3.27 અરણ્યકાણ્ડ - સપ્તવિંશ સર્ગઃ

3.27 Aranyakanda - Saptavimsha Sargah

✍️ Valmiki 🖋️ Gujarati script
📄 Download PDF
શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે અરણ્યકાણ્ડમ્ ।
અથ સપ્તવિંશસ્સર્ગઃ ।
ખરં તુ રામાભિમુખં પ્રયાન્તં વાહિનીપતિઃ ।
રાક્ષસસ્ત્રિશિરા નામ સન્નિપત્યેદમબ્રવીત્ ॥ 1 ॥
માં નિયોજય વિક્રાન્ત સન્નિવર્તસ્વ સાહસાત્ ।
પશ્ય રામં મહાબાહું સંયુગે વિનિપાતિતમ્ ॥ 2 ॥
પ્રતિજાનામિ તે સત્યમાયુધં ચાહમાલભે ।
યથા રામં વધિષ્યામિ વધાર્હં સર્વરક્ષસામ્ ॥ 3 ॥
અહં વાસ્ય રણે મૃત્યુરેષ વા સમરે મમ ।
વિનિવૃત્ય રણોત્સાહાન્મુહૂર્તં પ્રાશ્નિકો ભવ ॥ 4 ॥
પ્રહૃષ્ટો વા હતે રામે જનસ્થાનં પ્રયાસ્યસિ ।
મયિ વા નિહતે રામં સંયુગાયોપયાસ્યસિ ॥ 5 ॥
ખરસ્ત્રિશિરસા તેન મૃત્યુલોભાત્પ્રસાદિતઃ ।
ગચ્છ યુધ્યેત્યનુજ્ઞાતો રાઘવાભિમુખો યયૌ ॥ 6 ॥
ત્રિશિરાશ્ચ રથેનૈવ વાજિયુક્તેન ભાસ્વતા ।
અભ્યદ્રવદ્રણે રામં ત્રિશૃઙ્ગ ઇવ પર્વતઃ ॥ 7 ॥
શરધારાસમૂહાન્સ મહામેઘ ઇવોત્સૃજન્ ।
વ્યસૃજત્સદૃશં નાદં જલાર્દ્રસ્ય તુ દુન્દુભેઃ ॥ 8 ॥
આગચ્છન્તં ત્રિશિરસં રાક્ષસં પ્રેક્ષ્ય રાઘવઃ ।
ધનુષા પ્રતિજગ્રાહ વિધુન્વન્સાયકાન્ શિતાન્ ॥ 9 ॥
સ સમ્પ્રહારસ્તુમુલો રામત્રિશિરસોર્મહાન્ ।
બભૂવાતીવ બલિનોસ્સિંહકુઞ્જરયોરિવ ॥ 10 ॥
તતસ્ત્રિશિરસા બાણૈર્લલાટે તાડિતસ્ત્રિભિઃ ।
અમર્ષી કુપિતોરામસ્સંરબ્ધમિદમબ્રવીત્ ॥ 11 ॥
અહો વિક્રમશૂરસ્ય રાક્ષસસ્યેદૃશં બલમ્ ।
પુષ્પૈરિવ શરૈર્યસ્ય લલાટેઽસ્મિન્પરિક્ષતઃ ॥ 12 ॥
મમાપિ પ્રતિગૃહ્ણીષ્વ શરાંશ્ચાપગુણાચ્ચ્યુતાન્ ।
એવમુક્ત્વા તુ સંરબ્ધશ્શરાનાશીવિષોપમાન્ ॥ 13 ॥
ત્રિશિરોવક્ષસિ ક્રુદ્ધો નિજઘાન ચતુર્દશ ।
ચતુર્ભિસ્તુરગાનસ્ય શરૈઃ સન્નતપર્વભિઃ ॥ 14 ॥
ન્યપાતયત તેજસ્વી ચતુરસ્તસ્ય વાજિનઃ ।
અષ્ટભિસ્સાયકૈસ્સૂતં રથોપસ્થાન્ન્યપાતયત્ ॥ 15 ॥
રામશ્ચિચ્છેદ બાણેન ધ્વજં ચાસ્ય સમુચ્છ્રિતમ્ ।
તતો હતરથાત્તસ્માદુત્પતન્તં નિશાચરમ્ ॥ 16 ॥
બિભેદ રામસ્તં બાણૈર્હૃદયે સોઽભવજ્જડઃ ।
સાયકૈશ્ચાપ્રમેયાત્મા સામર્ષસ્તસ્ય રક્ષસઃ ॥ 17 ॥
શિરાંસ્યપાતયદ્રામો વેગવદ્ભિસ્ત્રિભિશ્શિતૈઃ ।
સ ભૂમૌ રુધિરોદ્ગારી રામબાણાભિપીડિતઃ ॥ 18 ॥
ન્યપતત્પતિતૈઃ પૂર્વં સ્વશિરોભિર્નિશાચરઃ ।
હતશેષાસ્તતો ભગ્ના રાક્ષસાઃ ખરસંશ્રયા ॥ 19 ॥
દ્રવન્તિ સ્મ ન તિષ્ઠન્તિ વ્યાઘ્રત્રસ્તા મૃગા ઇવ ।
તાન્ખરો દ્રવતો દૃષ્ટ્વા નિવર્ત્ય રુષિતસ્સ્વયમ્ ॥ 20 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે અરણ્યકાણ્ડે સપ્તવિંશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha saptaviṃśassargaḥ |
kharaṃ tu rāmābhimukhaṃ prayāntaṃ vāhinīpatiḥ |
rākṣasastriśirā nāma sannipatyedamabravīt || 1 ||
māṃ niyojaya vikrānta sannivartasva sāhasāt |
paśya rāmaṃ mahābāhuṃ saṃyuge vinipātitam || 2 ||
pratijānāmi te satyamāyudhaṃ cāhamālabhe |
yathā rāmaṃ vadhiṣyāmi vadhārhaṃ sarvarakṣasām || 3 ||
ahaṃ vāsya raṇe mṛtyureṣa vā samare mama |
vinivṛtya raṇotsāhānmuhūrtaṃ prāśniko bhava || 4 ||
prahṛṣṭo vā hate rāme janasthānaṃ prayāsyasi |
mayi vā nihate rāmaṃ saṃyugāyopayāsyasi || 5 ||
kharastriśirasā tena mṛtyulobhātprasāditaḥ |
gaccha yudhyetyanujñāto rāghavābhimukho yayau || 6 ||
triśirāśca rathenaiva vājiyuktena bhāsvatā |
abhyadravadraṇe rāmaṃ triśṛṅga iva parvataḥ || 7 ||
śaradhārāsamūhānsa mahāmegha ivotsṛjan |
vyasṛjatsadṛśaṃ nādaṃ jalārdrasya tu dundubheḥ || 8 ||
āgacchantaṃ triśirasaṃ rākṣasaṃ prekṣya rāghavaḥ |
dhanuṣā pratijagrāha vidhunvansāyakān śitān || 9 ||
sa samprahārastumulo rāmatriśirasormahān |
babhūvātīva balinossiṃhakuñjarayoriva || 10 ||
tatastriśirasā bāṇairlalāṭe tāḍitastribhiḥ |
amarṣī kupitorāmassaṃrabdhamidamabravīt || 11 ||
aho vikramaśūrasya rākṣasasyedṛśaṃ balam |
puṣpairiva śarairyasya lalāṭe'sminparikṣataḥ || 12 ||
mamāpi pratigṛhṇīṣva śarāṃścāpaguṇāccyutān |
evamuktvā tu saṃrabdhaśśarānāśīviṣopamān || 13 ||
triśirovakṣasi kruddho nijaghāna caturdaśa |
caturbhisturagānasya śaraiḥ sannataparvabhiḥ || 14 ||
nyapātayata tejasvī caturastasya vājinaḥ |
aṣṭabhissāyakaissūtaṃ rathopasthānnyapātayat || 15 ||
rāmaściccheda bāṇena dhvajaṃ cāsya samucchritam |
tato hatarathāttasmādutpatantaṃ niśācaram || 16 ||
bibheda rāmastaṃ bāṇairhṛdaye so'bhavajjaḍaḥ |
sāyakaiścāprameyātmā sāmarṣastasya rakṣasaḥ || 17 ||
śirāṃsyapātayadrāmo vegavadbhistribhiśśitaiḥ |
sa bhūmau rudhirodgārī rāmabāṇābhipīḍitaḥ || 18 ||
nyapatatpatitaiḥ pūrvaṃ svaśirobhirniśācaraḥ |
hataśeṣāstato bhagnā rākṣasāḥ kharasaṃśrayā || 19 ||
dravanti sma na tiṣṭhanti vyāghratrastā mṛgā iva |
tānkharo dravato dṛṣṭvā nivartya ruṣitassvayam || 20 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe saptaviṃśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे अरण्यकाण्डम् ।
अथ सप्तविंशस्सर्गः ।
खरं तु रामाभिमुखं प्रयान्तं वाहिनीपतिः ।
राक्षसस्त्रिशिरा नाम सन्निपत्येदमब्रवीत् ॥ 1 ॥
मां नियोजय विक्रान्त सन्निवर्तस्व साहसात् ।
पश्य रामं महाबाहुं संयुगे विनिपातितम् ॥ 2 ॥
प्रतिजानामि ते सत्यमायुधं चाहमालभे ।
यथा रामं वधिष्यामि वधार्हं सर्वरक्षसाम् ॥ 3 ॥
अहं वास्य रणे मृत्युरेष वा समरे मम ।
विनिवृत्य रणोत्साहान्मुहूर्तं प्राश्निको भव ॥ 4 ॥
प्रहृष्टो वा हते रामे जनस्थानं प्रयास्यसि ।
मयि वा निहते रामं संयुगायोपयास्यसि ॥ 5 ॥
खरस्त्रिशिरसा तेन मृत्युलोभात्प्रसादितः ।
गच्छ युध्येत्यनुज्ञातो राघवाभिमुखो ययौ ॥ 6 ॥
त्रिशिराश्च रथेनैव वाजियुक्तेन भास्वता ।
अभ्यद्रवद्रणे रामं त्रिशृङ्ग इव पर्वतः ॥ 7 ॥
शरधारासमूहान्स महामेघ इवोत्सृजन् ।
व्यसृजत्सदृशं नादं जलार्द्रस्य तु दुन्दुभेः ॥ 8 ॥
आगच्छन्तं त्रिशिरसं राक्षसं प्रेक्ष्य राघवः ।
धनुषा प्रतिजग्राह विधुन्वन्सायकान् शितान् ॥ 9 ॥
स सम्प्रहारस्तुमुलो रामत्रिशिरसोर्महान् ।
बभूवातीव बलिनोस्सिंहकुञ्जरयोरिव ॥ 10 ॥
ततस्त्रिशिरसा बाणैर्ललाटे ताडितस्त्रिभिः ।
अमर्षी कुपितोरामस्संरब्धमिदमब्रवीत् ॥ 11 ॥
अहो विक्रमशूरस्य राक्षसस्येदृशं बलम् ।
पुष्पैरिव शरैर्यस्य ललाटेऽस्मिन्परिक्षतः ॥ 12 ॥
ममापि प्रतिगृह्णीष्व शरांश्चापगुणाच्च्युतान् ।
एवमुक्त्वा तु संरब्धश्शरानाशीविषोपमान् ॥ 13 ॥
त्रिशिरोवक्षसि क्रुद्धो निजघान चतुर्दश ।
चतुर्भिस्तुरगानस्य शरैः सन्नतपर्वभिः ॥ 14 ॥
न्यपातयत तेजस्वी चतुरस्तस्य वाजिनः ।
अष्टभिस्सायकैस्सूतं रथोपस्थान्न्यपातयत् ॥ 15 ॥
रामश्चिच्छेद बाणेन ध्वजं चास्य समुच्छ्रितम् ।
ततो हतरथात्तस्मादुत्पतन्तं निशाचरम् ॥ 16 ॥
बिभेद रामस्तं बाणैर्हृदये सोऽभवज्जडः ।
सायकैश्चाप्रमेयात्मा सामर्षस्तस्य रक्षसः ॥ 17 ॥
शिरांस्यपातयद्रामो वेगवद्भिस्त्रिभिश्शितैः ।
स भूमौ रुधिरोद्गारी रामबाणाभिपीडितः ॥ 18 ॥
न्यपतत्पतितैः पूर्वं स्वशिरोभिर्निशाचरः ।
हतशेषास्ततो भग्ना राक्षसाः खरसंश्रया ॥ 19 ॥
द्रवन्ति स्म न तिष्ठन्ति व्याघ्रत्रस्ता मृगा इव ।
तान्खरो द्रवतो दृष्ट्वा निवर्त्य रुषितस्स्वयम् ॥ 20 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये अरण्यकाण्डे सप्तविंशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe araṇyakāṇḍam |
atha saptaviṃśassargaḥ |
kharaṃ tu rāmābhimukhaṃ prayāntaṃ vāhinīpatiḥ |
rākṣasastriśirā nāma sannipatyedamabravīt || 1 ||
māṃ niyojaya vikrānta sannivartasva sāhasāt |
paśya rāmaṃ mahābāhuṃ saṃyuge vinipātitam || 2 ||
pratijānāmi te satyamāyudhaṃ cāhamālabhe |
yathā rāmaṃ vadhiṣyāmi vadhārhaṃ sarvarakṣasām || 3 ||
ahaṃ vāsya raṇe mṛtyureṣa vā samare mama |
vinivṛtya raṇotsāhānmuhūrtaṃ prāśniko bhava || 4 ||
prahṛṣṭo vā hate rāme janasthānaṃ prayāsyasi |
mayi vā nihate rāmaṃ saṃyugāyopayāsyasi || 5 ||
kharastriśirasā tena mṛtyulobhātprasāditaḥ |
gaccha yudhyetyanujñāto rāghavābhimukho yayau || 6 ||
triśirāśca rathenaiva vājiyuktena bhāsvatā |
abhyadravadraṇe rāmaṃ triśṛṅga iva parvataḥ || 7 ||
śaradhārāsamūhānsa mahāmegha ivotsṛjan |
vyasṛjatsadṛśaṃ nādaṃ jalārdrasya tu dundubheḥ || 8 ||
āgacchantaṃ triśirasaṃ rākṣasaṃ prekṣya rāghavaḥ |
dhanuṣā pratijagrāha vidhunvansāyakān śitān || 9 ||
sa samprahārastumulo rāmatriśirasormahān |
babhūvātīva balinossiṃhakuñjarayoriva || 10 ||
tatastriśirasā bāṇairlalāṭe tāḍitastribhiḥ |
amarṣī kupitorāmassaṃrabdhamidamabravīt || 11 ||
aho vikramaśūrasya rākṣasasyedṛśaṃ balam |
puṣpairiva śarairyasya lalāṭe'sminparikṣataḥ || 12 ||
mamāpi pratigṛhṇīṣva śarāṃścāpaguṇāccyutān |
evamuktvā tu saṃrabdhaśśarānāśīviṣopamān || 13 ||
triśirovakṣasi kruddho nijaghāna caturdaśa |
caturbhisturagānasya śaraiḥ sannataparvabhiḥ || 14 ||
nyapātayata tejasvī caturastasya vājinaḥ |
aṣṭabhissāyakaissūtaṃ rathopasthānnyapātayat || 15 ||
rāmaściccheda bāṇena dhvajaṃ cāsya samucchritam |
tato hatarathāttasmādutpatantaṃ niśācaram || 16 ||
bibheda rāmastaṃ bāṇairhṛdaye so'bhavajjaḍaḥ |
sāyakaiścāprameyātmā sāmarṣastasya rakṣasaḥ || 17 ||
śirāṃsyapātayadrāmo vegavadbhistribhiśśitaiḥ |
sa bhūmau rudhirodgārī rāmabāṇābhipīḍitaḥ || 18 ||
nyapatatpatitaiḥ pūrvaṃ svaśirobhirniśācaraḥ |
hataśeṣāstato bhagnā rākṣasāḥ kharasaṃśrayā || 19 ||
dravanti sma na tiṣṭhanti vyāghratrastā mṛgā iva |
tānkharo dravato dṛṣṭvā nivartya ruṣitassvayam || 20 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye araṇyakāṇḍe saptaviṃśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script. Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.
🕉 InfoLyter.in