ಓಂ ಅಸ್ಯ ಶ್ರೀಮಹಾಗಣಪತಿ ಮನ್ತ್ರವಿಗ್ರಹ ಕವಚಸ್ಯ । ಶ್ರೀಶಿವ ಋಷಿಃ । ದೇವೀಗಾಯತ್ರೀ ಛನ್ದಃ । ಶ್ರೀ ಮಹಾಗಣಪತಿರ್ದೇವತಾ । ಓಂ ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಗ್ಲೌಂ ಗಂ ಬೀಜಾನಿ । ಗಣಪತಯೇ ವರವರದೇತಿ ಶಕ್ತಿಃ । ಸರ್ವಜನಂ ಮೇ ವಶಮಾನಯ ಸ್ವಾಹಾ ಕೀಲಕಮ್ । ಶ್ರೀ ಮಹಾಗಣಪತಿಪ್ರಸಾದಸಿದ್ಧ್ಯರ್ಥೇ ಜಪೇ ವಿನಿಯೋಗಃ ।
ಕರನ್ಯಾಸಃ ।
ಓಂ ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ – ಅಙ್ಗುಷ್ಠಾಭ್ಯಾಂ ನಮಃ ।
ಗ್ಲೌಂ ಗಂ ಗಣಪತಯೇ – ತರ್ಜನೀಭ್ಯಾಂ ನಮಃ ।
ವರವರದ – ಮಧ್ಯಮಾಭ್ಯಾಂ ನಮಃ ।
ಸರ್ವಜನಂ ಮೇ – ಅನಾಮಿಕಾಭ್ಯಾಂ ನಮಃ ।
ವಶಮಾನಯ – ಕನಿಷ್ಠಿಕಾಭ್ಯಾಂ ನಮಃ ।
ಸ್ವಾಹಾ – ಕರತಲ ಕರಪೃಷ್ಠಾಭ್ಯಾಂ ನಮಃ ।
ನ್ಯಾಸಃ ।
ಓಂ ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ – ಹೃದಯಾಯ ನಮಃ ।
ಗ್ಲೌಂ ಗಂ ಗಣಪತಯೇ – ಶಿರಸೇ ಸ್ವಾಹಾ ।
ವರವರದ – ಶಿಖಾಯೈ ವಷಟ್ ।
ಸರ್ವಜನಂ ಮೇ – ಕವಚಾಯ ಹುಮ್ ।
ವಶಮಾನಯ – ನೇತ್ರತ್ರಯಾಯ ವೌಷಟ್ ।
ಸ್ವಾಹಾ – ಅಸ್ತ್ರಾಯ ಫಟ್ ।
ಧ್ಯಾನಮ್ –
ಬೀಜಾಪೂರಗದೇಕ್ಷುಕಾರ್ಮುಕ ಋಜಾ ಚಕ್ರಾಬ್ಜಪಾಶೋತ್ಪಲ
ವ್ರೀಹ್ಯಗ್ರಸ್ವವಿಷಾಣರತ್ನಕಲಶಪ್ರೋದ್ಯತ್ಕರಾಮ್ಭೋರುಹಃ ।
ಧ್ಯೇಯೋ ವಲ್ಲಭಯಾ ಸಪದ್ಮಕರಯಾ ಶ್ಲಿಷ್ಟೋಜ್ವಲದ್ಭೂಷಯಾ
ವಿಶ್ವೋತ್ಪತ್ತಿವಿಪತ್ತಿಸಂಸ್ಥಿತಿಕರೋ ವಿಘ್ನೇಶ ಇಷ್ಟಾರ್ಥದಃ ।
ಇತಿ ಧ್ಯಾತ್ವಾ । ಲಂ ಇತ್ಯಾದಿ ಮಾನಸೋಪಚಾರೈಃ ಸಮ್ಪೂಜ್ಯ ಕವಚಂ ಪಠೇತ್ ।
ಓಙ್ಕಾರೋ ಮೇ ಶಿರಃ ಪಾತು ಶ್ರೀಙ್ಕಾರಃ ಪಾತು ಫಾಲಕಮ್ ।
ಹ್ರೀಂ ಬೀಜಂ ಮೇ ಲಲಾಟೇಽವ್ಯಾತ್ ಕ್ಲೀಂ ಬೀಜಂ ಭ್ರೂಯುಗಂ ಮಮ ॥ 1 ॥
ಗ್ಲೌಂ ಬೀಜಂ ನೇತ್ರಯೋಃ ಪಾತು ಗಂ ಬೀಜಂ ಪಾತು ನಾಸಿಕಾಮ್ ।
ಗಂ ಬೀಜಂ ಮುಖಪದ್ಮೇಽವ್ಯಾದ್ಮಹಾಸಿದ್ಧಿಫಲಪ್ರದಮ್ ॥ 2 ॥
ಣಕಾರೋ ದನ್ತಯೋಃ ಪಾತು ಪಕಾರೋ ಲಮ್ಬಿಕಾಂ ಮಮ ।
ತಕಾರಃ ಪಾತು ಮೇ ತಾಲ್ವೋರ್ಯೇಕಾರ ಓಷ್ಠಯೋರ್ಮಮ ॥ 3 ॥
ವಕಾರಃ ಕಣ್ಠದೇಶೇಽವ್ಯಾದ್ರಕಾರಶ್ಚೋಪಕಣ್ಠಕೇ ।
ದ್ವಿತೀಯಸ್ತು ವಕಾರೋ ಮೇ ಹೃದಯಂ ಪಾತು ಸರ್ವದಾ ॥ 4 ॥
ರಕಾರಸ್ತು ದ್ವಿತೀಯೋ ವೈ ಉಭೌ ಪಾರ್ಶ್ವೌ ಸದಾ ಮಮ ।
ದಕಾರ ಉದರೇ ಪಾತು ಸಕಾರೋ ನಾಭಿಮಣ್ಡಲೇ ॥ 5 ॥
ರ್ವಕಾರಃ ಪಾತು ಮೇ ಲಿಙ್ಗಂ ಜಕಾರಃ ಪಾತು ಗುಹ್ಯಕೇ ।
ನಕಾರಃ ಪಾತು ಮೇ ಜಙ್ಘೇ ಮೇಕಾರೋ ಜಾನುನೋರ್ದ್ವಯೋಃ ॥ 6 ॥
ವಕಾರಃ ಪಾತು ಮೇ ಗುಲ್ಫೌ ಶಕಾರಃ ಪಾದಯೋರ್ದ್ವಯೋಃ ।
ಮಾಕಾರಸ್ತು ಸದಾ ಪಾತು ದಕ್ಷಪಾದಾಙ್ಗುಲೀಷು ಚ ॥ 7 ॥
ನಕಾರಸ್ತು ಸದಾ ಪಾತು ವಾಮಪಾದಾಙ್ಗುಲೀಷು ಚ ।
ಯಕಾರೋ ಮೇ ಸದಾ ಪಾತು ದಕ್ಷಪಾದತಲೇ ತಥಾ ॥ 8 ॥
ಸ್ವಾಕಾರೋ ಬ್ರಹ್ಮರೂಪಾಖ್ಯೋ ವಾಮಪಾದತಲೇ ತಥಾ ।
ಹಾಕಾರಃ ಸರ್ವದಾ ಪಾತು ಸರ್ವಾಙ್ಗೇ ಗಣಪಃ ಪ್ರಭುಃ ॥ 9 ॥
ಪೂರ್ವೇ ಮಾಂ ಪಾತು ಶ್ರೀರುದ್ರಃ ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಫಟ್ ಕಲಾಧರಃ ।
ಆಗ್ನೇಯ್ಯಾಂ ಮೇ ಸದಾ ಪಾತು ಹ್ರೀಂ ಶ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಲೋಕಮೋಹನಃ ॥ 10 ॥
ದಕ್ಷಿಣೇ ಶ್ರೀಯಮಃ ಪಾತು ಕ್ರೀಂ ಹ್ರಂ ಐಂ ಹ್ರೀಂ ಹ್ಸ್ರೌಂ ನಮಃ ।
ನೈರೃತ್ಯೇ ನಿರೃತಿಃ ಪಾತು ಆಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ರೋಂ ಕ್ರೋಂ ನಮೋ ನಮಃ ॥ 11 ॥
ಪಶ್ಚಿಮೇ ವರುಣಃ ಪಾತು ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಫಟ್ ಹ್ಸ್ರೌಂ ನಮಃ ।
ವಾಯುರ್ಮೇ ಪಾತು ವಾಯವ್ಯೇ ಹ್ರೂಂ ಹ್ರೀಂ ಶ್ರೀಂ ಹ್ಸ್ಫ್ರೇಂ ನಮೋ ನಮಃ ॥ 12 ॥
ಉತ್ತರೇ ಧನದಃ ಪಾತು ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಶ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಧನೇಶ್ವರಃ ।
ಈಶಾನ್ಯೇ ಪಾತು ಮಾಂ ದೇವೋ ಹ್ರೌಂ ಹ್ರೀಂ ಜೂಂ ಸಃ ಸದಾಶಿವಃ ॥ 13 ॥
ಪ್ರಪನ್ನಪಾರಿಜಾತಾಯ ಸ್ವಾಹಾ ಮಾಂ ಪಾತು ಈಶ್ವರಃ ।
ಊರ್ಧ್ವಂ ಮೇ ಸರ್ವದಾ ಪಾತು ಗಂ ಗ್ಲೌಂ ಕ್ಲೀಂ ಹ್ಸ್ರೌಂ ನಮೋ ನಮಃ ॥ 14 ॥
ಅನನ್ತಾಯ ನಮಃ ಸ್ವಾಹಾ ಅಧಸ್ತಾದ್ದಿಶಿ ರಕ್ಷತು ।
ಪೂರ್ವೇ ಮಾಂ ಗಣಪಃ ಪಾತು ದಕ್ಷಿಣೇ ಕ್ಷೇತ್ರಪಾಲಕಃ ॥ 15 ॥
ಪಶ್ಚಿಮೇ ಪಾತು ಮಾಂ ದುರ್ಗಾ ಐಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಚಣ್ಡಿಕಾ ಶಿವಾ ।
ಉತ್ತರೇ ವಟುಕಃ ಪಾತು ಹ್ರೀಂ ವಂ ವಂ ವಟುಕಃ ಶಿವಃ ॥ 16 ॥
ಸ್ವಾಹಾ ಸರ್ವಾರ್ಥಸಿದ್ಧೇಶ್ಚ ದಾಯಕೋ ವಿಶ್ವನಾಯಕಃ ।
ಪುನಃ ಪೂರ್ವೇ ಚ ಮಾಂ ಪಾತು ಶ್ರೀಮಾನಸಿತಭೈರವಃ ॥ 17 ॥
ಆಗ್ನೇಯ್ಯಾಂ ಪಾತು ನೋ ಹ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಹ್ರುಂ ಕ್ರೋಂ ಕ್ರೋಂ ರುರುಭೈರವಃ ।
ದಕ್ಷಿಣೇ ಪಾತು ಮಾಂ ಕ್ರೌಂ ಕ್ರೋಂ ಹ್ರೈಂ ಹ್ರೈಂ ಮೇ ಚಣ್ಡಭೈರವಃ ॥ 18 ॥
ನೈರೃತ್ಯೇ ಪಾತು ಮಾಂ ಹ್ರೀಂ ಹ್ರೂಂ ಹ್ರೌಂ ಹ್ರೌಂ ಹ್ರೀಂ ಹ್ಸ್ರೈಂ ನಮೋ ನಮಃ ।
ಸ್ವಾಹಾ ಮೇ ಸರ್ವಭೂತಾತ್ಮಾ ಪಾತು ಮಾಂ ಕ್ರೋಧಭೈರವಃ ॥ 19 ॥
ಪಶ್ಚಿಮೇ ಈಶ್ವರಃ ಪಾತು ಕ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಉನ್ಮತ್ತಭೈರವಃ ।
ವಾಯವ್ಯೇ ಪಾತು ಮಾಂ ಹ್ರೀಂ ಕ್ಲೀಂ ಕಪಾಲೀ ಕಮಲೇಕ್ಷಣಃ ॥ 20 ॥
ಉತ್ತರೇ ಪಾತು ಮಾಂ ದೇವೋ ಹ್ರೀಂ ಹ್ರೀಂ ಭೀಷಣಭೈರವಃ ।
ಈಶಾನ್ಯೇ ಪಾತು ಮಾಂ ದೇವಃ ಕ್ಲೀಂ ಹ್ರೀಂ ಸಂಹಾರಭೈರವಃ ॥ 21 ॥
ಊರ್ಧ್ವಂ ಮೇ ಪಾತು ದೇವೇಶಃ ಶ್ರೀಸಮ್ಮೋಹನಭೈರವಃ ।
ಅಧಸ್ತಾದ್ವಟುಕಃ ಪಾತು ಸರ್ವತಃ ಕಾಲಭೈರವಃ ॥ 22 ॥
ಇತೀದಂ ಕವಚಂ ದಿವ್ಯಂ ಬ್ರಹ್ಮವಿದ್ಯಾಕಲೇವರಮ್ ।
ಗೋಪನೀಯಂ ಪ್ರಯತ್ನೇನ ಯದೀಚ್ಛೇದಾತ್ಮನಃ ಸುಖಮ್ ॥ 23 ॥
ಜನನೀಜಾರವದ್ಗೋಪ್ಯಾ ವಿದ್ಯೈಷೇತ್ಯಾಗಮಾ ಜಗುಃ ।
ಅಷ್ಟಮ್ಯಾಂ ಚ ಚತುರ್ದಶ್ಯಾಂ ಸಙ್ಕ್ರಾನ್ತೌ ಗ್ರಹಣೇಷ್ವಪಿ ॥ 24 ॥
ಭೌಮೇಽವಶ್ಯಂ ಪಠೇದ್ಧೀರೋ ಮೋಹಯತ್ಯಖಿಲಂ ಜಗತ್ ।
ಏಕಾವೃತ್ಯಾ ಭವೇದ್ವಿದ್ಯಾ ದ್ವಿರಾವೃತ್ಯಾ ಧನಂ ಲಭೇತ್ ॥ 25 ॥
ತ್ರಿರಾವೃತ್ಯಾ ರಾಜವಶ್ಯಂ ತುರ್ಯಾವೃತ್ಯಾಽಖಿಲಾಃ ಪ್ರಜಾಃ ।
ಪಞ್ಚಾವೃತ್ಯಾ ಗ್ರಾಮವಶ್ಯಂ ಷಡಾವೃತ್ಯಾ ಚ ಮನ್ತ್ರಿಣಃ ॥ 26 ॥
ಸಪ್ತಾವೃತ್ಯಾ ಸಭಾವಶ್ಯಾ ಅಷ್ಟಾವೃತ್ಯಾ ಭುವಃ ಶ್ರಿಯಮ್ ।
ನವಾವೃತ್ಯಾ ಚ ನಾರೀಣಾಂ ಸರ್ವಾಕರ್ಷಣಕಾರಕಮ್ ॥ 27 ॥
ದಶಾವೃತ್ತೀಃ ಪಠೇನ್ನಿತ್ಯಂ ಷಣ್ಮಾಸಾಭ್ಯಾಸಯೋಗತಃ ।
ದೇವತಾ ವಶಮಾಯಾತಿ ಕಿಂ ಪುನರ್ಮಾನವಾ ಭುವಿ ॥ 28 ॥
ಕವಚಸ್ಯ ಚ ದಿವ್ಯಸ್ಯ ಸಹಸ್ರಾವರ್ತನಾನ್ನರಃ ।
ದೇವತಾದರ್ಶನಂ ಸದ್ಯೋ ನಾತ್ರಕಾರ್ಯಾ ವಿಚಾರಣಾ ॥ 29 ॥
ಅರ್ಧರಾತ್ರೇ ಸಮುತ್ಥಾಯ ಚತುರ್ಥ್ಯಾಂ ಭೃಗುವಾಸರೇ ।
ರಕ್ತಮಾಲಾಮ್ಬರಧರೋ ರಕ್ತಗನ್ಧಾನುಲೇಪನಃ ॥ 30 ॥
ಸಾವಧಾನೇನ ಮನಸಾ ಪಠೇದೇಕೋತ್ತರಂ ಶತಮ್ ।
ಸ್ವಪ್ನೇ ಮೂರ್ತಿಮಯಂ ದೇವಂ ಪಶ್ಯತ್ಯೇವ ನ ಸಂಶಯಃ ॥ 31 ॥
ಇದಂ ಕವಚಮಜ್ಞಾತ್ವಾ ಗಣೇಶಂ ಭಜತೇ ನರಃ ।
ಕೋಟಿಲಕ್ಷಂ ಪ್ರಜಪ್ತ್ವಾಪಿ ನ ಮನ್ತ್ರಂ ಸಿದ್ಧಿದೋ ಭವೇತ್ ॥ 32 ॥
ಪುಷ್ಪಾಞ್ಜಲ್ಯಷ್ಟಕಂ ದತ್ವಾ ಮೂಲೇನೈವ ಸಕೃತ್ ಪಠೇತ್ ।
ಅಪಿವರ್ಷಸಹಸ್ರಾಣಾಂ ಪೂಜಾಯಾಃ ಫಲಮಾಪ್ನುಯಾತ್ ॥ 33 ॥
ಭೂರ್ಜೇ ಲಿಖಿತ್ವಾ ಸ್ವರ್ಣಸ್ತಾಂ ಗುಟಿಕಾಂ ಧಾರಯೇದ್ಯದಿ ।
ಕಣ್ಠೇ ವಾ ದಕ್ಷಿಣೇ ಬಾಹೌ ಸಕುರ್ಯಾದ್ದಾಸವಜ್ಜಗತ್ ॥ 34 ॥
ನ ದೇಯಂ ಪರಶಿಷ್ಯೇಭ್ಯೋ ದೇಯಂ ಶಿಷ್ಯೇಭ್ಯ ಏವ ಚ ।
ಅಭಕ್ತೇಭ್ಯೋಪಿ ಪುತ್ರೇಭ್ಯೋ ದತ್ವಾ ನರಕಮಾಪ್ನುಯಾತ್ ॥ 35 ॥
ಗಣೇಶಭಕ್ತಿಯುಕ್ತಾಯ ಸಾಧವೇ ಚ ಪ್ರಯತ್ನತಃ ।
ದಾತವ್ಯಂ ತೇನ ವಿಘ್ನೇಶಃ ಸುಪ್ರಸನ್ನೋ ಭವಿಷ್ಯತಿ ॥ 36 ॥
ಇತಿ ಶ್ರೀದೇವೀರಹಸ್ಯೇ ಶ್ರೀಮಹಾಗಣಪತಿ ಮನ್ತ್ರವಿಗ್ರಹಕವಚಂ ಸಮ್ಪೂರ್ಣಮ್ ।
Roman (IAST) Transliteration
oṃ asya śrīmahāgaṇapati mantravigraha kavacasya | śrīśiva ṛṣiḥ | devīgāyatrī chandaḥ | śrī mahāgaṇapatirdevatā | oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ glauṃ gaṃ bījāni | gaṇapataye varavaradeti śaktiḥ | sarvajanaṃ me vaśamānaya svāhā kīlakam | śrī mahāgaṇapatiprasādasiddhyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – tarjanībhyāṃ namaḥ |
varavarada – madhyamābhyāṃ namaḥ |
sarvajanaṃ me – anāmikābhyāṃ namaḥ |
vaśamānaya – kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
svāhā – karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – hṛdayāya namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – śirase svāhā |
varavarada – śikhāyai vaṣaṭ |
sarvajanaṃ me – kavacāya hum |
vaśamānaya – netratrayāya vauṣaṭ |
svāhā – astrāya phaṭ |
dhyānam –
bījāpūragadekṣukārmuka ṛjā cakrābjapāśotpala
vrīhyagrasvaviṣāṇaratnakalaśaprodyatkarāmbhoruhaḥ |
dhyeyo vallabhayā sapadmakarayā śliṣṭojvaladbhūṣayā
viśvotpattivipattisaṃsthitikaro vighneśa iṣṭārthadaḥ |
iti dhyātvā | laṃ ityādi mānasopacāraiḥ sampūjya kavacaṃ paṭhet |
oṅkāro me śiraḥ pātu śrīṅkāraḥ pātu phālakam |
hrīṃ bījaṃ me lalāṭe'vyāt klīṃ bījaṃ bhrūyugaṃ mama || 1 ||
glauṃ bījaṃ netrayoḥ pātu gaṃ bījaṃ pātu nāsikām |
gaṃ bījaṃ mukhapadme'vyādmahāsiddhiphalapradam || 2 ||
ṇakāro dantayoḥ pātu pakāro lambikāṃ mama |
takāraḥ pātu me tālvoryekāra oṣṭhayormama || 3 ||
vakāraḥ kaṇṭhadeśe'vyādrakāraścopakaṇṭhake |
dvitīyastu vakāro me hṛdayaṃ pātu sarvadā || 4 ||
rakārastu dvitīyo vai ubhau pārśvau sadā mama |
dakāra udare pātu sakāro nābhimaṇḍale || 5 ||
rvakāraḥ pātu me liṅgaṃ jakāraḥ pātu guhyake |
nakāraḥ pātu me jaṅghe mekāro jānunordvayoḥ || 6 ||
vakāraḥ pātu me gulphau śakāraḥ pādayordvayoḥ |
mākārastu sadā pātu dakṣapādāṅgulīṣu ca || 7 ||
nakārastu sadā pātu vāmapādāṅgulīṣu ca |
yakāro me sadā pātu dakṣapādatale tathā || 8 ||
svākāro brahmarūpākhyo vāmapādatale tathā |
hākāraḥ sarvadā pātu sarvāṅge gaṇapaḥ prabhuḥ || 9 ||
pūrve māṃ pātu śrīrudraḥ śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ kalādharaḥ |
āgneyyāṃ me sadā pātu hrīṃ śrīṃ klīṃ lokamohanaḥ || 10 ||
dakṣiṇe śrīyamaḥ pātu krīṃ hraṃ aiṃ hrīṃ hsrauṃ namaḥ |
nairṛtye nirṛtiḥ pātu āṃ hrīṃ kroṃ kroṃ namo namaḥ || 11 ||
paścime varuṇaḥ pātu śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ hsrauṃ namaḥ |
vāyurme pātu vāyavye hrūṃ hrīṃ śrīṃ hsphreṃ namo namaḥ || 12 ||
uttare dhanadaḥ pātu śrīṃ hrīṃ śrīṃ hrīṃ dhaneśvaraḥ |
īśānye pātu māṃ devo hrauṃ hrīṃ jūṃ saḥ sadāśivaḥ || 13 ||
prapannapārijātāya svāhā māṃ pātu īśvaraḥ |
ūrdhvaṃ me sarvadā pātu gaṃ glauṃ klīṃ hsrauṃ namo namaḥ || 14 ||
anantāya namaḥ svāhā adhastāddiśi rakṣatu |
pūrve māṃ gaṇapaḥ pātu dakṣiṇe kṣetrapālakaḥ || 15 ||
paścime pātu māṃ durgā aiṃ hrīṃ klīṃ caṇḍikā śivā |
uttare vaṭukaḥ pātu hrīṃ vaṃ vaṃ vaṭukaḥ śivaḥ || 16 ||
svāhā sarvārthasiddheśca dāyako viśvanāyakaḥ |
punaḥ pūrve ca māṃ pātu śrīmānasitabhairavaḥ || 17 ||
āgneyyāṃ pātu no hrīṃ hrīṃ hruṃ kroṃ kroṃ rurubhairavaḥ |
dakṣiṇe pātu māṃ krauṃ kroṃ hraiṃ hraiṃ me caṇḍabhairavaḥ || 18 ||
nairṛtye pātu māṃ hrīṃ hrūṃ hrauṃ hrauṃ hrīṃ hsraiṃ namo namaḥ |
svāhā me sarvabhūtātmā pātu māṃ krodhabhairavaḥ || 19 ||
paścime īśvaraḥ pātu krīṃ klīṃ unmattabhairavaḥ |
vāyavye pātu māṃ hrīṃ klīṃ kapālī kamalekṣaṇaḥ || 20 ||
uttare pātu māṃ devo hrīṃ hrīṃ bhīṣaṇabhairavaḥ |
īśānye pātu māṃ devaḥ klīṃ hrīṃ saṃhārabhairavaḥ || 21 ||
ūrdhvaṃ me pātu deveśaḥ śrīsammohanabhairavaḥ |
adhastādvaṭukaḥ pātu sarvataḥ kālabhairavaḥ || 22 ||
itīdaṃ kavacaṃ divyaṃ brahmavidyākalevaram |
gopanīyaṃ prayatnena yadīcchedātmanaḥ sukham || 23 ||
jananījāravadgopyā vidyaiṣetyāgamā jaguḥ |
aṣṭamyāṃ ca caturdaśyāṃ saṅkrāntau grahaṇeṣvapi || 24 ||
bhaume'vaśyaṃ paṭheddhīro mohayatyakhilaṃ jagat |
ekāvṛtyā bhavedvidyā dvirāvṛtyā dhanaṃ labhet || 25 ||
trirāvṛtyā rājavaśyaṃ turyāvṛtyā'khilāḥ prajāḥ |
pañcāvṛtyā grāmavaśyaṃ ṣaḍāvṛtyā ca mantriṇaḥ || 26 ||
saptāvṛtyā sabhāvaśyā aṣṭāvṛtyā bhuvaḥ śriyam |
navāvṛtyā ca nārīṇāṃ sarvākarṣaṇakārakam || 27 ||
daśāvṛttīḥ paṭhennityaṃ ṣaṇmāsābhyāsayogataḥ |
devatā vaśamāyāti kiṃ punarmānavā bhuvi || 28 ||
kavacasya ca divyasya sahasrāvartanānnaraḥ |
devatādarśanaṃ sadyo nātrakāryā vicāraṇā || 29 ||
ardharātre samutthāya caturthyāṃ bhṛguvāsare |
raktamālāmbaradharo raktagandhānulepanaḥ || 30 ||
sāvadhānena manasā paṭhedekottaraṃ śatam |
svapne mūrtimayaṃ devaṃ paśyatyeva na saṃśayaḥ || 31 ||
idaṃ kavacamajñātvā gaṇeśaṃ bhajate naraḥ |
koṭilakṣaṃ prajaptvāpi na mantraṃ siddhido bhavet || 32 ||
puṣpāñjalyaṣṭakaṃ datvā mūlenaiva sakṛt paṭhet |
apivarṣasahasrāṇāṃ pūjāyāḥ phalamāpnuyāt || 33 ||
bhūrje likhitvā svarṇastāṃ guṭikāṃ dhārayedyadi |
kaṇṭhe vā dakṣiṇe bāhau sakuryāddāsavajjagat || 34 ||
na deyaṃ paraśiṣyebhyo deyaṃ śiṣyebhya eva ca |
abhaktebhyopi putrebhyo datvā narakamāpnuyāt || 35 ||
gaṇeśabhaktiyuktāya sādhave ca prayatnataḥ |
dātavyaṃ tena vighneśaḥ suprasanno bhaviṣyati || 36 ||
iti śrīdevīrahasye śrīmahāgaṇapati mantravigrahakavacaṃ sampūrṇam |
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ अस्य श्रीमहागणपति मन्त्रविग्रह कवचस्य । श्रीशिव ऋषिः । देवीगायत्री छन्दः । श्री महागणपतिर्देवता । ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं ग्लौं गं बीजानि । गणपतये वरवरदेति शक्तिः । सर्वजनं मे वशमानय स्वाहा कीलकम् । श्री महागणपतिप्रसादसिद्ध्यर्थे जपे विनियोगः ।
करन्यासः ।
ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं – अङ्गुष्ठाभ्यां नमः ।
ग्लौं गं गणपतये – तर्जनीभ्यां नमः ।
वरवरद – मध्यमाभ्यां नमः ।
सर्वजनं मे – अनामिकाभ्यां नमः ।
वशमानय – कनिष्ठिकाभ्यां नमः ।
स्वाहा – करतल करपृष्ठाभ्यां नमः ।
न्यासः ।
ॐ श्रीं ह्रीं क्लीं – हृदयाय नमः ।
ग्लौं गं गणपतये – शिरसे स्वाहा ।
वरवरद – शिखायै वषट् ।
सर्वजनं मे – कवचाय हुम् ।
वशमानय – नेत्रत्रयाय वौषट् ।
स्वाहा – अस्त्राय फट् ।
ध्यानम् –
बीजापूरगदेक्षुकार्मुक ऋजा चक्राब्जपाशोत्पल
व्रीह्यग्रस्वविषाणरत्नकलशप्रोद्यत्कराम्भोरुहः ।
ध्येयो वल्लभया सपद्मकरया श्लिष्टोज्वलद्भूषया
विश्वोत्पत्तिविपत्तिसंस्थितिकरो विघ्नेश इष्टार्थदः ।
इति ध्यात्वा । लं इत्यादि मानसोपचारैः सम्पूज्य कवचं पठेत् ।
ओङ्कारो मे शिरः पातु श्रीङ्कारः पातु फालकम् ।
ह्रीं बीजं मे ललाटेऽव्यात् क्लीं बीजं भ्रूयुगं मम ॥ 1 ॥
ग्लौं बीजं नेत्रयोः पातु गं बीजं पातु नासिकाम् ।
गं बीजं मुखपद्मेऽव्याद्महासिद्धिफलप्रदम् ॥ 2 ॥
णकारो दन्तयोः पातु पकारो लम्बिकां मम ।
तकारः पातु मे ताल्वोर्येकार ओष्ठयोर्मम ॥ 3 ॥
वकारः कण्ठदेशेऽव्याद्रकारश्चोपकण्ठके ।
द्वितीयस्तु वकारो मे हृदयं पातु सर्वदा ॥ 4 ॥
रकारस्तु द्वितीयो वै उभौ पार्श्वौ सदा मम ।
दकार उदरे पातु सकारो नाभिमण्डले ॥ 5 ॥
र्वकारः पातु मे लिङ्गं जकारः पातु गुह्यके ।
नकारः पातु मे जङ्घे मेकारो जानुनोर्द्वयोः ॥ 6 ॥
वकारः पातु मे गुल्फौ शकारः पादयोर्द्वयोः ।
माकारस्तु सदा पातु दक्षपादाङ्गुलीषु च ॥ 7 ॥
नकारस्तु सदा पातु वामपादाङ्गुलीषु च ।
यकारो मे सदा पातु दक्षपादतले तथा ॥ 8 ॥
स्वाकारो ब्रह्मरूपाख्यो वामपादतले तथा ।
हाकारः सर्वदा पातु सर्वाङ्गे गणपः प्रभुः ॥ 9 ॥
पूर्वे मां पातु श्रीरुद्रः श्रीं ह्रीं क्लीं फट् कलाधरः ।
आग्नेय्यां मे सदा पातु ह्रीं श्रीं क्लीं लोकमोहनः ॥ 10 ॥
दक्षिणे श्रीयमः पातु क्रीं ह्रं ऐं ह्रीं ह्स्रौं नमः ।
नैरृत्ये निरृतिः पातु आं ह्रीं क्रों क्रों नमो नमः ॥ 11 ॥
पश्चिमे वरुणः पातु श्रीं ह्रीं क्लीं फट् ह्स्रौं नमः ।
वायुर्मे पातु वायव्ये ह्रूं ह्रीं श्रीं ह्स्फ्रें नमो नमः ॥ 12 ॥
उत्तरे धनदः पातु श्रीं ह्रीं श्रीं ह्रीं धनेश्वरः ।
ईशान्ये पातु मां देवो ह्रौं ह्रीं जूं सः सदाशिवः ॥ 13 ॥
प्रपन्नपारिजाताय स्वाहा मां पातु ईश्वरः ।
ऊर्ध्वं मे सर्वदा पातु गं ग्लौं क्लीं ह्स्रौं नमो नमः ॥ 14 ॥
अनन्ताय नमः स्वाहा अधस्ताद्दिशि रक्षतु ।
पूर्वे मां गणपः पातु दक्षिणे क्षेत्रपालकः ॥ 15 ॥
पश्चिमे पातु मां दुर्गा ऐं ह्रीं क्लीं चण्डिका शिवा ।
उत्तरे वटुकः पातु ह्रीं वं वं वटुकः शिवः ॥ 16 ॥
स्वाहा सर्वार्थसिद्धेश्च दायको विश्वनायकः ।
पुनः पूर्वे च मां पातु श्रीमानसितभैरवः ॥ 17 ॥
आग्नेय्यां पातु नो ह्रीं ह्रीं ह्रुं क्रों क्रों रुरुभैरवः ।
दक्षिणे पातु मां क्रौं क्रों ह्रैं ह्रैं मे चण्डभैरवः ॥ 18 ॥
नैरृत्ये पातु मां ह्रीं ह्रूं ह्रौं ह्रौं ह्रीं ह्स्रैं नमो नमः ।
स्वाहा मे सर्वभूतात्मा पातु मां क्रोधभैरवः ॥ 19 ॥
पश्चिमे ईश्वरः पातु क्रीं क्लीं उन्मत्तभैरवः ।
वायव्ये पातु मां ह्रीं क्लीं कपाली कमलेक्षणः ॥ 20 ॥
उत्तरे पातु मां देवो ह्रीं ह्रीं भीषणभैरवः ।
ईशान्ये पातु मां देवः क्लीं ह्रीं संहारभैरवः ॥ 21 ॥
ऊर्ध्वं मे पातु देवेशः श्रीसम्मोहनभैरवः ।
अधस्ताद्वटुकः पातु सर्वतः कालभैरवः ॥ 22 ॥
इतीदं कवचं दिव्यं ब्रह्मविद्याकलेवरम् ।
गोपनीयं प्रयत्नेन यदीच्छेदात्मनः सुखम् ॥ 23 ॥
जननीजारवद्गोप्या विद्यैषेत्यागमा जगुः ।
अष्टम्यां च चतुर्दश्यां सङ्क्रान्तौ ग्रहणेष्वपि ॥ 24 ॥
भौमेऽवश्यं पठेद्धीरो मोहयत्यखिलं जगत् ।
एकावृत्या भवेद्विद्या द्विरावृत्या धनं लभेत् ॥ 25 ॥
त्रिरावृत्या राजवश्यं तुर्यावृत्याऽखिलाः प्रजाः ।
पञ्चावृत्या ग्रामवश्यं षडावृत्या च मन्त्रिणः ॥ 26 ॥
सप्तावृत्या सभावश्या अष्टावृत्या भुवः श्रियम् ।
नवावृत्या च नारीणां सर्वाकर्षणकारकम् ॥ 27 ॥
दशावृत्तीः पठेन्नित्यं षण्मासाभ्यासयोगतः ।
देवता वशमायाति किं पुनर्मानवा भुवि ॥ 28 ॥
कवचस्य च दिव्यस्य सहस्रावर्तनान्नरः ।
देवतादर्शनं सद्यो नात्रकार्या विचारणा ॥ 29 ॥
अर्धरात्रे समुत्थाय चतुर्थ्यां भृगुवासरे ।
रक्तमालाम्बरधरो रक्तगन्धानुलेपनः ॥ 30 ॥
सावधानेन मनसा पठेदेकोत्तरं शतम् ।
स्वप्ने मूर्तिमयं देवं पश्यत्येव न संशयः ॥ 31 ॥
इदं कवचमज्ञात्वा गणेशं भजते नरः ।
कोटिलक्षं प्रजप्त्वापि न मन्त्रं सिद्धिदो भवेत् ॥ 32 ॥
पुष्पाञ्जल्यष्टकं दत्वा मूलेनैव सकृत् पठेत् ।
अपिवर्षसहस्राणां पूजायाः फलमाप्नुयात् ॥ 33 ॥
भूर्जे लिखित्वा स्वर्णस्तां गुटिकां धारयेद्यदि ।
कण्ठे वा दक्षिणे बाहौ सकुर्याद्दासवज्जगत् ॥ 34 ॥
न देयं परशिष्येभ्यो देयं शिष्येभ्य एव च ।
अभक्तेभ्योपि पुत्रेभ्यो दत्वा नरकमाप्नुयात् ॥ 35 ॥
गणेशभक्तियुक्ताय साधवे च प्रयत्नतः ।
दातव्यं तेन विघ्नेशः सुप्रसन्नो भविष्यति ॥ 36 ॥
इति श्रीदेवीरहस्ये श्रीमहागणपति मन्त्रविग्रहकवचं सम्पूर्णम् ।
oṃ asya śrīmahāgaṇapati mantravigraha kavacasya | śrīśiva ṛṣiḥ | devīgāyatrī chandaḥ | śrī mahāgaṇapatirdevatā | oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ glauṃ gaṃ bījāni | gaṇapataye varavaradeti śaktiḥ | sarvajanaṃ me vaśamānaya svāhā kīlakam | śrī mahāgaṇapatiprasādasiddhyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – tarjanībhyāṃ namaḥ |
varavarada – madhyamābhyāṃ namaḥ |
sarvajanaṃ me – anāmikābhyāṃ namaḥ |
vaśamānaya – kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
svāhā – karatala karapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nyāsaḥ |
oṃ śrīṃ hrīṃ klīṃ – hṛdayāya namaḥ |
glauṃ gaṃ gaṇapataye – śirase svāhā |
varavarada – śikhāyai vaṣaṭ |
sarvajanaṃ me – kavacāya hum |
vaśamānaya – netratrayāya vauṣaṭ |
svāhā – astrāya phaṭ |
dhyānam –
bījāpūragadekṣukārmuka ṛjā cakrābjapāśotpala
vrīhyagrasvaviṣāṇaratnakalaśaprodyatkarāmbhoruhaḥ |
dhyeyo vallabhayā sapadmakarayā śliṣṭojvaladbhūṣayā
viśvotpattivipattisaṃsthitikaro vighneśa iṣṭārthadaḥ |
iti dhyātvā | laṃ ityādi mānasopacāraiḥ sampūjya kavacaṃ paṭhet |
oṅkāro me śiraḥ pātu śrīṅkāraḥ pātu phālakam |
hrīṃ bījaṃ me lalāṭe'vyāt klīṃ bījaṃ bhrūyugaṃ mama || 1 ||
glauṃ bījaṃ netrayoḥ pātu gaṃ bījaṃ pātu nāsikām |
gaṃ bījaṃ mukhapadme'vyādmahāsiddhiphalapradam || 2 ||
ṇakāro dantayoḥ pātu pakāro lambikāṃ mama |
takāraḥ pātu me tālvoryekāra oṣṭhayormama || 3 ||
vakāraḥ kaṇṭhadeśe'vyādrakāraścopakaṇṭhake |
dvitīyastu vakāro me hṛdayaṃ pātu sarvadā || 4 ||
rakārastu dvitīyo vai ubhau pārśvau sadā mama |
dakāra udare pātu sakāro nābhimaṇḍale || 5 ||
rvakāraḥ pātu me liṅgaṃ jakāraḥ pātu guhyake |
nakāraḥ pātu me jaṅghe mekāro jānunordvayoḥ || 6 ||
vakāraḥ pātu me gulphau śakāraḥ pādayordvayoḥ |
mākārastu sadā pātu dakṣapādāṅgulīṣu ca || 7 ||
nakārastu sadā pātu vāmapādāṅgulīṣu ca |
yakāro me sadā pātu dakṣapādatale tathā || 8 ||
svākāro brahmarūpākhyo vāmapādatale tathā |
hākāraḥ sarvadā pātu sarvāṅge gaṇapaḥ prabhuḥ || 9 ||
pūrve māṃ pātu śrīrudraḥ śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ kalādharaḥ |
āgneyyāṃ me sadā pātu hrīṃ śrīṃ klīṃ lokamohanaḥ || 10 ||
dakṣiṇe śrīyamaḥ pātu krīṃ hraṃ aiṃ hrīṃ hsrauṃ namaḥ |
nairṛtye nirṛtiḥ pātu āṃ hrīṃ kroṃ kroṃ namo namaḥ || 11 ||
paścime varuṇaḥ pātu śrīṃ hrīṃ klīṃ phaṭ hsrauṃ namaḥ |
vāyurme pātu vāyavye hrūṃ hrīṃ śrīṃ hsphreṃ namo namaḥ || 12 ||
uttare dhanadaḥ pātu śrīṃ hrīṃ śrīṃ hrīṃ dhaneśvaraḥ |
īśānye pātu māṃ devo hrauṃ hrīṃ jūṃ saḥ sadāśivaḥ || 13 ||
prapannapārijātāya svāhā māṃ pātu īśvaraḥ |
ūrdhvaṃ me sarvadā pātu gaṃ glauṃ klīṃ hsrauṃ namo namaḥ || 14 ||
anantāya namaḥ svāhā adhastāddiśi rakṣatu |
pūrve māṃ gaṇapaḥ pātu dakṣiṇe kṣetrapālakaḥ || 15 ||
paścime pātu māṃ durgā aiṃ hrīṃ klīṃ caṇḍikā śivā |
uttare vaṭukaḥ pātu hrīṃ vaṃ vaṃ vaṭukaḥ śivaḥ || 16 ||
svāhā sarvārthasiddheśca dāyako viśvanāyakaḥ |
punaḥ pūrve ca māṃ pātu śrīmānasitabhairavaḥ || 17 ||
āgneyyāṃ pātu no hrīṃ hrīṃ hruṃ kroṃ kroṃ rurubhairavaḥ |
dakṣiṇe pātu māṃ krauṃ kroṃ hraiṃ hraiṃ me caṇḍabhairavaḥ || 18 ||
nairṛtye pātu māṃ hrīṃ hrūṃ hrauṃ hrauṃ hrīṃ hsraiṃ namo namaḥ |
svāhā me sarvabhūtātmā pātu māṃ krodhabhairavaḥ || 19 ||
paścime īśvaraḥ pātu krīṃ klīṃ unmattabhairavaḥ |
vāyavye pātu māṃ hrīṃ klīṃ kapālī kamalekṣaṇaḥ || 20 ||
uttare pātu māṃ devo hrīṃ hrīṃ bhīṣaṇabhairavaḥ |
īśānye pātu māṃ devaḥ klīṃ hrīṃ saṃhārabhairavaḥ || 21 ||
ūrdhvaṃ me pātu deveśaḥ śrīsammohanabhairavaḥ |
adhastādvaṭukaḥ pātu sarvataḥ kālabhairavaḥ || 22 ||
itīdaṃ kavacaṃ divyaṃ brahmavidyākalevaram |
gopanīyaṃ prayatnena yadīcchedātmanaḥ sukham || 23 ||
jananījāravadgopyā vidyaiṣetyāgamā jaguḥ |
aṣṭamyāṃ ca caturdaśyāṃ saṅkrāntau grahaṇeṣvapi || 24 ||
bhaume'vaśyaṃ paṭheddhīro mohayatyakhilaṃ jagat |
ekāvṛtyā bhavedvidyā dvirāvṛtyā dhanaṃ labhet || 25 ||
trirāvṛtyā rājavaśyaṃ turyāvṛtyā'khilāḥ prajāḥ |
pañcāvṛtyā grāmavaśyaṃ ṣaḍāvṛtyā ca mantriṇaḥ || 26 ||
saptāvṛtyā sabhāvaśyā aṣṭāvṛtyā bhuvaḥ śriyam |
navāvṛtyā ca nārīṇāṃ sarvākarṣaṇakārakam || 27 ||
daśāvṛttīḥ paṭhennityaṃ ṣaṇmāsābhyāsayogataḥ |
devatā vaśamāyāti kiṃ punarmānavā bhuvi || 28 ||
kavacasya ca divyasya sahasrāvartanānnaraḥ |
devatādarśanaṃ sadyo nātrakāryā vicāraṇā || 29 ||
ardharātre samutthāya caturthyāṃ bhṛguvāsare |
raktamālāmbaradharo raktagandhānulepanaḥ || 30 ||
sāvadhānena manasā paṭhedekottaraṃ śatam |
svapne mūrtimayaṃ devaṃ paśyatyeva na saṃśayaḥ || 31 ||
idaṃ kavacamajñātvā gaṇeśaṃ bhajate naraḥ |
koṭilakṣaṃ prajaptvāpi na mantraṃ siddhido bhavet || 32 ||
puṣpāñjalyaṣṭakaṃ datvā mūlenaiva sakṛt paṭhet |
apivarṣasahasrāṇāṃ pūjāyāḥ phalamāpnuyāt || 33 ||
bhūrje likhitvā svarṇastāṃ guṭikāṃ dhārayedyadi |
kaṇṭhe vā dakṣiṇe bāhau sakuryāddāsavajjagat || 34 ||
na deyaṃ paraśiṣyebhyo deyaṃ śiṣyebhya eva ca |
abhaktebhyopi putrebhyo datvā narakamāpnuyāt || 35 ||
gaṇeśabhaktiyuktāya sādhave ca prayatnataḥ |
dātavyaṃ tena vighneśaḥ suprasanno bhaviṣyati || 36 ||
iti śrīdevīrahasye śrīmahāgaṇapati mantravigrahakavacaṃ sampūrṇam |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.