શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે સુન્દરકાણ્ડમ્ ।
અથ ચતુર્વિંશસ્સર્ગઃ ।
તતઃ સીતામુપાગમ્ય રાક્ષસ્યો વિકૃતાનનાઃ ।
પરુષં પરુષા નાર્ય ઊચુસ્તાં વાક્યમપ્રિયમ્ ॥ 1 ॥
કિં ત્વમન્તઃપુરે સીતે સર્વભૂતમનોહરે ।
મહાર્હશયનોપેતે ન વાસમનુમન્યસે ॥ 2 ॥
માનુષી માનુષસ્યૈવ ભાર્યાત્વં બહુમન્યસે ।
પ્રત્યાહર મનો રામાન્ન ત્વં જાતુ ભવિષ્યસિ ॥ 3 ॥
ત્રૈલોક્યવસુભોક્તારં રાવણં રાક્ષસેશ્વરમ્ ।
ભર્તારમુપસઙ્ગમ્ય વિહરસ્વ યથાસુખમ્ ॥ 4 ॥
માનુષી માનુષં તં તુ રામમિચ્છસિ શોભને ।
રાજ્યાદ્ભ્ર્રષ્ટમસિદ્ધાર્થં વિક્લબં ત્વમનિન્દિતે ॥ 5 ॥
રાક્ષસીનાં વચઃ શ્રુત્વા સીતા પદ્મનિભેક્ષણા ।
નેત્રાભ્યામશ્રુપૂર્ણાભ્યામિદં વચનમબ્રવીત્ ॥ 6 ॥
યદિદં લોકવિદ્વિષ્ટમુદાહરથ સઙ્ગતાઃ ।
નૈતન્મનસિ વાક્યં મે કિલ્બિષં પ્રતિભાતિ વઃ ॥ 7 ॥
ન માનુષી રાક્ષસસ્ય ભાર્યા ભવિતુમર્હતિ ।
કામં ખાદત માં સર્વા ન કરિષ્યામિ વો વચઃ ॥ 8 ॥
દીનો વા રાજ્યહીનો વા યો મે ભર્તા સ મે ગુરુઃ ।
તં નિત્યમનુરક્તાસ્મિ યથા સૂર્યં સુવર્ચલા ॥ 9 ॥
યથા શચી મહાભાગા શક્રં સમુપતિષ્ઠતિ ।
અરુન્ધતી વસિષ્ઠં ચ રોહિણી શશિનં યથા ॥ 10 ॥
લોપામુદ્રા યથાગસ્ત્યં સુકન્યા ચ્યવનં યથા ।
સાવિત્રી સત્યવન્તં ચ કપિલં શ્રીમતી યથા ॥ 11 ॥
સૌદાસં મદયન્તીવ કેશિની સગરં યથા ।
નૈષધં દમયન્તીવ ભૈમી પતિમનુવ્રતા ॥ 12 ॥
તથાઽહમિક્ષ્વાકુવરં રામં પતિમનુવ્રતા ।
સીતાયા વચનં શ્રુત્વા રાક્ષસ્યઃ ક્રોધમૂર્છિતાઃ ॥ 13 ॥
ભર્ત્સયન્તિ સ્મ પરુષૈર્વાક્યૈ રાવણચોદિતાઃ ।
અવલીનઃ સ નિર્વાક્યો હનૂમાન્ શિંશુપાદ્રુમે ॥ 14 ॥
યસીતાં સન્તર્જયન્તીસ્તા રાક્ષસીરશૃણોત્ કપિઃ ।
તામભિક્રમ્ય સઙ્કૃદ્ધા વેપમાનાં સમન્તતઃ ॥ 15 ॥
ભૃશં સંલિલિહુર્દીપ્તાન્ પ્રલમ્બાન્ દશનચ્છદાન્ ।
ઊચુશ્ચ પરમક્રુદ્ધાઃ પ્રગૃહ્યાશુ પરશ્વધાન્ ॥ 16 ॥
નેયમર્હતિ ભર્તારં રાવણં રાક્ષસાધિપમ્ ।
સા ભર્ત્સ્યમાના ભીમાભી રાક્ષસીભિર્વરાનના ॥ 17 ॥
સબાષ્પમપ સર્પન્તી શિંશુપાં તામુપાગમત્ ।
તતસ્તાં શિંશુપાં સીતા રાક્ષસીભિઃ સમાવૃતા ॥ 18 ॥
અભિગમ્ય વિશાલાક્ષી તસ્થૌ શોકપરિપ્લુતા ।
તાં કૃશાં દીનવદનાં મલિનામ્બરધારિણીમ્ ॥ 19 ॥
ભર્ત્સયાઞ્ચક્રિરે સીતાં રાક્ષસ્યસ્તાં સમન્તતઃ ।
તતસ્તાં વિનતા નામ રાક્ષસી ભીમદર્શના ॥ 20 ॥
અબ્રવીત્કુપિતાકારા કરાલા નિર્ણતોદરી ।
સીતે પર્યાપ્તમેતાવદ્ભર્તુઃ સ્નેહો નિદર્શિતઃ ॥ 21 ॥
સર્વાત્રાતિકૃતં ભદ્રે વ્યસનાયોપકલ્પતે પરિતુષ્ટાસ્મિ ભદ્રં તે માનુષસ્તે કૃતો વિધિઃ ॥ 22 ॥
મમાપિ તુ વચઃ પથ્યં બ્રુવન્ત્યાઃ કુરુ મૈથિલિ ।
રાવણં ભજ ભર્તારં ભર્તારં સર્વરક્ષસામ્ ॥ 23 ॥
વિક્રાન્તં રૂપવન્તં ચ સુરેશમિવ વાસવમ્ ।
દક્ષિણં ત્યાગશીલં ચ સર્વસ્ય પ્રિયદર્શનમ્ ॥ 24 ॥
માનુષં કૃપણં રામં ત્યક્ત્વા, રાવણમાશ્રય ।
દિવ્યાઙ્ગરાગા વૈદેહિ દિવ્યાભરણભૂષિતા ॥ 25 ॥
અદ્યપ્રભૃતિ સર્વેષાં લોકાનામીશ્વરી ભવ ।
અગ્નેઃ સ્વાહા યથા દેવી શચી વેન્દ્રસ્ય શોભને ॥ 26 ॥
કિં તે રામેણ વૈદેહિ કૃપણેન ગતાયુષા ।
એતદુક્તં ચ મે વાક્યં યદિ ત્વં ન કરિષ્યસિ ॥ 27 ॥
અસ્મિન્મુહૂર્તે સર્વાસ્ત્વાં ભક્ષયિષ્યામહે વયમ્ ।
અન્યા તુ વિકટા નામ લમ્બમાનપયોધરા ॥ 28 ॥
અબ્રવીત્કુપિતા સીતાં મુષ્ટિમુદ્યમ્ય ગર્જતી ।
બહૂન્યપ્રિયરૂપાણિ વચનાનિ સુદુર્મતે ॥ 29 ॥
અનુક્રોશાન્મૃદુત્વાચ્ચ સોઢાનિ તવ મૈથિલિ ।
ન ચ નઃ કુરુષે વાક્યં હિતં કાલપુરસ્કૃતમ્ ॥ 30 ॥
આનીતાસિ સમુદ્રસ્ય પારમન્યૈર્દુરાસદમ્ ।
રાવણાન્તઃપુરં ઘોરં પ્રવિષ્ટા ચાસિ મૈથિલિ ॥ 31 ॥
રાવણસ્ય ગૃહે રુદ્ધામસ્માભિસ્તુ સુરક્ષિતામ્ ।
ન ત્વાં શક્તઃ પરિત્રાતુમપિ સાક્ષાત્પુરન્દરઃ ॥ 32 ॥
કુરુષ્વ હિતવાદિન્યા વચનં મમ મૈથિલિ ।
અલમશ્રુપ્રપાતેન ત્યજ શોકમનર્થકમ્ ॥ 33 ॥
ભજ પ્રીતિં ચ હર્ષં ચ ત્યજૈતાં નિત્યદૈન્યતામ્ ।
સીતે રાક્ષસરાજેન સહ ક્રીડ યથાસુખમ્ ॥ 34 ॥
જાનાસિ હિ યથા ભીરુ સ્ત્રીણાં યૌવનમધ્રુવમ્ ।
યાવન્ન તે વ્યતિક્રામેત્તાવત્સુખમવાપ્નુહિ ॥ 35 ॥
ઉદ્યાનાનિ ચ રમ્યાણિ પર્વતોપવનાનિ ચ ।
સહ રાક્ષસરાજેન ચર ત્વં મદિરેક્ષણે ॥ 36 ॥
સ્ત્રી સહસ્રાણિ તે સપ્ત વશે સ્થાસ્યન્તિ સુન્દરિ ।
રાવણં ભજ ભર્તારં ભર્તારં સર્વરક્ષસામ્ ॥ 37 ॥
ઉત્પાટ્ય વા તે હૃદયં ભક્ષયિષ્યામિ મૈથિલિ ।
યદિ મે વ્યાહૃતં વાક્યં ન યથાવત્કરિષ્યસિ ॥ 38 ॥
તતશ્ચણ્ડોદરી નામ રાક્ષસી ક્રોધમૂર્છિતા ।
ભ્રામયન્તી મહચ્છૂલમિદં વચનમબ્રવીત્ ॥ 39 ॥
ઇમાં હરિણલોલાક્ષીં ત્રાસોત્કમ્પિપયોધરામ્ ।
રાવણેન હૃતાં દૃષ્ટવા દૌહૃદો મે મહાનભૂત્ ॥ 40 ॥
યકૃત્પ્લીહમથોત્પીડં હૃદયં ચ સબન્ધનમ્ ।
આન્ત્રાણ્યપિ તથા શીર્ષં ખાદેયમિતિ મે મતિઃ ॥ 41 ॥
તતસ્તુ પ્રઘસા નામ રાક્ષસી વાક્યમબ્રવીત્ ।
કણ્ઠમસ્યા નૃશંસાયાઃ પીડયામ કિમાસ્યતે ॥ 42 ॥
નિવેદ્યતાં તતો રાજ્ઞે માનુષી સા મૃતેતિ હ ।
નાત્ર કશ્ચન સન્દેહઃ ખાદતેતિ સ વક્ષ્યતિ ॥ 43 ॥
તતસ્ત્વજામુખી નામ રાક્ષસી વાક્યમબ્રવીત્ ।
વિશસ્યેમાં તતઃ સર્વાઃ સમાન્ કુરુત પિણ્ડકાન્ ॥ 44 ॥
વિભજામ તતઃ સર્વા વિવાદો મે ન રોચતે ।
પેયમાનીયતાં ક્ષિપ્રં લેહ્યમુચ્ચાવચં બહુ ॥ 45 ॥
તતઃ શૂર્પણખા નામ રાક્ષસી વાક્યમબ્રવીત્ ।
અજામુખ્યા યદુક્તં હિ તદેવ મમ રોચતે ॥ 46 ॥
સુરા ચાનીયતાં ક્ષિપ્રં સર્વશોકવિનાશિની ।
માનુષં માંસમાસ્વાદ્ય નૃત્યામોઽથ નિકુમ્ભિલામ્ ॥ 47 ॥
એવં સમ્ભર્ત્સ્યમાના સા સીતા સુરસુતોપમા ।
રાક્ષસીભિઃ સુઘોરાભિર્દૈર્યમુત્સૃજ્ય રોદિતિ ॥ 48 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે સુન્દરકાણ્ડે ચતુર્વિંશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha caturviṃśassargaḥ |
tataḥ sītāmupāgamya rākṣasyo vikṛtānanāḥ |
paruṣaṃ paruṣā nārya ūcustāṃ vākyamapriyam || 1 ||
kiṃ tvamantaḥpure sīte sarvabhūtamanohare |
mahārhaśayanopete na vāsamanumanyase || 2 ||
mānuṣī mānuṣasyaiva bhāryātvaṃ bahumanyase |
pratyāhara mano rāmānna tvaṃ jātu bhaviṣyasi || 3 ||
trailokyavasubhoktāraṃ rāvaṇaṃ rākṣaseśvaram |
bhartāramupasaṅgamya viharasva yathāsukham || 4 ||
mānuṣī mānuṣaṃ taṃ tu rāmamicchasi śobhane |
rājyādbhrraṣṭamasiddhārthaṃ viklabaṃ tvamanindite || 5 ||
rākṣasīnāṃ vacaḥ śrutvā sītā padmanibhekṣaṇā |
netrābhyāmaśrupūrṇābhyāmidaṃ vacanamabravīt || 6 ||
yadidaṃ lokavidviṣṭamudāharatha saṅgatāḥ |
naitanmanasi vākyaṃ me kilbiṣaṃ pratibhāti vaḥ || 7 ||
na mānuṣī rākṣasasya bhāryā bhavitumarhati |
kāmaṃ khādata māṃ sarvā na kariṣyāmi vo vacaḥ || 8 ||
dīno vā rājyahīno vā yo me bhartā sa me guruḥ |
taṃ nityamanuraktāsmi yathā sūryaṃ suvarcalā || 9 ||
yathā śacī mahābhāgā śakraṃ samupatiṣṭhati |
arundhatī vasiṣṭhaṃ ca rohiṇī śaśinaṃ yathā || 10 ||
lopāmudrā yathāgastyaṃ sukanyā cyavanaṃ yathā |
sāvitrī satyavantaṃ ca kapilaṃ śrīmatī yathā || 11 ||
saudāsaṃ madayantīva keśinī sagaraṃ yathā |
naiṣadhaṃ damayantīva bhaimī patimanuvratā || 12 ||
tathā'hamikṣvākuvaraṃ rāmaṃ patimanuvratā |
sītāyā vacanaṃ śrutvā rākṣasyaḥ krodhamūrchitāḥ || 13 ||
bhartsayanti sma paruṣairvākyai rāvaṇacoditāḥ |
avalīnaḥ sa nirvākyo hanūmān śiṃśupādrume || 14 ||
yasītāṃ santarjayantīstā rākṣasīraśṛṇot kapiḥ |
tāmabhikramya saṅkṛddhā vepamānāṃ samantataḥ || 15 ||
bhṛśaṃ saṃlilihurdīptān pralambān daśanacchadān |
ūcuśca paramakruddhāḥ pragṛhyāśu paraśvadhān || 16 ||
neyamarhati bhartāraṃ rāvaṇaṃ rākṣasādhipam |
sā bhartsyamānā bhīmābhī rākṣasībhirvarānanā || 17 ||
sabāṣpamapa sarpantī śiṃśupāṃ tāmupāgamat |
tatastāṃ śiṃśupāṃ sītā rākṣasībhiḥ samāvṛtā || 18 ||
abhigamya viśālākṣī tasthau śokapariplutā |
tāṃ kṛśāṃ dīnavadanāṃ malināmbaradhāriṇīm || 19 ||
bhartsayāñcakrire sītāṃ rākṣasyastāṃ samantataḥ |
tatastāṃ vinatā nāma rākṣasī bhīmadarśanā || 20 ||
abravītkupitākārā karālā nirṇatodarī |
sīte paryāptametāvadbhartuḥ sneho nidarśitaḥ || 21 ||
sarvātrātikṛtaṃ bhadre vyasanāyopakalpate parituṣṭāsmi bhadraṃ te mānuṣaste kṛto vidhiḥ || 22 ||
mamāpi tu vacaḥ pathyaṃ bruvantyāḥ kuru maithili |
rāvaṇaṃ bhaja bhartāraṃ bhartāraṃ sarvarakṣasām || 23 ||
vikrāntaṃ rūpavantaṃ ca sureśamiva vāsavam |
dakṣiṇaṃ tyāgaśīlaṃ ca sarvasya priyadarśanam || 24 ||
mānuṣaṃ kṛpaṇaṃ rāmaṃ tyaktvā, rāvaṇamāśraya |
divyāṅgarāgā vaidehi divyābharaṇabhūṣitā || 25 ||
adyaprabhṛti sarveṣāṃ lokānāmīśvarī bhava |
agneḥ svāhā yathā devī śacī vendrasya śobhane || 26 ||
kiṃ te rāmeṇa vaidehi kṛpaṇena gatāyuṣā |
etaduktaṃ ca me vākyaṃ yadi tvaṃ na kariṣyasi || 27 ||
asminmuhūrte sarvāstvāṃ bhakṣayiṣyāmahe vayam |
anyā tu vikaṭā nāma lambamānapayodharā || 28 ||
abravītkupitā sītāṃ muṣṭimudyamya garjatī |
bahūnyapriyarūpāṇi vacanāni sudurmate || 29 ||
anukrośānmṛdutvācca soḍhāni tava maithili |
na ca naḥ kuruṣe vākyaṃ hitaṃ kālapuraskṛtam || 30 ||
ānītāsi samudrasya pāramanyairdurāsadam |
rāvaṇāntaḥpuraṃ ghoraṃ praviṣṭā cāsi maithili || 31 ||
rāvaṇasya gṛhe ruddhāmasmābhistu surakṣitām |
na tvāṃ śaktaḥ paritrātumapi sākṣātpurandaraḥ || 32 ||
kuruṣva hitavādinyā vacanaṃ mama maithili |
alamaśruprapātena tyaja śokamanarthakam || 33 ||
bhaja prītiṃ ca harṣaṃ ca tyajaitāṃ nityadainyatām |
sīte rākṣasarājena saha krīḍa yathāsukham || 34 ||
jānāsi hi yathā bhīru strīṇāṃ yauvanamadhruvam |
yāvanna te vyatikrāmettāvatsukhamavāpnuhi || 35 ||
udyānāni ca ramyāṇi parvatopavanāni ca |
saha rākṣasarājena cara tvaṃ madirekṣaṇe || 36 ||
strī sahasrāṇi te sapta vaśe sthāsyanti sundari |
rāvaṇaṃ bhaja bhartāraṃ bhartāraṃ sarvarakṣasām || 37 ||
utpāṭya vā te hṛdayaṃ bhakṣayiṣyāmi maithili |
yadi me vyāhṛtaṃ vākyaṃ na yathāvatkariṣyasi || 38 ||
tataścaṇḍodarī nāma rākṣasī krodhamūrchitā |
bhrāmayantī mahacchūlamidaṃ vacanamabravīt || 39 ||
imāṃ hariṇalolākṣīṃ trāsotkampipayodharām |
rāvaṇena hṛtāṃ dṛṣṭavā dauhṛdo me mahānabhūt || 40 ||
yakṛtplīhamathotpīḍaṃ hṛdayaṃ ca sabandhanam |
āntrāṇyapi tathā śīrṣaṃ khādeyamiti me matiḥ || 41 ||
tatastu praghasā nāma rākṣasī vākyamabravīt |
kaṇṭhamasyā nṛśaṃsāyāḥ pīḍayāma kimāsyate || 42 ||
nivedyatāṃ tato rājñe mānuṣī sā mṛteti ha |
nātra kaścana sandehaḥ khādateti sa vakṣyati || 43 ||
tatastvajāmukhī nāma rākṣasī vākyamabravīt |
viśasyemāṃ tataḥ sarvāḥ samān kuruta piṇḍakān || 44 ||
vibhajāma tataḥ sarvā vivādo me na rocate |
peyamānīyatāṃ kṣipraṃ lehyamuccāvacaṃ bahu || 45 ||
tataḥ śūrpaṇakhā nāma rākṣasī vākyamabravīt |
ajāmukhyā yaduktaṃ hi tadeva mama rocate || 46 ||
surā cānīyatāṃ kṣipraṃ sarvaśokavināśinī |
mānuṣaṃ māṃsamāsvādya nṛtyāmo'tha nikumbhilām || 47 ||
evaṃ sambhartsyamānā sā sītā surasutopamā |
rākṣasībhiḥ sughorābhirdairyamutsṛjya roditi || 48 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe caturviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे सुन्दरकाण्डम् ।
अथ चतुर्विंशस्सर्गः ।
ततः सीतामुपागम्य राक्षस्यो विकृताननाः ।
परुषं परुषा नार्य ऊचुस्तां वाक्यमप्रियम् ॥ 1 ॥
किं त्वमन्तःपुरे सीते सर्वभूतमनोहरे ।
महार्हशयनोपेते न वासमनुमन्यसे ॥ 2 ॥
मानुषी मानुषस्यैव भार्यात्वं बहुमन्यसे ।
प्रत्याहर मनो रामान्न त्वं जातु भविष्यसि ॥ 3 ॥
त्रैलोक्यवसुभोक्तारं रावणं राक्षसेश्वरम् ।
भर्तारमुपसङ्गम्य विहरस्व यथासुखम् ॥ 4 ॥
मानुषी मानुषं तं तु राममिच्छसि शोभने ।
राज्याद्भ्र्रष्टमसिद्धार्थं विक्लबं त्वमनिन्दिते ॥ 5 ॥
राक्षसीनां वचः श्रुत्वा सीता पद्मनिभेक्षणा ।
नेत्राभ्यामश्रुपूर्णाभ्यामिदं वचनमब्रवीत् ॥ 6 ॥
यदिदं लोकविद्विष्टमुदाहरथ सङ्गताः ।
नैतन्मनसि वाक्यं मे किल्बिषं प्रतिभाति वः ॥ 7 ॥
न मानुषी राक्षसस्य भार्या भवितुमर्हति ।
कामं खादत मां सर्वा न करिष्यामि वो वचः ॥ 8 ॥
दीनो वा राज्यहीनो वा यो मे भर्ता स मे गुरुः ।
तं नित्यमनुरक्तास्मि यथा सूर्यं सुवर्चला ॥ 9 ॥
यथा शची महाभागा शक्रं समुपतिष्ठति ।
अरुन्धती वसिष्ठं च रोहिणी शशिनं यथा ॥ 10 ॥
लोपामुद्रा यथागस्त्यं सुकन्या च्यवनं यथा ।
सावित्री सत्यवन्तं च कपिलं श्रीमती यथा ॥ 11 ॥
सौदासं मदयन्तीव केशिनी सगरं यथा ।
नैषधं दमयन्तीव भैमी पतिमनुव्रता ॥ 12 ॥
तथाऽहमिक्ष्वाकुवरं रामं पतिमनुव्रता ।
सीताया वचनं श्रुत्वा राक्षस्यः क्रोधमूर्छिताः ॥ 13 ॥
भर्त्सयन्ति स्म परुषैर्वाक्यै रावणचोदिताः ।
अवलीनः स निर्वाक्यो हनूमान् शिंशुपाद्रुमे ॥ 14 ॥
यसीतां सन्तर्जयन्तीस्ता राक्षसीरशृणोत् कपिः ।
तामभिक्रम्य सङ्कृद्धा वेपमानां समन्ततः ॥ 15 ॥
भृशं संलिलिहुर्दीप्तान् प्रलम्बान् दशनच्छदान् ।
ऊचुश्च परमक्रुद्धाः प्रगृह्याशु परश्वधान् ॥ 16 ॥
नेयमर्हति भर्तारं रावणं राक्षसाधिपम् ।
सा भर्त्स्यमाना भीमाभी राक्षसीभिर्वरानना ॥ 17 ॥
सबाष्पमप सर्पन्ती शिंशुपां तामुपागमत् ।
ततस्तां शिंशुपां सीता राक्षसीभिः समावृता ॥ 18 ॥
अभिगम्य विशालाक्षी तस्थौ शोकपरिप्लुता ।
तां कृशां दीनवदनां मलिनाम्बरधारिणीम् ॥ 19 ॥
भर्त्सयाञ्चक्रिरे सीतां राक्षस्यस्तां समन्ततः ।
ततस्तां विनता नाम राक्षसी भीमदर्शना ॥ 20 ॥
अब्रवीत्कुपिताकारा कराला निर्णतोदरी ।
सीते पर्याप्तमेतावद्भर्तुः स्नेहो निदर्शितः ॥ 21 ॥
सर्वात्रातिकृतं भद्रे व्यसनायोपकल्पते परितुष्टास्मि भद्रं ते मानुषस्ते कृतो विधिः ॥ 22 ॥
ममापि तु वचः पथ्यं ब्रुवन्त्याः कुरु मैथिलि ।
रावणं भज भर्तारं भर्तारं सर्वरक्षसाम् ॥ 23 ॥
विक्रान्तं रूपवन्तं च सुरेशमिव वासवम् ।
दक्षिणं त्यागशीलं च सर्वस्य प्रियदर्शनम् ॥ 24 ॥
मानुषं कृपणं रामं त्यक्त्वा, रावणमाश्रय ।
दिव्याङ्गरागा वैदेहि दिव्याभरणभूषिता ॥ 25 ॥
अद्यप्रभृति सर्वेषां लोकानामीश्वरी भव ।
अग्नेः स्वाहा यथा देवी शची वेन्द्रस्य शोभने ॥ 26 ॥
किं ते रामेण वैदेहि कृपणेन गतायुषा ।
एतदुक्तं च मे वाक्यं यदि त्वं न करिष्यसि ॥ 27 ॥
अस्मिन्मुहूर्ते सर्वास्त्वां भक्षयिष्यामहे वयम् ।
अन्या तु विकटा नाम लम्बमानपयोधरा ॥ 28 ॥
अब्रवीत्कुपिता सीतां मुष्टिमुद्यम्य गर्जती ।
बहून्यप्रियरूपाणि वचनानि सुदुर्मते ॥ 29 ॥
अनुक्रोशान्मृदुत्वाच्च सोढानि तव मैथिलि ।
न च नः कुरुषे वाक्यं हितं कालपुरस्कृतम् ॥ 30 ॥
आनीतासि समुद्रस्य पारमन्यैर्दुरासदम् ।
रावणान्तःपुरं घोरं प्रविष्टा चासि मैथिलि ॥ 31 ॥
रावणस्य गृहे रुद्धामस्माभिस्तु सुरक्षिताम् ।
न त्वां शक्तः परित्रातुमपि साक्षात्पुरन्दरः ॥ 32 ॥
कुरुष्व हितवादिन्या वचनं मम मैथिलि ।
अलमश्रुप्रपातेन त्यज शोकमनर्थकम् ॥ 33 ॥
भज प्रीतिं च हर्षं च त्यजैतां नित्यदैन्यताम् ।
सीते राक्षसराजेन सह क्रीड यथासुखम् ॥ 34 ॥
जानासि हि यथा भीरु स्त्रीणां यौवनमध्रुवम् ।
यावन्न ते व्यतिक्रामेत्तावत्सुखमवाप्नुहि ॥ 35 ॥
उद्यानानि च रम्याणि पर्वतोपवनानि च ।
सह राक्षसराजेन चर त्वं मदिरेक्षणे ॥ 36 ॥
स्त्री सहस्राणि ते सप्त वशे स्थास्यन्ति सुन्दरि ।
रावणं भज भर्तारं भर्तारं सर्वरक्षसाम् ॥ 37 ॥
उत्पाट्य वा ते हृदयं भक्षयिष्यामि मैथिलि ।
यदि मे व्याहृतं वाक्यं न यथावत्करिष्यसि ॥ 38 ॥
ततश्चण्डोदरी नाम राक्षसी क्रोधमूर्छिता ।
भ्रामयन्ती महच्छूलमिदं वचनमब्रवीत् ॥ 39 ॥
इमां हरिणलोलाक्षीं त्रासोत्कम्पिपयोधराम् ।
रावणेन हृतां दृष्टवा दौहृदो मे महानभूत् ॥ 40 ॥
यकृत्प्लीहमथोत्पीडं हृदयं च सबन्धनम् ।
आन्त्राण्यपि तथा शीर्षं खादेयमिति मे मतिः ॥ 41 ॥
ततस्तु प्रघसा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
कण्ठमस्या नृशंसायाः पीडयाम किमास्यते ॥ 42 ॥
निवेद्यतां ततो राज्ञे मानुषी सा मृतेति ह ।
नात्र कश्चन सन्देहः खादतेति स वक्ष्यति ॥ 43 ॥
ततस्त्वजामुखी नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
विशस्येमां ततः सर्वाः समान् कुरुत पिण्डकान् ॥ 44 ॥
विभजाम ततः सर्वा विवादो मे न रोचते ।
पेयमानीयतां क्षिप्रं लेह्यमुच्चावचं बहु ॥ 45 ॥
ततः शूर्पणखा नाम राक्षसी वाक्यमब्रवीत् ।
अजामुख्या यदुक्तं हि तदेव मम रोचते ॥ 46 ॥
सुरा चानीयतां क्षिप्रं सर्वशोकविनाशिनी ।
मानुषं मांसमास्वाद्य नृत्यामोऽथ निकुम्भिलाम् ॥ 47 ॥
एवं सम्भर्त्स्यमाना सा सीता सुरसुतोपमा ।
राक्षसीभिः सुघोराभिर्दैर्यमुत्सृज्य रोदिति ॥ 48 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये सुन्दरकाण्डे चतुर्विंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe sundarakāṇḍam |
atha caturviṃśassargaḥ |
tataḥ sītāmupāgamya rākṣasyo vikṛtānanāḥ |
paruṣaṃ paruṣā nārya ūcustāṃ vākyamapriyam || 1 ||
kiṃ tvamantaḥpure sīte sarvabhūtamanohare |
mahārhaśayanopete na vāsamanumanyase || 2 ||
mānuṣī mānuṣasyaiva bhāryātvaṃ bahumanyase |
pratyāhara mano rāmānna tvaṃ jātu bhaviṣyasi || 3 ||
trailokyavasubhoktāraṃ rāvaṇaṃ rākṣaseśvaram |
bhartāramupasaṅgamya viharasva yathāsukham || 4 ||
mānuṣī mānuṣaṃ taṃ tu rāmamicchasi śobhane |
rājyādbhrraṣṭamasiddhārthaṃ viklabaṃ tvamanindite || 5 ||
rākṣasīnāṃ vacaḥ śrutvā sītā padmanibhekṣaṇā |
netrābhyāmaśrupūrṇābhyāmidaṃ vacanamabravīt || 6 ||
yadidaṃ lokavidviṣṭamudāharatha saṅgatāḥ |
naitanmanasi vākyaṃ me kilbiṣaṃ pratibhāti vaḥ || 7 ||
na mānuṣī rākṣasasya bhāryā bhavitumarhati |
kāmaṃ khādata māṃ sarvā na kariṣyāmi vo vacaḥ || 8 ||
dīno vā rājyahīno vā yo me bhartā sa me guruḥ |
taṃ nityamanuraktāsmi yathā sūryaṃ suvarcalā || 9 ||
yathā śacī mahābhāgā śakraṃ samupatiṣṭhati |
arundhatī vasiṣṭhaṃ ca rohiṇī śaśinaṃ yathā || 10 ||
lopāmudrā yathāgastyaṃ sukanyā cyavanaṃ yathā |
sāvitrī satyavantaṃ ca kapilaṃ śrīmatī yathā || 11 ||
saudāsaṃ madayantīva keśinī sagaraṃ yathā |
naiṣadhaṃ damayantīva bhaimī patimanuvratā || 12 ||
tathā'hamikṣvākuvaraṃ rāmaṃ patimanuvratā |
sītāyā vacanaṃ śrutvā rākṣasyaḥ krodhamūrchitāḥ || 13 ||
bhartsayanti sma paruṣairvākyai rāvaṇacoditāḥ |
avalīnaḥ sa nirvākyo hanūmān śiṃśupādrume || 14 ||
yasītāṃ santarjayantīstā rākṣasīraśṛṇot kapiḥ |
tāmabhikramya saṅkṛddhā vepamānāṃ samantataḥ || 15 ||
bhṛśaṃ saṃlilihurdīptān pralambān daśanacchadān |
ūcuśca paramakruddhāḥ pragṛhyāśu paraśvadhān || 16 ||
neyamarhati bhartāraṃ rāvaṇaṃ rākṣasādhipam |
sā bhartsyamānā bhīmābhī rākṣasībhirvarānanā || 17 ||
sabāṣpamapa sarpantī śiṃśupāṃ tāmupāgamat |
tatastāṃ śiṃśupāṃ sītā rākṣasībhiḥ samāvṛtā || 18 ||
abhigamya viśālākṣī tasthau śokapariplutā |
tāṃ kṛśāṃ dīnavadanāṃ malināmbaradhāriṇīm || 19 ||
bhartsayāñcakrire sītāṃ rākṣasyastāṃ samantataḥ |
tatastāṃ vinatā nāma rākṣasī bhīmadarśanā || 20 ||
abravītkupitākārā karālā nirṇatodarī |
sīte paryāptametāvadbhartuḥ sneho nidarśitaḥ || 21 ||
sarvātrātikṛtaṃ bhadre vyasanāyopakalpate parituṣṭāsmi bhadraṃ te mānuṣaste kṛto vidhiḥ || 22 ||
mamāpi tu vacaḥ pathyaṃ bruvantyāḥ kuru maithili |
rāvaṇaṃ bhaja bhartāraṃ bhartāraṃ sarvarakṣasām || 23 ||
vikrāntaṃ rūpavantaṃ ca sureśamiva vāsavam |
dakṣiṇaṃ tyāgaśīlaṃ ca sarvasya priyadarśanam || 24 ||
mānuṣaṃ kṛpaṇaṃ rāmaṃ tyaktvā, rāvaṇamāśraya |
divyāṅgarāgā vaidehi divyābharaṇabhūṣitā || 25 ||
adyaprabhṛti sarveṣāṃ lokānāmīśvarī bhava |
agneḥ svāhā yathā devī śacī vendrasya śobhane || 26 ||
kiṃ te rāmeṇa vaidehi kṛpaṇena gatāyuṣā |
etaduktaṃ ca me vākyaṃ yadi tvaṃ na kariṣyasi || 27 ||
asminmuhūrte sarvāstvāṃ bhakṣayiṣyāmahe vayam |
anyā tu vikaṭā nāma lambamānapayodharā || 28 ||
abravītkupitā sītāṃ muṣṭimudyamya garjatī |
bahūnyapriyarūpāṇi vacanāni sudurmate || 29 ||
anukrośānmṛdutvācca soḍhāni tava maithili |
na ca naḥ kuruṣe vākyaṃ hitaṃ kālapuraskṛtam || 30 ||
ānītāsi samudrasya pāramanyairdurāsadam |
rāvaṇāntaḥpuraṃ ghoraṃ praviṣṭā cāsi maithili || 31 ||
rāvaṇasya gṛhe ruddhāmasmābhistu surakṣitām |
na tvāṃ śaktaḥ paritrātumapi sākṣātpurandaraḥ || 32 ||
kuruṣva hitavādinyā vacanaṃ mama maithili |
alamaśruprapātena tyaja śokamanarthakam || 33 ||
bhaja prītiṃ ca harṣaṃ ca tyajaitāṃ nityadainyatām |
sīte rākṣasarājena saha krīḍa yathāsukham || 34 ||
jānāsi hi yathā bhīru strīṇāṃ yauvanamadhruvam |
yāvanna te vyatikrāmettāvatsukhamavāpnuhi || 35 ||
udyānāni ca ramyāṇi parvatopavanāni ca |
saha rākṣasarājena cara tvaṃ madirekṣaṇe || 36 ||
strī sahasrāṇi te sapta vaśe sthāsyanti sundari |
rāvaṇaṃ bhaja bhartāraṃ bhartāraṃ sarvarakṣasām || 37 ||
utpāṭya vā te hṛdayaṃ bhakṣayiṣyāmi maithili |
yadi me vyāhṛtaṃ vākyaṃ na yathāvatkariṣyasi || 38 ||
tataścaṇḍodarī nāma rākṣasī krodhamūrchitā |
bhrāmayantī mahacchūlamidaṃ vacanamabravīt || 39 ||
imāṃ hariṇalolākṣīṃ trāsotkampipayodharām |
rāvaṇena hṛtāṃ dṛṣṭavā dauhṛdo me mahānabhūt || 40 ||
yakṛtplīhamathotpīḍaṃ hṛdayaṃ ca sabandhanam |
āntrāṇyapi tathā śīrṣaṃ khādeyamiti me matiḥ || 41 ||
tatastu praghasā nāma rākṣasī vākyamabravīt |
kaṇṭhamasyā nṛśaṃsāyāḥ pīḍayāma kimāsyate || 42 ||
nivedyatāṃ tato rājñe mānuṣī sā mṛteti ha |
nātra kaścana sandehaḥ khādateti sa vakṣyati || 43 ||
tatastvajāmukhī nāma rākṣasī vākyamabravīt |
viśasyemāṃ tataḥ sarvāḥ samān kuruta piṇḍakān || 44 ||
vibhajāma tataḥ sarvā vivādo me na rocate |
peyamānīyatāṃ kṣipraṃ lehyamuccāvacaṃ bahu || 45 ||
tataḥ śūrpaṇakhā nāma rākṣasī vākyamabravīt |
ajāmukhyā yaduktaṃ hi tadeva mama rocate || 46 ||
surā cānīyatāṃ kṣipraṃ sarvaśokavināśinī |
mānuṣaṃ māṃsamāsvādya nṛtyāmo'tha nikumbhilām || 47 ||
evaṃ sambhartsyamānā sā sītā surasutopamā |
rākṣasībhiḥ sughorābhirdairyamutsṛjya roditi || 48 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye sundarakāṇḍe caturviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.