତୁ ମେ ଗୁଲ୍ଫୌ ଶକାରଃ ପାଦଯୋର୍ଦ୍ଵଯୋଃ ।
ମାକାରସ୍ତୁ ସଦା ପାତୁ ଦକ୍ଷପାଦାଙ୍ଗୁଲୀଷୁ ଚ ॥ 7 ॥
ନକାରସ୍ତୁ ସଦା ପାତୁ ଵାମପାଦାଙ୍ଗୁଲୀଷୁ ଚ ।
ଯକାରୋ ମେ ସଦା ପାତୁ ଦକ୍ଷପାଦତଲେ ତଥା ॥ 8 ॥
ସ୍ଵାକାରୋ ବ୍ରହ୍ମରୂପାଖ୍ଯୋ ଵାମପାଦତଲେ ତଥା ।
ହାକାରଃ ସର୍ଵଦା ପାତୁ ସର୍ଵାଙ୍ଗେ ଗଣପଃ ପ୍ରଭୁଃ ॥ 9 ॥
ପୂର୍ଵେ ମାଂ ପାତୁ ଶ୍ରୀରୁଦ୍ରଃ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ ଫଟ୍ କଲାଧରଃ ।
ଆଗ୍ନେଯ୍ଯାଂ ମେ ସଦା ପାତୁ ହ୍ରୀଂ ଶ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ ଲୋକମୋହନଃ ॥ 10 ॥
ଦକ୍ଷିଣେ ଶ୍ରୀଯମଃ ପାତୁ କ୍ରୀଂ ହ୍ରଂ ଐଂ ହ୍ରୀଂ ହ୍ସ୍ରୌଂ ନମଃ ।
ନୈରୃତ୍ଯେ ନିରୃତିଃ ପାତୁ ଆଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ରୋଂ କ୍ରୋଂ ନମୋ ନମଃ ॥ 11 ॥
ପଶ୍ଚିମେ ଵରୁଣଃ ପାତୁ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ ଫଟ୍ ହ୍ସ୍ରୌଂ ନମଃ ।
ଵାଯୁର୍ମେ ପାତୁ ଵାଯଵ୍ଯେ ହ୍ରୂଂ ହ୍ରୀଂ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ସ୍ଫ୍ରେଂ ନମୋ ନମଃ ॥ 12 ॥
ଉତ୍ତରେ ଧନଦଃ ପାତୁ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ ଶ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ ଧନେଶ୍ଵରଃ ।
ଈଶାନ୍ଯେ ପାତୁ ମାଂ ଦେଵୋ ହ୍ରୌଂ ହ୍ରୀଂ ଜୂଂ ସଃ ସଦାଶିଵଃ ॥ 13 ॥
ପ୍ରପନ୍ନପାରିଜାତାଯ ସ୍ଵାହା ମାଂ ପାତୁ ଈଶ୍ଵରଃ ।
ଊର୍ଧ୍ଵଂ ମେ ସର୍ଵଦା ପାତୁ ଗଂ ଗ୍ଲୌଂ କ୍ଲୀଂ ହ୍ସ୍ରୌଂ ନମୋ ନମଃ ॥ 14 ॥
ଅନନ୍ତାଯ ନମଃ ସ୍ଵାହା ଅଧସ୍ତାଦ୍ଦିଶି ରକ୍ଷତୁ ।
ପୂର୍ଵେ ମାଂ ଗଣପଃ ପାତୁ ଦକ୍ଷିଣେ କ୍ଷେତ୍ରପାଲକଃ ॥ 15 ॥
ପଶ୍ଚିମେ ପାତୁ ମାଂ ଦୁର୍ଗା ଐଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ ଚଣ୍ଡିକା ଶିଵା ।
ଉତ୍ତରେ ଵଟୁକଃ ପାତୁ ହ୍ରୀଂ ଵଂ ଵଂ ଵଟୁକଃ ଶିଵଃ ॥ 16 ॥
ସ୍ଵାହା ସର୍ଵାର୍ଥସିଦ୍ଧେଶ୍ଚ ଦାଯକୋ ଵିଶ୍ଵନାଯକଃ ।
ପୁନଃ ପୂର୍ଵେ ଚ ମାଂ ପାତୁ ଶ୍ରୀମାନସିତଭୈରଵଃ ॥ 17 ॥
ଆଗ୍ନେଯ୍ଯାଂ ପାତୁ ନୋ ହ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ ହ୍ରୁଂ କ୍ରୋଂ କ୍ରୋଂ ରୁରୁଭୈରଵଃ ।
ଦକ୍ଷିଣେ ପାତୁ ମାଂ କ୍ରୌଂ କ୍ରୋଂ ହ୍ରୈଂ ହ୍ରୈଂ ମେ ଚଣ୍ଡଭୈରଵଃ ॥ 18 ॥
ନୈରୃତ୍ଯେ ପାତୁ ମାଂ ହ୍ରୀଂ ହ୍ରୂଂ ହ୍ରୌଂ ହ୍ରୌଂ ହ୍ରୀଂ ହ୍ସ୍ରୈଂ ନମୋ ନମଃ ।
ସ୍ଵାହା ମେ ସର୍ଵଭୂତାତ୍ମା ପାତୁ ମାଂ କ୍ରୋଧଭୈରଵଃ ॥ 19 ॥
ପଶ୍ଚିମେ ଈଶ୍ଵରଃ ପାତୁ କ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ ଉନ୍ମତ୍ତଭୈରଵଃ ।
ଵାଯଵ୍ଯେ ପାତୁ ମାଂ ହ୍ରୀଂ କ୍ଲୀଂ କପାଲୀ କମଲେକ୍ଷଣଃ ॥ 20 ॥
ଉତ୍ତରେ ପାତୁ ମାଂ ଦେଵୋ ହ୍ରୀଂ ହ୍ରୀଂ ଭୀଷଣଭୈରଵଃ ।
ଈଶାନ୍ଯେ ପାତୁ ମାଂ ଦେଵଃ କ୍ଲୀଂ ହ୍ରୀଂ ସଂହାରଭୈରଵଃ ॥ 21 ॥
ଊର୍ଧ୍ଵଂ ମେ ପାତୁ ଦେଵେଶଃ ଶ୍ରୀସମ୍ମୋହନଭୈରଵଃ ।
ଅଧସ୍ତାଦ୍ଵଟୁକଃ ପାତୁ ସର୍ଵତଃ କାଲଭୈରଵଃ ॥ 22 ॥
ଇତୀଦଂ କଵଚଂ ଦିଵ୍ଯଂ ବ୍ରହ୍ମଵିଦ୍ଯାକଲେଵରମ୍ ।
ଗୋପନୀଯଂ ପ୍ରଯତ୍ନେନ ଯଦୀଚ୍ଛେଦାତ୍ମନଃ ସୁଖମ୍ ॥ 23 ॥
ଜନନୀଜାରଵଦ୍ଗୋପ୍ଯା ଵିଦ୍ଯୈଷେତ୍ଯାଗମା ଜଗୁଃ ।
ଅଷ୍ଟମ୍ଯାଂ ଚ ଚତୁର୍ଦଶ୍ଯାଂ ସଙ୍କ୍ରାନ୍ତୌ ଗ୍ରହଣେଷ୍ଵପି ॥ 24 ॥
ଭୌମେଽଵଶ୍ଯଂ ପଠେଦ୍ଧୀରୋ ମୋହଯତ୍ଯଖିଲଂ ଜଗତ୍ ।
ଏକାଵୃତ୍ଯା ଭଵେଦ୍ଵିଦ୍ଯା ଦ୍ଵିରାଵୃତ୍ଯା ଧନଂ ଲଭେତ୍ ॥ 25 ॥
ତ୍ରିରାଵୃତ୍ଯା ରାଜଵଶ୍ଯଂ ତୁର୍ଯାଵୃତ୍ଯାଽଖିଲାଃ ପ୍ରଜାଃ ।
ପଞ୍ଚାଵୃତ୍ଯା ଗ୍ରାମଵଶ୍ଯଂ ଷଡାଵୃତ୍ଯା ଚ ମନ୍ତ୍ରିଣଃ ॥ 26 ॥
ସପ୍ତାଵୃତ୍ଯା ସଭାଵଶ୍ଯା ଅଷ୍ଟାଵୃତ୍ଯା ଭୁଵଃ ଶ୍ରିଯମ୍ ।
ନଵାଵୃତ୍ଯା ଚ ନାରୀଣାଂ ସର୍ଵାକର୍ଷଣକାରକମ୍ ॥ 27 ॥
ଦଶାଵୃତ୍ତୀଃ ପଠେନ୍ନିତ୍ଯଂ ଷଣ୍ମାସାଭ୍ଯାସଯୋଗତଃ ।
ଦେଵତା ଵଶମାଯାତି କିଂ ପୁନର୍ମାନଵା ଭୁଵି ॥ 28 ॥
କଵଚସ୍ଯ ଚ ଦିଵ୍ଯସ୍ଯ ସହସ୍ରାଵର୍ତନାନ୍ନରଃ ।
ଦେଵତାଦର୍ଶନଂ ସଦ୍ଯୋ ନାତ୍ରକାର୍ଯା ଵିଚାରଣା ॥ 29 ॥
ଅର୍ଧରାତ୍ରେ ସମୁତ୍ଥାଯ ଚତୁର୍ଥ୍ଯାଂ ଭୃଗୁଵାସରେ ।
ରକ୍ତମାଲାମ୍ବରଧରୋ ରକ୍ତଗନ୍ଧାନୁଲେପନଃ ॥ 30 ॥
ସାଵଧାନେନ ମନସା ପଠେଦେକୋତ୍ତରଂ ଶତମ୍ ।
ସ୍ଵପ୍ନେ ମୂର୍ତିମଯଂ ଦେଵଂ ପଶ୍ଯତ୍ଯେଵ ନ ସଂଶଯଃ ॥ 31 ॥
ଇଦଂ କଵଚମଜ୍ଞାତ୍ଵା ଗଣେଶଂ ଭଜତେ ନରଃ ।
କୋଟିଲକ୍ଷଂ ପ୍ରଜପ୍ତ୍ଵାପି ନ ମନ୍ତ୍ରଂ ସିଦ୍ଧିଦୋ ଭଵେତ୍ ॥ 32 ॥
ପୁଷ୍ପାଞ୍ଜଲ୍ଯଷ୍ଟକଂ ଦତ୍ଵା ମୂଲେନୈଵ ସକୃତ୍ ପଠେତ୍ ।
ଅପିଵର୍ଷସହସ୍ରାଣାଂ ପୂଜାଯାଃ ଫଲମାପ୍ନୁଯାତ୍ ॥ 33 ॥
ଭୂର୍ଜେ ଲିଖିତ୍ଵା ସ୍ଵର୍ଣସ୍ତାଂ ଗୁଟିକାଂ ଧାରଯେଦ୍ଯଦି ।
କଣ୍ଠେ ଵା ଦକ୍ଷିଣେ ବାହୌ ସକୁର୍ଯାଦ୍ଦାସଵଜ୍ଜଗତ୍ ॥ 34 ॥
ନ ଦେଯଂ ପରଶିଷ୍ଯେଭ୍ଯୋ ଦେଯଂ ଶିଷ୍ଯେଭ୍ଯ ଏଵ ଚ ।
ଅଭକ୍ତେଭ୍ଯୋପି ପୁତ୍ରେଭ୍ଯୋ ଦତ୍ଵା ନରକମାପ୍ନୁଯାତ୍ ॥ 35 ॥
ଗଣେଶଭକ୍ତିଯୁକ୍ତାଯ ସାଧଵେ ଚ ପ୍ରଯତ୍ନତଃ ।
ଦାତଵ୍ଯଂ ତେନ ଵିଘ୍ନେଶଃ ସୁପ୍ରସନ୍ନୋ ଭଵିଷ୍ଯତି ॥ 36 ॥
ଇତି ଶ୍ରୀଦେଵୀରହସ୍ଯେ ଶ୍ରୀମହାଗଣପତି ମନ୍ତ୍ରଵିଗ୍ରହକଵଚଂ ସମ୍ପୂର୍ଣମ୍ ।
Roman (IAST) Transliteration
oṃ asya śrīmahāgaṇapati mantravigraha kavacasya | śrīśiva ṛṣiḥ | devīgāyatrī chandaḥ | śrī mahāgaṇapatirdevatā | oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ glauṃ gaṃ bījāni | gaṇapataye varavaradeti śaktiḥ | sarvajanaṃ me vaśamānaya svāhā kīlakam | śrī mahāgaṇapatiprasādasiddhyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – tarjanībhyāṃ namaḥ |
varavarada – madhyamābhyāṃ namaḥ |
sarvajanaṃ me – anāmikābhyāṃ namaḥ |
vaśamānaya – kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
svāhā – karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – hṛdayāya namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – śirase svāhā |
varavarada – śikhāyai vaṣaṭ |
sarvajanaṃ me – kavacāya hum |
vaśamānaya – netratrayāya vauṣaṭ |
svāhā – astrāya phaṭ |
dhyānam –
bījāpūragadekṣukārmuka ṛjā cakrābjapāśotpala
vrīhyagrasvaviṣāṇaratnakalaśaprodyatkarāmbhoruhaḥ |
dhyeyo vallabhayā sapadmakarayā śliṣṭojvaladbhūṣayā
viśvotpattivipattisaṃsthitikaro vighneśa iṣṭārthadaḥ |
iti dhyātvā | laṃ ityādi mānasopacāraiḥ sampūjya kavacaṃ paṭhet |
oṅkāro me śiraḥ pātu śrīṅkāraḥ pātu phālakam |
hrīṃ bījaṃ me lalāṭe'vyāt klīṃ bījaṃ bhrūyugaṃ mama || 1 ||
glauṃ bījaṃ netrayoḥ pātu gaṃ bījaṃ pātu nāsikām |
gaṃ bījaṃ mukhapadme'vyādmahāsiddhiphalapradam || 2 ||
ṇakāro dantayoḥ pātu pakāro lambikāṃ mama |
takāraḥ pātu me tālvoryekāra oṣṭhayormama || 3 ||
vakāraḥ kaṇṭhadeśe'vyādrakāraścopakaṇṭhake |
dvitīyastu vakāro me hṛdayaṃ pātu sarvadā || 4 ||
rakārastu dvitīyo vai ubhau pārśvau sadā mama |
dakāra udare pātu sakāro nābhimaṇḍale || 5 ||
rvakāraḥ pātu me liṅgaṃ jakāraḥ pātu guhyake |
nakāraḥ pātu me jaṅghe mekāro jānunordvayoḥ || 6 ||
vakāraḥ pātu me gulphau śakāraḥ pādayordvayoḥ |
mākārastu sadā pātu dakṣapādāṅgulīṣu ca || 7 ||
nakārastu sadā pātu vāmapādāṅgulīṣu ca |
yakāro me sadā pātu dakṣapādatale tathā || 8 ||
svākāro brahmarūpākhyo vāmapādatale tathā |
hākāraḥ sarvadā pātu sarvāṅge gaṇapaḥ prabhuḥ || 9 ||
pūrve māṃ pātu śrīrudraḥ śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ kalādharaḥ |
āgneyyāṃ me sadā pātu hrīṃ śrīṃ klīṃ lokamohanaḥ || 10 ||
dakṣiṇe śrīyamaḥ pātu krīṃ hraṃ aiṃ hrīṃ hsrauṃ namaḥ |
nairṛtye nirṛtiḥ pātu āṃ hrīṃ kroṃ kroṃ namo namaḥ || 11 ||
paścime varuṇaḥ pātu śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ hsrauṃ namaḥ |
vāyurme pātu vāyavye hrūṃ hrīṃ śrīṃ hsphreṃ namo namaḥ || 12 ||
uttare dhanadaḥ pātu śrīṃ hrīṃ śrīṃ hrīṃ dhaneśvaraḥ |
īśānye pātu māṃ devo hrauṃ hrīṃ jūṃ saḥ sadāśivaḥ || 13 ||
prapannapārijātāya svāhā māṃ pātu īśvaraḥ |
ūrdhvaṃ me sarvadā pātu gaṃ glauṃ klīṃ hsrauṃ namo namaḥ || 14 ||
anantāya namaḥ svāhā adhastāddiśi rakṣatu |
pūrve māṃ gaṇapaḥ pātu dakṣiṇe kṣetrapālakaḥ || 15 ||
paścime pātu māṃ durgā aiṃ hrīṃ klīṃ caṇḍikā śivā |
uttare vaṭukaḥ pātu hrīṃ vaṃ vaṃ vaṭukaḥ śivaḥ || 16 ||
svāhā sarvārthasiddheśca dāyako viśvanāyakaḥ |
punaḥ pūrve ca māṃ pātu śrīmānasitabhairavaḥ || 17 ||
āgneyyāṃ pātu no hrīṃ hrīṃ hruṃ kroṃ kroṃ rurubhairavaḥ |
dakṣiṇe pātu māṃ krauṃ kroṃ hraiṃ hraiṃ me caṇḍabhairavaḥ || 18 ||
nairṛtye pātu māṃ hrīṃ hrūṃ hrauṃ hrauṃ hrīṃ hsraiṃ namo namaḥ |
svāhā me sarvabhūtātmā pātu māṃ krodhabhairavaḥ || 19 ||
paścime īśvaraḥ pātu krīṃ klīṃ unmattabhairavaḥ |
vāyavye pātu māṃ hrīṃ klīṃ kapālī kamalekṣaṇaḥ || 20 ||
uttare pātu māṃ devo hrīṃ hrīṃ bhīṣaṇabhairavaḥ |
īśānye pātu māṃ devaḥ klīṃ hrīṃ saṃhārabhairavaḥ || 21 ||
ūrdhvaṃ me pātu deveśaḥ śrīsammohanabhairavaḥ |
adhastādvaṭukaḥ pātu sarvataḥ kālabhairavaḥ || 22 ||
itīdaṃ kavacaṃ divyaṃ brahmavidyākalevaram |
gopanīyaṃ prayatnena yadīcchedātmanaḥ sukham || 23 ||
jananījāravadgopyā vidyaiṣetyāgamā jaguḥ |
aṣṭamyāṃ ca caturdaśyāṃ saṅkrāntau grahaṇeṣvapi || 24 ||
bhaume'vaśyaṃ paṭheddhīro mohayatyakhilaṃ jagat |
ekāvṛtyā bhavedvidyā dvirāvṛtyā dhanaṃ labhet || 25 ||
trirāvṛtyā rājavaśyaṃ turyāvṛtyā'khilāḥ prajāḥ |
pañcāvṛtyā grāmavaśyaṃ ṣaḍāvṛtyā ca mantriṇaḥ || 26 ||
saptāvṛtyā sabhāvaśyā aṣṭāvṛtyā bhuvaḥ śriyam |
navāvṛtyā ca nārīṇāṃ sarvākarṣaṇakārakam || 27 ||
daśāvṛttīḥ paṭhennityaṃ ṣaṇmāsābhyāsayogataḥ |
devatā vaśamāyāti kiṃ punarmānavā bhuvi || 28 ||
kavacasya ca divyasya sahasrāvartanānnaraḥ |
devatādarśanaṃ sadyo nātrakāryā vicāraṇā || 29 ||
ardharātre samutthāya caturthyāṃ bhṛguvāsare |
raktamālāmbaradharo raktagandhānulepanaḥ || 30 ||
sāvadhānena manasā paṭhedekottaraṃ śatam |
svapne mūrtimayaṃ devaṃ paśyatyeva na saṃśayaḥ || 31 ||
idaṃ kavacamajñātvā gaṇeśaṃ bhajate naraḥ |
koṭilakṣaṃ prajaptvāpi na mantraṃ siddhido bhavet || 32 ||
puṣpāñjalyaṣṭakaṃ datvā mūlenaiva sakṛt paṭhet |
apivarṣasahasrāṇāṃ pūjāyāḥ phalamāpnuyāt || 33 ||
bhūrje likhitvā svarṇastāṃ guṭikāṃ dhārayedyadi |
kaṇṭhe vā dakṣiṇe bāhau sakuryāddāsavajjagat || 34 ||
na deyaṃ paraśiṣyebhyo deyaṃ śiṣyebhya eva ca |
abhaktebhyopi putrebhyo datvā narakamāpnuyāt || 35 ||
gaṇeśabhaktiyuktāya sādhave ca prayatnataḥ |
dātavyaṃ tena vighneśaḥ suprasanno bhaviṣyati || 36 ||
iti śrīdevīrahasye śrīmahāgaṇapati mantravigrahakavacaṃ sampūrṇam |
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ अस्य श्रीमहागणपति मन्त्रविग्रह कवचस्य । श्रीशिव ऋषिः । देवीगायत्री छन्दः । श्री महागणपतिर्देवता । ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं ग्लौं गं बीजानि । गणपतये वरवरदेति शक्तिः । सर्वजनं मे वशमानय स्वाहा कीलकम् । श्री महागणपतिप्रसादसिद्ध्यर्थे जपे विनियोगः ।
करन्यासः ।
ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं – अङ्गुष्ठाभ्यां नमः ।
ग्लौं गं गणपतये – तर्जनीभ्यां नमः ।
वरवरद – मध्यमाभ्यां नमः ।
सर्वजनं मे – अनामिकाभ्यां नमः ।
वशमानय – कनिष्ठिकाभ्यां नमः ।
स्वाहा – करतल करपृष्ठाभ्यां नमः ।
न्यासः ।
ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं – हृदयाय नमः ।
ग्लौं गं गणपतये – शिरसे स्वाहा ।
वरवरद – शिखायै वषट् ।
सर्वजनं मे – कवचाय हुम् ।
वशमानय – नेत्रत्रयाय वौषट् ।
स्वाहा – अस्त्राय फट् ।
ध्यानम् –
बीजापूरगदेक्षुकार्मुक ऋजा चक्राब्जपाशोत्पल
व्रीह्यग्रस्वविषाणरत्नकलशप्रोद्यत्कराम्भोरुहः ।
ध्येयो वल्लभया सपद्मकरया श्लिष्टोज्वलद्भूषया
विश्वोत्पत्तिविपत्तिसंस्थितिकरो विघ्नेश इष्टार्थदः ।
इति ध्यात्वा । लं इत्यादि मानसोपचारैः सम्पूज्य कवचं पठेत् ।
ओङ्कारो मे शिरः पातु श्रीङ्कारः पातु फालकम् ।
ह्रीं बीजं मे ललाटेऽव्यात् क्लीं बीजं भ्रूयुगं मम ॥ 1 ॥
ग्लौं बीजं नेत्रयोः पातु गं बीजं पातु नासिकाम् ।
गं बीजं मुखपद्मेऽव्याद्महासिद्धिफलप्रदम् ॥ 2 ॥
णकारो दन्तयोः पातु पकारो लम्बिकां मम ।
तकारः पातु मे ताल्वोर्येकार ओष्ठयोर्मम ॥ 3 ॥
वकारः कण्ठदेशेऽव्याद्रकारश्चोपकण्ठके ।
द्वितीयस्तु वकारो मे हृदयं पातु सर्वदा ॥ 4 ॥
रकारस्तु द्वितीयो वै उभौ पार्श्वौ सदा मम ।
दकार उदरे पातु सकारो नाभिमण्डले ॥ 5 ॥
र्वकारः पातु मे लिङ्गं जकारः पातु गुह्यके ।
नकारः पातु मे जङ्घे मेकारो जानुनोर्द्वयोः ॥ 6 ॥
वकारः पातु मे गुल्फौ शकारः पादयोर्द्वयोः ।
माकारस्तु सदा पातु दक्षपादाङ्गुलीषु च ॥ 7 ॥
नकारस्तु सदा पातु वामपादाङ्गुलीषु च ।
यकारो मे सदा पातु दक्षपादतले तथा ॥ 8 ॥
स्वाकारो ब्रह्मरूपाख्यो वामपादतले तथा ।
हाकारः सर्वदा पातु सर्वाङ्गे गणपः प्रभुः ॥ 9 ॥
पूर्वे मां पातु श्रीरुद्रः श्रीं ह्रीं क्लीं फट् कलाधरः ।
आग्नेय्यां मे सदा पातु ह्रीं श्रीं क्लीं लोकमोहनः ॥ 10 ॥
दक्षिणे श्रीयमः पातु क्रीं ह्रं ऐं ह्रीं ह्स्रौं नमः ।
नैरृत्ये निरृतिः पातु आं ह्रीं क्रों क्रों नमो नमः ॥ 11 ॥
पश्चिमे वरुणः पातु श्रीं ह्रीं क्लीं फट् ह्स्रौं नमः ।
वायुर्मे पातु वायव्ये ह्रूं ह्रीं श्रीं ह्स्फ्रें नमो नमः ॥ 12 ॥
उत्तरे धनदः पातु श्रीं ह्रीं श्रीं ह्रीं धनेश्वरः ।
ईशान्ये पातु मां देवो ह्रौं ह्रीं जूं सः सदाशिवः ॥ 13 ॥
प्रपन्नपारिजाताय स्वाहा मां पातु ईश्वरः ।
ऊर्ध्वं मे सर्वदा पातु गं ग्लौं क्लीं ह्स्रौं नमो नमः ॥ 14 ॥
अनन्ताय नमः स्वाहा अधस्ताद्दिशि रक्षतु ।
पूर्वे मां गणपः पातु दक्षिणे क्षेत्रपालकः ॥ 15 ॥
पश्चिमे पातु मां दुर्गा ऐं ह्रीं क्लीं चण्डिका शिवा ।
उत्तरे वटुकः पातु ह्रीं वं वं वटुकः शिवः ॥ 16 ॥
स्वाहा सर्वार्थसिद्धेश्च दायको विश्वनायकः ।
पुनः पूर्वे च मां पातु श्रीमानसितभैरवः ॥ 17 ॥
आग्नेय्यां पातु नो ह्रीं ह्रीं ह्रुं क्रों क्रों रुरुभैरवः ।
दक्षिणे पातु मां क्रौं क्रों ह्रैं ह्रैं मे चण्डभैरवः ॥ 18 ॥
नैरृत्ये पातु मां ह्रीं ह्रूं ह्रौं ह्रौं ह्रीं ह्स्रैं नमो नमः ।
स्वाहा मे सर्वभूतात्मा पातु मां क्रोधभैरवः ॥ 19 ॥
पश्चिमे ईश्वरः पातु क्रीं क्लीं उन्मत्तभैरवः ।
वायव्ये पातु मां ह्रीं क्लीं कपाली कमलेक्षणः ॥ 20 ॥
उत्तरे पातु मां देवो ह्रीं ह्रीं भीषणभैरवः ।
ईशान्ये पातु मां देवः क्लीं ह्रीं संहारभैरवः ॥ 21 ॥
ऊर्ध्वं मे पातु देवेशः श्रीसम्मोहनभैरवः ।
अधस्ताद्वटुकः पातु सर्वतः कालभैरवः ॥ 22 ॥
इतीदं कवचं दिव्यं ब्रह्मविद्याकलेवरम् ।
गोपनीयं प्रयत्नेन यदीच्छेदात्मनः सुखम् ॥ 23 ॥
जननीजारवद्गोप्या विद्यैषेत्यागमा जगुः ।
अष्टम्यां च चतुर्दश्यां सङ्क्रान्तौ ग्रहणेष्वपि ॥ 24 ॥
भौमेऽवश्यं पठेद्धीरो मोहयत्यखिलं जगत् ।
एकावृत्या भवेद्विद्या द्विरावृत्या धनं लभेत् ॥ 25 ॥
त्रिरावृत्या राजवश्यं तुर्यावृत्याऽखिलाः प्रजाः ।
पञ्चावृत्या ग्रामवश्यं षडावृत्या च मन्त्रिणः ॥ 26 ॥
सप्तावृत्या सभावश्या अष्टावृत्या भुवः श्रियम् ।
नवावृत्या च नारीणां सर्वाकर्षणकारकम् ॥ 27 ॥
दशावृत्तीः पठेन्नित्यं षण्मासाभ्यासयोगतः ।
देवता वशमायाति किं पुनर्मानवा भुवि ॥ 28 ॥
कवचस्य च दिव्यस्य सहस्रावर्तनान्नरः ।
देवतादर्शनं सद्यो नात्रकार्या विचारणा ॥ 29 ॥
अर्धरात्रे समुत्थाय चतुर्थ्यां भृगुवासरे ।
रक्तमालाम्बरधरो रक्तगन्धानुलेपनः ॥ 30 ॥
सावधानेन मनसा पठेदेकोत्तरं शतम् ।
स्वप्ने मूर्तिमयं देवं पश्यत्येव न संशयः ॥ 31 ॥
इदं कवचमज्ञात्वा गणेशं भजते नरः ।
कोटिलक्षं प्रजप्त्वापि न मन्त्रं सिद्धिदो भवेत् ॥ 32 ॥
पुष्पाञ्जल्यष्टकं दत्वा मूलेनैव सकृत् पठेत् ।
अपिवर्षसहस्राणां पूजायाः फलमाप्नुयात् ॥ 33 ॥
भूर्जे लिखित्वा स्वर्णस्तां गुटिकां धारयेद्यदि ।
कण्ठे वा दक्षिणे बाहौ सकुर्याद्दासवज्जगत् ॥ 34 ॥
न देयं परशिष्येभ्यो देयं शिष्येभ्य एव च ।
अभक्तेभ्योपि पुत्रेभ्यो दत्वा नरकमाप्नुयात् ॥ 35 ॥
गणेशभक्तियुक्ताय साधवे च प्रयत्नतः ।
दातव्यं तेन विघ्नेशः सुप्रसन्नो भविष्यति ॥ 36 ॥
इति श्रीदेवीरहस्ये श्रीमहागणपति मन्त्रविग्रहकवचं सम्पूर्णम् ।
oṃ asya śrīmahāgaṇapati mantravigraha kavacasya | śrīśiva ṛṣiḥ | devīgāyatrī chandaḥ | śrī mahāgaṇapatirdevatā | oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ glauṃ gaṃ bījāni | gaṇapataye varavaradeti śaktiḥ | sarvajanaṃ me vaśamānaya svāhā kīlakam | śrī mahāgaṇapatiprasādasiddhyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – tarjanībhyāṃ namaḥ |
varavarada – madhyamābhyāṃ namaḥ |
sarvajanaṃ me – anāmikābhyāṃ namaḥ |
vaśamānaya – kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
svāhā – karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – hṛdayāya namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – śirase svāhā |
varavarada – śikhāyai vaṣaṭ |
sarvajanaṃ me – kavacāya hum |
vaśamānaya – netratrayāya vauṣaṭ |
svāhā – astrāya phaṭ |
dhyānam –
bījāpūragadekṣukārmuka ṛjā cakrābjapāśotpala
vrīhyagrasvaviṣāṇaratnakalaśaprodyatkarāmbhoruhaḥ |
dhyeyo vallabhayā sapadmakarayā śliṣṭojvaladbhūṣayā
viśvotpattivipattisaṃsthitikaro vighneśa iṣṭārthadaḥ |
iti dhyātvā | laṃ ityādi mānasopacāraiḥ sampūjya kavacaṃ paṭhet |
oṅkāro me śiraḥ pātu śrīṅkāraḥ pātu phālakam |
hrīṃ bījaṃ me lalāṭe'vyāt klīṃ bījaṃ bhrūyugaṃ mama || 1 ||
glauṃ bījaṃ netrayoḥ pātu gaṃ bījaṃ pātu nāsikām |
gaṃ bījaṃ mukhapadme'vyādmahāsiddhiphalapradam || 2 ||
ṇakāro dantayoḥ pātu pakāro lambikāṃ mama |
takāraḥ pātu me tālvoryekāra oṣṭhayormama || 3 ||
vakāraḥ kaṇṭhadeśe'vyādrakāraścopakaṇṭhake |
dvitīyastu vakāro me hṛdayaṃ pātu sarvadā || 4 ||
rakārastu dvitīyo vai ubhau pārśvau sadā mama |
dakāra udare pātu sakāro nābhimaṇḍale || 5 ||
rvakāraḥ pātu me liṅgaṃ jakāraḥ pātu guhyake |
nakāraḥ pātu me jaṅghe mekāro jānunordvayoḥ || 6 ||
vakāraḥ pātu me gulphau śakāraḥ pādayordvayoḥ |
mākārastu sadā pātu dakṣapādāṅgulīṣu ca || 7 ||
nakārastu sadā pātu vāmapādāṅgulīṣu ca |
yakāro me sadā pātu dakṣapādatale tathā || 8 ||
svākāro brahmarūpākhyo vāmapādatale tathā |
hākāraḥ sarvadā pātu sarvāṅge gaṇapaḥ prabhuḥ || 9 ||
pūrve māṃ pātu śrīrudraḥ śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ kalādharaḥ |
āgneyyāṃ me sadā pātu hrīṃ śrīṃ klīṃ lokamohanaḥ || 10 ||
dakṣiṇe śrīyamaḥ pātu krīṃ hraṃ aiṃ hrīṃ hsrauṃ namaḥ |
nairṛtye nirṛtiḥ pātu āṃ hrīṃ kroṃ kroṃ namo namaḥ || 11 ||
paścime varuṇaḥ pātu śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ hsrauṃ namaḥ |
vāyurme pātu vāyavye hrūṃ hrīṃ śrīṃ hsphreṃ namo namaḥ || 12 ||
uttare dhanadaḥ pātu śrīṃ hrīṃ śrīṃ hrīṃ dhaneśvaraḥ |
īśānye pātu māṃ devo hrauṃ hrīṃ jūṃ saḥ sadāśivaḥ || 13 ||
prapannapārijātāya svāhā māṃ pātu īśvaraḥ |
ūrdhvaṃ me sarvadā pātu gaṃ glauṃ klīṃ hsrauṃ namo namaḥ || 14 ||
anantāya namaḥ svāhā adhastāddiśi rakṣatu |
pūrve māṃ gaṇapaḥ pātu dakṣiṇe kṣetrapālakaḥ || 15 ||
paścime pātu māṃ durgā aiṃ hrīṃ klīṃ caṇḍikā śivā |
uttare vaṭukaḥ pātu hrīṃ vaṃ vaṃ vaṭukaḥ śivaḥ || 16 ||
svāhā sarvārthasiddheśca dāyako viśvanāyakaḥ |
punaḥ pūrve ca māṃ pātu śrīmānasitabhairavaḥ || 17 ||
āgneyyāṃ pātu no hrīṃ hrīṃ hruṃ kroṃ kroṃ rurubhairavaḥ |
dakṣiṇe pātu māṃ krauṃ kroṃ hraiṃ hraiṃ me caṇḍabhairavaḥ || 18 ||
nairṛtye pātu māṃ hrīṃ hrūṃ hrauṃ hrauṃ hrīṃ hsraiṃ namo namaḥ |
svāhā me sarvabhūtātmā pātu māṃ krodhabhairavaḥ || 19 ||
paścime īśvaraḥ pātu krīṃ klīṃ unmattabhairavaḥ |
vāyavye pātu māṃ hrīṃ klīṃ kapālī kamalekṣaṇaḥ || 20 ||
uttare pātu māṃ devo hrīṃ hrīṃ bhīṣaṇabhairavaḥ |
īśānye pātu māṃ devaḥ klīṃ hrīṃ saṃhārabhairavaḥ || 21 ||
ūrdhvaṃ me pātu deveśaḥ śrīsammohanabhairavaḥ |
adhastādvaṭukaḥ pātu sarvataḥ kālabhairavaḥ || 22 ||
itīdaṃ kavacaṃ divyaṃ brahmavidyākalevaram |
gopanīyaṃ prayatnena yadīcchedātmanaḥ sukham || 23 ||
jananījāravadgopyā vidyaiṣetyāgamā jaguḥ |
aṣṭamyāṃ ca caturdaśyāṃ saṅkrāntau grahaṇeṣvapi || 24 ||
bhaume'vaśyaṃ paṭheddhīro mohayatyakhilaṃ jagat |
ekāvṛtyā bhavedvidyā dvirāvṛtyā dhanaṃ labhet || 25 ||
trirāvṛtyā rājavaśyaṃ turyāvṛtyā'khilāḥ prajāḥ |
pañcāvṛtyā grāmavaśyaṃ ṣaḍāvṛtyā ca mantriṇaḥ || 26 ||
saptāvṛtyā sabhāvaśyā aṣṭāvṛtyā bhuvaḥ śriyam |
navāvṛtyā ca nārīṇāṃ sarvākarṣaṇakārakam || 27 ||
daśāvṛttīḥ paṭhennityaṃ ṣaṇmāsābhyāsayogataḥ |
devatā vaśamāyāti kiṃ punarmānavā bhuvi || 28 ||
kavacasya ca divyasya sahasrāvartanānnaraḥ |
devatādarśanaṃ sadyo nātrakāryā vicāraṇā || 29 ||
ardharātre samutthāya caturthyāṃ bhṛguvāsare |
raktamālāmbaradharo raktagandhānulepanaḥ || 30 ||
sāvadhānena manasā paṭhedekottaraṃ śatam |
svapne mūrtimayaṃ devaṃ paśyatyeva na saṃśayaḥ || 31 ||
idaṃ kavacamajñātvā gaṇeśaṃ bhajate naraḥ |
koṭilakṣaṃ prajaptvāpi na mantraṃ siddhido bhavet || 32 ||
puṣpāñjalyaṣṭakaṃ datvā mūlenaiva sakṛt paṭhet |
apivarṣasahasrāṇāṃ pūjāyāḥ phalamāpnuyāt || 33 ||
bhūrje likhitvā svarṇastāṃ guṭikāṃ dhārayedyadi |
kaṇṭhe vā dakṣiṇe bāhau sakuryāddāsavajjagat || 34 ||
na deyaṃ paraśiṣyebhyo deyaṃ śiṣyebhya eva ca |
abhaktebhyopi putrebhyo datvā narakamāpnuyāt || 35 ||
gaṇeśabhaktiyuktāya sādhave ca prayatnataḥ |
dātavyaṃ tena vighneśaḥ suprasanno bhaviṣyati || 36 ||
iti śrīdevīrahasye śrīmahāgaṇapati mantravigrahakavacaṃ sampūrṇam |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.