श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ त्रयोविंशस्सर्गः ।
इत्युक्त्वा मैथिलीं राजा रावणः शत्रुरावणः ।
सन्दिश्य च ततः सर्वा राक्षसीर्निर्जगाम ह ॥ 1 ॥
निष्क्रान्ते राक्षसेन्द्रे तु पुनरन्तःपुरं गते ।
राक्षस्यो भीमरूपास्ताः सीतां समभिदुद्रुवुः ॥ 2 ॥
ततः सीतामुपागम्य राक्षस्यः क्रोधमूर्छिताः ।
परं परुषया वाचा वैदेहीमिदमब्रुवन् ॥ 3 ॥
पौलस्त्यस्य वरिष्ठस्य रावणस्य महात्मनः ।
दशग्रीवस्य भार्या त्वं सीते न बहुमन्यसे ॥ 4 ॥
ततस्त्वेकजटा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
आमन्त्य्र क्रोधाताम्राक्षी सीतां करतलोदरीम् ॥ 5 ॥
प्रजापतीनां षण्णां तु चतुर्थो यः प्रजापतिः ।
मानसो ब्रह्मणः पुत्रः पुलस्त्य इति विश्रुतः ॥ 6 ॥
पुलस्त्यस्य तु तेजस्वी महर्षिर्मानसः सुतः ।
नाम्ना स विश्रवा नाम प्रजापतिसमप्रभः ॥ 7 ॥
तस्य पुत्रो विशालाक्षि रावणः शत्रुरावणः ।
तस्य त्वं राक्षसेन्द्रस्य भार्या भवितुमर्हसि ॥ 8 ॥
मयोक्तं चारुसर्वाङ्गिः वाक्यं किं नानुमन्यसे ।
ततो हरिजटा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ॥ 9 ॥
विवर्त्य नयने कोपान्मार्जारसदृशेक्षणा ।
येन देवास्त्रयस्त्रिंशद्देवराजश्च निर्जिताः ॥ 10 ॥
तस्य त्वं राक्षसेन्द्रस्य भार्या भवितुमर्हसि ।
ततस्तु प्रघसा नाम राक्षसी क्रोधमूर्छिता ॥ 11 ॥
भर्त्सयन्ती तदा घोरमिदं वचनमब्रवीत् ।
वीर्योत्सिक्तस्य शूरस्य सङ्ग्रामेषु निवर्तिनः ॥ 12 ॥
बलिनो वीर्ययुक्तस्य भार्यात्वं किं न लप्स्यसे ।
प्रियां बहुमतां भार्यां त्यक्त्वा राजा महाबलः ॥ 13 ॥
सर्वासां च महाभागां त्वामुपैष्यति रावणः ।
समृद्धं स्त्रीसहस्रेण नानारत्नोपशोभितम् ॥ 14 ॥
अन्तःपुरं समुत्सृज्य त्वामुपैष्यति रावणः ।
अन्या तु विकटा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ॥ 15 ॥
असकृद्देवता युद्धे नागगन्धर्वदानवाः ।
निर्जिताः समरे येन स ते पार्श्वमुपागतः ॥ 16 ॥
तस्य सर्वसमृद्धस्य रावणस्य महात्मनः ।
किमद्य राक्षसेन्द्रस्य भार्यात्वं नेच्छसेऽधमे ॥ 17 ॥
ततस्तु दुर्मुखी नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
यस्य सूर्यो न तपति भीतो यस्य च मारुतः ॥ 18 ॥
न वाति स्मायतापाङ्गे किं त्वं तस्य न तिष्ठसि ।
पुष्पवृष्टिं च तरवो मुमुचुर्यस्य वै भयात् ॥ 19 ॥
शैलाश्च सुभ्रु पानीयं जलदाश्च यदेच्छति ।
तस्य नैरृतराजस्य राजराजस्य भामिनि ॥ 20 ॥
किं त्वं न कुरुषे बुद्धिं भार्यार्थे रावणस्य हि ।
साधु ते तत्त्वतो देवि कथितं साधु भामिनि ॥ 21 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे त्रयोविंशस्सर्गः ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
ityuktvā maithilīṃ rājā rāvaṇaḥ śatrurāvaṇaḥ |
sandiśya ca tataḥ sarvā rākṣasīrnirjagāma ha || 1 ||
niṣkrānte rākṣasendre tu punarantaḥpuraṃ gate |
rākṣasyo bhīmarūpāstāḥ sītāṃ samabhidudruvuḥ || 2 ||
tataḥ sītāmupāgamya rākṣasyaḥ krodhamūrchitāḥ |
paraṃ paruṣayā vācā vaidehīmidamabruvan || 3 ||
paulastyasya variṣṭhasya rāvaṇasya mahātmanaḥ |
daśagrīvasya bhāryā tvaṃ sīte na bahumanyase || 4 ||
tatastvekajaṭā nāma rākṣasī vākyamabravīt |
āmantyra krodhātāmrākṣī sītāṃ karatalodarīm || 5 ||
prajāpatīnāṃ ṣaṇṇāṃ tu caturtho yaḥ prajāpatiḥ |
mānaso brahmaṇaḥ putraḥ pulastya iti viśrutaḥ || 6 ||
pulastyasya tu tejasvī maharṣirmānasaḥ sutaḥ |
nāmnā sa viśravā nāma prajāpatisamaprabhaḥ || 7 ||
tasya putro viśālākṣi rāvaṇaḥ śatrurāvaṇaḥ |
tasya tvaṃ rākṣasendrasya bhāryā bhavitumarhasi || 8 ||
mayoktaṃ cārusarvāṅgiḥ vākyaṃ kiṃ nānumanyase |
tato harijaṭā nāma rākṣasī vākyamabravīt || 9 ||
vivartya nayane kopānmārjārasadṛśekṣaṇā |
yena devāstrayastriṃśaddevarājaśca nirjitāḥ || 10 ||
tasya tvaṃ rākṣasendrasya bhāryā bhavitumarhasi |
tatastu praghasā nāma rākṣasī krodhamūrchitā || 11 ||
bhartsayantī tadā ghoramidaṃ vacanamabravīt |
vīryotsiktasya śūrasya saṅgrāmeṣu nivartinaḥ || 12 ||
balino vīryayuktasya bhāryātvaṃ kiṃ na lapsyase |
priyāṃ bahumatāṃ bhāryāṃ tyaktvā rājā mahābalaḥ || 13 ||
sarvāsāṃ ca mahābhāgāṃ tvāmupaiṣyati rāvaṇaḥ |
samṛddhaṃ strīsahasreṇa nānāratnopaśobhitam || 14 ||
antaḥpuraṃ samutsṛjya tvāmupaiṣyati rāvaṇaḥ |
anyā tu vikaṭā nāma rākṣasī vākyamabravīt || 15 ||
asakṛddevatā yuddhe nāgagandharvadānavāḥ |
nirjitāḥ samare yena sa te pārśvamupāgataḥ || 16 ||
tasya sarvasamṛddhasya rāvaṇasya mahātmanaḥ |
kimadya rākṣasendrasya bhāryātvaṃ necchase'dhame || 17 ||
tatastu durmukhī nāma rākṣasī vākyamabravīt |
yasya sūryo na tapati bhīto yasya ca mārutaḥ || 18 ||
na vāti smāyatāpāṅge kiṃ tvaṃ tasya na tiṣṭhasi |
puṣpavṛṣṭiṃ ca taravo mumucuryasya vai bhayāt || 19 ||
śailāśca subhru pānīyaṃ jaladāśca yadecchati |
tasya nairṛtarājasya rājarājasya bhāmini || 20 ||
kiṃ tvaṃ na kuruṣe buddhiṃ bhāryārthe rāvaṇasya hi |
sādhu te tattvato devi kathitaṃ sādhu bhāmini || 21 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ त्रयोविंशस्सर्गः ।
इत्युक्त्वा मैथिलीं राजा रावणः शत्रुरावणः ।
सन्दिश्य च ततः सर्वा राक्षसीर्निर्जगाम ह ॥ 1 ॥
निष्क्रान्ते राक्षसेन्द्रे तु पुनरन्तःपुरं गते ।
राक्षस्यो भीमरूपास्ताः सीतां समभिदुद्रुवुः ॥ 2 ॥
ततः सीतामुपागम्य राक्षस्यः क्रोधमूर्छिताः ।
परं परुषया वाचा वैदेहीमिदमब्रुवन् ॥ 3 ॥
पौलस्त्यस्य वरिष्ठस्य रावणस्य महात्मनः ।
दशग्रीवस्य भार्या त्वं सीते न बहुमन्यसे ॥ 4 ॥
ततस्त्वेकजटा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
आमन्त्य्र क्रोधाताम्राक्षी सीतां करतलोदरीम् ॥ 5 ॥
प्रजापतीनां षण्णां तु चतुर्थो यः प्रजापतिः ।
मानसो ब्रह्मणः पुत्रः पुलस्त्य इति विश्रुतः ॥ 6 ॥
पुलस्त्यस्य तु तेजस्वी महर्षिर्मानसः सुतः ।
नाम्ना स विश्रवा नाम प्रजापतिसमप्रभः ॥ 7 ॥
तस्य पुत्रो विशालाक्षि रावणः शत्रुरावणः ।
तस्य त्वं राक्षसेन्द्रस्य भार्या भवितुमर्हसि ॥ 8 ॥
मयोक्तं चारुसर्वाङ्गिः वाक्यं किं नानुमन्यसे ।
ततो हरिजटा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ॥ 9 ॥
विवर्त्य नयने कोपान्मार्जारसदृशेक्षणा ।
येन देवास्त्रयस्त्रिंशद्देवराजश्च निर्जिताः ॥ 10 ॥
तस्य त्वं राक्षसेन्द्रस्य भार्या भवितुमर्हसि ।
ततस्तु प्रघसा नाम राक्षसी क्रोधमूर्छिता ॥ 11 ॥
भर्त्सयन्ती तदा घोरमिदं वचनमब्रवीत् ।
वीर्योत्सिक्तस्य शूरस्य सङ्ग्रामेषु निवर्तिनः ॥ 12 ॥
बलिनो वीर्ययुक्तस्य भार्यात्वं किं न लप्स्यसे ।
प्रियां बहुमतां भार्यां त्यक्त्वा राजा महाबलः ॥ 13 ॥
सर्वासां च महाभागां त्वामुपैष्यति रावणः ।
समृद्धं स्त्रीसहस्रेण नानारत्नोपशोभितम् ॥ 14 ॥
अन्तःपुरं समुत्सृज्य त्वामुपैष्यति रावणः ।
अन्या तु विकटा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ॥ 15 ॥
असकृद्देवता युद्धे नागगन्धर्वदानवाः ।
निर्जिताः समरे येन स ते पार्श्वमुपागतः ॥ 16 ॥
तस्य सर्वसमृद्धस्य रावणस्य महात्मनः ।
किमद्य राक्षसेन्द्रस्य भार्यात्वं नेच्छसेऽधमे ॥ 17 ॥
ततस्तु दुर्मुखी नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
यस्य सूर्यो न तपति भीतो यस्य च मारुतः ॥ 18 ॥
न वाति स्मायतापाङ्गे किं त्वं तस्य न तिष्ठसि ।
पुष्पवृष्टिं च तरवो मुमुचुर्यस्य वै भयात् ॥ 19 ॥
शैलाश्च सुभ्रु पानीयं जलदाश्च यदेच्छति ।
तस्य नैरृतराजस्य राजराजस्य भामिनि ॥ 20 ॥
किं त्वं न कुरुषे बुद्धिं भार्यार्थे रावणस्य हि ।
साधु ते तत्त्वतो देवि कथितं साधु भामिनि ॥ 21 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे त्रयोविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha trayoviṃśassargaḥ |
ityuktvā maithilīṃ rājā rāvaṇaḥ śatrurāvaṇaḥ |
sandiśya ca tataḥ sarvā rākṣasīrnirjagāma ha || 1 ||
niṣkrānte rākṣasendre tu punarantaḥpuraṃ gate |
rākṣasyo bhīmarūpāstāḥ sītāṃ samabhidudruvuḥ || 2 ||
tataḥ sītāmupāgamya rākṣasyaḥ krodhamūrchitāḥ |
paraṃ paruṣayā vācā vaidehīmidamabruvan || 3 ||
paulastyasya variṣṭhasya rāvaṇasya mahātmanaḥ |
daśagrīvasya bhāryā tvaṃ sīte na bahumanyase || 4 ||
tatastvekajaṭā nāma rākṣasī vākyamabravīt |
āmantyra krodhātāmrākṣī sītāṃ karatalodarīm || 5 ||
prajāpatīnāṃ ṣaṇṇāṃ tu caturtho yaḥ prajāpatiḥ |
mānaso brahmaṇaḥ putraḥ pulastya iti viśrutaḥ || 6 ||
pulastyasya tu tejasvī maharṣirmānasaḥ sutaḥ |
nāmnā sa viśravā nāma prajāpatisamaprabhaḥ || 7 ||
tasya putro viśālākṣi rāvaṇaḥ śatrurāvaṇaḥ |
tasya tvaṃ rākṣasendrasya bhāryā bhavitumarhasi || 8 ||
mayoktaṃ cārusarvāṅgiḥ vākyaṃ kiṃ nānumanyase |
tato harijaṭā nāma rākṣasī vākyamabravīt || 9 ||
vivartya nayane kopānmārjārasadṛśekṣaṇā |
yena devāstrayastriṃśaddevarājaśca nirjitāḥ || 10 ||
tasya tvaṃ rākṣasendrasya bhāryā bhavitumarhasi |
tatastu praghasā nāma rākṣasī krodhamūrchitā || 11 ||
bhartsayantī tadā ghoramidaṃ vacanamabravīt |
vīryotsiktasya śūrasya saṅgrāmeṣu nivartinaḥ || 12 ||
balino vīryayuktasya bhāryātvaṃ kiṃ na lapsyase |
priyāṃ bahumatāṃ bhāryāṃ tyaktvā rājā mahābalaḥ || 13 ||
sarvāsāṃ ca mahābhāgāṃ tvāmupaiṣyati rāvaṇaḥ |
samṛddhaṃ strīsahasreṇa nānāratnopaśobhitam || 14 ||
antaḥpuraṃ samutsṛjya tvāmupaiṣyati rāvaṇaḥ |
anyā tu vikaṭā nāma rākṣasī vākyamabravīt || 15 ||
asakṛddevatā yuddhe nāgagandharvadānavāḥ |
nirjitāḥ samare yena sa te pārśvamupāgataḥ || 16 ||
tasya sarvasamṛddhasya rāvaṇasya mahātmanaḥ |
kimadya rākṣasendrasya bhāryātvaṃ necchase'dhame || 17 ||
tatastu durmukhī nāma rākṣasī vākyamabravīt |
yasya sūryo na tapati bhīto yasya ca mārutaḥ || 18 ||
na vāti smāyatāpāṅge kiṃ tvaṃ tasya na tiṣṭhasi |
puṣpavṛṣṭiṃ ca taravo mumucuryasya vai bhayāt || 19 ||
śailāśca subhru pānīyaṃ jaladāśca yadecchati |
tasya nairṛtarājasya rājarājasya bhāmini || 20 ||
kiṃ tvaṃ na kuruṣe buddhiṃ bhāryārthe rāvaṇasya hi |
sādhu te tattvato devi kathitaṃ sādhu bhāmini || 21 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe trayoviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Devanagari script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.