ശ്രീമദ്വാല്മീകീയ രാമായണേ യുദ്ധകാണ്ഡമ് ।
അഥ അഷ്ടാവിംശത്യധികശതതമസ്സര്ഗഃ ।
അയോധ്യാന്തുസമാലോക്യചിന്തയാമാസരാഘവഃ ।
പ്രിയകാമഃപ്രിയംരാമസ്തതസ്ത്വരിതവിക്രമഃ ॥ 1 ॥
ചിന്തയിത്വാതതോദൃഷ്ടിംവാനരേഷുന്യപാതയത് ।
ഉവാചധീമാംസ്തേജസ്വീഹനൂമന്തമ്പ്ലവങ്ഗമമ് ॥ 2 ॥
അയോധ്യാന്ത്വരിതോഗത്വാശീഘ്രമ്പ്ലവഗസത്തമ ।
ജാനീഹികഛചിത്കുശലീജനോനൃപതിമന്ദിരേ ॥ 3 ॥
ശൃങ്ഗബേരിപുരമ്പ്രാപ്യഗുഹങ്ഗഹനഗോചരമ് ।
നിഷാദാധിപതിമ്ബ്രൂഹികുശലംവചനാന്മമ ॥ 4 ॥
ശ്രുത്വാതുമാങ്കുശലിനമരോഗംവിഗതജ്വരമ് ।
ഭവിഷ്യതിഗുഹഃപ്രീതസ്സമമാത്മസമസ്സഖാ ॥ 5 ॥
അയോധ്യായാശ്ചതേമാര്ഗമ്പ്രവൃത്തിമ്ഭരതസ്യ ച ।
നിവേദയിഷ്യതിപ്രീതോനിഷാദാധിപതിര്ഗുഹഃ ॥ 6 ॥
ഭരതസ്തുത്വയാവാച്യഃകുശലംവചനാന്മമ ।
സിദ്ധാര്ഥംശംസമാന്തസ്മൈസഭാര്യംസഹലക്ഷ്മണമ് ॥ 7 ॥
ഹരണഞ്ചാപിവൈദേഹ്യാരാവണേനബലീയസാ ।
സുഗ്രീവേണ ച സമ്വാദംവാലിനശ്ചവധംരണേ ॥ 8 ॥
മൈഥില്യന്വേഷണഞ്ചൈവയഥാചാധിഗതാത്വയാ ।
ലങ്ഘയിത്വാമഹാതോയമാപഗാപതിമവ്യയമ് ॥ 9 ॥
ഉപയാനംസമുദ്രസ്യസാഗരസ്യ ച ദര്ശനമ് ।
യഥാ ച കാരിതസ്സേതൂരാവണശ്ചയഥാഹതഃ ॥ 10 ॥
വരദാനമ്മഹേന്ദ്രേണബ്രഹ്മണാവരുണേന ച ।
മഹാദേവപ്രസാദാച്ഛപിത്രാമമസമാഗമമ് ॥ 11 ॥
ഉപയാതം ച മാംസൌമ്യ ഭരതായനിവേദയ ।
സഹരാക്ഷസരാജേനഹരീണാമീശ്വരേണ ച ॥ 12 ॥
ജിത്വാശത്രുഗണാന്രാമഃപ്രാപ്യചാനുത്തമംയശഃ ।
ഉപായാനംസമൃദ്ധാര്ഥസ്സഹമിത്രൈര്മഹാബലൈഃ ॥ 13 ॥
ഏതച്ഛ്രുത്വായമാകാരമ്ഭജതേഭരതസ്തതഃ ।
സ ച തേവേദിതവ്യഃസ്യാത്സര്വംയച്ഛാപിമാമ്പ്രതി ॥ 14 ॥
ജ്ഞേയാഃസര്വേ ച വൃത്താന്താഃഭരതസ്യേങ്ഗിതാനി ച ।
തത്ത്വേനമുഖവര്ണേനദൃഷ്ട്യാവ്യാഭാഷിതേന ച ॥ 15 ॥
സര്വകാലസമൃദ്ധംഹിഹസ്ത്യശ്വരഥസങ്കുലമ് ।
പിതൃപൈതാമഹംരാജ്യങ്കസ്യനാവര്തയേന്മനഃ ॥ 16 ॥
സങ്ഗത്യാഭരത്ശ്രീമാന് രാജ്യേനാര്ഥീസ്വയമ്ഭവേത് ।
പ്രശാസ്തുവസുധാംസര്വാമഖിലാംരഘുനന്ദനഃ ॥ 17 ॥
തസ്യബുദ്ധിം ച വിജ്ഞായവ്യവസായം ച വാനര ।
യാവന്നദൂരംയാതാഃസ്മക്ഷിപ്രമാഗന്തുമര്ഹസി ॥ 18 ॥
ഇതിപ്രതിസമാദിഷ്ടോഹനൂമാന്മാരുതാത്മജഃ ।
മാനുഷഃധാരയനൃപമയോധ്യാന്ത്വരിതോയയൌ ॥ 19 ॥
അതോത്പപാതവേഗേനഹനൂമാന്മാരുതാത്മജഃ ।
ഗരുത്മാനിവവേഗേനജിഘൃക്ഷന്പന്നഗോത്തമമ് ॥ 20 ॥
ലങ്ഘയിത്വാപിതൃപഥംവിഹഗേന്ദ്രാലയംശുഭമ് ।
ഗങ്ഗായമുനയോര്ഭീമംസമതീത്യസമാഗമമ് ॥ 21 ॥
ശൃങ്ഗബേരപുരമ്പ്രാപ്യഗുഹമാസാദ്യവീര്യവാന് ।
സ വാചാശുഭയാഹൃഷ്ടോഹനുമാനിദമബ്രവീത് ॥ 22 ॥
സഖാതുതവകാകുത്സ്ഥോരാമസ്സത്യപരാക്രമഃ ।
സസീതസ്സഹസൌമിത്രിസ്സത്വാങ്കുശലമബ്രവീത് ॥ 23 ॥
പഞ്ചമീമദ്യരജനീമുഷിത്വാവചനാന്മുനേഃ ।
ഭരദ്വാജാഭ്യനുജ്ഞാതന്ദ്രക്ഷ്യസ്യദ്യൈവരാഘവമ് ॥ 24 ॥
ഏവമുക്ത്വാമഹാതേജാസ്സമ്പ്രഹൃഷ്ടതനൂരുഹഃ ।
ഉത്പപാതമഹാവേഗാദ്വേഗവാന്വിചാരയന് ॥ 25 ॥
സോഽപശ്യദ്രാമതീര്ഥം ച നദീംവാലുകിനീന്തഥാ ।
വരൂഥീങ്ഗോമതീഞ്ചൈവഭീമംശാലവനന്തഥാ ॥ 26 ॥
പ്രജാശ്ചബഹുസാഹസ്രീഃസ്ഫീതാന്ജനപദാനപി ।
സഃഗത്വാദൂരമധ്വാനന്ത്വരിതഃകപികുഞ്ജരഃ ॥ 27 ॥
ആസസാദദ്രുമാന് ഫുല്ലാന്നന്ദിഗ്രാമസമീപഗാന് ।
സ്ത്രീഭിസ്സപുത്രൈര്വൃദ്ധൈശ്ചരമമാണൈഃസ്വലങ്കൃതൈഃ ।
സുരാധിപസ്യോപവനേയഥാചൈത്രരഥേദ്രുമാന് ॥ 28 ॥
ക്രോശമാത്രേത്വയോധ്യായാചശീരകൃഷ്ണാജിനമ്ബരമ് ॥ 29 ॥
ദദര്ശഭരതന്ദീനങ്കൃശമാശ്രമവാസിനമ് ।
ജടിലമ്മലദിഗ്ധാങ്ഗമ്ഭ്രാതൃവ്യസനകര്ശിതമ് ॥ 30 ॥
ഫലമൂലാശിനന്ദാന്തന്താപസന്ധര്മചാരിണമ് ।
സമുന്നതജടാഭാരംവല്കലാജിനവാസസമ് ॥ 31 ॥
നിയതമ്ഭാവിതാത്മാനമ്ബ്രഹ്മര്ഷിസമതേജസമ് ।
പാദുകേതേപുരസ്കൃത്യപ്രശാസന്തംവസുന്ധരാമ് ॥ 32 ॥
ചാതുര്വര്ണസ്യലോകസ്യത്രാതാരമ്മഹതോഭയാത് ।
ഉപസ്ഥിതമമാത്യൈശ്ചശുചിഭിശ്ചപുരോഹിതൈഃ ॥ 33 ॥
ബലമുഖ്യൈശ്ചയുക്തൈശ്ചകാഷായാമ്ബരദാരിഭിഃ ।
നഹിതേരാജപുത്രന്തഞ്ചീരകൃഷ്ണാജിനാമ്ബരമ് ॥ 34 ॥
പരിഭോക്തുംവ്യവസ്യന്തിപൌരാവൈധര്മവത്സലാഃ ।
തമ്ധര്മമിവധര്മജ്ഞന്ദേഹവന്തമിവാപരമ് ॥ 35 ॥
ഉവാചപ്രാഞ്ജലിര്വാക്യംഹനൂമാന്മാരുതാത്മജഃ ।
വസന്തന്ദണ്ഡകാരണ്യേയന്ത്വഞ്ചീരജടാധരമ് ॥ 36 ॥
അനുശോചസികാകുത്സ്ഥം സ ത്വാങ്കൌശലമബ്രവീത് ।
പ്രിയമാഖ്യാമിതേദേവശോകന്ത്യജസുദാരുണമ് ॥ 37 ॥
അസ്മിന്മുഹൂര്തേഭ്രാത്രാത്വംരാമേണസഹസങ്ഗതഃ ।
നിഹത്യരാവണംരാമഃപ്രതിലഭ്യ ച മൈഥിലീമ് ॥ 38 ॥
ഉപയാതിസമൃദ്ധാര്ഥഃസഹമിത്രൈര്മഹാബലൈഃ ।
ലക്ഷ്മണശ്ചമഹാതേജാവൈദേഹീ ച യശസ്വിനീ ॥ 39 ॥
സീതാസമഗ്രാരാമേണമഹേന്ദ്രേണശചീയഥാ ।
ഏവമുക്തോഹനുമതാഭരതഃകൈകയീസുതഃ ॥ 40 ॥
പപാതസഹസാഹൃഷ്ടോഹര്ഷാന്മോഹമുപാഗമത് ।
തതോമുഹൂര്താദുത്ഥായപ്രത്യാശ്വസ്യ ച രാഘവഃ ॥ 41 ॥
ഹനൂമന്തമുവാചേദമ്ഭരതഃപ്രിയവാദിനമ് ।
അശോകജൈഃപ്രീതിമയൈഃകപിമാലിങ്ഗ്യസമ്ഭ്രമാത് ॥ 42 ॥
സിഷേചഭരതഃശ്രീമാന്വിപുലൈരശ്രുബിന്ധുഭിഃ ।
ദേവോവാമാനുഷോവാത്വമനുക്രോശാദിഹാഗതഃ ॥ 43 ॥
പ്രിയാഖ്യാനസ്യതേസൌമ്യദദാമിബ്രുവതഃപ്രിയമ് ।
ഗവാംശതസഹസ്രം ച ഗ്രാമാണാം ച ശതമ്പരമ് ॥ 44 ॥
സകുണ്ഡലാശ്ശുഭാചാരാഭാര്യാഃകന്യാസ്തുഷോഡശ ।
ഹേമവര്ണാസ്സുനാസോരൂശ്ശശിസൌമ്യാനനാഃസ്ത്രിയഃ ॥ 45 ॥
സര്വാഭരണസമ്പന്നാസ്സമ്പന്നാഃകുലജാതിഭിഃ ।
നിശമ്യരാമാഗമനന്നൃപാത്മജഃകപിപ്രവീരസ്യതദാദ്ഭുതോപമമ് ।
പ്രഹര്ഷിതോരാമദിദൃക്ഷ്യാഽഭവത്പുനശ്ചഹര്ഷാദിദമബ്രവീദ്വചഃ ॥ 46 ॥
ഇത്യാര്ഷേ ശ്രീമദ്രാമായണേ വാല്മീകീയ ആദികാവ്യേ യുദ്ധകാണ്ഡേ അഷ്ടാവിംശത്യധികശതതമസ്സര്ഗഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha aṣṭāviṃśatyadhikaśatatamassargaḥ |
ayodhyāntusamālokyacintayāmāsarāghavaḥ |
priyakāmaḥpriyaṃrāmastatastvaritavikramaḥ || 1 ||
cintayitvātatodṛṣṭiṃvānareṣunyapātayat |
uvācadhīmāṃstejasvīhanūmantamplavaṅgamam || 2 ||
ayodhyāntvaritogatvāśīghramplavagasattama |
jānīhikachacitkuśalījanonṛpatimandire || 3 ||
śṛṅgaberipuramprāpyaguhaṅgahanagocaram |
niṣādādhipatimbrūhikuśalaṃvacanānmama || 4 ||
śrutvātumāṅkuśalinamarogaṃvigatajvaram |
bhaviṣyatiguhaḥprītassamamātmasamassakhā || 5 ||
ayodhyāyāścatemārgampravṛttimbharatasya ca |
nivedayiṣyatiprītoniṣādādhipatirguhaḥ || 6 ||
bharatastutvayāvācyaḥkuśalaṃvacanānmama |
siddhārthaṃśaṃsamāntasmaisabhāryaṃsahalakṣmaṇam || 7 ||
haraṇañcāpivaidehyārāvaṇenabalīyasā |
sugrīveṇa ca samvādaṃvālinaścavadhaṃraṇe || 8 ||
maithilyanveṣaṇañcaivayathācādhigatātvayā |
laṅghayitvāmahātoyamāpagāpatimavyayam || 9 ||
upayānaṃsamudrasyasāgarasya ca darśanam |
yathā ca kāritassetūrāvaṇaścayathāhataḥ || 10 ||
varadānammahendreṇabrahmaṇāvaruṇena ca |
mahādevaprasādācchapitrāmamasamāgamam || 11 ||
upayātaṃ ca māṃsaumya bharatāyanivedaya |
saharākṣasarājenaharīṇāmīśvareṇa ca || 12 ||
jitvāśatrugaṇānrāmaḥprāpyacānuttamaṃyaśaḥ |
upāyānaṃsamṛddhārthassahamitrairmahābalaiḥ || 13 ||
etacchrutvāyamākārambhajatebharatastataḥ |
sa ca teveditavyaḥsyātsarvaṃyacchāpimāmprati || 14 ||
jñeyāḥsarve ca vṛttāntāḥbharatasyeṅgitāni ca |
tattvenamukhavarṇenadṛṣṭyāvyābhāṣitena ca || 15 ||
sarvakālasamṛddhaṃhihastyaśvarathasaṅkulam |
pitṛpaitāmahaṃrājyaṅkasyanāvartayenmanaḥ || 16 ||
saṅgatyābharatśrīmān rājyenārthīsvayambhavet |
praśāstuvasudhāṃsarvāmakhilāṃraghunandanaḥ || 17 ||
tasyabuddhiṃ ca vijñāyavyavasāyaṃ ca vānara |
yāvannadūraṃyātāḥsmakṣipramāgantumarhasi || 18 ||
itipratisamādiṣṭohanūmānmārutātmajaḥ |
mānuṣaḥdhārayanṛpamayodhyāntvaritoyayau || 19 ||
atotpapātavegenahanūmānmārutātmajaḥ |
garutmānivavegenajighṛkṣanpannagottamam || 20 ||
laṅghayitvāpitṛpathaṃvihagendrālayaṃśubham |
gaṅgāyamunayorbhīmaṃsamatītyasamāgamam || 21 ||
śṛṅgaberapuramprāpyaguhamāsādyavīryavān |
sa vācāśubhayāhṛṣṭohanumānidamabravīt || 22 ||
sakhātutavakākutsthorāmassatyaparākramaḥ |
sasītassahasaumitrissatvāṅkuśalamabravīt || 23 ||
pañcamīmadyarajanīmuṣitvāvacanānmuneḥ |
bharadvājābhyanujñātandrakṣyasyadyaivarāghavam || 24 ||
evamuktvāmahātejāssamprahṛṣṭatanūruhaḥ |
utpapātamahāvegādvegavānvicārayan || 25 ||
so'paśyadrāmatīrthaṃ ca nadīṃvālukinīntathā |
varūthīṅgomatīñcaivabhīmaṃśālavanantathā || 26 ||
prajāścabahusāhasrīḥsphītānjanapadānapi |
saḥgatvādūramadhvānantvaritaḥkapikuñjaraḥ || 27 ||
āsasādadrumān phullānnandigrāmasamīpagān |
strībhissaputrairvṛddhaiścaramamāṇaiḥsvalaṅkṛtaiḥ |
surādhipasyopavaneyathācaitrarathedrumān || 28 ||
krośamātretvayodhyāyācaśīrakṛṣṇājinambaram || 29 ||
dadarśabharatandīnaṅkṛśamāśramavāsinam |
jaṭilammaladigdhāṅgambhrātṛvyasanakarśitam || 30 ||
phalamūlāśinandāntantāpasandharmacāriṇam |
samunnatajaṭābhāraṃvalkalājinavāsasam || 31 ||
niyatambhāvitātmānambrahmarṣisamatejasam |
pāduketepuraskṛtyapraśāsantaṃvasundharām || 32 ||
cāturvarṇasyalokasyatrātārammahatobhayāt |
upasthitamamātyaiścaśucibhiścapurohitaiḥ || 33 ||
balamukhyaiścayuktaiścakāṣāyāmbaradāribhiḥ |
nahiterājaputrantañcīrakṛṣṇājināmbaram || 34 ||
paribhoktuṃvyavasyantipaurāvaidharmavatsalāḥ |
tamdharmamivadharmajñandehavantamivāparam || 35 ||
uvācaprāñjalirvākyaṃhanūmānmārutātmajaḥ |
vasantandaṇḍakāraṇyeyantvañcīrajaṭādharam || 36 ||
anuśocasikākutsthaṃ sa tvāṅkauśalamabravīt |
priyamākhyāmitedevaśokantyajasudāruṇam || 37 ||
asminmuhūrtebhrātrātvaṃrāmeṇasahasaṅgataḥ |
nihatyarāvaṇaṃrāmaḥpratilabhya ca maithilīm || 38 ||
upayātisamṛddhārthaḥsahamitrairmahābalaiḥ |
lakṣmaṇaścamahātejāvaidehī ca yaśasvinī || 39 ||
sītāsamagrārāmeṇamahendreṇaśacīyathā |
evamuktohanumatābharataḥkaikayīsutaḥ || 40 ||
papātasahasāhṛṣṭoharṣānmohamupāgamat |
tatomuhūrtādutthāyapratyāśvasya ca rāghavaḥ || 41 ||
hanūmantamuvācedambharataḥpriyavādinam |
aśokajaiḥprītimayaiḥkapimāliṅgyasambhramāt || 42 ||
siṣecabharataḥśrīmānvipulairaśrubindhubhiḥ |
devovāmānuṣovātvamanukrośādihāgataḥ || 43 ||
priyākhyānasyatesaumyadadāmibruvataḥpriyam |
gavāṃśatasahasraṃ ca grāmāṇāṃ ca śatamparam || 44 ||
sakuṇḍalāśśubhācārābhāryāḥkanyāstuṣoḍaśa |
hemavarṇāssunāsorūśśaśisaumyānanāḥstriyaḥ || 45 ||
sarvābharaṇasampannāssampannāḥkulajātibhiḥ |
niśamyarāmāgamanannṛpātmajaḥkapipravīrasyatadādbhutopamam |
praharṣitorāmadidṛkṣyā'bhavatpunaścaharṣādidamabravīdvacaḥ || 46 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe aṣṭāviṃśatyadhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ अष्टाविंशत्यधिकशततमस्सर्गः ।
अयोध्यान्तुसमालोक्यचिन्तयामासराघवः ।
प्रियकामःप्रियंरामस्ततस्त्वरितविक्रमः ॥ 1 ॥
चिन्तयित्वाततोदृष्टिंवानरेषुन्यपातयत् ।
उवाचधीमांस्तेजस्वीहनूमन्तम्प्लवङ्गमम् ॥ 2 ॥
अयोध्यान्त्वरितोगत्वाशीघ्रम्प्लवगसत्तम ।
जानीहिकछचित्कुशलीजनोनृपतिमन्दिरे ॥ 3 ॥
शृङ्गबेरिपुरम्प्राप्यगुहङ्गहनगोचरम् ।
निषादाधिपतिम्ब्रूहिकुशलंवचनान्मम ॥ 4 ॥
श्रुत्वातुमाङ्कुशलिनमरोगंविगतज्वरम् ।
भविष्यतिगुहःप्रीतस्सममात्मसमस्सखा ॥ 5 ॥
अयोध्यायाश्चतेमार्गम्प्रवृत्तिम्भरतस्य च ।
निवेदयिष्यतिप्रीतोनिषादाधिपतिर्गुहः ॥ 6 ॥
भरतस्तुत्वयावाच्यःकुशलंवचनान्मम ।
सिद्धार्थंशंसमान्तस्मैसभार्यंसहलक्ष्मणम् ॥ 7 ॥
हरणञ्चापिवैदेह्यारावणेनबलीयसा ।
सुग्रीवेण च सम्वादंवालिनश्चवधंरणे ॥ 8 ॥
मैथिल्यन्वेषणञ्चैवयथाचाधिगतात्वया ।
लङ्घयित्वामहातोयमापगापतिमव्ययम् ॥ 9 ॥
उपयानंसमुद्रस्यसागरस्य च दर्शनम् ।
यथा च कारितस्सेतूरावणश्चयथाहतः ॥ 10 ॥
वरदानम्महेन्द्रेणब्रह्मणावरुणेन च ।
महादेवप्रसादाच्छपित्राममसमागमम् ॥ 11 ॥
उपयातं च मांसौम्य भरतायनिवेदय ।
सहराक्षसराजेनहरीणामीश्वरेण च ॥ 12 ॥
जित्वाशत्रुगणान्रामःप्राप्यचानुत्तमंयशः ।
उपायानंसमृद्धार्थस्सहमित्रैर्महाबलैः ॥ 13 ॥
एतच्छ्रुत्वायमाकारम्भजतेभरतस्ततः ।
स च तेवेदितव्यःस्यात्सर्वंयच्छापिमाम्प्रति ॥ 14 ॥
ज्ञेयाःसर्वे च वृत्तान्ताःभरतस्येङ्गितानि च ।
तत्त्वेनमुखवर्णेनदृष्ट्याव्याभाषितेन च ॥ 15 ॥
सर्वकालसमृद्धंहिहस्त्यश्वरथसङ्कुलम् ।
पितृपैतामहंराज्यङ्कस्यनावर्तयेन्मनः ॥ 16 ॥
सङ्गत्याभरत्श्रीमान् राज्येनार्थीस्वयम्भवेत् ।
प्रशास्तुवसुधांसर्वामखिलांरघुनन्दनः ॥ 17 ॥
तस्यबुद्धिं च विज्ञायव्यवसायं च वानर ।
यावन्नदूरंयाताःस्मक्षिप्रमागन्तुमर्हसि ॥ 18 ॥
इतिप्रतिसमादिष्टोहनूमान्मारुतात्मजः ।
मानुषःधारयनृपमयोध्यान्त्वरितोययौ ॥ 19 ॥
अतोत्पपातवेगेनहनूमान्मारुतात्मजः ।
गरुत्मानिववेगेनजिघृक्षन्पन्नगोत्तमम् ॥ 20 ॥
लङ्घयित्वापितृपथंविहगेन्द्रालयंशुभम् ।
गङ्गायमुनयोर्भीमंसमतीत्यसमागमम् ॥ 21 ॥
शृङ्गबेरपुरम्प्राप्यगुहमासाद्यवीर्यवान् ।
स वाचाशुभयाहृष्टोहनुमानिदमब्रवीत् ॥ 22 ॥
सखातुतवकाकुत्स्थोरामस्सत्यपराक्रमः ।
ससीतस्सहसौमित्रिस्सत्वाङ्कुशलमब्रवीत् ॥ 23 ॥
पञ्चमीमद्यरजनीमुषित्वावचनान्मुनेः ।
भरद्वाजाभ्यनुज्ञातन्द्रक्ष्यस्यद्यैवराघवम् ॥ 24 ॥
एवमुक्त्वामहातेजास्सम्प्रहृष्टतनूरुहः ।
उत्पपातमहावेगाद्वेगवान्विचारयन् ॥ 25 ॥
सोऽपश्यद्रामतीर्थं च नदींवालुकिनीन्तथा ।
वरूथीङ्गोमतीञ्चैवभीमंशालवनन्तथा ॥ 26 ॥
प्रजाश्चबहुसाहस्रीःस्फीतान्जनपदानपि ।
सःगत्वादूरमध्वानन्त्वरितःकपिकुञ्जरः ॥ 27 ॥
आससादद्रुमान् फुल्लान्नन्दिग्रामसमीपगान् ।
स्त्रीभिस्सपुत्रैर्वृद्धैश्चरममाणैःस्वलङ्कृतैः ।
सुराधिपस्योपवनेयथाचैत्ररथेद्रुमान् ॥ 28 ॥
क्रोशमात्रेत्वयोध्यायाचशीरकृष्णाजिनम्बरम् ॥ 29 ॥
ददर्शभरतन्दीनङ्कृशमाश्रमवासिनम् ।
जटिलम्मलदिग्धाङ्गम्भ्रातृव्यसनकर्शितम् ॥ 30 ॥
फलमूलाशिनन्दान्तन्तापसन्धर्मचारिणम् ।
समुन्नतजटाभारंवल्कलाजिनवाससम् ॥ 31 ॥
नियतम्भावितात्मानम्ब्रह्मर्षिसमतेजसम् ।
पादुकेतेपुरस्कृत्यप्रशासन्तंवसुन्धराम् ॥ 32 ॥
चातुर्वर्णस्यलोकस्यत्रातारम्महतोभयात् ।
उपस्थितममात्यैश्चशुचिभिश्चपुरोहितैः ॥ 33 ॥
बलमुख्यैश्चयुक्तैश्चकाषायाम्बरदारिभिः ।
नहितेराजपुत्रन्तञ्चीरकृष्णाजिनाम्बरम् ॥ 34 ॥
परिभोक्तुंव्यवस्यन्तिपौरावैधर्मवत्सलाः ।
तम्धर्ममिवधर्मज्ञन्देहवन्तमिवापरम् ॥ 35 ॥
उवाचप्राञ्जलिर्वाक्यंहनूमान्मारुतात्मजः ।
वसन्तन्दण्डकारण्येयन्त्वञ्चीरजटाधरम् ॥ 36 ॥
अनुशोचसिकाकुत्स्थं स त्वाङ्कौशलमब्रवीत् ।
प्रियमाख्यामितेदेवशोकन्त्यजसुदारुणम् ॥ 37 ॥
अस्मिन्मुहूर्तेभ्रात्रात्वंरामेणसहसङ्गतः ।
निहत्यरावणंरामःप्रतिलभ्य च मैथिलीम् ॥ 38 ॥
उपयातिसमृद्धार्थःसहमित्रैर्महाबलैः ।
लक्ष्मणश्चमहातेजावैदेही च यशस्विनी ॥ 39 ॥
सीतासमग्रारामेणमहेन्द्रेणशचीयथा ।
एवमुक्तोहनुमताभरतःकैकयीसुतः ॥ 40 ॥
पपातसहसाहृष्टोहर्षान्मोहमुपागमत् ।
ततोमुहूर्तादुत्थायप्रत्याश्वस्य च राघवः ॥ 41 ॥
हनूमन्तमुवाचेदम्भरतःप्रियवादिनम् ।
अशोकजैःप्रीतिमयैःकपिमालिङ्ग्यसम्भ्रमात् ॥ 42 ॥
सिषेचभरतःश्रीमान्विपुलैरश्रुबिन्धुभिः ।
देवोवामानुषोवात्वमनुक्रोशादिहागतः ॥ 43 ॥
प्रियाख्यानस्यतेसौम्यददामिब्रुवतःप्रियम् ।
गवांशतसहस्रं च ग्रामाणां च शतम्परम् ॥ 44 ॥
सकुण्डलाश्शुभाचाराभार्याःकन्यास्तुषोडश ।
हेमवर्णास्सुनासोरूश्शशिसौम्याननाःस्त्रियः ॥ 45 ॥
सर्वाभरणसम्पन्नास्सम्पन्नाःकुलजातिभिः ।
निशम्यरामागमनन्नृपात्मजःकपिप्रवीरस्यतदाद्भुतोपमम् ।
प्रहर्षितोरामदिदृक्ष्याऽभवत्पुनश्चहर्षादिदमब्रवीद्वचः ॥ 46 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे अष्टाविंशत्यधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha aṣṭāviṃśatyadhikaśatatamassargaḥ |
ayodhyāntusamālokyacintayāmāsarāghavaḥ |
priyakāmaḥpriyaṃrāmastatastvaritavikramaḥ || 1 ||
cintayitvātatodṛṣṭiṃvānareṣunyapātayat |
uvācadhīmāṃstejasvīhanūmantamplavaṅgamam || 2 ||
ayodhyāntvaritogatvāśīghramplavagasattama |
jānīhikachacitkuśalījanonṛpatimandire || 3 ||
śṛṅgaberipuramprāpyaguhaṅgahanagocaram |
niṣādādhipatimbrūhikuśalaṃvacanānmama || 4 ||
śrutvātumāṅkuśalinamarogaṃvigatajvaram |
bhaviṣyatiguhaḥprītassamamātmasamassakhā || 5 ||
ayodhyāyāścatemārgampravṛttimbharatasya ca |
nivedayiṣyatiprītoniṣādādhipatirguhaḥ || 6 ||
bharatastutvayāvācyaḥkuśalaṃvacanānmama |
siddhārthaṃśaṃsamāntasmaisabhāryaṃsahalakṣmaṇam || 7 ||
haraṇañcāpivaidehyārāvaṇenabalīyasā |
sugrīveṇa ca samvādaṃvālinaścavadhaṃraṇe || 8 ||
maithilyanveṣaṇañcaivayathācādhigatātvayā |
laṅghayitvāmahātoyamāpagāpatimavyayam || 9 ||
upayānaṃsamudrasyasāgarasya ca darśanam |
yathā ca kāritassetūrāvaṇaścayathāhataḥ || 10 ||
varadānammahendreṇabrahmaṇāvaruṇena ca |
mahādevaprasādācchapitrāmamasamāgamam || 11 ||
upayātaṃ ca māṃsaumya bharatāyanivedaya |
saharākṣasarājenaharīṇāmīśvareṇa ca || 12 ||
jitvāśatrugaṇānrāmaḥprāpyacānuttamaṃyaśaḥ |
upāyānaṃsamṛddhārthassahamitrairmahābalaiḥ || 13 ||
etacchrutvāyamākārambhajatebharatastataḥ |
sa ca teveditavyaḥsyātsarvaṃyacchāpimāmprati || 14 ||
jñeyāḥsarve ca vṛttāntāḥbharatasyeṅgitāni ca |
tattvenamukhavarṇenadṛṣṭyāvyābhāṣitena ca || 15 ||
sarvakālasamṛddhaṃhihastyaśvarathasaṅkulam |
pitṛpaitāmahaṃrājyaṅkasyanāvartayenmanaḥ || 16 ||
saṅgatyābharatśrīmān rājyenārthīsvayambhavet |
praśāstuvasudhāṃsarvāmakhilāṃraghunandanaḥ || 17 ||
tasyabuddhiṃ ca vijñāyavyavasāyaṃ ca vānara |
yāvannadūraṃyātāḥsmakṣipramāgantumarhasi || 18 ||
itipratisamādiṣṭohanūmānmārutātmajaḥ |
mānuṣaḥdhārayanṛpamayodhyāntvaritoyayau || 19 ||
atotpapātavegenahanūmānmārutātmajaḥ |
garutmānivavegenajighṛkṣanpannagottamam || 20 ||
laṅghayitvāpitṛpathaṃvihagendrālayaṃśubham |
gaṅgāyamunayorbhīmaṃsamatītyasamāgamam || 21 ||
śṛṅgaberapuramprāpyaguhamāsādyavīryavān |
sa vācāśubhayāhṛṣṭohanumānidamabravīt || 22 ||
sakhātutavakākutsthorāmassatyaparākramaḥ |
sasītassahasaumitrissatvāṅkuśalamabravīt || 23 ||
pañcamīmadyarajanīmuṣitvāvacanānmuneḥ |
bharadvājābhyanujñātandrakṣyasyadyaivarāghavam || 24 ||
evamuktvāmahātejāssamprahṛṣṭatanūruhaḥ |
utpapātamahāvegādvegavānvicārayan || 25 ||
so'paśyadrāmatīrthaṃ ca nadīṃvālukinīntathā |
varūthīṅgomatīñcaivabhīmaṃśālavanantathā || 26 ||
prajāścabahusāhasrīḥsphītānjanapadānapi |
saḥgatvādūramadhvānantvaritaḥkapikuñjaraḥ || 27 ||
āsasādadrumān phullānnandigrāmasamīpagān |
strībhissaputrairvṛddhaiścaramamāṇaiḥsvalaṅkṛtaiḥ |
surādhipasyopavaneyathācaitrarathedrumān || 28 ||
krośamātretvayodhyāyācaśīrakṛṣṇājinambaram || 29 ||
dadarśabharatandīnaṅkṛśamāśramavāsinam |
jaṭilammaladigdhāṅgambhrātṛvyasanakarśitam || 30 ||
phalamūlāśinandāntantāpasandharmacāriṇam |
samunnatajaṭābhāraṃvalkalājinavāsasam || 31 ||
niyatambhāvitātmānambrahmarṣisamatejasam |
pāduketepuraskṛtyapraśāsantaṃvasundharām || 32 ||
cāturvarṇasyalokasyatrātārammahatobhayāt |
upasthitamamātyaiścaśucibhiścapurohitaiḥ || 33 ||
balamukhyaiścayuktaiścakāṣāyāmbaradāribhiḥ |
nahiterājaputrantañcīrakṛṣṇājināmbaram || 34 ||
paribhoktuṃvyavasyantipaurāvaidharmavatsalāḥ |
tamdharmamivadharmajñandehavantamivāparam || 35 ||
uvācaprāñjalirvākyaṃhanūmānmārutātmajaḥ |
vasantandaṇḍakāraṇyeyantvañcīrajaṭādharam || 36 ||
anuśocasikākutsthaṃ sa tvāṅkauśalamabravīt |
priyamākhyāmitedevaśokantyajasudāruṇam || 37 ||
asminmuhūrtebhrātrātvaṃrāmeṇasahasaṅgataḥ |
nihatyarāvaṇaṃrāmaḥpratilabhya ca maithilīm || 38 ||
upayātisamṛddhārthaḥsahamitrairmahābalaiḥ |
lakṣmaṇaścamahātejāvaidehī ca yaśasvinī || 39 ||
sītāsamagrārāmeṇamahendreṇaśacīyathā |
evamuktohanumatābharataḥkaikayīsutaḥ || 40 ||
papātasahasāhṛṣṭoharṣānmohamupāgamat |
tatomuhūrtādutthāyapratyāśvasya ca rāghavaḥ || 41 ||
hanūmantamuvācedambharataḥpriyavādinam |
aśokajaiḥprītimayaiḥkapimāliṅgyasambhramāt || 42 ||
siṣecabharataḥśrīmānvipulairaśrubindhubhiḥ |
devovāmānuṣovātvamanukrośādihāgataḥ || 43 ||
priyākhyānasyatesaumyadadāmibruvataḥpriyam |
gavāṃśatasahasraṃ ca grāmāṇāṃ ca śatamparam || 44 ||
sakuṇḍalāśśubhācārābhāryāḥkanyāstuṣoḍaśa |
hemavarṇāssunāsorūśśaśisaumyānanāḥstriyaḥ || 45 ||
sarvābharaṇasampannāssampannāḥkulajātibhiḥ |
niśamyarāmāgamanannṛpātmajaḥkapipravīrasyatadādbhutopamam |
praharṣitorāmadidṛkṣyā'bhavatpunaścaharṣādidamabravīdvacaḥ || 46 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe aṣṭāviṃśatyadhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.