𑌅𑌥 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌬𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾 𑌗𑍁𑌣𑌤𑌃 𑌮𑍇 𑌨 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑍂𑌲𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌮𑍇 𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌨 𑌬𑌨𑍍𑌧𑌨𑌮𑍍 ॥ 1॥
𑌶𑍋𑌕𑌮𑍋𑌹𑍗 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌂 𑌦𑍇𑌹𑌾𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌚 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 ।
𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑌿𑌃 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌨 𑌤𑍁 𑌵𑌾𑌸𑍍𑌤𑌵𑍀 ॥ 2॥
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑍇 𑌮𑌮 𑌤𑌨𑍂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌶𑌰𑍀𑌰𑌿𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌬𑌨𑍍𑌧𑌕𑌰𑍀 𑌆𑌦𑍍𑌯𑍇 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌮𑍇 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌿𑌤𑍇 ॥ 3॥
𑌏𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵 𑌮𑌮 𑌅𑌂𑌶𑌸𑍍𑌯 𑌜𑍀𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵 𑌮𑌹𑌾𑌮𑌤𑍇 ।
𑌬𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌅𑌨𑌾𑌦𑌿𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌚 𑌤𑌥𑌾 𑌇𑌤𑌰𑌃 ॥ 4॥
𑌅𑌥 𑌬𑌦𑍍𑌧𑌸𑍍𑌯 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌵𑍈𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌵𑌦𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍇 ।
𑌵𑌿𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑌧𑌰𑍍𑌮𑌿𑌣𑍋𑌃 𑌤𑌾𑌤 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌯𑍋𑌃 𑌏𑌕𑌧𑌰𑍍𑌮𑌿𑌣𑌿 ॥ 5॥
𑌸𑍁𑌪𑌰𑍍𑌣𑍗 𑌏𑌤𑍗 𑌸𑌦𑍃𑌶𑍗 𑌸𑌖𑌾𑌯𑍗
𑌯𑌦𑍃𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 𑌏𑌤𑍗 𑌕𑍃𑌤𑌨𑍀𑌡𑍗 𑌚 𑌵𑍃𑌕𑍍𑌷𑍇 ।
𑌏𑌕𑌃 𑌤𑌯𑍋𑌃 𑌖𑌾𑌦𑌤𑌿 𑌪𑌿𑌪𑍍𑌪𑌲𑌾𑌨𑍍𑌨𑌮𑍍
𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌨𑌿𑌰𑌨𑍍𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌬𑌲𑍇𑌨 𑌭𑍂𑌯𑌾𑌨𑍍 ॥ 6॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌸𑌃 𑌵𑍇𑌦 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍
𑌅𑌪𑌿𑌪𑍍𑌪𑌲𑌾𑌦𑌃 𑌨 𑌤𑍁 𑌪𑌿𑌪𑍍𑌪𑌲𑌾𑌦𑌃 ।
𑌯𑌃 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌯𑍁𑌕𑍍 𑌸 𑌤𑍁 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌬𑌦𑍍𑌧𑌃
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌮𑌯𑌃 𑌯𑌃 𑌸 𑌤𑍁 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 ॥ 7॥
𑌦𑍇𑌹𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌦𑍇𑌹𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ।
𑌅𑌦𑍇𑌹𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍇𑌹𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌕𑍁𑌮𑌤𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌯𑌥𑌾 ॥ 8॥
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌰𑍍𑌥𑍇𑌷𑍁 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌚 ।
𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌹𑌙𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌵𑌿𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 9॥
𑌦𑍈𑌵𑌾𑌧𑍀𑌨𑍇 𑌶𑌰𑍀𑌰𑍇 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌗𑍁𑌣𑌭𑌾𑌵𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾 ।
𑌵𑌰𑍍𑌤𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌅𑌬𑍁𑌧𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌕𑌰𑍍𑌤𑌾 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌇𑌤𑌿 𑌨𑌿𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 10॥
𑌏𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌰𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌶𑌯𑌨𑌃 𑌆𑌸𑌨𑌾𑌟𑌨𑌮𑌜𑍍𑌜𑌨𑍇 ।
𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌨𑌘𑍍𑌰𑌾𑌣𑌭𑍋𑌜𑌨𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑌾𑌦𑌿𑌷𑍁 ॥ 11॥
𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌆𑌦𑌯𑌨𑍍 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌸𑌂𑌸𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌖𑌂 𑌸𑌵𑌿𑌤𑌾 𑌅𑌨𑌿𑌲𑌃 ॥ 12॥
𑌵𑍈𑌶𑌾𑌰𑌦𑍍𑌯𑍇𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗𑌶𑌿𑌤𑌯𑌾 𑌛𑌿𑌨𑍍𑌨𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌇𑌵 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ॥ 13॥
𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌵𑍀𑌤𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑌨𑍋𑌧𑌿𑌯𑌾𑌮𑍍 ।
𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌯𑌃 𑌸𑌃 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌦𑍇𑌹𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌹𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 ॥ 14॥
𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌹𑌿𑌂𑌸𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌹𑌿𑌂𑌸𑍍𑌰𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌯𑍇𑌨 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌯𑌦𑍃𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 ।
𑌅𑌰𑍍𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌾 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌨 𑌵𑍍𑌯𑌤𑌿𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑍇 𑌬𑍁𑌧𑌃 ॥ 15॥
𑌨 𑌸𑍍𑌤𑍁𑌵𑍀𑌤 𑌨 𑌨𑌿𑌨𑍍𑌦𑍇𑌤 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌅𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌵𑌾 ।
𑌵𑌦𑌤𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌃 𑌸𑌮𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 16॥
𑌨 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌵𑌦𑍇𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌨 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌅𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌵𑌾 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌰𑌾𑌮𑌃 𑌅𑌨𑌯𑌾 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌜𑌡𑌵𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 17॥
𑌶𑌬𑍍𑌦𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌣𑌾𑌤𑌃 𑌨 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌣𑌾𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑌰𑍇 𑌯𑌦𑌿 ।
𑌶𑍍𑌰𑌮𑌃 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌶𑍍𑌰𑌮𑌫𑌲𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌧𑍇𑌨𑍁𑌂 𑌇𑌵 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌤𑌃 ॥ 18॥
𑌗𑌾𑌂 𑌦𑍁𑌗𑍍𑌧𑌦𑍋𑌹𑌾𑌂 𑌅𑌸𑌤𑍀𑌂 𑌚 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌮𑍍
𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌧𑍀𑌨𑌂 𑌅𑌸𑌤𑍍𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌂 𑌚 ।
𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌤𑍁 𑌅𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑍀𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌅𑌙𑍍𑌗 𑌵𑌾𑌚𑌮𑍍
𑌹𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌯𑌾 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌤𑌿 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑍀 ॥ 19॥
𑌯𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌨 𑌮𑍇 𑌪𑌾𑌵𑌨𑌂 𑌅𑌙𑍍𑌗 𑌕𑌰𑍍𑌮
𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿𑌉𑌦𑍍𑌭𑌵𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣 𑌨𑌿𑌰𑍋𑌧𑌨𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌯 ।
𑌲𑍀𑌲𑌾𑌵𑌤𑌾𑌰𑍀𑌪𑍍𑌸𑌿𑌤𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍
𑌬𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌗𑌿𑌰𑌂 𑌤𑌾𑌂 𑌬𑌿𑌭𑍃𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌧𑍀𑌰𑌃 ॥ 20॥
𑌏𑌵𑌂 𑌜𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌸𑌯𑌾 𑌅𑌪𑍋𑌹𑍍𑌯 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍𑌵𑌭𑍍𑌰𑌮𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ।
𑌉𑌪𑌾𑌰𑌮𑍇𑌤 𑌵𑌿𑌰𑌜𑌂 𑌮𑌨𑌃 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌗𑍇 ॥ 21॥
𑌯𑌦𑌿 𑌅𑌨𑍀𑌶𑌃 𑌧𑌾𑌰𑌯𑌿𑌤𑍁𑌂 𑌮𑌨𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌲𑌮𑍍 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌚𑌰 ॥ 22॥
𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾𑌲𑍁𑌃 𑌮𑍇 𑌕𑌥𑌾𑌃 𑌶𑌋𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍 𑌸𑍁𑌭𑌦𑍍𑌰𑌾 𑌲𑍋𑌕𑌪𑌾𑌵𑌨𑍀𑌃 ।
𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌸𑍍𑌮𑌰𑌨𑍍 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌚 𑌅𑌭𑌿𑌨𑌯𑌨𑍍 𑌮𑍁𑌹𑍁𑌃 ॥ 23॥
𑌮𑌦𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌕𑌾𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌚𑌰𑌨𑍍 𑌮𑌦𑌪𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯𑌃 ।
𑌲𑌭𑌤𑍇 𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌲𑌾𑌂 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌮𑌯𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌸𑌨𑌾𑌤𑌨𑍇 ॥ 24॥
𑌸𑌤𑍍𑌸𑌙𑍍𑌗𑌲𑌬𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌮𑌯𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌸𑌃 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌿𑌤𑌾 ।
𑌸𑌃 𑌵𑍈 𑌮𑍇 𑌦𑌰𑍍𑌶𑌿𑌤𑌂 𑌸𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌸𑌾 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑍇 𑌪𑌦𑌮𑍍 ॥ 25॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌾𑌧𑍁𑌃 𑌤𑌵 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕 𑌮𑌤𑌃 𑌕𑍀𑌦𑍃𑌗𑍍𑌵𑌿𑌧𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿 𑌉𑌪𑌯𑍁𑌜𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑍀𑌦𑍃𑌶𑍀 𑌸𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌆𑌦𑍃𑌤𑌾 ॥ 26॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌮𑍇 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌧𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷 𑌲𑍋𑌕𑌾𑌧𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷 𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌪𑍍𑌰𑌣𑌤𑌾𑌯 𑌅𑌨𑍁𑌰𑌕𑍍𑌤𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌨𑍍𑌨𑌾𑌯 𑌚 𑌕𑌥𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 27॥
𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌪𑌰𑌮𑌂 𑌵𑍍𑌯𑍋𑌮 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍇𑌃 𑌪𑌰𑌃 ।
𑌅𑌵𑌤𑍀𑌰𑍍𑌣𑌃 𑌅𑌸𑌿 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑍇𑌚𑍍𑌛𑌾𑌉𑌪𑌾𑌤𑍍𑌤𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 𑌵𑌪𑍁𑌃 ॥ 28॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌕𑍃𑌪𑌾𑌲𑍁𑌃 𑌅𑌕𑍃𑌤𑌦𑍍𑌰𑍋𑌹𑌃 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑍇𑌹𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌅𑌨𑌵𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌸𑌮𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍋𑌪𑌕𑌾𑌰𑌕𑌃 ॥ 29॥
𑌕𑌾𑌮𑍈𑌃 𑌅𑌹𑌤𑌧𑍀𑌃 𑌦𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌮𑍃𑌦𑍁𑌃 𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 𑌅𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌨𑌃 ।
𑌅𑌨𑍀𑌹𑌃 𑌮𑌿𑌤𑌭𑍁𑌕𑍍 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌰𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌶𑌰𑌣𑌃 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 30॥
𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌗𑌭𑍀𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌮𑌾𑌞𑍍𑌜𑌿𑌤𑌷𑌡𑍍𑌗𑍁𑌣𑌃 ।
𑌅𑌮𑌾𑌨𑍀 𑌮𑌾𑌨𑌦𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌮𑍈𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌣𑌿𑌕𑌃 𑌕𑌵𑌿𑌃 ॥ 31॥
𑌆𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌏𑌵𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌦𑍋𑌷𑌾𑌨𑍍𑌮𑌯𑌾𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌾𑌨𑍍 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌜𑍍𑌯 𑌯𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌜𑍇𑌤 𑌸𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ॥ 32॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌅𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌅𑌥 𑌯𑍇 𑌵𑍈 𑌮𑌾𑌂 𑌯𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌯𑌃 𑌚 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿
𑌯𑌾𑌦𑍃𑌶𑌃 ।
𑌭𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌯𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌤𑍇 𑌮𑍇 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌤𑌮𑌾𑌃 𑌮𑌤𑌾𑌃 ॥ 33॥
𑌮𑌲𑍍𑌲𑌿𑌙𑍍𑌗𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌜𑌨𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌨𑌾𑌰𑍍𑌚𑌨𑌮𑍍 ।
𑌪𑌰𑌿𑌚𑌰𑍍𑌯𑌾 𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌵𑌗𑍁𑌣𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌅𑌨𑍁𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨𑌮𑍍 ॥ 34॥
𑌮𑌤𑍍𑌕𑌥𑌾𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑍇 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌮𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌲𑌾𑌭 𑌉𑌪𑌹𑌰𑌣𑌂 𑌦𑌾𑌸𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿𑌵𑍇𑌦𑌨𑌮𑍍 ॥ 35॥
𑌮𑌜𑍍𑌜𑌨𑍍𑌮𑌕𑌰𑍍𑌮𑌕𑌥𑌨𑌂 𑌮𑌮 𑌪𑌰𑍍𑌵𑌾𑌨𑍁𑌮𑍋𑌦𑌨𑌮𑍍 ।
𑌗𑍀𑌤𑌤𑌾𑌣𑍍𑌡𑌵𑌵𑌾𑌦𑌿𑌤𑍍𑌰𑌗𑍋𑌷𑍍𑌠𑍀𑌭𑌿𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌗𑍃𑌹 𑌉𑌤𑍍𑌸𑌵𑌃 ॥ 36॥
𑌯𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌬𑌲𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌂 𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌵𑌾𑌰𑍍𑌷𑌿𑌕𑌪𑌰𑍍𑌵𑌸𑍁 ।
𑌵𑍈𑌦𑌿𑌕𑍀 𑌤𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑍀 𑌦𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌮𑌦𑍀𑌯𑌵𑍍𑌰𑌤𑌧𑌾𑌰𑌣𑌮𑍍 ॥ 37॥
𑌮𑌮 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌾𑌸𑍍𑌥𑌾𑌪𑌨𑍇 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌸𑌂𑌹𑌤𑍍𑌯 𑌚 𑌉𑌦𑍍𑌯𑌮𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌯𑌾𑌨 𑌉𑌪𑌵𑌨𑌾𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌪𑍁𑌰𑌮𑌨𑍍𑌦𑌿𑌰𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌿 ॥ 38॥
𑌸𑌮𑍍𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑌨 𑌉𑌪𑌲𑍇𑌪𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌸𑍇𑌕𑌮𑌣𑍍𑌡𑌲𑌵𑌰𑍍𑌤𑌨𑍈𑌃 ।
𑌗𑍃𑌹𑌶𑍁𑌶𑍍𑌰𑍂𑌷𑌣𑌂 𑌮𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌦𑌾𑌸𑌵𑌦𑍍𑌯𑌦𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 ॥ 39॥
𑌅𑌮𑌾𑌨𑌿𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌅𑌦𑌮𑍍𑌭𑌿𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌕𑍃𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌪𑌰𑌿𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨𑌮𑍍 ।
𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍀𑌪𑌾𑌵𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌮𑍇 𑌨 𑌉𑌪𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌵𑍇𑌦𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 40॥
𑌯𑌤𑍍 𑌯𑌤𑍍 𑌇𑌷𑍍𑌟𑌤𑌮𑌂 𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌯𑌤𑍍 𑌚 𑌅𑌤𑌿𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌵𑍇𑌦𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑍇 ॥ 41॥
𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌃 𑌗𑌾𑌵𑌃 𑌵𑍈𑌷𑍍𑌣𑌵𑌃 𑌖𑌂 𑌮𑌰𑍁𑌤𑍍 𑌜𑌲𑌮𑍍 ।
𑌭𑍂𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌭𑌦𑍍𑌰 𑌪𑍂𑌜𑌾𑌪𑌦𑌾𑌨𑌿 𑌮𑍇 ॥ 42॥
𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍇 𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍍𑌯𑌾 𑌹𑌵𑌿𑌷𑌾𑌗𑍍𑌨𑍗 𑌯𑌜𑍇𑌤 𑌮𑌾𑌮𑍍 ।
𑌆𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌾𑌗𑍍𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌗𑍋𑌷𑍍𑌵𑌙𑍍𑌗 𑌯𑌵𑌸𑌾𑌦𑌿𑌨𑌾 ॥ 43॥
𑌵𑍈𑌷𑍍𑌣𑌵𑍇 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌸𑌤𑍍𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌖𑍇 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌯𑌾 ।
𑌵𑌾𑌯𑍗 𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌧𑌿𑌯𑌾 𑌤𑍋𑌯𑍇 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌤𑍋𑌯𑌪𑍁𑌰𑌸𑍍𑌕𑍃𑌤𑍈𑌃 ॥ 44॥
𑌸𑍍𑌥𑌣𑍍𑌡𑌿𑌲𑍇 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌹𑍃𑌦𑌯𑍈𑌃 𑌭𑍋𑌗𑍈𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ।
𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌮𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌯𑌜𑍇𑌤 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 45॥
𑌧𑌿𑌷𑍍𑌣𑍍𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌏𑌷𑍁 𑌇𑌤𑌿 𑌮𑌦𑍍𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌶𑌙𑍍𑌖𑌚𑌕𑍍𑌰𑌗𑌦𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌜𑍈𑌃 ।
𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌭𑍁𑌜𑌂 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌃 ॥ 46॥
𑌇𑌷𑍍𑌟𑌾𑌪𑍂𑌰𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵𑌂 𑌯𑌃 𑌯𑌜𑍇𑌤 𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌃 ।
𑌲𑌭𑌤𑍇 𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌮𑌤𑍍𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌸𑌾𑌧𑍁𑌸𑍇𑌵𑌯𑌾 ॥ 47॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑍇𑌣 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌸𑌤𑍍𑌸𑌙𑍍𑌗𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌨𑌾 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌨 𑌉𑌪𑌾𑌯𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌸𑌧𑍍𑌰𑍍𑌯𑌙𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌣𑌂 𑌹𑌿 𑌸𑌤𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌮𑍍 ॥ 48॥
𑌅𑌥 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌮𑌂 𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌯𑌦𑍁𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨 ।
𑌸𑍁𑌗𑍋𑌪𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌮𑍇 𑌭𑍃𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌤𑍍 𑌸𑌖𑌾 ॥ 49॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶𑌪𑍂𑌜𑌾𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑌯𑍋𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 11॥
𑌅𑌥 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌨 𑌰𑍋𑌧𑌯𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌨 𑌸𑍍𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌏𑌵 𑌚 ।
𑌨 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌨 𑌇𑌷𑍍𑌟𑌾𑌪𑍂𑌰𑍍𑌤𑌂 𑌨 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾 ॥ 1॥
𑌵𑍍𑌰𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌛𑌨𑍍𑌦𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑌿 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌾𑌃 𑌯𑌮𑌾𑌃 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌵𑌰𑍁𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌸𑌤𑍍𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑌙𑍍𑌗 𑌅𑌪𑌹𑌃 𑌹𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 2॥
𑌸𑌤𑍍𑌸𑌙𑍍𑌗𑍇𑌨 𑌹𑌿 𑌦𑍈𑌤𑍇𑌯𑌾 𑌯𑌾𑌤𑍁𑌧𑌾𑌨𑌃 𑌮𑍃𑌗𑌾𑌃 𑌖𑌗𑌾𑌃 ।
𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵 𑌅𑌪𑍍𑌸𑌰𑌸𑌃 𑌨𑌾𑌗𑌾𑌃 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌚𑌾𑌰𑌣𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯𑌕𑌾𑌃 ॥ 3॥
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌧𑌰𑌾𑌃 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌜𑌾𑌃 ।
𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌯𑍁𑌗𑍇 𑌅𑌨𑌘 ॥ 4॥
𑌬𑌹𑌵𑌃 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌕𑌾𑌯𑌾𑌧𑌵𑌾𑌦𑌯𑌃 ।
𑌵𑍃𑌷𑌪𑌰𑍍𑌵𑌾 𑌬𑌲𑌿𑌃 𑌵𑌾𑌣𑌃 𑌮𑌯𑌃 𑌚 𑌅𑌥 𑌵𑌿𑌭𑍀𑌷𑌣𑌃 ॥ 5॥
𑌸𑍁𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑌃 𑌹𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌋𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌗𑌜𑌃 𑌗𑍃𑌧𑍍𑌰𑌃 𑌵𑌣𑌿𑌕𑍍𑌪𑌥𑌃 ।
𑌵𑍍𑌯𑌾𑌧𑌃 𑌕𑍁𑌬𑍍𑌜𑌾 𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇 𑌗𑍋𑌪𑍍𑌯𑌃 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌪𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌤𑌥𑌾 𑌅𑌪𑌰𑍇 ॥ 6॥
𑌤𑍇 𑌨 𑌅𑌧𑌿𑌤𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌿𑌗𑌣𑌾𑌃 𑌨 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌿𑌤𑌮𑌹𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾𑌃 ।
𑌅𑌵𑍍𑌰𑌤𑌾𑌤𑌪𑍍𑌤𑌤𑌪𑌸𑌃 𑌮𑌤𑍍𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌂 𑌉𑌪𑌾𑌗𑌤𑌾𑌃 ॥ 7॥
𑌕𑍇𑌵𑌲𑍇𑌨 𑌹𑌿 𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌗𑍋𑌪𑍍𑌯𑌃 𑌗𑌾𑌵𑌃 𑌨𑌗𑌾𑌃 𑌮𑍃𑌗𑌾𑌃 ।
𑌯𑍇 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌮𑍂𑌢𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌨𑌾𑌗𑌾𑌃 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌈𑌯𑍁𑌃 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌸𑌾 ॥ 8॥
𑌯𑌂 𑌨 𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌦𑌾𑌨𑌵𑍍𑌰𑌤𑌤𑌪𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌵𑌰𑍈𑌃 ।
𑌵𑍍𑌯𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌨𑍁𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌯𑌤𑍍𑌨𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌪𑌿 ॥ 9॥
𑌰𑌾𑌮𑍇𑌣 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌧𑌂 𑌮𑌥𑍁𑌰𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑍀𑌤𑍇
𑌶𑍍𑌵𑌾𑌫𑌲𑍍𑌕𑌿𑌨𑌾 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌰𑌕𑍍𑌤𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌃 ।
𑌵𑌿𑌗𑌾𑌢𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌨 𑌮𑍇 𑌵𑌿𑌯𑍋𑌗
𑌤𑍀𑌵𑍍𑌰𑌾𑌧𑌯𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌦𑌦𑍃𑌶𑍁𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌾𑌯 ॥ 10॥
𑌤𑌾𑌃 𑌤𑌾𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌪𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌤𑌮𑍇𑌨 𑌨𑍀𑌤𑌾𑌃
𑌮𑌯𑌾 𑌏𑌵 𑌵𑍃𑌨𑍍𑌦𑌾𑌵𑌨𑌗𑍋𑌚𑌰𑍇𑌣 ।
𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌰𑍍𑌧𑌵𑌤𑍍 𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌰𑌙𑍍𑌗 𑌤𑌾𑌸𑌾𑌂
𑌹𑍀𑌨𑌾 𑌮𑌾𑌯𑌾 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌸𑌮𑌾 𑌬𑌭𑍂𑌵𑍁𑌃 ॥ 11॥
𑌤𑌾𑌃 𑌨 𑌅𑌵𑌿𑌦𑌨𑍍 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌷𑌙𑍍𑌗𑌬𑌦𑍍𑌧
𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌦𑌃 𑌤𑌥𑌾 𑌇𑌦𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌸𑌮𑌾𑌧𑍗 𑌮𑍁𑌨𑌯𑌃 𑌅𑌬𑍍𑌧𑌿𑌤𑍋𑌯𑍇
𑌨𑌦𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌾𑌃 𑌇𑌵 𑌨𑌾𑌮𑌰𑍂𑌪𑍇 ॥ 12॥
𑌮𑌤𑍍𑌕𑌾𑌮𑌾 𑌰𑌮𑌣𑌂 𑌜𑌾𑌰𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪𑌵𑌿𑌦𑌃 𑌅𑌬𑌲𑌾𑌃 ।
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌮𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍁𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌶𑌤𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌶𑌃 ॥ 13॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌚𑍋𑌦𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌚𑍋𑌦𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌨𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ॥ 14॥
𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌕𑌂 𑌏𑌵 𑌶𑌰𑌣𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑍇𑌹𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌾𑌹𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌮𑌯𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌕𑍁𑌤𑍋𑌭𑌯𑌃 ॥ 15॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌵𑌾𑌚𑌂 𑌤𑌵 𑌯𑍋𑌗𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰 ।
𑌨 𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌯𑍇𑌨 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌮𑍇 𑌮𑌨𑌃 ॥ 16॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌃 𑌏𑌷 𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌵𑌿𑌵𑌰𑌪𑍍𑌰𑌸𑍂𑌤𑌿𑌃
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍇𑌨 𑌘𑍋𑌷𑍇𑌣 𑌗𑍁𑌹𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌃 ।
𑌮𑌨𑍋𑌮𑌯𑌂 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌂 𑌉𑌪𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌰𑍂𑌪𑌂
𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌰𑌃 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌥𑌵𑌿𑌷𑍍𑌠𑌃 ॥ 17॥
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌨𑌲𑌃 𑌖𑍇 𑌅𑌨𑌿𑌲𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌃 𑌊𑌷𑍍𑌮𑌾
𑌬𑌲𑍇𑌨 𑌦𑌾𑌰𑍁𑌣𑍍𑌯𑌧𑌿𑌮𑌥𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 ।
𑌅𑌣𑍁𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌤𑌃 𑌹𑌵𑌿𑌷𑌾 𑌸𑌮𑌿𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇
𑌤𑌥𑌾 𑌏𑌵 𑌮𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌇𑌯𑌂 𑌹𑌿 𑌵𑌾𑌣𑍀 ॥ 18॥
𑌏𑌵𑌂 𑌗𑌦𑌿𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌗𑌤𑌿𑌃 𑌵𑌿𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃
𑌘𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌰𑌸𑌃 𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌿𑌃 𑌚 ।
𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌥 𑌅𑌭𑌿𑌮𑌾𑌨𑌃
𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌤𑌮𑍋𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌃 ॥ 19॥
𑌅𑌯𑌂 𑌹𑌿 𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍 𑌅𑌬𑍍𑌜𑌯𑍋𑌨𑌿𑌃
𑌅𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌏𑌕𑌃 𑌵𑌯𑌸𑌾 𑌸𑌃 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌃 ।
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌲𑌿𑌷𑍍𑌟𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌬𑌹𑍁𑌧𑌾 𑌏𑌵 𑌭𑌾𑌤𑌿
𑌬𑍀𑌜𑌾𑌨𑌿 𑌯𑍋𑌨𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯 𑌯𑌦𑍍𑌵𑌤𑍍 ॥ 20॥
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌇𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌤𑌂 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌂 𑌓𑌤𑌂
𑌪𑌟𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑌨𑍍𑌤𑍁𑌵𑌿𑌤𑌾𑌨𑌸𑌂𑌸𑍍𑌥𑌃 ।
𑌯𑌃 𑌏𑌷 𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌤𑌰𑍁𑌃 𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑌃
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌃 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑌫𑌲𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍂𑌤𑍇 ॥ 21॥
𑌦𑍍𑌵𑍇 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌬𑍀𑌜𑍇 𑌶𑌤𑌮𑍂𑌲𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌨𑌾𑌲𑌃
𑌪𑌞𑍍𑌚𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌰𑌸𑌪𑍍𑌰𑌸𑍂𑌤𑌿𑌃 ।
𑌦𑌶 𑌏𑌕𑌶𑌾𑌖𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌸𑍁𑌪𑌰𑍍𑌣𑌨𑍀𑌡𑌃
𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌲𑍍𑌕𑌲𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌫𑌲𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌕𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌃 ॥ 22॥
𑌅𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚 𑌏𑌕𑌂 𑌫𑌲𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌗𑍃𑌧𑍍𑌰𑌾
𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑍇𑌚𑌰𑌾𑌃 𑌏𑌕𑌂 𑌅𑌰𑌣𑍍𑌯𑌵𑌾𑌸𑌾𑌃 ।
𑌹𑌂𑌸𑌾𑌃 𑌯𑌃 𑌏𑌕𑌂 𑌬𑌹𑍁𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌇𑌜𑍍𑌯𑍈𑌃
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑌯𑌂 𑌵𑍇𑌦 𑌸𑌃 𑌵𑍇𑌦 𑌵𑍇𑌦𑌮𑍍 ॥ 23॥
𑌏𑌵𑌂 𑌗𑍁𑌰𑍁 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌨𑌯𑌾 𑌏𑌕𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌕𑍁𑌠𑌾𑌰𑍇𑌣 𑌶𑌿𑌤𑍇𑌨 𑌧𑍀𑌰𑌃 ।
𑌵𑌿𑌵𑍃𑌶𑍍𑌚𑍍𑌯 𑌜𑍀𑌵𑌾𑌶𑌯𑌂 𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃
𑌸𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌥 𑌤𑍍𑌯𑌜 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 12॥
𑌅𑌥 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇𑌃 𑌨 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ।
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑌮𑍗 𑌹𑌨𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌚 𑌏𑌵 𑌹𑌿 ॥ 1॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ।
𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌯𑌾 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑌤𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ॥ 2॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌹𑌨𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ।
𑌆𑌶𑍁 𑌨𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌮𑍂𑌲𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌉𑌭𑌯𑍇 𑌹𑌤𑍇 ॥ 3॥
𑌆𑌗𑌮𑌃 𑌅𑌪𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾 𑌦𑍇𑌶𑌃 𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌚 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌚 ।
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌅𑌥 𑌸𑌂𑌸𑍍𑌕𑌾𑌰𑌃 𑌦𑌶 𑌏𑌤𑍇 𑌗𑍁𑌣𑌹𑍇𑌤𑌵𑌃 ॥ 4॥
𑌤𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌂 𑌏𑌵 𑌏𑌷𑌾𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌯𑌤𑍍 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌚𑌕𑍍𑌷𑌤𑍇 ।
𑌨𑌿𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌰𑌾𑌜𑌸𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌉𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 5॥
𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌾𑌨𑌿 𑌏𑌵 𑌸𑍇𑌵𑍇𑌤 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌪𑍋𑌹𑌨𑌮𑍍 ॥ 6॥
𑌵𑍇𑌣𑍁𑌸𑌙𑍍𑌘𑌰𑍍𑌷𑌜𑌃 𑌵𑌹𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌦𑌗𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌨𑌮𑍍 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌵𑍍𑌯𑌤𑍍𑌯𑌯𑌜𑌃 𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 7॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌵𑌿𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑍇𑌣 𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌪𑌦𑌂 𑌆𑌪𑌦𑌾𑌮𑍍 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌅𑌪𑌿 𑌭𑍁𑌞𑍍𑌜𑌤𑍇 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌤𑌤𑍍 𑌕𑌥𑌂 𑌶𑍍𑌵 𑌖𑌰 𑌅𑌜𑌾𑌵𑌤𑍍 ॥ 8॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌥𑌾𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌯𑌥𑌾 𑌹𑍃𑌦𑌿 ।
𑌉𑌤𑍍𑌸𑌰𑍍𑌪𑌤𑌿 𑌰𑌜𑌃 𑌘𑍋𑌰𑌂 𑌤𑌤𑌃 𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑌂 𑌮𑌨𑌃 ॥ 9॥
𑌰𑌜𑍋𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌸𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌕𑌃 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌦𑍁𑌃𑌸𑌹𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌹𑌿 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌮𑌤𑍇𑌃 ॥ 10॥
𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 𑌕𑌾𑌮𑌵𑌶𑌗𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌦𑍁𑌃𑌖𑍋𑌦𑌰𑍍𑌕𑌾𑌣𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌰𑌜𑍋𑌵𑍇𑌗𑌵𑌿𑌮𑍋𑌹𑌿𑌤𑌃 ॥ 11।
𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑍋𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤𑌧𑍀𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃 ।
𑌅𑌤𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌮𑌨𑌃 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍 𑌦𑍋𑌷𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 𑌨 𑌸𑌜𑍍𑌜𑌤𑍇 ॥ 12॥
𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑍀𑌤𑌃 𑌮𑌨𑌃 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌯𑌨𑍍 𑌶𑌨𑍈𑌃 ।
𑌅𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌃 𑌯𑌥𑌾𑌕𑌾𑌲𑌂 𑌜𑌿𑌤𑌶𑍍𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌜𑌿𑌤𑌾𑌸𑌨𑌃 ॥ 13॥
𑌏𑌤𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌸𑌨𑌕 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌮𑌨𑌃 𑌆𑌕𑍃𑌷𑍍𑌯 𑌮𑌯𑍍𑌯𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌆𑌵𑍇𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌯𑌥𑌾 ॥ 14॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌦𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌸𑌨𑌕 𑌆𑌦𑌿𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌯𑍇𑌨 𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌕𑍇𑌶𑌵 ।
𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌇𑌚𑍍𑌛𑌾𑌮𑌿 𑌵𑍇𑌦𑌿𑌤𑍁𑌮𑍍 ॥ 15॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌗𑌰𑍍𑌭𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌨𑌸𑌾𑌃 𑌸𑌨𑌕 𑌆𑌦𑌯𑌃 ।
𑌪𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌛𑍁𑌃 𑌪𑌿𑌤𑌰𑌂 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌾𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌐𑌕𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌕𑍀𑌂 𑌗𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥
16॥
𑌸𑌨𑌕 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌊𑌚𑍁𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌆𑌵𑌿𑌶𑌤𑍇 𑌚𑍇𑌤𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌿 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌕𑌥𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍋𑌨𑍍𑌯𑌸𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌮𑍁𑌮𑍁𑌕𑍍𑌷𑍋𑌃 𑌅𑌤𑌿𑌤𑌿𑌤𑍀𑌰𑍍𑌷𑍋𑌃 ॥ 17॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍃𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌦𑍇𑌵𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌮𑍍𑌭𑍂𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌭𑌾𑌵𑌨𑌃 ।
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌬𑍀𑌜𑌂 𑌨 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌧𑍀𑌃 ॥ 18॥
𑌸𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌅𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌪𑌾𑌰𑌤𑌿𑌤𑍀𑌰𑍍𑌷𑌯𑌾 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌹𑌂 𑌹𑌂𑌸𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌸𑌕𑌾𑌶𑌂 𑌅𑌗𑌮𑌂 𑌤𑌦𑌾 ॥ 19॥
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌾𑌂 𑌤 𑌉𑌪𑌵𑍍𑌰𑌜𑍍𑌯 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑌾𑌦 𑌅𑌭𑌿𑌵𑌨𑍍𑌦𑌨𑌮𑍍 ।
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾𑌣𑌂 𑌅𑌗𑍍𑌰𑌤𑌃 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌛𑍁𑌃 𑌕𑌃 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌇𑌤𑌿 ॥ 20॥
𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍃𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌜𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌸𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌤𑌦𑌾 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌵𑍋𑌚𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌨𑌿𑌬𑍋𑌧 𑌮𑍇 ॥ 21॥
𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌨𑌃 𑌯𑌦𑌿 𑌅𑌨𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌃 𑌈𑌦𑍃𑌶𑌃 ।
𑌕𑌥𑌂 𑌘𑌟𑍇𑌤 𑌵𑌃 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍁𑌃 𑌵𑌾 𑌮𑍇 𑌕𑌃 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌯𑌃 ॥ 22॥
𑌪𑌞𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌮𑌾𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌃 ।
𑌕𑌃 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌵𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌃 𑌵𑌾𑌚𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥𑌕𑌃 ॥ 23॥
𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌵𑌚𑌸𑌾 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑌾 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌏𑌵 𑌨 𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌬𑍁𑌧𑍍𑌯𑌧𑍍𑌵𑌂 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌸𑌾 ॥ 24॥
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌆𑌵𑌿𑌶𑌤𑍇 𑌚𑍇𑌤𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌿 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌃 ।
𑌜𑍀𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌉𑌭𑌯𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌚𑍇𑌤𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 25॥
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌆𑌵𑌿𑌶𑌤𑍍 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌭𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌸𑍇𑌵𑌯𑌾 ।
𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌚 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌪𑍍𑌰𑌭𑌵𑌾𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌰𑍂𑌪𑌃 𑌉𑌭𑌯𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 26॥
𑌜𑌾𑌗𑍍𑌰𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌃 𑌸𑍁𑌷𑍁𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌗𑍁𑌣𑌤𑌃 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌯𑌃 ।
𑌤𑌾𑌸𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌸𑌾𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑌃 ॥ 27॥
𑌯𑌃 𑌹𑌿 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌬𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌦𑌃 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌤𑍁𑌰𑍍𑌯𑍇 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 𑌜𑌹𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌗𑍁𑌣𑌚𑍇𑌤𑌸𑌾𑌮𑍍 ॥ 28॥
𑌅𑌹𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌬𑌨𑍍𑌧𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌵𑌿𑌪𑌰𑍍𑌯𑌯𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯 𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌤𑍁𑌰𑍍𑌯𑍇 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 29॥
𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌰𑍍𑌥𑌧𑍀𑌃 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌨 𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇𑌤 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌜𑌾𑌗𑌰𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌪𑌨𑍍 𑌅𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍇 𑌜𑌾𑌗𑌰𑌣𑌂 𑌯𑌥𑌾 ॥ 30॥
𑌅𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌕𑍃𑌤𑌾 𑌭𑌿𑌦𑌾 ।
𑌗𑌤𑌯𑌃 𑌹𑍇𑌤𑌵𑌃 𑌚 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌮𑍃𑌷𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌦𑍃𑌶𑌃 𑌯𑌥𑌾 ॥ 31॥
𑌯𑍋 𑌜𑌾𑌗𑌰𑍇 𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌕𑍍𑌷𑌣𑌧𑌰𑍍𑌮𑌿𑌣𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑍍
𑌭𑍁𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑍇 𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌕𑌰𑌣𑍈𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌦𑍃𑌕𑍍𑌷𑌾𑌨𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍇 𑌸𑍁𑌷𑍁𑌪𑍍𑌤𑌃 𑌉𑌪𑌸𑌂𑌹𑌰𑌤𑍇 𑌸𑌃 𑌏𑌕𑌃
𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌗𑍁𑌣𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌈𑌶𑌃 ॥ 32॥
𑌏𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌮𑍃𑌶𑍍𑌯 𑌗𑍁𑌣𑌤𑌃 𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾
𑌮𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌮𑌯𑌿 𑌕𑍃𑌤𑌾 𑌇𑌤𑌿 𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌃 ।
𑌸𑌞𑍍𑌛𑌿𑌦𑍍𑌯 𑌹𑌾𑌰𑍍𑌦𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌤𑍍 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌿𑌤𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌾𑌸𑌿𑌨𑌾 𑌭𑌜𑌤𑌃 𑌮𑌾 𑌅𑌖𑌿𑌲𑌸𑌂𑌶𑌯𑌾𑌧𑌿𑌮𑍍 ॥ 33॥
𑌈𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤 𑌵𑌿𑌭𑍍𑌰𑌮𑌂 𑌇𑌦𑌂 𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌵𑌿𑌲𑌾𑌸𑌮𑍍
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌵𑌿𑌨𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌅𑌤𑌿𑌲𑍋𑌲𑌂 𑌅𑌲𑌾𑌤𑌚𑌕𑍍𑌰𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌏𑌕𑌂 𑌉𑌰𑍁𑌧𑌾 𑌇𑌵 𑌵𑌿𑌭𑌾𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌯𑌾
𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌧𑌾 𑌗𑍁𑌣𑌵𑌿𑌸𑌰𑍍𑌗𑌕𑍃𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 ॥ 34॥
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌂 𑌤𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌤𑍃𑌷𑍍𑌣𑌃
𑌤𑍂𑌷𑍍𑌣𑍀𑌂 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌜𑌸𑍁𑌖 𑌅𑌨𑍁𑌭𑌵𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍀𑌹𑌃 ।
𑌸𑌨𑍍𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌕𑍍𑌵 𑌚 𑌯𑌦𑌿 𑌇𑌦𑌂 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾
𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌾𑌯 𑌨 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌆𑌨𑌿𑌪𑌾𑌤𑌾𑌤𑍍 ॥ 35॥
𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌚 𑌨𑌶𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌥𑌿𑌤𑌂 𑌵𑌾
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌨 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌯𑌤𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌗𑌮𑌤𑍍𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪𑌮𑍍 ।
𑌦𑍈𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌪𑍇𑌤𑌂 𑌉𑌤 𑌦𑍈𑌵𑌶𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌪𑍇𑌤𑌮𑍍
𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌪𑌰𑌿𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌮𑌦𑌿𑌰𑌾𑌮𑌦𑌾𑌨𑍍𑌧𑌃 ॥ 36॥
𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍈𑌵𑌵𑌶𑌗𑌃 𑌖𑌲𑍁 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑌮𑍍𑌭𑌕𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌸𑌮𑍀𑌕𑍍𑌷𑌤𑌃 𑌏𑌵 𑌸𑌾𑌸𑍁𑌃 ।
𑌤𑌂 𑌅𑌪𑍍𑌰𑌪𑌞𑍍𑌚𑌂 𑌅𑌧𑌿𑌰𑍂𑌢𑌸𑌮𑌾𑌧𑌿𑌯𑍋𑌗𑌃
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌨 𑌭𑌜𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌃 ॥ 37॥
𑌮𑌯𑌾 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌃 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌯𑍋𑌗𑌯𑍋𑌃 ।
𑌜𑌾𑌨𑍀𑌤𑌂 𑌆𑌗𑌤𑌂 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌂 𑌯𑍁𑌷𑍍𑌮𑌤𑍍 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 ॥ 38॥
𑌅𑌹𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯𑌰𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌤𑍇𑌜𑌸𑌃 ।
𑌪𑌰𑌾𑌯𑌣𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑍇𑌃 𑌦𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌚 ॥ 39॥
𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌂 𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌕𑌮𑍍 ।
𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 ॥ 40॥
𑌇𑌤𑌿 𑌮𑍇 𑌛𑌿𑌨𑍍𑌨𑌸𑌨𑍍𑌦𑍇𑌹𑌾𑌃 𑌮𑍁𑌨𑌯𑌃 𑌸𑌨𑌕 𑌆𑌦𑌯𑌃 ।
𑌸𑌭𑌾𑌜𑌯𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑌰𑌯𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌗𑍃𑌣𑌤 𑌸𑌂𑌸𑍍𑌤𑌵𑍈𑌃 ॥ 41॥
𑌤𑍈𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑍂𑌜𑌿𑌤𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌸𑌂𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌮 𑌋𑌷𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑍇𑌯𑌾𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌂 𑌧𑌾𑌮 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌮𑍇𑌷𑍍𑌠𑌿𑌨𑌃 ॥ 42॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌹𑌂𑌸𑌗𑍀𑌤𑌾𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑌂 𑌨𑌾𑌮 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 13॥
𑌅𑌥 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌬𑌹𑍂𑌨𑌿 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌾𑌦𑌿𑌨𑌃 ।
𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌪𑍍𑌰𑌾𑌧𑌾𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌉𑌤 𑌅𑌹𑍋 𑌏𑌕𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌤𑌾 ॥ 1॥
𑌭𑌵𑌤𑍍 𑌉𑌦𑌾𑌹𑍃𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌅𑌨𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌃 ।
𑌨𑌿𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌯𑍇𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿 𑌆𑌵𑌿𑌶𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 ॥ 2॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌕𑌾𑌲𑍇𑌨 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌲𑌯𑍇 𑌵𑌾𑌣𑍀𑌯𑌂 𑌵𑍇𑌦𑌸𑌞𑍍𑌜𑍍𑌞𑌿𑌤𑌾 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌦𑍗 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌯𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌮𑌦𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌃 ॥ 3॥
𑌤𑍇𑌨 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌚 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌮𑌨𑌵𑍇 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌜𑌾𑌯 𑌸𑌾 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌭𑍃𑌗𑍁 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌅𑌗𑍃𑌹𑍍𑌣𑌨𑍍 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌯𑌃 ॥ 4॥
𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌦𑍇𑌵𑌦𑌾𑌨𑌵𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯𑌕𑌾𑌃 ।
𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌸𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌧𑌰𑌚𑌾𑌰𑌣𑌾𑌃 ॥ 5॥
𑌕𑌿𑌨𑍍𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃 𑌕𑌿𑌨𑍍𑌨𑌰𑌾𑌃 𑌨𑌾𑌗𑌾𑌃 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌕𑌿𑌮𑍍𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷 𑌆𑌦𑌯𑌃 ।
𑌬𑌹𑍍𑌵𑍍𑌯𑌃 𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌰𑌜𑌃𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌤𑌮𑍋𑌭𑍁𑌵𑌃 ॥ 6॥
𑌯𑌾𑌭𑌿𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌭𑌿𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌤𑌯𑌃 𑌤𑌥𑌾 ।
𑌯𑌥𑌾𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌵𑌾𑌚𑌃 𑌸𑍍𑌰𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿 ॥ 7॥
𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌵𑍈𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌭𑌿𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌮𑌤𑌯𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑌾𑌰𑌮𑍍𑌪𑌰𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌕𑍇𑌷𑌾𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌖𑌣𑍍𑌡𑌮𑌤𑌯𑌃 𑌅𑌪𑌰𑍇 ॥ 8॥
𑌮𑌨𑍍𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑍋𑌹𑌿𑌤𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌰𑍍𑌷𑌭 ।
𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌃 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍇𑌕𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌯𑌥𑌾𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌯𑌥𑌾𑌰𑍁𑌚𑌿 ॥ 9॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌏𑌕𑍇 𑌯𑌶𑌃 𑌚 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌕𑌾𑌮𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌦𑌮𑌂 𑌶𑌮𑌮𑍍 ।
𑌅𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌵𑌾 𑌐𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌭𑍋𑌜𑌨𑌮𑍍 ।
𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌤𑌪𑍋𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌨𑌿𑌯𑌮 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑍍 ॥ 10॥
𑌆𑌦𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌵𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌏𑌵 𑌏𑌷𑌾𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌾𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌵𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌦𑍁𑌃𑌖 𑌉𑌦𑌰𑍍𑌕𑌾𑌃 𑌤𑌮𑍋𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌦𑍍𑌰 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦𑌾𑌃 𑌶𑍁𑌚 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥
11॥
𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤 𑌮𑌨𑌃 𑌸𑌭𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌕𑍁𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌷𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥
12॥
𑌅𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌦𑌾𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌮𑌚𑍇𑌤𑌸𑌃 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌮𑌯𑌾𑌃 𑌦𑌿𑌶𑌃 ॥ 13॥
𑌨 𑌪𑌾𑌰𑌮𑍇𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌂 𑌨 𑌮𑌹𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌧𑌿𑌷𑍍𑌣𑍍𑌯𑌮𑍍
𑌨 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌵𑌭𑍗𑌮𑌂 𑌨 𑌰𑌸𑌾𑌧𑌿𑌪𑌤𑍍𑌯𑌮𑍍 ।
𑌨 𑌯𑍋𑌗𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍀𑌃 𑌅𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌭𑌵𑌂 𑌵𑌾
𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌇𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 𑌮𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌨𑌾 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 ॥ 14॥
𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌮𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑌮𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌯𑍋𑌨𑌿𑌃 𑌨 𑌶𑌙𑍍𑌕𑌰𑌃 ।
𑌨 𑌚 𑌸𑌙𑍍𑌕𑌰𑍍𑌷𑌣𑌃 𑌨 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌨 𑌏𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌚 𑌯𑌥𑌾 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 15॥
𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌂 𑌶𑌾𑌤𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍈𑌰𑌂 𑌸𑌮𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌅𑌨𑍁𑌵𑍍𑌰𑌜𑌾𑌮𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍂𑌯𑍇𑌯𑍇𑌤𑌿 𑌅𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿𑌰𑍇𑌣𑍁𑌭𑌿𑌃 ॥ 16॥
𑌨𑌿𑌷𑍍𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌨𑌾 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌰𑌕𑍍𑌤𑌚𑍇𑌤𑌸𑌃
𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌖𑌿𑌲𑌜𑍀𑌵𑌵𑌤𑍍𑌸𑌲𑌾𑌃 ।
𑌕𑌾𑌮𑍈𑌃 𑌅𑌨𑌾𑌲𑌬𑍍𑌧𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌯𑌤𑍍
𑌤𑌤𑍍 𑌨𑍈𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌨 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌮𑌮 ॥ 17॥
𑌬𑌾𑌧𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌷𑌯𑍈𑌃 𑌅𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌗𑌲𑍍𑌭𑌯𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌷𑌯𑍈𑌃 𑌨 𑌅𑌭𑌿𑌭𑍂𑌯𑌤𑍇 ॥ 18॥
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌸𑍁𑌸𑌮𑍃𑌦𑍍𑌧 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌿𑌃 𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 𑌏𑌧𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌭𑌸𑍍𑌮𑌸𑌾𑌤𑍍 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌮𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌏𑌨𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌸𑍍𑌨𑌶𑌃 ॥ 19॥
𑌨 𑌸𑌾𑌧𑌯𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌨 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌨 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌮𑌮 𑌊𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌾 ॥ 20॥
𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌹𑌂 𑌏𑌕𑌯𑌾 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌯𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌸𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌾𑌤𑌿 𑌮𑌨𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌶𑍍𑌵𑌪𑌾𑌕𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑌾𑌤𑍍 ॥ 21॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌦𑌯𑌾 𑌉𑌪𑍇𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌾 𑌤𑌪𑌸𑌾𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑌾 ।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑍍𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌪𑍇𑌤𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌨 𑌸𑌮𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌪𑍁𑌨𑌾𑌤𑌿 𑌹𑌿 ॥ 22॥
𑌕𑌥𑌂 𑌵𑌿𑌨𑌾 𑌰𑍋𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌂 𑌦𑍍𑌰𑌵𑌤𑌾 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌾 𑌵𑌿𑌨𑌾 ।
𑌵𑌿𑌨𑌾𑌨𑌨𑍍𑌦 𑌅𑌶𑍍𑌰𑍁𑌕𑌲𑌯𑌾 𑌶𑍁𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌨𑌾𑌶𑌯𑌃 ॥ 23॥
𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌗𑌦𑍍𑌗𑌦𑌾 𑌦𑍍𑌰𑌵𑌤𑍇 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌮𑍍
𑌰𑍁𑌦𑌤𑌿 𑌅𑌭𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌂 𑌹𑌸𑌤𑌿 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌚 ।
𑌵𑌿𑌲𑌜𑍍𑌜𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌗𑌾𑌯𑌤𑌿 𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌚
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌭𑍁𑌵𑌨𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌾𑌤𑌿 ॥ 24॥
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌨𑌾 𑌹𑍇𑌮 𑌮𑌲𑌂 𑌜𑌹𑌾𑌤𑌿
𑌧𑍍𑌮𑌾𑌤𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌭𑌜𑌤𑍇 𑌚 𑌰𑍂𑌪𑌮𑍍 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌚 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍁𑌶𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌧𑍂𑌯
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌭𑌜𑌤𑌿 𑌅𑌥𑌃 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 25॥
𑌯𑌥𑌾 𑌯𑌥𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌪𑌰𑌿𑌮𑍃𑌜𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌅𑌸𑍗
𑌮𑌤𑍍𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌗𑌾𑌥𑌾𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣 𑌅𑌭𑌿𑌧𑌾𑌨𑍈𑌃 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌤𑌥𑌾 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌮𑍍
𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌏𑌵 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌨𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌮𑍍 ॥ 26॥
𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌤𑌃 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌷𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌵𑌿𑌷𑌜𑍍𑌜𑌤𑍇 ।
𑌮𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌸𑍍𑌮𑌰𑌤𑌃 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌮𑌯𑌿 𑌏𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 27॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌅𑌭𑌿𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌮𑌨𑍋𑌰𑌥𑌮𑍍 ।
𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌮𑌾𑌧𑌤𑍍𑌸𑍍𑌵 𑌮𑌨𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌭𑌾𑌵𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 28॥
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌸𑌙𑍍𑌗𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌦𑍂𑌰𑌤𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍 ।
𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑍇 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌆𑌸𑍀𑌨𑌃 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌂 𑌅𑌤𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌤𑌃 ॥ 29॥
𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌲𑍇𑌶𑌃 𑌬𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌚 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌪𑍍𑌰𑌸𑌙𑍍𑌗𑌤𑌃 ।
𑌯𑍋𑌷𑌿𑌤𑍍 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌿𑌸𑌙𑍍𑌗𑌤𑌃 ॥ 30॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌅𑌰𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌯𑌾𑌦𑍃𑌶𑌂 𑌵𑌾 𑌯𑌦𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌮𑍍 ।
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌮𑍁𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌮𑍇 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌮𑍇 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍁𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 31॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌮𑌃 𑌆𑌸𑌨𑌃 𑌆𑌸𑍀𑌨𑌃 𑌸𑌮𑌕𑌾𑌯𑌃 𑌯𑌥𑌾𑌸𑍁𑌖𑌮𑍍 ।
𑌹𑌸𑍍𑌤𑍗 𑌉𑌤𑍍𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌆𑌧𑌾𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌨𑌾𑌸𑌾𑌗𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ॥ 32॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌶𑍋𑌧𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑌂 𑌪𑍂𑌰𑌕𑍁𑌮𑍍𑌭𑌕𑌰𑍇𑌚𑌕𑍈𑌃 ।
𑌵𑌿𑌪𑌰𑍍𑌯𑌯𑍇𑌣 𑌅𑌪𑌿 𑌶𑌨𑍈𑌃 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 33॥
𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌚𑍍𑌛𑌿𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌓𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌂 𑌘𑌣𑍍𑌟𑌾𑌨𑌾𑌦𑌂 𑌬𑌿𑌸𑍋𑌰𑍍𑌣𑌵𑌤𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍇𑌨 𑌉𑌦𑍀𑌰𑍍𑌯 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌥 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌸𑌂𑌵𑍇𑌶𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌰𑌮𑍍 ॥ 34॥
𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌵𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌂 𑌏𑌵 𑌸𑌮𑌭𑍍𑌯𑌸𑍇𑌤𑍍 ।
𑌦𑌶𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌷𑌵𑌣𑌂 𑌮𑌾𑌸𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌜𑌿𑌤 𑌅𑌨𑌿𑌲𑌃 ॥35॥
𑌹𑍃𑌤𑍍𑌪𑍁𑌣𑍍𑌡𑌰𑍀𑌕𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌊𑌰𑍍𑌧𑍍𑌵𑌨𑌾𑌲𑌂 𑌅𑌧𑍋𑌮𑍁𑌖𑌮𑍍 ।
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌊𑌰𑍍𑌧𑍍𑌵𑌮𑍁𑌖𑌂 𑌉𑌨𑍍𑌨𑌿𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌪𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌸𑌕𑌰𑍍𑌣𑌿𑌕𑌮𑍍 ॥ 36॥
𑌕𑌰𑍍𑌣𑌿𑌕𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌨𑍍𑌯𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌸𑍋𑌮𑌾𑌗𑍍𑌨𑍀𑌨𑍍 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌰𑍋𑌤𑍍𑌤𑌰𑌮𑍍 ।
𑌵𑌹𑍍𑌨𑌿𑌮𑌧𑍍𑌯𑍇 𑌸𑍍𑌮𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌮𑌮 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌮𑍍 ॥ 37॥
𑌸𑌮𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌸𑍁𑌮𑍁𑌖𑌂 𑌦𑍀𑌰𑍍𑌘𑌚𑌾𑌰𑍁𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌭𑍁𑌜𑌮𑍍 ।
𑌸𑍁𑌚𑌾𑌰𑍁𑌸𑍁𑌨𑍍𑌦𑌰𑌗𑍍𑌰𑍀𑌵𑌂 𑌸𑍁𑌕𑌪𑍋𑌲𑌂 𑌶𑍁𑌚𑌿𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 38॥
𑌸𑌮𑌾𑌨 𑌕𑌰𑍍𑌣 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤 𑌸𑍍𑌫𑍁𑌰𑌨𑍍 𑌮𑌕𑌰 𑌕𑍁𑌣𑍍𑌡𑌲𑌮𑍍 ।
𑌹𑍇𑌮 𑌅𑌮𑍍𑌬𑌰𑌂 𑌘𑌨𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌤𑍍𑌸 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌨𑌿𑌕𑍇𑌤𑌨𑌮𑍍 ॥ 39॥
𑌶𑌙𑍍𑌖 𑌚𑌕𑍍𑌰 𑌗𑌦𑌾 𑌪𑌦𑍍𑌮 𑌵𑌨𑌮𑌾𑌲𑌾 𑌵𑌿𑌭𑍂𑌷𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌨𑍂𑌪𑍁𑌰𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌲𑌸𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌦𑌂 𑌕𑍗𑌸𑍍𑌤𑍁𑌭 𑌪𑍍𑌰𑌭𑌯𑌾 𑌯𑍁𑌤𑌮𑍍 ॥ 40॥
𑌦𑍍𑌯𑍁𑌮𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌰𑍀𑌟 𑌕𑌟𑌕 𑌕𑌟𑌿𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌦 𑌅𑌯𑍁𑌤𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌙𑍍𑌗 𑌸𑍁𑌨𑍍𑌦𑌰𑌂 𑌹𑍃𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌦 𑌸𑍁𑌮𑍁𑌖 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ॥ 41॥
𑌸𑍁𑌕𑍁𑌮𑌾𑌰𑌂 𑌅𑌭𑌿𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌙𑍍𑌗𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌨𑌃 𑌦𑌧𑌤𑍍 ।
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌆𑌕𑍃𑌷𑍍𑌯 𑌤𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 ।
𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌾𑌰𑌥𑌿𑌨𑌾 𑌧𑍀𑌰𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 ॥ 42॥
𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌪𑌕𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌆𑌕𑍃𑌷𑍍𑌯 𑌏𑌕𑌤𑍍𑌰 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌭𑍂𑌯𑌃 𑌸𑍁𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌂 𑌭𑌾𑌵𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌖𑌮𑍍 ॥ 43॥
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌲𑌬𑍍𑌧𑌪𑌦𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌆𑌕𑍃𑌷𑍍𑌯 𑌵𑍍𑌯𑍋𑌮𑍍𑌨𑌿 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌚 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌦𑌾𑌰𑍋𑌹𑌃 𑌨 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 44॥
𑌏𑌵𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌮𑌤𑌿𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ।
𑌵𑌿𑌚𑌷𑍍𑌟𑍇 𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌤𑍍 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌷𑌿 𑌸𑌂𑌯𑍁𑌤𑌮𑍍 ॥ 45॥
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌇𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌸𑍁𑌤𑍀𑌵𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌤𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌮𑌨𑌃 ।
𑌸𑌂𑌯𑌾𑌸𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌆𑌶𑍁 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌂 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌃 ॥ 46॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌰𑌹𑌸𑍍𑌯𑌾𑌵𑌧𑌾𑌰𑌣𑌯𑍋𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 14॥
𑌅𑌥 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌜𑌿𑌤𑌶𑍍𑌵𑌾𑌸𑌸𑍍𑌯 𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃
𑌮𑌯𑌿 𑌧𑌾𑌰𑌯𑌤𑌃 𑌚𑍇𑌤𑌃 𑌉𑌪𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 ॥ 1॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌕𑌯𑌾 𑌧𑌾𑌰𑌣𑌯𑌾 𑌕𑌾𑌸𑍍𑌵𑌿𑌤𑍍 𑌕𑌥𑌂𑌸𑍍𑌵𑌿𑌤𑍍 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌅𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤 ।
𑌕𑌤𑌿 𑌵𑌾 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌦𑌃 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 2॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌾𑌦𑌶 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌧𑌾𑌰𑌣𑌾𑌯𑍋𑌗𑌪𑌾𑌰𑌗𑍈𑌃 ।
𑌤𑌾𑌸𑌾𑌂 𑌅𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌮𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌧𑌾𑌨𑌾𑌃 𑌦𑌶𑌃 𑌏𑌵 𑌗𑍁𑌣𑌹𑍇𑌤𑌵𑌃 ॥ 3॥
𑌅𑌣𑌿𑌮𑌾 𑌮𑌹𑌿𑌮𑌾 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑍇𑌃 𑌲𑌘𑌿𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑌾𑌮𑍍𑌯𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍇𑌷𑍁 𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌪𑍍𑌰𑍇𑌰𑌣𑌂 𑌈𑌶𑌿𑌤𑌾 ॥ 4॥
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌵𑌶𑌿𑌤𑌾 𑌯𑌤𑍍 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌯𑌤𑌿 ।
𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌮𑍇 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 𑌸𑍗𑌮𑍍𑌯 𑌅𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿𑌕𑌾𑌃 𑌮𑌤𑌾𑌃 ॥ 5॥
𑌅𑌨𑍂𑌰𑍍𑌮𑌿𑌮𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌦𑍇𑌹𑍇 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌦𑍂𑌰𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌮𑌨𑍋𑌜𑌵𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌪𑌰𑌕𑌾𑌯𑌪𑍍𑌰𑌵𑍇𑌶𑌨𑌮𑍍 ॥ 6॥
𑌸𑍍𑌵𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌦𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌹𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌾𑌨𑍁𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌸𑌂𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌆𑌜𑍍𑌞𑌾𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌹𑌤𑌾 𑌗𑌤𑌿𑌃 ॥ 7॥
𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌾𑌲𑌜𑍍𑌞𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌅𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌂 𑌪𑌰𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌦𑌿 𑌅𑌭𑌿𑌜𑍍𑌞𑌤𑌾 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌕 𑌅𑌮𑍍𑌬𑍁 𑌵𑌿𑌷 𑌆𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑍍𑌟𑌮𑍍𑌭𑌃 𑌅𑌪𑌰𑌾𑌜𑌯𑌃 ॥ 8॥
𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌚 𑌉𑌦𑍍𑌦𑍇𑌶𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌯𑍋𑌗𑌧𑌾𑌰𑌣𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 ।
𑌯𑌯𑌾 𑌧𑌾𑌰𑌣𑌯𑌾 𑌯𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌬𑍋𑌧 𑌮𑍇 ॥ 9॥
𑌭𑍂𑌤𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌮𑌯𑌿 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 ।
𑌅𑌣𑌿𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌕𑌃 𑌮𑌮 ॥ 10॥
𑌮𑌹𑌤𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍 𑌮𑌯𑌿 𑌪𑌰𑍇 𑌯𑌥𑌾𑌸𑌂𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌮𑌨𑌃 𑌦𑌧𑌤𑍍 ।
𑌮𑌹𑌿𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 ॥ 11॥
𑌪𑌰𑌮𑌾𑌣𑍁𑌮𑌯𑍇 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌯𑌿 𑌰𑌞𑍍𑌜𑌯𑌨𑍍 ।
𑌕𑌾𑌲𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌤𑌾𑌂 𑌯𑍋𑌗𑍀 𑌲𑌘𑌿𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑍁𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 12॥
𑌧𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌹𑌨𑍍𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇 𑌮𑌨𑌃 𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑍇 𑌅𑌖𑌿𑌲𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌮𑌨𑍍𑌮𑌨𑌾𑌃 ॥ 13॥
𑌮𑌹𑌤𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌯𑌃 𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌯𑌿 𑌮𑌾𑌨𑌸𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑌾𑌮𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌾𑌰𑌮𑍇𑌷𑍍𑌠𑍍𑌯𑌂 𑌮𑍇 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑍇 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌜𑌨𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 14॥
𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍗 𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯𑌧𑌿 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌕𑌾𑌲𑌵𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑍇 ।
𑌸𑌃 𑌈𑌶𑌿𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌅𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍𑌰𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍𑌰𑌜𑍍𑌞𑌚𑍋𑌦𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 15॥
𑌨𑌾𑌰𑌾𑌯𑌣𑍇 𑌤𑍁𑌰𑍀𑌯𑌾𑌖𑍍𑌯𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌤𑍍 𑌶𑌬𑍍𑌦𑌶𑌬𑍍𑌦𑌿𑌤𑍇 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌮𑌯𑌿 𑌆𑌦𑌧𑌤𑍍 𑌯𑍋𑌗𑍀 𑌮𑌤𑍍 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌃 𑌵𑌹𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌇𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 16॥
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑍇 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌮𑌯𑌿 𑌧𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌶𑌦𑌂 𑌮𑌨𑌃 ।
𑌪𑌰𑌮𑌾𑌨𑌨𑍍𑌦𑌂 𑌆𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌅𑌵𑌸𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 17॥
𑌶𑍍𑌵𑍇𑌤𑌦𑍀𑌪𑌪𑌤𑍗 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌮𑌯𑍇 𑌮𑌯𑌿 ।
𑌧𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌵𑍇𑌤𑌤𑌾𑌂 𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌷𑌡𑍂𑌰𑍍𑌮𑌿𑌰𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌨𑌰𑌃 ॥ 18॥
𑌮𑌯𑌿 𑌆𑌕𑌾𑌶 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌘𑍋𑌷𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌹𑌨𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌉𑌪𑌲𑌬𑍍𑌧𑌾 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌹𑌂𑌸𑌃 𑌵𑌾𑌚𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍋𑌤𑌿 𑌅𑌸𑍗 ॥ 19॥
𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌰𑌿 𑌸𑌂𑌯𑍋𑌜𑍍𑌯 𑌤𑍍𑌵𑌷𑍍𑌟𑌾𑌰𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌷𑌿 ।
𑌮𑌾𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌂 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌦𑍃𑌕𑍍 ॥ 20॥
𑌮𑌨𑌃 𑌮𑌯𑌿 𑌸𑍁𑌸𑌂𑌯𑍋𑌜𑍍𑌯 𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌤𑌦𑌨𑍁 𑌵𑌾𑌯𑍁𑌨𑌾 ।
𑌮𑌦𑍍𑌧𑌾𑌰𑌣 𑌅𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌵𑍈 𑌮𑌨𑌃 ॥ 21॥
𑌯𑌦𑌾 𑌮𑌨𑌃 𑌉𑌪𑌾𑌦𑌾𑌯 𑌯𑌤𑍍 𑌯𑌤𑍍 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌬𑍁𑌭𑍂𑌷𑌤𑌿 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌨𑍋𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌮𑌦𑍍𑌯𑍋𑌗𑌬𑌲𑌂 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌯𑌃 ॥ 22॥
𑌪𑌰𑌕𑌾𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌶𑌨𑍍 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌭𑌾𑌵𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌪𑌿𑌣𑍍𑌡𑌂 𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌿𑌶𑍇𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌵𑌾𑌯𑍁𑌭𑍂𑌤𑌃 𑌷𑌡𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿𑌵𑌤𑍍 ॥ 23॥
𑌪𑌾𑌰𑍍𑌷𑍍𑌣𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌪𑍀𑌡𑍍𑌯 𑌗𑍁𑌦𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌂 𑌹𑍃𑌤𑍍 𑌉𑌰𑌃 𑌕𑌣𑍍𑌠 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌧𑌸𑍁 ।
𑌆𑌰𑍋𑌪𑍍𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌰𑌨𑍍𑌧𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌨𑍀𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍃𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌤𑌨𑍁𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌵𑌿𑌹𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑍇 𑌮𑌤𑍍𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌭𑌾𑌵𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌵𑌿𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌉𑌪𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍀𑌃 𑌸𑍁𑌰𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 25॥
𑌯𑌥𑌾 𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌯𑌦𑌾 𑌵𑌾 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌰𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌤𑍍𑌯𑍇 𑌮𑌨𑌃 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍 𑌤𑌥𑌾 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌮𑍁𑌪𑌾𑌶𑍍𑌨𑍁𑌤𑍇 ॥ 26॥
𑌯𑌃 𑌵𑍈 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌂 𑌆𑌪𑌨𑍍𑌨𑌃 𑌈𑌶𑌿𑌤𑍁𑌃 𑌵𑌶𑌿𑌤𑍁𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌕𑍁𑌤𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌨 𑌵𑌿𑌹𑌨𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌆𑌜𑍍𑌞𑌾 𑌯𑌥𑌾 𑌮𑌮 ॥ 27॥
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌧𑌾𑌰𑌣𑌾𑌵𑌿𑌦𑌃 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌤𑍍𑌰𑍈𑌕𑌾𑌲𑌿𑌕𑍀 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁 𑌉𑌪𑌬𑍃𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾 ॥ 28॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌨 𑌹𑌨𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌮𑍁𑌨𑍇𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌅𑌯𑌂 𑌵𑌪𑍁𑌃 ।
𑌮𑌦𑍍𑌯𑍋𑌗𑌶𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌯𑌾𑌦𑌸𑌾𑌂 𑌉𑌦𑌕𑌂 𑌯𑌥𑌾 ॥ 29॥
𑌮𑌦𑍍𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌭𑌿𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌤𑍍𑌸 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌬𑌿𑌭𑍂𑌷𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌧𑍍𑌵𑌜𑌾𑌤𑌪𑌤𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌜𑌨𑍈𑌃 𑌸𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌰𑌾𑌜𑌿𑌤𑌃 ॥ 30॥
𑌉𑌪𑌾𑌸𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌧𑌾𑌰𑌣𑌯𑌾 𑌮𑍁𑌨𑍇𑌃 ।
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌕𑌥𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌉𑌪𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌤𑌃 ॥ 31॥
𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌦𑌾𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌜𑌿𑌤𑌶𑍍𑌵𑌾𑌸 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌮𑍁𑌨𑍇𑌃 ।
𑌮𑌦𑍍𑌧𑌾𑌰𑌣𑌾𑌂 𑌧𑌾𑌰𑌯𑌤𑌃 𑌕𑌾 𑌸𑌾 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌸𑍁𑌦𑍁𑌰𑍍𑌲𑌭𑌾 ॥ 32॥
𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌤𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌾𑌲𑌕𑍍𑌷𑍇𑌪𑌣𑌹𑍇𑌤𑌵𑌃 ॥ 33॥
𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌓𑌷𑌧𑌿 𑌤𑌪𑍋 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍀𑌃 𑌇𑌹 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 ।
𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌆𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 34॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌸𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌪𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌾𑌦𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 35॥
𑌅𑌹𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌃 𑌬𑌾𑌹𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌨𑌾𑌵𑍃𑌤𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑍇𑌹𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌂 𑌤𑌥𑌾 ॥ 36॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑌯𑍋𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 15॥
𑌅𑌥 𑌷𑍋𑌡𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌪𑌰𑌮𑌂 𑌸𑌾𑌕𑍍𑌷𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌾𑌦𑌿 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌪𑌾𑌵𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿 𑌅𑌪𑍍𑌯𑌯 𑌉𑌦𑍍𑌭𑌵𑌃 ॥ 1॥
𑌉𑌚𑍍𑌚𑌾𑌵𑌚𑍇𑌷𑍁 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌜𑍍𑌞𑍇𑌯𑌂 𑌅𑌕𑍃𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ।
𑌉𑌪𑌾𑌸𑌤𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍 𑌯𑌾𑌥𑌾𑌤𑌥𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌃 ॥ 2॥
𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌭𑌾𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌰𑍍𑌷𑌯𑌃 ।
𑌉𑌪𑌾𑌸𑍀𑌨𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌸𑌂𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌦𑌸𑍍𑌵 𑌮𑍇 ॥ 3॥
𑌗𑍂𑌢𑌃 𑌚𑌰𑌸𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌭𑍂𑌤𑌭𑌾𑌵𑌨 ।
𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌮𑍋𑌹𑌿𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌤𑍇 ॥ 4॥
𑌯𑌾𑌃 𑌕𑌾𑌃 𑌚 𑌭𑍂𑌮𑍗 𑌦𑌿𑌵𑌿 𑌵𑍈 𑌰𑌸𑌾𑌯𑌾𑌮𑍍
𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑌯𑌃 𑌦𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁 𑌮𑌹𑌾𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑍇 ।
𑌤𑌾𑌃 𑌮𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌆𑌖𑍍𑌯𑌾𑌹𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌤𑍇
𑌨𑌮𑌾𑌮𑌿 𑌤𑍇 𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥 𑌪𑌦 𑌅𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿𑌪𑌦𑍍𑌮𑌮𑍍 ॥ 5॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑍃𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌵𑌿𑌦𑌾𑌂 𑌵𑌰 ।
𑌯𑍁𑌯𑍁𑌤𑍍𑌸𑍁𑌨𑌾 𑌵𑌿𑌨𑌶𑌨𑍇 𑌸𑌪𑌤𑍍𑌨𑍈𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑍇𑌨 𑌵𑍈 ॥ 6॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌿𑌵𑌧𑌂 𑌗𑌰𑍍𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌰𑌾𑌜𑍍𑌯𑌹𑍇𑌤𑍁𑌕𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌾 𑌅𑌹𑌂 𑌹𑌤𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌲𑍗𑌕𑌿𑌕𑌃 ॥ 7॥
𑌸𑌃 𑌤𑌦𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌵𑍍𑌯𑌾𑌘𑍍𑌰𑌃 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌮𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌬𑍋𑌧𑌿𑌤𑌃 ।
𑌅𑌭𑍍𑌯𑌭𑌾𑌷𑌤 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌰𑌣𑌮𑍂𑌰𑍍𑌧𑌨𑌿 ॥ 8॥
𑌅𑌹𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌆𑌮𑍀𑌷𑌾𑌂 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌤𑍍 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌭𑌵 𑌅𑌪𑍍𑌯𑌯𑌃 ॥ 9॥
𑌅𑌹𑌂 𑌗𑌤𑌿𑌃 𑌗𑌤𑌿𑌮𑌤𑌾𑌂 𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌕𑌲𑌯𑌤𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌿𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿𑌕𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌃 ॥ 10॥
𑌗𑍁𑌣𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌮𑌹𑌤𑌾𑌂 𑌚 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌜𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌮𑌨𑌃 ॥ 11॥
𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌗𑌰𑍍𑌭𑌃 𑌵𑍇𑌦𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌵𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍 ।
𑌅𑌕𑍍𑌷𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌕𑌾𑌰𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌪𑌦𑌾𑌨𑌿 𑌛𑌨𑍍𑌦𑌸𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌮𑍍 ॥ 12॥
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑌸𑍂𑌨𑌾𑌮𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌹𑌵𑍍𑌯𑌵𑌾𑌟𑍍 ।
𑌆𑌦𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍂 𑌰𑍁𑌦𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌨𑍀𑌲𑌲𑍋𑌹𑌿𑌤𑌃 ॥ 13॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌰𑍍𑌷𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌭𑍃𑌗𑍁𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌰𑌾𑌜𑌰𑍍𑌷𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌮𑌨𑍁𑌃 ।
𑌦𑍇𑌵𑌰𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌰𑌦𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌹𑌵𑌿𑌰𑍍𑌧𑌾𑌨𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌧𑍇𑌨𑍁𑌷𑍁 ॥ 14॥
𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌕𑌪𑌿𑌲𑌃 𑌸𑍁𑌪𑌰𑍍𑌣𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑌤𑌤𑍍𑌰𑌿𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌪𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑌿𑌤𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾 ॥ 15॥
𑌮𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌦𑍈𑌤𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌹𑍍𑌲𑌾𑌦𑌂 𑌅𑌸𑍁𑌰𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌮𑍍 ।
𑌸𑍋𑌮𑌂 𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰 𑌓𑌷𑌧𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌧𑌨𑍇𑌶𑌂 𑌯𑌕𑍍𑌷𑌰𑌕𑍍𑌷𑌸𑌾𑌮𑍍 ॥ 16॥
𑌐𑌰𑌾𑌵𑌤𑌂 𑌗𑌜𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌯𑌾𑌦𑌸𑌾𑌂 𑌵𑌰𑍁𑌣𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌮𑍍 ।
𑌤𑌪𑌤𑌾𑌂 𑌦𑍍𑌯𑍁𑌮𑌤𑌾𑌂 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌭𑍂𑌪𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ 17॥
𑌉𑌚𑍍𑌚𑍈𑌃𑌶𑍍𑌰𑌵𑌾𑌃 𑌤𑍁𑌰𑌙𑍍𑌗𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌧𑌾𑌤𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌕𑌾𑌞𑍍𑌚𑌨𑌮𑍍 ।
𑌯𑌮𑌃 𑌸𑌂𑌯𑌮𑌤𑌾𑌂 𑌚 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌪𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌵𑌾𑌸𑍁𑌕𑌿𑌃 ॥ 18॥
𑌨𑌾𑌗𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌮𑍃𑌗𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌶𑌋𑌙𑍍𑌗𑌿𑌦𑌂𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰𑌿𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍁𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌥𑌮𑌃 𑌅𑌨𑌘 ॥ 19॥
𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌰𑍋𑌤𑌸𑌾𑌂 𑌗𑌙𑍍𑌗𑌾 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌸𑌰𑌸𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌆𑌯𑍁𑌧𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌧𑌨𑍁𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌪𑍁𑌰𑌘𑍍𑌨𑌃 𑌧𑌨𑍁𑌷𑍍𑌮𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 20॥
𑌧𑌿𑌷𑍍𑌣𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌮𑍇𑌰𑍁𑌃 𑌗𑌹𑌨𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌹𑌿𑌮𑌾𑌲𑌯𑌃 ।
𑌵𑌨𑌸𑍍𑌪𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌶𑍍𑌵𑌤𑍍𑌥𑌃 𑌓𑌷𑌧𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌯𑌵𑌃 ॥ 21॥
𑌪𑍁𑌰𑍋𑌧𑌸𑌾𑌂 𑌵𑌸𑌿𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌬𑍃𑌹𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿𑌃 ।
𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌦𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑍇𑌨𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌗𑍍𑌰𑌣𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌜𑌃 ॥ 22॥
𑌯𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌵𑌿𑌹𑌿𑌂𑌸𑌨𑌮𑍍 ।
𑌵𑌾𑌯𑍁 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌕 𑌅𑌮𑍍𑌬𑍁 𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌶𑍁𑌚𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 ॥ 23॥
𑌯𑍋𑌗𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌂𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌵𑌿𑌜𑌿𑌗𑍀𑌷𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌆𑌨𑍍𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑌿𑌕𑍀 𑌕𑍗𑌶𑌲𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑌿𑌵𑌾𑌦𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌤𑍁 𑌶𑌤𑌰𑍂𑌪𑌾 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌯𑌮𑍍𑌭𑍁𑌵𑌃 𑌮𑌨𑍁𑌃 ।
𑌨𑌾𑌰𑌾𑌯𑌣𑌃 𑌮𑍁𑌨𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌕𑍁𑌮𑌾𑌰𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌾𑌰𑌿𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 25॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌮𑌤𑌿𑌃 ।
𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑍂𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌮𑍗𑌨𑌂 𑌮𑌿𑌥𑍁𑌨𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌜𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌹𑌮𑍍 ॥ 26॥
𑌸𑌂𑌵𑌤𑍍𑌸𑌰𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌅𑌨𑌿𑌮𑌿𑌷𑌾𑌂 𑌋𑌤𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌧𑍁𑌮𑌾𑌧𑌵𑍗 ।
𑌮𑌾𑌸𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑌶𑍀𑌰𑍍𑌷𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌨𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌤𑌥𑌾 𑌅𑌭𑌿𑌜𑌿𑌤𑍍 ॥ 27॥
𑌅𑌹𑌂 𑌯𑍁𑌗𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌧𑍀𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌦𑍇𑌵𑌲𑌃 𑌅𑌸𑌿𑌤𑌃 ।
𑌦𑍍𑌵𑍈𑌪𑌾𑌯𑌨𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌸𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌕𑌵𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌕𑌾𑌵𑍍𑌯𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍 ॥ 28॥
𑌵𑌾𑌸𑍁𑌦𑍇𑌵𑌃 𑌭𑌗𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌕𑌿𑌮𑍍𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌹𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌘𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌸𑍁𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌃 ॥ 29॥
𑌰𑌤𑍍𑌨𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑌦𑍍𑌮𑌰𑌾𑌗𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌪𑌦𑍍𑌮𑌕𑍋𑌶𑌃 𑌸𑍁𑌪𑍇𑌶𑌸𑌾𑌮𑍍 ।
𑌕𑍁𑌶𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌦𑌰𑍍𑌭𑌜𑌾𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌗𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌆𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌹𑌵𑌿𑌷𑍍𑌷𑍁 𑌅𑌹𑌮𑍍 ॥
30॥
𑌵𑍍𑌯𑌵𑌸𑌾𑌯𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑍀𑌃 𑌕𑌿𑌤𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌛𑌲𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 ।
𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌮𑍍 ॥ 31॥
𑌓𑌜𑌃 𑌸𑌹𑍋𑌬𑌲𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌨𑌵𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌆𑌦𑌿𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌪𑌰𑌾 ॥ 32॥
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌵𑌸𑍁𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵 𑌅𑌪𑍍𑌸𑌰𑌸𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌭𑍂𑌧𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑍍𑌥𑍈𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌭𑍁𑌵𑌃 ॥ 33॥
𑌅𑌪𑌾𑌂 𑌰𑌸𑌃 𑌚 𑌪𑌰𑌮𑌃 𑌤𑍇𑌜𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌭𑌾𑌵𑌸𑍁𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍁 𑌤𑌾𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌶𑌬𑍍𑌦𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌨𑌭𑌸𑌃 𑌪𑌰𑌃 ॥ 34॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌬𑌲𑌿𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑌿𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑌃 ।
𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌰𑌮𑌃 ॥ 35॥
𑌗𑌤𑌿 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌿 𑌉𑌤𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗 𑌉𑌪𑌾𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶 𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ।
𑌆𑌸𑍍𑌵𑌾𑌦 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌿 𑌅𑌵𑌘𑍍𑌰𑌾𑌣𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑍍 ॥ 36॥
𑌪𑍃𑌥𑌿𑌵𑍀 𑌵𑌾𑌯𑍁𑌃 𑌆𑌕𑌾𑌶𑌃 𑌆𑌪𑌃 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 ।
𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑌮𑌃 𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌵𑌿𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌯𑌃 ॥ 37॥
𑌮𑌯𑌾 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇𑌣 𑌜𑍀𑌵𑍇𑌨 𑌗𑍁𑌣𑍇𑌨 𑌗𑍁𑌣𑌿𑌨𑌾 𑌵𑌿𑌨𑌾 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌣 𑌨 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 ॥ 38॥
𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌾𑌣𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌕𑌾𑌲𑍇𑌨 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌯𑌾 ।
𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌮𑍇 𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌸𑍃𑌜𑌤𑌃 𑌅𑌣𑍍𑌡𑌾𑌨𑌿 𑌕𑍋𑌟𑌿𑌶𑌃 ॥ 39॥
𑌤𑍇𑌜𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌐𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌹𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌸𑍗𑌭𑌗𑌂 𑌭𑌗𑌃 ।
𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌸 𑌮𑍇 𑌅𑌂𑌶𑌕𑌃 ॥ 40॥
𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌤𑍇 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍇𑌪𑍇𑌣 𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑌯𑌃 ।
𑌮𑌨𑍋𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌏𑌵 𑌏𑌤𑍇 𑌯𑌥𑌾 𑌵𑌾𑌚𑌾 𑌅𑌭𑌿𑌧𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 41॥
𑌵𑌾𑌚𑌂 𑌯𑌚𑍍𑌛 𑌮𑌨𑌃 𑌯𑌚𑍍𑌛 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌯𑌚𑍍𑌛 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌯𑌚𑍍𑌛 𑌨 𑌭𑍂𑌯𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌸𑍇 𑌅𑌧𑍍𑌵𑌨𑍇 ॥ 42॥
𑌯𑌃 𑌵𑍈 𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌮𑌨𑌸𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌅𑌸𑌂𑌯𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍 𑌧𑌿𑌯𑌾 𑌯𑌤𑌿𑌃 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌂 𑌤𑌪𑌃 𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌸𑍍𑌰𑌵𑌤𑍍𑌯𑌾𑌮𑌘𑌟𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌵𑌤𑍍 ॥ 43॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 𑌵𑌚𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌯𑌚𑍍𑌛𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌾𑌯𑌣𑌃 ।
𑌮𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌯𑌾 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌤𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 44॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌷𑍋𑌡𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 16॥
𑌅𑌥 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌅𑌭𑌿𑌤𑌃 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ।
𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮 𑌆𑌚𑌾𑌰𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌪𑌦𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 ॥ 1॥
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌷𑍍𑌠𑍀𑌯𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌂 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇𑌣 𑌅𑌰𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌮𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑍁𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 2॥
𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌕𑌿𑌲 𑌮𑌹𑌾𑌬𑌾𑌹𑍋 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌕𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌤𑍇𑌨 𑌹𑌂𑌸𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌥 𑌮𑌾𑌧𑌵 ॥ 3॥
𑌸𑌃 𑌇𑌦𑌾𑌨𑍀𑌂 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌤𑌾 𑌕𑌾𑌲𑍇𑌨 𑌅𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌕𑌰𑍍𑌶𑌨 ।
𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌃 𑌭𑌵𑌿𑌤𑌾 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌶𑌾𑌸𑌿𑌤𑌃 ॥ 4॥
𑌵𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌕𑌰𑍍𑌤𑌾 𑌅𑌵𑌿𑌤𑌾 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤 𑌤𑍇 𑌭𑍁𑌵𑌿 ।
𑌸𑌭𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑍈𑌰𑌿𑌞𑍍𑌚𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑌿𑌧𑌰𑌾𑌃 𑌕𑌲𑌾𑌃 ॥ 5॥
𑌕𑌰𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌅𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌕𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌚 𑌭𑌵𑌤𑌾 𑌮𑌧𑍁𑌸𑍂𑌦𑌨 ।
𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍇 𑌮𑌹𑍀𑌤𑌲𑍇 𑌦𑍇𑌵 𑌵𑌿𑌨𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌕𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 6॥
𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌨𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌜𑍍𑌞 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌧𑍀𑌯𑍇𑌤 𑌤𑌥𑌾 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌯 𑌮𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ॥ 7॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌶𑍁𑌕𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌇𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌭𑍃𑌤𑍍𑌯𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌪𑍃𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌸𑌃 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌹𑌰𑌿𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌾𑌯 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌹 𑌸𑌨𑌾𑌤𑌨𑌾𑌨𑍍 ॥ 8॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑍍𑌯𑌃 𑌏𑌷 𑌤𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌃 𑌨𑍈𑌃𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌕𑌰𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮 𑌆𑌚𑌾𑌰𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌤𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌨𑌿𑌬𑍋𑌧 𑌮𑍇 ॥ 9॥
𑌆𑌦𑍗 𑌕𑍃𑌤𑌯𑍁𑌗𑍇 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌂 𑌹𑌂𑌸𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌃 ।
𑌕𑍃𑌤𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌃 𑌜𑌾𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌕𑍃𑌤𑌯𑍁𑌗𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 ॥ 10॥
𑌵𑍇𑌦𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌵𑌃 𑌏𑌵 𑌅𑌗𑍍𑌰𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑍃𑌷𑌰𑍂𑌪𑌧𑍃𑌕𑍍 ।
𑌉𑌪𑌾𑌸𑌤𑍇 𑌤𑌪𑍋𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌂 𑌹𑌂𑌸𑌂 𑌮𑌾𑌂 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌕𑌿𑌲𑍍𑌬𑌿𑌷𑌾𑌃 ॥ 11॥
𑌤𑍍𑌰𑍇𑌤𑌾𑌮𑍁𑌖𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌗 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍇 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍀 ।
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌦𑍁𑌃 𑌅𑌭𑍂𑌤𑍍 𑌤𑌸𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌆𑌸𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑍃𑌨𑍍𑌮𑌖𑌃 ॥ 12॥
𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰 𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌵𑌿𑌟𑍍 𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌮𑍁𑌖 𑌬𑌾𑌹𑍁 𑌉𑌰𑍁 𑌪𑌾𑌦𑌜𑌾𑌃 ।
𑌵𑍈𑌰𑌾𑌜𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌾𑌤𑍍 𑌜𑌾𑌤𑌾𑌃 𑌯𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌚𑌾𑌰𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌃 ॥ 13॥
𑌗𑍃𑌹𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌃 𑌜𑌘𑌨𑌤𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌹𑍃𑌦𑌃 𑌮𑌮 ।
𑌵𑌕𑍍𑌷𑌃𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌨𑍇 𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌶𑍀𑌰𑍍𑌷𑌣𑌿 𑌸𑌂𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ॥ 14॥
𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌜𑌨𑍍𑌮𑌭𑍂𑌮𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌸𑌾𑌰𑌿𑌣𑍀𑌃 ।
𑌆𑌸𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌨𑍀𑌚𑍈𑌃 𑌨𑍀𑌚 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾𑌃 ॥ 15॥
𑌶𑌮𑌃 𑌦𑌮𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍋𑌷𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌆𑌰𑍍𑌜𑌵𑌮𑍍 ।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌚 𑌦𑌯𑌾 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌇𑌮𑌾𑌃 ॥ 16॥
𑌤𑍇𑌜𑌃 𑌬𑌲𑌂 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌶𑍗𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌔𑌦𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌯𑌮𑌃 ।
𑌸𑍍𑌥𑍈𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌅𑌤 𑌐𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍍𑌷𑌤𑍍𑌰𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌇𑌮𑌾𑌃 ॥
17॥
𑌆𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌦𑌾𑌨𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌚 𑌅𑌦𑌮𑍍𑌭𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌸𑍇𑌵𑌨𑌮𑍍 ।
𑌅𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥 𑌉𑌪𑌚𑌯𑍈𑌃 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌯𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌇𑌮𑌾𑌃 ॥ 18॥
𑌶𑍁𑌶𑍍𑌰𑍂𑌷𑌣𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌗𑌵𑌾𑌂 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 ।
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌲𑌬𑍍𑌧𑍇𑌨 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍋𑌷𑌃 𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌇𑌮𑌾𑌃 ॥ 19॥
𑌅𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌅𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍇𑌯𑌂 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌶𑍁𑌷𑍍𑌕𑌵𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 ।
𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌚 𑌤𑌰𑍍𑌷𑌃 𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑍇𑌵𑌸𑌾𑌯𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 20॥
𑌅𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍇𑌯𑌂 𑌅𑌕𑌾𑌮𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌲𑍋𑌭𑌤𑌾 ।
𑌭𑍂𑌤𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌹𑌿𑌤𑍇𑌹𑌾 𑌚 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌵𑌵𑌰𑍍𑌣𑌿𑌕𑌃 ॥ 21॥
𑌦𑍍𑌵𑌿𑌤𑍀𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍁𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌉𑌪𑌨𑌯𑌨𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌃 ।
𑌵𑌸𑌨𑍍 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌕𑍁𑌲𑍇 𑌦𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌅𑌧𑍀𑌯𑍀𑌤 𑌚 𑌆𑌹𑍁𑌤𑌃 ॥ 22॥
𑌮𑍇𑌖𑌲𑌾 𑌅𑌜𑌿𑌨 𑌦𑌣𑍍𑌡 𑌅𑌕𑍍𑌷 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰 𑌕𑌮𑌣𑍍𑌡𑌲𑍂𑌨𑍍 ।
𑌜𑌟𑌿𑌲𑌃 𑌅𑌧𑍗𑌤𑌦𑌦𑍍𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌅𑌰𑌕𑍍𑌤𑌪𑍀𑌠𑌃 𑌕𑍁𑌶𑌾𑌨𑍍 𑌦𑌧𑌤𑍍 ॥ 23॥
𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨 𑌭𑍋𑌜𑌨 𑌹𑍋𑌮𑍇𑌷𑍁 𑌜𑌪 𑌉𑌚𑍍𑌚𑌾𑌰𑍇 𑌚 𑌵𑌾𑌗𑍍𑌯𑌤𑌃 ।
𑌨 𑌚𑍍𑌛𑌿𑌨𑍍𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌖 𑌰𑍋𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌕𑌕𑍍𑌷 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌥𑌗𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌅𑌪𑌿 ॥ 24॥
𑌰𑍇𑌤𑌃 𑌨 𑌅𑌵𑌰𑌿𑌕𑍇𑌤𑍍 𑌜𑌾𑌤𑍁 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑍍𑌰𑌤𑌧𑌰𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌮𑍍 ।
𑌅𑌵𑌕𑍀𑌰𑍍𑌣𑍇 𑌅𑌵𑌗𑌾𑌹𑍍𑌯 𑌅𑌪𑍍𑌸𑍁 𑌯𑌤𑌾𑌸𑍁𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌪𑌦𑍀𑌂 𑌜𑌪𑍇𑌤𑍍 ॥ 25॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌕 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯 𑌗𑍋 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰 𑌗𑍁𑌰𑍁 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 ।
𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌉𑌪𑌾𑌸𑍀𑌤 𑌸𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇 𑌚 𑌯𑌤𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌜𑌪𑌨𑍍 ॥ 26॥
𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌜𑌾𑌨𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌅𑌵𑌮𑌨𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌰𑍍𑌹𑌿𑌚𑌿𑌤𑍍 ।
𑌨 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌆𑌸𑍂𑌯𑍇𑌤 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑍇𑌵𑌮𑌯𑌃 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌃 ॥ 27॥
𑌸𑌾𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌤𑌃 𑌉𑌪𑌾𑌨𑍀𑌯 𑌭𑍈𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌨𑌿𑌵𑍇𑌦𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌚 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌂 𑌉𑌪𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑍀𑌤 𑌸𑌂𑌯𑌤𑌃 ॥ 28॥
𑌶𑍁𑌶𑍍𑌰𑍂𑌷𑌮𑌾𑌣𑌃 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌦𑌾 𑌉𑌪𑌾𑌸𑍀𑌤 𑌨𑍀𑌚𑌵𑌤𑍍 ।
𑌯𑌾𑌨 𑌶𑌯𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌸𑌨 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑍈𑌃 𑌨 𑌅𑌤𑌿𑌦𑍂𑌰𑍇 𑌕𑍃𑌤𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌃 ॥ 29॥
𑌏𑌵𑌂𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌕𑍁𑌲𑍇 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌭𑍋𑌗𑌵𑌿𑌵𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌃 ।
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌬𑌿𑌭𑍍𑌰𑌤𑍍 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌂 𑌅𑌖𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 30॥
𑌯𑌦𑌿 𑌅𑌸𑍗 𑌛𑌨𑍍𑌦𑌸𑌾𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌆𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌪𑌮𑍍 ।
𑌗𑍁𑌰𑌵𑍇 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌯𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌵𑍃𑌹𑌤𑍍 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌃 ॥ 31॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑍗 𑌗𑍁𑌰𑍗 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 𑌧𑍀𑌃 𑌉𑌪𑌾𑌸𑍀𑌤 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌰𑍍𑌚𑌸𑍍𑌵𑍀 𑌅𑌕𑌲𑍍𑌮𑌷𑌃 ॥ 32॥
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍀𑌕𑍍𑌷𑌣 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶 𑌸𑌂𑌲𑌾𑌪 𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵𑍇𑌲𑌨 𑌆𑌦𑌿𑌕𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿𑌨𑌃 𑌮𑌿𑌥𑍁𑌨𑍀𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌗𑍃𑌹𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌗𑍍𑌰𑌤𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 33॥
𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌆𑌚𑌮𑌨𑌂 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌨𑌂 𑌆𑌰𑍍𑌜𑌵𑌮𑍍 ।
𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑌸𑍇𑌵𑌾 𑌜𑌪𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌪𑍃𑌶𑍍𑌯 𑌅𑌭𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌅𑌸𑌮𑍍𑌭𑌾𑌷𑍍𑌯 𑌵𑌰𑍍𑌜𑌨𑌮𑍍 ॥
34॥
𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮 𑌪𑍍𑌰𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌃 𑌕𑍁𑌲𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌬𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌨𑍋𑌵𑌾𑌕𑍍𑌕𑌾𑌯 𑌸𑌂𑌯𑌮𑌃 ॥ 35॥
𑌏𑌵𑌂 𑌬𑍃𑌹𑌤𑍍 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌧𑌰𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌃 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌇𑌵 𑌜𑍍𑌵𑌲𑌨𑍍 ।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌤𑍀𑌵𑍍𑌰𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌦𑌗𑍍𑌧𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌆𑌶𑌯𑌃 𑌅𑌮𑌲𑌃 ॥ 36॥
𑌅𑌥 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌰𑌂 𑌆𑌵𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌜𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌸𑌿𑌤 𑌆𑌗𑌮𑌃 ।
𑌗𑍁𑌰𑌵𑍇 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾𑌂 𑌦𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌯𑌤𑍍 𑌗𑍁𑌰𑍁 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍋𑌦𑌿𑌤𑌃 ॥ 37॥
𑌗𑍃𑌹𑌂 𑌵𑌨𑌂 𑌵𑌾 𑌉𑌪𑌵𑌿𑌶𑍇𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌵𑌾 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ।
𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌂 𑌗𑌚𑍍𑌛𑍇𑌤𑍍 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌥𑌾 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌰𑌃 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 38॥
𑌗𑍃𑌹𑌾𑌰𑍍𑌥𑍀 𑌸𑌦𑍃𑌶𑍀𑌂 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌹𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌜𑍁𑌗𑍁𑌪𑍍𑌸𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌵𑍀𑌯𑌸𑍀𑌂 𑌤𑍁 𑌵𑌯𑌸𑌾 𑌯𑌾𑌂 𑌸𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌕𑍍𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍 ॥ 39॥
𑌇𑌜𑍍𑌯 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌯𑌨 𑌦𑌾𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌚 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌨𑍍𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌪𑌨𑌂 𑌚 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵 𑌯𑌾𑌜𑌨𑌮𑍍 ॥ 40॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌤𑍇𑌜𑍋𑌯𑌶𑍋𑌨𑍁𑌦𑌮𑍍 ।
𑌅𑌨𑍍𑌯𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌜𑍀𑌵𑍇𑌤 𑌶𑌿𑌲𑍈𑌃 𑌵𑌾 𑌦𑍋𑌷𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌤𑌯𑍋𑌃 ॥ 41॥
𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌹𑌿 𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌦𑍍𑌰𑌕𑌾𑌮𑌾𑌯 𑌨 𑌇𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌤𑌪𑌸𑍇 𑌚 𑌇𑌹 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌸𑍁𑌖𑌾𑌯 𑌚 ॥ 42॥
𑌶𑌿𑌲𑍋𑌞𑍍𑌛𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌪𑌰𑌿𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌰𑌜𑌂 𑌜𑍁𑌷𑌾𑌣𑌃 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌗𑍃𑌹𑌃 𑌏𑌵 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍
𑌨 𑌅𑌤𑌿𑌪𑍍𑌰𑌸𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌮𑍁𑌪𑍈𑌤𑌿 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ 43॥
𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌧𑌰𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌯𑍇 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌂 𑌸𑍀𑌦𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌰𑌾𑌯𑌣𑌮𑍍 ।
𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑍇 𑌨 𑌚𑌿𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌆𑌪𑌦𑍍𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌨𑍗𑌃 𑌇𑌵 𑌅𑌰𑍍𑌣𑌵𑌾𑌤𑍍 ॥ 44॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌧𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌪𑌿𑌤𑌾 𑌇𑌵 𑌵𑍍𑌯𑌸𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌧𑍀𑌰𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌗𑌜𑌪𑌤𑌿𑌃 𑌗𑌜𑌾𑌨𑍍 ॥ 45॥
𑌏𑌵𑌂𑌵𑌿𑌧𑌃 𑌨𑌰𑌪𑌤𑌿𑌃 𑌵𑌿𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌅𑌰𑍍𑌕𑌵𑌚𑌸𑌾 ।
𑌵𑌿𑌧𑍂𑌯 𑌇𑌹 𑌅𑌶𑍁𑌭𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌸𑍍𑌨𑌂 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌸𑌹 𑌮𑍋𑌦𑌤𑍇 ॥ 46॥
𑌸𑍀𑌦𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌃 𑌵𑌣𑌿𑌕𑍍 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌪𑌣𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌏𑌵 𑌆𑌪𑌦𑌂 𑌤𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌖𑌡𑍍𑌗𑍇𑌨 𑌵𑌾 𑌆𑌪𑌦𑌾𑌕𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌨 𑌶𑍍𑌵𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌕𑌥𑌞𑍍𑌚𑌨 ॥ 47॥
𑌵𑍈𑌶𑍍𑌯𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌤𑍁 𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍 𑌯𑌃 𑌜𑍀𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌮𑍃𑌗𑌯𑌯𑌾 𑌆𑌪𑌦𑌿 ।
𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌵𑌾 𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌨 𑌶𑍍𑌵𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌕𑌥𑌞𑍍𑌚𑌨 ॥ 48॥
𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌭𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌵𑍈𑌶𑍍𑌯𑌃 𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌕𑌾𑌰𑍁𑌕𑌟𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌮𑍍 ।
𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌨 𑌗𑌰𑍍𑌹𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌲𑌿𑌪𑍍𑌸𑍇𑌤 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾 ॥ 49॥
𑌵𑍇𑌦 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌹𑌾 𑌬𑌲𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌨 𑌆𑌦𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌦𑌯𑌮𑍍 ।
𑌦𑍇𑌵𑌰𑍍𑌷𑌿 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌮𑌦𑍍𑌰𑍂𑌪𑌾𑌣𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌹𑌂 𑌯𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 50॥
𑌯𑌦𑍃𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌪𑌨𑍍𑌨𑍇𑌨 𑌶𑍁𑌕𑍍𑌲𑍇𑌨 𑌉𑌪𑌾𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨 𑌵𑌾 ।
𑌧𑌨𑍇𑌨 𑌅𑌪𑍀𑌡𑌯𑌨𑍍 𑌭𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌨𑍍𑌯𑌾𑌯𑍇𑌨 𑌏𑌵 𑌆𑌹𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌰𑌤𑍂𑌨𑍍 ॥ 51॥
𑌕𑍁𑌟𑍁𑌮𑍍𑌬𑍇𑌷𑍁 𑌨 𑌸𑌜𑍍𑌜𑍇𑌤 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌾𑌦𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌕𑍁𑌟𑍁𑌮𑍍𑌬𑌿 𑌅𑌪𑌿 ।
𑌵𑌿𑌪𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌨𑌶𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌪𑌶𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌵𑌤𑍍 ॥ 52॥
𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰 𑌦𑌾𑌰𑌾 𑌆𑌪𑍍𑌤 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌮𑌃 𑌪𑌾𑌨𑍍𑌥𑌸𑌙𑍍𑌗𑌮𑌃 ।
𑌅𑌨𑍁𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌵𑌿𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌏𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌃 𑌨𑌿𑌦𑍍𑌰𑌾𑌨𑍁𑌗𑌃 𑌯𑌥𑌾 ॥ 53॥
𑌇𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌮𑍃𑌶𑌨𑍍 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌗𑍃𑌹𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌤𑌿𑌥𑌿𑌵𑌤𑍍 𑌵𑌸𑌨𑍍 ।
𑌨 𑌗𑍃𑌹𑍈𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌬𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌮𑌃 𑌨𑌿𑌰𑌹𑌙𑍍𑌕𑍃𑌤𑌃 ॥ 54॥
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 𑌗𑍃𑌹𑌂 𑌏𑌧𑍀𑌯𑍈𑌃 𑌇𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇𑌤𑍍 𑌵𑌨𑌂 𑌵𑌾 𑌉𑌪𑌵𑌿𑌶𑍇𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌜𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌾 𑌪𑌰𑌿𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 55॥
𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌆𑌸𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌤𑌿𑌃 𑌗𑍇𑌹𑍇 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰 𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑍈𑌷𑌣 𑌆𑌤𑍁𑌰𑌃 ।
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌣𑌃 𑌕𑍃𑌪𑌣𑌧𑍀𑌃 𑌮𑍂𑌢𑌃 𑌮𑌮 𑌅𑌹𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 56॥
𑌅𑌹𑍋 𑌮𑍇 𑌪𑌿𑌤𑌰𑍗 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑍗 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾 𑌬𑌾𑌲𑌾𑌤𑍍𑌮𑌜𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌜𑌾𑌃 ।
𑌅𑌨𑌾𑌥𑌾𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌋𑌤𑍇 𑌦𑍀𑌨𑌾𑌃 𑌕𑌥𑌂 𑌜𑍀𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 57॥
𑌏𑌵𑌂 𑌗𑍃𑌹 𑌆𑌶𑌯 𑌆𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌃 𑌮𑍂𑌢𑌧𑍀𑌃 𑌅𑌯𑌮𑍍 ।
𑌅𑌤𑍃𑌪𑍍𑌤𑌃 𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌮𑍃𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌧𑌂 𑌵𑌿𑌶𑌤𑍇 𑌤𑌮𑌃 ॥ 58॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌰𑍍𑌯𑌗𑍃𑌹𑌸𑍍𑌥𑌕𑌰𑍍𑌮𑌧𑌰𑍍𑌮𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑍇 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥
17॥
𑌅𑌥 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌾𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌵𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌹 𑌏𑌵 𑌵𑌾 ।
𑌵𑌨𑌃 𑌏𑌵 𑌵𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌤𑍃𑌤𑍀𑌯𑌂 𑌭𑌾𑌗𑌂 𑌆𑌯𑍁𑌷𑌃 ॥ 1॥
𑌕𑌨𑍍𑌦𑌮𑍂𑌲𑌫𑌲𑍈𑌃 𑌵𑌨𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌮𑍇𑌧𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌵𑌸𑍀𑌤 𑌵𑌲𑍍𑌕𑌲𑌂 𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌤𑍃𑌣𑌪𑌰𑍍𑌣 𑌅𑌜𑌿𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 2॥
𑌕𑍇𑌶𑌰𑍋𑌮𑌨𑌖𑌶𑍍𑌮𑌶𑍍𑌰𑍁𑌮𑌲𑌾𑌨𑌿 𑌬𑌿𑌭𑍃𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌤𑌃 ।
𑌨 𑌧𑌾𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌪𑍍𑌸𑍁 𑌮𑌜𑍍𑌜𑍇𑌤 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌾𑌲𑌂 𑌸𑍍𑌥𑌣𑍍𑌡𑌿𑌲𑍇𑌶𑌯𑌃 ॥ 3॥
𑌗𑍍𑌰𑍀𑌷𑍍𑌮𑍇 𑌤𑌪𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌾𑌗𑍍𑌨𑍀𑌨𑍍 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌸𑍍𑌵𑌾𑌸𑌾𑌰𑌷𑌾𑌡𑍍 𑌜𑌲𑍇 ।
𑌆𑌕𑌣𑍍𑌠𑌮𑌗𑍍𑌨𑌃 𑌶𑌿𑌶𑌿𑌰𑌃 𑌏𑌵𑌂𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌤𑌪𑌶𑍍𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 4॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌪𑌕𑍍𑌵𑌂 𑌸𑌮𑌶𑍍𑌨𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌕𑌾𑌲𑌪𑌕𑍍𑌵𑌂 𑌅𑌥 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌾 ।
𑌉𑌲𑍂𑌖𑌲 𑌅𑌶𑍍𑌮𑌕𑍁𑌟𑍍𑌟𑌃 𑌵𑌾 𑌦𑌨𑍍𑌤 𑌉𑌲𑍂𑌖𑌲𑌃 𑌏𑌵 𑌵𑌾 ॥ 5॥
𑌸𑍍𑌵𑌯𑌂 𑌸𑌞𑍍𑌚𑌿𑌨𑍁𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌕𑌾𑌰𑌣𑌮𑍍 ।
𑌦𑍇𑌶𑌕𑌾𑌲𑌬𑌲 𑌅𑌭𑌿𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌨 𑌆𑌦𑌦𑍀𑌤 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌦𑌾 𑌆𑌹𑍃𑌤𑌮𑍍 ॥ 6॥
𑌵𑌨𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌚𑌰𑍁𑌪𑍁𑌰𑍋𑌡𑌾𑌶𑍈𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌪𑍇𑌤𑍍 𑌕𑌾𑌲𑌚𑍋𑌦𑌿𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌨 𑌤𑍁 𑌶𑍍𑌰𑍗𑌤𑍇𑌨 𑌪𑌶𑍁𑌨𑌾 𑌮𑌾𑌂 𑌯𑌜𑍇𑌤 𑌵𑌨𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍀 ॥ 7॥
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌹𑍋𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌚 𑌦𑌰𑍍𑌶𑌃 𑌚 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌮𑌾𑌸𑌃 𑌚 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌵𑌤𑍍 ।
𑌚𑌾𑌤𑍁𑌰𑍍𑌮𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌮𑍁𑌨𑍇𑌃 𑌆𑌮𑍍𑌨𑌾𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌨𑍈𑌗𑌮𑍈𑌃 ॥ 8॥
𑌏𑌵𑌂 𑌚𑍀𑌰𑍍𑌣𑍇𑌨 𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 𑌧𑌮𑌨𑌿𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌃 ।
𑌮𑌾𑌂 𑌤𑌪𑍋𑌮𑌯𑌂 𑌆𑌰𑌾𑌧𑍍𑌯 𑌋𑌷𑌿𑌲𑍋𑌕𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌪𑍈𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 9॥
𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌤𑌃 𑌚𑍀𑌰𑍍𑌣𑌂 𑌤𑌪𑌃 𑌨𑌿𑌃𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌂 𑌮𑌹𑌤𑍍 ।
𑌕𑌾𑌮𑌾𑌯 𑌅𑌲𑍍𑌪𑍀𑌯𑌸𑍇 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌾𑌲𑌿𑌶𑌃 𑌕𑌃 𑌅𑌪𑌰𑌃 𑌤𑌤𑌃 ॥ 10॥
𑌯𑌦𑌾 𑌅𑌸𑍗 𑌨𑌿𑌯𑌮𑍇 𑌅𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌜𑌰𑌯𑌾 𑌜𑌾𑌤𑌵𑍇𑌪𑌥𑍁𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍀𑌨𑍍 𑌸𑌮𑌾𑌰𑍋𑌪𑍍𑌯 𑌮𑌚𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌵𑌿𑌶𑍇𑌤𑍍 ॥ 11॥
𑌯𑌦𑌾 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌵𑌿𑌪𑌾𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌲𑍋𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌨𑌿𑌰𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑍁 ।
𑌵𑌿𑌰𑌾𑌗𑌃 𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 𑌸𑌮𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌤𑌤𑌃 ॥ 12॥
𑌇𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌪𑌦𑍇𑌶𑌂 𑌮𑌾𑌂 𑌦𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌋𑌤𑍍𑌵𑌿𑌜𑍇 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑍀𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌆𑌵𑍇𑌶𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 13॥
𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌵𑍈 𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯𑌸𑌤𑌃 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃 𑌦𑌾𑌰𑌾𑌦𑌿𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌃 ।
𑌵𑌿𑌘𑍍𑌨𑌾𑌨𑍍 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌯𑌂 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌕𑍍𑌰𑌮𑍍𑌯 𑌸𑌮𑌿𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌮𑍍 ॥ 14॥
𑌬𑌿𑌭𑍃𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌕𑍗𑌪𑍀𑌨 𑌆𑌚𑍍𑌛𑌾𑌦𑌨𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌨 𑌦𑌣𑍍𑌡𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌾𑌪𑌦𑌿 ॥ 15॥
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌪𑍂𑌤𑌂 𑌨𑍍𑌯𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌦𑌂 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌪𑍂𑌤𑌂 𑌪𑌿𑌬𑍇𑌤𑍍 𑌜𑌲𑌮𑍍 ।
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌪𑍂𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌦𑍇𑌤𑍍 𑌵𑌾𑌚𑌂 𑌮𑌨𑌃𑌪𑍂𑌤𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 16॥
𑌮𑍗𑌨 𑌅𑌨𑍀𑌹𑌾 𑌅𑌨𑌿𑌲 𑌆𑌯𑌾𑌮𑌾𑌃 𑌦𑌣𑍍𑌡𑌾𑌃 𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌦𑍇𑌹 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌾𑌮𑍍 ।
𑌨𑌹𑌿 𑌏𑌤𑍇 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌵𑍇𑌣𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌨 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌯𑌤𑌿𑌃 ॥ 17॥
𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾𑌂 𑌚𑌤𑍁𑌷𑍁 𑌵𑌰𑍍𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌵𑌿𑌗𑌰𑍍𑌹𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌰𑍍𑌜𑌯𑌨𑍍 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌸𑌪𑍍𑌤𑌾𑌗𑌾𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌲𑍃𑌪𑍍𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌤𑍁𑌷𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌲𑌬𑍍𑌧𑍇𑌨 𑌤𑌾𑌵𑌤𑌾 ॥ 18॥
𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌜𑌲𑌾𑌶𑌯𑌂 𑌗𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌪𑍃𑌶𑍍𑌯 𑌵𑌾𑌗𑍍𑌯𑌤𑌃 ।
𑌵𑌿𑌭𑌜𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌵𑌿𑌤𑌂 𑌶𑍇𑌷𑌂 𑌭𑍁𑌞𑍍𑌜𑍀𑌤 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌂 𑌆𑌹𑍃𑌤𑌮𑍍 ॥ 19॥
𑌏𑌕𑌃 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌹𑍀𑌂 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌃𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌸𑌂𑌯𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌰𑌤𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌮𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌃 ॥ 20॥
𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌶𑌰𑌣𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌵𑌿𑌮𑌲𑌾𑌶𑌯𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌏𑌕𑌂 𑌅𑌭𑍇𑌦𑍇𑌨 𑌮𑌯𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 21॥
𑌅𑌨𑍍𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌬𑌨𑍍𑌧𑌂 𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌚 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌯𑌾 ।
𑌬𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌵𑌿𑌕𑍍𑌷𑍇𑌪𑌃 𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌏𑌷𑌾𑌂 𑌚 𑌸𑌂𑌯𑌮𑌃 ॥ 22॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌯𑌮𑍍𑌯 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌂 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ।
𑌵𑌿𑌰𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌲𑍍𑌲𑌕𑌾𑌮𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌮𑌹𑌤𑍍 ॥ 23॥
𑌪𑍁𑌰𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑌵𑍍𑌰𑌜𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑍍 𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌶𑌨𑍍 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌦𑍇𑌶𑌸𑌰𑌿𑌤𑍍 𑌶𑍈𑌲𑌵𑌨 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌵𑌤𑍀𑌂 𑌮𑌹𑍀𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌵𑌾𑌨𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌥 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮 𑌪𑌦𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌭𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌂 𑌭𑍈𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌆𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌸𑌂𑌸𑌿𑌧𑍍𑌯𑌤𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌵𑌸𑌮𑍍𑌮𑍋𑌹𑌃 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌃 𑌶𑌿𑌲𑌾𑌨𑍍𑌧𑌸𑌾 ॥ 25॥
𑌨 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌯𑌾 𑌪𑌶𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌨𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 ।
𑌅𑌸𑌕𑍍𑌤𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌰𑌮𑍇𑌤𑍍 𑌇𑌹 𑌅𑌮𑍁𑌤𑍍𑌰 𑌚𑌿𑌕𑍀𑌰𑍍𑌷𑌿𑌤𑌾𑌤𑍍 ॥ 26॥
𑌯𑌤𑍍 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌮𑌨𑍋𑌵𑌾𑌕𑍍𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌸𑌂𑌹𑌤𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌮𑌾𑌯𑌾 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑌰𑍍𑌕𑍇𑌣 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌨 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌮𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 27॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌵𑌿𑌰𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌵𑌾 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌵𑌾 𑌅𑌨𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌕𑌃 ।
𑌸𑌲𑌿𑌙𑍍𑌗𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌵𑌿𑌧𑌿𑌗𑍋𑌚𑌰𑌃 ॥ 28॥
𑌬𑍁𑌧𑌃 𑌬𑌾𑌲𑌕𑌵𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑍇𑌤𑍍 𑌕𑍁𑌶𑌲𑌃 𑌜𑌡𑌵𑌤𑍍 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌵𑌦𑍇𑌤𑍍 𑌉𑌨𑍍𑌮𑌤𑍍𑌤𑌵𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌗𑍋𑌚𑌰𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌨𑍈𑌗𑌮𑌃 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 29॥
𑌵𑍇𑌦𑌵𑌾𑌦𑌰𑌤𑌃 𑌨 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌪𑌾𑌖𑌣𑍍𑌡𑍀 𑌨 𑌹𑍈𑌤𑍁𑌕𑌃 ।
𑌶𑍁𑌷𑍍𑌕𑌵𑌾𑌦𑌵𑌿𑌵𑌾𑌦𑍇 𑌨 𑌕𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌪𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 30॥
𑌨 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑍇𑌤 𑌜𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌧𑍀𑌰𑌃 𑌜𑌨𑌂 𑌚 𑌉𑌦𑍍𑌵𑍇𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌨 𑌤𑍁 ।
𑌅𑌤𑌿𑌵𑌾𑌦𑌾𑌨𑍍 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤 𑌨 𑌅𑌵𑌮𑌨𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌞𑍍𑌚𑌨 ।
𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌦𑌿𑌶𑍍𑌯 𑌪𑌶𑍁𑌵𑌤𑍍 𑌵𑍈𑌰𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌕𑍇𑌨𑌚𑌿𑌤𑍍 ॥ 31॥
𑌏𑌕𑌃 𑌏𑌵 𑌪𑌰𑌃 𑌹𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍁𑌃 𑌉𑌦𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌏𑌕𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 32॥
𑌅𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌨 𑌵𑌿𑌷𑍀𑌦𑍇𑌤 𑌕𑌾𑌲𑍇 𑌕𑌾𑌲𑍇 𑌅𑌶𑌨𑌂 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 ।
𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌨 𑌹𑍃𑌷𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌆𑌨𑍁𑌭𑌯𑌂 𑌦𑍈𑌵𑌤𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 33॥
𑌆𑌹𑌾𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌸𑌮𑍀𑌹𑍇𑌤 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌧𑌾𑌰𑌣𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌮𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌤𑍇𑌨 𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌵𑌿𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 34॥
𑌯𑌤𑍍 𑌋𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌪𑌨𑍍𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌅𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌉𑌤 𑌅𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌤𑌥𑌾 𑌶𑌯𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌭𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 35॥
𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌆𑌚𑌮𑌨𑌂 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨𑌂 𑌨 𑌤𑍁 𑌚𑍋𑌦𑌨𑌯𑌾 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌅𑌨𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌚 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑍀 𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌹𑌂 𑌲𑍀𑌲𑌯𑌾 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ॥ 36॥
𑌨𑌹𑌿 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾 𑌯𑌾 𑌚 𑌮𑌦𑍍𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 𑌹𑌤𑌾 ।
𑌆𑌦𑍇𑌹𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑌿𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌯𑌾 ॥ 37॥
𑌦𑍁𑌃𑌖 𑌉𑌦𑌰𑍍𑌕𑍇𑌷𑍁 𑌕𑌾𑌮𑍇𑌷𑍁 𑌜𑌾𑌤𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍 ।
𑌅𑌜𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌸𑌿𑌤 𑌮𑌦𑍍𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌂 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌂 𑌉𑌪𑌾𑌵𑍍𑌰𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 38॥
𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌿𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌨𑌸𑍂𑌯𑌕𑌃 ।
𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌵𑌿𑌜𑌾𑌨𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌂 𑌆𑌦𑍃𑌤𑌃 ॥ 39॥
𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌸𑌂𑌯𑌤 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌚𑌣𑍍𑌡 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌸𑌾𑌰𑌥𑌿𑌃 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨 𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯 𑌰𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌦𑌣𑍍𑌡𑌂 𑌉𑌪𑌜𑍀𑌵𑌤𑌿 ॥ 40॥
𑌸𑍁𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌨𑌿𑌹𑍍𑌨𑍁𑌤𑍇 𑌮𑌾𑌂 𑌚 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌹𑌾 ।
𑌅𑌵𑌿𑌪𑌕𑍍𑌵 𑌕𑌷𑌾𑌯𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌷𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌚 𑌵𑌿𑌹𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 41॥
𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑍋𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌶𑌮𑌃 𑌅𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾 𑌤𑌪𑌃 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌵𑌨𑍗𑌕𑌸𑌃 ।
𑌗𑍃𑌹𑌿𑌣𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌰𑌕𑍍𑌷 𑌇𑌜𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌸𑍇𑌵𑌨𑌮𑍍 ॥ 42॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌪𑌃 𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍋𑌷𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌸𑍗𑌹𑍃𑌦𑌮𑍍 ।
𑌗𑍃𑌹𑌸𑍍𑌥𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌪𑌿 𑌋𑌤𑍗 𑌗𑌨𑍍𑌤𑍁𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌮𑌦𑍁𑌪𑌾𑌸𑌨𑌮𑍍 ॥ 43॥
𑌇𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇𑌣 𑌭𑌜𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌯𑌭𑌾𑌕𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑍇 𑌅𑌚𑌿𑌰𑌾𑌤𑍍 ॥ 44॥
𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌅𑌨𑌪𑌾𑌯𑌿𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌲𑍋𑌕𑌮𑌹𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌯𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌕𑌾𑌰𑌣𑌂 𑌮𑌾 𑌉𑌪𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌸𑌃 ॥ 45॥
𑌇𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌣𑌿𑌕𑍍𑌤 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌦𑍍𑌗𑌤𑌿𑌃 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑌃 𑌨 𑌚𑌿𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌮𑍁𑌪𑍈𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 46॥
𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌵𑌤𑌾𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌏𑌷𑌃 𑌆𑌚𑌾𑌰𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ।
𑌸𑌃 𑌏𑌵 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍁𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌃𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌕𑌰𑌃 𑌪𑌰𑌃 ॥ 47॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌤𑍇 𑌅𑌭𑌿𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌸𑌾𑌧𑍋 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 𑌯𑌤𑍍 𑌚 𑌮𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌿𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌮𑍍 ॥ 48॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌵𑌾𑌨𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌥𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌧𑌰𑍍𑌮𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑌂 𑌨𑌾𑌮𑌾𑌷𑍍𑌟𑌾𑌦𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 18॥
𑌅𑌥 𑌏𑌕𑍋𑌨𑌵𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌨 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑌿𑌕𑌃 ।
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌇𑌦𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌚 𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯𑌸𑍇𑌤𑍍 ॥ 1॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌿𑌨𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌹𑌂 𑌏𑌵 𑌇𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌚 𑌸𑌮𑍍𑌮𑌤𑌃 ।
𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌚 𑌏𑌵 𑌅𑌪𑌵𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌚 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌮𑌦𑍃𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 2॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌸𑌂𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌪𑌦𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 𑌮𑌮 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑍀 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑌮𑌃 𑌅𑌤𑌃 𑌮𑍇 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌅𑌸𑍗 𑌬𑌿𑌭𑌰𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 3॥
𑌤𑌪𑌃 𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌜𑌪𑌃 𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌪𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌇𑌤𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌨 𑌅𑌲𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑌾𑌂 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌯𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌕𑌲𑌯𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌾 ॥ 4॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌸𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑌃 𑌭𑌜 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑌾𑌵𑌤𑌃 ॥ 5॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌯𑌜𑍍𑌞𑍇𑌨 𑌮𑌾𑌂 𑌇𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌯𑌜𑍍𑌞𑌪𑌤𑌿𑌂 𑌮𑌾𑌂 𑌵𑍈 𑌸𑌂𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌮𑍁𑌨𑌯𑌃 𑌅𑌗𑌮𑌨𑍍॥ 6॥
𑌤𑍍𑌵𑌯𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌯𑌤𑌿 𑌯𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌿𑌧𑌃 𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌃
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌰𑌾 𑌆𑌪𑌤𑌤𑌿 𑌨 𑌆𑌦𑌿 𑌅𑌪𑌵𑌰𑍍𑌗𑌯𑍋𑌃 𑌯𑌤𑍍 ।
𑌜𑌨𑍍𑌮𑌾𑌦𑌯𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌮𑍀 𑌤𑌵 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌿𑌂 𑌸𑍍𑌯𑍁𑌃
𑌆𑌦𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌯𑍋𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌸𑌤𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌮𑌧𑍍𑌯𑍇 ॥ 7॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌂 𑌵𑌿𑌪𑍁𑌲𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌏𑌤𑌤𑍍
𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌯𑍁𑌤𑌂 𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑌮𑍍 ।
𑌆𑌖𑍍𑌯𑌾𑌹𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑍇
𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌚 𑌮𑌹𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌮𑍃𑌗𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 8॥
𑌤𑌾𑌪𑌤𑍍𑌰𑌯𑍇𑌣 𑌅𑌭𑌿𑌹𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌘𑍋𑌰𑍇
𑌸𑌨𑍍𑌤𑌪𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌭𑌵𑌾𑌧𑍍𑌵𑌨𑍀𑌶 ।
𑌪𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌶𑌰𑌣𑌂 𑌤𑌵𑌾𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿
𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵 𑌆𑌤𑌪𑌤𑍍𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌮𑍃𑌤 𑌅𑌭𑌿𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌤𑍍 ॥ 9॥
𑌦𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌜𑌨𑌂 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌤𑌿𑌤𑌂 𑌬𑌿𑌲𑍇 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍
𑌕𑌾𑌲𑌾𑌹𑌿𑌨𑌾 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌦𑍍𑌰𑌸𑍁𑌖𑍋𑌃 𑌉𑌤𑌰𑍍𑌷𑌮𑍍 ।
𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌧𑌰 𑌏𑌨𑌂 𑌕𑍃𑌪𑌯𑌾 𑌅𑌪𑌵𑌰𑍍𑌗𑍍𑌯𑍈𑌃
𑌵𑌚𑍋𑌭𑌿𑌃 𑌆𑌸𑌿𑌞𑍍𑌚 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵 ॥ 10॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌇𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌭𑍀𑌷𑍍𑌮𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌭𑍃𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌜𑌾𑌤𑌶𑌤𑍍𑌰𑍁𑌃 𑌪𑌪𑍍𑌰𑌚𑍍𑌛 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌨𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍍𑌵𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 11॥
𑌨𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌭𑌾𑌰𑌤𑍇 𑌯𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌧𑌨𑌵𑌿𑌹𑍍𑌵𑌲𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌬𑌹𑍂𑌨𑍍 𑌪𑌶𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌪𑍃𑌚𑍍𑌛𑌤 ॥
12॥
𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍇 𑌅𑌭𑌿𑌧𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌦𑍇𑌵𑌵𑍍𑌰𑌤𑌮𑍁𑌖𑌾𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿 𑌉𑌪𑌬𑍃𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌨𑍍 ॥ 13॥
𑌨𑌵 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶 𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌤𑍍𑌰𑍀𑌨𑍍 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌯𑍇𑌨 𑌵𑍈 ।
𑌈𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤 𑌅𑌥 𑌏𑌕𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌏𑌷𑍁 𑌤𑌤𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌮𑌮 𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 14॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌹𑌿 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌏𑌕𑍇𑌨 𑌯𑍇𑌨 𑌯𑌤𑍍 ।
𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌪𑌶𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌗𑍁𑌣 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥
15॥
𑌆𑌦𑍗 𑌅𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌚 𑌮𑌧𑍍𑌯𑍇 𑌚 𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌿𑌯𑌾𑌤𑍍 ।
𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌰𑌾𑌮𑍇 𑌯𑌤𑍍 𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌸𑌤𑍍 ॥ 16॥
𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌐𑌤𑌿𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌚𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌯𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌮𑌾𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌨𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌃 𑌵𑌿𑌰𑌜𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 17॥
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌣𑌾𑌮𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌆𑌵𑌿𑌰𑌿𑌞𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌪𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌨𑌶𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌪𑌶𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌵𑌤𑍍 ॥ 18॥
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌏𑌵 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌯𑌮𑌾𑌣𑌾𑌯 𑌤𑍇 𑌅𑌨𑌘 ।
𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌚 𑌕𑌥𑌯𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑍇𑌃 𑌕𑌾𑌰𑌣𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍍 ॥ 19॥
𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌅𑌮𑍃𑌤𑌕𑌥𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌮𑍇 𑌶𑌶𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌮𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨𑌮𑍍 ।
𑌪𑌰𑌿𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌚 𑌪𑍂𑌜𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌤𑌵𑌨𑌂 𑌮𑌮 ॥ 20॥
𑌆𑌦𑌰𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌚𑌰𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌙𑍍𑌗𑍈𑌃 𑌅𑌭𑌿𑌵𑌨𑍍𑌦𑌨𑌮𑍍 ।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌪𑍂𑌜𑌾𑌭𑍍𑌯𑌧𑌿𑌕𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌨𑍍𑌮𑌤𑌿𑌃 ॥ 21॥
𑌮𑌦𑌰𑍍𑌥𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌚𑍇𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌚 𑌵𑌚𑌸𑌾 𑌮𑌦𑍍𑌗𑍁𑌣𑍇𑌰𑌣𑌮𑍍 ।
𑌮𑌯𑍍𑌯𑌰𑍍𑌪𑌣𑌂 𑌚 𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌕𑌾𑌮𑌵𑌿𑌵𑌰𑍍𑌜𑌨𑌮𑍍 ॥ 22॥
𑌮𑌦𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌅𑌰𑍍𑌥 𑌪𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌭𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌸𑍁𑌖𑌸𑍍𑌯 𑌚 ।
𑌇𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌦𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌹𑍁𑌤𑌂 𑌜𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌮𑌦𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌵𑍍𑌰𑌤𑌂 𑌤𑌪𑌃 ॥ 23॥
𑌏𑌵𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑍈𑌃 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿𑌵𑍇𑌦𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌸𑌞𑍍𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌕𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌵𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 24॥
𑌯𑌦𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵 𑌉𑌪𑌬𑍃𑌂𑌹𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯𑌂 𑌐𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌅𑌭𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 25॥
𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑍇 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌧𑌾𑌵𑌤𑌿 ।
𑌰𑌜𑌸𑍍𑌵𑌲𑌂 𑌚 𑌆𑌸𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌵𑌿𑌪𑌰𑍍𑌯𑌯𑌮𑍍 ॥ 26॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌕𑍃𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌚 𑌏𑌕𑌾𑌤𑍍𑌮𑍍𑌯𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯𑌂 𑌐𑌶𑍍𑌵𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌅𑌣𑌿𑌂 𑌆𑌦𑌯𑌃 ॥ 27॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌮𑌃 𑌕𑌤𑌿𑌵𑌿𑌧𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌃 𑌵𑌾 𑌅𑌰𑌿𑌕𑌰𑍍𑌶𑌨 ।
𑌕𑌃 𑌶𑌮𑌃 𑌕𑌃 𑌦𑌮𑌃 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌕𑌾 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ॥ 28॥
𑌕𑌿𑌂 𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌤𑌪𑌃 𑌶𑍗𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌋𑌤𑌂 𑌉𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌕𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌧𑌨𑌂 𑌚𑍇𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌕𑌃 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌕𑌾 𑌚 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾 ॥
29॥
𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌕𑌿𑌂𑌸𑍍𑌵𑌿𑌤𑍍 𑌬𑌲𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌨𑍍 𑌭𑌗𑌃 𑌲𑌾𑌭𑌃 𑌚 𑌕𑍇𑌶𑌵 ।
𑌕𑌾 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌹𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌪𑌰𑌾 𑌕𑌾 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ॥
30॥
𑌕𑌃 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌃 𑌕𑌃 𑌚 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌖𑌃 𑌕𑌃 𑌪𑌨𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌥𑌃 𑌚 𑌕𑌃 ।
𑌕𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌨𑌰𑌕𑌃 𑌕𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌿𑌤𑍍 𑌕𑌃 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌃 𑌉𑌤 𑌕𑌿𑌂 𑌗𑍃𑌹𑌮𑍍 ॥ 31॥
𑌕𑌃 𑌆𑌢𑍍𑌯𑌃 𑌕𑌃 𑌦𑌰𑌿𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌵𑌾 𑌕𑍃𑌪𑌣𑌃 𑌕𑌃 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ।
𑌏𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌾𑌨𑍍 𑌮𑌮 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌵𑌿𑌪𑌰𑍀𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌚 𑌸𑌤𑍍𑌪𑌤𑍇 ॥ 32॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍇𑌯𑌂 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌹𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌅𑌸𑌞𑍍𑌚𑌯𑌃 ।
𑌆𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑍍𑌯𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌚𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌮𑍗𑌨𑌂 𑌸𑍍𑌥𑍈𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍍𑌷𑌮𑌾 𑌅𑌭𑌯𑌮𑍍 ॥
33।
𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌜𑌪𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌹𑍋𑌮𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌆𑌤𑌿𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌤𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌨𑌮𑍍 ।
𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑌾𑌟𑌨𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑍇𑌹𑌾 𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌸𑍇𑌵𑌨𑌮𑍍 ॥ 34॥
𑌏𑌤𑍇 𑌯𑌮𑌾𑌃 𑌸𑌨𑌿𑌯𑌮𑌾𑌃 𑌉𑌭𑌯𑍋𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌦𑌶 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌾𑌃 ।
𑌪𑍁𑌂𑌸𑌾𑌂 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌤𑌾𑌤 𑌯𑌥𑌾𑌕𑌾𑌮𑌂 𑌦𑍁𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿 ॥ 35॥
𑌶𑌮𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌤𑌾 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇𑌃 𑌦𑌮𑌃 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌸𑌂𑌯𑌮𑌃 ।
𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌸𑌮𑍍𑌮𑌰𑍍𑌷𑌃 𑌜𑌿𑌹𑍍𑌵𑌾 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌥𑌜𑌯𑌃 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌃 ॥ 36॥
𑌦𑌣𑍍𑌡𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌪𑌰𑌂 𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌾𑌮𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌵𑌿𑌜𑌯𑌃 𑌶𑍗𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌸𑌮𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌮𑍍 ॥ 37॥
𑌋𑌤𑌂 𑌚 𑌸𑍂𑌨𑍃𑌤𑌾 𑌵𑌾𑌣𑍀 𑌕𑌵𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌤𑌾 ।
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌵𑌸𑌙𑍍𑌗𑌮𑌃 𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌉𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 38॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌇𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌧𑌨𑌂 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌭𑌗𑌵𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ।
𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌸𑌨𑍍𑌦𑍇𑌶𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌯𑌾𑌮𑌃 𑌪𑌰𑌂 𑌬𑌲𑌮𑍍 ॥ 39॥
𑌭𑌗𑌃 𑌮𑍇 𑌐𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌲𑌾𑌭𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ।
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌭𑌿𑌦 𑌅𑌬𑌾𑌧𑌃 𑌜𑍁𑌗𑍁𑌪𑍍𑌸𑌾 𑌹𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌅𑌕𑌰𑍍𑌮𑌸𑍁 ॥ 40॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌨𑍈𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌸𑍁𑌖 𑌅𑌤𑍍𑌯𑌯𑌃 ।
𑌦𑍁𑌃𑌖𑌂 𑌕𑌾𑌮𑌸𑍁𑌖 𑌅𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌃 𑌬𑌨𑍍𑌧𑌮𑍋𑌕𑍍𑌷𑌵𑌿𑌤𑍍 ॥ 41॥
𑌮𑍂𑌰𑍍𑌖𑌃 𑌦𑍇𑌹 𑌆𑌦𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌪𑌨𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌗𑌮𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌃 ।
𑌉𑌤𑍍𑌪𑌥𑌃 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌵𑌿𑌕𑍍𑌷𑍇𑌪𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌗𑍁𑌣 𑌉𑌅𑌦𑌯𑌃 ॥ 42॥
𑌨𑌰𑌕𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌉𑌨𑍍𑌨𑌹𑌃 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌃 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌖𑍇 ।
𑌗𑍃𑌹𑌂 𑌶𑌰𑍀𑌰𑌂 𑌮𑌾𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌢𑍍𑌯𑌃 𑌹𑌿 𑌆𑌢𑍍𑌯𑌃 𑌉𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 43॥
𑌦𑌰𑌿𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌸𑌨𑍍𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌕𑍃𑌪𑌣𑌃 𑌯𑌃 𑌅𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌸𑌕𑍍𑌤𑌧𑍀𑌃 𑌈𑌶𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌵𑌿𑌪𑌰𑍍𑌯𑌯𑌃 ॥ 44॥
𑌏𑌤𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌾𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌿𑌤𑍇𑌨 𑌬𑌹𑍁𑌨𑌾 𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑌯𑍋𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷 𑌦𑍃𑌶𑌿𑌃 𑌦𑍋𑌷𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌤𑍁 𑌉𑌭𑌯𑌵𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌃 ॥ 45॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍁𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌏𑌕𑍋𑌨𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 19॥
𑌅𑌥 𑌵𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌵𑌿𑌧𑌿𑌃 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑍇𑌧𑌃 𑌚 𑌨𑌿𑌗𑌮𑌃 𑌹𑌿 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌤𑍇 ।
𑌅𑌵𑍇𑌕𑍍𑌷𑌤𑍇 𑌅𑌰𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌗𑍁𑌣𑌂 𑌦𑍋𑌷𑌂 𑌚 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 1॥
𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌂 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌲𑍋𑌮 𑌅𑌨𑍁𑌲𑍋𑌮𑌜𑌮𑍍 ।
𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯 𑌦𑍇𑌶 𑌵𑌯𑌃 𑌕𑌾𑌲𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌂 𑌨𑌰𑌕𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ॥ 2॥
𑌗𑍁𑌣 𑌦𑍋𑌷 𑌭𑌿𑌦𑌾 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑍇𑌣 𑌵𑌚𑌃 𑌤𑌵 ।
𑌨𑌿𑌃𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌂 𑌕𑌥𑌂 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌷𑍇𑌧 𑌵𑌿𑌧𑌿 𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ॥ 3॥
𑌪𑌿𑌤𑍃𑌦𑍇𑌵𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌵𑍇𑌦𑌃 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌤𑌵 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰 ।
𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌨𑍁𑌪𑌲𑌬𑍍𑌧𑍇 𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌸𑌾𑌧𑍍𑌯𑌸𑌾𑌧𑌨𑌯𑍋𑌃 𑌅𑌪𑌿 ॥ 4॥
𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑌭𑌿𑌦𑌾𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 𑌨𑌿𑌗𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍇 𑌨 𑌹𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌤𑌃 ।
𑌨𑌿𑌗𑌮𑍇𑌨 𑌅𑌪𑌵𑌾𑌦𑌃 𑌚 𑌭𑌿𑌦𑌾𑌯𑌾𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌹𑌿 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌃 ॥ 5॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑍋𑌗𑌾𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌯𑌃 𑌮𑌯𑌾 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑍋𑌵𑌿𑌧𑌿𑌤𑍍𑌸𑌯𑌾 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌚 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌚 𑌨 𑌉𑌪𑌾𑌯𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌕𑍁𑌤𑍍𑌰𑌚𑌿𑌤𑍍 ॥
6॥
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌇𑌹 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌸𑍁 ।
𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌤𑌿 𑌕𑌾𑌮𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 7॥
𑌯𑌦𑍃𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 𑌮𑌤𑍍 𑌕𑌥𑌾 𑌆𑌦𑍗 𑌜𑌾𑌤𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌤𑍁 𑌯𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌨 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌃 𑌨 𑌅𑌤𑌿𑌸𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌦𑌃 ॥ 8॥
𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑍀𑌤 𑌨 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌯𑌾𑌵𑌤𑌾 ।
𑌮𑌤𑍍 𑌕𑌥𑌾𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣 𑌆𑌦𑍗 𑌵𑌾 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌨 𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 ॥ 9॥
𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌯𑌜𑌨𑍍𑌯𑌜𑍍𑌞𑍈𑌃 𑌅𑌨𑌾𑌶𑍀𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌨 𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌨𑌰𑌕𑍗 𑌯𑌦𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌮𑌾𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 10॥
𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌵𑌰𑍍𑌤𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌨𑌘𑌃 𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌂 𑌆𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌵𑌾 𑌯𑌦𑍃𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 ॥ 11॥
𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌿𑌣𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌏𑌤𑌂 𑌇𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌨𑌿𑌰𑌯𑌿𑌣𑌃 𑌤𑌥𑌾 ।
𑌸𑌾𑌧𑌕𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌉𑌭𑌯𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌸𑌾𑌧𑌕𑌮𑍍 ॥ 12॥
𑌨 𑌨𑌰𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌕𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍 𑌨𑌾𑌰𑌕𑍀𑌂 𑌵𑌾 𑌵𑌿𑌚𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ।
𑌨 𑌇𑌮𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌚 𑌕𑌾𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤 𑌦𑍇𑌹 𑌆𑌵𑍇𑌶𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌾𑌦𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 13॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍁𑌰𑌾 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍋𑌃 𑌅𑌭𑌵𑌾𑌯 𑌘𑌟𑍇𑌤 𑌸𑌃 ।
𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌇𑌦𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌦𑌮𑍍 ॥ 14॥
𑌛𑌿𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌮𑍈𑌃 𑌏𑌤𑍈𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌨𑍀𑌡𑌂 𑌵𑌨𑌸𑍍𑌪𑌤𑌿𑌮𑍍 ।
𑌖𑌗𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌕𑍇𑌤𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌂 𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌹𑌿 𑌅𑌲𑌮𑍍𑌪𑌟𑌃 ॥ 15॥
𑌅𑌹𑍋𑌰𑌾𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌛𑌿𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾𑌯𑍁𑌃 𑌭𑌯𑌵𑍇𑌪𑌥𑍁𑌃 ।
𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌪𑌰𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌨𑌿𑌰𑍀𑌹 𑌉𑌪𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 16॥
𑌨𑍃𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌸𑍁𑌲𑌭𑌂 𑌸𑍁𑌦𑍁𑌰𑍍𑌲𑌭𑌮𑍍
𑌪𑍍𑌲𑌵𑌂 𑌸𑍁𑌕𑌲𑍍𑌪𑌂 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌕𑌰𑍍𑌣𑌧𑌾𑌰𑌮𑍍 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌕𑍂𑌲𑍇𑌨 𑌨𑌭𑌸𑍍𑌵𑌤𑍇𑌰𑌿𑌤𑌮𑍍
𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌭𑌵𑌾𑌬𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌨 𑌤𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌹𑌾 ॥ 17॥
𑌯𑌦𑌾 𑌆𑌰𑌮𑍍𑌭𑍇𑌷𑍁 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌃 𑌵𑌿𑌰𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌂𑌯𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌅𑌭𑍍𑌯𑌾𑌸𑍇𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌯𑍋𑌗𑍀 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌚𑌲𑌂 𑌮𑌨𑌃 ॥ 18॥
𑌧𑌾𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑌂 𑌮𑌨𑌃 𑌯𑌃 𑌹𑌿 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌮𑍍𑌯𑌦𑌾𑌶𑍁 𑌅𑌨𑌵𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌅𑌤𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌰𑍋𑌧𑍇𑌨 𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑍇𑌣 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌶𑌂 𑌨𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 19॥
𑌮𑌨𑍋𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌨 𑌵𑌿𑌸𑍃𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌜𑌿𑌤𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑌯𑌾 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌮𑌨𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌶𑌂 𑌨𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 20॥
𑌏𑌷𑌃 𑌵𑍈 𑌪𑌰𑌮𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌃 ।
𑌹𑍃𑌦𑌯𑌜𑍍𑌞𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌿𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍 𑌦𑌮𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵 𑌅𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌮𑍁𑌹𑍁𑌃 ॥ 21॥
𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌲𑍋𑌮 𑌅𑌨𑍁𑌲𑍋𑌮𑌤𑌃 ।
𑌭𑌵 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌯𑍗 𑌅𑌨𑍁𑌧𑍍𑌯𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍀𑌦𑌤𑌿 ॥ 22॥
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌰𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌸𑍍𑌯 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌵𑍇𑌦𑌿𑌨𑌃 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌜𑌤𑌿 𑌦𑍗𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑍍𑌯𑌂 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌿𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍁𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌯𑌾 ॥ 23॥
𑌯𑌮 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌪𑌥𑍈𑌃 𑌆𑌨𑍍𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑌿𑌕𑍍𑌯𑌾 𑌚 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 ।
𑌮𑌮 𑌅𑌰𑍍𑌚𑍋𑌪𑌾𑌸𑌨𑌾𑌭𑌿𑌃 𑌵𑌾 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌯𑍋𑌗𑍍𑌯𑌂 𑌸𑍍𑌮𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 ॥ 24॥
𑌯𑌦𑌿 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌾𑌦𑍇𑌨 𑌯𑍋𑌗𑍀 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌵𑌿𑌗𑌰𑍍𑌹𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌏𑌵 𑌦𑌹𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌂𑌹𑌃 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌕𑌦𑌾𑌚𑌨 ॥ 25॥
𑌸𑍍𑌵𑍇 𑌸𑍍𑌵𑍇 𑌅𑌧𑌿𑌕𑌾𑌰𑍇 𑌯𑌾 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌸𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌤𑌃 ।
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌂 𑌜𑌾𑌤𑌿 𑌅𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍇𑌨 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑌵𑌿𑌧𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌜𑌨𑍇𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 ॥ 26॥
𑌜𑌾𑌤𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌦𑌃 𑌮𑌤𑍍𑌕𑌥𑌾𑌸𑍁 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌸𑍁 ।
𑌵𑍇𑌦 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌾𑌨𑍍 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌪𑌰𑌿𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑍇 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌨𑍀𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ॥ 27॥
𑌤𑌤𑌃 𑌭𑌜𑍇𑌤 𑌮𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾𑌲𑍁𑌃 𑌦𑍃𑌢𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌯𑌃 ।
𑌜𑍁𑌷𑌮𑌾𑌣𑌃 𑌚 𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌦𑍁𑌃𑌖 𑌉𑌦𑌰𑍍𑌕𑌾𑌨𑍍 𑌚 𑌗𑌰𑍍𑌹𑌯𑌨𑍍 ॥ 28॥
𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌭𑌜𑌤𑌃 𑌮𑌾 𑌅𑌸𑌕𑍃𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌨𑍇𑌃 ।
𑌕𑌾𑌮𑌾𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌯𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌨𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌮𑌯𑌿 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑍇 ॥ 29॥
𑌭𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌗𑍍𑌰𑌨𑍍𑌥𑌿𑌃 𑌛𑌿𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑌂𑌶𑌯𑌾𑌃 ।
𑌕𑍍𑌷𑍀𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌚 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌮𑌯𑌿 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍇 𑌅𑌖𑌿𑌲 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ॥ 30॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌵𑍈 𑌮𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ।
𑌨 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌨 𑌚 𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌇𑌹 ॥ 31॥
𑌯𑌤𑍍 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑍈𑌰𑌾𑌗𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌚 𑌯𑌤𑍍 ।
𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌦𑌾𑌨𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇𑌣 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑍋𑌭𑌿𑌃 𑌇𑌤𑌰𑍈𑌃 𑌅𑌪𑌿 ॥ 32॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌲𑌭𑌤𑍇 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌸𑌾 ।
𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗 𑌅𑌪𑌵𑌰𑍍𑌗𑌂 𑌮𑌤𑍍 𑌧𑌾𑌮 𑌕𑌥𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌯𑌦𑌿 𑌵𑌾𑌞𑍍𑌛𑌤𑌿 ॥ 33॥
𑌨 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌧𑌵𑌃 𑌧𑍀𑌰𑌾𑌃 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌏𑌕𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌨𑌃 𑌮𑌮 ।
𑌵𑌾𑌞𑍍𑌛𑌤𑌿 𑌅𑌪𑌿 𑌮𑌯𑌾 𑌦𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌕𑍈𑌵𑌲𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌪𑍁𑌨𑌰𑍍𑌭𑌵𑌮𑍍 ॥ 34॥
𑌨𑍈𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌰𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹𑍁𑌃 𑌨𑌿𑌃𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌂 𑌅𑌨𑌲𑍍𑌪𑌕𑌮𑍍 ।
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌰𑌾𑌶𑌿𑌷𑌃 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌸𑍍𑌯 𑌮𑍇 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ॥ 35॥
𑌨 𑌮𑌯𑌿 𑌏𑌕𑌾𑌨𑍍𑌤𑌭𑌕𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷 𑌉𑌦𑍍𑌭𑌵𑌾𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 ।
𑌸𑌾𑌧𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇𑌃 𑌪𑌰𑌂 𑌉𑌪𑍇𑌯𑍁𑌷𑌾𑌮𑍍 ॥ 36॥
𑌏𑌵𑌂 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑍇 𑌪𑌥𑌃 ।
𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌂 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌪𑌰𑌮𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 ॥ 37॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍁𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌵𑍇𑌦𑌤𑍍𑌰𑌯𑍀𑌵𑌿𑌭𑌾𑌗𑌯𑍋𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 20॥
𑌅𑌥 𑌏𑌕𑌵𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌥𑌃 𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌾𑌨𑍍 ।
𑌕𑍍𑌷𑍁𑌦𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌚𑌲𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍈𑌃 𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌂𑌸𑌰𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑍇 ॥ 1॥
𑌸𑍍𑌵𑍇 𑌸𑍍𑌵𑍇 𑌅𑌧𑌿𑌕𑌾𑌰𑍇 𑌯𑌾 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌸𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌤𑌃 ।
𑌵𑌿𑌪𑌰𑍍𑌯𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌦𑍋𑌷𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌭𑌯𑍋𑌃 𑌏𑌷𑌃 𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌯𑌃 ॥ 2॥
𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌅𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑍀 𑌵𑌿𑌧𑍀𑌯𑍇𑌤𑍇 𑌸𑌮𑌾𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌷𑍁 ।
𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌚𑌿𑌕𑌿𑌤𑍍𑌸𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑍗 𑌶𑍁𑌭 𑌅𑌶𑍁𑌭𑍗 ॥ 3॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌵𑌹𑌾𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌯𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌚 𑌅𑌨𑌘 ।
𑌦𑌰𑍍𑌶𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌚𑌾𑌰𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌹𑌤𑌾𑌂 𑌧𑍁𑌰𑌮𑍍 ॥ 4॥
𑌭𑍂𑌮𑌿 𑌅𑌮𑍍𑌬𑍁 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌅𑌨𑌿𑌲 𑌆𑌕𑌾𑌶𑌾𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌧𑌾𑌤𑌵𑌃 ।
𑌆𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌵𑌰 𑌆𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌶𑌰𑍀𑌰𑌾𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌂𑌯𑍁𑌤𑌾𑌃 ॥ 5॥
𑌵𑍇𑌦𑍇𑌨 𑌨𑌾𑌮𑌰𑍂𑌪𑌾𑌣𑌿 𑌵𑌿𑌷𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌸𑌮𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌪𑌿 ।
𑌧𑌾𑌤𑍁𑌷𑍁 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌕𑌲𑍍𑌪𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌏𑌤𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 ॥ 6॥
𑌦𑍇𑌶 𑌕𑌾𑌲 𑌆𑌦𑌿 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌮 𑌸𑌤𑍍𑌤𑌮 ।
𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑍗 𑌵𑌿𑌧𑍀𑌯𑍇𑌤𑍇 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌹𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 7॥
𑌅𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌦𑍇𑌶𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ।
𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌸𑍗𑌵𑍀𑌰 𑌕𑍀𑌕𑌟 𑌅𑌸𑌂𑌸𑍍𑌕𑍃𑌤𑍇𑌰𑌿𑌣𑌮𑍍 ॥ 8॥
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑍍𑌯𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌏𑌵 𑌵𑌾 ।
𑌯𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌸𑌃 𑌦𑍋𑌷𑌃 𑌅𑌕𑌰𑍍𑌮𑌕𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌃 ॥ 9॥
𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌅𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑍀 𑌚 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌵𑌚𑌨𑍇𑌨 𑌚 ।
𑌸𑌂𑌸𑍍𑌕𑌾𑌰𑍇𑌣 𑌅𑌥 𑌕𑌾𑌲𑍇𑌨 𑌮𑌹𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵 𑌅𑌲𑍍𑌪𑌤𑌯𑌾 𑌅𑌥𑌵𑌾 ॥ 10॥
𑌶𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌶𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌥𑌵𑌾 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌮𑍃𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌚 𑌯𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑍇 ।
𑌅𑌘𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿 𑌯𑌥𑌾 𑌦𑍇𑌶 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌸𑌾𑌰𑌤𑌃 ॥ 11॥
𑌧𑌾𑌨𑍍𑌯 𑌦𑌾𑌰𑍁 𑌅𑌸𑍍𑌥𑌿 𑌤𑌨𑍍𑌤𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌰𑌸 𑌤𑍈𑌜𑌸 𑌚𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌕𑌾𑌲 𑌵𑌾𑌯𑍁 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌤𑍋𑌯𑍈𑌃 𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌿𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌯𑍁𑌤 𑌅𑌯𑍁𑌤𑍈𑌃 ॥ 12॥
𑌅𑌮𑍇𑌧𑍍𑌯𑌲𑌿𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌯𑍇𑌨 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌂 𑌲𑍇𑌪𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌪𑍋𑌹𑌤𑌿 ।
𑌭𑌜𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌤𑍍 𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌇𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 13॥
𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨 𑌦𑌾𑌨 𑌤𑌪𑌃 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾 𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯 𑌸𑌂𑌸𑍍𑌕𑌾𑌰 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ।
𑌮𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌶𑍗𑌚𑌂 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌆𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌃 ॥ 14॥
𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌪𑌰𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌮𑌦𑌰𑍍𑌪𑌣𑌮𑍍 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌷𑌡𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌅𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌪𑌰𑍍𑌯𑌯𑌃 ॥ 15॥
𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍋𑌷𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌦𑍋𑌷𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌿𑌧𑌿𑌨𑌾 𑌗𑍁𑌣𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑌦𑍋𑌷𑌾𑌰𑍍𑌥𑌨𑌿𑌯𑌮𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌭𑌿𑌦𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌬𑌾𑌧𑌤𑍇 ॥ 16॥
𑌸𑌮𑌾𑌨𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌆𑌚𑌰𑌣𑌂 𑌪𑌤𑌿𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌨 𑌪𑌾𑌤𑌕𑌮𑍍 ।
𑌔𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿𑌕𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌨 𑌶𑌯𑌾𑌨𑌃 𑌪𑌤𑌤𑌿 𑌅𑌧𑌃 ॥ 17॥
𑌯𑌤𑌃 𑌯𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑍇𑌤 𑌵𑌿𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌤𑌤𑌃 𑌤𑌤𑌃 ।
𑌏𑌷𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌕𑍍𑌷𑍇𑌮𑌃 𑌶𑍋𑌕𑌮𑍋𑌹𑌭𑌯 𑌅𑌪𑌹𑌃 ॥ 18॥
𑌵𑌿𑌷𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌧𑍍𑌯𑌾𑌸𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ।
𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌕𑌲𑌿𑌃 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 19॥
𑌕𑌲𑍇𑌃 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌷𑌹𑌃 𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ।
𑌤𑌮𑌸𑌾 𑌗𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌚𑍇𑌤𑌨𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌪𑌿𑌨𑍀 𑌦𑍍𑌰𑍁𑌤𑌮𑍍 ॥ 20॥
𑌤𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌰𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌸𑌾𑌧𑍋 𑌜𑌨𑍍𑌤𑍁𑌃 𑌶𑍂𑌨𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑍇 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌵𑌿𑌭𑍍𑌰𑌂𑌶𑌃 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌚𑍍𑌛𑌿𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌮𑍃𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚 ॥ 21॥
𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌭𑌿𑌨𑌿𑌵𑍇𑌶𑍇𑌨 𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌵𑍇𑌦 𑌨 𑌅𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌵𑍃𑌕𑍍𑌷𑌜𑍀𑌵𑌿𑌕𑌯𑌾 𑌜𑍀𑌵𑌨𑍍 𑌵𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌭𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰 𑌇𑌵 𑌯𑌃 𑌶𑍍𑌵𑌸𑌨𑍍 ॥ 22॥
𑌫𑌲𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌿𑌃 𑌇𑌯𑌂 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌨 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌃 𑌰𑍋𑌚𑌨𑌂 𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑍋𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌭𑍈𑌷𑌜𑍍𑌯𑌰𑍋𑌚𑌨𑌮𑍍 ॥ 23॥
𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿 𑌏𑌵 𑌹𑌿 𑌕𑌾𑌮𑍇𑌷𑍁 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌸𑍍𑌵𑌜𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌚 ।
𑌆𑌸𑌕𑍍𑌤𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥𑌹𑍇𑌤𑍁𑌷𑍁 ॥ 24॥
𑌨 𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍁𑌷𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌵𑍃𑌜𑌿𑌨𑌾𑌧𑍍𑌵𑌨𑌿 ।
𑌕𑌥𑌂 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌤𑌮𑌃 𑌵𑌿𑌶𑌤𑌃 𑌬𑍁𑌧𑌃 ॥ 25॥
𑌏𑌵𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌵𑌸𑌿𑌤𑌂 𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌅𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌕𑍁𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 ।
𑌫𑌲𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌿𑌂 𑌕𑍁𑌸𑍁𑌮𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌨 𑌵𑍇𑌦𑌜𑍍𑌞𑌾𑌃 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿 ॥ 26॥
𑌕𑌾𑌮𑌿𑌨𑌃 𑌕𑍃𑌪𑌣𑌾𑌃 𑌲𑍁𑌬𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑍇𑌷𑍁 𑌫𑌲𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌮𑍁𑌗𑍍𑌧𑌾 𑌧𑍁𑌮𑌤𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌨 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑍇 ॥ 27॥
𑌨 𑌤𑍇 𑌮𑌾𑌂 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌜𑌾𑌨𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑍃𑌦𑌿𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌯𑌃 𑌇𑌦𑌂 𑌯𑌤𑌃 ।
𑌉𑌕𑍍𑌥𑌶𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑍁𑌤𑍃𑌪𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌨𑍀𑌹𑌾𑌰𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌷𑌃 ॥ 28॥
𑌤𑍇 𑌮𑍇 𑌮𑌤𑌂 𑌅𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌪𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌾𑌃 ।
𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌯𑌦𑌿 𑌰𑌾𑌗𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌯𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌏𑌵 𑌨 𑌚𑍋𑌦𑌨𑌾 ॥ 29॥
𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾𑌵𑌿𑌹𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌲𑌬𑍍𑌧𑍈𑌃 𑌪𑌶𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍁𑌖𑍇𑌚𑍍𑌛𑌯𑌾 ।
𑌯𑌜𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌯𑌜𑍍𑌞𑍈𑌃 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌭𑍂𑌤𑌪𑌤𑍀𑌨𑍍 𑌖𑌲𑌾𑌃 ॥ 30॥
𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍍 𑌉𑌪𑌮𑌂 𑌅𑌮𑍁𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌅𑌸𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑍍 ।
𑌆𑌶𑌿𑌷𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑍍𑌯 𑌤𑍍𑌯𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌨𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌵𑌣𑌿𑌕𑍍 ॥ 31॥
𑌰𑌜𑌃𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌤𑌮𑍋𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 𑌰𑌜𑌃𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌤𑌮𑍋𑌜𑍁𑌷𑌃 ।
𑌉𑌪𑌾𑌸𑌤𑌃 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌦𑍀𑌨𑍍 𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌏𑌵 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 32॥
𑌇𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌇𑌹 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌯𑌜𑍍𑌞𑍈𑌃 𑌗𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌰𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑌹𑍇 𑌦𑌿𑌵𑌿 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌇𑌹 𑌭𑍂𑌯𑌾𑌸𑍍𑌮𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌶𑌾𑌲𑌾 𑌮𑌹𑌾𑌕𑍁𑌲𑌾𑌃 ॥ 33॥
𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑌿𑌤𑌯𑌾 𑌵𑌾𑌚𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤𑌮𑌨𑌸𑌾𑌂 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌮𑌾𑌨𑌿𑌨𑌾𑌨𑍍 𑌚 𑌅𑌤𑌿𑌸𑍍𑌤𑌬𑍍𑌧𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌮𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌤𑌾 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌰𑍋𑌚𑌤𑍇 ॥ 34॥
𑌵𑍇𑌦𑌾𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌃 𑌇𑌮𑍇 ।
𑌪𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑌵𑌾𑌦𑌾𑌃 𑌋𑌷𑌯𑌃 𑌪𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌮𑌮 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑍍 ॥ 35॥
𑌶𑌬𑍍𑌦𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌸𑍁𑌦𑍁𑌰𑍍𑌬𑍋𑌧𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌮𑌨𑍋𑌮𑌯𑌮𑍍 ।
𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌪𑌾𑌰𑌂 𑌗𑌮𑍍𑌭𑍀𑌰𑌂 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌗𑌾𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌵𑌤𑍍 ॥ 36॥
𑌮𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌬𑍃𑌂𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌭𑍂𑌮𑍍𑌨𑌾 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌨𑌾 ।
𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌘𑍋𑌷𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌬𑌿𑌸𑍇𑌷𑍁 𑌊𑌰𑍍𑌣 𑌇𑌵 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 37॥
𑌯𑌥𑌾 𑌊𑌰𑍍𑌣𑌨𑌾𑌭𑌿𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌊𑌰𑍍𑌣𑌾𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌮𑌤𑍇 𑌮𑍁𑌖𑌾𑌤𑍍 ।
𑌆𑌕𑌾𑌶𑌾𑌤𑍍 𑌘𑍋𑌷𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌾 ॥ 38॥
𑌛𑌨𑍍𑌦𑍋𑌮𑌯𑌃 𑌅𑌮𑍃𑌤𑌮𑌯𑌃 𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌪𑌦𑌵𑍀𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌓𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌵𑍍𑌯𑌞𑍍𑌜𑌿𑌤 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶 𑌸𑍍𑌵𑌰 𑌉𑌷𑍍𑌮 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌸𑍍𑌥 𑌭𑍂𑌷𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥
39॥
𑌵𑌿𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌭𑌾𑌷𑌾𑌵𑌿𑌤𑌤𑌾𑌂 𑌛𑌨𑍍𑌦𑍋𑌭𑌿𑌃 𑌚𑌤𑍁𑌰 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌰𑍈𑌃 ।
𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌪𑌾𑌰𑌾𑌂 𑌬𑍃𑌹𑌤𑍀𑌂 𑌸𑍃𑌜𑌤𑌿 𑌆𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌮𑍍 ॥ 40॥
𑌗𑌾𑌯𑌤𑍍𑌰𑍀 𑌉𑌷𑍍𑌣𑌿𑌕𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌷𑍍𑌟𑍁𑌪𑍍 𑌚 𑌬𑍃𑌹𑌤𑍀 𑌪𑌙𑍍𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌏𑌵 𑌚 ।
𑌤𑍍𑌰𑌿𑌷𑍍𑌟𑍁𑌪𑍍 𑌜𑌗𑌤𑍀 𑌅𑌤𑌿𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌦𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌤𑍍𑌯𑌷𑍍𑌟𑌿 𑌅𑌤𑌿𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌰𑌾𑌟𑍍 ॥ 41॥
𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌚𑌷𑍍𑌟𑍇 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌨𑍂𑌦𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌂 𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌵𑍇𑌦 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌨 ॥42॥
𑌮𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌅𑌭𑌿𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌮𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑍍𑌯 𑌅𑌪𑍋𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌤𑍁 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌏𑌤𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌵𑍇𑌦𑌾𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌶𑌬𑍍𑌦𑌃 𑌆𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌿𑌦𑌾𑌮𑍍 ।
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌅𑌨𑍂𑌦𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑌿𑌧𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍀𑌦𑌤𑌿 ॥ 43॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍍𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌵𑍇𑌦𑌤𑍍𑌰𑌯𑌵𑌿𑌭𑌾𑌗𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑌂 𑌨𑌾𑌮 𑌏𑌕𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 21॥
𑌅𑌥 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌵𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌕𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌨𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇𑌶 𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌋𑌷𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌨𑌵 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶 𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌥 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌇𑌹 𑌶𑍁𑌶𑍍𑌰𑍁𑌮 ॥ 1॥
𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑌤𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹𑍁𑌃 𑌅𑌪𑌰𑍇 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌵𑌿𑌂𑌶𑌤𑌿𑌮𑍍 ।
𑌸𑌪𑍍𑌤 𑌏𑌕𑍇 𑌨𑌵 𑌷𑌟𑍍 𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑌿 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶 𑌅𑌪𑌰𑍇 ।
𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌦𑌶 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹𑍁𑌃 𑌷𑍋𑌡𑌶 𑌏𑌕𑍇 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋𑌦𑌶 ॥ 2॥
𑌏𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌹𑌿 𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌋𑌷𑌯𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 ।
𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 𑌆𑌯𑍁𑌷𑍍𑌮𑌨𑍍 𑌇𑌦𑌂 𑌨𑌃 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍁𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 ॥ 3॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌚 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑍍𑌰 𑌭𑌾𑌷𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌃 𑌯𑌥𑌾 ।
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌮𑌦𑍀𑌯𑌾𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯 𑌵𑌦𑌤𑌾𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌨𑍁 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌘𑌟𑌮𑍍 ॥ 4॥
𑌨 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌥 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑌚𑍍𑌮𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌤𑌥𑌾 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌵𑌦𑌤𑌾𑌂 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌂 𑌶𑌕𑍍𑌤𑌯𑌃 𑌮𑍇 𑌦𑍁𑌰𑌤𑍍𑌯𑌯𑌾𑌃 ॥ 5॥
𑌯𑌾𑌸𑌾𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌤𑌿𑌕𑌰𑌾𑌤𑍍 𑌆𑌸𑍀𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌵𑌦𑌤𑌾𑌂 𑌪𑌦𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑍇 𑌶𑌮𑌦𑌮𑍇 𑌅𑌪𑌿 𑌏𑌤𑌿 𑌵𑌾𑌦𑌸𑍍𑌤𑌮𑌨𑍁 𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 6॥
𑌪𑌰𑌸𑍍𑌪𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌪𑍍𑌰𑌵𑍇𑌶𑌾𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌰𑍍𑌷𑌭 ।
𑌪𑍗𑌰𑍍𑌵 𑌅𑌪𑌰𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍁𑌃 𑌵𑌿𑌵𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 7॥
𑌏𑌕𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑌿 𑌇𑌤𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌵𑌾 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌵𑌾 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌨𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ॥ 8॥
𑌪𑍗𑌰𑍍𑌵 𑌅𑌪𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌤𑌃 𑌅𑌮𑍀𑌷𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌭𑍀𑌪𑍍𑌸𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌣𑍀𑌮𑌃 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑌾𑌤𑍍 ॥ 9॥
𑌅𑌨𑌾𑌦𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑍇𑌦𑌨𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌨 𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌦𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ॥ 10॥
𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌯𑍋𑌃 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌨 𑌵𑍈𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌣𑍁 𑌅𑌪𑌿 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌕𑌲𑍍𑌪𑌨𑌾𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌚 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍇𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌃 ॥ 11॥
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯𑌂 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍇𑌃 𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 ।
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌤𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌹𑍇𑌤𑌵𑌃 ॥ 12॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌤𑌮𑌃 𑌅𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌇𑌹 𑌉𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌗𑍁𑌣𑌵𑍍𑌯𑌤𑌿𑌕𑌰𑌃 𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ॥ 13॥
𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌹𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌃 𑌨𑌭𑌃 𑌅𑌨𑌿𑌲𑌃 ।
𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌆𑌪𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌿𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌨𑌿 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌮𑍇 𑌨𑌵 ॥ 14॥
𑌶𑍍𑌰𑍋𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌕𑍍 𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌂 𑌘𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌜𑌿𑌹𑍍𑌵𑌾 𑌇𑌤𑌿 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌶𑌕𑍍𑌤𑌯𑌃 ।
𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌪𑌾𑌣𑌿 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌥 𑌪𑌾𑌯𑍁 𑌅𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑍍𑌯𑌙𑍍𑌗 𑌉𑌭𑌯𑌂 𑌮𑌨𑌃 ॥ 15॥
𑌶𑌬𑍍𑌦𑌃 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌃 𑌰𑌸𑌃 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌚 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌜𑌾𑌤𑌯𑌃 ।
𑌗𑌤𑌿 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌿 𑌉𑌤𑍍𑌸𑌰𑍍𑌗 𑌶𑌿𑌲𑍍𑌪𑌾𑌨𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌆𑌯𑌤𑌨 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑌃 ॥ 16॥
𑌸𑌰𑍍𑌗 𑌆𑌦𑍗 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯 𑌕𑌾𑌰𑌣 𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑍀 ।
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌤𑍇 ॥ 17॥
𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌵𑌿𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌾𑌃 𑌧𑌾𑌤𑌵𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 ।
𑌲𑌬𑍍𑌧𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌸𑍃𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌣𑍍𑌡𑌂 𑌸𑌂𑌹𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍇𑌃 𑌬𑌲𑌾𑌤𑍍 ॥ 18॥
𑌸𑌪𑍍𑌤 𑌏𑌵 𑌧𑌾𑌤𑌵𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌖𑌾𑌦𑌯𑌃 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌉𑌭𑌯 𑌆𑌧𑌾𑌰𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌦𑍇𑌹 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌆𑌸𑌵𑌃 ॥ 19॥
𑌷𑌡𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌪𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌷𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌪𑌰𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌤𑍈𑌃 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌮𑍍𑌭𑍂𑌤𑍈𑌃 𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌇𑌦𑌂 𑌸𑌮𑍁𑌪𑌾𑌵𑌿𑌶𑌤𑍍 ॥ 20॥
𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌰𑌿 𑌏𑌵 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌪𑌿 𑌤𑍇𑌜𑌃 𑌆𑌪𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ।
𑌜𑌾𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌤𑍈𑌃 𑌇𑌦𑌂 𑌜𑌾𑌤𑌂 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌅𑌵𑌯𑌵𑌿𑌨𑌃 𑌖𑌲𑍁 ॥ 21॥
𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑍇 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌦𑌶𑌕𑍇 𑌭𑍂𑌤𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌪𑌞𑍍𑌚𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌏𑌕 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌦𑌶𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌃 ॥ 22॥
𑌤𑌦𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌷𑍋𑌡𑌶𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑍇 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌏𑌵 𑌮𑌨𑌃 𑌉𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌭𑍂𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌪𑌞𑍍𑌚 𑌏𑌵 𑌮𑌨𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋𑌦𑌶𑌃 ॥ 23॥
𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶𑌤𑍍𑌵𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌸𑍗 𑌮𑌹𑌾𑌭𑍂𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌅𑌷𑍍𑌟𑍗 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌚 𑌏𑌵 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌚 𑌨𑌵 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌥 ॥ 24॥
𑌇𑌤𑌿 𑌨𑌾𑌨𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌋𑌷𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌨𑍍𑌯𑌾𑌯𑍍𑌯𑌂 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌮𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌷𑌾𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌶𑍋𑌭𑌨𑌮𑍍 ॥ 25॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌚 𑌉𑌭𑍗 𑌯𑌦𑌿 𑌅𑌪𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑍗 ।
𑌅𑌨𑍍𑌯𑍋𑌨𑍍𑌯 𑌅𑌪𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌨 𑌭𑌿𑌦𑌾 𑌤𑌯𑍋𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍗 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌹𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌚 𑌤𑌥𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ॥ 26॥
𑌏𑌵𑌂 𑌮𑍇 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌡𑌰𑍀𑌕𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌂 𑌹𑍃𑌦𑌿 ।
𑌛𑍇𑌤𑍍𑌤𑍁𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌜𑍍𑌞 𑌵𑌚𑍋𑌭𑌿𑌃 𑌨𑌯𑌨𑍈𑌪𑍁𑌣𑍈𑌃 ॥ 27॥
𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌹𑌿 𑌜𑍀𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌮𑍋𑌷𑌃 𑌤𑍇 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌤𑌃 ।
𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌏𑌵 𑌹𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌯𑌾 𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌵𑍇𑌤𑍍𑌥 𑌨 𑌚 𑌅𑌪𑌰𑌃 ॥ 28॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌚 𑌇𑌤𑌿 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌰𑍍𑌷𑌭 ।
𑌏𑌷𑌃 𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌵𑍍𑌯𑌤𑌿𑌕𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌃 ॥ 29॥
𑌮𑌮 𑌅𑌙𑍍𑌗 𑌮𑌾𑌯𑌾 𑌗𑍁𑌣𑌮𑌯𑍀 𑌅𑌨𑍇𑌕𑌧𑌾
𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍀𑌃 𑌚 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 ।
𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌿𑌧𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌂 𑌏𑌕𑌮𑍍
𑌅𑌥 𑌅𑌧𑌿𑌦𑍈𑌵𑌂 𑌅𑌧𑌿𑌭𑍂𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 ॥ 30॥
𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌆𑌰𑍍𑌕𑌂 𑌵𑌪𑍁𑌃 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌰𑌨𑍍𑌧𑍍𑌰𑍇
𑌪𑌰𑌸𑍍𑌪𑌰𑌂 𑌸𑌿𑌧𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌖𑍇 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌯𑌤𑍍 𑌏𑌷𑌂 𑌅𑌪𑌰𑌃 𑌯𑌃 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌃
𑌸𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌭𑍂𑌤𑍍𑌯 𑌅𑌖𑌿𑌲𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌕𑍍 𑌆𑌦𑌿 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑌾𑌦𑌿 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃
𑌜𑌿𑌹𑍍𑌵 𑌆𑌦𑌿 𑌨𑌾𑌸 𑌆𑌦𑌿 𑌚 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌮𑍍 ॥ 31॥
𑌯𑌃 𑌅𑌸𑍗 𑌗𑍁𑌣𑌕𑍍𑌷𑍋𑌭𑌕𑍃𑌤𑍗 𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌃
𑌪𑍍𑌰𑌧𑌾𑌨𑌮𑍂𑌲𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌹𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍂𑌤𑌃 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍 𑌮𑍋𑌹𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃
𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑌃 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌃 𑌐𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌚 ॥ 32॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌪𑌰𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌮𑌯𑌃 𑌵𑌿𑌵𑌾𑌦𑌃
𑌹𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌇𑌤𑌿 𑌨 𑌅𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌇𑌤𑌿 𑌭𑌿𑌦𑌾𑌰𑍍𑌥𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌃 ।
𑌵𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌏𑌵 𑌉𑌪𑌰𑌮𑍇𑌤 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌾𑌂
𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌾𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌧𑌿𑌯𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌲𑍋𑌕𑌾𑌤𑍍 ॥ 33॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌾𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌕𑍃𑌤𑍈𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌉𑌚𑍍𑌚 𑌅𑌵𑌚𑌾𑌨𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌦𑍇𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌣𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌵𑌿𑌸𑍃𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚 ॥ 34॥
𑌤𑌤𑍍 𑌮𑌮 𑌆𑌖𑍍𑌯𑌾𑌹𑌿 𑌗𑍋𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌭𑌾𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌨𑌾𑌤𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ।
𑌨 𑌹𑌿 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌶𑌃 𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌂𑌸𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌵𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 35॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌮𑌯𑌂 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌂 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌭𑌿𑌃 𑌯𑍁𑌤𑌮𑍍 ।
𑌲𑍋𑌕𑌾𑌤𑍍 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ॥ 36॥
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌥 ।
𑌉𑌦𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌸𑍀𑌦𑌤𑍍 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌤𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 37॥
𑌵𑌿𑌷𑌯 𑌅𑌭𑌿𑌨𑌿𑌵𑍇𑌶𑍇𑌨 𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌮𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌨𑌃 ।
𑌜𑌨𑍍𑌤𑍋𑌃 𑌵𑍈 𑌕𑌸𑍍𑌯𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌹𑍇𑌤𑍋𑌃 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌅𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌃 ॥ 38॥
𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌤𑍁 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌤𑌯𑌾 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌭𑍂𑌰𑌿𑌦 ।
𑌵𑌿𑌷𑌯 𑌸𑍍𑌵𑍀𑌕𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹𑍁𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌮𑌨𑍋𑌰𑌥𑌃 ॥ 39॥
𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌂 𑌮𑌨𑍋𑌰𑌥𑌂 𑌚 𑌇𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍𑌤𑌨𑌂 𑌨 𑌸𑍍𑌮𑌰𑌤𑌿 𑌅𑌸𑍗 ।
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌇𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌚 𑌅𑌨𑍁𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 40॥
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌆𑌯𑌨 𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌯𑌾 𑌇𑌦𑌂 𑌤𑍍𑌰𑍈𑌵𑌿𑌧𑍍𑌯𑌂 𑌭𑌾𑌤𑌿 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌨𑌿 ।
𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌭𑌿𑌦𑌾𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌜𑌨𑌃 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌜𑌨𑌕𑍃𑌤𑍍 𑌯𑌥𑌾 ॥ 41॥
𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌦𑌾 𑌹𑌿 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌨 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚 ।
𑌕𑌾𑌲𑍇𑌨 𑌅𑌲𑍍𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌵𑍇𑌗𑍇𑌨 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌷𑍍𑌮𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌨 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 42॥
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌿𑌷𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌰𑍋𑌤𑌸𑌾𑌂 𑌚 𑌫𑌲𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑌾 𑌵𑌨𑌸𑍍𑌪𑌤𑍇𑌃 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌏𑌵 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑌯𑌃 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌾𑌃 ॥ 43॥
𑌸𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌦𑍀𑌪𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌿𑌷𑌾𑌂 𑌯𑌦𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌰𑍋𑌤𑌸𑌾𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌇𑌦𑌂 𑌜𑌲𑌮𑍍 ।
𑌸𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌂 𑌮𑍃𑌷𑌾𑌃 𑌗𑍀𑌃 𑌧𑍀𑌃 𑌮𑍃𑌷𑌾
𑌆𑌯𑍁𑌷𑌾𑌮𑍍 ॥ 44॥
𑌮𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌬𑍀𑌜𑍇𑌨 𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 𑌸𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌯𑌂 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌮𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌾𑌮𑌰𑌃 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌦𑌾𑌰𑍁 𑌸𑌂𑌯𑍁𑌤𑌃 ॥ 45॥
𑌨𑌿𑌷𑍇𑌕𑌗𑌰𑍍𑌭𑌜𑌨𑍍𑌮𑌾𑌨𑌿 𑌬𑌾𑌲𑍍𑌯𑌕𑍗𑌮𑌾𑌰𑌯𑍗𑌵𑌨𑌮𑍍 ।
𑌵𑌯𑍋𑌮𑌧𑍍𑌯𑌂 𑌜𑌰𑌾 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌤𑌨𑍋𑌃 𑌨𑌵 ॥ 46॥
𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌮𑌨𑍋𑌰𑌥𑌮𑌯𑍀𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌉𑌚𑍍𑌚𑌾𑌵𑌚𑌾𑌃 𑌤𑌨𑍂𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌾𑌦𑌤𑍍𑌤𑍇 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌜𑌹𑌾𑌤𑌿 𑌚 ॥ 47॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍇𑌯𑍗 𑌭𑌵𑌾𑌪𑍍𑌯𑌯𑍗 ।
𑌨 𑌭𑌵𑌾𑌪𑍍𑌯𑌯𑌵𑌸𑍍𑌤𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌭𑌿𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌯𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ॥ 48॥
𑌤𑌰𑍋𑌃 𑌬𑍀𑌜𑌵𑌿𑌪𑌾𑌕𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌯𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌜𑌨𑍍𑌮𑌸𑌂𑌯𑌮𑍗 ।
𑌤𑌰𑍋𑌃 𑌵𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌏𑌵𑌂 𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌤𑌨𑍋𑌃 𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 ॥ 49॥
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍇𑌃 𑌏𑌵𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌵𑌿𑌵𑌿𑌚𑍍𑌯 𑌅𑌬𑍁𑌧𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌸𑌮𑍍𑌮𑍂𑌢𑌃 𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 50॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑌙𑍍𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌋𑌷𑍀𑌨𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌰𑌜𑌸𑌾 𑌅𑌸𑍁𑌰𑌮𑌾𑌨𑍁𑌷𑌾𑌨𑍍 ।
𑌤𑌮𑌸𑌾 𑌭𑍂𑌤𑌤𑌿𑌰𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌮𑌿𑌤𑌃 𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ॥ 51॥
𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌗𑌾𑌯𑌤𑌃 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌯𑌥𑌾 𑌏𑌵 𑌅𑌨𑍁𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌅𑌨𑍀𑌹𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 52॥
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌮𑍍𑌭𑌸𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌚𑌲𑌤𑌾 𑌤𑌰𑌵𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌚𑌲𑌾𑌃 𑌇𑌵 ।
𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌷𑌾 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌮𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑍇𑌨 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌤𑌿 𑌇𑌵 𑌭𑍂𑌃 ॥ 53॥
𑌯𑌥𑌾 𑌮𑌨𑍋𑌰𑌥𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍁𑌭𑌵𑌃 𑌮𑍃𑌷𑌾 ।
𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌃 𑌚 𑌦𑌾𑌶𑌾𑌰𑍍𑌹 𑌤𑌥𑌾 𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 54॥
𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌹𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌨 𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ।
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍇 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥 𑌆𑌗𑌮𑌃 𑌯𑌥𑌾 ॥ 55॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌮𑌾 𑌭𑍁𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵 𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌗𑍍𑌰𑌹𑌣𑌨𑌿𑌰𑍍𑌭𑌾𑌤𑌂 𑌪𑌶𑍍𑌯 𑌵𑍈𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌕𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌮𑍍 ॥ 56॥
𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌵𑌮𑌾𑌨𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌸𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌲𑌬𑍍𑌧𑌃 𑌅𑌸𑍂𑌯𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌥𑌵𑌾 ।
𑌤𑌾𑌡𑌿𑌤𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌬𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌵𑌾 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌾 𑌪𑌰𑌿𑌹𑌾𑌪𑌿𑌤𑌃 ॥ 57॥
𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌃 𑌮𑍂𑌤𑍍𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌬𑌹𑍁𑌧𑌾 𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌕𑌮𑍍𑌪𑌿𑌤𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑍍𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌗𑌤𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 58॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌏𑌵𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍇𑌯𑌂 𑌵𑌦 𑌨𑌃 𑌵𑌦𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌰 ।
𑌸𑍁𑌦𑍁𑌃𑌸𑌹𑌂 𑌇𑌮𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌅𑌤𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑌮𑍍 ॥ 59॥
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌷𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌹𑌿 𑌬𑌲𑍀𑌯𑌸𑍀 ।
𑌋𑌤𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌨𑌿𑌰𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌤𑍇 𑌚𑌰𑌣𑌾𑌲𑌯𑌾𑌨𑍍 ॥ 60॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍁𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌦𑍍𑌵𑌾𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 22॥
𑌅𑌥 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋𑌵𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌬𑌾𑌦𑌰𑌾𑌯𑌣𑌿𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌃 𑌏𑌵𑌂 𑌆𑌶𑌂𑌸𑌿𑌤𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑍇𑌨
𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌦𑌾𑌶𑌾𑌰𑍍𑌹𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌃 ।
𑌸𑌭𑌾𑌜𑌯𑌨𑍍 𑌬𑍃𑌤𑍍𑌯𑌵𑌚𑌃 𑌮𑍁𑌕𑍁𑌨𑍍𑌦𑌃
𑌤𑌂 𑌆𑌬𑌭𑌾𑌷𑍇 𑌶𑍍𑌰𑌵𑌣𑍀𑌯𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌃 ॥ 1॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌬𑌰𑍍𑌹𑌸𑍍𑌪𑌤𑍍𑌯 𑌸𑌃 𑌵𑍈 𑌨 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌸𑌾𑌧𑍁𑌃 𑌵𑍈 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌜𑌨𑍍 𑌈𑌰𑌿𑌤𑍈𑌃 ।
𑌦𑍁𑌰𑍁𑌕𑍍𑌤𑍈𑌃 𑌭𑌿𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌧𑌾𑌤𑍁𑌂 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ॥ 2॥
𑌨 𑌤𑌥𑌾 𑌤𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌬𑌾𑌣𑍈𑌃 𑌸𑍁𑌮𑌰𑍍𑌮𑌗𑍈𑌃 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍁𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑌤𑌾𑌂 𑌪𑌰𑍁𑌷𑍇𑌷𑌵𑌃 ॥ 3॥
𑌕𑌥𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌹𑌤𑍍𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌇𑌤𑌿𑌹𑌾𑌸𑌂 𑌇𑌹 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌤𑌂 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌯𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌨𑌿𑌬𑍋𑌧 𑌸𑍁𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌃 ॥ 4॥
𑌕𑍇𑌨𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌣𑌾 𑌗𑍀𑌤𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌭𑍂𑌤𑍇𑌨 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌜𑌨𑍈𑌃 ।
𑌸𑍍𑌮𑌰𑌤𑌾𑌃 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌪𑌾𑌕𑌂 𑌨𑌿𑌜𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 5॥
𑌅𑌵𑌨𑌿𑌷𑍁 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌃 𑌕𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌆𑌸𑍀𑌤𑍍 𑌆𑌢𑍍𑌯𑌤𑌮𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾 ।
𑌵𑌾𑌰𑍍𑌤𑌾𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌕𑌦𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌕𑌾𑌮𑍀 𑌲𑍁𑌬𑍍𑌧𑌃 𑌅𑌤𑌿𑌕𑍋𑌪𑌨𑌃 ॥ 6॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌯𑌃 𑌅𑌤𑌿𑌥𑌯𑌃 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌾𑌙𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌶𑍂𑌨𑍍𑌯 𑌅𑌵𑌸𑌥𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌪𑌿 𑌕𑌾𑌲𑍇 𑌕𑌾𑌮𑍈𑌃 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌚𑌿𑌤𑌃 ॥ 7॥
𑌦𑍁𑌃𑌶𑍀𑌲𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌦𑌰𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍍𑌰𑍁𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌬𑌾𑌨𑍍𑌧𑌵𑌾𑌃 ।
𑌦𑌾𑌰𑌾 𑌦𑍁𑌹𑌿𑌤𑌰𑌃 𑌭𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌵𑌿𑌷𑌣𑍍𑌣𑌾𑌃 𑌨 𑌆𑌚𑌰𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌮𑍍 ॥ 8॥
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵𑌂 𑌯𑌕𑍍𑌷𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌉𑌭𑌯𑌲𑍋𑌕𑌤𑌃 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌕𑌾𑌮𑌵𑌿𑌹𑍀𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌚𑍁𑌕𑍍𑌰𑍁𑌧𑍁𑌃 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌭𑌾𑌗𑌿𑌨𑌃 ॥ 9॥
𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌵𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌰𑌸𑍍𑌤 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑌸𑍍𑌯 𑌭𑍂𑌰𑌿𑌦 ।
𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌗𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌧𑌨𑌂 𑌬𑌹𑍁 𑌆𑌯𑌾𑌸 𑌪𑌰𑌿𑌶𑍍𑌰𑌮𑌃 ॥ 10॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌯𑌃 𑌜𑌗𑍃𑌹𑍁𑌃 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌅𑌸𑍍𑌯𑌵𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌦𑍈𑌵𑌤𑌃 𑌕𑌾𑌲𑌤𑌃 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌬𑌨𑍍𑌧𑍋𑌃 𑌨𑍃𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌿𑌵𑌾𑌤𑍍 ॥ 11॥
𑌸𑌃 𑌏𑌵𑌂 𑌦𑍍𑌰𑌵𑌿𑌣𑍇 𑌨𑌷𑍍𑌟𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌕𑌾𑌮𑌵𑌿𑌵𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌃 ।
𑌉𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌃 𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌜𑌨𑍈𑌃 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌆𑌪 𑌦𑍁𑌰𑌤𑍍𑌯𑌯𑌾𑌮𑍍 ॥ 12॥
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵𑌂 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌤𑌃 𑌦𑍀𑌰𑍍𑌘𑌂 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌰𑌾𑌯𑌃 𑌤𑌪𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑌃 ।
𑌖𑌿𑌦𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌬𑌾𑌷𑍍𑌪𑌕𑌣𑍍𑌠𑌸𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑌃 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌭𑍂𑌤𑍍 ॥ 13॥
𑌸𑌃 𑌚 𑌆𑌹 𑌇𑌦𑌂 𑌅𑌹𑍋 𑌕𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌵𑍃𑌥𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌮𑍇 𑌅𑌨𑍁𑌤𑌾𑌪𑌿𑌤𑌃 ।
𑌨 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌯 𑌨 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌯 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌰𑍍𑌥 𑌆𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌈𑌦𑍃𑌶𑌃 ॥ 14॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑍇𑌣 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌕𑌦𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌨 𑌸𑍁𑌖𑌾𑌯 𑌕𑌦𑌾𑌚𑌨 ।
𑌇𑌹 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑍋𑌪𑌤𑌾𑌪𑌾𑌯 𑌮𑍃𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌨𑌰𑌕𑌾𑌯 𑌚 ॥ 15॥
𑌯𑌶𑌃 𑌯𑌶𑌸𑍍𑌵𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌂 𑌶𑍍𑌲𑌾𑌘𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌯𑍇 𑌗𑍁𑌣𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 ।
𑌲𑍋𑌭𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌹𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌇𑌵 𑌇𑌪𑍍𑌸𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 16॥
𑌅𑌰𑍍𑌥𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌾𑌧𑌨𑍇 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌕𑌰𑍍𑌷𑍇 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌣𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌯𑍇 ।
𑌨𑌾𑌶 𑌉𑌪𑌭𑍋𑌗𑌃 𑌆𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌾𑌸𑌃 𑌚𑌿𑌨𑍍𑌤𑌾 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍 ॥ 17॥
𑌸𑍍𑌤𑍇𑌯𑌂 𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾 𑌅𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌦𑌮𑍍𑌭𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌸𑍍𑌮𑌯𑌃 𑌮𑌦𑌃 ।
𑌭𑍇𑌦𑌃 𑌵𑍈𑌰𑌂 𑌅𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌸𑌂𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌧𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌸𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 18॥
𑌏𑌤𑍇 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌦𑌶𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌮𑍂𑌲𑌾𑌃 𑌮𑌤𑌾𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌾𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥𑍀 𑌦𑍂𑌰𑌤𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌜𑍇𑌤𑍍 ॥ 19॥
𑌭𑌿𑌦𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑌰𑌃 𑌦𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌪𑌿𑌤𑌰𑌃 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑌃 𑌤𑌥𑌾 ।
𑌏𑌕𑌾𑌸𑍍𑌨𑌿𑌗𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌕𑌾𑌕𑌿𑌣𑌿𑌨𑌾 𑌸𑌦𑍍𑌯𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌅𑌰𑌯𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌾𑌃 ॥ 20॥
𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇𑌨 𑌅𑌲𑍍𑌪𑍀𑌯𑌸𑌾 𑌹𑌿 𑌏𑌤𑍇 𑌸𑌂𑌰𑌬𑍍𑌧𑌾 𑌦𑍀𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌵𑌃 ।
𑌤𑍍𑌯𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌆𑌶𑍁 𑌸𑍍𑌪𑍃𑌧𑌃 𑌘𑍍𑌨𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌹𑌸𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌸𑍗𑌹𑍃𑌦𑌮𑍍 ॥
21॥
𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌅𑌮𑌰𑌪𑍍𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌾𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜 𑌅𑌗𑍍𑌰𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌾𑌦𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌯𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌘𑍍𑌨𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌶𑍁𑌭𑌾𑌂 𑌗𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥
22॥
𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗 𑌅𑌪𑌵𑌰𑍍𑌗𑌯𑍋𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌇𑌮𑌂 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌦𑍍𑌰𑌵𑌿𑌣𑍇 𑌕𑌃 𑌅𑌨𑍂𑌷𑌜𑍍𑌜𑍇𑌤 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥𑌸𑍍𑌯 𑌧𑌾𑌮𑌨𑌿 ॥ 23॥
𑌦𑍇𑌵𑌰𑍍𑌷𑌿 𑌪𑌿𑌤𑍃 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍀𑌨𑍍 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍂𑌨𑍍 𑌚 𑌭𑌾𑌗𑌿𑌨𑌃 ।
𑌅𑌸𑌂𑌵𑌿𑌭𑌜𑍍𑌯 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌕𑍍𑌷𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌪𑌤𑌤𑌿 𑌅𑌧𑌃 ॥ 24॥
𑌵𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑌯𑌾 𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇𑌹𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌯𑌃 𑌬𑌲𑌮𑍍 ।
𑌕𑍁𑌶𑌲𑌾𑌃 𑌯𑍇𑌨 𑌸𑌿𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌜𑌰𑌠𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌨𑍁 𑌸𑌾𑌧𑌯𑍇 ॥ 25॥
𑌕𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌲𑌿𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌵𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑌯𑌾 𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇𑌹𑌯𑌾 𑌅𑌸𑌕𑍃𑌤𑍍 ।
𑌕𑌸𑍍𑌯𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌨𑍂𑌨𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌸𑍁𑌵𑌿𑌮𑍋𑌹𑌿𑌤𑌃 ॥ 26॥
𑌕𑌿𑌂 𑌧𑌨𑍈𑌃 𑌧𑌨𑌦𑍈𑌃 𑌵𑌾 𑌕𑌿𑌂 𑌕𑌾𑌮𑍈𑌃 𑌵𑌾 𑌕𑌾𑌮𑌦𑍈𑌃 𑌉𑌤 ।
𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌨𑌾 𑌗𑍍𑌰𑌸𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 𑌵𑌾 𑌉𑌤 𑌜𑌨𑍍𑌮𑌦𑍈𑌃 ॥ 27॥
𑌨𑍂𑌨𑌂 𑌮𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌦𑍇𑌵𑌮𑌯𑌃 𑌹𑌰𑌿𑌃 ।
𑌯𑍇𑌨 𑌨𑍀𑌤𑌃 𑌦𑌶𑌾𑌂 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍇𑌦𑌃 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌲𑌵𑌃 ॥ 28॥
𑌸𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌕𑌲𑍗 𑌅𑌶𑍇𑌷𑍇𑌣 𑌶𑍋𑌷𑌯𑌿𑌹𑍍𑌹𑍍𑌯𑍇 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ।
𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌖𑌿𑌲𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌯𑌦𑌿 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ॥ 29॥
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌮𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍋𑌦𑍇𑌰𑌨𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌭𑍁𑌵𑌨𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌾𑌃 ।
𑌮𑍁𑌹𑍂𑌰𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌖𑌟𑍍𑌵𑌾𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌸𑌮𑌸𑌾𑌧𑌯𑌤𑍍 ॥ 30॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌭𑌿𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌹𑌿 𑌆𑌵𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌸𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ।
𑌉𑌨𑍍𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌗𑍍𑌰𑌨𑍍𑌥𑍀𑌨𑍍 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌅𑌭𑍂𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 31॥
𑌸𑌃 𑌚𑌚𑌾𑌰 𑌮𑌹𑍀𑌂 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌸𑌂𑌯𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌅𑌨𑌿𑌲𑌃 ।
𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌨𑌗𑌰 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌅𑌲𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌵𑌿𑌶𑌤𑍍 ॥ 32॥
𑌤𑌂 𑌵𑍈 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌯𑌸𑌂 𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌂 𑌅𑌵𑌧𑍂𑌤𑌂 𑌅𑌸𑌜𑍍𑌜𑌨𑌾𑌃 ।
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌪𑌰𑍍𑌯𑌭𑌵𑌨𑍍 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌬𑌹𑍍𑌵𑍀𑌭𑌿𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌭𑍂𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 33॥
𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑍇𑌣𑍁𑌂 𑌜𑌗𑍃𑌹𑍁𑌃 𑌏𑌕𑍇 𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌕𑌮𑌣𑍍𑌡𑌲𑍁𑌮𑍍 ।
𑌪𑍀𑌠𑌂 𑌚 𑌏𑌕𑍇 𑌅𑌕𑍍𑌷𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌚 𑌕𑌨𑍍𑌥𑌾𑌂 𑌚𑍀𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌕𑍇𑌚𑌨 ॥ 34॥
𑌪𑍍𑌰𑌦𑌾𑌯 𑌚 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌦𑌰𑍍𑌶𑌿𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌆𑌦𑌦𑍁𑌃 𑌮𑍁𑌨𑍇𑌃 ।
𑌅𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌚 𑌭𑍈𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌸𑌮𑍍𑌪𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌭𑍁𑌞𑍍𑌜𑌾𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌰𑌿𑌤𑍍 𑌤𑌟𑍇 ॥ 35॥
𑌮𑍂𑌤𑍍𑌰𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚 𑌪𑌾𑌪𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌃 𑌷𑍍𑌠𑍀𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌧𑌨𑌿 ।
𑌯𑌤𑌵𑌾𑌚𑌂 𑌵𑌾𑌚𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑌾𑌡𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌨 𑌵𑌕𑍍𑌤𑌿 𑌚𑍇𑌤𑍍 ॥ 36॥
𑌤𑌰𑍍𑌜𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌪𑌰𑍇 𑌵𑌾𑌗𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍇𑌨𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌵𑌾𑌦𑌿𑌨𑌃 ।
𑌬𑌧𑍍𑌨𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌰𑌜𑍍𑌜𑍍𑌵𑌾 𑌤𑌂 𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑌾𑌂 𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑌾𑌂 𑌇𑌤𑌿 ॥ 37॥
𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌏𑌕𑍇 𑌅𑌵𑌜𑌾𑌨𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌏𑌷𑌃 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌧𑍍𑌵𑌜𑌃 𑌶𑌠𑌃 ।
𑌕𑍍𑌷𑍀𑌣𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌇𑌮𑌾𑌂 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌅𑌗𑍍𑌰𑌹𑍀𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌜𑌨 𑌉𑌜𑍍𑌝𑌿𑌤𑌃 ॥ 38॥
𑌅𑌹𑍋 𑌏𑌷𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌗𑌿𑌰𑌿𑌃 𑌆𑌡𑌿𑌵 ।
𑌮𑍗𑌨𑍇𑌨 𑌸𑌾𑌧𑌯𑌤𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌬𑌕𑌵𑌤𑍍 𑌦𑍃𑌢𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌯𑌃 ॥ 39॥
𑌇𑌤𑌿 𑌏𑌕𑍇 𑌵𑌿𑌹𑌸𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌏𑌨𑌂 𑌏𑌕𑍇 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌾𑌤𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚 ।
𑌤𑌂 𑌬𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍁𑌰𑍁𑌧𑍁𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌨𑌕𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌮𑍍 ॥ 40॥
𑌏𑌵𑌂 𑌸𑌃 𑌭𑍗𑌤𑌿𑌕𑌂 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌂 𑌦𑍈𑌵𑌿𑌕𑌂 𑌦𑍈𑌹𑌿𑌕𑌂 𑌚 𑌯𑌤𑍍 ।
𑌭𑍋𑌕𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌬𑍁𑌧𑍍𑌯𑌤 ॥ 41॥
𑌪𑌰𑌿𑌭𑍂𑌤𑌃 𑌇𑌮𑌾𑌂 𑌗𑌾𑌥𑌾𑌂 𑌅𑌗𑌾𑌯𑌤 𑌨𑌰𑌾𑌧𑌮𑍈𑌃 ।
𑌪𑌾𑌤𑌯𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌆𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑍀𑌮𑍍 ॥ 42॥
𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌨 𑌅𑌯𑌂 𑌜𑌨𑌃 𑌮𑍇 𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃
𑌨 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌕𑌰𑍍𑌮𑌕𑌾𑌲𑌾𑌃 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌪𑌰𑌂 𑌕𑌾𑌰𑌣𑌂 𑌆𑌮𑌨𑌨𑍍𑌤𑌿
𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌚𑌕𑍍𑌰𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌯𑌤𑍍 ॥ 43॥
𑌮𑌨𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌵𑍈 𑌸𑍃𑌜𑌤𑍇 𑌬𑌲𑍀𑌯𑌃
𑌤𑌤𑌃 𑌚 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌵𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌨𑌿 ।
𑌶𑍁𑌕𑍍𑌲𑌾𑌨𑌿 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌅𑌥 𑌲𑍋𑌹𑌿𑌤𑌾𑌨𑌿
𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌸𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌃 𑌸𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 44॥
𑌅𑌨𑍀𑌹𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌸𑌮𑍀𑌹𑌤𑌾
𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌮𑌯𑌃 𑌮𑌤𑍍𑌸𑌖𑌃 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌿𑌚𑌷𑍍𑌟𑍇 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌲𑌿𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯 𑌕𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍
𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌬𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌸𑌙𑍍𑌗𑌤𑌃 𑌅𑌸𑍗 ॥ 45॥
𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌨𑌿𑌯𑌮𑌃 𑌯𑌮𑌃 𑌚
𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌂 𑌚 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌚 𑌸𑌦𑍍𑌵𑍍𑌰𑌤𑌾𑌨𑌿 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌮𑌨𑍋𑌨𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌃
𑌪𑌰𑌃 𑌹𑌿 𑌯𑍋𑌗𑌃 𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌧𑌿 ॥ 46॥
𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌂 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌮𑍍
𑌦𑌾𑌨𑌾𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌦 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯𑌮𑍍 ।
𑌅𑌸𑌂𑌯𑌤𑌂 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌨𑌃 𑌵𑌿𑌨𑌶𑍍𑌯𑌤𑍍
𑌦𑌾𑌨𑌾𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌰𑌂 𑌕𑌿𑌮𑍇𑌭𑌿𑌃 ॥ 47॥
𑌮𑌨𑍋𑌵𑌶𑍇 𑌅𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌹𑌿 𑌅𑌭𑌵𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌮 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃
𑌮𑌨𑌃 𑌚 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌶𑌂 𑌸𑌮𑍇𑌤𑌿 ।
𑌭𑍀𑌷𑍍𑌮𑌃 𑌹𑌿 𑌦𑍇𑌵𑌃 𑌸𑌹𑌸𑌃 𑌸𑌹𑍀𑌯𑌾𑌨𑍍
𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌵𑌶𑍇 𑌤𑌂 𑌸𑌃 𑌹𑌿 𑌦𑍇𑌵𑌦𑍇𑌵𑌃 ॥ 48॥
𑌤𑌂 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌜𑌯𑌂 𑌶𑌤𑍍𑌰𑍁𑌂 𑌅𑌸𑌹𑍍𑌯𑌵𑍇𑌗𑌂
𑌮𑌰𑍁𑌨𑍍𑌤𑍁𑌦𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌨 𑌵𑌿𑌜𑌿𑌤𑍍𑌯 𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 ।
𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌂 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈𑌃
𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌉𑌦𑌾𑌸𑍀𑌨 𑌰𑌿𑌪𑍂𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌮𑍂𑌢𑌾𑌃 ॥ 49॥
𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌮𑌨𑍋𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌇𑌮𑌂 𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑍍𑌵𑌾
𑌮𑌮 𑌅𑌹𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌧 𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌾𑌃 ।
𑌏𑌷𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌭𑍍𑌰𑌮𑍇𑌣
𑌦𑍁𑌰𑌨𑍍𑌤𑌪𑌾𑌰𑍇 𑌤𑌮𑌸𑌿 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 50॥
𑌜𑌨𑌃 𑌤𑍁 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌯𑍋𑌃 𑌚𑍇𑌤𑍍
𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌚 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌹 𑌭𑍗𑌮𑌯𑍋𑌃 𑌤𑌤𑍍 ।
𑌜𑌿𑌹𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌸𑌨𑍍𑌦𑌶𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌦𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃
𑌤𑌤𑍍 𑌵𑍇𑌦𑌨𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌕𑌤𑌮𑌾𑌯 𑌕𑍁𑌪𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 51॥
𑌦𑍁𑌃𑌖𑌸𑍍𑌯 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌯𑌦𑌿 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌤𑍁
𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌯𑍋𑌃 𑌤𑌤𑍍 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌅𑌙𑍍𑌗𑍇𑌨 𑌨𑌿𑌹𑌨𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍
𑌕𑍍𑌰𑍁𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌦𑍇𑌹𑍇 ॥ 52॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌯𑌦𑌿 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃
𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌨𑌿𑌜𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌃 ।
𑌨 𑌹𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌯𑌦𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌮𑍃𑌷𑌾 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍
𑌕𑍍𑌰𑍁𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌨 𑌦𑍁𑌃𑌖𑌮𑍍 ॥ 53॥
𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾𑌃 𑌨𑌿𑌮𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌯𑍋𑌃 𑌚𑍇𑌤𑍍
𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌜𑌸𑍍𑌯 𑌜𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌤𑍇 𑌵𑍈 ।
𑌗𑍍𑌰𑌹𑍈𑌃 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌸𑍍𑌯 𑌏𑌵 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌪𑍀𑌡𑌾𑌮𑍍
𑌕𑍍𑌰𑍁𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 ॥ 54॥
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌃 𑌤𑍁 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌯𑍋𑌃 𑌚𑍇𑌤𑍍
𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌹𑌿 𑌜𑌡𑌾𑌜𑌡𑌤𑍍𑌵𑍇 ।
𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌚𑌿𑌤𑍍𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌸𑍁𑌪𑌰𑍍𑌣𑌃
𑌕𑍍𑌰𑍁𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌨 𑌹𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌮𑍂𑌲𑌮𑍍 ॥ 55॥
𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌤𑍁 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌯𑍋𑌃 𑌚𑍇𑌤𑍍
𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌤𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌕𑌃 𑌅𑌸𑍗 ।
𑌨 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍇𑌃 𑌹𑌿 𑌤𑌾𑌪𑌃 𑌨 𑌹𑌿𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍
𑌕𑍍𑌰𑍁𑌧𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌸𑍍𑌮𑍈 𑌨 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌮𑍍 ॥ 56॥
𑌨 𑌕𑍇𑌨𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌵 𑌅𑌪𑌿 𑌕𑌥𑌞𑍍𑌚𑌨 𑌅𑌸𑍍𑌯
𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵 𑌉𑌪𑌰𑌾𑌗𑌃 𑌪𑌰𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌯 ।
𑌯𑌥𑌾𑌹𑌮𑌃 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌰𑍂𑌪𑌿𑌣𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍
𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌨 𑌬𑌿𑌭𑍇𑌤𑌿 𑌭𑍂𑌤𑍈𑌃 ॥ 57॥
𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌸𑌃 𑌆𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌪𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌮𑍍
𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌸𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌤𑌮𑍈𑌃 𑌮𑌹𑌰𑍍𑌷𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌅𑌹𑌂 𑌤𑌰𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌦𑍁𑌰𑌨𑍍𑌤𑌪𑌾𑌰𑌮𑍍
𑌤𑌮𑌃 𑌮𑍁𑌕𑍁𑌨𑍍𑌦 𑌅𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿𑌨𑌿𑌷𑍇𑌵𑌯𑌾 𑌏𑌵 ॥ 58॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌦𑍍𑌰𑌵𑌿𑌣𑌃 𑌗𑌤𑌕𑍍𑌲𑌮𑌃
𑌪𑍍𑌰𑌵𑍍𑌰𑌜𑍍𑌯 𑌗𑌾𑌂 𑌪𑌰𑍍𑌯𑌟𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌇𑌤𑍍𑌥𑌮𑍍 ।
𑌨𑌿𑌰𑌾𑌕𑍃𑌤𑌃 𑌅𑌸𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍
𑌅𑌕𑌮𑍍𑌪𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌮𑍁𑌂 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 𑌆𑌹 𑌗𑌾𑌥𑌾𑌮𑍍 ॥ 59॥
𑌸𑍁𑌖𑌦𑍁𑌃𑌖𑌪𑍍𑌰𑌦𑌃 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌵𑌿𑌭𑍍𑌰𑌮𑌃 ।
𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰 𑌉𑌦𑌾𑌸𑍀𑌨𑌰𑌿𑌪𑌵𑌃 𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌤𑌮𑌸𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌃 ॥ 60॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌤𑌾𑌤 𑌨𑌿𑌗𑍃𑌹𑌾𑌣 𑌮𑌨𑍋 𑌧𑌿𑌯𑌾 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌆𑌵𑍇𑌶𑌿𑌤𑌯𑌾 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌏𑌤𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌯𑍋𑌗𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 ॥ 61॥
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌭𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌣𑌾 𑌗𑍀𑌤𑌾𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌃 ।
𑌧𑌾𑌰𑌯𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌰𑌾𑌵𑌯𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍 𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑍈𑌃 𑌨 𑌏𑌵 𑌅𑌭𑌿𑌭𑍂𑌯𑌤𑍇 ॥ 62॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍁𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌬𑌿𑌕𑍍𑌷𑍁𑌗𑍀𑌤𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑌂 𑌨𑌾𑌮 𑌤𑍍𑌰𑌯𑍋𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 23॥
𑌅𑌥 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌥 𑌤𑍇 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌵𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌦𑍍𑌯𑌃 𑌜𑌹𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌵𑍈𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌕𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌮𑍍 ॥ 1॥
𑌆𑌸𑍀𑌤𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌥𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌏𑌕𑌂 𑌏𑌵 𑌅𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌯𑌦𑌾 𑌵𑌿𑌵𑍇𑌕𑌨𑌿𑌪𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌆𑌦𑍗 𑌕𑍃𑌤𑌯𑍁𑌗𑍇 𑌅𑌯𑍁𑌗𑍇 ॥ 2॥
𑌤𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌫𑌲𑌰𑍂𑌪𑍇𑌣 𑌕𑍇𑌵𑌲𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌵𑌾𑌙𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌗𑍋𑌚𑌰𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌧𑌾 𑌸𑌮𑌭𑌵𑌤𑍍 𑌬𑍃𑌹𑌤𑍍 ॥ 3॥
𑌤𑌯𑍋𑌃 𑌏𑌕𑌤𑌰𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌸𑍋𑌭𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌿𑌕𑌾 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌤𑍁 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑌰𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌸𑌃 𑌅𑌭𑌿𑌧𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 4॥
𑌤𑌮𑌃 𑌰𑌜𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍇𑌃 𑌅𑌭𑌵𑌨𑍍 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍍𑌷𑍋𑌭𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑌾𑌯𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌤𑍇𑌨 𑌚 ॥ 5॥
𑌤𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌸𑌮𑌭𑌵𑌤𑍍 𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌸𑌂𑌯𑍁𑌤𑌃 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌜𑌾𑌤𑌃 𑌯𑌃 𑌅𑌹𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌃 𑌵𑌿𑌮𑍋𑌹𑌨𑌃 ॥ 6॥
𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑌃 𑌤𑍈𑌜𑌸𑌃 𑌚 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌃 𑌚 𑌇𑌤𑌿 𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌮𑌨𑌸𑌾𑌂 𑌕𑌾𑌰𑌣𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌅𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌮𑌯𑌃 ॥ 7॥
𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌾𑌤𑍍 𑌜𑌜𑍍𑌞𑍇 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌾𑌤𑍍 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌚 ।
𑌤𑍈𑌜𑌸𑌾𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌆𑌸𑌨𑍍 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶 𑌚 𑌵𑍈𑌕𑍃𑌤𑌾𑌤𑍍 ॥ 8॥
𑌮𑌯𑌾 𑌸𑌞𑍍𑌚𑍋𑌦𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌸𑌂𑌹𑌤𑌿 𑌅𑌕𑌾𑌰𑌿𑌣𑌃 ।
𑌅𑌣𑍍𑌡𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌾𑌦𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸𑍁𑌃 𑌮𑌮 𑌆𑌯𑌤𑌨𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ॥ 9॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌅𑌹𑌂 𑌸𑌮𑌭𑌵𑌂 𑌅𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌸𑌲𑌿𑌲𑌸𑌂𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑍗 ।
𑌮𑌮 𑌨𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌭𑍂𑌤𑍍 𑌪𑌦𑍍𑌮𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌭𑍂𑌃 ॥
10॥
𑌸𑌃 𑌅𑌸𑍃𑌜𑌤𑍍 𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌰𑌜𑌸𑌾 𑌮𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾𑌤𑍍 ।
𑌲𑍋𑌕𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌪𑌾𑌲𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌭𑍂𑌃 𑌭𑍁𑌵𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌧𑌾 ॥ 11॥
𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌓𑌕𑌃 𑌆𑌸𑍀𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌭𑍁𑌵𑌃 𑌪𑌦𑌮𑍍 ।
𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯 𑌆𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌚 𑌭𑍂𑌃 𑌲𑍋𑌕𑌃 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌤𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑌰𑌮𑍍 ॥
12॥
𑌅𑌧𑌃 𑌅𑌸𑍁𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌨𑌾𑌗𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌭𑍂𑌮𑍇𑌃 𑌓𑌕𑌃 𑌅𑌸𑍃𑌜𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌤𑍍𑌰𑌿𑌲𑍋𑌕𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌗𑌤𑌯𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌗𑍁𑌣 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 13॥
𑌯𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌪𑌸𑌃 𑌚 𑌏𑌵 𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌸𑍍𑌯 𑌗𑌤𑌯𑌃 𑌅𑌮𑌲𑌾𑌃 ।
𑌮𑌹𑌃 𑌜𑌨𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌦𑍍𑌗𑌤𑌿𑌃 ॥ 14॥
𑌮𑌯𑌾 𑌕𑌾𑌲𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌧𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌇𑌦𑌂 𑌜𑌗𑌤𑍍 ।
𑌗𑍁𑌣𑌪𑍍𑌰𑌵𑌾𑌹𑌃 𑌏𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌉𑌨𑍍𑌮𑌜𑍍𑌜𑌤𑌿 𑌨𑌿𑌮𑌜𑍍𑌜𑌤𑌿 ॥ 15॥
𑌅𑌣𑍁𑌃 𑌬𑍃𑌹𑌤𑍍 𑌕𑍃𑌶𑌃 𑌸𑍍𑌥𑍂𑌲𑌃 𑌯𑌃 𑌯𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌿𑌧𑍍𑌯𑌤𑌿 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌉𑌭𑌯𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑍇𑌣 𑌚 ॥ 16॥
𑌯𑌃 𑌤𑍁 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌦𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌚 𑌸𑌃 𑌵𑍈 𑌮𑌧𑍍𑌯𑌂 𑌚 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌨𑍍 ।
𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰𑌃 𑌵𑍍𑌯𑌵𑌹𑌾𑌰𑌾𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍈𑌜𑌸 𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌿𑌵𑌾𑌃 ॥ 17॥
𑌯𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌾𑌦𑌾𑌯 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌃 𑌤𑍁 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌵𑌿𑌕𑍁𑌰𑍁𑌤𑍇 𑌅𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌆𑌦𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌯𑌦𑌾 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌭𑌿𑌧𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 18॥
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌉𑌪𑌾𑌦𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌧𑌾𑌰𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌪𑌰𑌃 ।
𑌸𑌤𑌃 𑌅𑌭𑌿𑌵𑍍𑌯𑌞𑍍𑌜𑌕𑌃 𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌤𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌤𑌯𑌂 𑌤𑍁 𑌅𑌹𑌮𑍍 ॥ 19॥
𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌪𑍗𑌰𑍍𑌵 𑌅𑌪𑌰𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌶𑌃 ।
𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌗𑍁𑌣𑌵𑌿𑌸𑌰𑍍𑌗 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ॥ 20॥
𑌵𑌿𑌰𑌾𑌟𑍍 𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌸𑌾𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌲𑍋𑌕𑌕𑌲𑍍𑌪𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌕𑌃 ।
𑌪𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍𑌵𑌾𑌯 𑌵𑌿𑌶𑍇𑌷𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑍇 𑌭𑍁𑌵𑌨𑍈𑌃 𑌸𑌹 ॥ 21॥
𑌅𑌨𑍍𑌨𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌧𑌾𑌨𑌾𑌸𑍁 𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 ।
𑌧𑌾𑌨𑌾𑌃 𑌭𑍂𑌮𑍗 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌭𑍂𑌮𑌿𑌃 𑌗𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 22॥
𑌅𑌪𑍍𑌸𑍁 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌆𑌪𑌃 𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌗𑍁𑌣𑍇 𑌰𑌸𑍇 ।
𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌷𑌿 𑌰𑌸𑌃 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑍀 𑌰𑍂𑌪𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 23॥
𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌵𑌾𑌯𑍗 𑌸𑌃 𑌚 𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑍇 𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌸𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌚 𑌅𑌮𑍍𑌬𑌰𑍇 ।
𑌅𑌮𑍍𑌬𑌰𑌂 𑌶𑌬𑍍𑌦𑌤𑌨𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌃 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌸𑍍𑌵𑌯𑍋𑌨𑌿𑌷𑍁 ॥ 24॥
𑌯𑍋𑌨𑌿𑌃 𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑍇 𑌸𑍗𑌮𑍍𑌯 𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌨𑌸𑌿 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑍇 ।
𑌶𑌬𑍍𑌦𑌃 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌦𑌿𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌏𑌤𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌦𑌿𑌃 𑌮𑌹𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ॥ 25॥
𑌸𑌃 𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌗𑍁𑌣𑌵𑌤𑍍𑌤𑌮𑌃 ।
𑌤𑍇 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍇 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌤𑌤𑍍𑌕𑌲𑍇 𑌲𑍀𑌯𑌤𑍇 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌯𑍇 ॥ 26॥
𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑌯𑍇 𑌜𑍀𑌵𑍇 𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌜𑍇 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌕𑍇𑌵𑌲𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪 𑌅𑌪𑌾𑌯 𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌃 ॥ 27॥
𑌏𑌵𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑌮𑌾𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌥𑌂 𑌵𑍈𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌕𑌃 𑌭𑍍𑌰𑌮𑌃 ।
𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇𑌤 𑌵𑍍𑌯𑍋𑌮𑍍𑌨𑌿 𑌇𑌵 𑌅𑌰𑍍𑌕 𑌉𑌦𑌯𑍇 𑌤𑌮𑌃 ॥ 28॥
𑌏𑌷𑌃 𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌵𑌿𑌧𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌗𑍍𑌰𑌨𑍍𑌥𑌿𑌭𑍇𑌦𑌨𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌲𑍋𑌮 𑌅𑌨𑍁𑌲𑍋𑌮𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌵𑌰𑌦𑍃𑌶𑌾 𑌮𑌯𑌾 ॥ 29॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌸𑌾𑌙𑍍𑌖𑍍𑌯𑌯𑍋𑌗𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 24॥
𑌅𑌥 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍁𑌵𑌾𑌚 ।
𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌸𑌮𑌿𑌶𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌯𑌥𑌾 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ।
𑌤𑌨𑍍𑌮𑍇 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌵𑌰𑍍𑌯 𑌇𑌅𑌦𑌂 𑌉𑌪𑌧𑌾𑌰𑌯 𑌶𑌂𑌸𑌤𑌃 ॥ 1॥
𑌸𑌮𑌃 𑌦𑌮𑌃 𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌤𑌪𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌦𑌯𑌾 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌃 ।
𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌪𑍃𑌹𑌾 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌹𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌦𑌯𑌾 𑌆𑌦𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍃𑌤𑌿𑌃 ॥ 2॥
𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌈𑌹𑌾 𑌮𑌦𑌃 𑌤𑍃𑌷𑍍𑌣𑌾 𑌸𑍍𑌤𑌮𑍍𑌭𑌃 𑌆𑌶𑍀𑌃 𑌭𑌿𑌦𑌾 𑌸𑍁𑌖𑌮𑍍 ।
𑌮𑌦 𑌉𑌤𑍍𑌸𑌾𑌹𑌃 𑌯𑌶𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌿𑌃 𑌹𑌾𑌸𑍍𑌯𑌂 𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌬𑌲 𑌉𑌦𑍍𑌯𑌮𑌃 ॥ 3॥
𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌲𑍋𑌭𑌃 𑌅𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾 𑌯𑌾𑌞𑍍𑌚𑌾 𑌦𑌮𑍍𑌭𑌃 𑌕𑍍𑌲𑌮𑌃 𑌕𑌲𑌿𑌃 ।
𑌶𑍋𑌕𑌮𑍋𑌹𑍗 𑌵𑌿𑌷𑌾𑌦𑌾𑌰𑍍𑌤𑍀 𑌨𑌿𑌦𑍍𑌰𑌾 𑌆𑌶𑌾 𑌭𑍀𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌦𑍍𑌯𑌮𑌃 ॥ 4॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌰𑌜𑌸𑌃 𑌚 𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌤𑌮𑌸𑌃 𑌚 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍂𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ।
𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌯𑌃 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌿𑌤𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌾𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌪𑌾𑌤𑌂 𑌅𑌥𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍁 ॥ 5॥
𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌪𑌾𑌤𑌃 𑌤𑍁 𑌅𑌹𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌮𑌮 𑌇𑌤𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌯𑌾 𑌮𑌤𑌿𑌃 ।
𑌵𑍍𑌯𑌵𑌹𑌾𑌰𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌪𑌾𑌤𑌃 𑌮𑌨𑍋𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌸𑍁𑌭𑌿𑌃 ॥ 6॥
𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇 𑌚 𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌚 𑌕𑌾𑌮𑍇 𑌚 𑌯𑌦𑌾 𑌅𑌸𑍗 𑌪𑌰𑌿𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌃 ।
𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌕𑌰𑍍𑌷𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌅𑌤𑌿𑌧𑌨𑌾𑌵𑌹𑌃 ॥ 7॥
𑌪𑍍𑌰𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑍇 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌯𑌃 𑌹𑌿 𑌗𑍃𑌹𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑍇 ।
𑌸𑍍𑌵𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇 𑌚 𑌅𑌨𑍁𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇𑌤 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌿𑌤𑌿𑌃 𑌹𑌿 𑌸𑌾 ॥ 8॥
𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑌂𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌶𑌮 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌕𑌾𑌮𑌾𑌦𑌿𑌭𑍀 𑌰𑌜𑍋𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌾𑌦𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌤𑌮𑌸𑌾 𑌯𑍁𑌤𑌮𑍍 ॥ 9॥
𑌯𑌦𑌾 𑌭𑌜𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌨𑌿𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ।
𑌤𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌏𑌵 𑌵𑌾 ॥ 10॥
𑌯𑌦𑌾 𑌆𑌶𑌿𑌷𑌃 𑌆𑌶𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌜𑍇𑌤 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ।
𑌤𑌂 𑌰𑌜𑌃𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾𑌂 𑌆𑌶𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌮𑍍 ॥ 11॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌜𑍀𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌨 𑌏𑌵 𑌮𑍇 ।
𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌜𑌾 𑌯𑍈𑌃 𑌤𑍁 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌜𑍍𑌜𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌨𑌿𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 12॥
𑌯𑌦𑍇𑌤𑌰𑍗 𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌭𑌾𑌸𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌵𑌿𑌶𑌦𑌂 𑌶𑌿𑌵𑌮𑍍 ।
𑌤𑌦𑌾 𑌸𑍁𑌖𑍇𑌨 𑌯𑍁𑌜𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ॥ 13॥
𑌯𑌦𑌾 𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌤𑌮𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌭𑌿𑌦𑌾 𑌚𑌲𑌮𑍍 ।
𑌤𑌦𑌾 𑌦𑍁𑌃𑌖𑍇𑌨 𑌯𑍁𑌜𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾 𑌯𑌶𑌸𑌾 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾 ॥ 14॥
𑌯𑌦𑌾 𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌰𑌜𑌃 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑌮𑌃 𑌮𑍂𑌢𑌃 𑌲𑌯𑌂 𑌜𑌡𑌮𑍍 ।
𑌯𑍁𑌜𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌶𑍋𑌕𑌮𑍋𑌹𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌦𑍍𑌰𑌯𑌾 𑌹𑌿𑌂𑌸𑌯𑌾 𑌆𑌶𑌯𑌾 ॥ 15॥
𑌯𑌦𑌾 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍀𑌦𑍇𑌤 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍃𑌤𑌿𑌃 ।
𑌦𑍇𑌹𑍇 𑌅𑌭𑌯𑌂 𑌮𑌨𑍋𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌦𑌮𑍍 ॥ 16॥
𑌵𑌿𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌯𑌾 𑌚 𑌅𑌧𑍀𑌰 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌚 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌾𑌮𑍍 ।
𑌗𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌸𑍍𑌵𑌾𑌸𑍍𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌨𑌃 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌏𑌤𑍈𑌃 𑌨𑌿𑌶𑌾𑌮𑌯 ॥ 17॥
𑌸𑍀𑌦𑌤𑍍 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌲𑍀𑌯𑍇𑌤 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌃 𑌗𑍍𑌰𑌹𑌣𑍇 𑌅𑌕𑍍𑌷𑌮𑌮𑍍 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌤𑌮𑌃 𑌗𑍍𑌲𑌾𑌨𑌿𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌧𑌾𑌰𑌯 ॥ 18॥
𑌏𑌧𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌗𑍁𑌣𑍇 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌬𑌲𑌂 𑌏𑌧𑌤𑍇 ।
𑌅𑌸𑍁𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌰𑌜𑌸𑌿 𑌤𑌮𑌸𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌰𑌕𑍍𑌷𑌸𑌾𑌮𑍍 ॥ 19॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌜𑌗𑌰𑌣𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌰𑌜𑌸𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑌂 𑌆𑌦𑌿𑌶𑍇𑌤𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌵𑌾𑌪𑌂 𑌤𑌮𑌸𑌾 𑌜𑌨𑍍𑌤𑍋𑌃 𑌤𑍁𑌰𑍀𑌯𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌷𑍁 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌤𑌮𑍍 ॥ 20॥
𑌉𑌪𑌰𑍍𑌯𑍁𑌪𑌰𑌿 𑌗𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇𑌨 𑌆𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌃 𑌜𑌨𑌾𑌃 ।
𑌤𑌮𑌸𑌾 𑌅𑌧𑌃 𑌅𑌧𑌃 𑌆𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌰𑌜𑌸𑌾 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌚𑌾𑌰𑌿𑌣𑌃 ॥ 21॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌲𑍀𑌨𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌃 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌨𑌰𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌰𑌜𑍋𑌲𑌯𑌾𑌃 ।
𑌤𑌮𑍋𑌲𑌯𑌾𑌃 𑌤𑍁 𑌨𑌿𑌰𑌯𑌂 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 ॥ 22॥
𑌮𑌦𑌰𑍍𑌪𑌣𑌂 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌫𑌲𑌂 𑌵𑌾 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌂 𑌨𑌿𑌜𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌤𑌤𑍍 ।
𑌰𑌾𑌜𑌸𑌂 𑌫𑌲𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌂 𑌹𑌿𑌂𑌸𑌾𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌾𑌦𑌿 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌮𑍍 ॥ 23॥
𑌕𑍈𑌵𑌲𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌰𑌜𑌃 𑌵𑍈𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌕𑌂 𑌚 𑌯𑌤𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌂 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌵𑌨𑌂 𑌤𑍁 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌃 𑌵𑌾𑌸𑌃 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑌃 𑌰𑌾𑌜𑌸𑌃 𑌉𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌤𑌾𑌮𑌸𑌂 𑌦𑍍𑌯𑍂𑌤𑌸𑌦𑌨𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌨𑌿𑌕𑍇𑌤𑌨𑌂 𑌤𑍁 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌮𑍍 ॥ 25॥
𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌃 𑌕𑌾𑌰𑌕𑌃 𑌅𑌸𑌙𑍍𑌗𑍀 𑌰𑌾𑌗𑌾𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌰𑌾𑌜𑌸𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌃 ।
𑌤𑌾𑌮𑌸𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌵𑌿𑌭𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌮𑌦𑌪𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯𑌃 ॥ 26॥
𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑍀 𑌆𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍𑌮𑌿𑌕𑍀 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌤𑍁 𑌰𑌾𑌜𑌸𑍀 ।
𑌤𑌾𑌮𑌸𑍍𑌯𑌧𑌰𑍍𑌮𑍇 𑌯𑌾 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌮𑌤𑍍𑌸𑍇𑌵𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌤𑍁 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌾 ॥ 27॥
𑌪𑌥𑍍𑌯𑌂 𑌪𑍂𑌤𑌂 𑌅𑌨𑌾𑌯𑌃 𑌤𑌂 𑌆𑌹𑌾𑌰𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌂 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌰𑌾𑌜𑌸𑌂 𑌚 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌪𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌤𑌾𑌮𑌸𑌂 𑌚 𑌆𑌰𑍍𑌤𑌿𑌦 𑌅𑌶𑍁𑌚𑌿 ॥ 28॥
𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌿𑌕𑌂 𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑍋𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌵𑌿𑌷𑌯𑍋𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌤𑍁 𑌰𑌾𑌜𑌸𑌮𑍍 ।
𑌤𑌾𑌮𑌸𑌂 𑌮𑍋𑌹𑌦𑍈𑌨𑍋𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌂 𑌮𑌦𑌪𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯𑌮𑍍 ॥ 29॥
𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌦𑍇𑌶𑌃 𑌫𑌲𑌂 𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌚 𑌕𑌾𑌰𑌕𑌾𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌾 𑌆𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌤𑍍𑌰𑍈𑌗𑍁𑌣𑍍𑌯𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌃 𑌏𑌵 𑌹𑌿 ॥
30॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌗𑍁𑌣𑌮𑌯𑌾𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌃 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤 𑌧𑌿𑌷𑍍𑌠𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 31॥
𑌏𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌯𑌃 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌕𑌰𑍍𑌮𑌨𑌿𑌬𑌨𑍍𑌧𑌨𑌾𑌃 ।
𑌯𑍇𑌨 𑌇𑌮𑍇 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌜𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌸𑍗𑌮𑍍𑌯 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌜𑍀𑌵𑍇𑌨 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌜𑌾𑌃 ।
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌮𑌨𑍍𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 32॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌹𑌂 𑌇𑌮𑌂 𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑌮𑍍 ।
𑌗𑍁𑌣𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌧𑍂𑌯 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌜𑌨𑍍𑌤𑍁 𑌵𑌿𑌚𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌃 ॥ 33॥
𑌨𑌿𑌃𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌚 𑌅𑌭𑌿𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌸𑌂𑌸𑍇𑌵𑌯𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 ॥ 34॥
𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌚 𑌅𑌭𑌿𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌨𑍈𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌧𑍀𑌃 ।
𑌸𑌮𑍍𑌪𑌦𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌜𑍀𑌵𑌂 𑌵𑌿𑌹𑌾𑌯 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 35॥
𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌜𑍀𑌵𑌵𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 𑌚 𑌆𑌶𑌯𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑍈𑌃 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌏𑌵 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾 𑌪𑍂𑌰𑍍𑌣𑌃 𑌨 𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌃 𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 ॥ 36॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌗𑍁𑌣𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌣𑌂 𑌨𑌾𑌮 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 25॥
𑌅𑌥 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌮𑌤𑍍 𑌲𑌕𑍍𑌷𑌣𑌂 𑌇𑌮𑌂 𑌕𑌾𑌯𑌂 𑌲𑌬𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌦𑍍𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌆𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ।
𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌸𑌮𑍁𑌪𑍈𑌤𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥1॥
𑌗𑍁𑌣𑌮𑌯𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌜𑍀𑌵𑌯𑍋𑌨𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌵𑌿𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌯𑌾 ।
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌃 ।
𑌵𑌰𑍍𑌤𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌯𑍁𑌜𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 ॥ 2॥
𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌨 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌸𑌤𑌾𑌂 𑌶𑌿𑌶𑍍𑌨 𑌉𑌦𑌰 𑌤𑍃𑌪𑌾𑌂 𑌕𑍍𑌵𑌚𑌿𑌤𑍍 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍁𑌗𑌤𑌃 𑌤𑌮𑌸𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌪𑌤𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌧 𑌅𑌨𑍁𑌗𑌾𑌨𑍍𑌧𑌵𑌤𑍍 ॥ 3॥
𑌐𑌲𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌰𑌾𑌟𑍍 𑌇𑌮𑌾𑌂 𑌗𑌾𑌥𑌾𑌂 𑌅𑌗𑌾𑌯𑌤 𑌬𑍃𑌹𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌵𑌾𑌃 ।
𑌉𑌰𑍍𑌵𑌶𑍀 𑌵𑌿𑌰𑌹𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍁𑌹𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌿𑌣𑍍𑌣𑌃 𑌶𑍋𑌕𑌸𑌂𑌯𑌮𑍇 ॥ 4॥
𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌵𑍍𑌰𑌜𑌨𑍍𑌤𑍀𑌂 𑌤𑌾𑌂 𑌨𑌗𑍍𑌨𑌃 𑌉𑌨𑍍𑌮𑌤𑍍𑌤𑌵𑌤𑍍 𑌨𑍃𑌪𑌃 ।
𑌵𑌿𑌲𑌪𑌨𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌜𑌾𑌯𑍇 𑌘𑍋𑌰𑍇 𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠 𑌇𑌤𑌿 𑌵𑌿𑌕𑍍𑌲𑌵𑌃 ॥ 5॥
𑌕𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌤𑍃𑌪𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌜𑍁𑌷𑌨𑍍 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌲𑍍𑌲𑌕𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌯𑌾𑌮𑌿𑌨𑍀𑌃 ।
𑌨 𑌵𑍇𑌦 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍀𑌃 𑌨 𑌅𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍀𑌃 𑌉𑌰𑍍𑌵𑌶𑍀 𑌆𑌕𑍃𑌷𑍍𑌟𑌚𑍇𑌅𑌤𑌨𑌃 ॥ 6॥
𑌐𑌲𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌹𑍋 𑌮𑍇 𑌮𑍋𑌹𑌵𑌿𑌸𑍍𑌤𑌾𑌰𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌕𑌷𑍍𑌮𑌲𑌚𑍇𑌤𑌸𑌃 ।
𑌦𑍇𑌵𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑌕𑌣𑍍𑌠𑌸𑍍𑌯 𑌨 𑌆𑌯𑍁𑌃𑌖𑌣𑍍𑌡𑌾𑌃 𑌇𑌮𑍇 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌾𑌃 ॥ 7॥
𑌨 𑌅𑌹𑌂 𑌵𑍇𑌦 𑌅𑌭𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌵𑌾 𑌅𑌭𑍍𑌯𑍁𑌦𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌮𑍁𑌯𑌾 ।
𑌮𑍁𑌷𑌿𑌤𑌃 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌪𑍂𑌗𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌬𑌤 𑌅𑌹𑌾𑌨𑌿 𑌗𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌉𑌤 ॥ 8॥
𑌅𑌹𑍋 𑌮𑍇 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌮𑍍𑌮𑍋𑌹𑌃 𑌯𑍇𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌯𑍋𑌷𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌕𑍃𑌤𑌃 ।
𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌾𑌮𑍃𑌗𑌃 𑌚𑌕𑍍𑌰𑌵𑌰𑍍𑌤𑍀 𑌨𑌰𑌦𑍇𑌵𑌶𑌿𑌖𑌾𑌮𑌣𑌿𑌃 ॥ 9॥
𑌸𑌪𑌰𑌿𑌚𑍍𑌛𑌦𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌤𑍃𑌣𑌂 𑌇𑌵 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌮𑍍 ।
𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍀𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌚 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌗𑌮𑌂 𑌨𑌗𑍍𑌨𑌃 𑌉𑌨𑍍𑌮𑌤𑍍𑌤𑌵𑌤𑍍 𑌰𑍁𑌦𑌨𑍍 ॥ 10॥
𑌕𑍁𑌤𑌃 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍇𑌜𑌃 𑌈𑌶𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌏𑌵 𑌵𑌾 ।
𑌯𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌗𑌚𑍍𑌛𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌂 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍀𑌂 𑌖𑌰𑌵𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌦𑌤𑌾𑌡𑌿𑌤𑌃 ॥ 11॥
𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌕𑌿𑌂 𑌤𑌪𑌸𑌾 𑌕𑌿𑌂 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌗𑍇𑌨 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍇𑌨 𑌵𑌾 ।
𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌮𑍗𑌨𑍇𑌨 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌭𑌿𑌃 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌮𑌨𑌃 𑌹𑍃𑌤𑌮𑍍 ॥ 12॥
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌕𑍋𑌵𑌿𑌦𑌂 𑌧𑌿𑌙𑍍 𑌮𑌾𑌂 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌖𑌂 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤 𑌮𑌾𑌨𑌿𑌨𑌮𑍍 ।
𑌯𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌭𑌿𑌃 𑌗𑍋 𑌖𑌰𑌵𑌤𑍍 𑌜𑌿𑌤𑌃 ॥ 13॥
𑌸𑍇𑌵𑌤𑌃 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌪𑍂𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍇 𑌉𑌰𑍍𑌵𑌶𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌧𑌰𑌾𑌸𑌵𑌮𑍍 ।
𑌨 𑌤𑍃𑌪𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌭𑍂𑌃 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌵𑌹𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌆𑌹𑍁𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌯𑌥𑌾 ॥ 14॥
𑌪𑍁𑌂𑌶𑍍𑌚𑌲𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌪𑌹𑍃𑌤𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌕𑍋𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌮𑍋𑌚𑌿𑌤𑍁𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌰𑌾𑌮𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌋𑌤𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌧𑍋𑌕𑍍𑌷𑌜𑌮𑍍 ॥ 15॥
𑌬𑍋𑌧𑌿𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍇𑌵𑍍𑌯𑌾 𑌮𑍇 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌤𑌵𑌾𑌕𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌮𑌤𑍇𑌃 ।
𑌮𑌨𑍋𑌗𑌤𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌮𑍋𑌹𑌃 𑌨 𑌅𑌪𑌯𑌾𑌤𑌿 𑌅𑌜𑌿𑌤𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 16॥
𑌕𑌿𑌂 𑌏𑌤𑌯𑌾 𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌰𑌜𑍍𑌜𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌪𑌚𑍇𑌤𑌸𑌃 ।
𑌰𑌜𑍍𑌜𑍁𑌸𑍍𑌵𑌰𑍂𑌪 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍁𑌷𑌃 𑌯𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌜𑌿𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 17॥
𑌕𑍍𑌵 𑌅𑌯𑌂 𑌮𑌲𑍋𑌮𑌸𑌃 𑌕𑌾𑌯𑌃 𑌦𑍗𑌰𑍍𑌗𑌨𑍍𑌧𑌿 𑌆𑌦𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌕𑌃 𑌅𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 ।
𑌕𑍍𑌵 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌃 𑌸𑍗𑌮𑌨𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌃 ॥ 18॥
𑌪𑌿𑌤𑍍𑌰𑍋𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌨𑍁 𑌭𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌮𑌿𑌨𑌃 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍇𑌃 𑌶𑍍𑌵𑌗𑍃𑌧𑍍𑌰𑌯𑍋𑌃 ।
𑌕𑌿𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑌾𑌂 𑌇𑌤𑌿 𑌯𑌃 𑌨 𑌅𑌵𑌸𑍀𑌯𑌤𑍇 ॥ 19॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌕𑌲𑍇𑌵𑌰𑍇 𑌅𑌮𑍇𑌧𑍍𑌯𑍇 𑌤𑍁𑌚𑍍𑌛𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑍇 𑌵𑌿𑌷𑌜𑍍𑌜𑌤𑍇 ।
𑌅𑌹𑍋 𑌸𑍁𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌸𑍁𑌨𑌸𑌂 𑌸𑍁𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌂 𑌚 𑌮𑍁𑌖𑌂 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 20॥
𑌤𑍍𑌵𑌙𑍍 𑌮𑌾𑌂𑌸 𑌰𑍁𑌧𑌿𑌰 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌯𑍁 𑌮𑍇𑌦𑍋 𑌮𑌜𑍍𑌜𑌾 𑌅𑌸𑍍𑌥𑌿 𑌸𑌂𑌹𑌤𑍗 ।
𑌵𑌿𑌣𑍍𑌮𑍂𑌤𑍍𑌰𑌪𑍂𑌯𑍇 𑌰𑌮𑌤𑌾𑌂 𑌕𑍃𑌮𑍀𑌣𑌾𑌂 𑌕𑌿𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌮𑍍 ॥ 21॥
𑌅𑌥 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌉𑌪𑌸𑌜𑍍𑌜𑍇𑌤 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌷𑍁 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌵𑌿𑌤𑍍 ।
𑌵𑌿𑌷𑌯 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌸𑌂𑌯𑍋𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌨𑌃 𑌕𑍍𑌷𑍁𑌭𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌥𑌾 ॥ 22॥
𑌅𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌾𑌤𑍍 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌉𑌪𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 ।
𑌅𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌤𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌶𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌸𑍍𑌤𑌿𑌮𑌿𑌤𑌂 𑌮𑌨𑌃 ॥ 23॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌨 𑌕𑌰𑍍𑌤𑌵𑍍𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌷𑍁 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌚 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑍈𑌃 ।
𑌵𑌿𑌦𑍁𑌷𑌾𑌂 𑌚 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌶𑍍𑌰𑌬𑍍𑌧𑌃 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌕𑌿𑌮𑍁 𑌮𑌾𑌦𑍃𑌶𑌾𑌮𑍍 ॥
24॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌨𑍃𑌪𑌦𑍇𑌵𑌦𑍇𑌵𑌃
𑌸𑌃 𑌉𑌰𑍍𑌵𑌶𑍀𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌅𑌥𑌃 𑌵𑌿𑌹𑌾𑌯 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌅𑌵𑌗𑌮𑍍𑌯 𑌮𑌾𑌂 𑌵𑍈
𑌉𑌪𑌾𑌰𑌮𑌤𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌧𑍂𑌤𑌮𑍋𑌹𑌃 ॥ 25॥
𑌤𑌤𑌃 𑌦𑍁𑌃𑌸𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌸𑌤𑍍𑌸𑍁 𑌸𑌜𑍍𑌜𑍇𑌤 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 ।
𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌏𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌛𑌿𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑌨𑍋𑌵𑍍𑌯𑌾𑌸𑌙𑍍𑌗𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 26॥
𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌨𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌾𑌃 𑌮𑌚𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌮𑌦𑌰𑍍𑌶𑌿𑌨𑌃 ।
𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑌮𑌾𑌃 𑌨𑌿𑌰𑌹𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌪𑌰𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌾𑌃 ॥ 27॥
𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌗𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌗𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌤𑍍𑌕𑌥𑌾𑌃 ।
𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿𑌤𑌾 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌜𑍁𑌷𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌪𑍁𑌨𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌘𑌮𑍍 ॥ 28॥
𑌤𑌾𑌃 𑌯𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍋𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚 𑌅𑌦𑍃𑌤𑌾𑌃 ।
𑌮𑌤𑍍𑌪𑌰𑌾𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌦𑌧𑌾𑌨𑌾𑌃 𑌚 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑍇 𑌮𑌯𑌿 ॥ 29॥
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌲𑌬𑍍𑌧𑌵𑌤𑌃 𑌸𑌾𑌧𑍋𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌵𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌗𑍁𑌣𑍇 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦 𑌅𑌨𑍁𑌭𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ॥ 30॥
𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌪𑌶𑍍𑌰𑌯𑌮𑌾𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌿𑌭𑌾𑌵𑌸𑍁𑌮𑍍 ।
𑌶𑍀𑌤𑌂 𑌭𑌯𑌂 𑌤𑌮𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌏𑌤𑌿 𑌸𑌾𑌧𑍂𑌨𑍍 𑌸𑌂𑌸𑍇𑌵𑌤𑌃 𑌤𑌥𑌾 ॥ 31॥
𑌨𑌿𑌮𑌜𑍍𑌜𑍍𑌯 𑌉𑌨𑍍𑌮𑌜𑍍𑌜𑍍𑌯𑌤𑌾𑌂 𑌘𑍋𑌰𑍇 𑌭𑌵𑌾𑌬𑍍𑌧𑍗 𑌪𑌰𑌮 𑌅𑌯𑌨𑌮𑍍 ।
𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌿𑌦𑌃 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌨𑍗𑌃 𑌦𑍃𑌢 𑌇𑌵 𑌅𑌪𑍍𑌸𑍁 𑌮𑌜𑍍𑌜𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 32॥
𑌅𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌹𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌃 𑌆𑌰𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌶𑌰𑌣𑌂 𑌤𑍁 𑌅𑌹𑌮𑍍 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌵𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌬𑌿𑌭𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌅𑌰𑌣𑌮𑍍 ॥
33॥
𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌦𑌿𑌶𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌚𑌕𑍍𑌷𑍂𑌂𑌷𑌿 𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌕𑌃 𑌸𑌮𑍁𑌤𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ।
𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌬𑌾𑌨𑍍𑌧𑌵𑌾𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌹𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ॥ 34॥
𑌵𑍈𑌤𑌸𑍇𑌨𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌏𑌵𑌂 𑌉𑌰𑍍𑌵𑌶𑍍𑌯𑌾 𑌲𑍋𑌕𑌨𑌿𑌃𑌸𑍍𑌪𑍃𑌹𑌃 ।
𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌮𑌹𑍀𑌂 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌰𑌾𑌮𑌃 𑌚𑌚𑌾𑌰 𑌹 ॥ 35॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌐𑌲𑌗𑍀𑌤𑌂 𑌨𑌾𑌮 𑌷𑌡𑍍𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 26॥
𑌅𑌥 𑌸𑌪𑍍𑌤𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌚𑌕𑍍𑌷𑍍𑌵 𑌭𑌵𑌤𑍍 𑌆𑌰𑌾𑌧𑌨𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ।
𑌯𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌯𑍇 𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌤𑌰𑍍𑌷𑌭 ॥ 1॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌮𑍁𑌨𑌯𑌃 𑌮𑍁𑌹𑍁𑌃 𑌨𑌿𑌃𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌂 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌨𑌾𑌰𑌦𑌃 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌃 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌿𑌰𑌸𑌃 𑌸𑍁𑌤𑌃 ॥ 2॥
𑌨𑌿𑌃𑌸𑍃𑌤𑌂 𑌤𑍇 𑌮𑍁𑌖𑌾𑌮𑍍𑌭𑍋𑌜𑌾𑌦𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌆𑌹 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌜𑌃 ।
𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌭𑍃𑌗𑍁𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌦𑍇𑌵𑍍𑌯𑍈 𑌚 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌭𑌵𑌃 ॥ 3॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑍈 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌵𑌰𑍍𑌣𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌸𑌮𑍍𑌮𑌤𑌮𑍍 ।
𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌾𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌚 𑌮𑌾𑌨𑌦 ॥ 4॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌕𑌮𑌲𑌪𑌤𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌬𑌨𑍍𑌧𑌵𑌿𑌮𑍋𑌚𑌨𑌮𑍍 ।
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌾𑌯 𑌚 𑌅𑌨𑍁𑌰𑌕𑍍𑌤𑌾𑌯 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰 ॥ 5॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌨𑌹𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌤𑌪𑌾𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌕𑌾𑌣𑍍𑌡𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌤𑌂 𑌵𑌰𑍍𑌣𑌯𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌯𑌥𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ॥ 6॥
𑌵𑍈𑌦𑌿𑌕𑌃 𑌤𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑌃 𑌮𑌿𑌶𑍍𑌰𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌮𑍇 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌿𑌧𑌃 𑌮𑌖𑌃 ।
𑌤𑍍𑌰𑌯𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌈𑌪𑍍𑌸𑌿𑌤𑍇𑌨 𑌏𑌵 𑌵𑌿𑌧𑌿𑌨𑌾 𑌮𑌾𑌂 𑌸𑌮𑌰𑍍𑌚𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 7॥
𑌯𑌦𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌨𑌿𑌗𑌮𑍇𑌨 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌪𑍂𑌰𑍁𑌷𑌃 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌯𑌜𑍇𑌤 𑌮𑌾𑌂 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌤𑌤𑍍 𑌨𑌿𑌬𑍋𑌧 𑌮𑍇 ॥ 8॥
𑌅𑌰𑍍𑌚𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌥𑌣𑍍𑌡𑌿𑌲𑍇 𑌅𑌗𑍍𑌨𑍗 𑌵𑌾 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍇 𑌵𑌾 𑌅𑌪𑍍𑌸𑍁 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌃 ।
𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌗𑍁𑌰𑍁𑌂 𑌮𑌾𑌂 𑌅𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 ॥ 9॥
𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑍀𑌤 𑌧𑍗𑌤𑌦𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 ।
𑌉𑌭𑌯𑍈𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌚 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌮𑍃𑌦𑍍𑌗𑍍𑌰𑌹𑌣𑌾𑌦𑌿𑌨𑌾 ॥ 10॥
𑌸𑌨𑍍𑌧𑍍𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿 𑌆𑌦𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌵𑍇𑌦𑍇𑌨 𑌅𑌚𑍋𑌦𑌿𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌮𑍇 ।
𑌪𑍂𑌜𑌾𑌂 𑌤𑍈𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌮𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌸𑌙𑍍𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌪𑌾𑌵𑌨𑍀𑌮𑍍 ॥ 11॥
𑌶𑍈𑌲𑍀 𑌦𑌾𑌰𑍁𑌮𑌯𑍀 𑌲𑍗𑌹𑍀 𑌲𑍇𑌪𑍍𑌯𑌾 𑌲𑍇𑌖𑍍𑌯𑌾 𑌚 𑌸𑍈𑌕𑌤𑍀 ।
𑌮𑌨𑍋𑌮𑌯𑍀 𑌮𑌣𑌿𑌮𑌯𑍀 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌮𑌾 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌵𑌿𑌧𑌾 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌾 ॥ 12॥
𑌚𑌲 𑌅𑌚𑌲 𑌇𑌤𑌿 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾 𑌜𑍀𑌵𑌮𑌨𑍍𑌦𑌿𑌰𑌮𑍍 ।
𑌉𑌦𑍍𑌵𑌾𑌸 𑌆𑌵𑌾𑌹𑌨𑍇 𑌨 𑌸𑍍𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌰𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌨𑍇 ॥ 13॥
𑌅𑌸𑍍𑌥𑌿𑌰𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌥𑌣𑍍𑌡𑌿𑌲𑍇 𑌤𑍁 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌦𑍍𑌵𑌯𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌨𑌪𑌨𑌂 𑌤𑍁 𑌅𑌵𑌿𑌲𑍇𑌪𑍍𑌯𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌪𑌰𑌿𑌮𑌾𑌰𑍍𑌜𑌨𑌮𑍍 ॥ 14॥
𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌯𑌾𑌗𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌮𑌾𑌦𑌿𑌷𑍁 𑌅𑌮𑌾𑌯𑌿𑌨𑌃 ।
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌚 𑌯𑌥𑌾𑌲𑌬𑍍𑌧𑍈𑌃 𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌚 𑌏𑌵 𑌹𑌿 ॥ 15॥
𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨 𑌅𑌲𑌙𑍍𑌕𑌰𑌣𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌤𑍁 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 ।
𑌸𑍍𑌥𑌣𑍍𑌡𑌿𑌲𑍇 𑌤𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌵𑌿𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌵𑌹𑍍𑌨𑍗 𑌆𑌜𑍍𑌯𑌪𑍍𑌲𑍁𑌤𑌂 𑌹𑌵𑌿𑌃 ॥ 16॥
𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑍇 𑌚 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌰𑍍𑌹𑌣𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌸𑌲𑌿𑌲𑍇 𑌸𑌲𑌿𑌲 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌉𑌪𑌾𑌹𑍃𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌷𑍍𑌠𑌂 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌮𑌮 𑌵𑌾𑌰𑌿 𑌅𑌪𑌿 ॥ 17॥
𑌭𑍂𑌰𑍍𑌯𑌪𑌿 𑌅𑌭𑌕𑍍𑌤 𑌉𑌪𑌹𑍃𑌤𑌂 𑌨 𑌮𑍇 𑌤𑍋𑌷𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑍇 ।
𑌗𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌧𑍂𑌪𑌃 𑌸𑍁𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌦𑍀𑌪𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌨 𑌆𑌦𑍍𑌯 𑌚 𑌕𑌿𑌂 𑌪𑍁𑌨𑌃 ॥ 18॥
𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌭𑍃𑌤𑌸𑌮𑍍𑌭𑌾𑌰𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍 𑌦𑌰𑍍𑌭𑍈𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌿𑌤 𑌆𑌸𑌨𑌃 ।
𑌆𑌸𑍀𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍 𑌉𑌦𑌕𑍍 𑌵𑌾 𑌅𑌰𑍍𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌥 𑌸𑌮𑍍𑌮𑍁𑌖𑌃 ॥ 19॥
𑌕𑍃𑌤𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌨𑍍𑌯𑌾𑌸𑌾𑌂 𑌮𑌦𑌰𑍍𑌚𑌾𑌂 𑌪𑌾𑌣𑌿𑌨𑌾 𑌮𑍃𑌜𑍇𑌤𑍍 ।
𑌕𑌲𑌶𑌂 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑌣𑍀𑌯𑌂 𑌚 𑌯𑌥𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌸𑌾𑌧𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 20॥
𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌦𑍇𑌵𑌯𑌜𑌨𑌂 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌿 𑌅𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌤𑍈𑌃 𑌤𑍈𑌃 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌚 𑌸𑌾𑌧𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 21॥
𑌪𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌅𑌰𑍍𑌘 𑌆𑌚𑌮𑌨𑍀𑌯𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌤𑍍𑌰𑍀𑌣𑌿 𑌪𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌦𑍈𑌶𑌿𑌕𑌃 ।
𑌹𑍃𑌦𑌾 𑌶𑍀𑌰𑍍𑌷𑍍𑌣𑌾 𑌅𑌥 𑌶𑌿𑌖𑌯𑌾 𑌗𑌾𑌯𑌤𑍍𑌰𑍍𑌯𑌾 𑌚 𑌅𑌭𑌿𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥
22॥
𑌪𑌿𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌵𑌾𑌯𑍁 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿 𑌸𑌂𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇 𑌹𑍃𑌤𑍍𑌪𑌦𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌂 𑌮𑌮 ।
𑌅𑌣𑍍𑌵𑍀𑌂 𑌜𑍀𑌵𑌕𑌲𑌾𑌂 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌨𑌾𑌦 𑌅𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌭𑌾𑌵𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 23॥
𑌤𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌭𑍂𑌤𑌯𑌾 𑌪𑌿𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌪𑍍𑌤𑍇 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍂𑌜𑍍𑌯 𑌤𑌨𑍍𑌮𑌯𑌃 ।
𑌆𑌵𑌾𑌹𑍍𑌯 𑌅𑌰𑍍𑌚 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍁 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌤 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌮𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌪𑍂𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥
24॥
𑌪𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌣 𑌆𑌦𑍀𑌨𑍍 𑌉𑌪𑌚𑌾𑌰𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌚 𑌨𑌵𑌭𑌿𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌸𑌨𑌂 𑌮𑌮 ॥ 25॥
𑌪𑌦𑍍𑌮𑌂 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌦𑌲𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌕𑌰𑍍𑌣𑌿𑌕𑌾𑌕𑍇𑌸𑌰 𑌉𑌜𑍍𑌜𑍍𑌵𑌲𑌮𑍍 ।
𑌉𑌭𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌵𑍇𑌦𑌤𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌾𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌮𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌤𑍁 𑌉𑌭𑌯𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 ॥ 26॥
𑌸𑍁𑌦𑌰𑍍𑌶𑌨𑌂 𑌪𑌾𑌞𑍍𑌚𑌜𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌗𑌦𑌾𑌸𑍀𑌷𑍁𑌧𑌨𑍁𑌃 𑌹𑌲𑌾𑌨𑍍 ।
𑌮𑍁𑌸𑌲𑌂 𑌕𑍗𑌸𑍍𑌤𑍁𑌭𑌂 𑌮𑌾𑌲𑌾𑌂 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌤𑍍𑌸𑌂 𑌚 𑌅𑌨𑍁𑌪𑍂𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 27॥
𑌨𑌨𑍍𑌦𑌂 𑌸𑍁𑌨𑌨𑍍𑌦𑌂 𑌗𑌰𑍁𑌡𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌚𑌣𑍍𑌡𑌂 𑌚𑌣𑍍𑌡𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ।
𑌮𑌹𑌾𑌬𑌲𑌂 𑌬𑌲𑌂 𑌚 𑌏𑌵 𑌕𑍁𑌮𑍁𑌦𑌂 𑌕𑍁𑌮𑍁𑌦𑍇𑌕𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ॥ 28॥
𑌦𑍁𑌰𑍍𑌗𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌨𑌾𑌯𑌕𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌾𑌸𑌂 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌵𑌕𑍍𑌸𑍇𑌨𑌂 𑌗𑍁𑌰𑍂𑌨𑍍 𑌸𑍁𑌰𑌾𑌨𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑍇 𑌸𑍍𑌵𑍇 𑌸𑍍𑌥𑌾𑌨𑍇 𑌤𑍁 𑌅𑌭𑌿𑌮𑍁𑌖𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍂𑌜𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑌣 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 29॥
𑌚𑌨𑍍𑌦𑌨 𑌉𑌶𑍀𑌰 𑌕𑌰𑍍𑌪𑍂𑌰 𑌕𑍁𑌙𑍍𑌕𑍁𑌮 𑌅𑌗𑌰𑍁 𑌵𑌾𑌸𑌿𑌤𑍈𑌃 ।
𑌸𑌲𑌿𑌲𑍈𑌃 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌦𑌾 𑌵𑌿𑌭𑌵𑍇 𑌸𑌤𑌿 ॥ 30॥
𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌣𑌘𑌰𑍍𑌮 𑌅𑌨𑍁𑌵𑌾𑌕𑍇𑌨 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 ।
𑌪𑍗𑌰𑍁𑌷𑍇𑌣 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑍂𑌕𑍍𑌤𑍇𑌨 𑌸𑌾𑌮𑌭𑍀𑌃 𑌰𑌾𑌜𑌨𑌾𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 31॥
𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰 𑌉𑌪𑌵𑍀𑌤 𑌆𑌭𑌰𑌣 𑌪𑌤𑍍𑌰 𑌸𑍍𑌰𑌕𑍍 𑌗𑌨𑍍𑌧 𑌲𑍇𑌪𑌨𑍈𑌃 ।
𑌅𑌲𑌙𑍍𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑍀𑌤 𑌸𑌪𑍍𑌰𑍇𑌮 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌚𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 32॥
𑌪𑌾𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌆𑌚𑌮𑌨𑍀𑌯𑌂 𑌚 𑌗𑌨𑍍𑌧𑌂 𑌸𑍁𑌮𑌨𑌸𑌃 𑌅𑌕𑍍𑌷𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌧𑍂𑌪 𑌦𑍀𑌪 𑌉𑌪𑌹𑌾𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌦𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍇 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌕𑌃 ॥ 33॥
𑌗𑍁𑌡𑌪𑌾𑌯𑌸𑌸𑌰𑍍𑌪𑍀𑌂𑌷𑌿 𑌶𑌷𑍍𑌕𑍁𑌲𑌿 𑌆𑌪𑍂𑌪 𑌮𑍋𑌦𑌕𑌾𑌨𑍍 ।
𑌸𑌂𑌯𑌾𑌵 𑌦𑌧𑌿 𑌸𑍂𑌪𑌾𑌂 𑌚 𑌨𑍈𑌵𑍇𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌤𑌿 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 34॥
𑌅𑌭𑍍𑌯𑌙𑍍𑌗 𑌉𑌨𑍍𑌮𑌰𑍍𑌦𑌨 𑌆𑌦𑌰𑍍𑌶 𑌦𑌨𑍍𑌤𑌧𑍗 𑌅𑌭𑌿𑌷𑍇𑌚𑌨𑌮𑍍 ।
𑌅𑌨𑍍𑌨𑌦𑍍𑌯 𑌗𑍀𑌤 𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾𑌦𑌿 𑌪𑌰𑍍𑌵𑌣𑌿 𑌸𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌉𑌤𑌾𑌨𑍍𑌵𑌹𑌮𑍍 ॥ 35॥
𑌵𑌿𑌧𑌿𑌨𑌾 𑌵𑌿𑌹𑌿𑌤𑍇 𑌕𑍁𑌣𑍍𑌡𑍇 𑌮𑍇𑌖𑌲𑌾𑌗𑌰𑍍𑌤𑌵𑍇𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌂 𑌆𑌧𑌾𑌯 𑌪𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌸𑌮𑍂𑌹𑍇𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌣𑌿𑌨𑌾 𑌉𑌦𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 36॥
𑌪𑌰𑌿𑌸𑍍𑌤𑍀𑌰𑍍𑌯 𑌅𑌥 𑌪𑌰𑍍𑌯𑍁𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌾𑌧𑌾𑌯 𑌯𑌥𑌾𑌵𑌿𑌧𑌿 ।
𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑌣𑍍𑌯𑌾 𑌆𑌸𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌪𑍍𑌰𑍋𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌾𑌗𑍍𑌨𑍗 𑌭𑌾𑌵𑌯𑍇𑌤 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 37॥
𑌤𑌪𑍍𑌤𑌜𑌾𑌮𑍍𑌬𑍂𑌨𑌦𑌪𑍍𑌰𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌶𑌙𑍍𑌖𑌚𑌕𑍍𑌰𑌗𑌦𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌜𑍈𑌃 ।
𑌲𑌸𑌤𑍍 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌭𑍁𑌜𑌂 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌪𑌦𑍍𑌮𑌕𑌿𑌞𑍍𑌜𑌲𑍍𑌕𑌵𑌾𑌸𑌸𑌮𑍍 ॥ 38॥
𑌸𑍍𑌫𑍁𑌰𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌰𑍀𑌟 𑌕𑌟𑌕 𑌕𑌟𑌿𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌵𑌰 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌦𑌮𑍍 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌤𑍍𑌸𑌵𑌕𑍍𑌷𑌸𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌜𑌤𑍍 𑌕𑍗𑌸𑍍𑌤𑍁𑌭𑌂 𑌵𑌨𑌮𑌾𑌲𑌿𑌨𑌮𑍍 ॥ 39॥
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌰𑍍𑌚𑍍𑌯 𑌦𑌾𑌰𑍂𑌣𑌿 𑌹𑌵𑌿𑌷𑌾 𑌅𑌭𑌿𑌘𑍃𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌜𑍍𑌯𑌭𑌾𑌗𑍗 𑌆𑌘𑌾𑌰𑍗 𑌦𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌚 𑌆𑌜𑍍𑌯𑌪𑍍𑌲𑍁𑌤𑌂 𑌹𑌵𑌿𑌃 ॥ 40॥
𑌜𑍁𑌹𑍁𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌮𑍂𑌲𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌷𑍋𑌡𑌶𑌰𑍍𑌚 𑌅𑌵𑌦𑌾𑌨𑌤𑌃 ।
𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌦𑌿𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌯𑌥𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾𑌯𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌿𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌬𑍁𑌧𑌃 ॥ 41॥
𑌅𑌭𑍍𑌯𑌰𑍍𑌚𑍍𑌯 𑌅𑌥 𑌨𑌮𑌸𑍍𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌰𑍍𑌷𑌦𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌬𑌲𑌿𑌂 𑌹𑌰𑍇𑌤𑍍 ।
𑌮𑍂𑌲𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌜𑌪𑍇𑌤𑍍 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌸𑍍𑌮𑌰𑌨𑍍 𑌨𑌾𑌰𑌾𑌯𑌣 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌕𑌮𑍍 ॥ 42॥
𑌦𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌚𑌮𑌨𑌂 𑌉𑌚𑍍𑌛𑍇𑌷𑌂 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌵𑌕𑍍𑌸𑍇𑌨𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌮𑍁𑌖𑌵𑌾𑌸𑌂 𑌸𑍁𑌰𑌭𑌿𑌮𑌤𑍍 𑌤𑌾𑌮𑍍𑌬𑍂𑌲𑌾𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌥 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌯𑍇𑌤𑍍 ॥ 42॥
𑌉𑌪𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍 𑌗𑍃𑌣𑌨𑍍 𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌅𑌭𑌿𑌨𑌯𑌨𑍍 𑌮𑌮 ।
𑌮𑌤𑍍𑌕𑌥𑌾𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌾𑌵𑌯𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍍𑌵𑌨𑍍 𑌮𑍁𑌹𑍂𑌰𑍍𑌤𑌂 𑌕𑍍𑌷𑌣𑌿𑌕𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 ॥ 44।
𑌸𑍍𑌤𑌵𑍈𑌃 𑌉𑌚𑍍𑌚𑌾𑌵𑌚𑍈𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍋𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌪𑍗𑌰𑌾𑌣𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍈𑌃 𑌅𑌪𑌿 ।
𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍀𑌦 𑌭𑌗𑌵𑌨𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌵𑌨𑍍𑌦𑍇𑌤 𑌦𑌣𑍍𑌡𑌵𑌤𑍍 ॥ 45॥
𑌶𑌿𑌰𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌦𑌯𑍋𑌃 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌬𑌾𑌹𑍁𑌭𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌚 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌪𑌰𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌪𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌪𑌾𑌹𑌿 𑌮𑌾𑌂 𑌈𑌶 𑌭𑍀𑌤𑌂 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌗𑍍𑌰𑌹 𑌅𑌰𑍍𑌣𑌵𑌾𑌤𑍍 ॥ 46॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍇𑌷𑌾𑌂 𑌮𑌯𑌾 𑌦𑌤𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌶𑌿𑌰𑌸𑌿 𑌆𑌧𑌾𑌯 𑌸𑌾𑌦𑌰𑌮𑍍 ।
𑌉𑌦𑍍𑌵𑌾𑌸𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌾𑌸𑍍𑌯𑌂 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌷𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌨𑌃 ॥ 47॥
𑌅𑌰𑍍𑌚𑌾𑌦𑌿𑌷𑍁 𑌯𑌦𑌾 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌾 𑌮𑌾𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌚 𑌅𑌰𑍍𑌚𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌹𑌂 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 ॥ 48॥
𑌏𑌵𑌂 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌯𑍋𑌗𑌪𑌥𑍈𑌃 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌵𑍈𑌦𑌿𑌕𑌤𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌕𑍈𑌃 ।
𑌅𑌰𑍍𑌚𑌨𑍍 𑌉𑌭𑌯𑌤𑌃 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿𑌂 𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑌿 𑌅𑌭𑍀𑌪𑍍𑌸𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 49॥
𑌮𑌦𑌰𑍍𑌚𑌾𑌂 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌾𑌪𑍍𑌯 𑌮𑌨𑍍𑌦𑌿𑌰𑌂 𑌕𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌦𑍃𑌢𑌮𑍍 ।
𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪 𑌉𑌦𑍍𑌯𑌾𑌨𑌾𑌨𑌿 𑌰𑌮𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌪𑍂𑌜𑌾 𑌯𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌸𑌵 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑌾𑌨𑍍 ॥ 50॥
𑌪𑍂𑌜𑌾𑌦𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌾𑌹𑌾𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌪𑌰𑍍𑌵𑌸𑍁 𑌅𑌥 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌹𑌮𑍍 ।
𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤𑍍𑌰𑌾𑌪𑌣𑌪𑍁𑌰𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌦𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌷𑍍𑌟𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌇𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 51॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌯𑌾 𑌸𑌾𑌰𑍍𑌵𑌭𑍗𑌮𑌂𑌸𑌦𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌭𑍁𑌵𑌨𑌤𑍍𑌰𑌯𑌮𑍍 ।
𑌪𑍂𑌜𑌾𑌦𑌿𑌨𑌾 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯𑌤𑌾𑌂 𑌇𑌯𑌾𑌤𑍍 ॥ 52॥
𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌨𑍈𑌰𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑌿 ।
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌸𑌃 𑌲𑌭𑌤𑍇 𑌏𑌵𑌂 𑌯𑌃 𑌪𑍂𑌜𑌯𑍇𑌤 𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 53॥
𑌯𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌦𑌤𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌪𑌰𑍈𑌃 𑌦𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌹𑌰𑍇𑌤 𑌸𑍁𑌰𑌵𑌿𑌪𑍍𑌰𑌯𑍋𑌃 ।
𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌸𑌃 𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌡𑍍𑌭𑍁𑌕𑍍 𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌯𑍁𑌤𑌾𑌯𑍁𑌤𑌮𑍍 ॥ 54॥
𑌕𑌰𑍍𑌤𑍁𑌃 𑌚 𑌸𑌾𑌰𑌥𑍇𑌃 𑌹𑍇𑌤𑍋𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌮𑍋𑌦𑌿𑌤𑍁𑌃 𑌏𑌵 𑌚 ।
𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌾𑌂 𑌭𑌾𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌭𑍂𑌯𑌃 𑌭𑍂𑌯𑌸𑌿 𑌤𑌤𑍍𑌫𑌲𑌮𑍍 ॥ 55॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌸𑌪𑍍𑌤𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 27॥
𑌅𑌥 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌵𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌪𑌰𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌨 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌂𑌸𑍇𑌤𑍍 𑌨 𑌗𑌰𑍍𑌹𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌂 𑌏𑌕𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌂 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑍇𑌣 𑌚 ॥ 1॥
𑌪𑌰𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌂𑌸𑌤𑌿 𑌨𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑌿 ।
𑌸𑌃 𑌆𑌶𑍁 𑌭𑍍𑌰𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌥𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌸𑌤𑍍𑌯 𑌅𑌭𑌿𑌨𑌿𑌵𑍇𑌶𑌤𑌃 ॥ 2॥
𑌤𑍈𑌜𑌸𑍇 𑌨𑌿𑌦𑍍𑌰𑌯𑌾 𑌆𑌪𑌨𑍍𑌨𑍇 𑌪𑌿𑌣𑍍𑌡𑌸𑍍𑌥𑌃 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌚𑍇𑌤𑌨𑌃 ।
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌂 𑌵𑌾 𑌤𑌦𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌨𑌾𑌨𑌾𑌰𑍍𑌥𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 ॥ 3॥
𑌕𑌿𑌂 𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌵𑌾 𑌦𑍍𑌵𑍈𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌨𑌃 𑌕𑌿𑌯𑌤𑍍 ।
𑌵𑌾𑌚𑌾 𑌉𑌦𑌿𑌤𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍃𑌤𑌂 𑌮𑌨𑌸𑌾 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑌂 𑌏𑌵 𑌚 ॥ 4॥
𑌛𑌾𑌯𑌾𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌾𑌹𑍍𑌵𑌯𑌾𑌭𑌾𑌸𑌾 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌕𑌾𑌰𑌿𑌣𑌃 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌦𑍇𑌹𑌾𑌦𑌯𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌾𑌃 𑌯𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌆𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌤𑌃 𑌭𑌯𑌮𑍍 ॥ 5॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌏𑌵 𑌤𑌤𑍍 𑌇𑌦𑌂 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌂 𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌸𑍃𑌜𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍁𑌃 ।
𑌤𑍍𑌰𑌾𑌯𑌤𑍇 𑌤𑍍𑌰𑌾𑌤𑌿 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌹𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑍇 𑌹𑌰𑌤𑌿 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃 ॥ 6॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌹𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌸𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌿𑌤𑌃 ।
𑌨𑌿𑌰𑍂𑌪𑌿𑌤𑍇𑌯𑌂 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌿𑌧𑌾 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌮𑍂𑌲𑌾 𑌭𑌾𑌤𑌿𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ।
𑌇𑌦𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌮𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌧𑌿 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌵𑌿𑌧𑌂 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌮𑍍 ॥ 7॥
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌮𑌦𑍁𑌦𑌿𑌤𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌨𑍈𑌪𑍁𑌣𑌮𑍍 ।
𑌨 𑌨𑌿𑌨𑍍𑌦𑌤𑌿 𑌨 𑌚 𑌸𑍍𑌤𑍗𑌤𑌿 𑌲𑍋𑌕𑍇 𑌚𑌰𑌤𑌿 𑌸𑍂𑌰𑍍𑌯𑌵𑌤𑍍 ॥ 8॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷𑍇𑌣 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌨𑌿𑌗𑌮𑍇𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌂𑌵𑌿𑌦𑌾 ।
𑌆𑌦𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌵𑌤𑍍 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌨𑌿𑌃𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌵𑌿𑌚𑌰𑍇𑌤𑍍 𑌇𑌹 ॥ 9॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌨 𑌏𑌵 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌨 𑌦𑍇𑌹𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍃𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌯𑍋𑌃 ।
𑌅𑌨𑌾𑌤𑍍𑌮𑌸𑍍𑌵𑌦𑍃𑌶𑍋𑌃 𑌈𑌶 𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌲𑌭𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 10॥
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌯𑌃 𑌅𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌶𑍁𑌦𑍍𑌧𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌨𑌾𑌵𑍃𑌤𑌃 ।
𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌵𑌤𑍍 𑌦𑌾𑌰𑍁𑌵𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌹𑌃 𑌕𑌸𑍍𑌯 𑌇𑌹 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌃 ॥ 11॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌹 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑍈𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌕𑌰𑍍𑌷𑌣𑌮𑍍 ।
𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌫𑌲𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌵𑍇𑌕𑌿𑌨𑌃 ॥ 12॥
𑌅𑌰𑍍𑌥𑍇 𑌹𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑍇 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌨 𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 ।
𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌷𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌵𑌪𑍍𑌨𑍇 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥 𑌆𑌗𑌮𑌃 𑌯𑌥𑌾 ॥ 13॥
𑌯𑌥𑌾 𑌹𑌿 𑌅𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌸𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌵𑌾𑌪𑌃 𑌬𑌹𑍁 𑌅𑌨𑌰𑍍𑌥𑌭𑍃𑌤𑍍 ।
𑌸𑌃 𑌏𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌸𑍍𑌯 𑌨 𑌵𑍈 𑌮𑍋𑌹𑌾𑌯 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑍇 ॥ 14॥
𑌶𑍋𑌕 𑌹𑌰𑍍𑌷 𑌭𑌯 𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧 𑌲𑍋𑌭 𑌮𑍋𑌹 𑌸𑍍𑌪𑍃𑌹𑌾𑌦𑌯𑌃 ।
𑌅𑌹𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍃𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑍇 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌚 𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ॥ 15॥
𑌦𑍇𑌹 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣 𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌭𑌿𑌮𑌾𑌨𑌃
𑌜𑍀𑌵𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌗𑍁𑌣𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 ।
𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌉𑌰𑍁𑌧𑌾 𑌇𑌵 𑌗𑍀𑌤𑌃
𑌸𑌂𑌸𑌾𑌰𑌃 𑌆𑌧𑌾𑌵𑌤𑌿 𑌕𑌾𑌲𑌤𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌃 ॥ 16॥
𑌅𑌮𑍂𑌲𑌂 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌬𑌹𑍁𑌰𑍂𑌪 𑌰𑍂𑌪𑌿𑌤𑌂
𑌮𑌨𑍋𑌵𑌚𑌃𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌶𑌰𑍀𑌰𑌕𑌰𑍍𑌮 ।
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌾𑌸𑌿𑌨𑌾 𑌉𑌪𑌾𑌸𑌨𑌯𑌾 𑌶𑌿𑌤𑍇𑌨
𑌛𑌿𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑍁𑌨𑌿𑌃 𑌗𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌚𑌰𑌤𑌿 𑌅𑌤𑍃𑌷𑍍𑌣𑌃 ॥ 17॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌵𑍇𑌕𑌃 𑌨𑌿𑌗𑌮𑌃 𑌤𑌪𑌃 𑌚
𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌐𑌤𑌿𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌥 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑌮𑍍 ।
𑌆𑌦𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌯𑍋𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌯𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌕𑍇𑌵𑌲𑌮𑍍
𑌕𑌾𑌲𑌃 𑌚 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌚 𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌮𑌧𑍍𑌯𑍇 ॥ 18॥
𑌯𑌥𑌾 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌪𑍁𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍
𑌪𑌶𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍 𑌚 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌮𑌯𑌸𑍍𑌯 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌮𑌧𑍍𑌯𑍇 𑌵𑍍𑌯𑌵𑌹𑌾𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑌮𑍍
𑌨𑌾𑌨𑌾𑌪𑌦𑍇𑌶𑍈𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌦𑍍𑌵𑌤𑍍 ॥ 19॥
𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌵𑌸𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌙𑍍𑌗
𑌗𑍁𑌣𑌤𑍍𑌰𑌯𑌂 𑌕𑌾𑌰𑌣 𑌕𑌾𑌰𑍍𑌯 𑌕𑌰𑍍𑌤𑍃 ।
𑌸𑌮𑌨𑍍𑌵𑌯𑍇𑌨 𑌵𑍍𑌯𑌤𑌿𑌰𑍇𑌕𑌤𑌃 𑌚
𑌯𑍇𑌨 𑌏𑌵 𑌤𑍁𑌰𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 20॥
𑌨 𑌯𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌰𑌸𑍍𑌤𑌾𑌤𑍍 𑌉𑌤 𑌯𑌤𑍍 𑌨 𑌪𑌶𑍍𑌚𑌾𑌤𑍍
𑌮𑌧𑍍𑌯𑍇 𑌚 𑌤𑌤𑍍 𑌨 𑌵𑍍𑌯𑌪𑌦𑍇𑌶𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌮𑍍 ।
𑌭𑍂𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌂 𑌚 𑌪𑌰𑍇𑌣 𑌯𑌦𑍍𑌯𑌤𑍍
𑌤𑌤𑍍 𑌏𑌵 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌇𑌤𑌿 𑌮𑍇 𑌮𑌨𑍀𑌷𑌾 ॥ 21॥
𑌅𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌵𑌭𑌾𑌸𑌤𑍇 𑌯𑌃
𑌵𑍈𑌕𑌾𑌰𑌿𑌕𑌃 𑌰𑌾𑌜𑌸𑌸𑌰𑍍𑌗𑌃 𑌏𑌷𑌃 ।
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌭𑌾𑌤𑌿
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌅𑌰𑍍𑌥 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌵𑌿𑌕𑌾𑌰 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌮𑍍 ॥ 22॥
𑌏𑌵𑌂 𑌸𑍍𑌫𑍁𑌟𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌿𑌵𑍇𑌕𑌹𑍇𑌤𑍁𑌭𑌿𑌃
𑌪𑌰𑌾𑌪𑌵𑌾𑌦𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌶𑌾𑌰𑌦𑍇𑌨 ।
𑌛𑌿𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌨𑍍𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌉𑌪𑌾𑌰𑌮𑍇𑌤
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌨𑌨𑍍𑌦𑌤𑍁𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌅𑌖𑌿𑌲 𑌕𑌾𑌮𑍁𑌕𑍇𑌭𑍍𑌯𑌃 ॥ 23॥
𑌨 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌵𑌪𑍁𑌃 𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌿𑌵𑌂 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌣𑌿
𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌸𑍁𑌃 𑌵𑌾𑌯𑍁𑌜𑌲𑌂 𑌹𑍁𑌤𑌾𑌶𑌃 ।
𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌨𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌧𑌿𑌷𑌣𑌾 𑌚 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍
𑌅𑌹𑌙𑍍𑌕𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌖𑌂 𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑍈𑌃 𑌕𑌃 𑌕𑌰𑌣𑍈𑌃 𑌗𑍁𑌣𑌾𑌤𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃
𑌗𑍁𑌣𑌃 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌮𑌤𑍍𑌸𑍁𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌧𑌾𑌮𑍍𑌨𑌃 ।
𑌵𑌿𑌕𑍍𑌷𑌿𑌪𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑍈𑌃 𑌉𑌤 𑌕𑌿𑌂 𑌨 𑌦𑍂𑌷𑌣𑌮𑍍
𑌘𑌨𑍈𑌃 𑌉𑌪𑍇𑌤𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌗𑌤𑍈𑌃 𑌰𑌵𑍇𑌃 𑌕𑌿𑌮𑍍 ॥ 25॥
𑌯𑌥𑌾 𑌨𑌭𑌃 𑌵𑌾𑌯𑍁 𑌅𑌨𑌲 𑌅𑌮𑍍𑌬𑍁 𑌭𑍂 𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃
𑌗𑌤𑌾𑌗𑌤𑍈𑌃 𑌵𑌰𑍍𑌤𑍁𑌗𑍁𑌣𑍈𑌃 𑌨 𑌸𑌜𑍍𑌜𑌤𑍇 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌅𑌕𑍍𑌷𑌰𑌂 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵 𑌰𑌜𑌃 𑌤𑌮𑌃 𑌮𑌲𑍈𑌃
𑌅𑌹𑌮𑍍𑌮𑌤𑍇𑌃 𑌸𑌂𑌸𑍃𑌤𑌿𑌹𑍇𑌤𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌪𑌰𑌮𑍍 ॥ 26॥
𑌤𑌥𑌾𑌪𑌿 𑌸𑌙𑍍𑌗𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌵𑌰𑍍𑌜𑌨𑍀𑌯𑌃
𑌗𑍁𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌾𑌯𑌾𑌰𑌚𑌿𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 ।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌯𑍋𑌗𑍇𑌨 𑌦𑍃𑌢𑍇𑌨 𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍
𑌰𑌜𑌃 𑌨𑌿𑌰𑌸𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌮𑌨𑌃𑌕𑌷𑌾𑌯𑌃 ॥ 27॥
𑌯𑌥𑌾 𑌆𑌮𑌯𑌃 𑌅𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌚𑌿𑌕𑌿𑌤𑍍𑌸𑌿𑌤𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌮𑍍
𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌸𑌨𑍍𑌤𑍁𑌦𑌤𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌰𑍋𑌹𑌨𑍍 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌮𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌕𑍍𑌵 𑌕𑌷𑌯 𑌕𑌰𑍍𑌮
𑌕𑍁𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌧𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌸𑌙𑍍𑌗𑌮𑍍 ॥ 28॥
𑌕𑍁𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌯𑍇 𑌵𑌿𑌹𑌿𑌤 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌾𑌯𑍈𑌃
𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌭𑍂𑌤𑍈𑌃 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌦𑌶 𑌉𑌪𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑍈𑌃 ।
𑌤𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌕𑍍𑌤𑌨 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌾𑌸𑌬𑌲𑍇𑌨 𑌭𑍂𑌯𑌃
𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌨 𑌤𑍁 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌤𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑌮𑍍 ॥ 29॥
𑌕𑌰𑍋𑌤𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮 𑌕𑍍𑌰𑌿𑌯𑌤𑍇 𑌚 𑌜𑌨𑍍𑌤𑍁𑌃
𑌕𑍇𑌨𑌾𑌪𑌿 𑌅𑌸𑍗 𑌚𑍋𑌦𑌿𑌤𑌃 𑌆𑌨𑌿𑌪𑌾𑌤𑌾𑌤𑍍 ।
𑌨 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌪𑍍𑌰𑌕𑍃𑌤𑍗 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌃 𑌅𑌪𑌿
𑌨𑌿𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤 𑌤𑍃𑌷𑍍𑌣𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍁𑌖 𑌅𑌨𑍁𑌭𑍂𑌤𑍍𑌯𑌾 ॥ 30॥
𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌆𑌸𑍀𑌨𑌂 𑌉𑌤 𑌵𑍍𑌰𑌜𑌨𑍍𑌤𑌮𑍍
𑌶𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌉𑌕𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌦𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌨𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌵𑌭𑌾𑌵𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌇𑌹𑌮𑌾𑌨𑌮𑍍
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑍍𑌥𑌮𑌤𑌿𑌃 𑌨 𑌵𑍇𑌦 ॥ 31॥
𑌯𑌦𑌿 𑌸𑍍𑌮 𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌿 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯 𑌅𑌥
𑌨𑌾𑌨𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 ।
𑌨 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌵𑌸𑍍𑌤𑍁𑌤𑌯𑌾 𑌮𑌨𑍀𑌷𑍀
𑌸𑍍𑌵𑌾𑌪𑍍𑌨𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌤𑌿𑌰𑍋𑌦𑌧𑌾𑌨𑌮𑍍 ॥ 32॥
𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤𑌂 𑌗𑍁𑌣𑌕𑌰𑍍𑌮𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌮𑍍
𑌅𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌅𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌙𑍍𑌗 ।
𑌨𑌿𑌵𑌰𑍍𑌤𑌤𑍇 𑌤𑌤𑍍 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌈𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 𑌏𑌵
𑌨 𑌗𑍃𑌹𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌨 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌿𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾 ॥ 33॥
𑌯𑌥𑌾 𑌹𑌿 𑌭𑌾𑌨𑍋𑌃 𑌉𑌦𑌯𑌃 𑌨𑍃𑌚𑌕𑍍𑌷𑍁𑌷𑌾𑌮𑍍
𑌤𑌮𑌃 𑌨𑌿𑌹𑌨𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌤𑍁 𑌸𑌦𑍍𑌵𑌿𑌧𑌤𑍍𑌤𑍇 ।
𑌏𑌵𑌂 𑌸𑌮𑍀𑌕𑍍𑌷𑌾 𑌨𑌿𑌪𑍁𑌣𑌾 𑌸𑌤𑍀 𑌮𑍇
𑌹𑌨𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌤𑌮𑌿𑌸𑍍𑌰𑌂 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌸𑍍𑌯 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑍇𑌃 ॥ 34॥
𑌏𑌷𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌞𑍍𑌜𑍍𑌯𑍋𑌤𑌿𑌃 𑌅𑌜𑌃 𑌅𑌪𑍍𑌰𑌮𑍇𑌯𑌃
𑌮𑌹𑌾𑌨𑍁𑌭𑍂𑌤𑌿𑌃 𑌸𑌕𑌲𑌾𑌨𑍁𑌭𑍂𑌤𑌿𑌃 ।
𑌏𑌕𑌃 𑌅𑌦𑍍𑌵𑌿𑌤𑍀𑌯𑌃 𑌵𑌚𑌸𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌰𑌾𑌮𑍇
𑌯𑍇𑌨 𑌈𑌶𑌿𑌤𑌾 𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌅𑌸𑌵𑌃 𑌚𑌰𑌨𑍍𑌤𑌿 ॥ 35॥
𑌏𑌤𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌸𑌮𑍍𑌮𑍋𑌹𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌕𑌲𑍍𑌪𑌃 𑌤𑍁 𑌕𑍇𑌵𑌲𑍇 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑍍 𑌨𑍃𑌤𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌅𑌵𑌲𑌮𑍍𑌬𑌃 𑌨 𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌹𑌿 ॥36॥
𑌯𑌤𑍍 𑌨𑌾𑌮 𑌆𑌕𑍃𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌗𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌞𑍍𑌚𑌵𑌰𑍍𑌣𑌂 𑌅𑌬𑌾𑌧𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌵𑍍𑌯𑌰𑍍𑌥𑍇𑌨 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌵𑌾𑌦𑌃 𑌅𑌯𑌂 𑌦𑍍𑌵𑌯𑌂 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌮𑌾𑌨𑌿𑌨𑌾𑌮𑍍 ॥ 37॥
𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌅𑌪𑌕𑍍𑌵𑌯𑍋𑌗𑌸𑍍𑌯 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌤𑌃 𑌕𑌾𑌯𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌥𑌿𑌤𑍈𑌃 ।
𑌉𑌪𑌸𑌰𑍍𑌗𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌹𑌨𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌯𑌂 𑌵𑌿𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌧𑌿𑌃 ॥ 38॥
𑌯𑍋𑌗𑌧𑌾𑌰𑌣𑌯𑌾 𑌕𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌆𑌸𑌨𑍈𑌃 𑌧𑌾𑌰𑌣 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌿𑌤𑍈𑌃 ।
𑌤𑌪𑍋𑌮𑌨𑍍𑌤𑍍𑌰𑍗𑌷𑌧𑍈𑌃 𑌕𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌸𑌰𑍍𑌗𑌾𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌨𑌿𑌰𑍍𑌦𑌹𑍇𑌤𑍍 ॥ 39॥
𑌕𑌾𑌂𑌶𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌮𑌮 𑌅𑌨𑍁𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌨𑌾𑌮𑌸𑌙𑍍𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌨 𑌆𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌯𑍋𑌗𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌅𑌨𑍁𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌵𑌾 𑌹𑌨𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌶𑍁𑌭𑌦𑌾𑌨𑍍 𑌶𑌨𑍈𑌃 ॥ 40॥
𑌕𑍇𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌇𑌮𑌂 𑌧𑍀𑌰𑌾𑌃 𑌸𑍁𑌕𑌲𑍍𑌪𑌂 𑌵𑌯𑌸𑌿 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌰𑌮𑍍 ।
𑌵𑌿𑌧𑌾𑌯 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌧 𑌉𑌪𑌾𑌯𑍈𑌃 𑌅𑌥 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 ॥ 41॥
𑌨 𑌹𑌿 𑌤𑌤𑍍 𑌕𑍁𑌶𑌲𑌾𑌤𑍍 𑌦𑍃𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌆𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌪𑌾𑌰𑍍𑌥𑌕𑌃 ।
𑌅𑌨𑍍𑌤𑌵𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌶𑌰𑍀𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌫𑌲𑌸𑍍𑌯 𑌇𑌵 𑌵𑌨𑌸𑍍𑌪𑌤𑍇𑌃 ॥ 42॥
𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌨𑌿𑌷𑍇𑌵𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌕𑌾𑌯𑌃 𑌚𑍇𑌤𑍍 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑌾𑌂 𑌇𑌯𑌾𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌦𑌧𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨 𑌮𑌤𑌿𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌮𑌤𑍍𑌪𑌰𑌃 ॥ 43॥
𑌯𑍋𑌗𑌚𑌰𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌇𑌮𑌾𑌂 𑌯𑍋𑌗𑍀 𑌵𑌿𑌚𑌰𑌨𑍍 𑌮𑌤𑍍 𑌵𑍍𑌯𑌪𑌾𑌶𑍍𑌰𑌯𑌃 ।
𑌨 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌾𑌯𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌹𑌨𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌨𑌿𑌃𑌸𑍍𑌪𑍃𑌹𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍁𑌖𑌾𑌨𑍁𑌭𑍂𑌃 ॥ 44॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍁𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌪𑌰𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑌨𑌿𑌰𑍍𑌣𑌯𑍋 𑌨𑌾𑌮 𑌅𑌷𑍍𑌟𑌾𑌵𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 28॥
𑌅𑌥 𑌏𑌕𑍋𑌨𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌸𑍁𑌦𑍁𑌸𑍍𑌤𑌰𑌾𑌂 𑌇𑌮𑌾𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌯𑍋𑌗𑌚𑌰𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌅𑌨𑌾𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌸𑌾 𑌪𑍁𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌿𑌹𑍍𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌮𑍇 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌸𑌾 𑌅𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤 ॥ 1॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌯𑌶𑌃 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌡𑌰𑍀𑌕𑌾𑌕𑍍𑌷 𑌯𑍁𑌞𑍍𑌜𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑌃 𑌮𑌨𑌃 ।
𑌵𑌿𑌷𑍀𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌸𑌮𑌾𑌧𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌮𑌨𑍋𑌨𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌕𑌰𑍍𑌶𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 2॥
𑌅𑌥 𑌅𑌤𑌃 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦𑌦𑍁𑌘𑌂 𑌪𑌦𑌾𑌮𑍍𑌬𑍁𑌜𑌮𑍍
𑌹𑌂𑌸𑌾𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌯𑍇𑌰𑌨𑍍 𑌅𑌰𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌲𑍋𑌚𑌨 ।
𑌸𑍁𑌖𑌂 𑌨𑍁 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌵𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌯𑍋𑌗𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃
𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌅𑌮𑍀 𑌵𑌿𑌹𑌤𑌾𑌃 𑌨 𑌮𑌾𑌨𑌿𑌨𑌃 ॥ 3॥
𑌕𑌿𑌂 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌅𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤 𑌤𑌵 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌬𑌨𑍍𑌧𑌃
𑌦𑌾𑌸𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌯𑌶𑌰𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌯𑌤𑍍 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌤𑍍𑌵𑌮𑍍 ।
𑌯𑌃 𑌅𑌰𑍋𑌚𑌯𑌤𑍍𑌸𑌹 𑌮𑍃𑌗𑍈𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌂 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌾𑌣𑌾𑌮𑍍
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌰𑍀𑌟 𑌤𑌟 𑌪𑍀𑌡𑌿𑌤 𑌪𑌾𑌦 𑌪𑍀𑌠𑌃 ॥ 4॥
𑌤𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌅𑌖𑌿𑌲 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌦𑌯𑌿𑌤 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌂 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑌾𑌨𑌾𑌮𑍍
𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌦𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌕𑍃𑌤𑌵𑌿𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌸𑍃𑌜𑍇𑌤 𑌕𑌃 𑌨𑍁 ।
𑌕𑌃 𑌵𑌾 𑌭𑌜𑍇𑌤𑍍 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌯𑍇 𑌅𑌨𑍁 𑌭𑍂𑌤𑍍𑌯𑍈
𑌕𑌿𑌂 𑌵𑌾 𑌭𑌵𑍇𑌤𑍍 𑌨 𑌤𑌵 𑌪𑌾𑌦𑌰𑌜𑍋𑌜𑍁𑌷𑌾𑌂 𑌨𑌃 ॥ 5॥
𑌨 𑌏𑌵 𑌉𑌪𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌪𑌚𑌿𑌤𑌿𑌂 𑌕𑌵𑌯𑌃 𑌤𑌵 𑌈𑌶
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾𑌯𑍁𑌷𑌾 𑌅𑌪𑌿 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌋𑌧𑌮𑍁𑌦𑌃 𑌸𑍍𑌮𑌰𑌨𑍍𑌤𑌃 ।
𑌯𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌤𑌨𑍁𑌭𑍃𑌤𑌾𑌂 𑌅𑌶𑍁𑌭𑌂 𑌵𑌿𑌧𑍁𑌨𑍍𑌵𑌨𑍍
𑌆𑌚𑌾𑌰𑍍𑌯𑌚𑍈𑌤𑍍𑌯𑌵𑌪𑍁𑌷𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌗𑌤𑌂 𑌵𑍍𑌯𑌨𑌕𑍍𑌤𑌿 ॥ 6॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌶𑍁𑌕𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌇𑌤𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑍇𑌨 𑌅𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌰𑌕𑍍𑌤 𑌚𑍇𑌤𑌸𑌾
𑌪𑍃𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌜𑌗𑌤𑍍𑌕𑍍𑌰𑍀𑌡𑌨𑌕𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ।
𑌗𑍃𑌹𑍀𑌤 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑌿𑌤𑍍𑌰𑌯𑌃 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌈𑌶𑍍𑌵𑌰𑌃
𑌜𑌗𑌾𑌦 𑌸𑌪𑍍𑌰𑍇𑌮 𑌮𑌨𑍋𑌹𑌰𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌃 ॥ 7॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌹𑌨𑍍𑌤 𑌤𑍇 𑌕𑌥𑌯𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌿 𑌮𑌮 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍁𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌆𑌚𑌰𑌨𑍍 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑍁𑌂 𑌜𑌯𑌤𑌿 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌜𑌯𑌮𑍍 ॥ 8॥
𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌮𑌦𑌰𑍍𑌥𑌂 𑌶𑌨𑌕𑍈𑌃 𑌸𑍍𑌮𑌰𑌨𑍍 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌅𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤 𑌮𑌨𑌃 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌮𑌤𑍍 𑌧𑌰𑍍𑌮 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌮𑌨𑍋𑌰𑌤𑌿𑌃 ॥ 9॥
𑌦𑍇𑌶𑌾𑌨𑍍 𑌪𑍁𑌣𑍍𑌯𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌯𑍇𑌤 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤𑍈𑌃 𑌸𑌾𑌧𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌦𑍇𑌵 𑌆𑌸𑍁𑌰 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌕𑍍𑌤 𑌆𑌚𑌰𑌿𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 ॥ 10॥
𑌪𑍃𑌥𑌕𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌰𑍇𑌣 𑌵𑌾 𑌮𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌰𑍍𑌵𑌯𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌮𑌹𑍋𑌤𑍍𑌸𑌵𑌾𑌨𑍍 ।
𑌕𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌗𑍀𑌤𑌨𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌆𑌦𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌰𑌾𑌜 𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 11॥
𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌬𑌹𑌿𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌪𑌾𑌵𑍃𑌤𑌮𑍍 ।
𑌈𑌕𑍍𑌷𑍇𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌯𑌥𑌾 𑌖𑌂 𑌅𑌮𑌲 𑌆𑌶𑌯𑌃 ॥ 12॥
𑌇𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌿 𑌭𑍂𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑍇𑌨 𑌮𑌹𑌾𑌦𑍍𑌯𑍁𑌤𑍇 ।
𑌸𑌭𑌾𑌜𑌯𑌨𑍍 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌕𑍇𑌵𑌲𑌂 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑌃 ॥ 13॥
𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑍇 𑌪𑍁𑌲𑍍𑌕𑌸𑍇 𑌸𑍍𑌤𑍇𑌨𑍇 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍍𑌯𑍇 𑌅𑌰𑍍𑌕𑍇 𑌸𑍍𑌫𑍁𑌲𑌿𑌙𑍍𑌗𑌕𑍇 ।
𑌅𑌕𑍍𑌰𑍂𑌰𑍇 𑌕𑍍𑌰𑍂𑌰𑌕𑍇 𑌚 𑌏𑌵 𑌸𑌮𑌦𑍃𑌕𑍍 𑌪𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌃 𑌮𑌤𑌃 ॥ 14॥
𑌨𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌭𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌂 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌂 𑌪𑍁𑌂𑌸𑌃 𑌭𑌾𑌵𑌯𑌤𑌃 𑌅𑌚𑌿𑌰𑌾𑌤𑍍 ।
𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌧𑌾 𑌅𑌸𑍂𑌯𑌾 𑌤𑌿𑌰𑌸𑍍𑌕𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌸𑌾𑌹𑌙𑍍𑌕𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌵𑌿𑌯𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌹𑌿 ॥ 15॥
𑌵𑌿𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌸𑍍𑌮𑌯𑌮𑌾𑌨𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌦𑍃𑌶𑌂 𑌵𑍍𑌰𑍀𑌡𑌾𑌂 𑌚 𑌦𑍈𑌹𑌿𑌕𑍀𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌣𑌮𑍇𑌤𑍍 𑌦𑌣𑍍𑌡𑌵𑌤𑍍 𑌭𑍂𑌮𑍗 𑌆𑌶𑍍𑌵 𑌚𑌾𑌣𑍍𑌡𑌾𑌲 𑌗𑍋 𑌖𑌰𑌮𑍍 ॥ 16॥
𑌯𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌨 𑌉𑌪𑌜𑌾𑌯𑌤𑍇 ।
𑌤𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌏𑌵𑌂 𑌉𑌪𑌾𑌸𑍀𑌤 𑌵𑌾𑌙𑍍 𑌮𑌨 𑌕𑌾𑌯 𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 17॥
𑌸𑌰𑍍𑌵𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾𑌤𑍍𑌮𑌕𑌂 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌮𑌨𑍀𑌷𑌯𑌾 ।
𑌪𑌰𑌿𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌉𑌪𑌰𑌮𑍇𑌤𑍍 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌤𑌃 𑌮𑍁𑌕𑍍𑌤 𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 ॥ 18॥
𑌅𑌯𑌂 𑌹𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌕𑌲𑍍𑌪𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌧𑍍𑌰𑍀𑌚𑍀𑌨𑌃 𑌮𑌤𑌃 𑌮𑌮 ।
𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌵𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌮𑌨𑍋𑌵𑌾𑌕𑍍𑌕𑌾𑌯𑌵𑍃𑌤𑍍𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 19॥
𑌨 𑌹𑌿 𑌅𑌙𑍍𑌗 𑌉𑌪𑌕𑍍𑌰𑌮𑍇 𑌧𑍍𑌵𑌂𑌸𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌧𑌰𑍍𑌮𑌸𑍍𑌯 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌅𑌣𑍁 𑌅𑌪𑌿 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌵𑍍𑌯𑌵𑌸𑌿𑌤𑌃 𑌸𑌮𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑍁𑌣𑌤𑍍𑌵𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌾𑌶𑌿𑌷𑌃 ॥ 20॥
𑌯𑌃 𑌯𑌃 𑌮𑌯𑌿 𑌪𑌰𑍇 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌕𑌲𑍍𑌪𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌨𑌿𑌷𑍍𑌫𑌲𑌾𑌯 𑌚𑍇𑌤𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌆𑌯𑌾𑌸𑌃 𑌨𑌿𑌰𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌭𑌯𑌾𑌦𑍇𑌃 𑌇𑌵 𑌸𑌤𑍍𑌤𑍍𑌮 ॥ 21॥
𑌏𑌷𑌾 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌮𑌤𑌾𑌂 𑌬𑍁𑌦𑍍𑌧𑌿𑌃 𑌮𑌨𑍀𑌷𑌾 𑌚 𑌮𑌨𑍀𑌷𑌿𑌣𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌨𑍃𑌤𑍇𑌨 𑌇𑌹 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌆𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌮𑌾 𑌅𑌮𑍃𑌤𑌮𑍍 ॥ 22॥
𑌏𑌷 𑌤𑍇 𑌅𑌭𑌿𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌸𑍍𑌨𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌵𑌾𑌦𑌸𑍍𑌯 𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌹𑌃 ।
𑌸𑌮𑌾𑌸𑌵𑍍𑌯𑌾𑌸𑌵𑌿𑌧𑌿𑌨𑌾 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌗𑌮𑌃 ॥ 23॥
𑌅𑌭𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌣𑌶𑌃 𑌤𑍇 𑌗𑌦𑌿𑌤𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌂 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌪𑌷𑍍𑌟𑌯𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌮𑌤𑍍 ।
𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑍇𑌤 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌃 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌸𑌂𑌶𑌯𑌃 ॥ 24॥
𑌸𑍁𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌂 𑌤𑌵 𑌪𑍍𑌰𑌶𑍍𑌨𑌂 𑌮𑌯𑌾 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌪𑌿 𑌧𑌾𑌰𑌯𑍇𑌤𑍍 ।
𑌸𑌨𑌾𑌤𑌨𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯𑌂 𑌪𑌰𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌅𑌧𑌿𑌗𑌚𑍍𑌛𑌤𑌿 ॥ 25॥
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌮𑌮 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌮𑍍𑌪𑍍𑌰𑌦𑌦𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌸𑍁𑌪𑍁𑌷𑍍𑌕𑌲𑌮𑍍 ।
𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌹𑌂 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌦𑌾𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌦𑌦𑌾𑌮𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 ॥ 26॥
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌮𑌧𑍀𑌯𑍀𑌤 𑌪𑌵𑌿𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌂 𑌶𑍁𑌚𑌿 ।
𑌸𑌃 𑌪𑍂𑌯𑍇𑌤 𑌅𑌹𑌃 𑌅𑌹𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌦𑍀𑌪𑍇𑌨 𑌦𑌰𑍍𑌶𑌯𑌨𑍍 ॥ 27॥
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌵𑍍𑌯𑌗𑍍𑌰𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌣𑍁𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌨𑌰𑌃 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌂 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 𑌨 𑌸𑌃 𑌬𑌧𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 28॥
𑌅𑌪𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌸𑌖𑍇 𑌸𑌮𑌵𑌧𑌾𑌰𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌅𑌪𑌿 𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌗𑌤𑌃 𑌮𑍋𑌹𑌃 𑌶𑍋𑌕𑌃 𑌚 𑌅𑌸𑍗 𑌮𑌨𑍋𑌭𑌵𑌃 ॥ 29॥
𑌨 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾 𑌦𑌾𑌮𑍍𑌭𑌿𑌕𑌾𑌯 𑌨𑌾𑌸𑍍𑌤𑌿𑌕𑌾𑌯 𑌶𑌠𑌾𑌯 𑌚 ।
𑌅𑌶𑍁𑌶𑍍𑌰𑍂𑌷𑍋𑌃 𑌅𑌭𑌕𑍍𑌤𑌾𑌯 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌨𑍀𑌤𑌾𑌯 𑌦𑍀𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 30॥
𑌏𑌤𑍈𑌃 𑌦𑍋𑌷𑍈𑌃 𑌵𑌿𑌹𑍀𑌨𑌾𑌯 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌣𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌿𑌯𑌾𑌯 𑌚 ।
𑌸𑌾𑌧𑌵𑍇 𑌶𑍁𑌚𑌯𑍇 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌶𑍂𑌦𑍍𑌰 𑌯𑍋𑌷𑌿𑌤𑌾𑌮𑍍 ॥ 31॥
𑌨 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌜𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌸𑍋𑌃 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌅𑌵𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ।
𑌪𑍀𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌪𑍀𑌯𑍂𑌷𑌂 𑌅𑌮𑍃𑌤𑌂 𑌪𑌾𑌤𑌵𑍍𑌯𑌂 𑌨 𑌅𑌵𑌶𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 32॥
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑍇 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌣𑌿 𑌯𑍋𑌗𑍇 𑌚 𑌵𑌾𑌰𑍍𑌤𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌦𑌣𑍍𑌡𑌧𑌾𑌰𑌣𑍇 ।
𑌯𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌥𑌃 𑌨𑍃𑌣𑌾𑌂 𑌤𑌾𑌤 𑌤𑌾𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌤𑍇 𑌅𑌹𑌂 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌵𑌿𑌧𑌃 ॥ 33॥
𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌯𑌦𑌾 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤 𑌸𑌮𑌸𑍍𑌤𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾
𑌨𑌿𑌵𑍇𑌦𑌿𑌤𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌵𑌿𑌚𑌿𑌕𑍀𑌰𑍍𑌷𑌿𑌤𑌃 𑌮𑍇 ।
𑌤𑌦𑌾 𑌅𑌮𑍃𑌤𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌤𑌿𑌪𑌦𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃
𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌭𑍂𑌯𑌾𑌯 𑌚 𑌕𑌲𑍍𑌪𑌤𑍇 𑌵𑍈 ॥ 34॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌶𑍁𑌕𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌃 𑌏𑌵𑌂 𑌆𑌦𑌰𑍍𑌶𑌿𑌤 𑌯𑍋𑌗𑌮𑌾𑌰𑍍𑌗𑌃
𑌤𑌦𑌾 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮 𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕𑌵𑌚𑌃 𑌨𑌿𑌶𑌮𑍍𑌯 ।
𑌬𑌦𑍍𑌧 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍀𑌤𑌿 𑌉𑌪𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧 𑌕𑌣𑍍𑌠𑌃
𑌨 𑌕𑌿𑌞𑍍𑌚𑌿𑌤𑍍 𑌊𑌚𑍇𑌃 𑌅𑌶𑍍𑌰𑍁 𑌪𑌰𑌿𑌪𑍍𑌲𑍁𑌤 𑌅𑌕𑍍𑌷𑌃 ॥ 35॥
𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌭𑍍𑌯 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌯 𑌅𑌵𑌘𑍂𑌰𑍍𑌣𑌮𑍍
𑌧𑍈𑌰𑍍𑌯𑍇𑌣 𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍 𑌬𑌹𑍁 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌃 ।
𑌕𑍃𑌤𑌾𑌞𑍍𑌜𑌲𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹 𑌯𑌦𑍁𑌪𑍍𑌰𑌵𑍀𑌰𑌮𑍍
𑌶𑍀𑌰𑍍𑌷𑍍𑌣𑌾 𑌸𑍍𑌪𑍃𑌶𑌨𑍍 𑌤𑌤𑍍 𑌚𑌰𑌣 𑌅𑌰𑌵𑌿𑌨𑍍𑌦𑌮𑍍 ॥ 36॥
𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌵𑌿𑌦𑍍𑌰𑌾𑌵𑌿𑌤𑌃 𑌮𑍋𑌹 𑌮𑌹𑌾 𑌅𑌨𑍍𑌧𑌕𑌾𑌰𑌃
𑌯𑌃 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌮𑍇 𑌤𑌵 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌧𑌾𑌨𑌾𑌤𑍍 ।
𑌵𑌿𑌭𑌾𑌵𑌸𑍋𑌃 𑌕𑌿𑌂 𑌨𑍁 𑌸𑌮𑍀𑌪𑌗𑌸𑍍𑌯
𑌶𑍀𑌤𑌂 𑌤𑌮𑌃 𑌭𑍀𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌭𑌵𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌅𑌜 𑌅𑌦𑍍𑌯 ॥ 37॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌰𑍍𑌪𑌿𑌤𑌃 𑌮𑍇 𑌭𑌵𑌤𑌾 𑌅𑌨𑍁𑌕𑌮𑍍𑌪𑌿𑌨𑌾
𑌭𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾𑌯 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌮𑌯𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌦𑍀𑌪𑌃 ।
𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌜𑍍𑌞𑌃 𑌤𑌵 𑌪𑌾𑌦𑌮𑍂𑌲𑌮𑍍
𑌕𑌃 𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍 𑌸𑌮𑍀𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌶𑌰𑌣𑌂 𑌤𑍍𑌵𑌦𑍀𑌯𑌮𑍍 ॥ 38॥
𑌵𑍃𑌕𑍍𑌣𑌃 𑌚 𑌮𑍇 𑌸𑍁𑌦𑍃𑌢𑌃 𑌸𑍍𑌨𑍇𑌹𑌪𑌾𑌶𑌃
𑌦𑌾𑌶𑌾𑌰𑍍𑌹 𑌵𑍃𑌷𑍍𑌣𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌧𑌕 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌤𑍇𑌷𑍁 ।
𑌪𑍍𑌰𑌸𑌾𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌵𑌿𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌯𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾
𑌸𑍍𑌵𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌹𑌿 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌸𑍁𑌬𑍋𑌧 𑌹𑍇𑌤𑌿𑌨𑌾 ॥ 39॥
𑌨𑌮𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍁 𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌯𑍋𑌗𑌿𑌨𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌪𑌨𑍍𑌨𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌶𑌾𑌧𑌿 𑌮𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌚𑌰𑌣 𑌅𑌮𑍍𑌭𑍋𑌜𑍇 𑌰𑌤𑌿𑌃 𑌸𑍍𑌯𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌨𑌪𑌾𑌯𑌿𑌨𑍀 ॥ 40॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌗𑌚𑍍𑌛 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵 𑌮𑌯𑌾 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌬𑌦𑌰𑌿 𑌆𑌖𑍍𑌯𑌂 𑌮𑌮 𑌆𑌶𑍍𑌰𑌮𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌮𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌦 𑌤𑍀𑌰𑍍𑌥𑍋𑌦𑍇 𑌸𑍍𑌨𑌾𑌨 𑌉𑌪𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌶𑌨𑍈𑌃 𑌶𑍁𑌚𑌿𑌃 ॥ 41॥
𑌈𑌕𑍍𑌷𑌯𑌾 𑌅𑌲𑌕𑌨𑌨𑍍𑌦𑌾𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌧𑍂𑌤 𑌅𑌶𑍇𑌷 𑌕𑌲𑍍𑌮𑌷𑌃 ।
𑌵𑌸𑌾𑌨𑌃 𑌵𑌲𑍍𑌕𑌲𑌾𑌨𑌿 𑌅𑌙𑍍𑌗 𑌵𑌨𑍍𑌯𑌭𑍁𑌕𑍍 𑌸𑍁𑌖 𑌨𑌿𑌃𑌸𑍍𑌪𑍃𑌹𑌃 ॥ 42॥
𑌤𑌿𑌤𑌿𑌕𑍍𑌷𑍗𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌮𑌾𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌸𑍁𑌶𑍀𑌲𑌃 𑌸𑌂𑌯𑌤𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ।
𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌧𑌿𑌯𑌾 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌸𑌂𑌯𑍁𑌤𑌃 ॥ 43॥
𑌮𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌅𑌨𑍁𑌶𑌿𑌕𑍍𑌷𑌿𑌤𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌵𑌿𑌕𑍍𑌤𑌮𑌨𑍁𑌭𑌾𑌵𑌯𑌨𑍍 ।
𑌮𑌯𑌿 𑌆𑌵𑍇𑌶𑌿𑌤 𑌵𑌾𑌕𑍍 𑌚𑌿𑌤𑍍𑌤𑌃 𑌮𑌦𑍍𑌧𑌰𑍍𑌮 𑌨𑌿𑌰𑌤𑌃 𑌭𑌵 ।
𑌅𑌤𑌿𑌵𑍍𑌰𑌜𑍍𑌯 𑌗𑌤𑍀𑌃 𑌤𑌿𑌸𑍍𑌰𑌃 𑌮𑌾𑌂 𑌏𑌷𑍍𑌯𑌸𑌿 𑌤𑌤𑌃 𑌪𑌰𑌮𑍍 ॥ 44॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌶𑍁𑌕𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌸𑌃 𑌏𑌵𑌂 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌹𑌰𑌿𑌮𑍇𑌧𑌸𑌾 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌃
𑌪𑍍𑌰𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑌂 𑌤𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌸𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌪𑌾𑌦𑌯𑍋𑌃 ।
𑌶𑌿𑌰𑌃 𑌨𑌿𑌧𑌾𑌯 𑌅𑌶𑍍𑌰𑍁𑌕𑌲𑌾𑌭𑌿𑌃 𑌆𑌰𑍍𑌦𑍍𑌰𑌧𑍀𑌃
𑌨𑍍𑌯𑌷𑌿𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍 𑌅𑌦𑍍𑌵𑌨𑍍𑌦𑍍𑌵𑌪𑌰𑌃 𑌅𑌪𑌿 𑌉𑌪𑌕𑍍𑌰𑌮𑍇 ॥ 45॥
𑌸𑍁𑌦𑍁𑌸𑍍𑌤𑍍𑌯𑌜 𑌸𑍍𑌨𑍇𑌹 𑌵𑌿𑌯𑍋𑌗 𑌕𑌾𑌤𑌰𑌃
𑌨 𑌶𑌕𑍍𑌨𑍁𑌵𑌨𑍍 𑌤𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌹𑌾𑌤𑍁𑌂 𑌆𑌤𑍁𑌰𑌃 ।
𑌕𑍃𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌂 𑌯𑌯𑍗 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌧𑌨𑌿 𑌭𑌰𑍍𑌤𑍃𑌪𑌾𑌦𑍁𑌕𑍇
𑌬𑌿𑌭𑍍𑌰𑌨𑍍 𑌨𑌮𑌸𑍍𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌯𑌯𑍗 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃 ॥ 46॥
𑌤𑌤𑌃 𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑍍𑌹𑍃𑌦𑌿 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌵𑍇𑌶𑍍𑌯
𑌗𑌤𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑌃 𑌵𑌿𑌶𑌾𑌲𑌾𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌉𑌪𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌾𑌂 𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌏𑌕𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌨𑌾
𑌤𑌤𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌹𑌰𑍇𑌃 𑌅𑌗𑌾𑌤𑍍 𑌗𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ 47॥
𑌯𑌃 𑌏𑌅𑌤𑌤𑍍 𑌆𑌨𑌨𑍍𑌦 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰 𑌸𑌮𑍍𑌭𑍃𑌤𑌮𑍍
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌾𑌮𑍃𑌤𑌂 𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑌾𑌯 𑌭𑌾𑌷𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍇𑌣 𑌯𑍋𑌗𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰 𑌸𑍇𑌵𑌿𑌤𑌾𑌙𑍍𑌘𑍍𑌰𑌿𑌣𑌾
𑌸𑌚𑍍𑌛𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌆𑌸𑍇𑌵𑍍𑌯 𑌜𑌗𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 48॥
𑌭𑌵𑌭𑌯 𑌅𑌪𑌹𑌨𑍍𑌤𑍁𑌂 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌸𑌾𑌰𑌮𑍍
𑌨𑌿𑌗𑌮𑌕𑍃𑌤𑍍 𑌉𑌪𑌜𑌹𑍇 𑌭𑍃𑌙𑍍𑌗𑌵𑌤𑍍 𑌵𑍇𑌦𑌸𑌾𑌰𑌮𑍍 ।
𑌅𑌮𑍃𑌤𑌂 𑌉𑌦𑌧𑌿𑌤𑌃 𑌚 𑌅𑌪𑌾𑌯𑌯𑌤𑍍 𑌭𑍃𑌤𑍍𑌯𑌵𑌰𑍍𑌗𑌾𑌨𑍍
𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌂 𑌋𑌷𑌭𑌂 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌂 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌸𑌞𑍍𑌜𑍍𑌞𑌂 𑌨𑌤𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌮𑌿 ॥ 49॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌭𑌗𑌵𑌦𑍁𑌦𑍍𑌧𑌵𑌸𑌂𑌵𑌾𑌦𑍇
𑌪𑌰𑌮𑌾𑌰𑍍𑌥𑌪𑍍𑌰𑌾𑌪𑍍𑌤𑌿𑌸𑍁𑌗𑌮𑍋𑌪𑌾𑌯𑌕𑌥𑌨𑍋𑌦𑍍𑌧𑌵𑌬𑌦𑌰𑌿𑌕𑌾𑌶𑍍𑌰𑌮𑌪𑍍𑌰𑌵𑍇𑌶𑍋
𑌨𑌾𑌮 𑌏𑌕𑍋𑌨𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 29॥
𑌅𑌥 𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌰𑌾𑌜𑌾 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌤𑌤𑌃 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑍇 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌗𑌤𑍇 𑌵𑌨𑌮𑍍 ।
𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑌵𑌤𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌅𑌕𑌰𑍋𑌤𑍍 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌭𑍂𑌤𑌭𑌾𑌵𑌨𑌃 ॥ 1॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌶𑌾𑌪 𑌉𑌪𑌸𑌂𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌕𑍁𑌲𑍇 𑌯𑌾𑌦𑌵𑌰𑍍𑌷𑌭𑌃 ।
𑌪𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑍀𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌨𑍇𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌤𑌨𑍁𑌂 𑌸𑌃 𑌕𑌥𑌂 𑌅𑌤𑍍𑌯𑌜𑌤𑍍 ॥ 2॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌾𑌕𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌂 𑌨𑌯𑌨𑌂 𑌅𑌬𑌲𑌾 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌲𑌗𑍍𑌨𑌂 𑌨 𑌶𑍇𑌕𑍁𑌃
𑌕𑌰𑍍𑌣𑌾𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌨 𑌸𑌰𑌤𑌿 𑌤𑌤𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌸𑌤𑌾𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌲𑌗𑍍𑌨𑌮𑍍 ।
𑌯𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌵𑌾𑌚𑌾𑌂 𑌜𑌨𑌯𑌤𑌿 𑌰𑌤𑌿𑌂 𑌕𑌿𑌂 𑌨𑍁 𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌕𑌵𑍀𑌨𑌾𑌮𑍍
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌜𑌿𑌷𑍍𑌣𑍋𑌃 𑌯𑍁𑌧𑌿 𑌰𑌥𑌗𑌤𑌂 𑌯𑌤𑍍 𑌚 𑌤𑌤𑍍 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌯𑌮𑍍
𑌈𑌯𑍁𑌃 ॥ 3॥
𑌋𑌷𑌿𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌦𑌿𑌵𑌿 𑌭𑍁𑌵𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌰𑌿𑌕𑍍𑌷𑍇 𑌚 𑌮𑌹𑍋𑌤𑍍𑌪𑌾𑌤𑌾𑌨𑍍 𑌸𑌮𑍁𑌤𑍍𑌥𑌿𑌤𑌾𑌨𑍍 ।
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌸𑍀𑌨𑌾𑌨𑍍 𑌸𑍁𑌧𑌰𑍍𑌮𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌹 𑌯𑌦𑍂𑌨𑍍 𑌇𑌦𑌮𑍍 ॥ 4॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌏𑌤𑍇 𑌘𑍋𑌰𑌾𑌃 𑌮𑌹𑍋𑌤𑍍𑌪𑌾𑌤𑌾𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑍍𑌵𑌤𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌯𑌮𑌕𑍇𑌤𑌵𑌃 ।
𑌮𑍁𑌹𑍂𑌰𑍍𑌤𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌨 𑌸𑍍𑌥𑍇𑌯𑌂 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌨𑌃 𑌯𑌦𑍁𑌪𑍁𑌙𑍍𑌗𑌵𑌾𑌃 ॥ 5॥
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 𑌬𑌾𑌲𑌾𑌃 𑌚 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌚 𑌶𑌙𑍍𑌖𑍋𑌦𑍍𑌧𑌾𑌰𑌂 𑌵𑍍𑌰𑌜𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌿𑌤𑌃 ।
𑌵𑌯𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾𑌸𑌂 𑌯𑌾𑌸𑍍𑌯𑌾𑌮𑌃 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍 𑌸𑌰𑌸𑍍𑌵𑌤𑍀 ॥ 6॥
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌭𑌿𑌷𑌿𑌚𑍍𑌯 𑌶𑍁𑌚𑌯 𑌉𑌪𑍋𑌷𑍍𑌯 𑌸𑍁𑌸𑌮𑌾𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌦𑍇𑌵𑌤𑌾𑌃 𑌪𑍂𑌜𑌯𑌿𑌷𑍍𑌯𑌾𑌮𑌃 𑌸𑍍𑌨𑌪𑌨 𑌆𑌲𑍇𑌪𑌨 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌣𑍈𑌃 ॥7॥
𑌬𑍍𑌰𑌾𑌹𑍍𑌮𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌤𑍁 𑌮𑌹𑌾𑌭𑌾𑌗𑌾𑌨𑍍 𑌕𑍃𑌤𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌯𑌯𑌨𑌾 𑌵𑌯𑌮𑍍 ।
𑌗𑍋 𑌭𑍂 𑌹𑌿𑌰𑌣𑍍𑌯 𑌵𑌾𑌸𑍋𑌭𑌿𑌃 𑌗𑌜 𑌅𑌶𑍍𑌵𑌰𑌥 𑌵𑍇𑌶𑍍𑌮𑌭𑌿𑌃 ॥ 8॥
𑌵𑌿𑌧𑌿𑌃 𑌏𑌷𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌰𑌿𑌷𑍍𑌟𑌘𑍍𑌨𑌃 𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲 𑌆𑌯𑌨𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌮𑍍 ।
𑌦𑍇𑌵 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜 𑌗𑌵𑌾𑌂 𑌪𑍂𑌜𑌾 𑌭𑍂𑌤𑍇𑌷𑍁 𑌪𑌰𑌮𑌃 𑌭𑌵𑌃 ॥ 9॥
𑌇𑌤𑌿 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌸𑌮𑌾𑌕𑌰𑍍𑌣𑍍𑌯 𑌯𑌦𑍁𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾𑌃 𑌮𑌧𑍁𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑌃 ।
𑌤𑌥𑌾 𑌇𑌤𑌿 𑌨𑍗𑌭𑌿𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌤𑍀𑌰𑍍𑌯 𑌪𑍍𑌰𑌭𑌾𑌸𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌯𑍂 𑌰𑌥𑍈𑌃 ॥ 10॥
𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌭𑌗𑌵𑌤𑌾 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌂 𑌯𑌦𑍁𑌦𑍇𑌵𑍇𑌨 𑌯𑌾𑌦𑌵𑌾 ।
𑌚𑌕𑍍𑌰𑍁𑌃 𑌪𑌰𑌭𑌯𑌾 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌶𑍍𑌰𑍇𑌯 𑌉𑌪𑌬𑍃𑌂𑌹𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 11॥
𑌤𑌤𑌃 𑌤𑌸𑍍𑌮𑌿𑌨𑍍 𑌮𑌹𑌾𑌪𑌾𑌨𑌂 𑌪𑌪𑍁𑌃 𑌮𑍈𑌰𑍇𑌯𑌕𑌂 𑌮𑌧𑍁 ।
𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟 𑌵𑌿𑌭𑍍𑌰𑌂𑌶𑌿𑌤 𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌦𑍍𑌰𑌵𑍈𑌃 𑌭𑍍𑌰𑌶𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌤𑌿𑌃 ॥ 12॥
𑌮𑌹𑌾𑌪𑌾𑌨 𑌅𑌭𑌿𑌮𑌤𑍍𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌵𑍀𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌦𑍃𑌪𑍍𑌤𑌚𑍇𑌤𑌸𑌾𑌮𑍍 ।
𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌮𑌾𑌯𑌾 𑌵𑌿𑌮𑍂𑌢𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌸𑌙𑍍𑌘𑌰𑍍𑌷𑌃 𑌸𑍁𑌮𑌹𑌾𑌨𑍍 𑌅𑌭𑍂𑌤𑍍 ॥ 13॥
𑌯𑍁𑌯𑍁𑌧𑍁𑌃 𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌸𑌂𑌰𑌬𑍍𑌧𑌾 𑌵𑍇𑌲𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌆𑌤𑌤𑌾𑌯𑌿𑌨𑌃 ।
𑌧𑌨𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌅𑌸𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌮𑌲𑍍𑌲𑍈𑌃 𑌗𑌦𑌾𑌭𑌿𑌃 𑌤𑌾𑌂 𑌅𑌰𑌰𑍍𑌷𑍍𑌟𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 14॥
𑌪𑌤𑌤𑍍𑌪𑌤𑌾𑌕𑍈 𑌰𑌥𑌕𑍁𑌞𑍍𑌜𑌰𑌾𑌦𑌿𑌭𑌿𑌃
𑌖𑌰 𑌉𑌷𑍍𑌟𑍍𑌰 𑌗𑍋𑌭𑌿𑌃 𑌮𑌹𑌿𑌷𑍈𑌃 𑌨𑌰𑍈𑌃 𑌅𑌪𑌿 ।
𑌮𑌿𑌥𑌃 𑌸𑌮𑍇𑌤𑍍𑌯 𑌅𑌶𑍍𑌵𑌤𑌰𑍈𑌃 𑌸𑍁𑌦𑍁𑌰𑍍𑌮𑌦𑌾
𑌨𑍍𑌯𑌹𑌨𑍍 𑌶𑌰𑌰𑍍𑌦𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌇𑌵 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌪𑌾 𑌵𑌨𑍇 ॥ 15॥
𑌪𑍍𑌰𑌦𑍍𑌯𑍁𑌮𑍍𑌨 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌬𑍗 𑌯𑍁𑌧𑌿 𑌰𑍂𑌢𑌮𑌤𑍍𑌸𑌰𑍗
𑌅𑌕𑍍𑌰𑍂𑌰 𑌭𑍋𑌜𑍗 𑌅𑌨𑌿𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌯𑌕𑍀 ।
𑌸𑍁𑌭𑌦𑍍𑌰 𑌸𑌙𑍍𑌗𑍍𑌰𑌾𑌮𑌜𑌿𑌤𑍗 𑌸𑍁𑌦𑌾𑌰𑍁𑌣𑍗
𑌗𑌦𑍗 𑌸𑍁𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾 𑌸𑍁𑌰𑌥𑍗 𑌸𑌮𑍀𑌯𑌤𑍁𑌃 ॥ 16॥
𑌅𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌚 𑌯𑍇 𑌵𑍈 𑌨𑌿𑌶𑌠 𑌉𑌲𑍍𑌮𑍁𑌕 𑌆𑌦𑌯𑌃
𑌸𑌹𑌸𑍍𑌰𑌜𑌿𑌤𑍍 𑌶𑌤𑌜𑌿𑌤𑍍 𑌭𑌾𑌨𑍁 𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌾𑌃 ।
𑌅𑌨𑍍𑌯𑍋𑌨𑍍𑌯𑌂 𑌆𑌸𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌮𑌦𑌾𑌨𑍍𑌧𑌕𑌾𑌰𑌿𑌤𑌾
𑌜𑌘𑍍𑌨𑍁𑌃 𑌮𑍁𑌕𑍁𑌨𑍍𑌦𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌮𑍋𑌹𑌿𑌤𑌾 𑌭𑍃𑌶𑌮𑍍 ॥ 17॥
𑌦𑌾𑌶𑌾𑌰𑍍𑌹 𑌵𑍃𑌷𑍍𑌣𑌿 𑌅𑌨𑍍𑌧𑌕 𑌭𑍋𑌜 𑌸𑌾𑌤𑍍𑌵𑌤𑌾
𑌮𑌧𑍁 𑌅𑌰𑍍𑌬𑍁𑌦𑌾 𑌮𑌾𑌥𑍁𑌰𑌶𑍂𑌰𑌸𑍇𑌨𑌾𑌃 ।
𑌵𑌿𑌸𑌰𑍍𑌜𑌨𑌾𑌃 𑌕𑍁𑌕𑍁𑌰𑌾𑌃 𑌕𑍁𑌨𑍍𑌤𑌯𑌃 𑌚
𑌮𑌿𑌥𑌃 𑌤𑌤𑌃 𑌤𑍇 𑌅𑌥 𑌵𑌿𑌸𑍃𑌜𑍍𑌯 𑌸𑍗𑌹𑍃𑌦𑌮𑍍 ॥ 18॥
𑌪𑍁𑌤𑍍𑌰𑌾𑌃 𑌅𑌯𑍁𑌧𑍍𑌯𑌨𑍍 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌭𑌿𑌃 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌤𑍃𑌭𑌿𑌃 𑌚
𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀𑌯 𑌦𑍗𑌹𑌿𑌤𑍍𑌰 𑌪𑌿𑌤𑍃𑌵𑍍𑌯𑌮𑌾𑌤𑍁𑌲𑍈𑌃 ।
𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌿 𑌮𑌿𑌤𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑌃 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃
𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍀𑌂𑌸𑍍𑌤𑍍𑌵𑌹𑌨𑍍 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌯𑌃 𑌏𑌵 𑌮𑍂𑌢𑌾𑌃 ॥ 19॥
𑌶𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌕𑍍𑌷𑍀𑌯𑌮𑌾𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌭𑌜𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑍇𑌷𑍁 𑌧𑌨𑍍𑌵𑌸𑍁 ।
𑌶𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍇𑌷𑍁 𑌕𑍍𑌷𑍀𑌯𑌮𑌾𑌣𑍇𑌷𑍁 𑌮𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌜𑌹𑍍𑌰𑍁𑌃 𑌏𑌰𑌕𑌾𑌃 ॥ 20॥
𑌤𑌾𑌃 𑌵𑌜𑍍𑌰𑌕𑌲𑍍𑌪𑌾𑌃 𑌹𑌿 𑌅𑌭𑌵𑌨𑍍 𑌪𑌰𑌿𑌘𑌾𑌃 𑌮𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿𑌨𑌾𑌃 𑌭𑍃𑌤𑌾𑌃 ।
𑌜𑌘𑍍𑌨𑍁𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑌃 𑌤𑍈𑌃 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍇𑌨 𑌵𑌾𑌰𑍍𑌯𑌮𑌾𑌣𑌾𑌃 𑌤𑍁 𑌤𑌂 𑌚 𑌤𑍇 ॥ 21॥
𑌪𑍍𑌰𑌤𑍍𑌯𑌨𑍀𑌕𑌂 𑌮𑌨𑍍𑌯𑌮𑌾𑌨𑌾𑌃 𑌬𑌲𑌭𑌦𑍍𑌰𑌂 𑌚 𑌮𑍋𑌹𑌿𑌤𑌾𑌃 ।
𑌹𑌨𑍍𑌤𑍁𑌂 𑌕𑍃𑌤𑌧𑌿𑌯𑌃 𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍 𑌆𑌪𑌨𑍍𑌨𑌾𑌃 𑌆𑌤𑌤𑌾𑌯𑌿𑌨𑌃 ॥ 22॥
𑌅𑌥 𑌤𑍗 𑌅𑌪𑌿 𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌰𑍁𑌦𑍍𑌧𑍗 𑌉𑌦𑍍𑌯𑌮𑍍𑌯 𑌕𑍁𑌰𑍁𑌨𑌨𑍍𑌦𑌨 ।
𑌏𑌰𑌕𑌾 𑌮𑍁𑌷𑍍𑌟𑌿 𑌪𑌰𑌿𑌘𑍗 𑌜𑌰𑌨𑍍𑌤𑍗 𑌜𑌘𑍍𑌨𑌤𑍁𑌃 𑌯𑍁𑌧𑌿 ॥ 23॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌶𑌾𑌪 𑌉𑌪𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌮𑌾𑌯𑌾𑌵𑍃𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌪𑌰𑍍𑌧𑌾𑌕𑍍𑌰𑍋𑌧𑌃 𑌕𑍍𑌷𑌯𑌂 𑌨𑌿𑌨𑍍𑌯𑍇 𑌵𑍈𑌣𑌵𑌃 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌵𑌨𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌏𑌵𑌂 𑌨𑌷𑍍𑌟𑍇𑌷𑍁 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌕𑍁𑌲𑍇𑌷𑍁 𑌸𑍍𑌵𑍇𑌷𑍁 𑌕𑍇𑌶𑌵𑌃 ।
𑌅𑌵𑌤𑌾𑌰𑌿𑌤𑌃 𑌭𑍁𑌵𑌃 𑌭𑌾𑌰𑌃 𑌇𑌤𑌿 𑌮𑍇𑌨𑍇 𑌅𑌵𑌶𑍇𑌷𑌿𑌤𑌃 ॥ 25॥
𑌰𑌾𑌮𑌃 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌵𑍇𑌲𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌯𑍋𑌗𑌂 𑌆𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌪𑍗𑌰𑍁𑌷𑌮𑍍 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌤𑍍𑌯𑌾𑌜 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌮𑌾𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌂𑌯𑍋𑌜𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 ॥ 26॥
𑌰𑌾𑌮𑌨𑌿𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌂 𑌆𑌲𑍋𑌕𑍍𑌯 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌕𑍀𑌸𑍁𑌤𑌃 ।
𑌨𑌿𑌷𑌸𑌾𑌦 𑌧𑌰𑍋𑌪𑌸𑍍𑌥𑍇 𑌤𑍂𑌷𑍍𑌣𑍀𑌂 𑌆𑌸𑌾𑌦𑍍𑌯 𑌪𑌿𑌪𑍍𑌪𑌲𑌮𑍍 ॥ 27॥
𑌬𑌿𑌭𑍍𑌰𑌤𑍍 𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌭𑍁𑌜𑌂 𑌰𑍂𑌪𑌂 𑌭𑍍𑌰𑌾𑌜𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁 𑌪𑍍𑌰𑌭𑌯𑌾 𑌸𑍍𑌵𑌯𑌾 ।
𑌦𑌿𑌶𑌃 𑌵𑌿𑌤𑌿𑌮𑌾𑌰𑌾𑌃 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍 𑌵𑌿𑌧𑍂𑌮𑌃 𑌇𑌵 𑌪𑌾𑌵𑌕𑌃 ॥ 28॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌵𑌤𑍍𑌸𑌾𑌙𑍍𑌕𑌂 𑌘𑌨𑌶𑍍𑌯𑌾𑌮𑌂 𑌤𑌪𑍍𑌤 𑌹𑌾𑌟𑌕 𑌵𑌰𑍍𑌚𑌸𑌮𑍍 ।
𑌕𑍗𑌶𑍇𑌯 𑌅𑌮𑍍𑌬𑌰 𑌯𑍁𑌗𑍍𑌮𑍇𑌨 𑌪𑌰𑌿𑌵𑍀𑌤𑌂 𑌸𑍁𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌮𑍍 ॥ 29॥
𑌸𑍁𑌨𑍍𑌦𑌰 𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤 𑌵𑌕𑍍𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌬𑍍𑌜𑌂 𑌨𑍀𑌲 𑌕𑍁𑌨𑍍𑌤𑌲 𑌮𑌣𑍍𑌡𑌿𑌤𑌮𑍍 ।
𑌪𑍁𑌣𑍍𑌡𑌰𑍀𑌕 𑌅𑌭𑌿𑌰𑌾𑌮𑌾𑌕𑍍𑌷𑌂 𑌸𑍍𑌫𑍁𑌰𑌨𑍍 𑌮𑌕𑌰 𑌕𑍁𑌣𑍍𑌡𑌲𑌮𑍍 ॥ 30॥
𑌕𑌟𑌿𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌸𑍂𑌤𑍍𑌰 𑌕𑌿𑌰𑍀𑌟 𑌕𑌟𑌕 𑌅𑌙𑍍𑌗𑌦𑍈𑌃 ।
𑌹𑌾𑌰 𑌨𑍂𑌪𑍁𑌰 𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌾𑌭𑌿𑌃 𑌕𑍗𑌸𑍍𑌤𑍁𑌭𑍇𑌨 𑌵𑌿𑌰𑌾𑌜𑌿𑌤𑌮𑍍 ॥ 31॥
𑌵𑌨𑌮𑌾𑌲𑌾 𑌪𑌰𑍀𑌤𑌾𑌙𑍍𑌗𑌂 𑌮𑍂𑌰𑍍𑌤𑌿𑌮𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌨𑌿𑌜 𑌆𑌯𑍁𑌧𑍈𑌃 ।
𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌉𑌰𑍗 𑌦𑌕𑍍𑌷𑌿𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌦𑌂 𑌆𑌸𑍀𑌨𑌂 𑌪𑌙𑍍𑌕𑌜 𑌅𑌰𑍁𑌣𑌮𑍍 ॥ 32॥
𑌮𑍁𑌸𑌲𑍗 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌾𑌯𑌃 𑌖𑌣𑍍𑌡𑌕𑍃𑌤𑍇𑌷𑍁𑌃 𑌲𑍁𑌬𑍍𑌧𑌕𑌃 𑌜𑌰𑌾𑌃 ।
𑌮𑍃𑌗𑌾𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌕𑌾𑌰𑌂 𑌤𑌤𑍍 𑌚𑌰𑌣𑌂 𑌵𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌧 𑌮𑍃𑌗𑌶𑌙𑍍𑌕𑌯𑌾 ॥ 33॥
𑌚𑌤𑍁𑌰𑍍𑌭𑍁𑌜𑌂 𑌤𑌂 𑌪𑍁𑌰𑍁𑌷𑌂 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌸𑌃 𑌕𑍃𑌤 𑌕𑌿𑌲𑍍𑌬𑌿𑌷𑌃 ।
𑌭𑍀𑌤𑌃 𑌪𑌪𑌾𑌤 𑌶𑌿𑌰𑌸𑌾 𑌪𑌾𑌦𑌯𑍋𑌃 𑌅𑌸𑍁𑌰𑌦𑍍𑌵𑌿𑌷𑌃 ॥ 34॥
𑌅𑌜𑌾𑌨𑌤𑌾 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌇𑌦𑌂 𑌪𑌾𑌪𑍇𑌨 𑌮𑌧𑍁𑌸𑍂𑌦𑌨 ।
𑌕𑍍𑌷𑌨𑍍𑌤𑍁𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌹𑌸𑌿 𑌪𑌾𑌪𑌸𑍍𑌯 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌮𑌶𑍍𑌲𑍋𑌕𑌃 𑌮𑍇 𑌅𑌨𑌘 ॥ 35॥
𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌅𑌨𑍁𑌸𑍍𑌮𑌰𑌣𑌂 𑌨𑍄𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨 𑌧𑍍𑌵𑌾𑌨𑍍𑌤 𑌨𑌾𑌶𑌨𑌮𑍍 ।
𑌵𑌦𑌨𑍍𑌤𑌿 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌤𑍇 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍋 𑌮𑌯𑌾 𑌅𑌸𑌾𑌧𑍁 𑌕𑍃𑌤𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋 ॥ 36॥
𑌤𑌤𑍍 𑌮𑌾 𑌆𑌶𑍁 𑌜𑌹𑌿 𑌵𑍈𑌕𑍁𑌣𑍍𑌠 𑌪𑌾𑌪𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌮𑍃𑌗 𑌲𑍁𑌬𑍍𑌧𑌕𑌮𑍍 ।
𑌯𑌥𑌾 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌅𑌹𑌂 𑌤𑍁 𑌏𑌵𑌂 𑌨 𑌕𑍁𑌰𑍍𑌯𑌾𑌂 𑌸𑌤𑍍 𑌅𑌤𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑌮𑍍 ॥ 37॥
𑌯𑌸𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌯𑍋𑌗 𑌰𑌚𑌿𑌤𑌂 𑌨 𑌵𑌿𑌦𑍁𑌃 𑌵𑌿𑌰𑌿𑌞𑍍𑌚𑌃
𑌰𑍁𑌦𑍍𑌰 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌅𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌨𑌯𑌾𑌃 𑌪𑌤𑌯𑌃 𑌗𑌿𑌰𑌾𑌂 𑌯𑍇 ।
𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌮𑌾𑌯𑌯𑌾 𑌪𑌿𑌹𑌿𑌤 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌅𑌞𑍍𑌜𑌃
𑌕𑌿𑌂 𑌤𑌸𑍍𑌯 𑌤𑍇 𑌵𑌯𑌂 𑌅𑌸𑌤𑍍 𑌗𑌤𑌯𑌃 𑌗𑍃𑌣𑍀𑌮𑌃 ॥ 38॥
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌮𑌾 𑌭𑍈𑌃 𑌜𑌰𑍇 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌤𑌿𑌷𑍍𑌠 𑌕𑌾𑌮𑌃 𑌏𑌷𑌃 𑌕𑍃𑌤𑌃 𑌹𑌿 𑌮𑍇 ।
𑌯𑌾𑌹𑌿 𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌮𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌰𑍍𑌗𑌂 𑌸𑍁𑌕𑍃𑌤𑌿𑌨𑌾𑌂 𑌪𑌦𑌮𑍍 ॥ 39॥
𑌇𑌤𑌿 𑌆𑌦𑌿𑌷𑍍𑌟𑌃 𑌭𑌗𑌵𑌤𑌾 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑍇𑌨 𑌇𑌚𑍍𑌛𑌾 𑌶𑌰𑍀𑌰𑌿𑌣𑌾 ।
𑌤𑍍𑌰𑌿𑌃 𑌪𑌰𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑍍𑌯 𑌤𑌂 𑌨𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌵𑌿𑌮𑌾𑌨𑍇𑌨 𑌦𑌿𑌵𑌂 𑌯𑌯𑍗 ॥ 40॥
𑌦𑌾𑌰𑍁𑌕𑌃 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌪𑌦𑌵𑍀𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌿𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍 𑌅𑌧𑌿𑌗𑌮𑍍𑌯𑌤𑌾𑌮𑍍 ।
𑌵𑌾𑌯𑍁𑌂 𑌤𑍁𑌲𑌸𑌿𑌕𑌾𑌮𑍋𑌦𑌂 𑌆𑌘𑍍𑌰𑌾𑌯 𑌅𑌭𑌿𑌮𑍁𑌖𑌂 𑌯𑌯𑍗 ॥ 41॥
𑌤𑌂 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌤𑌿𑌗𑍍𑌮𑌦𑍍𑌯𑍁𑌭𑌿𑌃 𑌆𑌯𑍁𑌧𑍈𑌃 𑌵𑍃𑌤𑌮𑍍
𑌹𑌿 𑌅𑌶𑍍𑌵𑌤𑍍𑌥𑌮𑍂𑌲𑍇 𑌕𑍃𑌤𑌕𑍇𑌤𑌨𑌂 𑌪𑌤𑌿𑌮𑍍 ।
𑌸𑍍𑌨𑍇𑌹𑌪𑍍𑌲𑍁𑌤𑌾𑌤𑍍𑌮𑌾 𑌨𑌿𑌪𑌪𑌾𑌤 𑌪𑌾𑌦𑌯𑍋
𑌰𑌥𑌾𑌤𑍍 𑌅𑌵𑌪𑍍𑌲𑍁𑌤𑍍𑌯 𑌸𑌬𑌾𑌷𑍍𑌪𑌲𑍋𑌚𑌨𑌃 ॥ 42॥
𑌅𑌪𑌶𑍍𑌯𑌤𑌃 𑌤𑍍𑌵𑌤𑍍 𑌚𑌰𑌣 𑌅𑌮𑍍𑌬𑍁𑌜𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌭𑍋
𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑌿𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌷𑍍𑌟𑌾 𑌤𑌮𑌸𑌿 𑌪𑍍𑌰𑌵𑌿𑌷𑍍𑌟𑌾 ।
𑌦𑌿𑌶𑌃 𑌨 𑌜𑌾𑌨𑍇 𑌨 𑌲𑌭𑍇 𑌚 𑌶𑌾𑌨𑍍𑌤𑌿𑌮𑍍
𑌯𑌥𑌾 𑌨𑌿𑌶𑌾𑌯𑌂 𑌉𑌡𑍁𑌪𑍇 𑌪𑍍𑌰𑌣𑌷𑍍𑌟𑍇 ॥ 43॥
𑌇𑌤𑌿 𑌬𑍍𑌰𑍁𑌵𑌤𑍇 𑌸𑍂𑌤𑍇 𑌵𑍈 𑌰𑌥𑌃 𑌗𑌰𑍁𑌡𑌲𑌾𑌞𑍍𑌛𑌨𑌃 ।
𑌖𑌂 𑌉𑌤𑍍𑌪𑌪𑌾𑌤 𑌰𑌾𑌜𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰 𑌸𑌾𑌶𑍍𑌵𑌧𑍍𑌵𑌜𑌃 𑌉𑌦𑍀𑌕𑍍𑌷𑌤𑌃 ॥ 44॥
𑌤𑌂 𑌅𑌨𑍍𑌵𑌗𑌚𑍍𑌛𑌨𑍍 𑌦𑌿𑌵𑍍𑌯𑌾𑌨𑌿 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍁𑌪𑍍𑌰𑌹𑌰𑌣𑌾𑌨𑌿 𑌚 ।
𑌤𑍇𑌨 𑌅𑌤𑌿 𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌸𑍂𑌤𑌂 𑌆𑌹 𑌜𑌨𑌾𑌰𑍍𑌦𑌨𑌃 ॥ 45॥
𑌗𑌚𑍍𑌛 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑌵𑌤𑍀𑌂 𑌸𑍂𑌤 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌨𑌿𑌧𑌨𑌂 𑌮𑌿𑌥𑌃 ।
𑌸𑌙𑍍𑌕𑌰𑍍𑌷𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌂 𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌭𑍍𑌯𑌃 𑌬𑍍𑌰𑍂𑌹𑌿 𑌮𑌤𑍍 𑌦𑌶𑌾𑌮𑍍 ॥ 46॥
𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑌕𑌾𑌯𑌾𑌂 𑌚 𑌨 𑌸𑍍𑌥𑍇𑌯𑌂 𑌭𑌵𑌦𑍍𑌭𑌿𑌃 𑌚 𑌸𑍍𑌵𑌬𑌨𑍍𑌧𑍁𑌭𑌿𑌃 ।
𑌮𑌯𑌾 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌾𑌂 𑌯𑌦𑍁𑌪𑍁𑌰𑍀𑌂 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌪𑍍𑌲𑌾𑌵𑌯𑌿𑌷𑍍𑌯𑌤𑌿 ॥ 47॥
𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌗𑍍𑌰𑌹𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌆𑌦𑌾𑌯 𑌪𑌿𑌤𑌰𑍗 𑌚 𑌨𑌃 ।
𑌅𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑍇𑌨 𑌆𑌵𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌗𑌮𑌿𑌷𑍍𑌯𑌥 ॥ 48॥
𑌤𑍍𑌵𑌂 𑌤𑍁 𑌮𑌤𑍍 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌂 𑌆𑌸𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌨𑌨𑌿𑌷𑍍𑌠𑌃 𑌉𑌪𑍇𑌕𑍍𑌷𑌕𑌃 ।
𑌮𑌨𑍍𑌮𑌾𑌯𑌾 𑌰𑌚𑌨𑌾𑌂 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌯 𑌉𑌪𑌶𑌮𑌂 𑌵𑍍𑌰𑌜 ॥ 49॥
𑌇𑌤𑌿 𑌉𑌕𑍍𑌤𑌃 𑌤𑌂 𑌪𑌰𑌿𑌕𑍍𑌰𑌮𑍍𑌯 𑌨𑌮𑌸𑍍𑌕𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌪𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍁𑌨𑌃 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌪𑌾𑌦𑍗 𑌶𑍀𑌰𑍍𑌷𑍍𑌣𑌿 𑌉𑌪𑌾𑌧𑌾𑌯 𑌦𑍁𑌰𑍍𑌮𑌨𑌾𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌯𑌯𑍗 𑌪𑍁𑌰𑍀𑌮𑍍 ॥ 50॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌯𑌦𑍁𑌕𑍁𑌲𑌸𑌙𑍍𑌕𑍍𑌷𑌯𑍋 𑌨𑌾𑌮
𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 30॥
𑌅𑌥 𑌏𑌕𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑌃 𑌅𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ।
𑌶𑍍𑌰𑍀𑌶𑍁𑌕𑌃 𑌉𑌵𑌾𑌚 ।
𑌅𑌥 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌆𑌗𑌮𑌤𑍍 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌾 𑌭𑌵𑌾𑌨𑍍𑌯𑌾 𑌚 𑌸𑌮𑌂 𑌭𑌵𑌃 ।
𑌮𑌹𑍇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌪𑍍𑌰𑌮𑍁𑌖𑌾𑌃 𑌦𑍇𑌵𑌾𑌃 𑌮𑍁𑌨𑌯𑌃 𑌸𑌪𑍍𑌰𑌜𑍇𑌶𑍍𑌵𑌰𑌾𑌃 ॥ 1॥
𑌪𑌿𑌤𑌰𑌃 𑌸𑌿𑌦𑍍𑌧𑌗𑌨𑍍𑌧𑌰𑍍𑌵𑌾𑌃 𑌵𑌿𑌦𑍍𑌯𑌾𑌧𑌰 𑌮𑌹𑍋𑌰𑌗𑌾𑌃 ।
𑌚𑌾𑌰𑌣𑌾𑌃 𑌯𑌕𑍍𑌷𑌰𑌕𑍍𑌷𑌾𑌂𑌸𑌿 𑌕𑌿𑌨𑍍𑌨𑌰 𑌅𑌪𑍍𑌸𑌰𑌸𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌿𑌜𑌾𑌃 ॥ 2॥
𑌦𑍍𑌰𑌷𑍍𑌟𑍁𑌕𑌾𑌮𑌾𑌃 𑌭𑌗𑌵𑌤𑌃 𑌨𑌿𑌰𑍍𑌵𑌾𑌣𑌂 𑌪𑌰𑌮 𑌉𑌤𑍍𑌸𑍁𑌕𑌾𑌃 ।
𑌗𑌾𑌯𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌚 𑌗𑍃𑌣𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌚 𑌶𑍗𑌰𑍇𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌚 ॥ 3॥
𑌵𑌵𑌰𑍍𑌷𑍁𑌃 𑌪𑍁𑌷𑍍𑌪𑌵𑌰𑍍𑌷𑌾𑌣𑌿 𑌵𑌿𑌮𑌾𑌨 𑌆𑌵𑌲𑌿𑌭𑌿𑌃 𑌨𑌭𑌃 ।
𑌕𑍁𑌰𑍍𑌵𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑌙𑍍𑌕𑍁𑌲𑌂 𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌪𑌰𑌮𑌯𑌾 𑌯𑍁𑌤𑌾𑌃 ॥ 4॥
𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌪𑌿𑌤𑌾𑌮𑌹𑌂 𑌵𑍀𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌭𑍂𑌤𑌿𑌃 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌃 𑌵𑌿𑌭𑍁𑌃 ।
𑌸𑌂𑌯𑍋𑌜𑍍𑌯 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌿 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌪𑌦𑍍𑌮𑌨𑍇𑌤𑍍𑌰𑍇 𑌨𑍍𑌯𑌮𑍀𑌲𑌯𑌤𑍍 ॥ 5॥
𑌲𑍋𑌕𑌾𑌭𑌿𑌰𑌾𑌮𑌾𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌤𑌨𑍁𑌂 𑌧𑌾𑌰𑌣𑌾 𑌧𑍍𑌯𑌾𑌨 𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌮𑍍 ।
𑌯𑍋𑌗𑌧𑌾𑌰𑌣𑌯𑌾 𑌆𑌗𑍍𑌨𑍇𑌯𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌦𑌗𑍍𑌧𑍍𑌵𑌾 𑌧𑌾𑌮 𑌆𑌵𑌿𑌶𑌤𑍍 𑌸𑍍𑌵𑌕𑌮𑍍 ॥ 6॥
𑌦𑌿𑌵𑌿 𑌦𑍁𑌨𑍍𑌦𑍁𑌭𑌯𑌃 𑌨𑍇𑌦𑍁𑌃 𑌪𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌸𑍁𑌮𑌨𑌃 𑌚 𑌖𑌾𑌤𑍍 ।
𑌸𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌧𑌰𑍍𑌮𑌃 𑌧𑍃𑌤𑌿𑌃 𑌭𑍂𑌮𑍇𑌃 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌿𑌃 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌃 𑌚 𑌅𑌨𑍁 𑌤𑌂 𑌵𑌯𑍁𑌃 ॥ 7॥
𑌦𑍇𑌵 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮𑌮𑍁𑌖𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌨 𑌵𑌿𑌶𑌨𑍍𑌤𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌧𑌾𑌮𑌨𑌿 ।
𑌅𑌵𑌿𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌂 𑌦𑌦𑍃𑌶𑍁𑌃 𑌚 𑌅𑌤𑌿𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 8॥
𑌸𑍗𑌦𑌾𑌮𑌨𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌯𑌥𑌾 𑌆𑌕𑌾𑌶𑍇 𑌯𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌹𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌅𑌭𑍍𑌰𑌮𑌣𑍍𑌡𑌲𑌮𑍍 ।
𑌗𑌤𑌿𑌃 𑌨 𑌲𑌕𑍍𑌷𑍍𑌯𑌤𑍇 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑍈𑌃 𑌤𑌥𑌾 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌦𑍈𑌵𑌤𑍈𑌃 ॥ 9॥
𑌬𑍍𑌰𑌹𑍍𑌮 𑌰𑍁𑌦𑍍𑌰 𑌆𑌦𑌯𑌃 𑌤𑍇 𑌤𑍁 𑌦𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌯𑍋𑌗𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌹𑌰𑍇𑌃 ।
𑌵𑌿𑌸𑍍𑌮𑌿𑌤𑌾𑌃 𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌶𑌂𑌸𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌂 𑌲𑍋𑌕𑌂 𑌯𑌯𑍁𑌃 𑌤𑌦𑌾 ॥ 10॥
𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍 𑌪𑌰𑌸𑍍𑌯 𑌤𑌨𑍁𑌭𑍃𑌤𑍍 𑌜𑌨𑌨𑌾𑌪𑍍𑌯𑌯𑍇𑌹𑌾
𑌮𑌾𑌯𑌾𑌵𑌿𑌡𑌮𑍍𑌬𑌨𑌂 𑌅𑌵𑍇𑌹𑌿 𑌯𑌥𑌾 𑌨𑌟𑌸𑍍𑌯 ।
𑌸𑍃𑌷𑍍𑌟𑍍𑌵𑌾 𑌆𑌤𑍍𑌮𑌨𑌾 𑌇𑌦𑌂 𑌅𑌨𑍁𑌵𑌿𑌶𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌹𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌚 𑌅𑌨𑍍𑌤𑍇
𑌸𑌂𑌹𑍃𑌤𑍍𑌯 𑌚 𑌆𑌤𑍍𑌮 𑌮𑌹𑌿𑌨𑌾 𑌉𑌪𑌰𑌤𑌃 𑌸𑌃 𑌆𑌸𑍍𑌤𑍇 ॥ 11॥
𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌯𑌃 𑌗𑍁𑌰𑍁𑌸𑍁𑌤𑌂 𑌯𑌮𑌲𑍋𑌕𑌨𑍀𑌤𑌮𑍍
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌚 𑌆𑌨𑌯𑌤𑍍 𑌶𑌰𑌣𑌦𑌃 𑌪𑌰𑌮 𑌅𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰 𑌦𑌗𑍍𑌧𑌮𑍍 ।
𑌜𑌿𑌗𑍍𑌯𑍇 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌕 𑌅𑌨𑍍𑌤𑌕𑌂 𑌅𑌪𑌿 𑌈𑌶𑌂 𑌅𑌸𑍗 𑌅𑌵𑌨𑍀𑌶𑌃
𑌕𑌿𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌾𑌵𑌨𑍇 𑌸𑍍𑌵𑌰𑌨𑌯𑌨𑍍 𑌮𑍃𑌗𑌯𑍁𑌂 𑌸𑌦𑍇𑌹𑌮𑍍 ॥ 12॥
𑌤𑌥𑌾 𑌅𑌪𑌿 𑌅𑌶𑍇𑌶𑌾 𑌸𑍍𑌥𑌿𑌤𑌿 𑌸𑌮𑍍𑌭𑌵 𑌅𑌪𑌿
𑌅𑌯𑍇𑌷𑍁 𑌅𑌨𑌨𑍍𑌯 𑌹𑍇𑌤𑍁𑌃 𑌯𑌤𑍍 𑌅𑌶𑍇𑌷 𑌶𑌕𑍍𑌤𑌿𑌧𑍃𑌕𑍍 ।
𑌨 𑌇𑌚𑍍𑌛𑌤𑍍 𑌪𑍍𑌰𑌣𑍇𑌤𑍁𑌂 𑌵𑌪𑍁𑌃 𑌅𑌤𑍍𑌰 𑌶𑍇𑌷𑌿𑌤𑌮𑍍
𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑍇𑌨 𑌕𑌿𑌂 𑌸𑍍𑌵𑌸𑍍𑌥𑌗𑌤𑌿𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌦𑌰𑍍𑌶𑌯𑌨𑍍 ॥ 13॥
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌾𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌾𑌤𑌃 𑌉𑌤𑍍𑌥𑌾𑌯 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌪𑌦𑌵𑍀𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌮𑍍 ।
𑌪𑍍𑌰𑌯𑌤𑌃 𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌭𑌕𑍍𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌤𑌾𑌂 𑌏𑌵 𑌆𑌪𑍍𑌨𑍋𑌤𑌿 𑌅𑌨𑍁𑌤𑍍𑌤𑌮𑌾𑌮𑍍 ॥ 14॥
𑌦𑌾𑌰𑍁𑌕𑌃 𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑌕𑌾𑌂 𑌏𑌤𑍍𑌯 𑌵𑌸𑍁𑌦𑍇𑌵 𑌉𑌗𑍍𑌰𑌸𑍇𑌨𑌯𑍋𑌃 ।
𑌪𑌤𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌚𑌰𑌣𑌾𑌵𑌸𑍍𑌰𑍈𑌃 𑌨𑍍𑌯𑌷𑌿𑌞𑍍𑌚𑌤𑍍 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌵𑌿𑌚𑍍𑌯𑍁𑌤𑌃 ॥ 15॥
𑌕𑌥𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌨𑌿𑌧𑌨𑌂 𑌵𑍃𑌷𑍍𑌣𑍀𑌨𑌾𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌸𑍍𑌨𑌶𑌃 𑌨𑍃𑌪 ।
𑌤𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌉𑌦𑍍𑌵𑌿𑌗𑍍𑌨 𑌹𑍃𑌦𑌯𑌾𑌃 𑌜𑌨𑌾𑌃 𑌶𑍋𑌕 𑌵𑌿𑌮𑍂𑌰𑍍𑌚𑍍𑌛𑌿𑌤𑌾𑌃 ॥ 16॥
𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌸𑍍𑌮 𑌤𑍍𑌵𑌰𑌿𑌤𑌾 𑌜𑌗𑍍𑌮𑍁𑌃 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌵𑌿𑌶𑍍𑌲𑍇𑌷 𑌵𑌿𑌹𑍍𑌵𑌲𑌾𑌃 ।
𑌵𑍍𑌯𑌸𑌵𑌾𑌃 𑌶𑍇𑌰𑌤𑍇 𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌜𑍍𑌞𑌾𑌤𑌯𑌃 𑌘𑍍𑌨𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌆𑌨𑌨𑌮𑍍 ॥ 17॥
𑌦𑍇𑌵𑌕𑍀 𑌰𑍋𑌹𑌿𑌣𑍀 𑌚 𑌏𑌵 𑌵𑌸𑍁𑌦𑍇𑌵𑌃 𑌤𑌥𑌾 𑌸𑍁𑌤𑍗 ।
𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣 𑌰𑌾𑌮 𑌅𑌵𑌪𑌶𑍍𑌯𑌨𑍍𑌤𑌃 𑌶𑍋𑌕 𑌆𑌰𑍍𑌤𑌾𑌃 𑌵𑌿𑌜𑌹𑍁𑌃 𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑌿𑌮𑍍 ॥ 18॥
𑌪𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌨𑍍 𑌚 𑌵𑌿𑌜𑌹𑍁𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌭𑌗𑌵𑌤𑍍 𑌵𑌿𑌰𑌹 𑌆𑌤𑍁𑌰𑌾𑌃 ।
𑌉𑌪𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯 𑌪𑌤𑍀𑌨𑍍 𑌤𑌾𑌤 𑌚𑌿𑌤𑌾𑌂 𑌆𑌰𑍁𑌰𑍁𑌹𑍁𑌃 𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑌿𑌯𑌃 ॥ 19॥
𑌰𑌾𑌮𑌪𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌚 𑌤𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌹𑌂 𑌉𑌪𑌗𑍁𑌹𑍍𑌯 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌂 𑌆𑌵𑌿𑌶𑌨𑍍 ।
𑌵𑌸𑍁𑌦𑍇𑌵𑌪𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌤𑌤𑍍 𑌗𑌾𑌤𑍍𑌰𑌂 𑌪𑍍𑌰𑌦𑍍𑌯𑍁𑌮𑍍𑌨 𑌆𑌦𑍀𑌨𑍍 𑌹𑌰𑍇𑌃 𑌸𑍍𑌨𑍁𑌷𑌾𑌃 ।
𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌪𑌤𑍍𑌨𑍍𑌯𑌃 𑌆𑌵𑌿𑌶𑌨𑍍 𑌅𑌗𑍍𑌨𑌿𑌂 𑌰𑍁𑌕𑍍𑌮𑌿𑌣𑌿 𑌆𑌦𑍍𑌯𑌾𑌃 𑌤𑌦𑌾𑌤𑍍𑌮𑌿𑌕𑌾𑌃 ॥ 20॥
𑌅𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑌃 𑌪𑍍𑌰𑍇𑌯𑌸𑌃 𑌸𑌖𑍍𑌯𑍁𑌃 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌰𑌹 𑌆𑌤𑍁𑌰𑌃 ।
𑌆𑌤𑍍𑌮𑌾𑌨𑌂 𑌸𑌾𑌨𑍍𑌤𑍍𑌵𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌕𑍃𑌷𑍍𑌣𑌗𑍀𑌤𑍈𑌃 𑌸𑌦𑍁𑌕𑍍𑌤𑌿𑌭𑌿𑌃 ॥ 21॥
𑌬𑌨𑍍𑌧𑍂𑌨𑌾𑌂 𑌨𑌷𑍍𑌟𑌗𑍋𑌤𑍍𑌰𑌾𑌣𑌾𑌂 𑌅𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑌃 𑌸𑌾𑌮𑍍𑌪𑌰𑌾𑌯𑌿𑌕𑌮𑍍 ।
𑌹𑌤𑌾𑌨𑌾𑌂 𑌕𑌾𑌰𑌯𑌾𑌮𑌾𑌸 𑌯𑌥𑌾𑌵𑌤𑍍 𑌅𑌨𑍁𑌪𑍂𑌰𑍍𑌵𑌶𑌃 ॥ 22॥
𑌦𑍍𑌵𑌾𑌰𑌕𑌾𑌂 𑌹𑌰𑌿𑌣𑌾 𑌤𑍍𑌯𑌕𑍍𑌤𑌾 𑌸𑌮𑍁𑌦𑍍𑌰𑌃 𑌅𑌪𑍍𑌲𑌾𑌵𑌯𑌤𑍍 𑌕𑍍𑌷𑌣𑌾𑌤𑍍 ।
𑌵𑌰𑍍𑌜𑌯𑌿𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌮𑌹𑌾𑌰𑌾𑌜 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌤𑍍 𑌭𑌗𑌵𑌤𑍍 𑌆𑌲𑌯𑌮𑍍 ॥ 23॥
𑌨𑌿𑌤𑍍𑌯𑌂 𑌸𑌨𑍍𑌨𑌿𑌹𑌿𑌤𑌃 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌭𑌗𑌵𑌾𑌨𑍍 𑌮𑌧𑍁𑌸𑍂𑌦𑌨𑌃 ।
𑌸𑍍𑌮𑍃𑌤𑍍𑌯𑌾 𑌅𑌶𑍇𑌷𑌾 𑌅𑌶𑍁𑌭𑌹𑌰𑌂 𑌸𑌰𑍍𑌵 𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌂 𑌅𑌮𑌙𑍍𑌗𑌲𑌮𑍍 ॥ 24॥
𑌸𑍍𑌤𑍍𑌰𑍀 𑌬𑌾𑌲 𑌵𑍃𑌦𑍍𑌧𑌾𑌨𑍍 𑌆𑌦𑌾𑌯 𑌹𑌤𑌶𑍇𑌷𑌾𑌨𑍍 𑌧𑌨𑌞𑍍𑌜𑌯𑌃 ।
𑌇𑌨𑍍𑌦𑍍𑌰𑌪𑍍𑌰𑌸𑍍𑌥𑌂 𑌸𑌮𑌾𑌵𑍇𑌶𑍍𑌯 𑌵𑌜𑍍𑌰 𑌤𑌤𑍍𑌰 𑌅𑌭𑍍𑌯𑌷𑍇𑌚𑌯𑌤𑍍 ॥ 25॥
𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌸𑍁𑌹𑍃𑌤𑍍 𑌵𑌧𑌂 𑌰𑌾𑌜𑌨𑍍 𑌅𑌰𑍍𑌜𑍁𑌨𑌾𑌤𑍍 𑌤𑍇 𑌪𑌿𑌤𑌾𑌮𑌹𑌾𑌃 ।
𑌤𑍍𑌵𑌾𑌂 𑌤𑍁 𑌵𑌂𑌶𑌧𑌰𑌂 𑌕𑍃𑌤𑍍𑌵𑌾 𑌜𑌗𑍍𑌮𑍁𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑌥𑌮𑍍 ॥ 26॥
𑌯𑌃 𑌏𑌤𑌤𑍍 𑌦𑍇𑌵𑌦𑍇𑌵𑌸𑍍𑌯 𑌵𑌿𑌷𑍍𑌣𑍋𑌃 𑌕𑌰𑍍𑌮𑌾𑌣𑌿 𑌜𑌨𑍍𑌮 𑌚 ।
𑌕𑍀𑌰𑍍𑌤𑌯𑍇𑌤𑍍 𑌶𑍍𑌰𑌦𑍍𑌧𑌯𑌾 𑌮𑌰𑍍𑌤𑍍𑌯𑌃 𑌸𑌰𑍍𑌵𑌪𑌾𑌪𑍈𑌃 𑌪𑍍𑌰𑌮𑍁𑌚𑍍𑌯𑌤𑍇 ॥ 27॥
𑌇𑌤𑍍𑌥𑌂 𑌹𑌰𑍇𑌃 𑌭𑌗𑌵𑌤𑌃 𑌰𑍁𑌚𑌿𑌰 𑌅𑌵𑌤𑌾𑌰
𑌵𑍀𑌰𑍍𑌯𑌾𑌣𑌿 𑌬𑌾𑌲𑌚𑌰𑌿𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌚 𑌶𑌨𑍍𑌤𑌮𑌾𑌨𑌿 ।
𑌅𑌨𑍍𑌯𑌤𑍍𑌰 𑌚 𑌇𑌹 𑌚 𑌶𑍍𑌰𑍁𑌤𑌾𑌨𑌿 𑌗𑍃𑌣𑌨𑍍 𑌮𑌨𑍁𑌷𑍍𑌯𑌃
𑌭𑌕𑍍𑌤𑌿𑌂 𑌪𑌰𑌾𑌂 𑌪𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑌗𑌤𑍗 𑌲𑌭𑍇𑌤 ॥ 28॥
𑌇𑌤𑌿 𑌶𑍍𑌰𑍀𑌮𑌦𑍍𑌭𑌾𑌗𑌵𑌤𑍇 𑌮𑌹𑌾𑌪𑍁𑌰𑌾𑌣𑍇 𑌪𑌾𑌰𑌮𑌹𑌂𑌸𑍍𑌯𑌾𑌂
𑌸𑌂𑌹𑌿𑌤𑌾𑌯𑌾𑌮𑍇𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑍇 𑌮𑍗𑌸𑌲𑍋𑌪𑌾𑌖𑍍𑌯𑌾𑌨𑌂 𑌨𑌾𑌮
𑌏𑌕𑌤𑍍𑌰𑌿𑌂𑌶𑍋𑌽𑌧𑍍𑌯𑌾𑌯𑌃 ॥ 31॥
॥ 𑌇𑌤𑌿 𑌉𑌦𑍍𑌧𑌵𑌗𑍀𑌤𑌾 𑌨𑌾𑌮 𑌏𑌕𑌾𑌦𑌶𑌸𑍍𑌕𑌨𑍍𑌧𑌃 𑌸𑌮𑌾𑌪𑍍𑌤𑌃 ॥
Roman (IAST) Transliteration
atha ekādaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
baddhaḥ muktaḥ iti vyākhyā guṇataḥ me na vastutaḥ |
guṇasya māyāmūlatvāt na me mokṣaḥ na bandhanam || 1||
śokamohau sukhaṃ duḥkhaṃ dehāpattiḥ ca māyayā |
svapnaḥ yathā ātmanaḥ khyātiḥ saṃsṛtiḥ na tu vāstavī || 2||
vidyā avidye mama tanū viddhi uddhava śarīriṇām |
mokṣabandhakarī ādye māyayā me vinirmite || 3||
ekasya eva mama aṃśasya jīvasya eva mahāmate |
bandhaḥ asya avidyayā anādiḥ vidyayā ca tathā itaraḥ || 4||
atha baddhasya muktasya vailakṣaṇyaṃ vadāmi te |
viruddhadharmiṇoḥ tāta sthitayoḥ ekadharmiṇi || 5||
suparṇau etau sadṛśau sakhāyau
yadṛcchayā etau kṛtanīḍau ca vṛkṣe |
ekaḥ tayoḥ khādati pippalānnam
anyaḥ nirannaḥ api balena bhūyān || 6||
ātmānaṃ anyaṃ ca saḥ veda vidvān
apippalādaḥ na tu pippalādaḥ |
yaḥ avidyayā yuk sa tu nityabaddhaḥ
vidyāmayaḥ yaḥ sa tu nityamuktaḥ || 7||
dehasthaḥ api na dehasthaḥ vidvān svapnāt yathā utthitaḥ |
adehasthaḥ api dehasthaḥ kumatiḥ svapnadṛk yathā || 8||
indriyaiḥ indriyārtheṣu guṇaiḥ api guṇeṣu ca |
gṛhyamāṇeṣu ahaṅkuryāt na vidvān yaḥ tu avikriyaḥ || 9||
daivādhīne śarīre asmin guṇabhāvyena karmaṇā |
vartamānaḥ abudhaḥ tatra kartā asmi iti nibadhyate || 10||
evaṃ viraktaḥ śayanaḥ āsanāṭanamajjane |
darśanasparśanaghrāṇabhojanaśravaṇādiṣu || 11||
na tathā badhyate vidvān tatra tatra ādayan guṇān |
prakṛtisthaḥ api asaṃsaktaḥ yathā khaṃ savitā anilaḥ || 12||
vaiśāradyekṣayā asaṅgaśitayā chinnasaṃśayaḥ |
pratibuddhaḥ iva svapnāt nānātvāt vinivartate || 13||
yasya syuḥ vītasaṅkalpāḥ prāṇendriyamanodhiyām |
vṛttayaḥ saḥ vinirmuktaḥ dehasthaḥ api hi tat guṇaiḥ || 14||
yasya ātmā hiṃsyate hiṃsryaiḥ yena kiñcit yadṛcchayā |
arcyate vā kvacit tatra na vyatikriyate budhaḥ || 15||
na stuvīta na nindeta kurvataḥ sādhu asādhu vā |
vadataḥ guṇadoṣābhyāṃ varjitaḥ samadṛk muniḥ || 16||
na kuryāt na vadet kiñcit na dhyāyet sādhu asādhu vā |
ātmārāmaḥ anayā vṛttyā vicaret jaḍavat muniḥ || 17||
śabdabrahmaṇi niṣṇātaḥ na niṣṇāyāt pare yadi |
śramaḥ tasya śramaphalaḥ hi adhenuṃ iva rakṣataḥ || 18||
gāṃ dugdhadohāṃ asatīṃ ca bhāryām
dehaṃ parādhīnaṃ asatprajāṃ ca |
vittaṃ tu atīrthīkṛtaṃ aṅga vācam
hīnāṃ mayā rakṣati duḥkhaduḥkhī || 19||
yasyāṃ na me pāvanaṃ aṅga karma
sthitiudbhavaprāṇa nirodhanaṃ asya |
līlāvatārīpsitajanma vā syāt
bandhyāṃ giraṃ tāṃ bibhṛyāt na dhīraḥ || 20||
evaṃ jijñāsayā apohya nānātvabhramaṃ ātmani |
upārameta virajaṃ manaḥ mayi arpya sarvage || 21||
yadi anīśaḥ dhārayituṃ manaḥ brahmaṇi niścalam |
mayi sarvāṇi karmāṇi nirapekṣaḥ samācara || 22||
śraddhāluḥ me kathāḥ śaṛṇvan subhadrā lokapāvanīḥ |
gāyan anusmaran karma janma ca abhinayan muhuḥ || 23||
madarthe dharmakāmārthān ācaran madapāśrayaḥ |
labhate niścalāṃ bhaktiṃ mayi uddhava sanātane || 24||
satsaṅgalabdhayā bhaktyā mayi māṃ saḥ upāsitā |
saḥ vai me darśitaṃ sadbhiḥ añjasā vindate padam || 25||
uddhava uvāca |
sādhuḥ tava uttamaśloka mataḥ kīdṛgvidhaḥ prabho |
bhaktiḥ tvayi upayujyeta kīdṛśī sadbhiḥ ādṛtā || 26||
etat me puruṣādhyakṣa lokādhyakṣa jagat prabho |
praṇatāya anuraktāya prapannāya ca kathyatām || 27||
tvaṃ brahma paramaṃ vyoma puruṣaḥ prakṛteḥ paraḥ |
avatīrṇaḥ asi bhagavan svecchāupāttapṛthak vapuḥ || 28||
śrībhagavān uvāca |
kṛpāluḥ akṛtadrohaḥ titikṣuḥ sarvadehinām |
satyasāraḥ anavadyātmā samaḥ sarvopakārakaḥ || 29||
kāmaiḥ ahatadhīḥ dāntaḥ mṛduḥ śuciḥ akiñcanaḥ |
anīhaḥ mitabhuk śāntaḥ sthiraḥ mat śaraṇaḥ muniḥ || 30||
apramattaḥ gabhīrātmā dhṛtimāñjitaṣaḍguṇaḥ |
amānī mānadaḥ kalpaḥ maitraḥ kāruṇikaḥ kaviḥ || 31||
ājñāya evaṃ guṇān doṣānmayādiṣṭān api svakān |
dharmān santyajya yaḥ sarvān māṃ bhajeta saḥ sattamaḥ || 32||
jñātvā ajñātvā atha ye vai māṃ yāvān yaḥ ca asmi
yādṛśaḥ |
bhajanti ananyabhāvena te me bhaktatamāḥ matāḥ || 33||
malliṅgamadbhaktajanadarśanasparśanārcanam |
paricaryā stutiḥ prahvaguṇakarma anukīrtanam || 34||
matkathāśravaṇe śraddhā mat anudhyānaṃ uddhava |
sarvalābha upaharaṇaṃ dāsyena ātmanivedanam || 35||
majjanmakarmakathanaṃ mama parvānumodanam |
gītatāṇḍavavāditragoṣṭhībhiḥ madgṛha utsavaḥ || 36||
yātrā balividhānaṃ ca sarvavārṣikaparvasu |
vaidikī tāntrikī dīkṣā madīyavratadhāraṇam || 37||
mama arcāsthāpane śraddhā svataḥ saṃhatya ca udyamaḥ |
udyāna upavanākrīḍapuramandirakarmaṇi || 38||
sammārjana upalepābhyāṃ sekamaṇḍalavartanaiḥ |
gṛhaśuśrūṣaṇaṃ mahyaṃ dāsavadyadamāyayā || 39||
amānitvaṃ adambhitvaṃ kṛtasya aparikīrtanam |
api dīpāvalokaṃ me na upayuñjyāt niveditam || 40||
yat yat iṣṭatamaṃ loke yat ca atipriyaṃ ātmanaḥ |
tat tat nivedayet mahyaṃ tat ānantyāya kalpate || 41||
sūryaḥ agniḥ brāhmaṇaḥ gāvaḥ vaiṣṇavaḥ khaṃ marut jalam |
bhūḥ ātmā sarvabhūtāni bhadra pūjāpadāni me || 42||
sūrye tu vidyayā trayyā haviṣāgnau yajeta mām |
ātithyena tu viprāgryaḥ goṣvaṅga yavasādinā || 43||
vaiṣṇave bandhusatkṛtyā hṛdi khe dhyānaniṣṭhayā |
vāyau mukhyadhiyā toye dravyaiḥ toyapuraskṛtaiḥ || 44||
sthaṇḍile mantrahṛdayaiḥ bhogaiḥ ātmānaṃ ātmani |
kṣetrajñaṃ sarvabhūteṣu samatvena yajeta mām || 45||
dhiṣṇyeṣu eṣu iti madrūpaṃ śaṅkhacakragadāmbujaiḥ |
yuktaṃ caturbhujaṃ śāntaṃ dhyāyan arcet samāhitaḥ || 46||
iṣṭāpūrtena māṃ evaṃ yaḥ yajeta samāhitaḥ |
labhate mayi sadbhaktiṃ matsmṛtiḥ sādhusevayā || 47||
prāyeṇa bhaktiyogena satsaṅgena vinā uddhava |
na upāyaḥ vidyate sadhryaṅ prāyaṇaṃ hi satāṃ aham || 48||
atha etat paramaṃ guhyaṃ śruṇvataḥ yadunandana |
sugopyaṃ api vakṣyāmi tvaṃ me bhṛtyaḥ suhṛt sakhā || 49||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
ekādaśapūjāvidhānayogo nāma ekādaśo'dhyāyaḥ || 11||
atha dvādaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
na rodhayati māṃ yogaḥ na ssāṅkhyaṃ dharmaḥ eva ca |
na svādhyāyaḥ tapaḥ tyāgaḥ na iṣṭāpūrtaṃ na dakṣiṇā || 1||
vratāni yajñaḥ chandāṃsi tīrthāni niyamāḥ yamāḥ |
yathā avarundhe satsaṅgaḥ sarvasaṅga apahaḥ hi mām || 2||
satsaṅgena hi daiteyā yātudhānaḥ mṛgāḥ khagāḥ |
gandharva apsarasaḥ nāgāḥ siddhāḥ cāraṇaguhyakāḥ || 3||
vidyādharāḥ manuṣyeṣu vaiśyāḥ śūdrāḥ striyaḥ antyajāḥ |
rajaḥ tamaḥ prakṛtayaḥ tasmin tasmin yuge anagha || 4||
bahavaḥ matpadaṃ prāptāḥ tvāṣṭrakāyādhavādayaḥ |
vṛṣaparvā baliḥ vāṇaḥ mayaḥ ca atha vibhīṣaṇaḥ || 5||
sugrīvaḥ hanumān ṛkṣaḥ gajaḥ gṛdhraḥ vaṇikpathaḥ |
vyādhaḥ kubjā vraje gopyaḥ yajñapatnyaḥ tathā apare || 6||
te na adhitaśrutigaṇāḥ na upāsitamahattamāḥ |
avratātaptatapasaḥ matsaṅgāt māṃ upāgatāḥ || 7||
kevalena hi bhāvena gopyaḥ gāvaḥ nagāḥ mṛgāḥ |
ye anye mūḍhadhiyaḥ nāgāḥ siddhāḥ māṃ īyuḥ añjasā || 8||
yaṃ na yogena sāṅkhyena dānavratatapaḥ adhvaraiḥ |
vyākhyāḥ svādhyāyasannyāsaiḥ prāpnuyāt yatnavān api || 9||
rāmeṇa sārdhaṃ mathurāṃ praṇīte
śvāphalkinā mayi anuraktacittāḥ |
vigāḍhabhāvena na me viyoga
tīvrādhayaḥ anyaṃ dadṛśuḥ sukhāya || 10||
tāḥ tāḥ kṣapāḥ preṣṭhatamena nītāḥ
mayā eva vṛndāvanagocareṇa |
kṣaṇārdhavat tāḥ punaraṅga tāsāṃ
hīnā māyā kalpasamā babhūvuḥ || 11||
tāḥ na avidan mayi anuṣaṅgabaddha
dhiyaḥ svamātmānaṃ adaḥ tathā idam |
yathā samādhau munayaḥ abdhitoye
nadyaḥ praviṣṭāḥ iva nāmarūpe || 12||
matkāmā ramaṇaṃ jāraṃ asvarūpavidaḥ abalāḥ |
brahma māṃ paramaṃ prāpuḥ saṅgāt śatasahasraśaḥ || 13||
tasmāt tvaṃ uddhava utsṛjya codanāṃ praticodanām |
pravṛttaṃ ca nivṛttaṃ ca śrotavyaṃ śrutaṃ eva ca || 14||
māṃ ekaṃ eva śaraṇaṃ ātmānaṃ sarvadehinām |
yāhi sarvātmabhāvena mayā syāḥ hi akutobhayaḥ || 15||
uddhavaḥ uvāca |
saṃśayaḥ śruṇvataḥ vācaṃ tava yogeśvara īśvara |
na nivartataḥ ātmasthaḥ yena bhrāmyati me manaḥ || 16||
śrībhagavān uvāca |
saḥ eṣa jīvaḥ vivaraprasūtiḥ
prāṇena ghoṣeṇa guhāṃ praviṣṭaḥ |
manomayaṃ sūkṣmaṃ upetya rūpaṃ
mātrā svaraḥ varṇaḥ iti sthaviṣṭhaḥ || 17||
yathā analaḥ khe anilabandhuḥ ūṣmā
balena dāruṇyadhimathyamānaḥ |
aṇuḥ prajātaḥ haviṣā samidhyate
tathā eva me vyaktiḥ iyaṃ hi vāṇī || 18||
evaṃ gadiḥ karmagatiḥ visargaḥ
ghrāṇaḥ rasaḥ dṛk sparśaḥ śrutiḥ ca |
saṅkalpavijñānaṃ atha abhimānaḥ
sūtraṃ rajaḥ sattvatamovikāraḥ || 19||
ayaṃ hi jīvaḥ trivṛt abjayoniḥ
avyaktaḥ ekaḥ vayasā saḥ ādyaḥ |
viśliṣṭaśaktiḥ bahudhā eva bhāti
bījāni yoniṃ pratipadya yadvat || 20||
yasmin idaṃ protaṃ aśeṣaṃ otaṃ
paṭaḥ yathā tantuvitānasaṃsthaḥ |
yaḥ eṣa saṃsārataruḥ purāṇaḥ
karmātmakaḥ puṣpaphale prasūte || 21||
dve asya bīje śatamūlaḥ trinālaḥ
pañcaskandhaḥ pañcarasaprasūtiḥ |
daśa ekaśākhaḥ dvisuparṇanīḍaḥ
trivalkalaḥ dviphalaḥ arkaṃ praviṣṭaḥ || 22||
adanti ca ekaṃ phalaṃ asya gṛdhrā
grāmecarāḥ ekaṃ araṇyavāsāḥ |
haṃsāḥ yaḥ ekaṃ bahurūpaṃ ijyaiḥ
māyāmayaṃ veda saḥ veda vedam || 23||
evaṃ guru upāsanayā ekabhaktyā
vidyākuṭhāreṇa śitena dhīraḥ |
vivṛścya jīvāśayaṃ apramattaḥ
sampadya ca ātmānaṃ atha tyaja astram || 24||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
dvādaśo'dhyāyaḥ || 12||
atha trayodaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
sattvaṃ rajaḥ tamaḥ iti guṇāḥ buddheḥ na ca ātmanaḥ |
sattvena anyatamau hanyāt sattvaṃ sattvena ca eva hi || 1||
sattvāt dharmaḥ bhavet vṛddhāt puṃsaḥ madbhaktilakṣaṇaḥ |
sātvika upāsayā sattvaṃ tataḥ dharmaḥ pravartate || 2||
dharmaḥ rajaḥ tamaḥ hanyāt sattvavṛddhiḥ anuttamaḥ |
āśu naśyati tat mūlaḥ hi adharmaḥ ubhaye hate || 3||
āgamaḥ apaḥ prajā deśaḥ kālaḥ karma ca janma ca |
dhyānaṃ mantraḥ atha saṃskāraḥ daśa ete guṇahetavaḥ || 4||
tat tat sātvikaṃ eva eṣāṃ yat yat vṛddhāḥ pracakṣate |
nindanti tāmasaṃ tat tat rājasaṃ tat upekṣitam || 5||
sāttvikāni eva seveta pumān sattvavivṛddhaye |
tataḥ dharmaḥ tataḥ jñānaṃ yāvat smṛtiḥ apohanam || 6||
veṇusaṅgharṣajaḥ vahniḥ dagdhvā śāmyati tat vanam |
evaṃ guṇavyatyayajaḥ dehaḥ śāmyati tat kriyaḥ || 7||
uddhavaḥ uvāca |
vidanti martyāḥ prāyeṇa viṣayān padaṃ āpadām |
tathā api bhuñjate kṛṣṇa tat kathaṃ śva khara ajāvat || 8||
śrībhagavān uvāca |
ahaṃ iti anyathābuddhiḥ pramattasya yathā hṛdi |
utsarpati rajaḥ ghoraṃ tataḥ vaikārikaṃ manaḥ || 9||
rajoyuktasya manasaḥ saṅkalpaḥ savikalpakaḥ |
tataḥ kāmaḥ guṇadhyānāt duḥsahaḥ syāt hi durmateḥ || 10||
karoti kāmavaśagaḥ karmāṇi avijitendriyaḥ |
duḥkhodarkāṇi sampaśyan rajovegavimohitaḥ || 11|
rajaḥ tamobhyāṃ yat api vidvān vikṣiptadhīḥ punaḥ |
atandritaḥ manaḥ yuñjan doṣadṛṣṭiḥ na sajjate || 12||
apramattaḥ anuyuñjītaḥ manaḥ mayi arpayan śanaiḥ |
anirviṇṇaḥ yathākālaṃ jitaśvāsaḥ jitāsanaḥ || 13||
etāvān yogaḥ ādiṣṭaḥ mat śiṣyaiḥ sanaka ādibhiḥ |
sarvataḥ manaḥ ākṛṣya mayyaddhā āveśyate yathā || 14||
uddhavaḥ uvāca |
yadā tvaṃ sanaka ādibhyaḥ yena rūpeṇa keśava |
yogaṃ ādiṣṭavān etat rūpaṃ icchāmi veditum || 15||
śrībhagavān uvāca |
putrāḥ hiraṇyagarbhasya mānasāḥ sanaka ādayaḥ |
papracchuḥ pitaraṃ sūkṣmāṃ yogasya aikāntikīṃ gatim ||
16||
sanaka ādayaḥ ūcuḥ |
guṇeṣu āviśate cetaḥ guṇāḥ cetasi ca prabho |
kathaṃ anyonyasantyāgaḥ mumukṣoḥ atititīrṣoḥ || 17||
śrībhagavān uvāca |
evaṃ pṛṣṭaḥ mahādevaḥ svayambhūḥ bhūtabhāvanaḥ |
dhyāyamānaḥ praśnabījaṃ na abhyapadyata karmadhīḥ || 18||
saḥ māṃ acintayat devaḥ praśnapāratitīrṣayā |
tasya ahaṃ haṃsarūpeṇa sakāśaṃ agamaṃ tadā || 19||
dṛṣṭvā māṃ ta upavrajya kṛtvā pāda abhivandanam |
brahmāṇaṃ agrataḥ kṛtvā papracchuḥ kaḥ bhavān iti || 20||
iti ahaṃ munibhiḥ pṛṣṭaḥ tattvajijñāsubhiḥ tadā |
yat avocaṃ ahaṃ tebhyaḥ tat uddhava nibodha me || 21||
vastunaḥ yadi anānātvaṃ ātmanaḥ praśnaḥ īdṛśaḥ |
kathaṃ ghaṭeta vaḥ viprāḥ vaktuḥ vā me kaḥ āśrayaḥ || 22||
pañcātmakeṣu bhūteṣu samāneṣu ca vastutaḥ |
kaḥ bhavān iti vaḥ praśnaḥ vācārambhaḥ hi anarthakaḥ || 23||
manasā vacasā dṛṣṭyā gṛhyate anyaiḥ api indriyaiḥ |
ahaṃ eva na mattaḥ anyat iti budhyadhvaṃ añjasā || 24||
guṇeṣu āviśate cetaḥ guṇāḥ cetasi ca prajāḥ |
jīvasya dehaḥ ubhayaṃ guṇāḥ cetaḥ mat ātmanaḥ || 25||
guṇeṣu ca āviśat cittaṃ abhīkṣṇaṃ guṇasevayā |
guṇāḥ ca cittaprabhavāḥ mat rūpaḥ ubhayaṃ tyajet || 26||
jāgrat svapnaḥ suṣuptaṃ ca guṇataḥ buddhivṛttayaḥ |
tāsāṃ vilakṣaṇaḥ jīvaḥ sākṣitvena viniścitaḥ || 27||
yaḥ hi saṃsṛtibandhaḥ ayaṃ ātmanaḥ guṇavṛttidaḥ |
mayi turye sthitaḥ jahyāt tyāgaḥ tat guṇacetasām || 28||
ahaṅkārakṛtaṃ bandhaṃ ātmanaḥ arthaviparyayam |
vidvān nirvidya saṃsāracintāṃ turye sthitaḥ tyajet || 29||
yāvat nānārthadhīḥ puṃsaḥ na nivarteta yuktibhiḥ |
jāgarti api svapan ajñaḥ svapne jāgaraṇaṃ yathā || 30||
asattvāt ātmanaḥ anyeṣāṃ bhāvānāṃ tat kṛtā bhidā |
gatayaḥ hetavaḥ ca asya mṛṣā svapnadṛśaḥ yathā || 31||
yo jāgare bahiḥ anukṣaṇadharmiṇaḥ arthān
bhuṅkte samastakaraṇaiḥ hṛdi tat sadṛkṣān |
svapne suṣuptaḥ upasaṃharate saḥ ekaḥ
smṛti anvayāt triguṇavṛttidṛk indriya īśaḥ || 32||
evaṃ vimṛśya guṇataḥ manasaḥ tryavasthā
mat māyayā mayi kṛtā iti niścitārthāḥ |
sañchidya hārdaṃ anumānast uktitīkṣṇa
jñānāsinā bhajataḥ mā akhilasaṃśayādhim || 33||
īkṣeta vibhramaṃ idaṃ manasaḥ vilāsam
dṛṣṭaṃ vinaṣṭaṃ atilolaṃ alātacakram |
vijñānaṃ ekaṃ urudhā iva vibhāti māyā
svapnaḥ tridhā guṇavisargakṛtaḥ vikalpaḥ || 34||
dṛṣṭiṃ tataḥ pratinivartya nivṛttatṛṣṇaḥ
tūṣṇīṃ bhavet nijasukha anubhavaḥ nirīhaḥ |
sandṛśyate kva ca yadi idaṃ avastubuddhyā
tyaktaṃ bhramāya na bhavet smṛtiḥ ānipātāt || 35||
dehaṃ ca naśvaraṃ avasthitaṃ utthitaṃ vā
siddhaḥ na paśyati yataḥ adhyagamatsvarūpam |
daivāt apetaṃ uta daivaśāt upetam
vāsaḥ yathā parikṛtaṃ madirāmadāndhaḥ || 36||
dehaḥ api daivavaśagaḥ khalu karma yāvat
svārambhakaṃ pratisamīkṣataḥ eva sāsuḥ |
taṃ aprapañcaṃ adhirūḍhasamādhiyogaḥ
svāpnaṃ punaḥ na bhajate pratibuddhavastuḥ || 37||
mayā etat uktaṃ vaḥ viprāḥ guhyaṃ yat sāṅkhyayogayoḥ |
jānītaṃ āgataṃ yajñaṃ yuṣmat dharmavivakṣayā || 38||
ahaṃ yogasya sāṅkhyasya satyasyartasya tejasaḥ |
parāyaṇaṃ dvijaśreṣṭhāḥ śriyaḥ kīrteḥ damasya ca || 39||
māṃ bhajanti guṇāḥ sarve nirguṇaṃ nirapekṣakam |
suhṛdaṃ priyaṃ ātmānaṃ sāmya asaṅga ādayaḥ guṇāḥ || 40||
iti me chinnasandehāḥ munayaḥ sanaka ādayaḥ |
sabhājayitvā parayā bhaktyā agṛṇata saṃstavaiḥ || 41||
taiḥ ahaṃ pūjitaḥ samyak saṃstutaḥ parama ṛṣibhiḥ |
pratyeyāya svakaṃ dhāma paśyataḥ parameṣṭhinaḥ || 42||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
haṃsagītānirūpaṇaṃ nāma trayodaśo'dhyāyaḥ || 13||
atha caturdaśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
vadanti kṛṣṇa śreyāṃsi bahūni brahmavādinaḥ |
teṣāṃ vikalpaprādhānyaṃ uta aho ekamukhyatā || 1||
bhavat udāhṛtaḥ svāmin bhaktiyogaḥ anapekṣitaḥ |
nirasya sarvataḥ saṅgaṃ yena tvayi āviśet manaḥ || 2||
śrībhagavān uvāca |
kālena naṣṭā pralaye vāṇīyaṃ vedasañjñitā |
mayā ādau brahmaṇe proktā dharmaḥ yasyāṃ madātmakaḥ || 3||
tena proktā ca putrāya manave pūrvajāya sā |
tataḥ bhṛgu ādayaḥ agṛhṇan saptabrahmamaharṣayaḥ || 4||
tebhyaḥ pitṛbhyaḥ tat putrāḥ devadānavaguhyakāḥ |
manuṣyāḥ siddhagandharvāḥ savidyādharacāraṇāḥ || 5||
kindevāḥ kinnarāḥ nāgāḥ rakṣaḥ kimpuruṣa ādayaḥ |
bahvyaḥ teṣāṃ prakṛtayaḥ rajaḥsattvatamobhuvaḥ || 6||
yābhiḥ bhūtāni bhidyante bhūtānāṃ matayaḥ tathā |
yathāprakṛti sarveṣāṃ citrāḥ vācaḥ sravanti hi || 7||
evaṃ prakṛtivaicitryāt bhidyante matayaḥ nṛṇām |
pāramparyeṇa keṣāñcit pākhaṇḍamatayaḥ apare || 8||
manmāyāmohitadhiyaḥ puruṣāḥ puruṣarṣabha |
śreyaḥ vadanti anekāntaṃ yathākarma yathāruci || 9||
dharmaṃ eke yaśaḥ ca anye kāmaṃ satyaṃ damaṃ śamam |
anye vadanti svārthaṃ vā aiśvaryaṃ tyāgabhojanam |
kecit yajñatapodānaṃ vratāni niyama anyamān || 10||
ādi antavantaḥ eva eṣāṃ lokāḥ karmavinirmitāḥ |
duḥkha udarkāḥ tamoniṣṭhāḥ kṣudra ānandāḥ śuca arpitāḥ ||
11||
mayi arpita manaḥ sabhya nirapekṣasya sarvataḥ |
mayā ātmanā sukhaṃ yat tat kutaḥ syāt viṣaya ātmanām ||
12||
akiñcanasya dāntasya śāntasya samacetasaḥ |
mayā santuṣṭamanasaḥ sarvāḥ sukhamayāḥ diśaḥ || 13||
na pārameṣṭhyaṃ na mahendradhiṣṇyam
na sārvabhaumaṃ na rasādhipatyam |
na yogasiddhīḥ apunarbhavaṃ vā
mayi arpita ātmā icchati mat vinā anyat || 14||
na tathā me priyatamaḥ ātmayoniḥ na śaṅkaraḥ |
na ca saṅkarṣaṇaḥ na śrīḥ na eva ātmā ca yathā bhavān || 15||
nirapekṣaṃ muniṃ śātaṃ nirvairaṃ samadarśanam |
anuvrajāmi ahaṃ nityaṃ pūyeyeti aṅghrireṇubhiḥ || 16||
niṣkiñcanā mayi anuraktacetasaḥ
śāntāḥ mahāntaḥ akhilajīvavatsalāḥ |
kāmaiḥ anālabdhadhiyaḥ juṣanti yat
tat nairapekṣyaṃ na viduḥ sukhaṃ mama || 17||
bādhyamānaḥ api madbhaktaḥ viṣayaiḥ ajitendriyaḥ |
prāyaḥ pragalbhayā bhaktyā viṣayaiḥ na abhibhūyate || 18||
yathā agniḥ susamṛddha arciḥ karoti edhāṃsi bhasmasāt |
tathā madviṣayā bhaktiḥ uddhava enāṃsi kṛtsnaśaḥ || 19||
na sādhayati māṃ yogaḥ na sāṅkhyaṃ dharmaḥ uddhava |
na svādhyāyaḥ tapaḥ tyāgaḥ yathā bhaktiḥ mama ūrjitā || 20||
bhaktyā ahaṃ ekayā grāhyaḥ śraddhayā ātmā priyaḥ satām |
bhaktiḥ punāti manniṣṭhā śvapākān api sambhavāt || 21||
dharmaḥ satyadayā upetaḥ vidyā vā tapasānvitā |
madbhktyāpetaṃ ātmānaṃ na samyak prapunāti hi || 22||
kathaṃ vinā romaharṣaṃ dravatā cetasā vinā |
vinānanda aśrukalayā śudhyet bhaktyā vināśayaḥ || 23||
vāk gadgadā dravate yasya cittam
rudati abhīkṣṇaṃ hasati kvacit ca |
vilajjaḥ udgāyati nṛtyate ca
madbhaktiyuktaḥ bhuvanaṃ punāti || 24||
yathā agninā hema malaṃ jahāti
dhmātaṃ punaḥ svaṃ bhajate ca rūpam |
ātmā ca karmānuśayaṃ vidhūya
madbhaktiyogena bhajati athaḥ mām || 25||
yathā yathā ātmā parimṛjyate asau
matpuṇyagāthāśravaṇa abhidhānaiḥ |
tathā tathā paśyati vastu sūkṣmam
cakṣuḥ yathā eva añjanasamprayuktam || 26||
viṣayān dhyāyataḥ cittaṃ viṣayeṣu viṣajjate |
māṃ anusmarataḥ cittaṃ mayi eva pravilīyate || 27||
tasmāt asat abhidhyānaṃ yathā svapnamanoratham |
hitvā mayi samādhatsva manaḥ madbhāvabhāvitam || 28||
strīṇāṃ strīsaṅgināṃ saṅgaṃ tyaktvā dūrataḥ ātmavān |
kṣeme viviktaḥ āsīnaḥ cintayet māṃ atandritaḥ || 29||
na tathā asya bhavet kleśaḥ bandhaḥ ca anyaprasaṅgataḥ |
yoṣit saṅgāt yathā puṃsaḥ yathā tat saṅgisaṅgataḥ || 30||
uddhavaḥ uvāca |
yathā tvāṃ aravindākṣa yādṛśaṃ vā yadātmakam |
dhyāyet mumukṣuḥ etat me dhyānaṃ me vaktuṃ arhasi || 31||
śrībhagavān uvāca |
samaḥ āsanaḥ āsīnaḥ samakāyaḥ yathāsukham |
hastau utsaṅgaḥ ādhāya svanāsāgrakṛta īkṣaṇaḥ || 32||
prāṇasya śodhayet mārgaṃ pūrakumbhakarecakaiḥ |
viparyayeṇa api śanaiḥ abhyaset nirjitendriyaḥ || 33||
hṛdi avicchinnaṃ oṅkāraṃ ghaṇṭānādaṃ bisorṇavat |
prāṇena udīrya tatra atha punaḥ saṃveśayet svaram || 34||
evaṃ praṇavasaṃyuktaṃ prāṇaṃ eva samabhyaset |
daśakṛtvaḥ triṣavaṇaṃ māsāt arvāk jita anilaḥ ||35||
hṛtpuṇḍarīkaṃ antasthaṃ ūrdhvanālaṃ adhomukham |
dhyātvā ūrdhvamukhaṃ unnidraṃ aṣṭapatraṃ sakarṇikam || 36||
karṇikāyāṃ nyaset sūryasomāgnīn uttarottaram |
vahnimadhye smaret rūpaṃ mama etat dhyānamaṅgalam || 37||
samaṃ praśāntaṃ sumukhaṃ dīrghacārucaturbhujam |
sucārusundaragrīvaṃ sukapolaṃ śucismitam || 38||
samāna karṇa vinyasta sphuran makara kuṇḍalam |
hema ambaraṃ ghanaśyāmaṃ śrīvatsa śrīniketanam || 39||
śaṅkha cakra gadā padma vanamālā vibhūṣitam |
nūpuraiḥ vilasat pādaṃ kaustubha prabhayā yutam || 40||
dyumat kirīṭa kaṭaka kaṭisūtra aṅgada ayutam |
sarvāṅga sundaraṃ hṛdyaṃ prasāda sumukha īkṣaṇam || 41||
sukumāraṃ abhidhyāyet sarvāṅgeṣu manaḥ dadhat |
indriyāṇi indriyebhyaḥ manasā ākṛṣya tat manaḥ |
buddhyā sārathinā dhīraḥ praṇayet mayi sarvataḥ || 42||
tat sarva vyāpakaṃ cittaṃ ākṛṣya ekatra dhārayet |
na anyāni cintayet bhūyaḥ susmitaṃ bhāvayet mukham || 43||
tatra labdhapadaṃ cittaṃ ākṛṣya vyomni dhārayet |
tat ca tyaktvā madārohaḥ na kiñcit api cintayet || 44||
evaṃ samāhitamatiḥ māṃ eva ātmānaṃ ātmani |
vicaṣṭe mayi sarvātmat jyotiḥ jyotiṣi saṃyutam || 45||
dhyānena itthaṃ sutīvreṇa yuñjataḥ yoginaḥ manaḥ |
saṃyāsyati āśu nirvāṇaṃ dravya jñāna kriyā bhramaḥ || 46||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
bhaktirahasyāvadhāraṇayogo nāma caturdaśo'dhyāyaḥ || 14||
atha pañcadaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
jitendriyasya yuktasya jitaśvāsasya yoginaḥ
mayi dhārayataḥ cetaḥ upatiṣṭhanti siddhayaḥ || 1||
uddhavaḥ uvāca |
kayā dhāraṇayā kāsvit kathaṃsvit siddhiḥ acyuta |
kati vā siddhayaḥ brūhi yogināṃ siddhidaḥ bhavān || 2||
śrībhagavān uvāca |
siddhayaḥ aṣṭādaśa proktā dhāraṇāyogapāragaiḥ |
tāsāṃ aṣṭau mat pradhānāḥ daśaḥ eva guṇahetavaḥ || 3||
aṇimā mahimā mūrteḥ laghimā prāptiḥ indriyaiḥ |
prākāmyaṃ śrutadṛṣṭeṣu śaktipreraṇaṃ īśitā || 4||
guṇeṣu asaṅgaḥ vaśitā yat kāmaḥ tat avasyati |
etāḥ me siddhayaḥ saumya aṣṭau utpattikāḥ matāḥ || 5||
anūrmimattvaṃ dehe asmin dūraśravaṇadarśanam |
manojavaḥ kāmarūpaṃ parakāyapraveśanam || 6||
svacchandamṛtyuḥ devānāṃ sahakrīḍānudarśanam |
yathāsaṅkalpasaṃsiddhiḥ ājñāpratihatā gatiḥ || 7||
trikālajñatvaṃ advandvaṃ paracittādi abhijñatā |
agni arka ambu viṣa ādīnāṃ pratiṣṭambhaḥ aparājayaḥ || 8||
etāḥ ca uddeśataḥ proktā yogadhāraṇasiddhayaḥ |
yayā dhāraṇayā yā syāt yathā vā syāt nibodha me || 9||
bhūtasūkṣma ātmani mayi tanmātraṃ dhārayet manaḥ |
aṇimānaṃ avāpnoti tanmātra upāsakaḥ mama || 10||
mahati ātman mayi pare yathāsaṃsthaṃ manaḥ dadhat |
mahimānaṃ avāpnoti bhūtānāṃ ca pṛthak pṛthak || 11||
paramāṇumaye cittaṃ bhūtānāṃ mayi rañjayan |
kālasūkṣmātmatāṃ yogī laghimānaṃ avāpnuyāt || 12||
dhārayan mayi ahantattve manaḥ vaikārike akhilam |
sarvendriyāṇāṃ ātmatvaṃ prāptiṃ prāpnoti manmanāḥ || 13||
mahati ātmani yaḥ sūtre dhārayet mayi mānasam |
prākāmyaṃ pārameṣṭhyaṃ me vindate avyaktajanmanaḥ || 14||
viṣṇau tryadhi īśvare cittaṃ dhārayet kālavigrahe |
saḥ īśitvaṃ avāpnoti kṣetrakṣetrajñacodanām || 15||
nārāyaṇe turīyākhye bhagavat śabdaśabdite |
manaḥ mayi ādadhat yogī mat dharmāḥ vahitāṃ iyāt || 16||
nirguṇe brahmaṇi mayi dhārayan viśadaṃ manaḥ |
paramānandaṃ āpnoti yatra kāmaḥ avasīyate || 17||
śvetadīpapatau cittaṃ śuddhe dharmamaye mayi |
dhārayan śvetatāṃ yāti ṣaḍūrmirahitaḥ naraḥ || 18||
mayi ākāśa ātmani prāṇe manasā ghoṣaṃ udvahan |
tatra upalabdhā bhūtānāṃ haṃsaḥ vācaḥ śruṇoti asau || 19||
cakṣuḥ tvaṣṭari saṃyojya tvaṣṭāraṃ api cakṣuṣi |
māṃ tatra manasā dhyāyan viśvaṃ paśyati sūkṣmadṛk || 20||
manaḥ mayi susaṃyojya dehaṃ tadanu vāyunā |
maddhāraṇa anubhāvena tatra ātmā yatra vai manaḥ || 21||
yadā manaḥ upādāya yat yat rūpaṃ bubhūṣati |
tat tat bhavet manorūpaṃ madyogabalaṃ āśrayaḥ || 22||
parakāyaṃ viśan siddhaḥ ātmānaṃ tatra bhāvayet |
piṇḍaṃ hitvā viśet prāṇaḥ vāyubhūtaḥ ṣaḍaṅghrivat || 23||
pārṣṇyā āpīḍya gudaṃ prāṇaṃ hṛt uraḥ kaṇṭha mūrdhasu |
āropya brahmarandhreṇa brahma nītvā utsṛjet tanum || 24||
vihariṣyan surākrīḍe matsthaṃ sattvaṃ vibhāvayet |
vimānena upatiṣṭhanti sattvavṛttīḥ surastriyaḥ || 25||
yathā saṅkalpayet buddhyā yadā vā matparaḥ pumān |
mayi satye manaḥ yuñjan tathā tat samupāśnute || 26||
yaḥ vai madbhāvaṃ āpannaḥ īśituḥ vaśituḥ pumān |
kutaścit na vihanyeta tasya ca ājñā yathā mama || 27||
madbhaktyā śuddhasattvasya yoginaḥ dhāraṇāvidaḥ |
tasya traikālikī buddhiḥ janma mṛtyu upabṛṃhitā || 28||
agni ādibhiḥ na hanyeta muneḥ yogaṃ ayaṃ vapuḥ |
madyogaśrāntacittasya yādasāṃ udakaṃ yathā || 29||
madvibhūtiḥ abhidhyāyan śrīvatsa astrabibhūṣitāḥ |
dhvajātapatravyajanaiḥ saḥ bhavet aparājitaḥ || 30||
upāsakasya māṃ evaṃ yogadhāraṇayā muneḥ |
siddhayaḥ pūrvakathitāḥ upatiṣṭhanti aśeṣataḥ || 31||
jitendriyasya dāntasya jitaśvāsa ātmanaḥ muneḥ |
maddhāraṇāṃ dhārayataḥ kā sā siddhiḥ sudurlabhā || 32||
antarāyān vadanti etāḥ yuñjataḥ yogaṃ uttamam |
mayā sampadyamānasya kālakṣepaṇahetavaḥ || 33||
janma oṣadhi tapo mantraiḥ yāvatīḥ iha siddhayaḥ |
yogena āpnoti tāḥ sarvāḥ na anyaiḥ yogagatiṃ vrajet || 34||
sarvāsāṃ api siddhīnāṃ hetuḥ patiḥ ahaṃ prabhuḥ |
ahaṃ yogasya sāṅkhyasya dharmasya brahmavādinām || 35||
ahaṃ ātmā antaraḥ bāhyaḥ anāvṛtaḥ sarvadehinām |
yathā bhūtāni bhūteṣu bahiḥ antaḥ svayaṃ tathā || 36||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
siddhanirūpaṇayogo nāma pañcadaśo'dhyāyaḥ || 15||
atha ṣoḍaśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
tvaṃ brahma paramaṃ sākṣāt anādi anantaṃ apāvṛtam |
sarveṣāṃ api bhāvānāṃ trāṇasthiti apyaya udbhavaḥ || 1||
uccāvaceṣu bhūteṣu durjñeyaṃ akṛta ātmabhiḥ |
upāsate tvāṃ bhagavan yāthātathyena brāhmaṇāḥ || 2||
yeṣu yeṣu ca bhāveṣu bhaktyā tvāṃ paramarṣayaḥ |
upāsīnāḥ prapadyante saṃsiddhiṃ tat vadasva me || 3||
gūḍhaḥ carasi bhūtātmā bhūtānāṃ bhūtabhāvana |
na tvāṃ paśyanti bhūtāni paśyantaṃ mohitāni te || 4||
yāḥ kāḥ ca bhūmau divi vai rasāyām
vibhūtayaḥ dikṣu mahāvibhūte |
tāḥ mahyaṃ ākhyāhi anubhāvitāḥ te
namāmi te tīrtha pada aṅghripadmam || 5||
śrībhagavān uvāca |
evaṃ etat ahaṃ pṛṣṭaḥ praśnaṃ praśnavidāṃ vara |
yuyutsunā vinaśane sapatnaiḥ arjunena vai || 6||
jñātvā jñātivadhaṃ garhyaṃ adharmaṃ rājyahetukam |
tataḥ nivṛttaḥ hantā ahaṃ hataḥ ayaṃ iti laukikaḥ || 7||
saḥ tadā puruṣavyāghraḥ yuktyā me pratibodhitaḥ |
abhyabhāṣata māṃ evaṃ yathā tvaṃ raṇamūrdhani || 8||
ahaṃ ātmā uddhava āmīṣāṃ bhūtānāṃ suhṛt īśvaraḥ |
ahaṃ sarvāṇi bhūtāni teṣāṃ sthiti udbhava apyayaḥ || 9||
ahaṃ gatiḥ gatimatāṃ kālaḥ kalayatāṃ aham |
guṇānāṃ ca api ahaṃ sāmyaṃ guṇinyā utpattikaḥ guṇaḥ || 10||
guṇināṃ api ahaṃ sūtraṃ mahatāṃ ca mahān aham |
sūkṣmāṇāṃ api ahaṃ jīvaḥ durjayānāṃ ahaṃ manaḥ || 11||
hiraṇyagarbhaḥ vedānāṃ mantrāṇāṃ praṇavaḥ trivṛt |
akṣarāṇāṃ akāraḥ asmi padāni chandasāṃ aham || 12||
indraḥ ahaṃ sarvadevānāṃ vasūnāmasmi havyavāṭ |
ādityānāṃ ahaṃ viṣṇū rudrāṇāṃ nīlalohitaḥ || 13||
brahmarṣīṇāṃ bhṛguḥ ahaṃ rājarṣīṇāṃ ahaṃ manuḥ |
devarṣiṇāṃ nāradaḥ ahaṃ havirdhāni asmi dhenuṣu || 14||
siddheśvarāṇāṃ kapilaḥ suparṇaḥ ahaṃ patatriṇām |
prajāpatīnāṃ dakṣaḥ ahaṃ pitṝṇāṃ ahaṃ aryamā || 15||
māṃ viddhi uddhava daityānāṃ prahlādaṃ asureśvaram |
somaṃ nakṣatra oṣadhīnāṃ dhaneśaṃ yakṣarakṣasām || 16||
airāvataṃ gajendrāṇāṃ yādasāṃ varuṇaṃ prabhum |
tapatāṃ dyumatāṃ sūryaṃ manuṣyāṇāṃ ca bhūpatim || 17||
uccaiḥśravāḥ turaṅgāṇāṃ dhātūnāṃ asmi kāñcanam |
yamaḥ saṃyamatāṃ ca ahaṃ sarpāṇāṃ asmi vāsukiḥ || 18||
nāgendrāṇāṃ anantaḥ ahaṃ mṛgendraḥ śaṛṅgidaṃṣṭriṇām |
āśramāṇāṃ ahaṃ turyaḥ varṇānāṃ prathamaḥ anagha || 19||
tīrthānāṃ srotasāṃ gaṅgā samudraḥ sarasāṃ aham |
āyudhānāṃ dhanuḥ ahaṃ tripuraghnaḥ dhanuṣmatām || 20||
dhiṣṇyānāṃ asmi ahaṃ meruḥ gahanānāṃ himālayaḥ |
vanaspatīnāṃ aśvatthaḥ oṣadhīnāṃ ahaṃ yavaḥ || 21||
purodhasāṃ vasiṣṭhaḥ ahaṃ brahmiṣṭhānāṃ bṛhaspatiḥ |
skandaḥ ahaṃ sarvasenānyāṃ agraṇyāṃ bhagavān ajaḥ || 22||
yajñānāṃ brahmayajñaḥ ahaṃ vratānāṃ avihiṃsanam |
vāyu agni arka ambu vāk ātmā śucīnāṃ api ahaṃ śuciḥ || 23||
yogānāṃ ātmasaṃrodhaḥ mantraḥ asmi vijigīṣatām |
ānvīkṣikī kauśalānāṃ vikalpaḥ khyātivādinām || 24||
strīṇāṃ tu śatarūpā ahaṃ puṃsāṃ svāyambhuvaḥ manuḥ |
nārāyaṇaḥ munīnāṃ ca kumāraḥ brahmacāriṇām || 25||
dharmāṇāṃ asmi sannyāsaḥ kṣemāṇāṃ abahiḥ matiḥ |
guhyānāṃ sūnṛtaṃ maunaṃ mithunānāṃ ajaḥ tu aham || 26||
saṃvatsaraḥ asmi animiṣāṃ ṛtūnāṃ madhumādhavau |
māsānāṃ mārgaśīrṣaḥ ahaṃ nakṣatrāṇāṃ tathā abhijit || 27||
ahaṃ yugānāṃ ca kṛtaṃ dhīrāṇāṃ devalaḥ asitaḥ |
dvaipāyanaḥ asmi vyāsānāṃ kavīnāṃ kāvyaḥ ātmavān || 28||
vāsudevaḥ bhagavatāṃ tvaṃ bhāgavateṣu aham |
kimpuruṣāṇāṃ hanumān vidyāghrāṇāṃ sudarśanaḥ || 29||
ratnānāṃ padmarāgaḥ asmi padmakośaḥ supeśasām |
kuśaḥ asmi darbhajātīnāṃ gavyaṃ ājyaṃ haviṣṣu aham ||
30||
vyavasāyināṃ ahaṃ lakṣmīḥ kitavānāṃ chalagrahaḥ |
titikṣā asmi titikṣaṇāṃ sattvaṃ sattvavatāṃ aham || 31||
ojaḥ sahobalavatāṃ karma ahaṃ viddhi sāttvatām |
sāttvatāṃ navamūrtīnāṃ ādimūrtiḥ ahaṃ parā || 32||
viśvāvasuḥ pūrvacittiḥ gandharva apsarasāṃ aham |
bhūdharāṇāṃ ahaṃ sthairyaṃ gandhamātraṃ ahaṃ bhuvaḥ || 33||
apāṃ rasaḥ ca paramaḥ tejiṣṭhānāṃ vibhāvasuḥ |
prabhā sūrya indu tārāṇāṃ śabdaḥ ahaṃ nabhasaḥ paraḥ || 34||
brahmaṇyānāṃ baliḥ ahaṃ virāṇāṃ ahaṃ arjunaḥ |
bhūtānāṃ sthitiḥ utpattiḥ ahaṃ vai pratisaṅkramaḥ || 35||
gati ukti utsarga upādānaṃ ānanda sparśa lakṣaṇam |
āsvāda śruti avaghrāṇaṃ ahaṃ sarvendriya indriyam || 36||
pṛthivī vāyuḥ ākāśaḥ āpaḥ jyotiḥ ahaṃ mahān |
vikāraḥ puruṣaḥ avyaktaṃ rajaḥ sattvaṃ tamaḥ param |
ahaṃ etat prasaṅkhyānaṃ jñānaṃ sattvaviniścayaḥ || 37||
mayā īśvareṇa jīvena guṇena guṇinā vinā |
sarvātmanā api sarveṇa na bhāvaḥ vidyate kvacit || 38||
saṅkhyānaṃ paramāṇūnāṃ kālena kriyate mayā |
na tathā me vibhūtīnāṃ sṛjataḥ aṇḍāni koṭiśaḥ || 39||
tejaḥ śrīḥ kīrtiḥ aiśvaryaṃ hrīḥ tyāgaḥ saubhagaṃ bhagaḥ |
vīryaṃ titikṣā vijñānaṃ yatra yatra sa me aṃśakaḥ || 40||
etāḥ te kīrtitāḥ sarvāḥ saṅkṣepeṇa vibhūtayaḥ |
manovikārāḥ eva ete yathā vācā abhidhīyate || 41||
vācaṃ yaccha manaḥ yaccha prāṇāni yaccha indriyāṇi ca |
ātmānaṃ ātmanā yaccha na bhūyaḥ kalpase adhvane || 42||
yaḥ vai vāk manasi samyak asaṃyacchan dhiyā yatiḥ |
tasya vrataṃ tapaḥ dānaṃ sravatyāmaghaṭāmbuvat || 43||
tasmāt manaḥ vacaḥ prāṇān niyacchet mat parāyaṇaḥ |
mat bhakti yuktayā buddhyā tataḥ parisamāpyate || 44||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
vibhūtiyogo nāma ṣoḍaśo'dhyāyaḥ || 16||
atha saptadaśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
yaḥ tvayā abhitaḥ pūrvaṃ dharmaḥ tvat bhaktilakṣaṇaḥ |
varṇāśrama ācāravatāṃ sarveṣāṃ dvipadāṃ api || 1||
yathā anuṣṭhīyamānena tvayi bhaktiḥ nṛṇāṃ bhavet |
svadharmeṇa aravindākṣa tat samākhyātuṃ arhasi || 2||
purā kila mahābāho dharmaṃ paramakaṃ prabho |
yat tena haṃsarūpeṇa brahmaṇe abhyāttha mādhava || 3||
saḥ idānīṃ sumahatā kālena amitrakarśana |
na prāyaḥ bhavitā martyaloke prāk anuśāsitaḥ || 4||
vaktā kartā avitā na anyaḥ dharmasya acyuta te bhuvi |
sabhāyāṃ api vairiñcyāṃ yatra mūrtidharāḥ kalāḥ || 5||
kartrā avitrā pravaktrā ca bhavatā madhusūdana |
tyakte mahītale deva vinaṣṭaṃ kaḥ pravakṣyati || 6||
tattvaṃ naḥ sarvadharmajña dharmaḥ tvat bhaktilakṣaṇaḥ |
yathā yasya vidhīyeta tathā varṇaya me prabho || 7||
śrīśukaḥ uvāca |
itthaṃ svabhṛtyamukhyena pṛṣṭaḥ saḥ bhagavān hariḥ |
prītaḥ kṣemāya martyānāṃ dharmān āha sanātanān || 8||
śrībhagavān uvāca |
dharmyaḥ eṣa tava praśnaḥ naiḥśreyasakaraḥ nṛṇām |
varṇāśrama ācāravatāṃ taṃ uddhava nibodha me || 9||
ādau kṛtayuge varṇaḥ nṛṇāṃ haṃsaḥ iti smṛtaḥ |
kṛtakṛtyāḥ prajāḥ jātyāḥ tasmāt kṛtayugaṃ viduḥ || 10||
vedaḥ praṇavaḥ eva agre dharmaḥ ahaṃ vṛṣarūpadhṛk |
upāsate taponiṣṭhāṃ haṃsaṃ māṃ muktakilbiṣāḥ || 11||
tretāmukhe mahābhāga prāṇāt me hṛdayāt trayī |
vidyā prāduḥ abhūt tasyāḥ ahaṃ āsaṃ trivṛnmakhaḥ || 12||
vipra kṣatriya viṭ śūdrāḥ mukha bāhu uru pādajāḥ |
vairājāt puruṣāt jātāḥ yaḥ ātmācāralakṣaṇāḥ || 13||
gṛhāśramaḥ jaghanataḥ brahmacaryaṃ hṛdaḥ mama |
vakṣaḥsthānāt vane vāsaḥ nyāsaḥ śīrṣaṇi saṃsthitaḥ || 14||
varṇānāṃ āśramāṇāṃ ca janmabhūmi anusāriṇīḥ |
āsan prakṛtayaḥ nṝṇāṃ nīcaiḥ nīca uttama uttamāḥ || 15||
śamaḥ damaḥ tapaḥ śaucaṃ santoṣaḥ kṣāntiḥ ārjavam |
madbhaktiḥ ca dayā satyaṃ brahmaprakṛtayaḥ tu imāḥ || 16||
tejaḥ balaṃ dhṛtiḥ śauryaṃ titikṣā audāryaṃ udyamaḥ |
sthairyaṃ brahmaṇi ata aiśvaryaṃ kṣatraprakṛtayaḥ tu imāḥ ||
17||
āstikyaṃ dānaniṣṭhā ca adambhaḥ brahmasevanam |
atuṣṭiḥ artha upacayaiḥ vaiśyaprakṛtayaḥ tu imāḥ || 18||
śuśrūṣaṇaṃ dvijagavāṃ devānāṃ ca api amāyayā |
tatra labdhena santoṣaḥ śūdraprakṛtayaḥ tu imāḥ || 19||
aśaucaṃ anṛtaṃ steyaṃ nāstikyaṃ śuṣkavigrahaḥ |
kāmaḥ krodhaḥ ca tarṣaḥ ca svabhāvaḥ antevasāyinām || 20||
ahiṃsā satyaṃ asteyaṃ akāmakrodhalobhatā |
bhūtapriyahitehā ca dharmaḥ ayaṃ sārvavarṇikaḥ || 21||
dvitīyaṃ prāpya anupūrvyāt janma upanayanaṃ dvijaḥ |
vasan gurukule dāntaḥ brahma adhīyīta ca āhutaḥ || 22||
mekhalā ajina daṇḍa akṣa brahmasūtra kamaṇḍalūn |
jaṭilaḥ adhautadadvāsaḥ araktapīṭhaḥ kuśān dadhat || 23||
snāna bhojana homeṣu japa uccāre ca vāgyataḥ |
na cchindyāt nakha romāṇi kakṣa upasthagatāni api || 24||
retaḥ na avariket jātu brahmavratadharaḥ svayam |
avakīrṇe avagāhya apsu yatāsuḥ tripadīṃ japet || 25||
agni arka ācārya go vipra guru vṛddha surān śuciḥ |
samāhitaḥ upāsīta sandhye ca yatavāk japan || 26||
ācāryaṃ māṃ vijānīyāt na avamanyeta karhicit |
na martyabuddhi āsūyeta sarvadevamayaḥ guruḥ || 27||
sāyaṃ prātaḥ upānīya bhaikṣyaṃ tasmai nivedayet |
yat ca anyat api anujñātaṃ upayuñjīta saṃyataḥ || 28||
śuśrūṣamāṇaḥ ācāryaṃ sadā upāsīta nīcavat |
yāna śayyā āsana sthānaiḥ na atidūre kṛtāñjaliḥ || 29||
evaṃvṛttaḥ gurukule vaset bhogavivarjitaḥ |
vidyā samāpyate yāvat bibhrat vrataṃ akhaṇḍitam || 30||
yadi asau chandasāṃ lokaṃ ārokṣyan brahmaviṣṭapam |
gurave vinyaset dehaṃ svādhyāyārthaṃ vṛhat vrataḥ || 31||
agnau gurau ātmani ca sarvabhūteṣu māṃ param |
apṛthak dhīḥ upāsīta brahmavarcasvī akalmaṣaḥ || 32||
strīṇāṃ nirīkṣaṇa sparśa saṃlāpa kṣvelana ādikam |
prāṇinaḥ mithunībhūtān agṛhasthaḥ agrataḥ tyajet || 33||
śaucaṃ ācamanaṃ snānaṃ sandhyā upāsanaṃ ārjavam |
tīrthasevā japaḥ aspṛśya abhakṣya asambhāṣya varjanam ||
34||
sarva āśrama prayuktaḥ ayaṃ niyamaḥ kulanandana|
madbhāvaḥ sarbabhūteṣu manovākkāya saṃyamaḥ || 35||
evaṃ bṛhat vratadharaḥ brāhmaṇaḥ agniḥ iva jvalan |
madbhaktaḥ tīvratapasā dagdhakarma āśayaḥ amalaḥ || 36||
atha anantaraṃ āvekṣyan yathā jijñāsita āgamaḥ |
gurave dakṣiṇāṃ dattvā snāyat guru anumoditaḥ || 37||
gṛhaṃ vanaṃ vā upaviśet pravrajet vā dvija uttamaḥ |
āśramāt āśramaṃ gacchet na anyathā matparaḥ caret || 38||
gṛhārthī sadṛśīṃ bhāryāṃ udvahet ajugupsitām |
yavīyasīṃ tu vayasā yāṃ savarṇāṃ anukramāt || 39||
ijya adhyayana dānāni sarveṣāṃ ca dvijanmanām |
pratigrahaḥ adhyāpanaṃ ca brāhmaṇasya eva yājanam || 40||
pratigrahaṃ manyamānaḥ tapaḥ tejoyaśonudam |
anyābhyāṃ eva jīveta śilaiḥ vā doṣadṛk tayoḥ || 41||
brāhmaṇasya hi dehaḥ ayaṃ kṣudrakāmāya na iṣyate |
kṛcchrāya tapase ca iha pretya anantasukhāya ca || 42||
śiloñchavṛttyā parituṣṭacittaḥ
dharmaṃ mahāntaṃ virajaṃ juṣāṇaḥ |
mayi arpitātmā gṛhaḥ eva tiṣṭhan
na atiprasaktaḥ samupaiti śāntim || 43||
samuddharanti ye vipraṃ sīdantaṃ matparāyaṇam |
tān uddhariṣye na cirāt āpadbhyaḥ nauḥ iva arṇavāt || 44||
sarvāḥ samuddharet rājā pitā iva vyasanāt prajāḥ |
ātmānaṃ ātmanā dhīraḥ yathā gajapatiḥ gajān || 45||
evaṃvidhaḥ narapatiḥ vimānena arkavacasā |
vidhūya iha aśubhaṃ kṛtsnaṃ indreṇa saha modate || 46||
sīdan vipraḥ vaṇik vṛttyā paṇyaiḥ eva āpadaṃ taret |
khaḍgena vā āpadākrāntaḥ na śvavṛttyā kathañcana || 47||
vaiśyavṛttyā tu rājan yaḥ jīvet mṛgayayā āpadi |
caret vā viprarūpeṇa na śvavṛttyā kathañcana || 48||
śūdravṛttiṃ bhajet vaiśyaḥ śūdraḥ kārukaṭapriyām |
kṛcchrāt muktaḥ na garhyeṇa vṛttiṃ lipseta karmaṇā || 49||
veda adhyāya svadhā svāhā bali anna ādyaiḥ yathā udayam |
devarṣi pitṛbhūtāni madrūpāṇi anvahaṃ yajet || 50||
yadṛcchayā upapannena śuklena upārjitena vā |
dhanena apīḍayan bhṛtyān nyāyena eva āharet kratūn || 51||
kuṭumbeṣu na sajjeta na pramādyet kuṭumbi api |
vipaścit naśvaraṃ paśyet adṛṣṭaṃ api dṛṣṭavat || 52||
putra dārā āpta bandhūnāṃ saṅgamaḥ pānthasaṅgamaḥ |
anudehaṃ viyanti ete svapnaḥ nidrānugaḥ yathā || 53||
itthaṃ parimṛśan muktaḥ gṛheṣu atithivat vasan |
na gṛhaiḥ anubadhyeta nirmamaḥ nirahaṅkṛtaḥ || 54||
karmabhiḥ gṛhaṃ edhīyaiḥ iṣṭvā māṃ eva bhaktimān |
tiṣṭhet vanaṃ vā upaviśet prajāvān vā parivrajet || 55||
yaḥ tu āsaktaṃ atiḥ gehe putra vittaiṣaṇa āturaḥ |
straiṇaḥ kṛpaṇadhīḥ mūḍhaḥ mama ahaṃ iti badhyate || 56||
aho me pitarau vṛddhau bhāryā bālātmajā ātmajāḥ |
anāthāḥ māṃ ṛte dīnāḥ kathaṃ jīvanti duḥkhitāḥ || 57||
evaṃ gṛha āśaya ākṣipta hṛdayaḥ mūḍhadhīḥ ayam |
atṛptaḥ tān anudhyāyan mṛtaḥ andhaṃ viśate tamaḥ || 58||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
brahmacaryagṛhasthakarmadharmanirūpaṇe saptadaśo'dhyāyaḥ ||
17||
atha aṣṭādaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
vanaṃ vivikṣuḥ putreṣu bhāryāṃ nyasya saha eva vā |
vanaḥ eva vaset śāntaḥ tṛtīyaṃ bhāgaṃ āyuṣaḥ || 1||
kandamūlaphalaiḥ vanyaiḥ medhyaiḥ vṛttiṃ prakalpayet |
vasīta valkalaṃ vāsaḥ tṛṇaparṇa ajināni ca || 2||
keśaromanakhaśmaśrumalāni bibhṛyāt ataḥ |
na dhāvet apsu majjeta trikālaṃ sthaṇḍileśayaḥ || 3||
grīṣme tapyeta pañcāgnīn varṣāsvāsāraṣāḍ jale |
ākaṇṭhamagnaḥ śiśiraḥ evaṃvṛttaḥ tapaścaret || 4||
agnipakvaṃ samaśnīyāt kālapakvaṃ atha api vā |
ulūkhala aśmakuṭṭaḥ vā danta ulūkhalaḥ eva vā || 5||
svayaṃ sañcinuyāt sarvaṃ ātmanaḥ vṛttikāraṇam |
deśakālabala abhijñaḥ na ādadīta anyadā āhṛtam || 6||
vanyaiḥ carupuroḍāśaiḥ nirvapet kālacoditān |
na tu śrautena paśunā māṃ yajeta vanāśramī || 7||
agnihotraṃ ca darśaḥ ca pūrṇamāsaḥ ca pūrvavat |
cāturmāsyāni ca muneḥ āmnātāni ca naigamaiḥ || 8||
evaṃ cīrṇena tapasā muniḥ dhamanisantataḥ |
māṃ tapomayaṃ ārādhya ṛṣilokāt upaiti mām || 9||
yaḥ tu etat kṛcchrataḥ cīrṇaṃ tapaḥ niḥśreyasaṃ mahat |
kāmāya alpīyase yuñjyāt vāliśaḥ kaḥ aparaḥ tataḥ || 10||
yadā asau niyame akalpaḥ jarayā jātavepathuḥ |
ātmani agnīn samāropya maccittaḥ agniṃ samāviśet || 11||
yadā karmavipākeṣu lokeṣu niraya ātmasu |
virāgaḥ jāyate samyak nyasta agniḥ pravrajet tataḥ || 12||
iṣṭvā yathā upadeśaṃ māṃ dattvā sarvasvaṃ ṛtvije |
agnīn svaprāṇaḥ āveśya nirapekṣaḥ parivrajet || 13||
viprasya vai sannyasataḥ devāḥ dārādirūpiṇaḥ |
vighnān kurvanti ayaṃ hi asmān ākramya samiyāt param || 14||
bibhṛyāt cet muniḥ vāsaḥ kaupīna ācchādanaṃ param |
tyaktaṃ na daṇḍapātrābhyāṃ anyat kiñcit anāpadi || 15||
dṛṣṭipūtaṃ nyaset pādaṃ vastrapūtaṃ pibet jalam |
satyapūtāṃ vadet vācaṃ manaḥpūtaṃ samācaret || 16||
mauna anīhā anila āyāmāḥ daṇḍāḥ vāk deha cetasām |
nahi ete yasya santi aṅgaḥ veṇubhiḥ na bhavet yatiḥ || 17||
bhikṣāṃ catuṣu varṇeṣu vigarhyān varjayan caret |
saptāgārān asaṅklṛptān tuṣyet labdhena tāvatā || 18||
bahiḥ jalāśayaṃ gatvā tatra upaspṛśya vāgyataḥ |
vibhajya pāvitaṃ śeṣaṃ bhuñjīta aśeṣaṃ āhṛtam || 19||
ekaḥ caret mahīṃ etāṃ niḥsaṅgaḥ saṃyatendriyaḥ |
ātmakrīḍaḥ ātmarataḥ ātmavān samadarśanaḥ || 20||
viviktakṣemaśaraṇaḥ madbhāvavimalāśayaḥ |
ātmānaṃ cintayet ekaṃ abhedena mayā muniḥ || 21||
anvīkṣeta ātmanaḥ bandhaṃ mokṣaṃ ca jñānaniṣṭhayā |
bandhaḥ indriyavikṣepaḥ mokṣaḥ eṣāṃ ca saṃyamaḥ || 22||
tasmāt niyamya ṣaḍvargaṃ madbhāvena caret muniḥ |
viraktaḥ kṣullakāmebhyaḥ labdhvā ātmani sukhaṃ mahat || 23||
puragrāmavrajān sārthān bhikṣārthaṃ praviśan caret |
puṇyadeśasarit śailavana āśramavatīṃ mahīm || 24||
vānaprastha āśrama padeṣu abhīkṣṇaṃ bhaikṣyaṃ ācaret |
saṃsidhyatyāśvasammohaḥ śuddhasattvaḥ śilāndhasā || 25||
na etat vastutayā paśyet dṛśyamānaṃ vinaśyati |
asaktacittaḥ viramet iha amutra cikīrṣitāt || 26||
yat etat ātmani jagat manovākprāṇasaṃhatam |
sarvaṃ māyā iti tarkeṇa svasthaḥ tyaktvā na tat smaret || 27||
jñānaniṣṭhaḥ viraktaḥ vā madbhaktaḥ vā anapekṣakaḥ |
saliṅgān āśramāṃ tyaktvā caret avidhigocaraḥ || 28||
budhaḥ bālakavat krīḍet kuśalaḥ jaḍavat caret |
vadet unmattavat vidvān gocaryāṃ naigamaḥ caret || 29||
vedavādarataḥ na syāt na pākhaṇḍī na haitukaḥ |
śuṣkavādavivāde na kañcit pakṣaṃ samāśrayet || 30||
na udvijeta janāt dhīraḥ janaṃ ca udvejayet na tu |
ativādān titikṣeta na avamanyeta kañcana |
dehaṃ uddiśya paśuvat vairaṃ kuryāt na kenacit || 31||
ekaḥ eva paraḥ hi ātmā bhūteṣu ātmani avasthitaḥ |
yathā induḥ udapātreṣu bhūtāni ekātmakāni ca || 32||
alabdhvā na viṣīdeta kāle kāle aśanaṃ kvacit |
labdhvā na hṛṣyet dhṛtiṃ ānubhayaṃ daivatantritam || 33||
āhārārthaṃ samīheta yuktaṃ tat prāṇadhāraṇam |
tattvaṃ vimṛśyate tena tat vijñāya vimucyate || 34||
yat ṛcchayā upapannāt annaṃ adyāt śreṣṭhaṃ uta aparam |
tathā vāsaḥ tathā śayyāṃ prāptaṃ prāptaṃ bhajet muniḥ || 35||
śaucaṃ ācamanaṃ snānaṃ na tu codanayā caret |
anyān ca niyamān jñānī yathā ahaṃ līlayā īśvaraḥ || 36||
nahi tasya vikalpākhyā yā ca madvīkṣayā hatā |
ādehāntāt kvacit khyātiḥ tataḥ sampadyate mayā || 37||
duḥkha udarkeṣu kāmeṣu jātanirvedaḥ ātmavān |
ajijñāsita maddharmaḥ guruṃ muniṃ upāvrajet || 38||
tāvat paricaret bhaktaḥ śraddhāvān anasūyakaḥ |
yāvat brahma vijānīyāt māṃ eva guruṃ ādṛtaḥ || 39||
yaḥ tu asaṃyata ṣaḍvargaḥ pracaṇḍa indriya sārathiḥ |
jñāna vairāgya rahitaḥ tridaṇḍaṃ upajīvati || 40||
surān ātmānaṃ ātmasthaṃ nihnute māṃ ca dharmahā |
avipakva kaṣāyaḥ asmāt uṣmāt ca vihīyate || 41||
bhikṣoḥ dharmaḥ śamaḥ ahiṃsā tapaḥ īkṣā vanaukasaḥ |
gṛhiṇaḥ bhūtarakṣa ijyāḥ dvijasya ācāryasevanam || 42||
brahmacaryaṃ tapaḥ śaucaṃ santoṣaḥ bhūtasauhṛdam |
gṛhasthasya api ṛtau gantuḥ sarveṣāṃ madupāsanam || 43||
iti māṃ yaḥ svadharmeṇa bhajan nityaṃ ananyabhāk |
sarvabhūteṣu madbhāvaḥ madbhaktiṃ vindate acirāt || 44||
bhaktyā uddhava anapāyinyā sarvalokamaheśvaram |
sarva utpatti api ayaṃ brahma kāraṇaṃ mā upayāti saḥ || 45||
iti svadharma nirṇikta sattvaḥ nirjñāt madgatiḥ |
jñāna vijñāna sampannaḥ na cirāt samupaiti mām || 46||
varṇāśramavatāṃ dharmaḥ eṣaḥ ācāralakṣaṇaḥ |
saḥ eva madbhaktiyutaḥ niḥśreyasakaraḥ paraḥ || 47||
etat te abhihitaṃ sādho bhavān pṛcchati yat ca mām |
yathā svadharmasaṃyuktaḥ bhaktaḥ māṃ samiyāt param || 48||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
vānaprasthasannyāsadharmanirūpaṇaṃ nāmāṣṭādaśo'dhyāyaḥ || 18||
atha ekonaviṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
yaḥ vidyāśrutasampannaḥ ātmavān na anumānikaḥ |
māyāmātraṃ idaṃ jñātvā jñānaṃ ca mayi sannyaset || 1||
jñāninaḥ tu ahaṃ eva iṣṭaḥ svārthaḥ hetuḥ ca sammataḥ |
svargaḥ ca eva apavargaḥ ca na anyaḥ arthaḥ madṛte priyaḥ || 2||
jñānavijñānasaṃsiddhāḥ padaṃ śreṣṭhaṃ viduḥ mama |
jñānī priyatamaḥ ataḥ me jñānena asau bibharti mām || 3||
tapaḥ tīrthaṃ japaḥ dānaṃ pavitrāṇi itarāṇi ca |
na alaṃ kurvanti tāṃ siddhiṃ yā jñānakalayā kṛtā || 4||
tasmāt jñānena sahitaṃ jñātvā svātmānaṃ uddhava |
jñānavijñānasampannaḥ bhaja māṃ bhaktibhāvataḥ || 5||
jñānavijñānayajñena māṃ iṣṭvā ātmānaṃ ātmani |
sarvayajñapatiṃ māṃ vai saṃsiddhiṃ munayaḥ agaman|| 6||
tvayi uddhava āśrayati yaḥ trividhaḥ vikāraḥ
māyāntarā āpatati na ādi apavargayoḥ yat |
janmādayaḥ asya yat amī tava tasya kiṃ syuḥ
ādi antayoḥ yat asataḥ asti tat eva madhye || 7||
uddhavaḥ uvāca |
jñānaṃ viśuddhaṃ vipulaṃ yathā etat
vairāgyavijñānayutaṃ purāṇam |
ākhyāhi viśveśvara viśvamūrte
tvat bhaktiyogaṃ ca mahat vimṛgyam || 8||
tāpatrayeṇa abhihatasya ghore
santapyamānasya bhavādhvanīśa |
paśyāmi na anyat śaraṇaṃ tavāṅghri
dvandva ātapatrāt amṛta abhivarṣāt || 9||
daṣṭaṃ janaṃ sampatitaṃ bile asmin
kālāhinā kṣudrasukhoḥ utarṣam |
samuddhara enaṃ kṛpayā apavargyaiḥ
vacobhiḥ āsiñca mahānubhāva || 10||
śrībhagavān uvāca |
itthaṃ etat purā rājā bhīṣmaṃ dharmabhṛtāṃ varam |
ajātaśatruḥ papraccha sarveṣāṃ naḥ anuśruṇvatām || 11||
nivṛtte bhārate yuddhe suhṛt nidhanavihvalaḥ |
śrutvā dharmān bahūn paścāt mokṣadharmān apṛcchata ||
12||
tān ahaṃ te abhidhāsyāmi devavratamukhāt śrutān |
jñānavairāgyavijñānaśraddhābhakti upabṛṃhitān || 13||
nava ekādaśa pañca trīn bhāvān bhūteṣu yena vai |
īkṣeta atha ekaṃ api eṣu tat jñānaṃ mama niścitam || 14||
etat eva hi vijñānaṃ na tathā ekena yena yat |
sthiti utpatti api ayān paśyet bhāvānāṃ triguṇa ātmanām ||
15||
ādau ante ca madhye ca sṛjyāt sṛjyaṃ yat anviyāt |
punaḥ tat pratisaṅkrāme yat śiṣyeta tat eva sat || 16||
śrutiḥ pratyakṣaṃ aitihyaṃ anumānaṃ catuṣṭayam |
pramāṇeṣu anavasthānāt vikalpāt saḥ virajyate || 17||
karmaṇāṃ pariṇāmitvāt āviriñcāt amaṅgalam |
vipaścit naśvaraṃ paśyet adṛṣṭaṃ api dṛṣṭavat || 18||
bhaktiyogaḥ purā eva uktaḥ prīyamāṇāya te anagha |
punaḥ ca kathayiṣyāmi madbhakteḥ kāraṇaṃ param || 19||
śraddhā amṛtakathāyāṃ me śaśvat mat anukīrtanam |
pariniṣṭhā ca pūjāyāṃ stutibhiḥ stavanaṃ mama || 20||
ādaraḥ paricaryāyāṃ sarvāṅgaiḥ abhivandanam |
madbhaktapūjābhyadhikā sarvabhūteṣu manmatiḥ || 21||
madartheṣu aṅgaceṣṭā ca vacasā madguṇeraṇam |
mayyarpaṇaṃ ca manasaḥ sarvakāmavivarjanam || 22||
madarthe artha parityāgaḥ bhogasya ca sukhasya ca |
iṣṭaṃ dattaṃ hutaṃ japtaṃ madarthaṃ yat vrataṃ tapaḥ || 23||
evaṃ dharmaiḥ manuṣyāṇāṃ uddhava ātmanivedinām |
mayi sañjāyate bhaktiḥ kaḥ anyaḥ arthaḥ asya avaśiṣyate || 24||
yadā ātmani arpitaṃ cittaṃ śāntaṃ sattva upabṛṃhitam |
dharmaṃ jñānaṃ savairāgyaṃ aiśvaryaṃ ca abhipadyate || 25||
yat arpitaṃ tat vikalpe indriyaiḥ paridhāvati |
rajasvalaṃ ca āsan niṣṭhaṃ cittaṃ viddhi viparyayam || 26||
dharmaḥ madbhaktikṛt proktaḥ jñānaṃ ca ekātmyadarśanam |
guṇeṣu asaṅgaḥ vairāgyaṃ aiśvaryaṃ ca aṇiṃ ādayaḥ || 27||
uddhavaḥ uvāca |
yamaḥ katividhaḥ proktaḥ niyamaḥ vā arikarśana |
kaḥ śamaḥ kaḥ damaḥ kṛṣṇa kā titikṣā dhṛtiḥ prabho || 28||
kiṃ dānaṃ kiṃ tapaḥ śauryaṃ kiṃ satyaṃ ṛtaṃ ucyate |
kaḥ tyāgaḥ kiṃ dhanaṃ ceṣṭaṃ kaḥ yajñaḥ kā ca dakṣiṇā ||
29||
puṃsaḥ kiṃsvit balaṃ śrīman bhagaḥ lābhaḥ ca keśava |
kā vidyā hrīḥ parā kā śrīḥ kiṃ sukhaṃ duḥkhaṃ eva ca ||
30||
kaḥ paṇḍitaḥ kaḥ ca mūrkhaḥ kaḥ panthāḥ utpathaḥ ca kaḥ |
kaḥ svargaḥ narakaḥ kaḥ svit kaḥ bandhuḥ uta kiṃ gṛham || 31||
kaḥ āḍhyaḥ kaḥ daridraḥ vā kṛpaṇaḥ kaḥ īśvaraḥ |
etān praśnān mama brūhi viparītān ca satpate || 32||
śrībhagavān uvāca |
ahiṃsā satyaṃ asteyaṃ asaṅgaḥ hrīḥ asañcayaḥ |
āstikyaṃ brahmacaryaṃ ca maunaṃ sthairyaṃ kṣamā abhayam ||
33|
śaucaṃ japaḥ tapaḥ homaḥ śraddhā ātithyaṃ mat arcanam |
tīrthāṭanaṃ parārthehā tuṣṭiḥ ācāryasevanam || 34||
ete yamāḥ saniyamāḥ ubhayoḥ dvādaśa smṛtāḥ |
puṃsāṃ upāsitāḥ tāta yathākāmaṃ duhanti hi || 35||
śamaḥ mat niṣṭhatā buddheḥ damaḥ indriyasaṃyamaḥ |
titikṣā duḥkhasammarṣaḥ jihvā upasthajayaḥ dhṛtiḥ || 36||
daṇḍanyāsaḥ paraṃ dānaṃ kāmatyāgaḥ tapaḥ smṛtam |
svabhāvavijayaḥ śauryaṃ satyaṃ ca samadarśanam || 37||
ṛtaṃ ca sūnṛtā vāṇī kavibhiḥ parikīrtitā |
karmasvasaṅgamaḥ śaucaṃ tyāgaḥ sannyāsaḥ ucyate || 38||
dharmaḥ iṣṭaṃ dhanaṃ nṝṇāṃ yajñaḥ ahaṃ bhagavattamaḥ |
dakṣiṇā jñānasandeśaḥ prāṇāyāmaḥ paraṃ balam || 39||
bhagaḥ me aiśvaraḥ bhāvaḥ lābhaḥ madbhaktiḥ uttamaḥ |
vidyā ātmani bhida abādhaḥ jugupsā hrīḥ akarmasu || 40||
śrīḥ guṇāḥ nairapekṣya ādyāḥ sukhaṃ duḥkhasukha atyayaḥ |
duḥkhaṃ kāmasukha apekṣā paṇḍitaḥ bandhamokṣavit || 41||
mūrkhaḥ deha ādi ahaṃ buddhiḥ panthāḥ mat nigamaḥ smṛtaḥ |
utpathaḥ cittavikṣepaḥ svargaḥ sattvaguṇa uadayaḥ || 42||
narakaḥ tamaḥ unnahaḥ bandhuḥ guruḥ ahaṃ sakhe |
gṛhaṃ śarīraṃ mānuṣyaṃ guṇāḍhyaḥ hi āḍhyaḥ ucyate || 43||
daridraḥ yaḥ tu asantuṣṭaḥ kṛpaṇaḥ yaḥ ajitendriyaḥ |
guṇeṣu asaktadhīḥ īśaḥ guṇasaṅgaḥ viparyayaḥ || 44||
etaḥ uddhava te praśnāḥ sarve sādhu nirūpitāḥ |
kiṃ varṇitena bahunā lakṣaṇaṃ guṇadoṣayoḥ |
guṇadoṣa dṛśiḥ doṣaḥ guṇaḥ tu ubhayavarjitaḥ || 45||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavadudhavasaṃvāde
ekonaviṃśo'dhyāyaḥ || 19||
atha viṃśaḥ adhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
vidhiḥ ca pratiṣedhaḥ ca nigamaḥ hi īśvarasya te |
avekṣate aravindākṣa guṇaṃ doṣaṃ ca karmaṇām || 1||
varṇāśrama vikalpaṃ ca pratiloma anulomajam |
dravya deśa vayaḥ kālān svargaṃ narakaṃ eva ca || 2||
guṇa doṣa bhidā dṛṣṭiṃ antareṇa vacaḥ tava |
niḥśreyasaṃ kathaṃ nṝṇāṃ niṣedha vidhi lakṣaṇam || 3||
pitṛdevamanuṣyāṇāṃ vedaḥ cakṣuḥ tava īśvara |
śreyaḥ tu anupalabdhe arthe sādhyasādhanayoḥ api || 4||
guṇadoṣabhidādṛṣṭiḥ nigamāt te na hi svataḥ |
nigamena apavādaḥ ca bhidāyāḥ iti hi bhramaḥ || 5||
śrībhagavān uvāca |
yogāḥ trayaḥ mayā proktā nṝṇāṃ śreyovidhitsayā |
jñānaṃ karma ca bhaktiḥ ca na upāyaḥ anyaḥ asti kutracit ||
6||
nirviṇṇānāṃ jñānayogaḥ nyāsināṃ iha karmasu |
teṣu anirviṇṇacittānāṃ karmayogaḥ ti kāminām || 7||
yadṛcchayā mat kathā ādau jātaśraddhaḥ tu yaḥ pumān |
na nirviṇṇaḥ na atisaktaḥ bhaktiyogaḥ asya siddhidaḥ || 8||
tāvat karmāṇi kurvīta na nirvidyeta yāvatā |
mat kathāśravaṇa ādau vā śraddhā yāvat na jāyate || 9||
svadharmasthaḥ yajanyajñaiḥ anāśīḥ kāmaḥ uddhava |
na yāti svarganarakau yadi anyatra samācaret || 10||
asmin loke vartamānaḥ svadharmasthaḥ anaghaḥ śuciḥ |
jñānaṃ viśuddhaṃ āpnoti madbhaktiṃ vā yadṛcchayā || 11||
svargiṇaḥ api etaṃ icchanti lokaṃ nirayiṇaḥ tathā |
sādhakaṃ jñānabhaktibhyāṃ ubhayaṃ tat asādhakam || 12||
na naraḥ svargatiṃ kāṅkṣet nārakīṃ vā vicakṣaṇaḥ |
na imaṃ lokaṃ ca kāṅkṣeta deha āveśāt pramādyati || 13||
etat vidvān purā mṛtyoḥ abhavāya ghaṭeta saḥ |
apramattaḥ idaṃ jñātvā martyaṃ api arthasiddhidam || 14||
chidyamānaṃ yamaiḥ etaiḥ kṛtanīḍaṃ vanaspatim |
khagaḥ svaketaṃ utsṛjya kṣemaṃ yāti hi alampaṭaḥ || 15||
ahorātraiḥ chidyamānaṃ buddhvāyuḥ bhayavepathuḥ |
muktasaṅgaḥ paraṃ buddhvā nirīha upaśāmyati || 16||
nṛdehaṃ ādyaṃ sulabhaṃ sudurlabham
plavaṃ sukalpaṃ gurukarṇadhāram |
mayā anukūlena nabhasvateritam
pumān bhavābdhiṃ na taret saḥ ātmahā || 17||
yadā ārambheṣu nirviṇṇaḥ viraktaḥ saṃyatendriyaḥ |
abhyāsena ātmanaḥ yogī dhārayet acalaṃ manaḥ || 18||
dhāryamāṇaṃ manaḥ yaḥ hi bhrāmyadāśu anavasthitam |
atandritaḥ anurodhena mārgeṇa ātmavaśaṃ nayet || 19||
manogatiṃ na visṛjet jitaprāṇaḥ jitendriyaḥ |
sattvasampannayā buddhyā manaḥ ātmavaśaṃ nayet || 20||
eṣaḥ vai paramaḥ yogaḥ manasaḥ saṅgrahaḥ smṛtaḥ |
hṛdayajñatvaṃ anvicchan damyasya eva arvataḥ muhuḥ || 21||
sāṅkhyena sarvabhāvānāṃ pratiloma anulomataḥ |
bhava api ayau anudhyayet manaḥ yāvat prasīdati || 22||
nirviṇṇasya viraktasya puruṣasya uktavedinaḥ |
manaḥ tyajati daurātmyaṃ cintitasya anucintayā || 23||
yama ādibhiḥ yogapathaiḥ ānvīkṣikyā ca vidyayā |
mama arcopāsanābhiḥ vā na anyaiḥ yogyaṃ smaret manaḥ || 24||
yadi kuryāt pramādena yogī karma vigarhitam |
yogena eva dahet aṃhaḥ na anyat tatra kadācana || 25||
sve sve adhikāre yā niṣṭhā saḥ guṇaḥ parikīrtitaḥ |
karmaṇāṃ jāti aśuddhānāṃ anena niyamaḥ kṛtaḥ |
guṇadoṣavidhānena saṅgānāṃ tyājanecchayā || 26||
jātaśraddaḥ matkathāsu nirviṇṇaḥ sarvakarmasu |
veda duḥkhātmakān kāmān parityāge api anīśvaraḥ || 27||
tataḥ bhajeta māṃ prītaḥ śraddhāluḥ dṛḍhaniścayaḥ |
juṣamāṇaḥ ca tān kāmān duḥkha udarkān ca garhayan || 28||
proktena bhaktiyogena bhajataḥ mā asakṛt muneḥ |
kāmāḥ hṛdayyāḥ naśyanti sarve mayi hṛdi sthite || 29||
bhidyate hṛdayagranthiḥ chidyante sarvasaṃśayāḥ |
kṣīyante ca asya karmāṇi mayi dṛṣṭe akhila ātmani || 30||
tasmāt madbhaktiyuktasya yoginaḥ vai mat ātmanaḥ |
na jñānaṃ na ca vairāgyaṃ prāyaḥ śreyaḥ bhavet iha || 31||
yat karmabhiḥ yat tapasā jñānavairāgyataḥ ca yat |
yogena dānadharmeṇa śreyobhiḥ itaraiḥ api || 32||
sarvaṃ madbhaktiyogena madbhaktaḥ labhate añjasā |
svarga apavargaṃ mat dhāma kathañcit yadi vāñchati || 33||
na kiñcit sādhavaḥ dhīrāḥ bhaktāḥ hi ekāntinaḥ mama |
vāñchati api mayā dattaṃ kaivalyaṃ apunarbhavam || 34||
nairapekṣyaṃ paraṃ prāhuḥ niḥśreyasaṃ analpakam |
tasmāt nirāśiṣaḥ bhaktiḥ nirapekṣasya me bhavet || 35||
na mayi ekāntabhaktānāṃ guṇadoṣa udbhavāḥ guṇāḥ |
sādhūnāṃ samacittānāṃ buddheḥ paraṃ upeyuṣām || 36||
evaṃ etat mayā ādiṣṭān anutiṣṭhanti me pathaḥ |
kṣemaṃ vindanti mat sthānaṃ yat brahma paramaṃ viduḥ || 37||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
vedatrayīvibhāgayogo nāma viṃśo'dhyāyaḥ || 20||
atha ekaviṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
yaḥ etān matpathaḥ hitvā bhaktijñānakriyātmakān |
kṣudrān kāmān calaiḥ prāṇaiḥ juṣantaḥ saṃsaranti te || 1||
sve sve adhikāre yā niṣṭhā saḥ guṇaḥ parikīrtitaḥ |
viparyayaḥ tu doṣaḥ syāt ubhayoḥ eṣaḥ niścayaḥ || 2||
śuddhi aśuddhī vidhīyete samāneṣu api vastuṣu |
dravyasya vicikitsārthaṃ guṇadoṣau śubha aśubhau || 3||
dharmārthaṃ vyavahārārthaṃ yātrārthaṃ iti ca anagha |
darśitaḥ ayaṃ mayā ācāraḥ dharmaṃ udvahatāṃ dhuram || 4||
bhūmi ambu agni anila ākāśāḥ bhūtānāṃ pañca dhātavaḥ |
ābrahma sthāvara ādīnāṃ śarīrāḥ ātmasaṃyutāḥ || 5||
vedena nāmarūpāṇi viṣamāṇi sameṣu api |
dhātuṣu uddhava kalpyantaḥ eteṣāṃ svārthasiddhaye || 6||
deśa kāla ādi bhāvānāṃ vastūnāṃ mama sattama |
guṇadoṣau vidhīyete niyamārthaṃ hi karmaṇām || 7||
akṛṣṇasāraḥ deśānāṃ abrahmaṇyaḥ aśuciḥ bhavet |
kṛṣṇasāraḥ api asauvīra kīkaṭa asaṃskṛteriṇam || 8||
karmaṇyaḥ guṇavān kālaḥ dravyataḥ svataḥ eva vā |
yataḥ nivartate karma saḥ doṣaḥ akarmakaḥ smṛtaḥ || 9||
dravyasya śuddhi aśuddhī ca dravyeṇa vacanena ca |
saṃskāreṇa atha kālena mahattva alpatayā athavā || 10||
śaktyā aśaktyā athavā buddhyā samṛddhyā ca yat ātmane |
aghaṃ kurvanti hi yathā deśa avasthā anusārataḥ || 11||
dhānya dāru asthi tantūnāṃ rasa taijasa carmaṇām |
kāla vāyu agni mṛttoyaiḥ pārthivānāṃ yuta ayutaiḥ || 12||
amedhyaliptaṃ yat yena gandhaṃ lepaṃ vyapohati |
bhajate prakṛtiṃ tasya tat śaucaṃ tāvat iṣyate || 13||
snāna dāna tapaḥ avasthā vīrya saṃskāra karmabhiḥ |
mat smṛtyā ca ātmanaḥ śaucaṃ śuddhaḥ karma ācaret dvijaḥ || 14||
mantrasya ca parijñānaṃ karmaśuddhiḥ madarpaṇam |
dharmaḥ sampadyate ṣaḍbhiḥ adharmaḥ tu viparyayaḥ || 15||
kvacit guṇaḥ api doṣaḥ syāt doṣaḥ api vidhinā guṇaḥ |
guṇadoṣārthaniyamaḥ tat bhidāṃ eva bādhate || 16||
samānakarma ācaraṇaṃ patitānāṃ na pātakam |
autpattikaḥ guṇaḥ saṅgaḥ na śayānaḥ patati adhaḥ || 17||
yataḥ yataḥ nivarteta vimucyeta tataḥ tataḥ |
eṣaḥ dharmaḥ nṝṇāṃ kṣemaḥ śokamohabhaya apahaḥ || 18||
viṣayeṣu guṇādhyāsāt puṃsaḥ saṅgaḥ tataḥ bhavet |
saṅgāt tatra bhavet kāmaḥ kāmāt eva kaliḥ nṝṇām || 19||
kaleḥ durviṣahaḥ krodhaḥ tamaḥ taṃ anuvartate |
tamasā grasyate puṃsaḥ cetanā vyāpinī drutam || 20||
tayā virahitaḥ sādho jantuḥ śūnyāya kalpate |
tataḥ asya svārthavibhraṃśaḥ mūrcchitasya mṛtasya ca || 21||
viṣayābhiniveśena na ātmānaṃ veda na aparam |
vṛkṣajīvikayā jīvan vyarthaṃ bhastra iva yaḥ śvasan || 22||
phalaśrutiḥ iyaṃ nṝṇāṃ na śreyaḥ rocanaṃ param |
śreyovivakṣayā proktaṃ yathā bhaiṣajyarocanam || 23||
utpatti eva hi kāmeṣu prāṇeṣu svajaneṣu ca |
āsaktamanasaḥ martyā ātmanaḥ anarthahetuṣu || 24||
na tān aviduṣaḥ svārthaṃ bhrāmyataḥ vṛjinādhvani |
kathaṃ yuñjyāt punaḥ teṣu tān tamaḥ viśataḥ budhaḥ || 25||
evaṃ vyavasitaṃ kecit avijñāya kubuddhayaḥ |
phalaśrutiṃ kusumitāṃ na vedajñāḥ vadanti hi || 26||
kāminaḥ kṛpaṇāḥ lubdhāḥ puṣpeṣu phalabuddhayaḥ |
agnimugdhā dhumatāntāḥ svaṃ lokaṃ na vindanti te || 27||
na te māṃ aṅgaḥ jānanti hṛdisthaṃ yaḥ idaṃ yataḥ |
ukthaśastrāḥ hi asutṛpaḥ yathā nīhāracakṣuṣaḥ || 28||
te me mataṃ avijñāya parokṣaṃ viṣayātmakāḥ |
hiṃsāyāṃ yadi rāgaḥ syāt yajñaḥ eva na codanā || 29||
hiṃsāvihārāḥ hi alabdhaiḥ paśubhiḥ svasukhecchayā |
yajante devatāḥ yajñaiḥ pitṛbhūtapatīn khalāḥ || 30||
svapn upamaṃ amuṃ lokaṃ asantaṃ śravaṇapriyam |
āśiṣaḥ hṛdi saṅkalpya tyajanti arthān yathā vaṇik || 31||
rajaḥsattvatamoniṣṭhāḥ rajaḥsattvatamojuṣaḥ |
upāsataḥ indramukhyān devādīn na tathā eva mām || 32||
iṣṭvā iha devatāḥ yajñaiḥ gatvā raṃsyāmahe divi |
tasya antaḥ iha bhūyāsmaḥ mahāśālā mahākulāḥ || 33||
evaṃ puṣpitayā vācā vyākṣiptamanasāṃ nṝṇām |
māninān ca atistabdhānāṃ madvārtā api na rocate || 34||
vedāḥ brahmātmaviṣayāḥ trikāṇḍaviṣayāḥ ime |
parokṣavādāḥ ṛṣayaḥ parokṣaṃ mama ca priyam || 35||
śabdabrahma sudurbodhaṃ prāṇa indriya manomayam |
anantapāraṃ gambhīraṃ durvigāhyaṃ samudravat || 36||
mayā upabṛṃhitaṃ bhūmnā brahmaṇā anantaśaktinā |
bhūteṣu ghoṣarūpeṇa biseṣu ūrṇa iva lakṣyate || 37||
yathā ūrṇanābhiḥ hṛdayāt ūrṇāṃ udvamate mukhāt |
ākāśāt ghoṣavān prāṇaḥ manasā sparśarūpiṇā || 38||
chandomayaḥ amṛtamayaḥ sahasrapadavīṃ prabhuḥ |
oṅkārāt vyañjita sparśa svara uṣma antastha bhūṣitām ||
39||
vicitrabhāṣāvitatāṃ chandobhiḥ catura uttaraiḥ |
anantapārāṃ bṛhatīṃ sṛjati ākṣipate svayam || 40||
gāyatrī uṣṇik anuṣṭup ca bṛhatī paṅktiḥ eva ca |
triṣṭup jagatī aticchandaḥ hi atyaṣṭi atijagat virāṭ || 41||
kiṃ vidhatte kiṃ ācaṣṭe kiṃ anūdya vikalpayet |
iti asyāḥ hṛdayaṃ loke na anyaḥ mat veda kaścana ||42||
māṃ vidhatte abhidhatte māṃ vikalpya apohyate tu aham |
etāvān sarvavedārthaḥ śabdaḥ āsthāya māṃ bhidām |
māyāmātraṃ anūdya ante pratiṣidhya prasīdati || 43||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavadddhavasaṃvāde
vedatrayavibhāganirūpaṇaṃ nāma ekaviṃśo'dhyāyaḥ || 21||
atha dvāviṃśaḥ adhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
kati tattvāni viśveśa saṅkhyātāni ṛṣibhiḥ prabho |
nava ekādaśa pañca trīṇi āttha tvaṃ iha śuśruma || 1||
kecit ṣaḍviṃśatiṃ prāhuḥ apare pañcaviṃśatim |
sapta eke nava ṣaṭ kecit catvāri ekādaśa apare |
kecit saptadaśa prāhuḥ ṣoḍaśa eke trayodaśa || 2||
etāvat tvaṃ hi saṅkhyānāṃ ṛṣayaḥ yat vivakṣayā |
gāyanti pṛthak āyuṣman idaṃ naḥ vaktuṃ arhasi || 3||
śrībhagavān uvāca |
yuktaṃ ca santi sarvatra bhāṣante brāhmaṇāḥ yathā |
māyāṃ madīyāṃ udgṛhya vadatāṃ kiṃ nu durghaṭam || 4||
na etat evaṃ yathā āttha tvaṃ yat ahaṃ vacmi tat tathā |
evaṃ vivadatāṃ hetuṃ śaktayaḥ me duratyayāḥ || 5||
yāsāṃ vyatikarāt āsīt vikalpaḥ vadatāṃ padam |
prāpte śamadame api eti vādastamanu śāmyati || 6||
parasparān anupraveśāt tattvānāṃ puruṣarṣabha |
paurva aparya prasaṅkhyānaṃ yathā vaktuḥ vivakṣitam || 7||
ekasmin api dṛśyante praviṣṭāni itarāṇi ca |
pūrvasmin vā parasmin vā tattve tattvāni sarvaśaḥ || 8||
paurva aparyaṃ ataḥ amīṣāṃ prasaṅkhyānaṃ abhīpsatām |
yathā viviktaṃ yat vaktraṃ gṛhṇīmaḥ yuktisambhavāt || 9||
anādi avidyāyuktasya puruṣasya ātmavedanam |
svataḥ na sambhavāt anyaḥ tattvajñaḥ jñānadaḥ bhavet || 10||
puruṣa īśvarayoḥ atra na vailakṣaṇyaṃ aṇu api |
tat anyakalpanāpārthā jñānaṃ ca prakṛteḥ guṇaḥ || 11||
prakṛtiḥ guṇasāmyaṃ vai prakṛteḥ na ātmanaḥ guṇāḥ |
sattvaṃ rajaḥ tamaḥ iti sthiti utpatti antahetavaḥ || 12||
sattvaṃ jñānaṃ rajaḥ karma tamaḥ ajñānaṃ iha ucyate |
guṇavyatikaraḥ kālaḥ svabhāvaḥ sūtraṃ eva ca || 13||
puruṣaḥ prakṛtiḥ vyaktaṃ ahaṅkāraḥ nabhaḥ anilaḥ |
jyotiḥ āpaḥ kṣitiḥ iti tattvāni uktāni me nava || 14||
śrotraṃ tvak darśanaṃ ghrāṇaḥ jihvā iti jñānaśaktayaḥ |
vāk pāṇi upastha pāyu aṅghriḥ karmāṇyaṅga ubhayaṃ manaḥ || 15||
śabdaḥ sparśaḥ rasaḥ gandhaḥ rūpaṃ ca iti arthajātayaḥ |
gati ukti utsarga śilpāni karma āyatana siddhayaḥ || 16||
sarga ādau prakṛtiḥ hi asya kārya kāraṇa rūpiṇī |
sattva ādibhiḥ guṇaiḥ dhatte puruṣaḥ avyaktaḥ īkṣate || 17||
vyakta ādayaḥ vikurvāṇāḥ dhātavaḥ puruṣa īkṣayā |
labdhavīryāḥ sṛjanti aṇḍaṃ saṃhatāḥ prakṛteḥ balāt || 18||
sapta eva dhātavaḥ iti tatra arthāḥ pañca khādayaḥ |
jñānaṃ ātmā ubhaya ādhāraḥ tataḥ deha indriya āsavaḥ || 19||
ṣaḍ iti atra api bhūtāni pañca ṣaṣṭhaḥ paraḥ pumān |
taiḥ yuktaḥ ātmasambhūtaiḥ sṛṣṭvā idaṃ samupāviśat || 20||
catvāri eva iti tatra api tejaḥ āpaḥ annaṃ ātmanaḥ |
jātāni taiḥ idaṃ jātaṃ janma avayavinaḥ khalu || 21||
saṅkhyāne saptadaśake bhūtamātra indriyāṇi ca |
pañcapañca eka manasā ātmā saptadaśaḥ smṛtaḥ || 22||
tadvat ṣoḍaśasaṅkhyāne ātmā eva manaḥ ucyate |
bhūtendriyāṇi pañca eva manaḥ ātmā trayodaśaḥ || 23||
ekādaśatvaḥ ātmā asau mahābhūtendriyāṇi ca |
aṣṭau prakṛtayaḥ ca eva puruṣaḥ ca nava iti atha || 24||
iti nānā prasaṅkhyānaṃ tattvānāṃ ṛṣibhiḥ kṛtam |
sarvaṃ nyāyyaṃ yuktimatvāt viduṣāṃ kiṃ aśobhanam || 25||
uddhavaḥ uvāca |
prakṛtiḥ puruṣaḥ ca ubhau yadi api ātmavilakṣaṇau |
anyonya apāśrayāt kṛṣṇa dṛśyate na bhidā tayoḥ |
prakṛtau lakṣyate hi ātmā prakṛtiḥ ca tathā ātmani || 26||
evaṃ me puṇḍarīkākṣa mahāntaṃ saṃśayaṃ hṛdi |
chettuṃ arhasi sarvajña vacobhiḥ nayanaipuṇaiḥ || 27||
tvattaḥ jñānaṃ hi jīvānāṃ pramoṣaḥ te atra śaktitaḥ |
tvaṃ eva hi ātma māyāyā gatiṃ vettha na ca aparaḥ || 28||
śrībhagavān uvāca |
prakṛtiḥ puruṣaḥ ca iti vikalpaḥ puruṣarṣabha |
eṣaḥ vaikārikaḥ sargaḥ guṇavyatikarātmakaḥ || 29||
mama aṅga māyā guṇamayī anekadhā
vikalpabuddhīḥ ca guṇaiḥ vidhatte |
vaikārikaḥ trividhaḥ adhyātmaṃ ekam
atha adhidaivaṃ adhibhūtaṃ anyat || 30||
dṛk rūpaṃ ārkaṃ vapuḥ atra randhre
parasparaṃ sidhyati yaḥ svataḥ khe |
ātmā yat eṣaṃ aparaḥ yaḥ ādyaḥ
svayā anubhūtya akhilasiddhasiddhiḥ |
evaṃ tvak ādi śravaṇādi cakṣuḥ
jihva ādi nāsa ādi ca cittayuktam || 31||
yaḥ asau guṇakṣobhakṛtau vikāraḥ
pradhānamūlāt mahataḥ prasūtaḥ |
ahaṃ trivṛt mohavikalpahetuḥ
vaikārikaḥ tāmasaḥ aindriyaḥ ca || 32||
ātmāparijñānamayaḥ vivādaḥ
hi asti iti na asti iti bhidārthaniṣṭhaḥ |
vyarthaḥ api na eva uparameta puṃsāṃ
mattaḥ parāvṛttadhiyāṃ svalokāt || 33||
uddhavaḥ uvāca |
tvattaḥ parāvṛttadhiyaḥ svakṛtaiḥ karmabhiḥ prabho |
ucca avacān yathā dehān gṛhṇanti visṛjanti ca || 34||
tat mama ākhyāhi govinda durvibhāvyaṃ anātmabhiḥ |
na hi etat prāyaśaḥ loke vidvāṃsaḥ santi vañcitāḥ || 35||
śrībhagavān uvāca |
manaḥ karmamayaṃ nṛṇāṃ indriyaiḥ pañcabhiḥ yutam |
lokāt lokaṃ prayāti anyaḥ ātmā tat anuvartate || 36||
dhyāyan manaḥ anuviṣayān dṛṣṭān vā anuśrutān atha |
udyat sīdat karmatantraṃ smṛtiḥ tat anuśāmyati || 37||
viṣaya abhiniveśena na ātmānaṃ yat smaret punaḥ |
jantoḥ vai kasyacit hetoḥ mṛtyuḥ atyantavismṛtiḥ || 38||
janma tu ātmatayā puṃsaḥ sarvabhāvena bhūrida |
viṣaya svīkṛtiṃ prāhuḥ yathā svapnamanorathaḥ || 39||
svapnaṃ manorathaṃ ca itthaṃ prāktanaṃ na smarati asau |
tatra pūrvaṃ iva ātmānaṃ apūrvaṃ ca anupaśyati || 40||
indriya āyana sṛṣṭyā idaṃ traividhyaṃ bhāti vastuni |
bahiḥ antaḥ bhidāhetuḥ janaḥ asat janakṛt yathā || 41||
nityadā hi aṅgaḥ bhūtāni bhavanti na bhavanti ca |
kālena alkṣyavegena sūkṣmatvāt tat na dṛśyate || 42||
yathā arciṣāṃ srotasāṃ ca phalānāṃ vā vanaspateḥ |
tathā eva sarvabhūtānāṃ vayaḥ avasthā ādayaḥ kṛtāḥ || 43||
saḥ ayaṃ dīpaḥ arciṣāṃ yadvat srotasāṃ tat idaṃ jalam |
saḥ ayaṃ pumān iti nṛṇāṃ mṛṣāḥ gīḥ dhīḥ mṛṣā
āyuṣām || 44||
mā svasya karmabījena jāyate saḥ api ayaṃ pumān |
mriyate vāmaraḥ bhrāntyā yathā agniḥ dāru saṃyutaḥ || 45||
niṣekagarbhajanmāni bālyakaumārayauvanam |
vayomadhyaṃ jarā mṛtyuḥ iti avasthāḥ tanoḥ nava || 46||
etāḥ manorathamayīḥ hi anyasya uccāvacāḥ tanūḥ |
guṇasaṅgāt upādatte kvacit kaścit jahāti ca || 47||
ātmanaḥ pitṛputrābhyāṃ anumeyau bhavāpyayau |
na bhavāpyayavastūnāṃ abhijñaḥ dvayalakṣaṇaḥ || 48||
taroḥ bījavipākābhyāṃ yaḥ vidvāt janmasaṃyamau |
taroḥ vilakṣaṇaḥ draṣṭā evaṃ draṣṭā tanoḥ pṛthak || 49||
prakṛteḥ evaṃ ātmānaṃ avivicya abudhaḥ pumān |
tattvena sparśasammūḍhaḥ saṃsāraṃ pratipadyate || 50||
sattvasaṅgāt ṛṣīn devān rajasā asuramānuṣān |
tamasā bhūtatiryaktvaṃ bhrāmitaḥ yāti karmabhiḥ || 51||
nṛtyataḥ gāyataḥ paśyan yathā eva anukaroti tān |
evaṃ buddhiguṇān paśyan anīhaḥ api anukāryate || 52||
yathā ambhasā pracalatā taravaḥ api calāḥ iva |
cakṣuṣā bhrāmyamāṇena dṛśyate bhramati iva bhūḥ || 53||
yathā manorathadhiyaḥ viṣayānubhavaḥ mṛṣā |
svapnadṛṣṭāḥ ca dāśārha tathā saṃsāraḥ ātmanaḥ || 54||
arthe hi avidyamāne api saṃsṛtiḥ na nivartate |
dhyāyataḥ viṣayān asya svapne anartha āgamaḥ yathā || 55||
tasmāt uddhava mā bhuṅkṣva viṣayān asat indriyaiḥ |
ātmā agrahaṇanirbhātaṃ paśya vaikalpikaṃ bhramam || 56||
kṣiptaḥ avamānitaḥ asadbhiḥ pralabdhaḥ asūyitaḥ athavā |
tāḍitaḥ sannibaddhaḥ vā vṛttyā vā parihāpitaḥ || 57||
niṣṭhitaḥ mūtritaḥ bahudhā evaṃ prakampitaḥ |
śreyaskāmaḥ kṛcchragataḥ ātmanā ātmānaṃ uddharet || 58||
uddhavaḥ uvāca |
yathā evaṃ anubuddhyeyaṃ vada naḥ vadatāṃ vara |
suduḥsahaṃ imaṃ manyaḥ ātmani asat atikramam || 59||
viduṣaṃ api viśvātman prakṛtiḥ hi balīyasī |
ṛte tvat dharmaniratān śāntāḥ te caraṇālayān || 60||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
dvāviṃśo'dhyāyaḥ || 22||
atha trayoviṃśaḥ adhyāyaḥ |
bādarāyaṇiḥ uvāca |
saḥ evaṃ āśaṃsitaḥ uddhavena
bhāgavatamukhyena dāśārhamukhyaḥ |
sabhājayan bṛtyavacaḥ mukundaḥ
taṃ ābabhāṣe śravaṇīyavīryaḥ || 1||
śrībhagavān uvāca |
barhaspatya saḥ vai na atra sādhuḥ vai durjan īritaiḥ |
duruktaiḥ bhinnaṃ ātmānaṃ yaḥ samādhātuṃ īśvaraḥ || 2||
na tathā tapyate viddhaḥ pumān bāṇaiḥ sumarmagaiḥ |
yathā tudanti marmasthāḥ hi asatāṃ paruṣeṣavaḥ || 3||
kathayanti mahatpuṇyaṃ itihāsaṃ iha uddhava |
taṃ ahaṃ varṇayiṣyāmi nibodha susamāhitaḥ || 4||
kenacit bhikṣuṇā gītaṃ paribhūtena durjanaiḥ |
smaratāḥ dhṛtiyuktena vipākaṃ nijakarmaṇām || 5||
avaniṣu dvijaḥ kaścit āsīt āḍhyatamaḥ śriyā |
vārtāvṛttiḥ kadaryaḥ tu kāmī lubdhaḥ atikopanaḥ || 6||
jñātayaḥ atithayaḥ tasya vāṅmātreṇa api na arcitāḥ |
śūnya avasathaḥ ātmā api kāle kāmaiḥ anarcitaḥ || 7||
duḥśīlasya kadaryasya druhyante putrabāndhavāḥ |
dārā duhitaraḥ bhṛtyāḥ viṣaṇṇāḥ na ācaran priyam || 8||
tasya evaṃ yakṣavittasya cyutasya ubhayalokataḥ |
dharmakāmavihīnasya cukrudhuḥ pañcabhāginaḥ || 9||
tat avadhyāna visrasta puṇya skandhasya bhūrida |
arthaḥ api agacchan nidhanaṃ bahu āyāsa pariśramaḥ || 10||
jñātayaḥ jagṛhuḥ kiñcit kiñcit asyavaḥ uddhava |
daivataḥ kālataḥ kiñcit brahmabandhoḥ nṛpārthivāt || 11||
saḥ evaṃ draviṇe naṣṭe dharmakāmavivarjitaḥ |
upekṣitaḥ ca svajanaiḥ cintāṃ āpa duratyayām || 12||
tasya evaṃ dhyāyataḥ dīrghaṃ naṣṭarāyaḥ tapasvinaḥ |
khidyataḥ bāṣpakaṇṭhasya nirvedaḥ sumahān abhūt || 13||
saḥ ca āha idaṃ aho kaṣṭaṃ vṛthā ātmā me anutāpitaḥ |
na dharmāya na kāmāya yasya artha āyāsaḥ īdṛśaḥ || 14||
prāyeṇa arthāḥ kadaryāṇāṃ na sukhāya kadācana |
iha ca ātmopatāpāya mṛtasya narakāya ca || 15||
yaśaḥ yaśasvināṃ śuddhaṃ ślāghyāḥ ye guṇināṃ guṇāḥ |
lobhaḥ svalpaḥ api tān hanti śvitraḥ rūpaṃ iva ipsitam || 16||
arthasya sādhane siddhaḥ utkarṣe rakṣaṇe vyaye |
nāśa upabhogaḥ āyāsaḥ trāsaḥ cintā bhramaḥ nṛṇām || 17||
steyaṃ hiṃsā anṛtaṃ dambhaḥ kāmaḥ krodhaḥ smayaḥ madaḥ |
bhedaḥ vairaṃ aviśvāsaḥ saṃspardhā vyasanāni ca || 18||
ete pañcadaśān arthāḥ hi arthamūlāḥ matāḥ nṛṇām |
tasmāt anarthaṃ arthākhyaṃ śreyaḥ arthī dūrataḥ tyajet || 19||
bhidyante bhrātaraḥ dārāḥ pitaraḥ suhṛdaḥ tathā |
ekāsnigdhāḥ kākiṇinā sadyaḥ sarve arayaḥ kṛtāḥ || 20||
arthena alpīyasā hi ete saṃrabdhā dīptaṃ anyavaḥ |
tyajanti āśu spṛdhaḥ ghnanti sahasā utsṛjya sauhṛdam ||
21||
labdhvā janma amaraprārthyaṃ mānuṣyaṃ tat dvija agryatām |
tat anādṛtya ye svārthaṃ ghnanti yānti aśubhāṃ gatim ||
22||
svarga apavargayoḥ dvāraṃ prāpya lokaṃ imaṃ pumān |
draviṇe kaḥ anūṣajjeta martyaḥ anarthasya dhāmani || 23||
devarṣi pitṛ bhūtāni jñātīn bandhūn ca bhāginaḥ |
asaṃvibhajya ca ātmānaṃ yakṣavittaḥ patati adhaḥ || 24||
vyarthayā arthehayā vittaṃ pramattasya vayaḥ balam |
kuśalāḥ yena sidhyanti jaraṭhaḥ kiṃ nu sādhaye || 25||
kasmāt saṅkliśyate vidvān vyarthayā arthehayā asakṛt |
kasyacit māyayā nūnaṃ lokaḥ ayaṃ suvimohitaḥ || 26||
kiṃ dhanaiḥ dhanadaiḥ vā kiṃ kāmaiḥ vā kāmadaiḥ uta |
mṛtyunā grasyamānasya karmabhiḥ vā uta janmadaiḥ || 27||
nūnaṃ me bhagavān tuṣṭaḥ sarvadevamayaḥ hariḥ |
yena nītaḥ daśāṃ etāṃ nirvedaḥ ca ātmanaḥ plavaḥ || 28||
saḥ ahaṃ kalau aśeṣeṇa śoṣayihhye aṅgaṃ ātmanaḥ |
apramattaḥ akhilasvārthe yadi syāt siddhaḥ ātmani || 29||
tatra māṃ anumoderan devāḥ tribhuvaneśvarāḥ |
muhūrtena brahmalokaṃ khaṭvāṅgaḥ samasādhayat || 30||
śrībhagavān uvāca |
iti abhipretya manasā hi āvantyaḥ dvijasattamaḥ |
unmucya hṛdayagranthīn śāntaḥ bhikṣuḥ abhūt muniḥ || 31||
saḥ cacāra mahīṃ etāṃ saṃyata ātmendriya anilaḥ |
bhikṣārthaṃ nagara grāmān asaṅgaḥ alakṣitaḥ aviśat || 32||
taṃ vai pravayasaṃ bhikṣuṃ avadhūtaṃ asajjanāḥ |
dṛṣṭvā paryabhavan bhadraḥ bahvībhiḥ paribhūtibhiḥ || 33||
kecit triveṇuṃ jagṛhuḥ eke pātraṃ kamaṇḍalum |
pīṭhaṃ ca eke akṣasūtraṃ ca kanthāṃ cīrāṇi kecana || 34||
pradāya ca punaḥ tāni darśitāni ādaduḥ muneḥ |
annaṃ ca bhaikṣyasampannaṃ bhuñjānasya sarit taṭe || 35||
mūtrayanti ca pāpiṣṭhāḥ ṣṭhīvanti asya ca mūrdhani |
yatavācaṃ vācayanti tāḍayanti na vakti cet || 36||
tarjayanti apare vāgbhiḥ stenaḥ ayaṃ iti vādinaḥ |
badhnanti rajjvā taṃ kecit badhyatāṃ badhyatāṃ iti || 37||
kṣipanti eke avajānantaḥ eṣaḥ dharmadhvajaḥ śaṭhaḥ |
kṣīṇavittaḥ imāṃ vṛttiṃ agrahīt svajana ujjhitaḥ || 38||
aho eṣaḥ mahāsāraḥ dhṛtimān giriḥ āḍiva |
maunena sādhayati arthaṃ bakavat dṛḍhaniścayaḥ || 39||
iti eke vihasanti enaṃ eke durvātayanti ca |
taṃ babandhuḥ nirurudhuḥ yathā krīḍanakaṃ dvijam || 40||
evaṃ saḥ bhautikaṃ duḥkhaṃ daivikaṃ daihikaṃ ca yat |
bhoktavyaṃ ātmanaḥ diṣṭaṃ prāptaṃ prāptaṃ abudhyata || 41||
paribhūtaḥ imāṃ gāthāṃ agāyata narādhamaiḥ |
pātayadbhiḥ svadharmasthaḥ dhṛtiṃ āsthāya sātvikīm || 42||
dvijaḥ uvāca |
na ayaṃ janaḥ me sukhaduḥkhahetuḥ
na devatātmā grahakarmakālāḥ |
manaḥ paraṃ kāraṇaṃ āmananti
saṃsāracakraṃ parivartayet yat || 43||
manaḥ guṇān vai sṛjate balīyaḥ
tataḥ ca karmāṇi vilakṣaṇāni |
śuklāni kṛṣṇāni atha lohitāni
tebhyaḥ savarṇāḥ sṛtayaḥ bhavanti || 44||
anīhaḥ ātmā manasā samīhatā
hiraṇmayaḥ matsakhaḥ udvicaṣṭe |
manaḥ svaliṅgaṃ parigṛhya kāmān
juṣan nibaddhaḥ guṇasaṅgataḥ asau || 45||
dānaṃ svadharmaḥ niyamaḥ yamaḥ ca
śrutaṃ ca karmāṇi ca sadvratāni |
sarve manonigrahalakṣaṇāntāḥ
paraḥ hi yogaḥ manasaḥ samādhi || 46||
samāhitaṃ yasya manaḥ praśāntam
dānādibhiḥ kiṃ vada tasya kṛtyam |
asaṃyataṃ yasya manaḥ vinaśyat
dānādibhiḥ cet aparaṃ kimebhiḥ || 47||
manovaśe anye hi abhavan sma devāḥ
manaḥ ca na anyasya vaśaṃ sameti |
bhīṣmaḥ hi devaḥ sahasaḥ sahīyān
yuñjyāt vaśe taṃ saḥ hi devadevaḥ || 48||
taṃ durjayaṃ śatruṃ asahyavegaṃ
maruntudaṃ tat na vijitya kecit |
kurvanti asat vigrahaṃ atra martyaiḥ
mitrāṇi udāsīna ripūn vimūḍhāḥ || 49||
dehaṃ manomātraṃ imaṃ gṛhītvā
mama ahaṃ iti andha dhiyaḥ manuṣyāḥ |
eṣaḥ ahaṃ anyaḥ ayaṃ iti bhrameṇa
durantapāre tamasi bhramanti || 50||
janaḥ tu hetuḥ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ ca atra ha bhaumayoḥ tat |
jihvāṃ kvacit sandaśati svadadbhiḥ
tat vedanāyāṃ katamāya kupyet || 51||
duḥkhasya hetuḥ yadi devatāḥ tu
kiṃ ātmanaḥ tatra vikārayoḥ tat |
yat aṅgaṃ aṅgena nihanyate kvacit
krudhyeta kasmai puruṣaḥ svadehe || 52||
ātmā yadi syāt sukhaduḥkhahetuḥ
kiṃ anyataḥ tatra nijasvabhāvaḥ |
na hi ātmanaḥ anyat yadi tat mṛṣā syāt
krudhyeta kasmāt na sukhaṃ na duḥkham || 53||
grahāḥ nimittaṃ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ ajasya janasya te vai |
grahaiḥ grahasya eva vadanti pīḍām
krudhyeta kasmai puruṣaḥ tataḥ anyaḥ || 54||
karmāḥ tu hetuḥ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ tat hi jaḍājaḍatve |
dehaḥ tu acitpuruṣaḥ ayaṃ suparṇaḥ
krudhyeta kasmai na hi karmamūlam || 55||
kālaḥ tu hetuḥ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ tatra tat ātmakaḥ asau |
na agneḥ hi tāpaḥ na himasya tat syāt
krudhyeta kasmai na parasya dvandvam || 56||
na kenacit kva api kathañcana asya
dvandva uparāgaḥ parataḥ parasya |
yathāhamaḥ saṃsṛtirūpiṇaḥ syāt
evaṃ prabuddhaḥ na bibheti bhūtaiḥ || 57||
etāṃ saḥ āsthāya parātmaniṣṭhām
adhyāsitāṃ pūrvatamaiḥ maharṣibhiḥ |
ahaṃ tariṣyāmi durantapāram
tamaḥ mukunda aṅghriniṣevayā eva || 58||
śrībhagavān uvāca |
nirvidya naṣṭadraviṇaḥ gataklamaḥ
pravrajya gāṃ paryaṭamānaḥ ittham |
nirākṛtaḥ asadbhiḥ api svadharmāt
akampitaḥ amuṃ muniḥ āha gāthām || 59||
sukhaduḥkhapradaḥ na anyaḥ puruṣasya ātmavibhramaḥ |
mitra udāsīnaripavaḥ saṃsāraḥ tamasaḥ kṛtaḥ || 60||
tasmāt sarvātmanā tāta nigṛhāṇa mano dhiyā |
mayi āveśitayā yuktaḥ etāvān yogasaṅgrahaḥ || 61||
yaḥ etāṃ bhikṣuṇā gītāṃ brahmaniṣṭhāṃ samāhitaḥ |
dhārayan śrāvayan śruṇvan dvandvaiḥ na eva abhibhūyate || 62||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
bikṣugītanirūpaṇaṃ nāma trayoviṃśo'dhyāyaḥ || 23||
atha caturviṃśo'dhyāḥ |
śrībhagavān uvāca |
atha te sampravakṣyāmi sāṅkhyaṃ pūrvaiḥ viniścitam |
yat vijñāya pumān sadyaḥ jahyāt vaikalpikaṃ bhramam || 1||
āsīt jñānaṃ athaḥ hi arthaḥ ekaṃ eva avikalpitam |
yadā vivekanipuṇāḥ ādau kṛtayuge ayuge || 2||
tat māyāphalarūpeṇa kevalaṃ nirvikalpitam |
vāṅmanaḥ agocaraṃ satyaṃ dvidhā samabhavat bṛhat || 3||
tayoḥ ekataraḥ hi arthaḥ prakṛtiḥ sobhayātmikā |
jñānaṃ tu anyataraḥ bhāvaḥ puruṣaḥ saḥ abhidhīyate || 4||
tamaḥ rajaḥ sattvaṃ iti prakṛteḥ abhavan guṇāḥ |
mayā prakṣobhyamāṇāyāḥ puruṣa anumatena ca || 5||
tebhyaḥ samabhavat sūtraṃ mahān sūtreṇa saṃyutaḥ |
tataḥ vikurvataḥ jātaḥ yaḥ ahaṅkāraḥ vimohanaḥ || 6||
vaikārikaḥ taijasaḥ ca tāmasaḥ ca iti ahaṃ trivṛt |
tanmātra indriya manasāṃ kāraṇaṃ cit acit mayaḥ || 7||
arthaḥ tanmātrikāt jajñe tāmasāt indriyāṇi ca |
taijasāt devatāḥ āsan ekādaśa ca vaikṛtāt || 8||
mayā sañcoditāḥ bhāvāḥ sarve saṃhati akāriṇaḥ |
aṇḍaṃ utpādayāmāsuḥ mama āyatanaṃ uttamam || 9||
tasmin ahaṃ samabhavaṃ aṇḍe salilasaṃsthitau |
mama nābhyāṃ abhūt padmaṃ viśvākhyaṃ tatra ca ātmabhūḥ ||
10||
saḥ asṛjat tapasā yuktaḥ rajasā mat anugrahāt |
lokān sapālān viśvātmā bhūḥ bhuvaḥ svaḥ iti tridhā || 11||
devānāṃ okaḥ āsīt svaḥ bhūtānāṃ ca bhuvaḥ padam |
martya ādīnāṃ ca bhūḥ lokaḥ siddhānāṃ tritayāt param ||
12||
adhaḥ asurāṇāṃ nāgānāṃ bhūmeḥ okaḥ asṛjat prabhuḥ |
trilokyāṃ gatayaḥ sarvāḥ karmaṇāṃ triguṇa ātmanām || 13||
yogasya tapasaḥ ca eva nyāsasya gatayaḥ amalāḥ |
mahaḥ janaḥ tapaḥ satyaṃ bhaktiyogasya madgatiḥ || 14||
mayā kālātmanā dhātrā karmayuktaṃ idaṃ jagat |
guṇapravāhaḥ etasmin unmajjati nimajjati || 15||
aṇuḥ bṛhat kṛśaḥ sthūlaḥ yaḥ yaḥ bhāvaḥ prasidhyati |
sarvaḥ api ubhayasaṃyuktaḥ prakṛtyā puruṣeṇa ca || 16||
yaḥ tu yasya ādiḥ antaḥ ca saḥ vai madhyaṃ ca tasya san |
vikāraḥ vyavahārārthaḥ yathā taijasa pārthivāḥ || 17||
yat upādāya pūrvaḥ tu bhāvaḥ vikurute aparam |
ādiḥ antaḥ yadā yasya tat satyaṃ abhidhīyate || 18||
prakṛtiḥ hi asya upādānaṃ ādhāraḥ puruṣaḥ paraḥ |
sataḥ abhivyañjakaḥ kālaḥ brahma tat tritayaṃ tu aham || 19||
sargaḥ pravartate tāvat paurva aparyeṇa nityaśaḥ |
mahān guṇavisarga arthaḥ sthiti antaḥ yāvat īkṣaṇam || 20||
virāṭ mayā āsādyamānaḥ lokakalpavikalpakaḥ |
pañcatvāya viśeṣāya kalpate bhuvanaiḥ saha || 21||
anne pralīyate martyaṃ annaṃ dhānāsu līyate |
dhānāḥ bhūmau pralīyante bhūmiḥ gandhe pralīyate || 22||
apsu pralīyante gandhaḥ āpaḥ ca svaguṇe rase |
līyate jyotiṣi rasaḥ jyotī rūpe pralīyate || 23||
rūpaṃ vāyau saḥ ca sparśe līyate saḥ api ca ambare |
ambaraṃ śabdatanmātraḥ indriyāṇi svayoniṣu || 24||
yoniḥ vaikārike saumya līyate manasi īśvare |
śabdaḥ bhūtādiṃ api eti bhūtādiḥ mahati prabhuḥ || 25||
saḥ līyate mahān sveṣu guṇeṣu guṇavattamaḥ |
te avyakte sampralīyante tatkale līyate avyaye || 26||
kālaḥ māyāmaye jīve jīvaḥ ātmani mayi aje |
ātmā kevalaḥ ātmasthaḥ vikalpa apāya lakṣaṇaḥ || 27||
evaṃ anvīkṣamāṇasya kathaṃ vaikalpikaḥ bhramaḥ |
manasaḥ hṛdi tiṣṭheta vyomni iva arka udaye tamaḥ || 28||
eṣaḥ sāṅkhyavidhiḥ proktaḥ saṃśayagranthibhedanaḥ |
pratiloma anulomābhyāṃ parāvaradṛśā mayā || 29||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
prakṛtipuruṣasāṅkhyayogo nāma caturviṃśo'dhyāyaḥ || 24||
atha pañcaviṃśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavānuvāca |
guṇānāṃ asamiśrāṇāṃ pumānyena yathā bhavet |
tanme puruṣavarya iadaṃ upadhāraya śaṃsataḥ || 1||
samaḥ damaḥ titikṣā īkṣā tapaḥ satyaṃ dayā smṛtiḥ |
tuṣṭiḥ tyāgaḥ aspṛhā śraddhā hrīḥ dayā ādiḥ svanirvṛtiḥ || 2||
kāmaḥ īhā madaḥ tṛṣṇā stambhaḥ āśīḥ bhidā sukham |
mada utsāhaḥ yaśaḥ prītiḥ hāsyaṃ vīryaṃ bala udyamaḥ || 3||
krodhaḥ lobhaḥ anṛtaṃ hiṃsā yāñcā dambhaḥ klamaḥ kaliḥ |
śokamohau viṣādārtī nidrā āśā bhīḥ anudyamaḥ || 4||
sattvasya rajasaḥ ca etāḥ tamasaḥ ca anumūrvaśaḥ |
vṛttayaḥ varṇitaprāyāḥ sannipātaṃ athaḥ śruṇu || 5||
sannipātaḥ tu ahaṃ iti mama iti uddhava yā matiḥ |
vyavahāraḥ sannipātaḥ manomātra indriyāsubhiḥ || 6||
dharme ca arthe ca kāme ca yadā asau pariniṣṭhitaḥ |
guṇānāṃ sannikarṣaḥ ayaṃ śraddhāḥ atidhanāvahaḥ || 7||
pravṛttilakṣaṇe niṣṭhā pumān yaḥ hi gṛhāśrame |
svadharme ca anutiṣṭheta guṇānāṃ samitiḥ hi sā || 8||
puruṣaṃ sattvasaṃyuktaṃ anumīyāt śama ādibhiḥ |
kāmādibhī rajoyuktaṃ krodhādyaiḥ tamasā yutam || 9||
yadā bhajati māṃ bhaktyā nirapekṣaḥ svakarmabhiḥ |
taṃ sattvaprakṛtiṃ vidyāt puruṣaṃ striyaṃ eva vā || 10||
yadā āśiṣaḥ āśāsya māṃ bhajeta svakarmabhiḥ |
taṃ rajaḥprakṛtiṃ vidyāt hiṃsāṃ āśāsya tāmasam || 11||
sattvaṃ rajaḥ tamaḥ iti guṇāḥ jīvasya na eva me |
cittajā yaiḥ tu bhūtānāṃ sajjamānaḥ nibadhyate || 12||
yadetarau jayet sattvaṃ bhāsvaraṃ viśadaṃ śivam |
tadā sukhena yujyeta dharmajñāna ādibhiḥ pumān || 13||
yadā jayet tamaḥ sattvaṃ rajaḥ saṅgaṃ bhidā calam |
tadā duḥkhena yujyeta karmaṇā yaśasā śriyā || 14||
yadā jayet rajaḥ sattvaṃ tamaḥ mūḍhaḥ layaṃ jaḍam |
yujyeta śokamohābhyāṃ nidrayā hiṃsayā āśayā || 15||
yadā cittaṃ prasīdeta indriyāṇāṃ ca nirvṛtiḥ |
dehe abhayaṃ manosaṅgaṃ tat sattvaṃ viddhi matpadam || 16||
vikurvan kriyayā ca adhīra nirvṛtiḥ ca cetasām |
gātrāsvāsthyaṃ manaḥ bhrāntaṃ rajaḥ etaiḥ niśāmaya || 17||
sīdat cittaṃ vilīyeta cetasaḥ grahaṇe akṣamam |
manaḥ naṣṭaṃ tamaḥ glāniḥ tamaḥ tat upadhāraya || 18||
edhamāne guṇe sattve devānāṃ balaṃ edhate |
asurāṇāṃ ca rajasi tamasi uddhava rakṣasām || 19||
sattvāt jagaraṇaṃ vidyāt rajasā svapnaṃ ādiśet |
prasvāpaṃ tamasā jantoḥ turīyaṃ triṣu santatam || 20||
uparyupari gacchanti sattvena ābrahmaṇaḥ janāḥ |
tamasā adhaḥ adhaḥ āmukhyāt rajasā antaracāriṇaḥ || 21||
sattve pralīnāḥ svaḥ yānti naralokaṃ rajolayāḥ |
tamolayāḥ tu nirayaṃ yānti māṃ eva nirguṇāḥ || 22||
madarpaṇaṃ niṣphalaṃ vā sātvikaṃ nijakarma tat |
rājasaṃ phalasaṅkalpaṃ hiṃsāprāyādi tāmasam || 23||
kaivalyaṃ sātvikaṃ jñānaṃ rajaḥ vaikalpikaṃ ca yat |
prākṛtaṃ tāmasaṃ jñānaṃ manniṣṭhaṃ nirguṇaṃ smṛtam || 24||
vanaṃ tu sātvikaḥ vāsaḥ grāmaḥ rājasaḥ ucyate |
tāmasaṃ dyūtasadanaṃ manniketanaṃ tu nirguṇam || 25||
sātvikaḥ kārakaḥ asaṅgī rāgāndhaḥ rājasaḥ smṛtaḥ |
tāmasaḥ smṛtivibhraṣṭaḥ nirguṇaḥ madapāśrayaḥ || 26||
sāttvikī ādhyātmikī śraddhā karmaśraddhā tu rājasī |
tāmasyadharme yā śraddhā matsevāyāṃ tu nirguṇā || 27||
pathyaṃ pūtaṃ anāyaḥ taṃ āhāryaṃ sāttvikaṃ smṛtam |
rājasaṃ ca indriyapreṣṭhaṃ tāmasaṃ ca ārtida aśuci || 28||
sāttvikaṃ sukhaṃ ātmotthaṃ viṣayotthaṃ tu rājasam |
tāmasaṃ mohadainotthaṃ nirguṇaṃ madapāśrayam || 29||
dravyaṃ deśaḥ phalaṃ kālaḥ jñānaṃ karma ca kārakāḥ |
śraddhā avasthā ākṛtiḥ niṣṭhā traiguṇyaḥ sarvaḥ eva hi ||
30||
sarve guṇamayāḥ bhāvāḥ puruṣa avyakta dhiṣṭhitāḥ || 31||
etāḥ saṃsṛtayaḥ puṃsaḥ guṇakarmanibandhanāḥ |
yena ime nirjitāḥ saumya guṇāḥ jīvena cittajāḥ |
bhaktiyogena manniṣṭhaḥ madbhāvāya prapadyate || 32||
tasmāt ahaṃ imaṃ labdhvā jñānavijñānasambhavam |
guṇasaṅgaṃ vinirdhūya māṃ bhajantu vicakṣaṇāḥ || 33||
niḥsaṅgaḥ māṃ bhajet vidvān apramattaḥ jitendriyaḥ |
rajaḥ tamaḥ ca abhijayet sattvasaṃsevayā muniḥ || 34||
sattvaṃ ca abhijayet yuktaḥ nairapekṣyeṇa śāntadhīḥ |
sampadyate guṇaiḥ muktaḥ jīvaḥ jīvaṃ vihāya mām || 35||
jīvaḥ jīvavinirmuktaḥ guṇaiḥ ca āśayasambhavaiḥ |
mayā eva brahmaṇā pūrṇaḥ na bahiḥ na antaraḥ caret || 36||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
guṇanirguṇanirūpaṇaṃ nāma pañcaviṃśo'dhyāyaḥ || 25||
atha ṣaḍviṃśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
mat lakṣaṇaṃ imaṃ kāyaṃ labdhvā maddharmaḥ āsthitaḥ |
ānandaṃ paramātmānaṃ ātmasthaṃ samupaiti mām ||1||
guṇamayyāḥ jīvayonyāḥ vimuktaḥ jñānaniṣṭhayā |
guṇeṣu māyāmātreṣu dṛśyamāneṣu avastutaḥ |
vartamānaḥ api na pumān yujyate avastubhiḥ guṇaiḥ || 2||
saṅgaṃ na kuryāt asatāṃ śiśna udara tṛpāṃ kvacit |
tasya anugataḥ tamasi andhe patati andha anugāndhavat || 3||
ailaḥ samrāṭ imāṃ gāthāṃ agāyata bṛhacchravāḥ |
urvaśī virahāt muhyan nirviṇṇaḥ śokasaṃyame || 4||
tyaktvā ātmānaṃ vrajantīṃ tāṃ nagnaḥ unmattavat nṛpaḥ |
vilapan anvagāt jāye ghore tiṣṭha iti viklavaḥ || 5||
kāmān atṛptaḥ anujuṣan kṣullakān varṣayāminīḥ |
na veda yāntīḥ na ayāntīḥ urvaśī ākṛṣṭaceatanaḥ || 6||
ailaḥ uvāca |
aho me mohavistāraḥ kāmakaṣmalacetasaḥ |
devyāḥ gṛhītakaṇṭhasya na āyuḥkhaṇḍāḥ ime smṛtāḥ || 7||
na ahaṃ veda abhinirmuktaḥ sūryaḥ vā abhyuditaḥ amuyā |
muṣitaḥ varṣapūgānāṃ bata ahāni gatāni uta || 8||
aho me ātmasammohaḥ yena ātmā yoṣitāṃ kṛtaḥ |
krīḍāmṛgaḥ cakravartī naradevaśikhāmaṇiḥ || 9||
saparicchadaṃ ātmānaṃ hitvā tṛṇaṃ iva īśvaram |
yāntīṃ striyaṃ ca anvagamaṃ nagnaḥ unmattavat rudan || 10||
kutaḥ tasya anubhāvaḥ syāt tejaḥ īśatvaṃ eva vā |
yaḥ anvagacchaṃ striyaṃ yāntīṃ kharavat pādatāḍitaḥ || 11||
kiṃ vidyayā kiṃ tapasā kiṃ tyāgena śrutena vā |
kiṃ viviktena maunena strībhiḥ yasya manaḥ hṛtam || 12||
svārthasya akovidaṃ dhiṅ māṃ mūrkhaṃ paṇḍita māninam |
yaḥ ahaṃ īśvaratāṃ prāpya strībhiḥ go kharavat jitaḥ || 13||
sevataḥ varṣapūgāt me urvaśyaḥ adharāsavam |
na tṛpyati ātmabhūḥ kāmaḥ vahniḥ āhutibhiḥ yathā || 14||
puṃścalyā apahṛtaṃ cittaṃ konvanyaḥ mocituṃ prabhuḥ |
ātmārāmeśvaraṃ ṛte bhagavantaṃ adhokṣajam || 15||
bodhitasya api devyā me sūktavākyena durmateḥ |
manogataḥ mahāmohaḥ na apayāti ajitātmanaḥ || 16||
kiṃ etayā naḥ apakṛtaṃ rajjvā vā sarpacetasaḥ |
rajjusvarūpa aviduṣaḥ yaḥ ahaṃ yat ajitendriyaḥ || 17||
kva ayaṃ malomasaḥ kāyaḥ daurgandhi ādi ātmakaḥ aśuciḥ |
kva guṇāḥ saumanasya ādyāḥ hi adhyāsaḥ avidyayā kṛtaḥ || 18||
pitroḥ kiṃ svaṃ nu bhāryāyāḥ svāminaḥ agneḥ śvagṛdhrayoḥ |
kiṃ ātmanaḥ kiṃ suhṛdāṃ iti yaḥ na avasīyate || 19||
tasmin kalevare amedhye tucchaniṣṭhe viṣajjate |
aho subhadraṃ sunasaṃ susmitaṃ ca mukhaṃ striyaḥ || 20||
tvaṅ māṃsa rudhira snāyu medo majjā asthi saṃhatau |
viṇmūtrapūye ramatāṃ kṛmīṇāṃ kiyat antaram || 21||
atha api na upasajjeta strīṣu straiṇeṣu ca arthavit |
viṣaya indriya saṃyogāt manaḥ kṣubhyati na anyathā || 22||
adṛṣṭāt aśrutāt bhāvāt na bhāvaḥ upajāyate |
asamprayuñjataḥ prāṇān śāmyati stimitaṃ manaḥ || 23||
tasmāt saṅgaḥ na kartavyaḥ strīṣu straiṇeṣu ca indriyaiḥ |
viduṣāṃ ca api aviśrabdhaḥ ṣaḍvargaḥ kimu mādṛśām ||
24||
śrībhagavān uvāca |
evaṃ pragāyan nṛpadevadevaḥ
saḥ urvaśīlokaṃ athaḥ vihāya |
ātmānaṃ ātmani avagamya māṃ vai
upāramat jñānavidhūtamohaḥ || 25||
tataḥ duḥsaṅgaṃ utsṛjya satsu sajjeta buddhimān |
santaḥ etasya chindanti manovyāsaṅgamuktibhiḥ || 26||
santaḥ anapekṣāḥ maccittāḥ praśāntāḥ samadarśinaḥ |
nirmamāḥ nirahaṅkārāḥ nirdvandvāḥ niṣparigrahāḥ || 27||
teṣu nityaṃ mahābhāgaḥ mahābhāgeṣu matkathāḥ |
sambhavanti hitā nṝṇāṃ juṣatāṃ prapunanti agham || 28||
tāḥ ye śruṇvanti gāyanti hi anumodanti ca adṛtāḥ |
matparāḥ śraddadhānāḥ ca bhaktiṃ vindanti te mayi || 29||
bhaktiṃ labdhavataḥ sādhoḥ kiṃ anyat avaśiṣyate |
mayi anantaguṇe brahmaṇi ānanda anubhava ātmani || 30||
yathā upaśrayamāṇasya bhagavantaṃ vibhāvasum |
śītaṃ bhayaṃ tamaḥ api eti sādhūn saṃsevataḥ tathā || 31||
nimajjya unmajjyatāṃ ghore bhavābdhau parama ayanam |
santaḥ brahmavidaḥ śāntāḥ nauḥ dṛḍha iva apsu majjatām || 32||
annaṃ hi prāṇināṃ prāṇaḥ ārtānāṃ śaraṇaṃ tu aham |
dharmaḥ vittaṃ nṛṇāṃ pretya santaḥ arvāk bibhyataḥ araṇam ||
33||
santaḥ diśanti cakṣūṃṣi bahiḥ arkaḥ samutthitaḥ |
devatāḥ bāndhavāḥ santaḥ santaḥ ātmā ahaṃ eva ca || 34||
vaitasenaḥ tataḥ api evaṃ urvaśyā lokaniḥspṛhaḥ |
muktasaṅgaḥ mahīṃ etāṃ ātmārāmaḥ cacāra ha || 35||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
ailagītaṃ nāma ṣaḍviṃśo'dhyāyaḥ || 26||
atha saptaviṃśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
kriyāyogaṃ samācakṣva bhavat ārādhanaṃ prabho |
yasmāt tvāṃ ye yathā arcanti sātvatāḥ sātvatarṣabha || 1||
etat vadanti munayaḥ muhuḥ niḥśreyasaṃ nṛṇām |
nāradaḥ bhagavān vyāsaḥ ācāryaḥ aṅgirasaḥ sutaḥ || 2||
niḥsṛtaṃ te mukhāmbhojādyat āha bhagavān ajaḥ |
putrebhyaḥ bhṛgumukhyebhyaḥ devyai ca bhagavān bhavaḥ || 3||
etat vai sarvavarṇānāṃ āśramāṇāṃ ca sammatam |
śreyasāṃ uttamaṃ manye strīśūdrāṇāṃ ca mānada || 4||
etat kamalapatrākṣa karmabandhavimocanam |
bhaktāya ca anuraktāya brūhi viśveśvara īśvara || 5||
śrībhagavān uvāca |
nahi antaḥ anantapārasya karmakāṇḍasya ca uddhava |
saṅkṣiptaṃ varṇayiṣyāmi yathāvat anupūrvaśaḥ || 6||
vaidikaḥ tāntrikaḥ miśraḥ iti me trividhaḥ makhaḥ |
trayāṇāṃ īpsitena eva vidhinā māṃ samarcayet || 7||
yadā svanigamena uktaṃ dvijatvaṃ prāpya pūruṣaḥ |
yathā yajeta māṃ bhaktyā śraddhayā tat nibodha me || 8||
arcāyāṃ sthaṇḍile agnau vā sūrye vā apsu hṛdi dvijaḥ |
dravyeṇa bhaktiyuktaḥ arcet svaguruṃ māṃ amāyayā || 9||
pūrvaṃ snānaṃ prakurvīta dhautadantaḥ aṅgaśuddhaye |
ubhayaiḥ api ca snānaṃ mantraiḥ mṛdgrahaṇādinā || 10||
sandhyā upāsti ādi karmāṇi vedena acoditāni me |
pūjāṃ taiḥ kalpayet samyak saṅkalpaḥ karmapāvanīm || 11||
śailī dārumayī lauhī lepyā lekhyā ca saikatī |
manomayī maṇimayī pratimā aṣṭavidhā smṛtā || 12||
cala acala iti dvividhā pratiṣṭhā jīvamandiram |
udvāsa āvāhane na staḥ sthirāyāṃ uddhava arcane || 13||
asthirāyāṃ vikalpaḥ syāt sthaṇḍile tu bhavet dvayam |
snapanaṃ tu avilepyāyāṃ anyatra parimārjanam || 14||
dravyaiḥ prasiddhyaiḥ mat yāgaḥ pratimādiṣu amāyinaḥ |
bhaktasya ca yathālabdhaiḥ hṛdi bhāvena ca eva hi || 15||
snāna alaṅkaraṇaṃ preṣṭhaṃ arcāyāṃ eva tu uddhava |
sthaṇḍile tattvavinyāsaḥ vahnau ājyaplutaṃ haviḥ || 16||
sūrye ca abhyarhaṇaṃ preṣṭhaṃ salile salila ādibhiḥ |
śraddhayā upāhṛtaṃ preṣṭhaṃ bhaktena mama vāri api || 17||
bhūryapi abhakta upahṛtaṃ na me toṣāya kalpate |
gandhaḥ dhūpaḥ sumanasaḥ dīpaḥ anna ādya ca kiṃ punaḥ || 18||
śuciḥ sambhṛtasambhāraḥ prāk darbhaiḥ kalpita āsanaḥ |
āsīnaḥ prāk udak vā arcet arcāyāṃ atha sammukhaḥ || 19||
kṛtanyāsaḥ kṛtanyāsāṃ madarcāṃ pāṇinā mṛjet |
kalaśaṃ prokṣaṇīyaṃ ca yathāvat upasādhayet || 20||
tat adbhiḥ devayajanaṃ dravyāṇi ātmānaṃ eva ca |
prokṣya pātrāṇi trīṇi adbhiḥ taiḥ taiḥ dravyaiḥ ca sādhayet || 21||
pādya argha ācamanīyārthaṃ trīṇi pātrāṇi daiśikaḥ |
hṛdā śīrṣṇā atha śikhayā gāyatryā ca abhimantrayet ||
22||
piṇḍe vāyu agni saṃśuddhe hṛtpadmasthāṃ parāṃ mama |
aṇvīṃ jīvakalāṃ dhyāyet nāda ante siddhabhāvitām || 23||
tayā ātmabhūtayā piṇḍe vyāpte sampūjya tanmayaḥ |
āvāhya arca ādiṣu sthāpya nyasta aṅgaṃ māṃ prapūjayet ||
24||
pādya upasparśa arhaṇa ādīn upacārān prakalpayet |
dharmādibhiḥ ca navabhiḥ kalpayitvā āsanaṃ mama || 25||
padmaṃ aṣṭadalaṃ tatra karṇikākesara ujjvalam |
ubhābhyāṃ vedatantrābhyāṃ mahyaṃ tu ubhayasiddhaye || 26||
sudarśanaṃ pāñcajanyaṃ gadāsīṣudhanuḥ halān |
musalaṃ kaustubhaṃ mālāṃ śrīvatsaṃ ca anupūjayet || 27||
nandaṃ sunandaṃ garuḍaṃ pracaṇḍaṃ caṇḍaṃ eva ca |
mahābalaṃ balaṃ ca eva kumudaṃ kumudekṣaṇam || 28||
durgāṃ vināyakaṃ vyāsaṃ viṣvaksenaṃ gurūn surān |
sve sve sthāne tu abhimukhān pūjayet prokṣaṇa ādibhiḥ || 29||
candana uśīra karpūra kuṅkuma agaru vāsitaiḥ |
salilaiḥ snāpayet mantraiḥ nityadā vibhave sati || 30||
svarṇagharma anuvākena mahāpuruṣavidyayā |
pauruṣeṇa api sūktena sāmabhīḥ rājanādibhiḥ || 31||
vastra upavīta ābharaṇa patra srak gandha lepanaiḥ |
alaṅkurvīta saprema madbhaktaḥ māṃ yathā ucitam || 32||
pādyaṃ ācamanīyaṃ ca gandhaṃ sumanasaḥ akṣatān |
dhūpa dīpa upahāryāṇi dadyāt me śraddhayā arcakaḥ || 33||
guḍapāyasasarpīṃṣi śaṣkuli āpūpa modakān |
saṃyāva dadhi sūpāṃ ca naivedyaṃ sati kalpayet || 34||
abhyaṅga unmardana ādarśa dantadhau abhiṣecanam |
annadya gīta nṛtyādi parvaṇi syuḥ utānvaham || 35||
vidhinā vihite kuṇḍe mekhalāgartavedibhiḥ |
agniṃ ādhāya paritaḥ samūhet pāṇinā uditam || 36||
paristīrya atha paryukṣet anvādhāya yathāvidhi |
prokṣaṇyā āsādya dravyāṇi prokṣyāgnau bhāvayeta mām || 37||
taptajāmbūnadaprakhyaṃ śaṅkhacakragadāmbujaiḥ |
lasat caturbhujaṃ śāntaṃ padmakiñjalkavāsasam || 38||
sphurat kirīṭa kaṭaka kaṭisūtravara aṅgadam |
śrīvatsavakṣasaṃ bhrājat kaustubhaṃ vanamālinam || 39||
dhyāyan abhyarcya dārūṇi haviṣā abhighṛtāni ca |
prāsya ājyabhāgau āghārau dattvā ca ājyaplutaṃ haviḥ || 40||
juhuyāt mūlamantreṇa ṣoḍaśarca avadānataḥ |
dharmādibhyaḥ yathānyāyaṃ mantraiḥ sviṣṭikṛtaṃ budhaḥ || 41||
abhyarcya atha namaskṛtya pārṣadebhyaḥ baliṃ haret |
mūlamantraṃ japet brahma smaran nārāyaṇa ātmakam || 42||
dattvā ācamanaṃ uccheṣaṃ viṣvaksenāya kalpayet |
mukhavāsaṃ surabhimat tāmbūlādyaṃ atha arhayet || 42||
upagāyan gṛṇan nṛtyan karmāṇi abhinayan mama |
matkathāḥ śrāvayan śruṇvan muhūrtaṃ kṣaṇikaḥ bhavet || 44|
stavaiḥ uccāvacaiḥ stotraiḥ paurāṇaiḥ prakṛtaiḥ api |
stutvā prasīda bhagavan iti vandeta daṇḍavat || 45||
śiraḥ mat pādayoḥ kṛtvā bāhubhyāṃ ca parasparam |
prapannaṃ pāhi māṃ īśa bhītaṃ mṛtyugraha arṇavāt || 46||
iti śeṣāṃ mayā dattāṃ śirasi ādhāya sādaram |
udvāsayet cet udvāsyaṃ jyotiḥ jyotiṣi tat punaḥ || 47||
arcādiṣu yadā yatra śraddhā māṃ tatra ca arcayet |
sarvabhūteṣu ātmani ca sarva ātmā ahaṃ avasthitaḥ || 48||
evaṃ kriyāyogapathaiḥ pumān vaidikatāntrikaiḥ |
arcan ubhayataḥ siddhiṃ mattaḥ vindati abhīpsitām || 49||
madarcāṃ sampratiṣṭhāpya mandiraṃ kārayet dṛḍham |
puṣpa udyānāni ramyāṇi pūjā yātrā utsava āśritān || 50||
pūjādīnāṃ pravāhārthaṃ mahāparvasu atha anvaham |
kṣetrāpaṇapuragrāmān dattvā mat sārṣṭitāṃ iyāt || 51||
pratiṣṭhayā sārvabhaumaṃsadmanā bhuvanatrayam |
pūjādinā brahmalokaṃ tribhiḥ mat sāmyatāṃ iyāt || 52||
māṃ eva nairapekṣyeṇa bhaktiyogena vindati |
bhaktiyogaṃ saḥ labhate evaṃ yaḥ pūjayeta mām || 53||
yaḥ svadattāṃ paraiḥ dattaṃ hareta suraviprayoḥ |
vṛttiṃ saḥ jāyate viḍbhuk varṣāṇāṃ ayutāyutam || 54||
kartuḥ ca sāratheḥ hetoḥ anumodituḥ eva ca |
karmaṇāṃ bhāginaḥ pretya bhūyaḥ bhūyasi tatphalam || 55||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
saptaviṃśo'dhyāyaḥ || 27||
atha aṣṭaviṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
parasvabhāvakarmāṇi na praśaṃset na garhayet |
viśvaṃ ekātmakaṃ paśyan prakṛtyā puruṣeṇa ca || 1||
parasvabhāvakarmāṇi yaḥ praśaṃsati nindati |
saḥ āśu bhraśyate svārthāt asatya abhiniveśataḥ || 2||
taijase nidrayā āpanne piṇḍasthaḥ naṣṭacetanaḥ |
māyāṃ prāpnoti mṛtyuṃ vā tadvat nānārthadṛk pumān || 3||
kiṃ bhadraṃ kiṃ abhadraṃ vā dvaitasya avastunaḥ kiyat |
vācā uditaṃ tat anṛtaṃ manasā dhyātaṃ eva ca || 4||
chāyāpratyāhvayābhāsā hi asantaḥ api arthakāriṇaḥ |
evaṃ dehādayaḥ bhāvāḥ yacchanti āmṛtyutaḥ bhayam || 5||
ātmā eva tat idaṃ viśvaṃ sṛjyate sṛjati prabhuḥ |
trāyate trāti viśvātmā hriyate harati īśvaraḥ || 6||
tasmāt nahi ātmanaḥ anyasmāt anyaḥ bhāvaḥ nirūpitaḥ |
nirūpiteyaṃ trividhā nirmūlā bhātiḥ ātmani |
idaṃ guṇamayaṃ viddhi trividhaṃ māyayā kṛtam || 7||
etat vidvān maduditaṃ jñānavijñānanaipuṇam |
na nindati na ca stauti loke carati sūryavat || 8||
pratyakṣeṇa anumānena nigamena ātmasaṃvidā |
ādi antavat asat jñātvā niḥsaṅgaḥ vicaret iha || 9||
uddhavaḥ uvāca |
na eva ātmanaḥ na dehasya saṃsṛtiḥ draṣṭṛdṛśyayoḥ |
anātmasvadṛśoḥ īśa kasya syāt upalabhyate || 10||
ātmā avyayaḥ aguṇaḥ śuddhaḥ svayañjyotiḥ anāvṛtaḥ |
agnivat dāruvat dehaḥ kasya iha saṃsṛtiḥ || 11||
śrībhagavān uvāca |
yāvat deha indriya prāṇaiḥ ātmanaḥ sannikarṣaṇam |
saṃsāraḥ phalavān tāvat apārthaḥ api avivekinaḥ || 12||
arthe hi avidyamāne api saṃsṛtiḥ na nivartate |
dhyāyataḥ viṣayān asya svapne anartha āgamaḥ yathā || 13||
yathā hi apratibuddhasya prasvāpaḥ bahu anarthabhṛt |
saḥ eva pratibuddhasya na vai mohāya kalpate || 14||
śoka harṣa bhaya krodha lobha moha spṛhādayaḥ |
ahaṅkārasya dṛśyante janma mṛtyuḥ ca na ātmanaḥ || 15||
deha indriya prāṇa manaḥ abhimānaḥ
jīvaḥ antarātmā guṇakarma mūrtiḥ |
sūtraṃ mahān iti urudhā iva gītaḥ
saṃsāraḥ ādhāvati kālatantraḥ || 16||
amūlaṃ etat bahurūpa rūpitaṃ
manovacaḥprāṇaśarīrakarma |
jñānāsinā upāsanayā śitena
chittvā muniḥ gāṃ vicarati atṛṣṇaḥ || 17||
jñānaṃ vivekaḥ nigamaḥ tapaḥ ca
pratyakṣaṃ aitihyaṃ atha anumānam |
ādi antayoḥ asya yat eva kevalam
kālaḥ ca hetuḥ ca tat eva madhye || 18||
yathā hiraṇyaṃ svakṛtaṃ purastāt
paścāt ca sarvasya hiraṇmayasya |
tat eva madhye vyavahāryamāṇam
nānāpadeśaiḥ ahaṃ asya tadvat || 19||
vijñānaṃ etat triyavastaṃ aṅga
guṇatrayaṃ kāraṇa kārya kartṛ |
samanvayena vyatirekataḥ ca
yena eva turyeṇa tat eva satyam || 20||
na yat purastāt uta yat na paścāt
madhye ca tat na vyapadeśamātram |
bhūtaṃ prasiddhaṃ ca pareṇa yadyat
tat eva tat syāt iti me manīṣā || 21||
avidyamānaḥ api avabhāsate yaḥ
vaikārikaḥ rājasasargaḥ eṣaḥ |
brahma svayañjyotiḥ ataḥ vibhāti
brahma indriya artha ātma vikāra citram || 22||
evaṃ sphuṭaṃ brahmavivekahetubhiḥ
parāpavādena viśāradena |
chittvā ātmasandehaṃ upārameta
svānandatuṣṭaḥ akhila kāmukebhyaḥ || 23||
na ātmā vapuḥ pārthivaṃ indriyāṇi
devāḥ hi asuḥ vāyujalaṃ hutāśaḥ |
manaḥ annamātraṃ dhiṣaṇā ca sattvam
ahaṅkṛtiḥ khaṃ kṣitiḥ arthasāmyam || 24||
samāhitaiḥ kaḥ karaṇaiḥ guṇātmabhiḥ
guṇaḥ bhavet matsuviviktadhāmnaḥ |
vikṣipyamāṇaiḥ uta kiṃ na dūṣaṇam
ghanaiḥ upetaiḥ vigataiḥ raveḥ kim || 25||
yathā nabhaḥ vāyu anala ambu bhū guṇaiḥ
gatāgataiḥ vartuguṇaiḥ na sajjate |
tathā akṣaraṃ sattva rajaḥ tamaḥ malaiḥ
ahammateḥ saṃsṛtihetubhiḥ param || 26||
tathāpi saṅgaḥ parivarjanīyaḥ
guṇeṣu māyāraciteṣu tāvat |
madbhaktiyogena dṛḍhena yāvat
rajaḥ nirasyeta manaḥkaṣāyaḥ || 27||
yathā āmayaḥ asādhu cikitsitaḥ nṛṇām
punaḥ punaḥ santudati prarohan |
evaṃ manaḥ apakva kaṣaya karma
kuyoginaṃ vidhyati sarvasaṅgam || 28||
kuyoginaḥ ye vihita antarāyaiḥ
manuṣyabhūtaiḥ tridaśa upasṛṣṭaiḥ |
te prāktana abhyāsabalena bhūyaḥ
yuñjanti yogaṃ na tu karmatantram || 29||
karoti karma kriyate ca jantuḥ
kenāpi asau coditaḥ ānipātāt |
na tatra vidvānprakṛtau sthitaḥ api
nivṛtta tṛṣṇaḥ svasukha anubhūtyā || 30||
tiṣṭhantaṃ āsīnaṃ uta vrajantam
śayānaṃ ukṣantaṃ adantaṃ annam |
svabhāvaṃ anyat kiṃ api ihamānam
ātmānaṃ ātmasthamatiḥ na veda || 31||
yadi sma paśyati asat indriya atha
nānā anumānena viruddhaṃ anyat |
na manyate vastutayā manīṣī
svāpnaṃ yathā utthāya tirodadhānam || 32||
pūrvaṃ gṛhītaṃ guṇakarmacitram
ajñānaṃ ātmani aviviktaṃ aṅga |
nivartate tat punaḥ īkṣayā eva
na gṛhyate na api visṛjya ātmā || 33||
yathā hi bhānoḥ udayaḥ nṛcakṣuṣām
tamaḥ nihanyāt na tu sadvidhatte |
evaṃ samīkṣā nipuṇā satī me
hanyāt tamisraṃ puruṣasya buddheḥ || 34||
eṣaḥ svayañjyotiḥ ajaḥ aprameyaḥ
mahānubhūtiḥ sakalānubhūtiḥ |
ekaḥ advitīyaḥ vacasāṃ virāme
yena īśitā vāk asavaḥ caranti || 35||
etāvān ātmasammohaḥ yat vikalpaḥ tu kevale |
ātman nṛte svamātmānaṃ avalambaḥ na yasya hi ||36||
yat nāma ākṛtibhiḥ grāhyaṃ pañcavarṇaṃ abādhitam |
vyarthena api arthavādaḥ ayaṃ dvayaṃ paṇḍitamāninām || 37||
yoginaḥ apakvayogasya yuñjataḥ kāyaḥ utthitaiḥ |
upasargaiḥ vihanyeta tatra ayaṃ vihitaḥ vidhiḥ || 38||
yogadhāraṇayā kāṃścit āsanaiḥ dhāraṇa anvitaiḥ |
tapomantrauṣadhaiḥ kāṃścit upasargān vinirdahet || 39||
kāṃścit mama anudhyānena nāmasaṅkīrtana ādibhiḥ |
yogeśvara anuvṛttyā vā hanyāt aśubhadān śanaiḥ || 40||
kecit dehaṃ imaṃ dhīrāḥ sukalpaṃ vayasi sthiram |
vidhāya vividha upāyaiḥ atha yuñjanti siddhaye || 41||
na hi tat kuśalāt dṛtyaṃ tat āyāsaḥ hi apārthakaḥ |
antavattvāt śarīrasya phalasya iva vanaspateḥ || 42||
yogaṃ niṣevataḥ nityaṃ kāyaḥ cet kalpatāṃ iyāt |
tat śraddadhyāt na matimān yogaṃ utsṛjya matparaḥ || 43||
yogacaryāṃ imāṃ yogī vicaran mat vyapāśrayaḥ |
na antarāyaiḥ vihanyeta niḥspṛhaḥ svasukhānubhūḥ || 44||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
paramārthanirṇayo nāma aṣṭāviṃśo'dhyāyaḥ || 28||
atha ekonatriṃśaḥ adhyāyaḥ |
sudustarāṃ imāṃ manye yogacaryāṃ anātmanaḥ |
yathā añjasā pumān sihyet tat me brūhi añjasā acyuta || 1||
prāyaśaḥ puṇḍarīkākṣa yuñjantaḥ yoginaḥ manaḥ |
viṣīdanti asamādhānāt manonigrahakarśitāḥ || 2||
atha ataḥ ānandadughaṃ padāmbujam
haṃsāḥ śrayeran aravindalocana |
sukhaṃ nu viśveśvara yogakarmabhiḥ
tvat māyayā amī vihatāḥ na māninaḥ || 3||
kiṃ citraṃ acyuta tava etat aśeṣabandhaḥ
dāseṣu ananyaśaraṇeṣu yat ātma sāttvam |
yaḥ arocayatsaha mṛgaiḥ svayaṃ īśvarāṇām
śrīmat kirīṭa taṭa pīḍita pāda pīṭhaḥ || 4||
taṃ tvā akhila ātmadayita īśvaraṃ āśritānām
sarva arthadaṃ svakṛtavit visṛjeta kaḥ nu |
kaḥ vā bhajet kiṃ api vismṛtaye anu bhūtyai
kiṃ vā bhavet na tava pādarajojuṣāṃ naḥ || 5||
na eva upayanti apacitiṃ kavayaḥ tava īśa
brahmāyuṣā api kṛtaṃ ṛdhamudaḥ smarantaḥ |
yaḥ antarbahiḥ tanubhṛtāṃ aśubhaṃ vidhunvan
ācāryacaityavapuṣā svagataṃ vyanakti || 6||
śrīśukaḥ uvāca |
iti uddhavena ati anurakta cetasā
pṛṣṭaḥ jagatkrīḍanakaḥ svaśaktibhiḥ |
gṛhīta mūrtitrayaḥ īśvara īśvaraḥ
jagāda saprema manoharasmitaḥ || 7||
śrībhagavān uvāca |
hanta te kathayiṣyāmi mama dharmān sumaṅgalām |
yān śraddhayā ācaran martyaḥ mṛtyuṃ jayati durjayam || 8||
kuryāt sarvāṇi karmāṇi madarthaṃ śanakaiḥ smaran |
mayi arpita manaḥ cittaḥ mat dharma ātmamanoratiḥ || 9||
deśān puṇyān āśrayeta madbhaktaiḥ sādhubhiḥ śritān |
deva āsura manuṣyeṣu madbhakta ācaritāni ca || 10||
pṛthak satreṇa vā mahyaṃ parvayātrā mahotsavān |
kārayet gītanṛtya ādyaiḥ mahārāja vibhūtibhiḥ || 11||
māṃ eva sarvabhūteṣu bahiḥ antaḥ apāvṛtam |
īkṣeta ātmani ca ātmānaṃ yathā khaṃ amala āśayaḥ || 12||
iti sarvāṇi bhūtāni madbhāvena mahādyute |
sabhājayan manyamānaḥ jñānaṃ kevalaṃ āśritaḥ || 13||
brāhmaṇe pulkase stene brahmaṇye arke sphuliṅgake |
akrūre krūrake ca eva samadṛk paṇḍitaḥ mataḥ || 14||
nareṣu abhīkṣṇaṃ madbhāvaṃ puṃsaḥ bhāvayataḥ acirāt |
spardhā asūyā tiraskārāḥ sāhaṅkārāḥ viyanti hi || 15||
visṛjya smayamānān svān dṛśaṃ vrīḍāṃ ca daihikīm |
praṇamet daṇḍavat bhūmau āśva cāṇḍāla go kharam || 16||
yāvat sarveṣu bhūteṣu madbhāvaḥ na upajāyate |
tāvat evaṃ upāsīta vāṅ mana kāya vṛttibhiḥ || 17||
sarvaṃ brahmātmakaṃ tasya vidyayā ātma manīṣayā |
paripaśyan uparamet sarvataḥ mukta saṃśayaḥ || 18||
ayaṃ hi sarvakalpānāṃ sadhrīcīnaḥ mataḥ mama |
madbhāvaḥ sarvabhūteṣu manovākkāyavṛttibhiḥ || 19||
na hi aṅga upakrame dhvaṃsaḥ maddharmasya uddhava aṇu api |
mayā vyavasitaḥ samyak nirguṇatvāt anāśiṣaḥ || 20||
yaḥ yaḥ mayi pare dharmaḥ kalpyate niṣphalāya cet |
tat āyāsaḥ nirarthaḥ syāt bhayādeḥ iva sattma || 21||
eṣā buddhimatāṃ buddhiḥ manīṣā ca manīṣiṇām |
yat satyaṃ anṛtena iha martyena āpnoti mā amṛtam || 22||
eṣa te abhihitaḥ kṛtsnaḥ brahmavādasya saṅgrahaḥ |
samāsavyāsavidhinā devānāṃ api durgamaḥ || 23||
abhīkṣṇaśaḥ te gaditaṃ jñānaṃ vispaṣṭayuktimat |
etat vijñāya mucyeta puruṣaḥ naṣṭasaṃśayaḥ || 24||
suviviktaṃ tava praśnaṃ mayā etat api dhārayet |
sanātanaṃ brahmaguhyaṃ paraṃ brahma adhigacchati || 25||
yaḥ etat mama bhakteṣu sampradadyāt supuṣkalam |
tasya ahaṃ brahmadāyasya dadāmi ātmānaṃ ātmanā || 26||
yaḥ etat samadhīyīta pavitraṃ paramaṃ śuci |
saḥ pūyeta ahaḥ ahaḥ māṃ jñānadīpena darśayan || 27||
yaḥ etat śraddhayā nityaṃ avyagraḥ śruṇuyāt naraḥ |
mayi bhaktiṃ parāṃ kurvan karmabhiḥ na saḥ badhyate || 28||
api uddhava tvayā brahma sakhe samavadhāritam |
api te vigataḥ mohaḥ śokaḥ ca asau manobhavaḥ || 29||
na etat tvayā dāmbhikāya nāstikāya śaṭhāya ca |
aśuśrūṣoḥ abhaktāya durvinītāya dīyatām || 30||
etaiḥ doṣaiḥ vihīnāya brahmaṇyāya priyāya ca |
sādhave śucaye brūyāt bhaktiḥ syāt śūdra yoṣitām || 31||
na etat vijñāya jijñāsoḥ jñātavyaṃ avaśiṣyate |
pītvā pīyūṣaṃ amṛtaṃ pātavyaṃ na avaśiṣyate || 32||
jñāne karmaṇi yoge ca vārtāyāṃ daṇḍadhāraṇe |
yāvān arthaḥ nṛṇāṃ tāta tāvān te ahaṃ caturvidhaḥ || 33||
martyaḥ yadā tyakta samastakarmā
niveditātmā vicikīrṣitaḥ me |
tadā amṛtatvaṃ pratipadyamānaḥ
mayā ātmabhūyāya ca kalpate vai || 34||
śrīśukaḥ uvāca |
saḥ evaṃ ādarśita yogamārgaḥ
tadā uttama ślokavacaḥ niśamya |
baddha añjaliḥ prīti uparuddha kaṇṭhaḥ
na kiñcit ūceḥ aśru paripluta akṣaḥ || 35||
viṣṭabhya cittaṃ praṇaya avaghūrṇam
dhairyeṇa rājan bahu manyamānaḥ |
kṛtāñjaliḥ prāha yadupravīram
śīrṣṇā spṛśan tat caraṇa aravindam || 36||
uddhavaḥ uvāca |
vidrāvitaḥ moha mahā andhakāraḥ
yaḥ āśritaḥ me tava sannidhānāt |
vibhāvasoḥ kiṃ nu samīpagasya
śītaṃ tamaḥ bhīḥ prabhavanti aja adya || 37||
pratyarpitaḥ me bhavatā anukampinā
bhṛtyāya vijñānamayaḥ pradīpaḥ |
hitvā kṛtajñaḥ tava pādamūlam
kaḥ anyat samīyāt śaraṇaṃ tvadīyam || 38||
vṛkṇaḥ ca me sudṛḍhaḥ snehapāśaḥ
dāśārha vṛṣṇi andhaka sātvateṣu |
prasāritaḥ sṛṣṭivivṛddhaye tvayā
svamāyayā hi ātma subodha hetinā || 39||
namaḥ astu te mahāyogin prapannaṃ anuśādhi mām |
yathā tvat caraṇa ambhoje ratiḥ syāt anapāyinī || 40||
śrībhagavān uvāca |
gaccha uddhava mayā ādiṣṭaḥ badari ākhyaṃ mama āśramam |
tatra mat pāda tīrthode snāna upasparśanaiḥ śuciḥ || 41||
īkṣayā alakanandāyā vidhūta aśeṣa kalmaṣaḥ |
vasānaḥ valkalāni aṅga vanyabhuk sukha niḥspṛhaḥ || 42||
titikṣauḥ dvandvamātrāṇāṃ suśīlaḥ saṃyatendriyaḥ |
śāntaḥ samāhitadhiyā jñānavijñānasaṃyutaḥ || 43||
mattaḥ anuśikṣitaṃ yat te viviktamanubhāvayan |
mayi āveśita vāk cittaḥ maddharma nirataḥ bhava |
ativrajya gatīḥ tisraḥ māṃ eṣyasi tataḥ param || 44||
śrīśukaḥ uvāca |
saḥ evaṃ uktaḥ harimedhasā uddhavaḥ
pradakṣiṇaṃ taṃ parisṛtya pādayoḥ |
śiraḥ nidhāya aśrukalābhiḥ ārdradhīḥ
nyaṣiñcat advandvaparaḥ api upakrame || 45||
sudustyaja sneha viyoga kātaraḥ
na śaknuvan taṃ parihātuṃ āturaḥ |
kṛcchraṃ yayau mūrdhani bhartṛpāduke
bibhran namaskṛtya yayau punaḥ punaḥ || 46||
tataḥ taṃ antarhṛdi sanniveśya
gataḥ mahābhāgavataḥ viśālām |
yathā upadiṣṭāṃ jagat ekabandhunā
tataḥ samāsthāya hareḥ agāt gatim || 47||
yaḥ eatat ānanda samudra sambhṛtam
jñānāmṛtaṃ bhāgavatāya bhāṣitam |
kṛṣṇeṇa yogeśvara sevitāṅghriṇā
sacchraddhayā āsevya jagat vimucyate || 48||
bhavabhaya apahantuṃ jñānavijñānasāram
nigamakṛt upajahe bhṛṅgavat vedasāram |
amṛtaṃ udadhitaḥ ca apāyayat bhṛtyavargān
puruṣaṃ ṛṣabhaṃ ādyaṃ kṛṣṇasañjñaṃ nataḥ asmi || 49||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
paramārthaprāptisugamopāyakathanoddhavabadarikāśramapraveśo
nāma ekonatriṃśo'dhyāyaḥ || 29||
atha triṃśaḥ adhyāyaḥ |
rājā uvāca |
tataḥ mahābhāgavate uddhave nirgate vanam |
dvāravatyāṃ kiṃ akarot bhagavān bhūtabhāvanaḥ || 1||
brahmaśāpa upasaṃsṛṣṭe svakule yādavarṣabhaḥ |
preyasīṃ sarvanetrāṇāṃ tanuṃ saḥ kathaṃ atyajat || 2||
pratyākraṣṭuṃ nayanaṃ abalā yatra lagnaṃ na śekuḥ
karṇāviṣṭaṃ na sarati tataḥ yat satāṃ ātmalagnam |
yat śrīḥ vācāṃ janayati ratiṃ kiṃ nu mānaṃ kavīnām
dṛṣṭvā jiṣṇoḥ yudhi rathagataṃ yat ca tat sāmyam
īyuḥ || 3||
ṛṣiḥ uvāca |
divi bhuvi antarikṣe ca mahotpātān samutthitān |
dṛṣṭvā āsīnān sudharmāyāṃ kṛṣṇaḥ prāha yadūn idam || 4||
śrībhagavān uvāca |
ete ghorāḥ mahotpātāḥ dvārvatyāṃ yamaketavaḥ |
muhūrtaṃ api na stheyaṃ atra naḥ yadupuṅgavāḥ || 5||
striyaḥ bālāḥ ca vṛddhāḥ ca śaṅkhoddhāraṃ vrajantvitaḥ |
vayaṃ prabhāsaṃ yāsyāmaḥ yatra pratyak sarasvatī || 6||
tatra abhiṣicya śucaya upoṣya susamāhitāḥ |
devatāḥ pūjayiṣyāmaḥ snapana ālepana arhaṇaiḥ ||7||
brāhmaṇān tu mahābhāgān kṛtasvastyayanā vayam |
go bhū hiraṇya vāsobhiḥ gaja aśvaratha veśmabhiḥ || 8||
vidhiḥ eṣaḥ hi ariṣṭaghnaḥ maṅgala āyanaṃ uttamam |
deva dvija gavāṃ pūjā bhūteṣu paramaḥ bhavaḥ || 9||
iti sarve samākarṇya yaduvṛddhāḥ madhudviṣaḥ |
tathā iti naubhiḥ uttīrya prabhāsaṃ prayayū rathaiḥ || 10||
tasmin bhagavatā ādiṣṭaṃ yadudevena yādavā |
cakruḥ parabhayā bhaktyā sarvaśreya upabṛṃhitam || 11||
tataḥ tasmin mahāpānaṃ papuḥ maireyakaṃ madhu |
diṣṭa vibhraṃśita dhiyaḥ yat dravaiḥ bhraśyate matiḥ || 12||
mahāpāna abhimattānāṃ vīrāṇāṃ dṛptacetasām |
kṛṣṇamāyā vimūḍhānāṃ saṅgharṣaḥ sumahān abhūt || 13||
yuyudhuḥ krodhasaṃrabdhā velāyāṃ ātatāyinaḥ |
dhanubhiḥ asibhiḥ mallaiḥ gadābhiḥ tāṃ ararṣṭibhiḥ || 14||
patatpatākai rathakuñjarādibhiḥ
khara uṣṭra gobhiḥ mahiṣaiḥ naraiḥ api |
mithaḥ sametya aśvataraiḥ sudurmadā
nyahan śarardadbhiḥ iva dvipā vane || 15||
pradyumna sāmbau yudhi rūḍhamatsarau
akrūra bhojau aniruddha sātyakī |
subhadra saṅgrāmajitau sudāruṇau
gadau sumitrā surathau samīyatuḥ || 16||
anye ca ye vai niśaṭha ulmuka ādayaḥ
sahasrajit śatajit bhānu mukhyāḥ |
anyonyaṃ āsādya madāndhakāritā
jaghnuḥ mukundena vimohitā bhṛśam || 17||
dāśārha vṛṣṇi andhaka bhoja sātvatā
madhu arbudā māthuraśūrasenāḥ |
visarjanāḥ kukurāḥ kuntayaḥ ca
mithaḥ tataḥ te atha visṛjya sauhṛdam || 18||
putrāḥ ayudhyan pitṛbhiḥ bhrātṛbhiḥ ca
svastrīya dauhitra pitṛvyamātulaiḥ |
mitrāṇi mitraiḥ suhṛdaḥ suhṛdbhiḥ
jñātīṃstvahan jñātayaḥ eva mūḍhāḥ || 19||
śareṣu kṣīyamāṇeṣu bhajyamāneṣu dhanvasu |
śastreṣu kṣīyamāṇeṣu muṣṭibhiḥ jahruḥ erakāḥ || 20||
tāḥ vajrakalpāḥ hi abhavan parighāḥ muṣṭināḥ bhṛtāḥ |
jaghnuḥ dviṣaḥ taiḥ kṛṣṇena vāryamāṇāḥ tu taṃ ca te || 21||
pratyanīkaṃ manyamānāḥ balabhadraṃ ca mohitāḥ |
hantuṃ kṛtadhiyaḥ rājan āpannāḥ ātatāyinaḥ || 22||
atha tau api saṅkruddhau udyamya kurunandana |
erakā muṣṭi parighau jarantau jaghnatuḥ yudhi || 23||
brahmaśāpa upasṛṣṭānāṃ kṛṣṇamāyāvṛta ātmanām |
spardhākrodhaḥ kṣayaṃ ninye vaiṇavaḥ agniḥ yathā vanam || 24||
evaṃ naṣṭeṣu sarveṣu kuleṣu sveṣu keśavaḥ |
avatāritaḥ bhuvaḥ bhāraḥ iti mene avaśeṣitaḥ || 25||
rāmaḥ samudravelāyāṃ yogaṃ āsthāya pauruṣam |
tat tyāja lokaṃ mānuṣyaṃ saṃyojya ātmānaṃ ātmani || 26||
rāmaniryāṇaṃ ālokya bhagavān devakīsutaḥ |
niṣasāda dharopasthe tūṣṇīṃ āsādya pippalam || 27||
bibhrat caturbhujaṃ rūpaṃ bhrājiṣṇu prabhayā svayā |
diśaḥ vitimārāḥ kurvan vidhūmaḥ iva pāvakaḥ || 28||
śrīvatsāṅkaṃ ghanaśyāmaṃ tapta hāṭaka varcasam |
kauśeya ambara yugmena parivītaṃ sumaṅgalam || 29||
sundara smita vaktra abjaṃ nīla kuntala maṇḍitam |
puṇḍarīka abhirāmākṣaṃ sphuran makara kuṇḍalam || 30||
kaṭisūtra brahmasūtra kirīṭa kaṭaka aṅgadaiḥ |
hāra nūpura mudrābhiḥ kaustubhena virājitam || 31||
vanamālā parītāṅgaṃ mūrtimadbhiḥ nija āyudhaiḥ |
kṛtvā urau dakṣiṇe pādaṃ āsīnaṃ paṅkaja aruṇam || 32||
musalau aśeṣāyaḥ khaṇḍakṛteṣuḥ lubdhakaḥ jarāḥ |
mṛgāsya ākāraṃ tat caraṇaṃ vivyādha mṛgaśaṅkayā || 33||
caturbhujaṃ taṃ puruṣaṃ dṛṣṭvā saḥ kṛta kilbiṣaḥ |
bhītaḥ papāta śirasā pādayoḥ asuradviṣaḥ || 34||
ajānatā kṛtaṃ idaṃ pāpena madhusūdana |
kṣantuṃ arhasi pāpasya uttamaślokaḥ me anagha || 35||
yasya anusmaraṇaṃ nṝṇāṃ ajñāna dhvānta nāśanam |
vadanti tasya te viṣṇo mayā asādhu kṛtaṃ prabho || 36||
tat mā āśu jahi vaikuṇṭha pāpmānaṃ mṛga lubdhakam |
yathā punaḥ ahaṃ tu evaṃ na kuryāṃ sat atikramam || 37||
yasya ātma yoga racitaṃ na viduḥ viriñcaḥ
rudra ādayaḥ asya tanayāḥ patayaḥ girāṃ ye |
tvat māyayā pihita dṛṣṭayaḥ etat añjaḥ
kiṃ tasya te vayaṃ asat gatayaḥ gṛṇīmaḥ || 38||
śrībhagavān uvāca |
mā bhaiḥ jare tvaṃ uttiṣṭha kāmaḥ eṣaḥ kṛtaḥ hi me |
yāhi tvaṃ mat anujñātaḥ svargaṃ sukṛtināṃ padam || 39||
iti ādiṣṭaḥ bhagavatā kṛṣṇena icchā śarīriṇā |
triḥ parikramya taṃ natvā vimānena divaṃ yayau || 40||
dārukaḥ kṛṣṇapadavīṃ anvicchan adhigamyatām |
vāyuṃ tulasikāmodaṃ āghrāya abhimukhaṃ yayau || 41||
taṃ tatra tigmadyubhiḥ āyudhaiḥ vṛtam
hi aśvatthamūle kṛtaketanaṃ patim |
snehaplutātmā nipapāta pādayo
rathāt avaplutya sabāṣpalocanaḥ || 42||
apaśyataḥ tvat caraṇa ambujaṃ prabho
dṛṣṭiḥ praṇaṣṭā tamasi praviṣṭā |
diśaḥ na jāne na labhe ca śāntim
yathā niśāyaṃ uḍupe praṇaṣṭe || 43||
iti bruvate sūte vai rathaḥ garuḍalāñchanaḥ |
khaṃ utpapāta rājendra sāśvadhvajaḥ udīkṣataḥ || 44||
taṃ anvagacchan divyāni viṣṇupraharaṇāni ca |
tena ati vismita ātmānaṃ sūtaṃ āha janārdanaḥ || 45||
gaccha dvāravatīṃ sūta jñātīnāṃ nidhanaṃ mithaḥ |
saṅkarṣaṇasya niryāṇaṃ bandhubhyaḥ brūhi mat daśām || 46||
dvārakāyāṃ ca na stheyaṃ bhavadbhiḥ ca svabandhubhiḥ |
mayā tyaktāṃ yadupurīṃ samudraḥ plāvayiṣyati || 47||
svaṃ svaṃ parigrahaṃ sarve ādāya pitarau ca naḥ |
arjunena āvitāḥ sarva indraprasthaṃ gamiṣyatha || 48||
tvaṃ tu mat dharmaṃ āsthāya jñānaniṣṭhaḥ upekṣakaḥ |
manmāyā racanāṃ etāṃ vijñāya upaśamaṃ vraja || 49||
iti uktaḥ taṃ parikramya namaskṛtya punaḥ punaḥ |
tat pādau śīrṣṇi upādhāya durmanāḥ prayayau purīm || 50||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe yadukulasaṅkṣayo nāma
triṃśo'dhyāyaḥ || 30||
atha ekatriṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrīśukaḥ uvāca |
atha tatra āgamat brahmā bhavānyā ca samaṃ bhavaḥ |
mahendrapramukhāḥ devāḥ munayaḥ saprajeśvarāḥ || 1||
pitaraḥ siddhagandharvāḥ vidyādhara mahoragāḥ |
cāraṇāḥ yakṣarakṣāṃsi kinnara apsarasaḥ dvijāḥ || 2||
draṣṭukāmāḥ bhagavataḥ nirvāṇaṃ parama utsukāḥ |
gāyantaḥ ca gṛṇantaḥ ca śaureḥ karmāṇi janma ca || 3||
vavarṣuḥ puṣpavarṣāṇi vimāna āvalibhiḥ nabhaḥ |
kurvantaḥ saṅkulaṃ rājan bhaktyā paramayā yutāḥ || 4||
bhagavān pitāmahaṃ vīkṣya vibhūtiḥ ātmanaḥ vibhuḥ |
saṃyojya ātmani ca ātmānaṃ padmanetre nyamīlayat || 5||
lokābhirāmāṃ svatanuṃ dhāraṇā dhyāna maṅgalam |
yogadhāraṇayā āgneyyā adagdhvā dhāma āviśat svakam || 6||
divi dundubhayaḥ neduḥ petuḥ sumanaḥ ca khāt |
satyaṃ dharmaḥ dhṛtiḥ bhūmeḥ kīrtiḥ śrīḥ ca anu taṃ vayuḥ || 7||
deva ādayaḥ brahmamukhyāḥ na viśantaṃ svadhāmani |
avijñātagatiṃ kṛṣṇaṃ dadṛśuḥ ca ativismitāḥ || 8||
saudāmanyāḥ yathā ākāśe yāntyāḥ hitvā abhramaṇḍalam |
gatiḥ na lakṣyate martyaiḥ tathā kṛṣṇasya daivataiḥ || 9||
brahma rudra ādayaḥ te tu dṛṣṭvā yogagatiṃ hareḥ |
vismitāḥ tāṃ praśaṃsantaḥ svaṃ svaṃ lokaṃ yayuḥ tadā || 10||
rājan parasya tanubhṛt jananāpyayehā
māyāviḍambanaṃ avehi yathā naṭasya |
sṛṣṭvā ātmanā idaṃ anuviśya vihṛtya ca ante
saṃhṛtya ca ātma mahinā uparataḥ saḥ āste || 11||
martyena yaḥ gurusutaṃ yamalokanītam
tvāṃ ca ānayat śaraṇadaḥ parama astra dagdham |
jigye antaka antakaṃ api īśaṃ asau avanīśaḥ
kiṃ svāvane svaranayan mṛgayuṃ sadeham || 12||
tathā api aśeśā sthiti sambhava api
ayeṣu ananya hetuḥ yat aśeṣa śaktidhṛk |
na icchat praṇetuṃ vapuḥ atra śeṣitam
martyena kiṃ svasthagatiṃ pradarśayan || 13||
yaḥ etāṃ prātaḥ utthāya kṛṣṇasya padavīṃ parām |
prayataḥ kīrtayet bhaktyā tāṃ eva āpnoti anuttamām || 14||
dārukaḥ dvārakāṃ etya vasudeva ugrasenayoḥ |
patitvā caraṇāvasraiḥ nyaṣiñcat kṛṣṇavicyutaḥ || 15||
kathayāmāsa nidhanaṃ vṛṣṇīnāṃ kṛtsnaśaḥ nṛpa |
tat śrutvā udvigna hṛdayāḥ janāḥ śoka vimūrcchitāḥ || 16||
tatra sma tvaritā jagmuḥ kṛṣṇa viśleṣa vihvalāḥ |
vyasavāḥ śerate yatra jñātayaḥ ghnantaḥ ānanam || 17||
devakī rohiṇī ca eva vasudevaḥ tathā sutau |
kṛṣṇa rāma avapaśyantaḥ śoka ārtāḥ vijahuḥ smṛtim || 18||
prāṇān ca vijahuḥ tatra bhagavat viraha āturāḥ |
upaguhya patīn tāta citāṃ āruruhuḥ striyaḥ || 19||
rāmapatnyaḥ ca tat dehaṃ upaguhya agniṃ āviśan |
vasudevapatnyaḥ tat gātraṃ pradyumna ādīn hareḥ snuṣāḥ |
kṛṣṇapatnyaḥ āviśan agniṃ rukmiṇi ādyāḥ tadātmikāḥ || 20||
arjunaḥ preyasaḥ sakhyuḥ kṛṣṇasya viraha āturaḥ |
ātmānaṃ sāntvayāmāsa kṛṣṇagītaiḥ saduktibhiḥ || 21||
bandhūnāṃ naṣṭagotrāṇāṃ arjunaḥ sāmparāyikam |
hatānāṃ kārayāmāsa yathāvat anupūrvaśaḥ || 22||
dvārakāṃ hariṇā tyaktā samudraḥ aplāvayat kṣaṇāt |
varjayitvā mahārāja śrīmat bhagavat ālayam || 23||
nityaṃ sannihitaḥ tatra bhagavān madhusūdanaḥ |
smṛtyā aśeṣā aśubhaharaṃ sarva maṅgalaṃ amaṅgalam || 24||
strī bāla vṛddhān ādāya hataśeṣān dhanañjayaḥ |
indraprasthaṃ samāveśya vajra tatra abhyaṣecayat || 25||
śrutvā suhṛt vadhaṃ rājan arjunāt te pitāmahāḥ |
tvāṃ tu vaṃśadharaṃ kṛtvā jagmuḥ sarve mahāpatham || 26||
yaḥ etat devadevasya viṣṇoḥ karmāṇi janma ca |
kīrtayet śraddhayā martyaḥ sarvapāpaiḥ pramucyate || 27||
itthaṃ hareḥ bhagavataḥ rucira avatāra
vīryāṇi bālacaritāni ca śantamāni |
anyatra ca iha ca śrutāni gṛṇan manuṣyaḥ
bhaktiṃ parāṃ paramahaṃsagatau labheta || 28||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe mausalopākhyānaṃ nāma
ekatriṃśo'dhyāyaḥ || 31||
|| iti uddhavagītā nāma ekādaśaskandhaḥ samāptaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
अथ एकादशोऽध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
बद्धः मुक्तः इति व्याख्या गुणतः मे न वस्तुतः ।
गुणस्य मायामूलत्वात् न मे मोक्षः न बन्धनम् ॥ 1॥
शोकमोहौ सुखं दुःखं देहापत्तिः च मायया ।
स्वप्नः यथा आत्मनः ख्यातिः संसृतिः न तु वास्तवी ॥ 2॥
विद्या अविद्ये मम तनू विद्धि उद्धव शरीरिणाम् ।
मोक्षबन्धकरी आद्ये मायया मे विनिर्मिते ॥ 3॥
एकस्य एव मम अंशस्य जीवस्य एव महामते ।
बन्धः अस्य अविद्यया अनादिः विद्यया च तथा इतरः ॥ 4॥
अथ बद्धस्य मुक्तस्य वैलक्षण्यं वदामि ते ।
विरुद्धधर्मिणोः तात स्थितयोः एकधर्मिणि ॥ 5॥
सुपर्णौ एतौ सदृशौ सखायौ
यदृच्छया एतौ कृतनीडौ च वृक्षे ।
एकः तयोः खादति पिप्पलान्नम्
अन्यः निरन्नः अपि बलेन भूयान् ॥ 6॥
आत्मानं अन्यं च सः वेद विद्वान्
अपिप्पलादः न तु पिप्पलादः ।
यः अविद्यया युक् स तु नित्यबद्धः
विद्यामयः यः स तु नित्यमुक्तः ॥ 7॥
देहस्थः अपि न देहस्थः विद्वान् स्वप्नात् यथा उत्थितः ।
अदेहस्थः अपि देहस्थः कुमतिः स्वप्नदृक् यथा ॥ 8॥
इन्द्रियैः इन्द्रियार्थेषु गुणैः अपि गुणेषु च ।
गृह्यमाणेषु अहङ्कुर्यात् न विद्वान् यः तु अविक्रियः ॥ 9॥
दैवाधीने शरीरे अस्मिन् गुणभाव्येन कर्मणा ।
वर्तमानः अबुधः तत्र कर्ता अस्मि इति निबध्यते ॥ 10॥
एवं विरक्तः शयनः आसनाटनमज्जने ।
दर्शनस्पर्शनघ्राणभोजनश्रवणादिषु ॥ 11॥
न तथा बध्यते विद्वान् तत्र तत्र आदयन् गुणान् ।
प्रकृतिस्थः अपि असंसक्तः यथा खं सविता अनिलः ॥ 12॥
वैशारद्येक्षया असङ्गशितया छिन्नसंशयः ।
प्रतिबुद्धः इव स्वप्नात् नानात्वात् विनिवर्तते ॥ 13॥
यस्य स्युः वीतसङ्कल्पाः प्राणेन्द्रियमनोधियाम् ।
वृत्तयः सः विनिर्मुक्तः देहस्थः अपि हि तत् गुणैः ॥ 14॥
यस्य आत्मा हिंस्यते हिंस्र्यैः येन किञ्चित् यदृच्छया ।
अर्च्यते वा क्वचित् तत्र न व्यतिक्रियते बुधः ॥ 15॥
न स्तुवीत न निन्देत कुर्वतः साधु असाधु वा ।
वदतः गुणदोषाभ्यां वर्जितः समदृक् मुनिः ॥ 16॥
न कुर्यात् न वदेत् किञ्चित् न ध्यायेत् साधु असाधु वा ।
आत्मारामः अनया वृत्त्या विचरेत् जडवत् मुनिः ॥ 17॥
शब्दब्रह्मणि निष्णातः न निष्णायात् परे यदि ।
श्रमः तस्य श्रमफलः हि अधेनुं इव रक्षतः ॥ 18॥
गां दुग्धदोहां असतीं च भार्याम्
देहं पराधीनं असत्प्रजां च ।
वित्तं तु अतीर्थीकृतं अङ्ग वाचम्
हीनां मया रक्षति दुःखदुःखी ॥ 19॥
यस्यां न मे पावनं अङ्ग कर्म
स्थितिउद्भवप्राण निरोधनं अस्य ।
लीलावतारीप्सितजन्म वा स्यात्
बन्ध्यां गिरं तां बिभृयात् न धीरः ॥ 20॥
एवं जिज्ञासया अपोह्य नानात्वभ्रमं आत्मनि ।
उपारमेत विरजं मनः मयि अर्प्य सर्वगे ॥ 21॥
यदि अनीशः धारयितुं मनः ब्रह्मणि निश्चलम् ।
मयि सर्वाणि कर्माणि निरपेक्षः समाचर ॥ 22॥
श्रद्धालुः मे कथाः शऋण्वन् सुभद्रा लोकपावनीः ।
गायन् अनुस्मरन् कर्म जन्म च अभिनयन् मुहुः ॥ 23॥
मदर्थे धर्मकामार्थान् आचरन् मदपाश्रयः ।
लभते निश्चलां भक्तिं मयि उद्धव सनातने ॥ 24॥
सत्सङ्गलब्धया भक्त्या मयि मां सः उपासिता ।
सः वै मे दर्शितं सद्भिः अञ्जसा विन्दते पदम् ॥ 25॥
उद्धव उवाच ।
साधुः तव उत्तमश्लोक मतः कीदृग्विधः प्रभो ।
भक्तिः त्वयि उपयुज्येत कीदृशी सद्भिः आदृता ॥ 26॥
एतत् मे पुरुषाध्यक्ष लोकाध्यक्ष जगत् प्रभो ।
प्रणताय अनुरक्ताय प्रपन्नाय च कथ्यताम् ॥ 27॥
त्वं ब्रह्म परमं व्योम पुरुषः प्रकृतेः परः ।
अवतीर्णः असि भगवन् स्वेच्छाउपात्तपृथक् वपुः ॥ 28॥
श्रीभगवान् उवाच ।
कृपालुः अकृतद्रोहः तितिक्षुः सर्वदेहिनाम् ।
सत्यसारः अनवद्यात्मा समः सर्वोपकारकः ॥ 29॥
कामैः अहतधीः दान्तः मृदुः शुचिः अकिञ्चनः ।
अनीहः मितभुक् शान्तः स्थिरः मत् शरणः मुनिः ॥ 30॥
अप्रमत्तः गभीरात्मा धृतिमाञ्जितषड्गुणः ।
अमानी मानदः कल्पः मैत्रः कारुणिकः कविः ॥ 31॥
आज्ञाय एवं गुणान् दोषान्मयादिष्टान् अपि स्वकान् ।
धर्मान् सन्त्यज्य यः सर्वान् मां भजेत सः सत्तमः ॥ 32॥
ज्ञात्वा अज्ञात्वा अथ ये वै मां यावान् यः च अस्मि
यादृशः ।
भजन्ति अनन्यभावेन ते मे भक्ततमाः मताः ॥ 33॥
मल्लिङ्गमद्भक्तजनदर्शनस्पर्शनार्चनम् ।
परिचर्या स्तुतिः प्रह्वगुणकर्म अनुकीर्तनम् ॥ 34॥
मत्कथाश्रवणे श्रद्धा मत् अनुध्यानं उद्धव ।
सर्वलाभ उपहरणं दास्येन आत्मनिवेदनम् ॥ 35॥
मज्जन्मकर्मकथनं मम पर्वानुमोदनम् ।
गीतताण्डववादित्रगोष्ठीभिः मद्गृह उत्सवः ॥ 36॥
यात्रा बलिविधानं च सर्ववार्षिकपर्वसु ।
वैदिकी तान्त्रिकी दीक्षा मदीयव्रतधारणम् ॥ 37॥
मम अर्चास्थापने श्रद्धा स्वतः संहत्य च उद्यमः ।
उद्यान उपवनाक्रीडपुरमन्दिरकर्मणि ॥ 38॥
सम्मार्जन उपलेपाभ्यां सेकमण्डलवर्तनैः ।
गृहशुश्रूषणं मह्यं दासवद्यदमायया ॥ 39॥
अमानित्वं अदम्भित्वं कृतस्य अपरिकीर्तनम् ।
अपि दीपावलोकं मे न उपयुञ्ज्यात् निवेदितम् ॥ 40॥
यत् यत् इष्टतमं लोके यत् च अतिप्रियं आत्मनः ।
तत् तत् निवेदयेत् मह्यं तत् आनन्त्याय कल्पते ॥ 41॥
सूर्यः अग्निः ब्राह्मणः गावः वैष्णवः खं मरुत् जलम् ।
भूः आत्मा सर्वभूतानि भद्र पूजापदानि मे ॥ 42॥
सूर्ये तु विद्यया त्रय्या हविषाग्नौ यजेत माम् ।
आतिथ्येन तु विप्राग्र्यः गोष्वङ्ग यवसादिना ॥ 43॥
वैष्णवे बन्धुसत्कृत्या हृदि खे ध्याननिष्ठया ।
वायौ मुख्यधिया तोये द्रव्यैः तोयपुरस्कृतैः ॥ 44॥
स्थण्डिले मन्त्रहृदयैः भोगैः आत्मानं आत्मनि ।
क्षेत्रज्ञं सर्वभूतेषु समत्वेन यजेत माम् ॥ 45॥
धिष्ण्येषु एषु इति मद्रूपं शङ्खचक्रगदाम्बुजैः ।
युक्तं चतुर्भुजं शान्तं ध्यायन् अर्चेत् समाहितः ॥ 46॥
इष्टापूर्तेन मां एवं यः यजेत समाहितः ।
लभते मयि सद्भक्तिं मत्स्मृतिः साधुसेवया ॥ 47॥
प्रायेण भक्तियोगेन सत्सङ्गेन विना उद्धव ।
न उपायः विद्यते सध्र्यङ् प्रायणं हि सतां अहम् ॥ 48॥
अथ एतत् परमं गुह्यं श्रुण्वतः यदुनन्दन ।
सुगोप्यं अपि वक्ष्यामि त्वं मे भृत्यः सुहृत् सखा ॥ 49॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
एकादशपूजाविधानयोगो नाम एकादशोऽध्यायः ॥ 11॥
अथ द्वादशोऽध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
न रोधयति मां योगः न स्साङ्ख्यं धर्मः एव च ।
न स्वाध्यायः तपः त्यागः न इष्टापूर्तं न दक्षिणा ॥ 1॥
व्रतानि यज्ञः छन्दांसि तीर्थानि नियमाः यमाः ।
यथा अवरुन्धे सत्सङ्गः सर्वसङ्ग अपहः हि माम् ॥ 2॥
सत्सङ्गेन हि दैतेया यातुधानः मृगाः खगाः ।
गन्धर्व अप्सरसः नागाः सिद्धाः चारणगुह्यकाः ॥ 3॥
विद्याधराः मनुष्येषु वैश्याः शूद्राः स्त्रियः अन्त्यजाः ।
रजः तमः प्रकृतयः तस्मिन् तस्मिन् युगे अनघ ॥ 4॥
बहवः मत्पदं प्राप्ताः त्वाष्ट्रकायाधवादयः ।
वृषपर्वा बलिः वाणः मयः च अथ विभीषणः ॥ 5॥
सुग्रीवः हनुमान् ऋक्षः गजः गृध्रः वणिक्पथः ।
व्याधः कुब्जा व्रजे गोप्यः यज्ञपत्न्यः तथा अपरे ॥ 6॥
ते न अधितश्रुतिगणाः न उपासितमहत्तमाः ।
अव्रतातप्ततपसः मत्सङ्गात् मां उपागताः ॥ 7॥
केवलेन हि भावेन गोप्यः गावः नगाः मृगाः ।
ये अन्ये मूढधियः नागाः सिद्धाः मां ईयुः अञ्जसा ॥ 8॥
यं न योगेन साङ्ख्येन दानव्रततपः अध्वरैः ।
व्याख्याः स्वाध्यायसन्न्यासैः प्राप्नुयात् यत्नवान् अपि ॥ 9॥
रामेण सार्धं मथुरां प्रणीते
श्वाफल्किना मयि अनुरक्तचित्ताः ।
विगाढभावेन न मे वियोग
तीव्राधयः अन्यं ददृशुः सुखाय ॥ 10॥
ताः ताः क्षपाः प्रेष्ठतमेन नीताः
मया एव वृन्दावनगोचरेण ।
क्षणार्धवत् ताः पुनरङ्ग तासां
हीना माया कल्पसमा बभूवुः ॥ 11॥
ताः न अविदन् मयि अनुषङ्गबद्ध
धियः स्वमात्मानं अदः तथा इदम् ।
यथा समाधौ मुनयः अब्धितोये
नद्यः प्रविष्टाः इव नामरूपे ॥ 12॥
मत्कामा रमणं जारं अस्वरूपविदः अबलाः ।
ब्रह्म मां परमं प्रापुः सङ्गात् शतसहस्रशः ॥ 13॥
तस्मात् त्वं उद्धव उत्सृज्य चोदनां प्रतिचोदनाम् ।
प्रवृत्तं च निवृत्तं च श्रोतव्यं श्रुतं एव च ॥ 14॥
मां एकं एव शरणं आत्मानं सर्वदेहिनाम् ।
याहि सर्वात्मभावेन मया स्याः हि अकुतोभयः ॥ 15॥
उद्धवः उवाच ।
संशयः श्रुण्वतः वाचं तव योगेश्वर ईश्वर ।
न निवर्ततः आत्मस्थः येन भ्राम्यति मे मनः ॥ 16॥
श्रीभगवान् उवाच ।
सः एष जीवः विवरप्रसूतिः
प्राणेन घोषेण गुहां प्रविष्टः ।
मनोमयं सूक्ष्मं उपेत्य रूपं
मात्रा स्वरः वर्णः इति स्थविष्ठः ॥ 17॥
यथा अनलः खे अनिलबन्धुः ऊष्मा
बलेन दारुण्यधिमथ्यमानः ।
अणुः प्रजातः हविषा समिध्यते
तथा एव मे व्यक्तिः इयं हि वाणी ॥ 18॥
एवं गदिः कर्मगतिः विसर्गः
घ्राणः रसः दृक् स्पर्शः श्रुतिः च ।
सङ्कल्पविज्ञानं अथ अभिमानः
सूत्रं रजः सत्त्वतमोविकारः ॥ 19॥
अयं हि जीवः त्रिवृत् अब्जयोनिः
अव्यक्तः एकः वयसा सः आद्यः ।
विश्लिष्टशक्तिः बहुधा एव भाति
बीजानि योनिं प्रतिपद्य यद्वत् ॥ 20॥
यस्मिन् इदं प्रोतं अशेषं ओतं
पटः यथा तन्तुवितानसंस्थः ।
यः एष संसारतरुः पुराणः
कर्मात्मकः पुष्पफले प्रसूते ॥ 21॥
द्वे अस्य बीजे शतमूलः त्रिनालः
पञ्चस्कन्धः पञ्चरसप्रसूतिः ।
दश एकशाखः द्विसुपर्णनीडः
त्रिवल्कलः द्विफलः अर्कं प्रविष्टः ॥ 22॥
अदन्ति च एकं फलं अस्य गृध्रा
ग्रामेचराः एकं अरण्यवासाः ।
हंसाः यः एकं बहुरूपं इज्यैः
मायामयं वेद सः वेद वेदम् ॥ 23॥
एवं गुरु उपासनया एकभक्त्या
विद्याकुठारेण शितेन धीरः ।
विवृश्च्य जीवाशयं अप्रमत्तः
सम्पद्य च आत्मानं अथ त्यज अस्त्रम् ॥ 24॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
द्वादशोऽध्यायः ॥ 12॥
अथ त्रयोदशोऽध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
सत्त्वं रजः तमः इति गुणाः बुद्धेः न च आत्मनः ।
सत्त्वेन अन्यतमौ हन्यात् सत्त्वं सत्त्वेन च एव हि ॥ 1॥
सत्त्वात् धर्मः भवेत् वृद्धात् पुंसः मद्भक्तिलक्षणः ।
सात्विक उपासया सत्त्वं ततः धर्मः प्रवर्तते ॥ 2॥
धर्मः रजः तमः हन्यात् सत्त्ववृद्धिः अनुत्तमः ।
आशु नश्यति तत् मूलः हि अधर्मः उभये हते ॥ 3॥
आगमः अपः प्रजा देशः कालः कर्म च जन्म च ।
ध्यानं मन्त्रः अथ संस्कारः दश एते गुणहेतवः ॥ 4॥
तत् तत् सात्विकं एव एषां यत् यत् वृद्धाः प्रचक्षते ।
निन्दन्ति तामसं तत् तत् राजसं तत् उपेक्षितम् ॥ 5॥
सात्त्विकानि एव सेवेत पुमान् सत्त्वविवृद्धये ।
ततः धर्मः ततः ज्ञानं यावत् स्मृतिः अपोहनम् ॥ 6॥
वेणुसङ्घर्षजः वह्निः दग्ध्वा शाम्यति तत् वनम् ।
एवं गुणव्यत्ययजः देहः शाम्यति तत् क्रियः ॥ 7॥
उद्धवः उवाच ।
विदन्ति मर्त्याः प्रायेण विषयान् पदं आपदाम् ।
तथा अपि भुञ्जते कृष्ण तत् कथं श्व खर अजावत् ॥ 8॥
श्रीभगवान् उवाच ।
अहं इति अन्यथाबुद्धिः प्रमत्तस्य यथा हृदि ।
उत्सर्पति रजः घोरं ततः वैकारिकं मनः ॥ 9॥
रजोयुक्तस्य मनसः सङ्कल्पः सविकल्पकः ।
ततः कामः गुणध्यानात् दुःसहः स्यात् हि दुर्मतेः ॥ 10॥
करोति कामवशगः कर्माणि अविजितेन्द्रियः ।
दुःखोदर्काणि सम्पश्यन् रजोवेगविमोहितः ॥ 11।
रजः तमोभ्यां यत् अपि विद्वान् विक्षिप्तधीः पुनः ।
अतन्द्रितः मनः युञ्जन् दोषदृष्टिः न सज्जते ॥ 12॥
अप्रमत्तः अनुयुञ्जीतः मनः मयि अर्पयन् शनैः ।
अनिर्विण्णः यथाकालं जितश्वासः जितासनः ॥ 13॥
एतावान् योगः आदिष्टः मत् शिष्यैः सनक आदिभिः ।
सर्वतः मनः आकृष्य मय्यद्धा आवेश्यते यथा ॥ 14॥
उद्धवः उवाच ।
यदा त्वं सनक आदिभ्यः येन रूपेण केशव ।
योगं आदिष्टवान् एतत् रूपं इच्छामि वेदितुम् ॥ 15॥
श्रीभगवान् उवाच ।
पुत्राः हिरण्यगर्भस्य मानसाः सनक आदयः ।
पप्रच्छुः पितरं सूक्ष्मां योगस्य ऐकान्तिकीं गतिम् ॥
16॥
सनक आदयः ऊचुः ।
गुणेषु आविशते चेतः गुणाः चेतसि च प्रभो ।
कथं अन्योन्यसन्त्यागः मुमुक्षोः अतितितीर्षोः ॥ 17॥
श्रीभगवान् उवाच ।
एवं पृष्टः महादेवः स्वयम्भूः भूतभावनः ।
ध्यायमानः प्रश्नबीजं न अभ्यपद्यत कर्मधीः ॥ 18॥
सः मां अचिन्तयत् देवः प्रश्नपारतितीर्षया ।
तस्य अहं हंसरूपेण सकाशं अगमं तदा ॥ 19॥
दृष्ट्वा मां त उपव्रज्य कृत्वा पाद अभिवन्दनम् ।
ब्रह्माणं अग्रतः कृत्वा पप्रच्छुः कः भवान् इति ॥ 20॥
इति अहं मुनिभिः पृष्टः तत्त्वजिज्ञासुभिः तदा ।
यत् अवोचं अहं तेभ्यः तत् उद्धव निबोध मे ॥ 21॥
वस्तुनः यदि अनानात्वं आत्मनः प्रश्नः ईदृशः ।
कथं घटेत वः विप्राः वक्तुः वा मे कः आश्रयः ॥ 22॥
पञ्चात्मकेषु भूतेषु समानेषु च वस्तुतः ।
कः भवान् इति वः प्रश्नः वाचारम्भः हि अनर्थकः ॥ 23॥
मनसा वचसा दृष्ट्या गृह्यते अन्यैः अपि इन्द्रियैः ।
अहं एव न मत्तः अन्यत् इति बुध्यध्वं अञ्जसा ॥ 24॥
गुणेषु आविशते चेतः गुणाः चेतसि च प्रजाः ।
जीवस्य देहः उभयं गुणाः चेतः मत् आत्मनः ॥ 25॥
गुणेषु च आविशत् चित्तं अभीक्ष्णं गुणसेवया ।
गुणाः च चित्तप्रभवाः मत् रूपः उभयं त्यजेत् ॥ 26॥
जाग्रत् स्वप्नः सुषुप्तं च गुणतः बुद्धिवृत्तयः ।
तासां विलक्षणः जीवः साक्षित्वेन विनिश्चितः ॥ 27॥
यः हि संसृतिबन्धः अयं आत्मनः गुणवृत्तिदः ।
मयि तुर्ये स्थितः जह्यात् त्यागः तत् गुणचेतसाम् ॥ 28॥
अहङ्कारकृतं बन्धं आत्मनः अर्थविपर्ययम् ।
विद्वान् निर्विद्य संसारचिन्तां तुर्ये स्थितः त्यजेत् ॥ 29॥
यावत् नानार्थधीः पुंसः न निवर्तेत युक्तिभिः ।
जागर्ति अपि स्वपन् अज्ञः स्वप्ने जागरणं यथा ॥ 30॥
असत्त्वात् आत्मनः अन्येषां भावानां तत् कृता भिदा ।
गतयः हेतवः च अस्य मृषा स्वप्नदृशः यथा ॥ 31॥
यो जागरे बहिः अनुक्षणधर्मिणः अर्थान्
भुङ्क्ते समस्तकरणैः हृदि तत् सदृक्षान् ।
स्वप्ने सुषुप्तः उपसंहरते सः एकः
स्मृति अन्वयात् त्रिगुणवृत्तिदृक् इन्द्रिय ईशः ॥ 32॥
एवं विमृश्य गुणतः मनसः त्र्यवस्था
मत् मायया मयि कृता इति निश्चितार्थाः ।
सञ्छिद्य हार्दं अनुमानस्त् उक्तितीक्ष्ण
ज्ञानासिना भजतः मा अखिलसंशयाधिम् ॥ 33॥
ईक्षेत विभ्रमं इदं मनसः विलासम्
दृष्टं विनष्टं अतिलोलं अलातचक्रम् ।
विज्ञानं एकं उरुधा इव विभाति माया
स्वप्नः त्रिधा गुणविसर्गकृतः विकल्पः ॥ 34॥
दृष्टिं ततः प्रतिनिवर्त्य निवृत्ततृष्णः
तूष्णीं भवेत् निजसुख अनुभवः निरीहः ।
सन्दृश्यते क्व च यदि इदं अवस्तुबुद्ध्या
त्यक्तं भ्रमाय न भवेत् स्मृतिः आनिपातात् ॥ 35॥
देहं च नश्वरं अवस्थितं उत्थितं वा
सिद्धः न पश्यति यतः अध्यगमत्स्वरूपम् ।
दैवात् अपेतं उत दैवशात् उपेतम्
वासः यथा परिकृतं मदिरामदान्धः ॥ 36॥
देहः अपि दैववशगः खलु कर्म यावत्
स्वारम्भकं प्रतिसमीक्षतः एव सासुः ।
तं अप्रपञ्चं अधिरूढसमाधियोगः
स्वाप्नं पुनः न भजते प्रतिबुद्धवस्तुः ॥ 37॥
मया एतत् उक्तं वः विप्राः गुह्यं यत् साङ्ख्ययोगयोः ।
जानीतं आगतं यज्ञं युष्मत् धर्मविवक्षया ॥ 38॥
अहं योगस्य साङ्ख्यस्य सत्यस्यर्तस्य तेजसः ।
परायणं द्विजश्रेष्ठाः श्रियः कीर्तेः दमस्य च ॥ 39॥
मां भजन्ति गुणाः सर्वे निर्गुणं निरपेक्षकम् ।
सुहृदं प्रियं आत्मानं साम्य असङ्ग आदयः गुणाः ॥ 40॥
इति मे छिन्नसन्देहाः मुनयः सनक आदयः ।
सभाजयित्वा परया भक्त्या अगृणत संस्तवैः ॥ 41॥
तैः अहं पूजितः सम्यक् संस्तुतः परम ऋषिभिः ।
प्रत्येयाय स्वकं धाम पश्यतः परमेष्ठिनः ॥ 42॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
हंसगीतानिरूपणं नाम त्रयोदशोऽध्यायः ॥ 13॥
अथ चतुर्दशोऽध्यायः ।
उद्धवः उवाच ।
वदन्ति कृष्ण श्रेयांसि बहूनि ब्रह्मवादिनः ।
तेषां विकल्पप्राधान्यं उत अहो एकमुख्यता ॥ 1॥
भवत् उदाहृतः स्वामिन् भक्तियोगः अनपेक्षितः ।
निरस्य सर्वतः सङ्गं येन त्वयि आविशेत् मनः ॥ 2॥
श्रीभगवान् उवाच ।
कालेन नष्टा प्रलये वाणीयं वेदसञ्ज्ञिता ।
मया आदौ ब्रह्मणे प्रोक्ता धर्मः यस्यां मदात्मकः ॥ 3॥
तेन प्रोक्ता च पुत्राय मनवे पूर्वजाय सा ।
ततः भृगु आदयः अगृह्णन् सप्तब्रह्ममहर्षयः ॥ 4॥
तेभ्यः पितृभ्यः तत् पुत्राः देवदानवगुह्यकाः ।
मनुष्याः सिद्धगन्धर्वाः सविद्याधरचारणाः ॥ 5॥
किन्देवाः किन्नराः नागाः रक्षः किम्पुरुष आदयः ।
बह्व्यः तेषां प्रकृतयः रजःसत्त्वतमोभुवः ॥ 6॥
याभिः भूतानि भिद्यन्ते भूतानां मतयः तथा ।
यथाप्रकृति सर्वेषां चित्राः वाचः स्रवन्ति हि ॥ 7॥
एवं प्रकृतिवैचित्र्यात् भिद्यन्ते मतयः नृणाम् ।
पारम्पर्येण केषाञ्चित् पाखण्डमतयः अपरे ॥ 8॥
मन्मायामोहितधियः पुरुषाः पुरुषर्षभ ।
श्रेयः वदन्ति अनेकान्तं यथाकर्म यथारुचि ॥ 9॥
धर्मं एके यशः च अन्ये कामं सत्यं दमं शमम् ।
अन्ये वदन्ति स्वार्थं वा ऐश्वर्यं त्यागभोजनम् ।
केचित् यज्ञतपोदानं व्रतानि नियम अन्यमान् ॥ 10॥
आदि अन्तवन्तः एव एषां लोकाः कर्मविनिर्मिताः ।
दुःख उदर्काः तमोनिष्ठाः क्षुद्र आनन्दाः शुच अर्पिताः ॥
11॥
मयि अर्पित मनः सभ्य निरपेक्षस्य सर्वतः ।
मया आत्मना सुखं यत् तत् कुतः स्यात् विषय आत्मनाम् ॥
12॥
अकिञ्चनस्य दान्तस्य शान्तस्य समचेतसः ।
मया सन्तुष्टमनसः सर्वाः सुखमयाः दिशः ॥ 13॥
न पारमेष्ठ्यं न महेन्द्रधिष्ण्यम्
न सार्वभौमं न रसाधिपत्यम् ।
न योगसिद्धीः अपुनर्भवं वा
मयि अर्पित आत्मा इच्छति मत् विना अन्यत् ॥ 14॥
न तथा मे प्रियतमः आत्मयोनिः न शङ्करः ।
न च सङ्कर्षणः न श्रीः न एव आत्मा च यथा भवान् ॥ 15॥
निरपेक्षं मुनिं शातं निर्वैरं समदर्शनम् ।
अनुव्रजामि अहं नित्यं पूयेयेति अङ्घ्रिरेणुभिः ॥ 16॥
निष्किञ्चना मयि अनुरक्तचेतसः
शान्ताः महान्तः अखिलजीववत्सलाः ।
कामैः अनालब्धधियः जुषन्ति यत्
तत् नैरपेक्ष्यं न विदुः सुखं मम ॥ 17॥
बाध्यमानः अपि मद्भक्तः विषयैः अजितेन्द्रियः ।
प्रायः प्रगल्भया भक्त्या विषयैः न अभिभूयते ॥ 18॥
यथा अग्निः सुसमृद्ध अर्चिः करोति एधांसि भस्मसात् ।
तथा मद्विषया भक्तिः उद्धव एनांसि कृत्स्नशः ॥ 19॥
न साधयति मां योगः न साङ्ख्यं धर्मः उद्धव ।
न स्वाध्यायः तपः त्यागः यथा भक्तिः मम ऊर्जिता ॥ 20॥
भक्त्या अहं एकया ग्राह्यः श्रद्धया आत्मा प्रियः सताम् ।
भक्तिः पुनाति मन्निष्ठा श्वपाकान् अपि सम्भवात् ॥ 21॥
धर्मः सत्यदया उपेतः विद्या वा तपसान्विता ।
मद्भ्क्त्यापेतं आत्मानं न सम्यक् प्रपुनाति हि ॥ 22॥
कथं विना रोमहर्षं द्रवता चेतसा विना ।
विनानन्द अश्रुकलया शुध्येत् भक्त्या विनाशयः ॥ 23॥
वाक् गद्गदा द्रवते यस्य चित्तम्
रुदति अभीक्ष्णं हसति क्वचित् च ।
विलज्जः उद्गायति नृत्यते च
मद्भक्तियुक्तः भुवनं पुनाति ॥ 24॥
यथा अग्निना हेम मलं जहाति
ध्मातं पुनः स्वं भजते च रूपम् ।
आत्मा च कर्मानुशयं विधूय
मद्भक्तियोगेन भजति अथः माम् ॥ 25॥
यथा यथा आत्मा परिमृज्यते असौ
मत्पुण्यगाथाश्रवण अभिधानैः ।
तथा तथा पश्यति वस्तु सूक्ष्मम्
चक्षुः यथा एव अञ्जनसम्प्रयुक्तम् ॥ 26॥
विषयान् ध्यायतः चित्तं विषयेषु विषज्जते ।
मां अनुस्मरतः चित्तं मयि एव प्रविलीयते ॥ 27॥
तस्मात् असत् अभिध्यानं यथा स्वप्नमनोरथम् ।
हित्वा मयि समाधत्स्व मनः मद्भावभावितम् ॥ 28॥
स्त्रीणां स्त्रीसङ्गिनां सङ्गं त्यक्त्वा दूरतः आत्मवान् ।
क्षेमे विविक्तः आसीनः चिन्तयेत् मां अतन्द्रितः ॥ 29॥
न तथा अस्य भवेत् क्लेशः बन्धः च अन्यप्रसङ्गतः ।
योषित् सङ्गात् यथा पुंसः यथा तत् सङ्गिसङ्गतः ॥ 30॥
उद्धवः उवाच ।
यथा त्वां अरविन्दाक्ष यादृशं वा यदात्मकम् ।
ध्यायेत् मुमुक्षुः एतत् मे ध्यानं मे वक्तुं अर्हसि ॥ 31॥
श्रीभगवान् उवाच ।
समः आसनः आसीनः समकायः यथासुखम् ।
हस्तौ उत्सङ्गः आधाय स्वनासाग्रकृत ईक्षणः ॥ 32॥
प्राणस्य शोधयेत् मार्गं पूरकुम्भकरेचकैः ।
विपर्ययेण अपि शनैः अभ्यसेत् निर्जितेन्द्रियः ॥ 33॥
हृदि अविच्छिन्नं ओङ्कारं घण्टानादं बिसोर्णवत् ।
प्राणेन उदीर्य तत्र अथ पुनः संवेशयेत् स्वरम् ॥ 34॥
एवं प्रणवसंयुक्तं प्राणं एव समभ्यसेत् ।
दशकृत्वः त्रिषवणं मासात् अर्वाक् जित अनिलः ॥35॥
हृत्पुण्डरीकं अन्तस्थं ऊर्ध्वनालं अधोमुखम् ।
ध्यात्वा ऊर्ध्वमुखं उन्निद्रं अष्टपत्रं सकर्णिकम् ॥ 36॥
कर्णिकायां न्यसेत् सूर्यसोमाग्नीन् उत्तरोत्तरम् ।
वह्निमध्ये स्मरेत् रूपं मम एतत् ध्यानमङ्गलम् ॥ 37॥
समं प्रशान्तं सुमुखं दीर्घचारुचतुर्भुजम् ।
सुचारुसुन्दरग्रीवं सुकपोलं शुचिस्मितम् ॥ 38॥
समान कर्ण विन्यस्त स्फुरन् मकर कुण्डलम् ।
हेम अम्बरं घनश्यामं श्रीवत्स श्रीनिकेतनम् ॥ 39॥
शङ्ख चक्र गदा पद्म वनमाला विभूषितम् ।
नूपुरैः विलसत् पादं कौस्तुभ प्रभया युतम् ॥ 40॥
द्युमत् किरीट कटक कटिसूत्र अङ्गद अयुतम् ।
सर्वाङ्ग सुन्दरं हृद्यं प्रसाद सुमुख ईक्षणम् ॥ 41॥
सुकुमारं अभिध्यायेत् सर्वाङ्गेषु मनः दधत् ।
इन्द्रियाणि इन्द्रियेभ्यः मनसा आकृष्य तत् मनः ।
बुद्ध्या सारथिना धीरः प्रणयेत् मयि सर्वतः ॥ 42॥
तत् सर्व व्यापकं चित्तं आकृष्य एकत्र धारयेत् ।
न अन्यानि चिन्तयेत् भूयः सुस्मितं भावयेत् मुखम् ॥ 43॥
तत्र लब्धपदं चित्तं आकृष्य व्योम्नि धारयेत् ।
तत् च त्यक्त्वा मदारोहः न किञ्चित् अपि चिन्तयेत् ॥ 44॥
एवं समाहितमतिः मां एव आत्मानं आत्मनि ।
विचष्टे मयि सर्वात्मत् ज्योतिः ज्योतिषि संयुतम् ॥ 45॥
ध्यानेन इत्थं सुतीव्रेण युञ्जतः योगिनः मनः ।
संयास्यति आशु निर्वाणं द्रव्य ज्ञान क्रिया भ्रमः ॥ 46॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
भक्तिरहस्यावधारणयोगो नाम चतुर्दशोऽध्यायः ॥ 14॥
अथ पञ्चदशोऽध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
जितेन्द्रियस्य युक्तस्य जितश्वासस्य योगिनः
मयि धारयतः चेतः उपतिष्ठन्ति सिद्धयः ॥ 1॥
उद्धवः उवाच ।
कया धारणया कास्वित् कथंस्वित् सिद्धिः अच्युत ।
कति वा सिद्धयः ब्रूहि योगिनां सिद्धिदः भवान् ॥ 2॥
श्रीभगवान् उवाच ।
सिद्धयः अष्टादश प्रोक्ता धारणायोगपारगैः ।
तासां अष्टौ मत् प्रधानाः दशः एव गुणहेतवः ॥ 3॥
अणिमा महिमा मूर्तेः लघिमा प्राप्तिः इन्द्रियैः ।
प्राकाम्यं श्रुतदृष्टेषु शक्तिप्रेरणं ईशिता ॥ 4॥
गुणेषु असङ्गः वशिता यत् कामः तत् अवस्यति ।
एताः मे सिद्धयः सौम्य अष्टौ उत्पत्तिकाः मताः ॥ 5॥
अनूर्मिमत्त्वं देहे अस्मिन् दूरश्रवणदर्शनम् ।
मनोजवः कामरूपं परकायप्रवेशनम् ॥ 6॥
स्वच्छन्दमृत्युः देवानां सहक्रीडानुदर्शनम् ।
यथासङ्कल्पसंसिद्धिः आज्ञाप्रतिहता गतिः ॥ 7॥
त्रिकालज्ञत्वं अद्वन्द्वं परचित्तादि अभिज्ञता ।
अग्नि अर्क अम्बु विष आदीनां प्रतिष्टम्भः अपराजयः ॥ 8॥
एताः च उद्देशतः प्रोक्ता योगधारणसिद्धयः ।
यया धारणया या स्यात् यथा वा स्यात् निबोध मे ॥ 9॥
भूतसूक्ष्म आत्मनि मयि तन्मात्रं धारयेत् मनः ।
अणिमानं अवाप्नोति तन्मात्र उपासकः मम ॥ 10॥
महति आत्मन् मयि परे यथासंस्थं मनः दधत् ।
महिमानं अवाप्नोति भूतानां च पृथक् पृथक् ॥ 11॥
परमाणुमये चित्तं भूतानां मयि रञ्जयन् ।
कालसूक्ष्मात्मतां योगी लघिमानं अवाप्नुयात् ॥ 12॥
धारयन् मयि अहन्तत्त्वे मनः वैकारिके अखिलम् ।
सर्वेन्द्रियाणां आत्मत्वं प्राप्तिं प्राप्नोति मन्मनाः ॥ 13॥
महति आत्मनि यः सूत्रे धारयेत् मयि मानसम् ।
प्राकाम्यं पारमेष्ठ्यं मे विन्दते अव्यक्तजन्मनः ॥ 14॥
विष्णौ त्र्यधि ईश्वरे चित्तं धारयेत् कालविग्रहे ।
सः ईशित्वं अवाप्नोति क्षेत्रक्षेत्रज्ञचोदनाम् ॥ 15॥
नारायणे तुरीयाख्ये भगवत् शब्दशब्दिते ।
मनः मयि आदधत् योगी मत् धर्माः वहितां इयात् ॥ 16॥
निर्गुणे ब्रह्मणि मयि धारयन् विशदं मनः ।
परमानन्दं आप्नोति यत्र कामः अवसीयते ॥ 17॥
श्वेतदीपपतौ चित्तं शुद्धे धर्ममये मयि ।
धारयन् श्वेततां याति षडूर्मिरहितः नरः ॥ 18॥
मयि आकाश आत्मनि प्राणे मनसा घोषं उद्वहन् ।
तत्र उपलब्धा भूतानां हंसः वाचः श्रुणोति असौ ॥ 19॥
चक्षुः त्वष्टरि संयोज्य त्वष्टारं अपि चक्षुषि ।
मां तत्र मनसा ध्यायन् विश्वं पश्यति सूक्ष्मदृक् ॥ 20॥
मनः मयि सुसंयोज्य देहं तदनु वायुना ।
मद्धारण अनुभावेन तत्र आत्मा यत्र वै मनः ॥ 21॥
यदा मनः उपादाय यत् यत् रूपं बुभूषति ।
तत् तत् भवेत् मनोरूपं मद्योगबलं आश्रयः ॥ 22॥
परकायं विशन् सिद्धः आत्मानं तत्र भावयेत् ।
पिण्डं हित्वा विशेत् प्राणः वायुभूतः षडङ्घ्रिवत् ॥ 23॥
पार्ष्ण्या आपीड्य गुदं प्राणं हृत् उरः कण्ठ मूर्धसु ।
आरोप्य ब्रह्मरन्ध्रेण ब्रह्म नीत्वा उत्सृजेत् तनुम् ॥ 24॥
विहरिष्यन् सुराक्रीडे मत्स्थं सत्त्वं विभावयेत् ।
विमानेन उपतिष्ठन्ति सत्त्ववृत्तीः सुरस्त्रियः ॥ 25॥
यथा सङ्कल्पयेत् बुद्ध्या यदा वा मत्परः पुमान् ।
मयि सत्ये मनः युञ्जन् तथा तत् समुपाश्नुते ॥ 26॥
यः वै मद्भावं आपन्नः ईशितुः वशितुः पुमान् ।
कुतश्चित् न विहन्येत तस्य च आज्ञा यथा मम ॥ 27॥
मद्भक्त्या शुद्धसत्त्वस्य योगिनः धारणाविदः ।
तस्य त्रैकालिकी बुद्धिः जन्म मृत्यु उपबृंहिता ॥ 28॥
अग्नि आदिभिः न हन्येत मुनेः योगं अयं वपुः ।
मद्योगश्रान्तचित्तस्य यादसां उदकं यथा ॥ 29॥
मद्विभूतिः अभिध्यायन् श्रीवत्स अस्त्रबिभूषिताः ।
ध्वजातपत्रव्यजनैः सः भवेत् अपराजितः ॥ 30॥
उपासकस्य मां एवं योगधारणया मुनेः ।
सिद्धयः पूर्वकथिताः उपतिष्ठन्ति अशेषतः ॥ 31॥
जितेन्द्रियस्य दान्तस्य जितश्वास आत्मनः मुनेः ।
मद्धारणां धारयतः का सा सिद्धिः सुदुर्लभा ॥ 32॥
अन्तरायान् वदन्ति एताः युञ्जतः योगं उत्तमम् ।
मया सम्पद्यमानस्य कालक्षेपणहेतवः ॥ 33॥
जन्म ओषधि तपो मन्त्रैः यावतीः इह सिद्धयः ।
योगेन आप्नोति ताः सर्वाः न अन्यैः योगगतिं व्रजेत् ॥ 34॥
सर्वासां अपि सिद्धीनां हेतुः पतिः अहं प्रभुः ।
अहं योगस्य साङ्ख्यस्य धर्मस्य ब्रह्मवादिनाम् ॥ 35॥
अहं आत्मा अन्तरः बाह्यः अनावृतः सर्वदेहिनाम् ।
यथा भूतानि भूतेषु बहिः अन्तः स्वयं तथा ॥ 36॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
सिद्धनिरूपणयोगो नाम पञ्चदशोऽध्यायः ॥ 15॥
अथ षोडशोऽध्यायः ।
उद्धवः उवाच ।
त्वं ब्रह्म परमं साक्षात् अनादि अनन्तं अपावृतम् ।
सर्वेषां अपि भावानां त्राणस्थिति अप्यय उद्भवः ॥ 1॥
उच्चावचेषु भूतेषु दुर्ज्ञेयं अकृत आत्मभिः ।
उपासते त्वां भगवन् याथातथ्येन ब्राह्मणाः ॥ 2॥
येषु येषु च भावेषु भक्त्या त्वां परमर्षयः ।
उपासीनाः प्रपद्यन्ते संसिद्धिं तत् वदस्व मे ॥ 3॥
गूढः चरसि भूतात्मा भूतानां भूतभावन ।
न त्वां पश्यन्ति भूतानि पश्यन्तं मोहितानि ते ॥ 4॥
याः काः च भूमौ दिवि वै रसायाम्
विभूतयः दिक्षु महाविभूते ।
ताः मह्यं आख्याहि अनुभाविताः ते
नमामि ते तीर्थ पद अङ्घ्रिपद्मम् ॥ 5॥
श्रीभगवान् उवाच ।
एवं एतत् अहं पृष्टः प्रश्नं प्रश्नविदां वर ।
युयुत्सुना विनशने सपत्नैः अर्जुनेन वै ॥ 6॥
ज्ञात्वा ज्ञातिवधं गर्ह्यं अधर्मं राज्यहेतुकम् ।
ततः निवृत्तः हन्ता अहं हतः अयं इति लौकिकः ॥ 7॥
सः तदा पुरुषव्याघ्रः युक्त्या मे प्रतिबोधितः ।
अभ्यभाषत मां एवं यथा त्वं रणमूर्धनि ॥ 8॥
अहं आत्मा उद्धव आमीषां भूतानां सुहृत् ईश्वरः ।
अहं सर्वाणि भूतानि तेषां स्थिति उद्भव अप्ययः ॥ 9॥
अहं गतिः गतिमतां कालः कलयतां अहम् ।
गुणानां च अपि अहं साम्यं गुणिन्या उत्पत्तिकः गुणः ॥ 10॥
गुणिनां अपि अहं सूत्रं महतां च महान् अहम् ।
सूक्ष्माणां अपि अहं जीवः दुर्जयानां अहं मनः ॥ 11॥
हिरण्यगर्भः वेदानां मन्त्राणां प्रणवः त्रिवृत् ।
अक्षराणां अकारः अस्मि पदानि छन्दसां अहम् ॥ 12॥
इन्द्रः अहं सर्वदेवानां वसूनामस्मि हव्यवाट् ।
आदित्यानां अहं विष्णू रुद्राणां नीललोहितः ॥ 13॥
ब्रह्मर्षीणां भृगुः अहं राजर्षीणां अहं मनुः ।
देवर्षिणां नारदः अहं हविर्धानि अस्मि धेनुषु ॥ 14॥
सिद्धेश्वराणां कपिलः सुपर्णः अहं पतत्रिणाम् ।
प्रजापतीनां दक्षः अहं पितॄणां अहं अर्यमा ॥ 15॥
मां विद्धि उद्धव दैत्यानां प्रह्लादं असुरेश्वरम् ।
सोमं नक्षत्र ओषधीनां धनेशं यक्षरक्षसाम् ॥ 16॥
ऐरावतं गजेन्द्राणां यादसां वरुणं प्रभुम् ।
तपतां द्युमतां सूर्यं मनुष्याणां च भूपतिम् ॥ 17॥
उच्चैःश्रवाः तुरङ्गाणां धातूनां अस्मि काञ्चनम् ।
यमः संयमतां च अहं सर्पाणां अस्मि वासुकिः ॥ 18॥
नागेन्द्राणां अनन्तः अहं मृगेन्द्रः शऋङ्गिदंष्ट्रिणाम् ।
आश्रमाणां अहं तुर्यः वर्णानां प्रथमः अनघ ॥ 19॥
तीर्थानां स्रोतसां गङ्गा समुद्रः सरसां अहम् ।
आयुधानां धनुः अहं त्रिपुरघ्नः धनुष्मताम् ॥ 20॥
धिष्ण्यानां अस्मि अहं मेरुः गहनानां हिमालयः ।
वनस्पतीनां अश्वत्थः ओषधीनां अहं यवः ॥ 21॥
पुरोधसां वसिष्ठः अहं ब्रह्मिष्ठानां बृहस्पतिः ।
स्कन्दः अहं सर्वसेनान्यां अग्रण्यां भगवान् अजः ॥ 22॥
यज्ञानां ब्रह्मयज्ञः अहं व्रतानां अविहिंसनम् ।
वायु अग्नि अर्क अम्बु वाक् आत्मा शुचीनां अपि अहं शुचिः ॥ 23॥
योगानां आत्मसंरोधः मन्त्रः अस्मि विजिगीषताम् ।
आन्वीक्षिकी कौशलानां विकल्पः ख्यातिवादिनाम् ॥ 24॥
स्त्रीणां तु शतरूपा अहं पुंसां स्वायम्भुवः मनुः ।
नारायणः मुनीनां च कुमारः ब्रह्मचारिणाम् ॥ 25॥
धर्माणां अस्मि सन्न्यासः क्षेमाणां अबहिः मतिः ।
गुह्यानां सूनृतं मौनं मिथुनानां अजः तु अहम् ॥ 26॥
संवत्सरः अस्मि अनिमिषां ऋतूनां मधुमाधवौ ।
मासानां मार्गशीर्षः अहं नक्षत्राणां तथा अभिजित् ॥ 27॥
अहं युगानां च कृतं धीराणां देवलः असितः ।
द्वैपायनः अस्मि व्यासानां कवीनां काव्यः आत्मवान् ॥ 28॥
वासुदेवः भगवतां त्वं भागवतेषु अहम् ।
किम्पुरुषाणां हनुमान् विद्याघ्राणां सुदर्शनः ॥ 29॥
रत्नानां पद्मरागः अस्मि पद्मकोशः सुपेशसाम् ।
कुशः अस्मि दर्भजातीनां गव्यं आज्यं हविष्षु अहम् ॥
30॥
व्यवसायिनां अहं लक्ष्मीः कितवानां छलग्रहः ।
तितिक्षा अस्मि तितिक्षणां सत्त्वं सत्त्ववतां अहम् ॥ 31॥
ओजः सहोबलवतां कर्म अहं विद्धि सात्त्वताम् ।
सात्त्वतां नवमूर्तीनां आदिमूर्तिः अहं परा ॥ 32॥
विश्वावसुः पूर्वचित्तिः गन्धर्व अप्सरसां अहम् ।
भूधराणां अहं स्थैर्यं गन्धमात्रं अहं भुवः ॥ 33॥
अपां रसः च परमः तेजिष्ठानां विभावसुः ।
प्रभा सूर्य इन्दु ताराणां शब्दः अहं नभसः परः ॥ 34॥
ब्रह्मण्यानां बलिः अहं विराणां अहं अर्जुनः ।
भूतानां स्थितिः उत्पत्तिः अहं वै प्रतिसङ्क्रमः ॥ 35॥
गति उक्ति उत्सर्ग उपादानं आनन्द स्पर्श लक्षणम् ।
आस्वाद श्रुति अवघ्राणं अहं सर्वेन्द्रिय इन्द्रियम् ॥ 36॥
पृथिवी वायुः आकाशः आपः ज्योतिः अहं महान् ।
विकारः पुरुषः अव्यक्तं रजः सत्त्वं तमः परम् ।
अहं एतत् प्रसङ्ख्यानं ज्ञानं सत्त्वविनिश्चयः ॥ 37॥
मया ईश्वरेण जीवेन गुणेन गुणिना विना ।
सर्वात्मना अपि सर्वेण न भावः विद्यते क्वचित् ॥ 38॥
सङ्ख्यानं परमाणूनां कालेन क्रियते मया ।
न तथा मे विभूतीनां सृजतः अण्डानि कोटिशः ॥ 39॥
तेजः श्रीः कीर्तिः ऐश्वर्यं ह्रीः त्यागः सौभगं भगः ।
वीर्यं तितिक्षा विज्ञानं यत्र यत्र स मे अंशकः ॥ 40॥
एताः ते कीर्तिताः सर्वाः सङ्क्षेपेण विभूतयः ।
मनोविकाराः एव एते यथा वाचा अभिधीयते ॥ 41॥
वाचं यच्छ मनः यच्छ प्राणानि यच्छ इन्द्रियाणि च ।
आत्मानं आत्मना यच्छ न भूयः कल्पसे अध्वने ॥ 42॥
यः वै वाक् मनसि सम्यक् असंयच्छन् धिया यतिः ।
तस्य व्रतं तपः दानं स्रवत्यामघटाम्बुवत् ॥ 43॥
तस्मात् मनः वचः प्राणान् नियच्छेत् मत् परायणः ।
मत् भक्ति युक्तया बुद्ध्या ततः परिसमाप्यते ॥ 44॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
विभूतियोगो नाम षोडशोऽध्यायः ॥ 16॥
अथ सप्तदशोऽध्यायः ।
उद्धवः उवाच ।
यः त्वया अभितः पूर्वं धर्मः त्वत् भक्तिलक्षणः ।
वर्णाश्रम आचारवतां सर्वेषां द्विपदां अपि ॥ 1॥
यथा अनुष्ठीयमानेन त्वयि भक्तिः नृणां भवेत् ।
स्वधर्मेण अरविन्दाक्ष तत् समाख्यातुं अर्हसि ॥ 2॥
पुरा किल महाबाहो धर्मं परमकं प्रभो ।
यत् तेन हंसरूपेण ब्रह्मणे अभ्यात्थ माधव ॥ 3॥
सः इदानीं सुमहता कालेन अमित्रकर्शन ।
न प्रायः भविता मर्त्यलोके प्राक् अनुशासितः ॥ 4॥
वक्ता कर्ता अविता न अन्यः धर्मस्य अच्युत ते भुवि ।
सभायां अपि वैरिञ्च्यां यत्र मूर्तिधराः कलाः ॥ 5॥
कर्त्रा अवित्रा प्रवक्त्रा च भवता मधुसूदन ।
त्यक्ते महीतले देव विनष्टं कः प्रवक्ष्यति ॥ 6॥
तत्त्वं नः सर्वधर्मज्ञ धर्मः त्वत् भक्तिलक्षणः ।
यथा यस्य विधीयेत तथा वर्णय मे प्रभो ॥ 7॥
श्रीशुकः उवाच ।
इत्थं स्वभृत्यमुख्येन पृष्टः सः भगवान् हरिः ।
प्रीतः क्षेमाय मर्त्यानां धर्मान् आह सनातनान् ॥ 8॥
श्रीभगवान् उवाच ।
धर्म्यः एष तव प्रश्नः नैःश्रेयसकरः नृणाम् ।
वर्णाश्रम आचारवतां तं उद्धव निबोध मे ॥ 9॥
आदौ कृतयुगे वर्णः नृणां हंसः इति स्मृतः ।
कृतकृत्याः प्रजाः जात्याः तस्मात् कृतयुगं विदुः ॥ 10॥
वेदः प्रणवः एव अग्रे धर्मः अहं वृषरूपधृक् ।
उपासते तपोनिष्ठां हंसं मां मुक्तकिल्बिषाः ॥ 11॥
त्रेतामुखे महाभाग प्राणात् मे हृदयात् त्रयी ।
विद्या प्रादुः अभूत् तस्याः अहं आसं त्रिवृन्मखः ॥ 12॥
विप्र क्षत्रिय विट् शूद्राः मुख बाहु उरु पादजाः ।
वैराजात् पुरुषात् जाताः यः आत्माचारलक्षणाः ॥ 13॥
गृहाश्रमः जघनतः ब्रह्मचर्यं हृदः मम ।
वक्षःस्थानात् वने वासः न्यासः शीर्षणि संस्थितः ॥ 14॥
वर्णानां आश्रमाणां च जन्मभूमि अनुसारिणीः ।
आसन् प्रकृतयः नॄणां नीचैः नीच उत्तम उत्तमाः ॥ 15॥
शमः दमः तपः शौचं सन्तोषः क्षान्तिः आर्जवम् ।
मद्भक्तिः च दया सत्यं ब्रह्मप्रकृतयः तु इमाः ॥ 16॥
तेजः बलं धृतिः शौर्यं तितिक्षा औदार्यं उद्यमः ।
स्थैर्यं ब्रह्मणि अत ऐश्वर्यं क्षत्रप्रकृतयः तु इमाः ॥
17॥
आस्तिक्यं दाननिष्ठा च अदम्भः ब्रह्मसेवनम् ।
अतुष्टिः अर्थ उपचयैः वैश्यप्रकृतयः तु इमाः ॥ 18॥
शुश्रूषणं द्विजगवां देवानां च अपि अमायया ।
तत्र लब्धेन सन्तोषः शूद्रप्रकृतयः तु इमाः ॥ 19॥
अशौचं अनृतं स्तेयं नास्तिक्यं शुष्कविग्रहः ।
कामः क्रोधः च तर्षः च स्वभावः अन्तेवसायिनाम् ॥ 20॥
अहिंसा सत्यं अस्तेयं अकामक्रोधलोभता ।
भूतप्रियहितेहा च धर्मः अयं सार्ववर्णिकः ॥ 21॥
द्वितीयं प्राप्य अनुपूर्व्यात् जन्म उपनयनं द्विजः ।
वसन् गुरुकुले दान्तः ब्रह्म अधीयीत च आहुतः ॥ 22॥
मेखला अजिन दण्ड अक्ष ब्रह्मसूत्र कमण्डलून् ।
जटिलः अधौतदद्वासः अरक्तपीठः कुशान् दधत् ॥ 23॥
स्नान भोजन होमेषु जप उच्चारे च वाग्यतः ।
न च्छिन्द्यात् नख रोमाणि कक्ष उपस्थगतानि अपि ॥ 24॥
रेतः न अवरिकेत् जातु ब्रह्मव्रतधरः स्वयम् ।
अवकीर्णे अवगाह्य अप्सु यतासुः त्रिपदीं जपेत् ॥ 25॥
अग्नि अर्क आचार्य गो विप्र गुरु वृद्ध सुरान् शुचिः ।
समाहितः उपासीत सन्ध्ये च यतवाक् जपन् ॥ 26॥
आचार्यं मां विजानीयात् न अवमन्येत कर्हिचित् ।
न मर्त्यबुद्धि आसूयेत सर्वदेवमयः गुरुः ॥ 27॥
सायं प्रातः उपानीय भैक्ष्यं तस्मै निवेदयेत् ।
यत् च अन्यत् अपि अनुज्ञातं उपयुञ्जीत संयतः ॥ 28॥
शुश्रूषमाणः आचार्यं सदा उपासीत नीचवत् ।
यान शय्या आसन स्थानैः न अतिदूरे कृताञ्जलिः ॥ 29॥
एवंवृत्तः गुरुकुले वसेत् भोगविवर्जितः ।
विद्या समाप्यते यावत् बिभ्रत् व्रतं अखण्डितम् ॥ 30॥
यदि असौ छन्दसां लोकं आरोक्ष्यन् ब्रह्मविष्टपम् ।
गुरवे विन्यसेत् देहं स्वाध्यायार्थं वृहत् व्रतः ॥ 31॥
अग्नौ गुरौ आत्मनि च सर्वभूतेषु मां परम् ।
अपृथक् धीः उपासीत ब्रह्मवर्चस्वी अकल्मषः ॥ 32॥
स्त्रीणां निरीक्षण स्पर्श संलाप क्ष्वेलन आदिकम् ।
प्राणिनः मिथुनीभूतान् अगृहस्थः अग्रतः त्यजेत् ॥ 33॥
शौचं आचमनं स्नानं सन्ध्या उपासनं आर्जवम् ।
तीर्थसेवा जपः अस्पृश्य अभक्ष्य असम्भाष्य वर्जनम् ॥
34॥
सर्व आश्रम प्रयुक्तः अयं नियमः कुलनन्दन।
मद्भावः सर्बभूतेषु मनोवाक्काय संयमः ॥ 35॥
एवं बृहत् व्रतधरः ब्राह्मणः अग्निः इव ज्वलन् ।
मद्भक्तः तीव्रतपसा दग्धकर्म आशयः अमलः ॥ 36॥
अथ अनन्तरं आवेक्ष्यन् यथा जिज्ञासित आगमः ।
गुरवे दक्षिणां दत्त्वा स्नायत् गुरु अनुमोदितः ॥ 37॥
गृहं वनं वा उपविशेत् प्रव्रजेत् वा द्विज उत्तमः ।
आश्रमात् आश्रमं गच्छेत् न अन्यथा मत्परः चरेत् ॥ 38॥
गृहार्थी सदृशीं भार्यां उद्वहेत् अजुगुप्सिताम् ।
यवीयसीं तु वयसा यां सवर्णां अनुक्रमात् ॥ 39॥
इज्य अध्ययन दानानि सर्वेषां च द्विजन्मनाम् ।
प्रतिग्रहः अध्यापनं च ब्राह्मणस्य एव याजनम् ॥ 40॥
प्रतिग्रहं मन्यमानः तपः तेजोयशोनुदम् ।
अन्याभ्यां एव जीवेत शिलैः वा दोषदृक् तयोः ॥ 41॥
ब्राह्मणस्य हि देहः अयं क्षुद्रकामाय न इष्यते ।
कृच्छ्राय तपसे च इह प्रेत्य अनन्तसुखाय च ॥ 42॥
शिलोञ्छवृत्त्या परितुष्टचित्तः
धर्मं महान्तं विरजं जुषाणः ।
मयि अर्पितात्मा गृहः एव तिष्ठन्
न अतिप्रसक्तः समुपैति शान्तिम् ॥ 43॥
समुद्धरन्ति ये विप्रं सीदन्तं मत्परायणम् ।
तान् उद्धरिष्ये न चिरात् आपद्भ्यः नौः इव अर्णवात् ॥ 44॥
सर्वाः समुद्धरेत् राजा पिता इव व्यसनात् प्रजाः ।
आत्मानं आत्मना धीरः यथा गजपतिः गजान् ॥ 45॥
एवंविधः नरपतिः विमानेन अर्कवचसा ।
विधूय इह अशुभं कृत्स्नं इन्द्रेण सह मोदते ॥ 46॥
सीदन् विप्रः वणिक् वृत्त्या पण्यैः एव आपदं तरेत् ।
खड्गेन वा आपदाक्रान्तः न श्ववृत्त्या कथञ्चन ॥ 47॥
वैश्यवृत्त्या तु राजन् यः जीवेत् मृगयया आपदि ।
चरेत् वा विप्ररूपेण न श्ववृत्त्या कथञ्चन ॥ 48॥
शूद्रवृत्तिं भजेत् वैश्यः शूद्रः कारुकटप्रियाम् ।
कृच्छ्रात् मुक्तः न गर्ह्येण वृत्तिं लिप्सेत कर्मणा ॥ 49॥
वेद अध्याय स्वधा स्वाहा बलि अन्न आद्यैः यथा उदयम् ।
देवर्षि पितृभूतानि मद्रूपाणि अन्वहं यजेत् ॥ 50॥
यदृच्छया उपपन्नेन शुक्लेन उपार्जितेन वा ।
धनेन अपीडयन् भृत्यान् न्यायेन एव आहरेत् क्रतून् ॥ 51॥
कुटुम्बेषु न सज्जेत न प्रमाद्येत् कुटुम्बि अपि ।
विपश्चित् नश्वरं पश्येत् अदृष्टं अपि दृष्टवत् ॥ 52॥
पुत्र दारा आप्त बन्धूनां सङ्गमः पान्थसङ्गमः ।
अनुदेहं वियन्ति एते स्वप्नः निद्रानुगः यथा ॥ 53॥
इत्थं परिमृशन् मुक्तः गृहेषु अतिथिवत् वसन् ।
न गृहैः अनुबध्येत निर्ममः निरहङ्कृतः ॥ 54॥
कर्मभिः गृहं एधीयैः इष्ट्वा मां एव भक्तिमान् ।
तिष्ठेत् वनं वा उपविशेत् प्रजावान् वा परिव्रजेत् ॥ 55॥
यः तु आसक्तं अतिः गेहे पुत्र वित्तैषण आतुरः ।
स्त्रैणः कृपणधीः मूढः मम अहं इति बध्यते ॥ 56॥
अहो मे पितरौ वृद्धौ भार्या बालात्मजा आत्मजाः ।
अनाथाः मां ऋते दीनाः कथं जीवन्ति दुःखिताः ॥ 57॥
एवं गृह आशय आक्षिप्त हृदयः मूढधीः अयम् ।
अतृप्तः तान् अनुध्यायन् मृतः अन्धं विशते तमः ॥ 58॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
ब्रह्मचर्यगृहस्थकर्मधर्मनिरूपणे सप्तदशोऽध्यायः ॥
17॥
अथ अष्टादशोऽध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
वनं विविक्षुः पुत्रेषु भार्यां न्यस्य सह एव वा ।
वनः एव वसेत् शान्तः तृतीयं भागं आयुषः ॥ 1॥
कन्दमूलफलैः वन्यैः मेध्यैः वृत्तिं प्रकल्पयेत् ।
वसीत वल्कलं वासः तृणपर्ण अजिनानि च ॥ 2॥
केशरोमनखश्मश्रुमलानि बिभृयात् अतः ।
न धावेत् अप्सु मज्जेत त्रिकालं स्थण्डिलेशयः ॥ 3॥
ग्रीष्मे तप्येत पञ्चाग्नीन् वर्षास्वासारषाड् जले ।
आकण्ठमग्नः शिशिरः एवंवृत्तः तपश्चरेत् ॥ 4॥
अग्निपक्वं समश्नीयात् कालपक्वं अथ अपि वा ।
उलूखल अश्मकुट्टः वा दन्त उलूखलः एव वा ॥ 5॥
स्वयं सञ्चिनुयात् सर्वं आत्मनः वृत्तिकारणम् ।
देशकालबल अभिज्ञः न आददीत अन्यदा आहृतम् ॥ 6॥
वन्यैः चरुपुरोडाशैः निर्वपेत् कालचोदितान् ।
न तु श्रौतेन पशुना मां यजेत वनाश्रमी ॥ 7॥
अग्निहोत्रं च दर्शः च पूर्णमासः च पूर्ववत् ।
चातुर्मास्यानि च मुनेः आम्नातानि च नैगमैः ॥ 8॥
एवं चीर्णेन तपसा मुनिः धमनिसन्ततः ।
मां तपोमयं आराध्य ऋषिलोकात् उपैति माम् ॥ 9॥
यः तु एतत् कृच्छ्रतः चीर्णं तपः निःश्रेयसं महत् ।
कामाय अल्पीयसे युञ्ज्यात् वालिशः कः अपरः ततः ॥ 10॥
यदा असौ नियमे अकल्पः जरया जातवेपथुः ।
आत्मनि अग्नीन् समारोप्य मच्चित्तः अग्निं समाविशेत् ॥ 11॥
यदा कर्मविपाकेषु लोकेषु निरय आत्मसु ।
विरागः जायते सम्यक् न्यस्त अग्निः प्रव्रजेत् ततः ॥ 12॥
इष्ट्वा यथा उपदेशं मां दत्त्वा सर्वस्वं ऋत्विजे ।
अग्नीन् स्वप्राणः आवेश्य निरपेक्षः परिव्रजेत् ॥ 13॥
विप्रस्य वै सन्न्यसतः देवाः दारादिरूपिणः ।
विघ्नान् कुर्वन्ति अयं हि अस्मान् आक्रम्य समियात् परम् ॥ 14॥
बिभृयात् चेत् मुनिः वासः कौपीन आच्छादनं परम् ।
त्यक्तं न दण्डपात्राभ्यां अन्यत् किञ्चित् अनापदि ॥ 15॥
दृष्टिपूतं न्यसेत् पादं वस्त्रपूतं पिबेत् जलम् ।
सत्यपूतां वदेत् वाचं मनःपूतं समाचरेत् ॥ 16॥
मौन अनीहा अनिल आयामाः दण्डाः वाक् देह चेतसाम् ।
नहि एते यस्य सन्ति अङ्गः वेणुभिः न भवेत् यतिः ॥ 17॥
भिक्षां चतुषु वर्णेषु विगर्ह्यान् वर्जयन् चरेत् ।
सप्तागारान् असङ्क्लृप्तान् तुष्येत् लब्धेन तावता ॥ 18॥
बहिः जलाशयं गत्वा तत्र उपस्पृश्य वाग्यतः ।
विभज्य पावितं शेषं भुञ्जीत अशेषं आहृतम् ॥ 19॥
एकः चरेत् महीं एतां निःसङ्गः संयतेन्द्रियः ।
आत्मक्रीडः आत्मरतः आत्मवान् समदर्शनः ॥ 20॥
विविक्तक्षेमशरणः मद्भावविमलाशयः ।
आत्मानं चिन्तयेत् एकं अभेदेन मया मुनिः ॥ 21॥
अन्वीक्षेत आत्मनः बन्धं मोक्षं च ज्ञाननिष्ठया ।
बन्धः इन्द्रियविक्षेपः मोक्षः एषां च संयमः ॥ 22॥
तस्मात् नियम्य षड्वर्गं मद्भावेन चरेत् मुनिः ।
विरक्तः क्षुल्लकामेभ्यः लब्ध्वा आत्मनि सुखं महत् ॥ 23॥
पुरग्रामव्रजान् सार्थान् भिक्षार्थं प्रविशन् चरेत् ।
पुण्यदेशसरित् शैलवन आश्रमवतीं महीम् ॥ 24॥
वानप्रस्थ आश्रम पदेषु अभीक्ष्णं भैक्ष्यं आचरेत् ।
संसिध्यत्याश्वसम्मोहः शुद्धसत्त्वः शिलान्धसा ॥ 25॥
न एतत् वस्तुतया पश्येत् दृश्यमानं विनश्यति ।
असक्तचित्तः विरमेत् इह अमुत्र चिकीर्षितात् ॥ 26॥
यत् एतत् आत्मनि जगत् मनोवाक्प्राणसंहतम् ।
सर्वं माया इति तर्केण स्वस्थः त्यक्त्वा न तत् स्मरेत् ॥ 27॥
ज्ञाननिष्ठः विरक्तः वा मद्भक्तः वा अनपेक्षकः ।
सलिङ्गान् आश्रमां त्यक्त्वा चरेत् अविधिगोचरः ॥ 28॥
बुधः बालकवत् क्रीडेत् कुशलः जडवत् चरेत् ।
वदेत् उन्मत्तवत् विद्वान् गोचर्यां नैगमः चरेत् ॥ 29॥
वेदवादरतः न स्यात् न पाखण्डी न हैतुकः ।
शुष्कवादविवादे न कञ्चित् पक्षं समाश्रयेत् ॥ 30॥
न उद्विजेत जनात् धीरः जनं च उद्वेजयेत् न तु ।
अतिवादान् तितिक्षेत न अवमन्येत कञ्चन ।
देहं उद्दिश्य पशुवत् वैरं कुर्यात् न केनचित् ॥ 31॥
एकः एव परः हि आत्मा भूतेषु आत्मनि अवस्थितः ।
यथा इन्दुः उदपात्रेषु भूतानि एकात्मकानि च ॥ 32॥
अलब्ध्वा न विषीदेत काले काले अशनं क्वचित् ।
लब्ध्वा न हृष्येत् धृतिं आनुभयं दैवतन्त्रितम् ॥ 33॥
आहारार्थं समीहेत युक्तं तत् प्राणधारणम् ।
तत्त्वं विमृश्यते तेन तत् विज्ञाय विमुच्यते ॥ 34॥
यत् ऋच्छया उपपन्नात् अन्नं अद्यात् श्रेष्ठं उत अपरम् ।
तथा वासः तथा शय्यां प्राप्तं प्राप्तं भजेत् मुनिः ॥ 35॥
शौचं आचमनं स्नानं न तु चोदनया चरेत् ।
अन्यान् च नियमान् ज्ञानी यथा अहं लीलया ईश्वरः ॥ 36॥
नहि तस्य विकल्पाख्या या च मद्वीक्षया हता ।
आदेहान्तात् क्वचित् ख्यातिः ततः सम्पद्यते मया ॥ 37॥
दुःख उदर्केषु कामेषु जातनिर्वेदः आत्मवान् ।
अजिज्ञासित मद्धर्मः गुरुं मुनिं उपाव्रजेत् ॥ 38॥
तावत् परिचरेत् भक्तः श्रद्धावान् अनसूयकः ।
यावत् ब्रह्म विजानीयात् मां एव गुरुं आदृतः ॥ 39॥
यः तु असंयत षड्वर्गः प्रचण्ड इन्द्रिय सारथिः ।
ज्ञान वैराग्य रहितः त्रिदण्डं उपजीवति ॥ 40॥
सुरान् आत्मानं आत्मस्थं निह्नुते मां च धर्महा ।
अविपक्व कषायः अस्मात् उष्मात् च विहीयते ॥ 41॥
भिक्षोः धर्मः शमः अहिंसा तपः ईक्षा वनौकसः ।
गृहिणः भूतरक्ष इज्याः द्विजस्य आचार्यसेवनम् ॥ 42॥
ब्रह्मचर्यं तपः शौचं सन्तोषः भूतसौहृदम् ।
गृहस्थस्य अपि ऋतौ गन्तुः सर्वेषां मदुपासनम् ॥ 43॥
इति मां यः स्वधर्मेण भजन् नित्यं अनन्यभाक् ।
सर्वभूतेषु मद्भावः मद्भक्तिं विन्दते अचिरात् ॥ 44॥
भक्त्या उद्धव अनपायिन्या सर्वलोकमहेश्वरम् ।
सर्व उत्पत्ति अपि अयं ब्रह्म कारणं मा उपयाति सः ॥ 45॥
इति स्वधर्म निर्णिक्त सत्त्वः निर्ज्ञात् मद्गतिः ।
ज्ञान विज्ञान सम्पन्नः न चिरात् समुपैति माम् ॥ 46॥
वर्णाश्रमवतां धर्मः एषः आचारलक्षणः ।
सः एव मद्भक्तियुतः निःश्रेयसकरः परः ॥ 47॥
एतत् ते अभिहितं साधो भवान् पृच्छति यत् च माम् ।
यथा स्वधर्मसंयुक्तः भक्तः मां समियात् परम् ॥ 48॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
वानप्रस्थसन्न्यासधर्मनिरूपणं नामाष्टादशोऽध्यायः ॥ 18॥
अथ एकोनविंशः अध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
यः विद्याश्रुतसम्पन्नः आत्मवान् न अनुमानिकः ।
मायामात्रं इदं ज्ञात्वा ज्ञानं च मयि सन्न्यसेत् ॥ 1॥
ज्ञानिनः तु अहं एव इष्टः स्वार्थः हेतुः च सम्मतः ।
स्वर्गः च एव अपवर्गः च न अन्यः अर्थः मदृते प्रियः ॥ 2॥
ज्ञानविज्ञानसंसिद्धाः पदं श्रेष्ठं विदुः मम ।
ज्ञानी प्रियतमः अतः मे ज्ञानेन असौ बिभर्ति माम् ॥ 3॥
तपः तीर्थं जपः दानं पवित्राणि इतराणि च ।
न अलं कुर्वन्ति तां सिद्धिं या ज्ञानकलया कृता ॥ 4॥
तस्मात् ज्ञानेन सहितं ज्ञात्वा स्वात्मानं उद्धव ।
ज्ञानविज्ञानसम्पन्नः भज मां भक्तिभावतः ॥ 5॥
ज्ञानविज्ञानयज्ञेन मां इष्ट्वा आत्मानं आत्मनि ।
सर्वयज्ञपतिं मां वै संसिद्धिं मुनयः अगमन्॥ 6॥
त्वयि उद्धव आश्रयति यः त्रिविधः विकारः
मायान्तरा आपतति न आदि अपवर्गयोः यत् ।
जन्मादयः अस्य यत् अमी तव तस्य किं स्युः
आदि अन्तयोः यत् असतः अस्ति तत् एव मध्ये ॥ 7॥
उद्धवः उवाच ।
ज्ञानं विशुद्धं विपुलं यथा एतत्
वैराग्यविज्ञानयुतं पुराणम् ।
आख्याहि विश्वेश्वर विश्वमूर्ते
त्वत् भक्तियोगं च महत् विमृग्यम् ॥ 8॥
तापत्रयेण अभिहतस्य घोरे
सन्तप्यमानस्य भवाध्वनीश ।
पश्यामि न अन्यत् शरणं तवाङ्घ्रि
द्वन्द्व आतपत्रात् अमृत अभिवर्षात् ॥ 9॥
दष्टं जनं सम्पतितं बिले अस्मिन्
कालाहिना क्षुद्रसुखोः उतर्षम् ।
समुद्धर एनं कृपया अपवर्ग्यैः
वचोभिः आसिञ्च महानुभाव ॥ 10॥
श्रीभगवान् उवाच ।
इत्थं एतत् पुरा राजा भीष्मं धर्मभृतां वरम् ।
अजातशत्रुः पप्रच्छ सर्वेषां नः अनुश्रुण्वताम् ॥ 11॥
निवृत्ते भारते युद्धे सुहृत् निधनविह्वलः ।
श्रुत्वा धर्मान् बहून् पश्चात् मोक्षधर्मान् अपृच्छत ॥
12॥
तान् अहं ते अभिधास्यामि देवव्रतमुखात् श्रुतान् ।
ज्ञानवैराग्यविज्ञानश्रद्धाभक्ति उपबृंहितान् ॥ 13॥
नव एकादश पञ्च त्रीन् भावान् भूतेषु येन वै ।
ईक्षेत अथ एकं अपि एषु तत् ज्ञानं मम निश्चितम् ॥ 14॥
एतत् एव हि विज्ञानं न तथा एकेन येन यत् ।
स्थिति उत्पत्ति अपि अयान् पश्येत् भावानां त्रिगुण आत्मनाम् ॥
15॥
आदौ अन्ते च मध्ये च सृज्यात् सृज्यं यत् अन्वियात् ।
पुनः तत् प्रतिसङ्क्रामे यत् शिष्येत तत् एव सत् ॥ 16॥
श्रुतिः प्रत्यक्षं ऐतिह्यं अनुमानं चतुष्टयम् ।
प्रमाणेषु अनवस्थानात् विकल्पात् सः विरज्यते ॥ 17॥
कर्मणां परिणामित्वात् आविरिञ्चात् अमङ्गलम् ।
विपश्चित् नश्वरं पश्येत् अदृष्टं अपि दृष्टवत् ॥ 18॥
भक्तियोगः पुरा एव उक्तः प्रीयमाणाय ते अनघ ।
पुनः च कथयिष्यामि मद्भक्तेः कारणं परम् ॥ 19॥
श्रद्धा अमृतकथायां मे शश्वत् मत् अनुकीर्तनम् ।
परिनिष्ठा च पूजायां स्तुतिभिः स्तवनं मम ॥ 20॥
आदरः परिचर्यायां सर्वाङ्गैः अभिवन्दनम् ।
मद्भक्तपूजाभ्यधिका सर्वभूतेषु मन्मतिः ॥ 21॥
मदर्थेषु अङ्गचेष्टा च वचसा मद्गुणेरणम् ।
मय्यर्पणं च मनसः सर्वकामविवर्जनम् ॥ 22॥
मदर्थे अर्थ परित्यागः भोगस्य च सुखस्य च ।
इष्टं दत्तं हुतं जप्तं मदर्थं यत् व्रतं तपः ॥ 23॥
एवं धर्मैः मनुष्याणां उद्धव आत्मनिवेदिनाम् ।
मयि सञ्जायते भक्तिः कः अन्यः अर्थः अस्य अवशिष्यते ॥ 24॥
यदा आत्मनि अर्पितं चित्तं शान्तं सत्त्व उपबृंहितम् ।
धर्मं ज्ञानं सवैराग्यं ऐश्वर्यं च अभिपद्यते ॥ 25॥
यत् अर्पितं तत् विकल्पे इन्द्रियैः परिधावति ।
रजस्वलं च आसन् निष्ठं चित्तं विद्धि विपर्ययम् ॥ 26॥
धर्मः मद्भक्तिकृत् प्रोक्तः ज्ञानं च एकात्म्यदर्शनम् ।
गुणेषु असङ्गः वैराग्यं ऐश्वर्यं च अणिं आदयः ॥ 27॥
उद्धवः उवाच ।
यमः कतिविधः प्रोक्तः नियमः वा अरिकर्शन ।
कः शमः कः दमः कृष्ण का तितिक्षा धृतिः प्रभो ॥ 28॥
किं दानं किं तपः शौर्यं किं सत्यं ऋतं उच्यते ।
कः त्यागः किं धनं चेष्टं कः यज्ञः का च दक्षिणा ॥
29॥
पुंसः किंस्वित् बलं श्रीमन् भगः लाभः च केशव ।
का विद्या ह्रीः परा का श्रीः किं सुखं दुःखं एव च ॥
30॥
कः पण्डितः कः च मूर्खः कः पन्थाः उत्पथः च कः ।
कः स्वर्गः नरकः कः स्वित् कः बन्धुः उत किं गृहम् ॥ 31॥
कः आढ्यः कः दरिद्रः वा कृपणः कः ईश्वरः ।
एतान् प्रश्नान् मम ब्रूहि विपरीतान् च सत्पते ॥ 32॥
श्रीभगवान् उवाच ।
अहिंसा सत्यं अस्तेयं असङ्गः ह्रीः असञ्चयः ।
आस्तिक्यं ब्रह्मचर्यं च मौनं स्थैर्यं क्षमा अभयम् ॥
33।
शौचं जपः तपः होमः श्रद्धा आतिथ्यं मत् अर्चनम् ।
तीर्थाटनं परार्थेहा तुष्टिः आचार्यसेवनम् ॥ 34॥
एते यमाः सनियमाः उभयोः द्वादश स्मृताः ।
पुंसां उपासिताः तात यथाकामं दुहन्ति हि ॥ 35॥
शमः मत् निष्ठता बुद्धेः दमः इन्द्रियसंयमः ।
तितिक्षा दुःखसम्मर्षः जिह्वा उपस्थजयः धृतिः ॥ 36॥
दण्डन्यासः परं दानं कामत्यागः तपः स्मृतम् ।
स्वभावविजयः शौर्यं सत्यं च समदर्शनम् ॥ 37॥
ऋतं च सूनृता वाणी कविभिः परिकीर्तिता ।
कर्मस्वसङ्गमः शौचं त्यागः सन्न्यासः उच्यते ॥ 38॥
धर्मः इष्टं धनं नॄणां यज्ञः अहं भगवत्तमः ।
दक्षिणा ज्ञानसन्देशः प्राणायामः परं बलम् ॥ 39॥
भगः मे ऐश्वरः भावः लाभः मद्भक्तिः उत्तमः ।
विद्या आत्मनि भिद अबाधः जुगुप्सा ह्रीः अकर्मसु ॥ 40॥
श्रीः गुणाः नैरपेक्ष्य आद्याः सुखं दुःखसुख अत्ययः ।
दुःखं कामसुख अपेक्षा पण्डितः बन्धमोक्षवित् ॥ 41॥
मूर्खः देह आदि अहं बुद्धिः पन्थाः मत् निगमः स्मृतः ।
उत्पथः चित्तविक्षेपः स्वर्गः सत्त्वगुण उअदयः ॥ 42॥
नरकः तमः उन्नहः बन्धुः गुरुः अहं सखे ।
गृहं शरीरं मानुष्यं गुणाढ्यः हि आढ्यः उच्यते ॥ 43॥
दरिद्रः यः तु असन्तुष्टः कृपणः यः अजितेन्द्रियः ।
गुणेषु असक्तधीः ईशः गुणसङ्गः विपर्ययः ॥ 44॥
एतः उद्धव ते प्रश्नाः सर्वे साधु निरूपिताः ।
किं वर्णितेन बहुना लक्षणं गुणदोषयोः ।
गुणदोष दृशिः दोषः गुणः तु उभयवर्जितः ॥ 45॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवदुधवसंवादे
एकोनविंशोऽध्यायः ॥ 19॥
अथ विंशः अध्यायः ।
उद्धवः उवाच ।
विधिः च प्रतिषेधः च निगमः हि ईश्वरस्य ते ।
अवेक्षते अरविन्दाक्ष गुणं दोषं च कर्मणाम् ॥ 1॥
वर्णाश्रम विकल्पं च प्रतिलोम अनुलोमजम् ।
द्रव्य देश वयः कालान् स्वर्गं नरकं एव च ॥ 2॥
गुण दोष भिदा दृष्टिं अन्तरेण वचः तव ।
निःश्रेयसं कथं नॄणां निषेध विधि लक्षणम् ॥ 3॥
पितृदेवमनुष्याणां वेदः चक्षुः तव ईश्वर ।
श्रेयः तु अनुपलब्धे अर्थे साध्यसाधनयोः अपि ॥ 4॥
गुणदोषभिदादृष्टिः निगमात् ते न हि स्वतः ।
निगमेन अपवादः च भिदायाः इति हि भ्रमः ॥ 5॥
श्रीभगवान् उवाच ।
योगाः त्रयः मया प्रोक्ता नॄणां श्रेयोविधित्सया ।
ज्ञानं कर्म च भक्तिः च न उपायः अन्यः अस्ति कुत्रचित् ॥
6॥
निर्विण्णानां ज्ञानयोगः न्यासिनां इह कर्मसु ।
तेषु अनिर्विण्णचित्तानां कर्मयोगः ति कामिनाम् ॥ 7॥
यदृच्छया मत् कथा आदौ जातश्रद्धः तु यः पुमान् ।
न निर्विण्णः न अतिसक्तः भक्तियोगः अस्य सिद्धिदः ॥ 8॥
तावत् कर्माणि कुर्वीत न निर्विद्येत यावता ।
मत् कथाश्रवण आदौ वा श्रद्धा यावत् न जायते ॥ 9॥
स्वधर्मस्थः यजन्यज्ञैः अनाशीः कामः उद्धव ।
न याति स्वर्गनरकौ यदि अन्यत्र समाचरेत् ॥ 10॥
अस्मिन् लोके वर्तमानः स्वधर्मस्थः अनघः शुचिः ।
ज्ञानं विशुद्धं आप्नोति मद्भक्तिं वा यदृच्छया ॥ 11॥
स्वर्गिणः अपि एतं इच्छन्ति लोकं निरयिणः तथा ।
साधकं ज्ञानभक्तिभ्यां उभयं तत् असाधकम् ॥ 12॥
न नरः स्वर्गतिं काङ्क्षेत् नारकीं वा विचक्षणः ।
न इमं लोकं च काङ्क्षेत देह आवेशात् प्रमाद्यति ॥ 13॥
एतत् विद्वान् पुरा मृत्योः अभवाय घटेत सः ।
अप्रमत्तः इदं ज्ञात्वा मर्त्यं अपि अर्थसिद्धिदम् ॥ 14॥
छिद्यमानं यमैः एतैः कृतनीडं वनस्पतिम् ।
खगः स्वकेतं उत्सृज्य क्षेमं याति हि अलम्पटः ॥ 15॥
अहोरात्रैः छिद्यमानं बुद्ध्वायुः भयवेपथुः ।
मुक्तसङ्गः परं बुद्ध्वा निरीह उपशाम्यति ॥ 16॥
नृदेहं आद्यं सुलभं सुदुर्लभम्
प्लवं सुकल्पं गुरुकर्णधारम् ।
मया अनुकूलेन नभस्वतेरितम्
पुमान् भवाब्धिं न तरेत् सः आत्महा ॥ 17॥
यदा आरम्भेषु निर्विण्णः विरक्तः संयतेन्द्रियः ।
अभ्यासेन आत्मनः योगी धारयेत् अचलं मनः ॥ 18॥
धार्यमाणं मनः यः हि भ्राम्यदाशु अनवस्थितम् ।
अतन्द्रितः अनुरोधेन मार्गेण आत्मवशं नयेत् ॥ 19॥
मनोगतिं न विसृजेत् जितप्राणः जितेन्द्रियः ।
सत्त्वसम्पन्नया बुद्ध्या मनः आत्मवशं नयेत् ॥ 20॥
एषः वै परमः योगः मनसः सङ्ग्रहः स्मृतः ।
हृदयज्ञत्वं अन्विच्छन् दम्यस्य एव अर्वतः मुहुः ॥ 21॥
साङ्ख्येन सर्वभावानां प्रतिलोम अनुलोमतः ।
भव अपि अयौ अनुध्ययेत् मनः यावत् प्रसीदति ॥ 22॥
निर्विण्णस्य विरक्तस्य पुरुषस्य उक्तवेदिनः ।
मनः त्यजति दौरात्म्यं चिन्तितस्य अनुचिन्तया ॥ 23॥
यम आदिभिः योगपथैः आन्वीक्षिक्या च विद्यया ।
मम अर्चोपासनाभिः वा न अन्यैः योग्यं स्मरेत् मनः ॥ 24॥
यदि कुर्यात् प्रमादेन योगी कर्म विगर्हितम् ।
योगेन एव दहेत् अंहः न अन्यत् तत्र कदाचन ॥ 25॥
स्वे स्वे अधिकारे या निष्ठा सः गुणः परिकीर्तितः ।
कर्मणां जाति अशुद्धानां अनेन नियमः कृतः ।
गुणदोषविधानेन सङ्गानां त्याजनेच्छया ॥ 26॥
जातश्रद्दः मत्कथासु निर्विण्णः सर्वकर्मसु ।
वेद दुःखात्मकान् कामान् परित्यागे अपि अनीश्वरः ॥ 27॥
ततः भजेत मां प्रीतः श्रद्धालुः दृढनिश्चयः ।
जुषमाणः च तान् कामान् दुःख उदर्कान् च गर्हयन् ॥ 28॥
प्रोक्तेन भक्तियोगेन भजतः मा असकृत् मुनेः ।
कामाः हृदय्याः नश्यन्ति सर्वे मयि हृदि स्थिते ॥ 29॥
भिद्यते हृदयग्रन्थिः छिद्यन्ते सर्वसंशयाः ।
क्षीयन्ते च अस्य कर्माणि मयि दृष्टे अखिल आत्मनि ॥ 30॥
तस्मात् मद्भक्तियुक्तस्य योगिनः वै मत् आत्मनः ।
न ज्ञानं न च वैराग्यं प्रायः श्रेयः भवेत् इह ॥ 31॥
यत् कर्मभिः यत् तपसा ज्ञानवैराग्यतः च यत् ।
योगेन दानधर्मेण श्रेयोभिः इतरैः अपि ॥ 32॥
सर्वं मद्भक्तियोगेन मद्भक्तः लभते अञ्जसा ।
स्वर्ग अपवर्गं मत् धाम कथञ्चित् यदि वाञ्छति ॥ 33॥
न किञ्चित् साधवः धीराः भक्ताः हि एकान्तिनः मम ।
वाञ्छति अपि मया दत्तं कैवल्यं अपुनर्भवम् ॥ 34॥
नैरपेक्ष्यं परं प्राहुः निःश्रेयसं अनल्पकम् ।
तस्मात् निराशिषः भक्तिः निरपेक्षस्य मे भवेत् ॥ 35॥
न मयि एकान्तभक्तानां गुणदोष उद्भवाः गुणाः ।
साधूनां समचित्तानां बुद्धेः परं उपेयुषाम् ॥ 36॥
एवं एतत् मया आदिष्टान् अनुतिष्ठन्ति मे पथः ।
क्षेमं विन्दन्ति मत् स्थानं यत् ब्रह्म परमं विदुः ॥ 37॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवदुद्धवसंवादे
वेदत्रयीविभागयोगो नाम विंशोऽध्यायः ॥ 20॥
अथ एकविंशः अध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
यः एतान् मत्पथः हित्वा भक्तिज्ञानक्रियात्मकान् ।
क्षुद्रान् कामान् चलैः प्राणैः जुषन्तः संसरन्ति ते ॥ 1॥
स्वे स्वे अधिकारे या निष्ठा सः गुणः परिकीर्तितः ।
विपर्ययः तु दोषः स्यात् उभयोः एषः निश्चयः ॥ 2॥
शुद्धि अशुद्धी विधीयेते समानेषु अपि वस्तुषु ।
द्रव्यस्य विचिकित्सार्थं गुणदोषौ शुभ अशुभौ ॥ 3॥
धर्मार्थं व्यवहारार्थं यात्रार्थं इति च अनघ ।
दर्शितः अयं मया आचारः धर्मं उद्वहतां धुरम् ॥ 4॥
भूमि अम्बु अग्नि अनिल आकाशाः भूतानां पञ्च धातवः ।
आब्रह्म स्थावर आदीनां शरीराः आत्मसंयुताः ॥ 5॥
वेदेन नामरूपाणि विषमाणि समेषु अपि ।
धातुषु उद्धव कल्प्यन्तः एतेषां स्वार्थसिद्धये ॥ 6॥
देश काल आदि भावानां वस्तूनां मम सत्तम ।
गुणदोषौ विधीयेते नियमार्थं हि कर्मणाम् ॥ 7॥
अकृष्णसारः देशानां अब्रह्मण्यः अशुचिः भवेत् ।
कृष्णसारः अपि असौवीर कीकट असंस्कृतेरिणम् ॥ 8॥
कर्मण्यः गुणवान् कालः द्रव्यतः स्वतः एव वा ।
यतः निवर्तते कर्म सः दोषः अकर्मकः स्मृतः ॥ 9॥
द्रव्यस्य शुद्धि अशुद्धी च द्रव्येण वचनेन च ।
संस्कारेण अथ कालेन महत्त्व अल्पतया अथवा ॥ 10॥
शक्त्या अशक्त्या अथवा बुद्ध्या समृद्ध्या च यत् आत्मने ।
अघं कुर्वन्ति हि यथा देश अवस्था अनुसारतः ॥ 11॥
धान्य दारु अस्थि तन्तूनां रस तैजस चर्मणाम् ।
काल वायु अग्नि मृत्तोयैः पार्थिवानां युत अयुतैः ॥ 12॥
अमेध्यलिप्तं यत् येन गन्धं लेपं व्यपोहति ।
भजते प्रकृतिं तस्य तत् शौचं तावत् इष्यते ॥ 13॥
स्नान दान तपः अवस्था वीर्य संस्कार कर्मभिः ।
मत् स्मृत्या च आत्मनः शौचं शुद्धः कर्म आचरेत् द्विजः ॥ 14॥
मन्त्रस्य च परिज्ञानं कर्मशुद्धिः मदर्पणम् ।
धर्मः सम्पद्यते षड्भिः अधर्मः तु विपर्ययः ॥ 15॥
क्वचित् गुणः अपि दोषः स्यात् दोषः अपि विधिना गुणः ।
गुणदोषार्थनियमः तत् भिदां एव बाधते ॥ 16॥
समानकर्म आचरणं पतितानां न पातकम् ।
औत्पत्तिकः गुणः सङ्गः न शयानः पतति अधः ॥ 17॥
यतः यतः निवर्तेत विमुच्येत ततः ततः ।
एषः धर्मः नॄणां क्षेमः शोकमोहभय अपहः ॥ 18॥
विषयेषु गुणाध्यासात् पुंसः सङ्गः ततः भवेत् ।
सङ्गात् तत्र भवेत् कामः कामात् एव कलिः नॄणाम् ॥ 19॥
कलेः दुर्विषहः क्रोधः तमः तं अनुवर्तते ।
तमसा ग्रस्यते पुंसः चेतना व्यापिनी द्रुतम् ॥ 20॥
तया विरहितः साधो जन्तुः शून्याय कल्पते ।
ततः अस्य स्वार्थविभ्रंशः मूर्च्छितस्य मृतस्य च ॥ 21॥
विषयाभिनिवेशेन न आत्मानं वेद न अपरम् ।
वृक्षजीविकया जीवन् व्यर्थं भस्त्र इव यः श्वसन् ॥ 22॥
फलश्रुतिः इयं नॄणां न श्रेयः रोचनं परम् ।
श्रेयोविवक्षया प्रोक्तं यथा भैषज्यरोचनम् ॥ 23॥
उत्पत्ति एव हि कामेषु प्राणेषु स्वजनेषु च ।
आसक्तमनसः मर्त्या आत्मनः अनर्थहेतुषु ॥ 24॥
न तान् अविदुषः स्वार्थं भ्राम्यतः वृजिनाध्वनि ।
कथं युञ्ज्यात् पुनः तेषु तान् तमः विशतः बुधः ॥ 25॥
एवं व्यवसितं केचित् अविज्ञाय कुबुद्धयः ।
फलश्रुतिं कुसुमितां न वेदज्ञाः वदन्ति हि ॥ 26॥
कामिनः कृपणाः लुब्धाः पुष्पेषु फलबुद्धयः ।
अग्निमुग्धा धुमतान्ताः स्वं लोकं न विन्दन्ति ते ॥ 27॥
न ते मां अङ्गः जानन्ति हृदिस्थं यः इदं यतः ।
उक्थशस्त्राः हि असुतृपः यथा नीहारचक्षुषः ॥ 28॥
ते मे मतं अविज्ञाय परोक्षं विषयात्मकाः ।
हिंसायां यदि रागः स्यात् यज्ञः एव न चोदना ॥ 29॥
हिंसाविहाराः हि अलब्धैः पशुभिः स्वसुखेच्छया ।
यजन्ते देवताः यज्ञैः पितृभूतपतीन् खलाः ॥ 30॥
स्वप्न् उपमं अमुं लोकं असन्तं श्रवणप्रियम् ।
आशिषः हृदि सङ्कल्प्य त्यजन्ति अर्थान् यथा वणिक् ॥ 31॥
रजःसत्त्वतमोनिष्ठाः रजःसत्त्वतमोजुषः ।
उपासतः इन्द्रमुख्यान् देवादीन् न तथा एव माम् ॥ 32॥
इष्ट्वा इह देवताः यज्ञैः गत्वा रंस्यामहे दिवि ।
तस्य अन्तः इह भूयास्मः महाशाला महाकुलाः ॥ 33॥
एवं पुष्पितया वाचा व्याक्षिप्तमनसां नॄणाम् ।
मानिनान् च अतिस्तब्धानां मद्वार्ता अपि न रोचते ॥ 34॥
वेदाः ब्रह्मात्मविषयाः त्रिकाण्डविषयाः इमे ।
परोक्षवादाः ऋषयः परोक्षं मम च प्रियम् ॥ 35॥
शब्दब्रह्म सुदुर्बोधं प्राण इन्द्रिय मनोमयम् ।
अनन्तपारं गम्भीरं दुर्विगाह्यं समुद्रवत् ॥ 36॥
मया उपबृंहितं भूम्ना ब्रह्मणा अनन्तशक्तिना ।
भूतेषु घोषरूपेण बिसेषु ऊर्ण इव लक्ष्यते ॥ 37॥
यथा ऊर्णनाभिः हृदयात् ऊर्णां उद्वमते मुखात् ।
आकाशात् घोषवान् प्राणः मनसा स्पर्शरूपिणा ॥ 38॥
छन्दोमयः अमृतमयः सहस्रपदवीं प्रभुः ।
ओङ्कारात् व्यञ्जित स्पर्श स्वर उष्म अन्तस्थ भूषिताम् ॥
39॥
विचित्रभाषाविततां छन्दोभिः चतुर उत्तरैः ।
अनन्तपारां बृहतीं सृजति आक्षिपते स्वयम् ॥ 40॥
गायत्री उष्णिक् अनुष्टुप् च बृहती पङ्क्तिः एव च ।
त्रिष्टुप् जगती अतिच्छन्दः हि अत्यष्टि अतिजगत् विराट् ॥ 41॥
किं विधत्ते किं आचष्टे किं अनूद्य विकल्पयेत् ।
इति अस्याः हृदयं लोके न अन्यः मत् वेद कश्चन ॥42॥
मां विधत्ते अभिधत्ते मां विकल्प्य अपोह्यते तु अहम् ।
एतावान् सर्ववेदार्थः शब्दः आस्थाय मां भिदाम् ।
मायामात्रं अनूद्य अन्ते प्रतिषिध्य प्रसीदति ॥ 43॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवद्द्धवसंवादे
वेदत्रयविभागनिरूपणं नाम एकविंशोऽध्यायः ॥ 21॥
अथ द्वाविंशः अध्यायः ।
उद्धवः उवाच ।
कति तत्त्वानि विश्वेश सङ्ख्यातानि ऋषिभिः प्रभो ।
नव एकादश पञ्च त्रीणि आत्थ त्वं इह शुश्रुम ॥ 1॥
केचित् षड्विंशतिं प्राहुः अपरे पञ्चविंशतिम् ।
सप्त एके नव षट् केचित् चत्वारि एकादश अपरे ।
केचित् सप्तदश प्राहुः षोडश एके त्रयोदश ॥ 2॥
एतावत् त्वं हि सङ्ख्यानां ऋषयः यत् विवक्षया ।
गायन्ति पृथक् आयुष्मन् इदं नः वक्तुं अर्हसि ॥ 3॥
श्रीभगवान् उवाच ।
युक्तं च सन्ति सर्वत्र भाषन्ते ब्राह्मणाः यथा ।
मायां मदीयां उद्गृह्य वदतां किं नु दुर्घटम् ॥ 4॥
न एतत् एवं यथा आत्थ त्वं यत् अहं वच्मि तत् तथा ।
एवं विवदतां हेतुं शक्तयः मे दुरत्ययाः ॥ 5॥
यासां व्यतिकरात् आसीत् विकल्पः वदतां पदम् ।
प्राप्ते शमदमे अपि एति वादस्तमनु शाम्यति ॥ 6॥
परस्परान् अनुप्रवेशात् तत्त्वानां पुरुषर्षभ ।
पौर्व अपर्य प्रसङ्ख्यानं यथा वक्तुः विवक्षितम् ॥ 7॥
एकस्मिन् अपि दृश्यन्ते प्रविष्टानि इतराणि च ।
पूर्वस्मिन् वा परस्मिन् वा तत्त्वे तत्त्वानि सर्वशः ॥ 8॥
पौर्व अपर्यं अतः अमीषां प्रसङ्ख्यानं अभीप्सताम् ।
यथा विविक्तं यत् वक्त्रं गृह्णीमः युक्तिसम्भवात् ॥ 9॥
अनादि अविद्यायुक्तस्य पुरुषस्य आत्मवेदनम् ।
स्वतः न सम्भवात् अन्यः तत्त्वज्ञः ज्ञानदः भवेत् ॥ 10॥
पुरुष ईश्वरयोः अत्र न वैलक्षण्यं अणु अपि ।
तत् अन्यकल्पनापार्था ज्ञानं च प्रकृतेः गुणः ॥ 11॥
प्रकृतिः गुणसाम्यं वै प्रकृतेः न आत्मनः गुणाः ।
सत्त्वं रजः तमः इति स्थिति उत्पत्ति अन्तहेतवः ॥ 12॥
सत्त्वं ज्ञानं रजः कर्म तमः अज्ञानं इह उच्यते ।
गुणव्यतिकरः कालः स्वभावः सूत्रं एव च ॥ 13॥
पुरुषः प्रकृतिः व्यक्तं अहङ्कारः नभः अनिलः ।
ज्योतिः आपः क्षितिः इति तत्त्वानि उक्तानि मे नव ॥ 14॥
श्रोत्रं त्वक् दर्शनं घ्राणः जिह्वा इति ज्ञानशक्तयः ।
वाक् पाणि उपस्थ पायु अङ्घ्रिः कर्माण्यङ्ग उभयं मनः ॥ 15॥
शब्दः स्पर्शः रसः गन्धः रूपं च इति अर्थजातयः ।
गति उक्ति उत्सर्ग शिल्पानि कर्म आयतन सिद्धयः ॥ 16॥
सर्ग आदौ प्रकृतिः हि अस्य कार्य कारण रूपिणी ।
सत्त्व आदिभिः गुणैः धत्ते पुरुषः अव्यक्तः ईक्षते ॥ 17॥
व्यक्त आदयः विकुर्वाणाः धातवः पुरुष ईक्षया ।
लब्धवीर्याः सृजन्ति अण्डं संहताः प्रकृतेः बलात् ॥ 18॥
सप्त एव धातवः इति तत्र अर्थाः पञ्च खादयः ।
ज्ञानं आत्मा उभय आधारः ततः देह इन्द्रिय आसवः ॥ 19॥
षड् इति अत्र अपि भूतानि पञ्च षष्ठः परः पुमान् ।
तैः युक्तः आत्मसम्भूतैः सृष्ट्वा इदं समुपाविशत् ॥ 20॥
चत्वारि एव इति तत्र अपि तेजः आपः अन्नं आत्मनः ।
जातानि तैः इदं जातं जन्म अवयविनः खलु ॥ 21॥
सङ्ख्याने सप्तदशके भूतमात्र इन्द्रियाणि च ।
पञ्चपञ्च एक मनसा आत्मा सप्तदशः स्मृतः ॥ 22॥
तद्वत् षोडशसङ्ख्याने आत्मा एव मनः उच्यते ।
भूतेन्द्रियाणि पञ्च एव मनः आत्मा त्रयोदशः ॥ 23॥
एकादशत्वः आत्मा असौ महाभूतेन्द्रियाणि च ।
अष्टौ प्रकृतयः च एव पुरुषः च नव इति अथ ॥ 24॥
इति नाना प्रसङ्ख्यानं तत्त्वानां ऋषिभिः कृतम् ।
सर्वं न्याय्यं युक्तिमत्वात् विदुषां किं अशोभनम् ॥ 25॥
उद्धवः उवाच ।
प्रकृतिः पुरुषः च उभौ यदि अपि आत्मविलक्षणौ ।
अन्योन्य अपाश्रयात् कृष्ण दृश्यते न भिदा तयोः ।
प्रकृतौ लक्ष्यते हि आत्मा प्रकृतिः च तथा आत्मनि ॥ 26॥
एवं मे पुण्डरीकाक्ष महान्तं संशयं हृदि ।
छेत्तुं अर्हसि सर्वज्ञ वचोभिः नयनैपुणैः ॥ 27॥
त्वत्तः ज्ञानं हि जीवानां प्रमोषः ते अत्र शक्तितः ।
त्वं एव हि आत्म मायाया गतिं वेत्थ न च अपरः ॥ 28॥
श्रीभगवान् उवाच ।
प्रकृतिः पुरुषः च इति विकल्पः पुरुषर्षभ ।
एषः वैकारिकः सर्गः गुणव्यतिकरात्मकः ॥ 29॥
मम अङ्ग माया गुणमयी अनेकधा
विकल्पबुद्धीः च गुणैः विधत्ते ।
वैकारिकः त्रिविधः अध्यात्मं एकम्
अथ अधिदैवं अधिभूतं अन्यत् ॥ 30॥
दृक् रूपं आर्कं वपुः अत्र रन्ध्रे
परस्परं सिध्यति यः स्वतः खे ।
आत्मा यत् एषं अपरः यः आद्यः
स्वया अनुभूत्य अखिलसिद्धसिद्धिः ।
एवं त्वक् आदि श्रवणादि चक्षुः
जिह्व आदि नास आदि च चित्तयुक्तम् ॥ 31॥
यः असौ गुणक्षोभकृतौ विकारः
प्रधानमूलात् महतः प्रसूतः ।
अहं त्रिवृत् मोहविकल्पहेतुः
वैकारिकः तामसः ऐन्द्रियः च ॥ 32॥
आत्मापरिज्ञानमयः विवादः
हि अस्ति इति न अस्ति इति भिदार्थनिष्ठः ।
व्यर्थः अपि न एव उपरमेत पुंसां
मत्तः परावृत्तधियां स्वलोकात् ॥ 33॥
उद्धवः उवाच ।
त्वत्तः परावृत्तधियः स्वकृतैः कर्मभिः प्रभो ।
उच्च अवचान् यथा देहान् गृह्णन्ति विसृजन्ति च ॥ 34॥
तत् मम आख्याहि गोविन्द दुर्विभाव्यं अनात्मभिः ।
न हि एतत् प्रायशः लोके विद्वांसः सन्ति वञ्चिताः ॥ 35॥
श्रीभगवान् उवाच ।
मनः कर्ममयं नृणां इन्द्रियैः पञ्चभिः युतम् ।
लोकात् लोकं प्रयाति अन्यः आत्मा तत् अनुवर्तते ॥ 36॥
ध्यायन् मनः अनुविषयान् दृष्टान् वा अनुश्रुतान् अथ ।
उद्यत् सीदत् कर्मतन्त्रं स्मृतिः तत् अनुशाम्यति ॥ 37॥
विषय अभिनिवेशेन न आत्मानं यत् स्मरेत् पुनः ।
जन्तोः वै कस्यचित् हेतोः मृत्युः अत्यन्तविस्मृतिः ॥ 38॥
जन्म तु आत्मतया पुंसः सर्वभावेन भूरिद ।
विषय स्वीकृतिं प्राहुः यथा स्वप्नमनोरथः ॥ 39॥
स्वप्नं मनोरथं च इत्थं प्राक्तनं न स्मरति असौ ।
तत्र पूर्वं इव आत्मानं अपूर्वं च अनुपश्यति ॥ 40॥
इन्द्रिय आयन सृष्ट्या इदं त्रैविध्यं भाति वस्तुनि ।
बहिः अन्तः भिदाहेतुः जनः असत् जनकृत् यथा ॥ 41॥
नित्यदा हि अङ्गः भूतानि भवन्ति न भवन्ति च ।
कालेन अल्क्ष्यवेगेन सूक्ष्मत्वात् तत् न दृश्यते ॥ 42॥
यथा अर्चिषां स्रोतसां च फलानां वा वनस्पतेः ।
तथा एव सर्वभूतानां वयः अवस्था आदयः कृताः ॥ 43॥
सः अयं दीपः अर्चिषां यद्वत् स्रोतसां तत् इदं जलम् ।
सः अयं पुमान् इति नृणां मृषाः गीः धीः मृषा
आयुषाम् ॥ 44॥
मा स्वस्य कर्मबीजेन जायते सः अपि अयं पुमान् ।
म्रियते वामरः भ्रान्त्या यथा अग्निः दारु संयुतः ॥ 45॥
निषेकगर्भजन्मानि बाल्यकौमारयौवनम् ।
वयोमध्यं जरा मृत्युः इति अवस्थाः तनोः नव ॥ 46॥
एताः मनोरथमयीः हि अन्यस्य उच्चावचाः तनूः ।
गुणसङ्गात् उपादत्ते क्वचित् कश्चित् जहाति च ॥ 47॥
आत्मनः पितृपुत्राभ्यां अनुमेयौ भवाप्ययौ ।
न भवाप्ययवस्तूनां अभिज्ञः द्वयलक्षणः ॥ 48॥
तरोः बीजविपाकाभ्यां यः विद्वात् जन्मसंयमौ ।
तरोः विलक्षणः द्रष्टा एवं द्रष्टा तनोः पृथक् ॥ 49॥
प्रकृतेः एवं आत्मानं अविविच्य अबुधः पुमान् ।
तत्त्वेन स्पर्शसम्मूढः संसारं प्रतिपद्यते ॥ 50॥
सत्त्वसङ्गात् ऋषीन् देवान् रजसा असुरमानुषान् ।
तमसा भूततिर्यक्त्वं भ्रामितः याति कर्मभिः ॥ 51॥
नृत्यतः गायतः पश्यन् यथा एव अनुकरोति तान् ।
एवं बुद्धिगुणान् पश्यन् अनीहः अपि अनुकार्यते ॥ 52॥
यथा अम्भसा प्रचलता तरवः अपि चलाः इव ।
चक्षुषा भ्राम्यमाणेन दृश्यते भ्रमति इव भूः ॥ 53॥
यथा मनोरथधियः विषयानुभवः मृषा ।
स्वप्नदृष्टाः च दाशार्ह तथा संसारः आत्मनः ॥ 54॥
अर्थे हि अविद्यमाने अपि संसृतिः न निवर्तते ।
ध्यायतः विषयान् अस्य स्वप्ने अनर्थ आगमः यथा ॥ 55॥
तस्मात् उद्धव मा भुङ्क्ष्व विषयान् असत् इन्द्रियैः ।
आत्मा अग्रहणनिर्भातं पश्य वैकल्पिकं भ्रमम् ॥ 56॥
क्षिप्तः अवमानितः असद्भिः प्रलब्धः असूयितः अथवा ।
ताडितः सन्निबद्धः वा वृत्त्या वा परिहापितः ॥ 57॥
निष्ठितः मूत्रितः बहुधा एवं प्रकम्पितः ।
श्रेयस्कामः कृच्छ्रगतः आत्मना आत्मानं उद्धरेत् ॥ 58॥
उद्धवः उवाच ।
यथा एवं अनुबुद्ध्येयं वद नः वदतां वर ।
सुदुःसहं इमं मन्यः आत्मनि असत् अतिक्रमम् ॥ 59॥
विदुषं अपि विश्वात्मन् प्रकृतिः हि बलीयसी ।
ऋते त्वत् धर्मनिरतान् शान्ताः ते चरणालयान् ॥ 60॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवदुद्धवसंवादे
द्वाविंशोऽध्यायः ॥ 22॥
अथ त्रयोविंशः अध्यायः ।
बादरायणिः उवाच ।
सः एवं आशंसितः उद्धवेन
भागवतमुख्येन दाशार्हमुख्यः ।
सभाजयन् बृत्यवचः मुकुन्दः
तं आबभाषे श्रवणीयवीर्यः ॥ 1॥
श्रीभगवान् उवाच ।
बर्हस्पत्य सः वै न अत्र साधुः वै दुर्जन् ईरितैः ।
दुरुक्तैः भिन्नं आत्मानं यः समाधातुं ईश्वरः ॥ 2॥
न तथा तप्यते विद्धः पुमान् बाणैः सुमर्मगैः ।
यथा तुदन्ति मर्मस्थाः हि असतां परुषेषवः ॥ 3॥
कथयन्ति महत्पुण्यं इतिहासं इह उद्धव ।
तं अहं वर्णयिष्यामि निबोध सुसमाहितः ॥ 4॥
केनचित् भिक्षुणा गीतं परिभूतेन दुर्जनैः ।
स्मरताः धृतियुक्तेन विपाकं निजकर्मणाम् ॥ 5॥
अवनिषु द्विजः कश्चित् आसीत् आढ्यतमः श्रिया ।
वार्तावृत्तिः कदर्यः तु कामी लुब्धः अतिकोपनः ॥ 6॥
ज्ञातयः अतिथयः तस्य वाङ्मात्रेण अपि न अर्चिताः ।
शून्य अवसथः आत्मा अपि काले कामैः अनर्चितः ॥ 7॥
दुःशीलस्य कदर्यस्य द्रुह्यन्ते पुत्रबान्धवाः ।
दारा दुहितरः भृत्याः विषण्णाः न आचरन् प्रियम् ॥ 8॥
तस्य एवं यक्षवित्तस्य च्युतस्य उभयलोकतः ।
धर्मकामविहीनस्य चुक्रुधुः पञ्चभागिनः ॥ 9॥
तत् अवध्यान विस्रस्त पुण्य स्कन्धस्य भूरिद ।
अर्थः अपि अगच्छन् निधनं बहु आयास परिश्रमः ॥ 10॥
ज्ञातयः जगृहुः किञ्चित् किञ्चित् अस्यवः उद्धव ।
दैवतः कालतः किञ्चित् ब्रह्मबन्धोः नृपार्थिवात् ॥ 11॥
सः एवं द्रविणे नष्टे धर्मकामविवर्जितः ।
उपेक्षितः च स्वजनैः चिन्तां आप दुरत्ययाम् ॥ 12॥
तस्य एवं ध्यायतः दीर्घं नष्टरायः तपस्विनः ।
खिद्यतः बाष्पकण्ठस्य निर्वेदः सुमहान् अभूत् ॥ 13॥
सः च आह इदं अहो कष्टं वृथा आत्मा मे अनुतापितः ।
न धर्माय न कामाय यस्य अर्थ आयासः ईदृशः ॥ 14॥
प्रायेण अर्थाः कदर्याणां न सुखाय कदाचन ।
इह च आत्मोपतापाय मृतस्य नरकाय च ॥ 15॥
यशः यशस्विनां शुद्धं श्लाघ्याः ये गुणिनां गुणाः ।
लोभः स्वल्पः अपि तान् हन्ति श्वित्रः रूपं इव इप्सितम् ॥ 16॥
अर्थस्य साधने सिद्धः उत्कर्षे रक्षणे व्यये ।
नाश उपभोगः आयासः त्रासः चिन्ता भ्रमः नृणाम् ॥ 17॥
स्तेयं हिंसा अनृतं दम्भः कामः क्रोधः स्मयः मदः ।
भेदः वैरं अविश्वासः संस्पर्धा व्यसनानि च ॥ 18॥
एते पञ्चदशान् अर्थाः हि अर्थमूलाः मताः नृणाम् ।
तस्मात् अनर्थं अर्थाख्यं श्रेयः अर्थी दूरतः त्यजेत् ॥ 19॥
भिद्यन्ते भ्रातरः दाराः पितरः सुहृदः तथा ।
एकास्निग्धाः काकिणिना सद्यः सर्वे अरयः कृताः ॥ 20॥
अर्थेन अल्पीयसा हि एते संरब्धा दीप्तं अन्यवः ।
त्यजन्ति आशु स्पृधः घ्नन्ति सहसा उत्सृज्य सौहृदम् ॥
21॥
लब्ध्वा जन्म अमरप्रार्थ्यं मानुष्यं तत् द्विज अग्र्यताम् ।
तत् अनादृत्य ये स्वार्थं घ्नन्ति यान्ति अशुभां गतिम् ॥
22॥
स्वर्ग अपवर्गयोः द्वारं प्राप्य लोकं इमं पुमान् ।
द्रविणे कः अनूषज्जेत मर्त्यः अनर्थस्य धामनि ॥ 23॥
देवर्षि पितृ भूतानि ज्ञातीन् बन्धून् च भागिनः ।
असंविभज्य च आत्मानं यक्षवित्तः पतति अधः ॥ 24॥
व्यर्थया अर्थेहया वित्तं प्रमत्तस्य वयः बलम् ।
कुशलाः येन सिध्यन्ति जरठः किं नु साधये ॥ 25॥
कस्मात् सङ्क्लिश्यते विद्वान् व्यर्थया अर्थेहया असकृत् ।
कस्यचित् मायया नूनं लोकः अयं सुविमोहितः ॥ 26॥
किं धनैः धनदैः वा किं कामैः वा कामदैः उत ।
मृत्युना ग्रस्यमानस्य कर्मभिः वा उत जन्मदैः ॥ 27॥
नूनं मे भगवान् तुष्टः सर्वदेवमयः हरिः ।
येन नीतः दशां एतां निर्वेदः च आत्मनः प्लवः ॥ 28॥
सः अहं कलौ अशेषेण शोषयिह्ह्ये अङ्गं आत्मनः ।
अप्रमत्तः अखिलस्वार्थे यदि स्यात् सिद्धः आत्मनि ॥ 29॥
तत्र मां अनुमोदेरन् देवाः त्रिभुवनेश्वराः ।
मुहूर्तेन ब्रह्मलोकं खट्वाङ्गः समसाधयत् ॥ 30॥
श्रीभगवान् उवाच ।
इति अभिप्रेत्य मनसा हि आवन्त्यः द्विजसत्तमः ।
उन्मुच्य हृदयग्रन्थीन् शान्तः भिक्षुः अभूत् मुनिः ॥ 31॥
सः चचार महीं एतां संयत आत्मेन्द्रिय अनिलः ।
भिक्षार्थं नगर ग्रामान् असङ्गः अलक्षितः अविशत् ॥ 32॥
तं वै प्रवयसं भिक्षुं अवधूतं असज्जनाः ।
दृष्ट्वा पर्यभवन् भद्रः बह्वीभिः परिभूतिभिः ॥ 33॥
केचित् त्रिवेणुं जगृहुः एके पात्रं कमण्डलुम् ।
पीठं च एके अक्षसूत्रं च कन्थां चीराणि केचन ॥ 34॥
प्रदाय च पुनः तानि दर्शितानि आददुः मुनेः ।
अन्नं च भैक्ष्यसम्पन्नं भुञ्जानस्य सरित् तटे ॥ 35॥
मूत्रयन्ति च पापिष्ठाः ष्ठीवन्ति अस्य च मूर्धनि ।
यतवाचं वाचयन्ति ताडयन्ति न वक्ति चेत् ॥ 36॥
तर्जयन्ति अपरे वाग्भिः स्तेनः अयं इति वादिनः ।
बध्नन्ति रज्ज्वा तं केचित् बध्यतां बध्यतां इति ॥ 37॥
क्षिपन्ति एके अवजानन्तः एषः धर्मध्वजः शठः ।
क्षीणवित्तः इमां वृत्तिं अग्रहीत् स्वजन उज्झितः ॥ 38॥
अहो एषः महासारः धृतिमान् गिरिः आडिव ।
मौनेन साधयति अर्थं बकवत् दृढनिश्चयः ॥ 39॥
इति एके विहसन्ति एनं एके दुर्वातयन्ति च ।
तं बबन्धुः निरुरुधुः यथा क्रीडनकं द्विजम् ॥ 40॥
एवं सः भौतिकं दुःखं दैविकं दैहिकं च यत् ।
भोक्तव्यं आत्मनः दिष्टं प्राप्तं प्राप्तं अबुध्यत ॥ 41॥
परिभूतः इमां गाथां अगायत नराधमैः ।
पातयद्भिः स्वधर्मस्थः धृतिं आस्थाय सात्विकीम् ॥ 42॥
द्विजः उवाच ।
न अयं जनः मे सुखदुःखहेतुः
न देवतात्मा ग्रहकर्मकालाः ।
मनः परं कारणं आमनन्ति
संसारचक्रं परिवर्तयेत् यत् ॥ 43॥
मनः गुणान् वै सृजते बलीयः
ततः च कर्माणि विलक्षणानि ।
शुक्लानि कृष्णानि अथ लोहितानि
तेभ्यः सवर्णाः सृतयः भवन्ति ॥ 44॥
अनीहः आत्मा मनसा समीहता
हिरण्मयः मत्सखः उद्विचष्टे ।
मनः स्वलिङ्गं परिगृह्य कामान्
जुषन् निबद्धः गुणसङ्गतः असौ ॥ 45॥
दानं स्वधर्मः नियमः यमः च
श्रुतं च कर्माणि च सद्व्रतानि ।
सर्वे मनोनिग्रहलक्षणान्ताः
परः हि योगः मनसः समाधि ॥ 46॥
समाहितं यस्य मनः प्रशान्तम्
दानादिभिः किं वद तस्य कृत्यम् ।
असंयतं यस्य मनः विनश्यत्
दानादिभिः चेत् अपरं किमेभिः ॥ 47॥
मनोवशे अन्ये हि अभवन् स्म देवाः
मनः च न अन्यस्य वशं समेति ।
भीष्मः हि देवः सहसः सहीयान्
युञ्ज्यात् वशे तं सः हि देवदेवः ॥ 48॥
तं दुर्जयं शत्रुं असह्यवेगं
मरुन्तुदं तत् न विजित्य केचित् ।
कुर्वन्ति असत् विग्रहं अत्र मर्त्यैः
मित्राणि उदासीन रिपून् विमूढाः ॥ 49॥
देहं मनोमात्रं इमं गृहीत्वा
मम अहं इति अन्ध धियः मनुष्याः ।
एषः अहं अन्यः अयं इति भ्रमेण
दुरन्तपारे तमसि भ्रमन्ति ॥ 50॥
जनः तु हेतुः सुखदुःखयोः चेत्
किं आत्मनः च अत्र ह भौमयोः तत् ।
जिह्वां क्वचित् सन्दशति स्वदद्भिः
तत् वेदनायां कतमाय कुप्येत् ॥ 51॥
दुःखस्य हेतुः यदि देवताः तु
किं आत्मनः तत्र विकारयोः तत् ।
यत् अङ्गं अङ्गेन निहन्यते क्वचित्
क्रुध्येत कस्मै पुरुषः स्वदेहे ॥ 52॥
आत्मा यदि स्यात् सुखदुःखहेतुः
किं अन्यतः तत्र निजस्वभावः ।
न हि आत्मनः अन्यत् यदि तत् मृषा स्यात्
क्रुध्येत कस्मात् न सुखं न दुःखम् ॥ 53॥
ग्रहाः निमित्तं सुखदुःखयोः चेत्
किं आत्मनः अजस्य जनस्य ते वै ।
ग्रहैः ग्रहस्य एव वदन्ति पीडाम्
क्रुध्येत कस्मै पुरुषः ततः अन्यः ॥ 54॥
कर्माः तु हेतुः सुखदुःखयोः चेत्
किं आत्मनः तत् हि जडाजडत्वे ।
देहः तु अचित्पुरुषः अयं सुपर्णः
क्रुध्येत कस्मै न हि कर्ममूलम् ॥ 55॥
कालः तु हेतुः सुखदुःखयोः चेत्
किं आत्मनः तत्र तत् आत्मकः असौ ।
न अग्नेः हि तापः न हिमस्य तत् स्यात्
क्रुध्येत कस्मै न परस्य द्वन्द्वम् ॥ 56॥
न केनचित् क्व अपि कथञ्चन अस्य
द्वन्द्व उपरागः परतः परस्य ।
यथाहमः संसृतिरूपिणः स्यात्
एवं प्रबुद्धः न बिभेति भूतैः ॥ 57॥
एतां सः आस्थाय परात्मनिष्ठाम्
अध्यासितां पूर्वतमैः महर्षिभिः ।
अहं तरिष्यामि दुरन्तपारम्
तमः मुकुन्द अङ्घ्रिनिषेवया एव ॥ 58॥
श्रीभगवान् उवाच ।
निर्विद्य नष्टद्रविणः गतक्लमः
प्रव्रज्य गां पर्यटमानः इत्थम् ।
निराकृतः असद्भिः अपि स्वधर्मात्
अकम्पितः अमुं मुनिः आह गाथाम् ॥ 59॥
सुखदुःखप्रदः न अन्यः पुरुषस्य आत्मविभ्रमः ।
मित्र उदासीनरिपवः संसारः तमसः कृतः ॥ 60॥
तस्मात् सर्वात्मना तात निगृहाण मनो धिया ।
मयि आवेशितया युक्तः एतावान् योगसङ्ग्रहः ॥ 61॥
यः एतां भिक्षुणा गीतां ब्रह्मनिष्ठां समाहितः ।
धारयन् श्रावयन् श्रुण्वन् द्वन्द्वैः न एव अभिभूयते ॥ 62॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवदुद्धवसंवादे
बिक्षुगीतनिरूपणं नाम त्रयोविंशोऽध्यायः ॥ 23॥
अथ चतुर्विंशोऽध्याः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
अथ ते सम्प्रवक्ष्यामि साङ्ख्यं पूर्वैः विनिश्चितम् ।
यत् विज्ञाय पुमान् सद्यः जह्यात् वैकल्पिकं भ्रमम् ॥ 1॥
आसीत् ज्ञानं अथः हि अर्थः एकं एव अविकल्पितम् ।
यदा विवेकनिपुणाः आदौ कृतयुगे अयुगे ॥ 2॥
तत् मायाफलरूपेण केवलं निर्विकल्पितम् ।
वाङ्मनः अगोचरं सत्यं द्विधा समभवत् बृहत् ॥ 3॥
तयोः एकतरः हि अर्थः प्रकृतिः सोभयात्मिका ।
ज्ञानं तु अन्यतरः भावः पुरुषः सः अभिधीयते ॥ 4॥
तमः रजः सत्त्वं इति प्रकृतेः अभवन् गुणाः ।
मया प्रक्षोभ्यमाणायाः पुरुष अनुमतेन च ॥ 5॥
तेभ्यः समभवत् सूत्रं महान् सूत्रेण संयुतः ।
ततः विकुर्वतः जातः यः अहङ्कारः विमोहनः ॥ 6॥
वैकारिकः तैजसः च तामसः च इति अहं त्रिवृत् ।
तन्मात्र इन्द्रिय मनसां कारणं चित् अचित् मयः ॥ 7॥
अर्थः तन्मात्रिकात् जज्ञे तामसात् इन्द्रियाणि च ।
तैजसात् देवताः आसन् एकादश च वैकृतात् ॥ 8॥
मया सञ्चोदिताः भावाः सर्वे संहति अकारिणः ।
अण्डं उत्पादयामासुः मम आयतनं उत्तमम् ॥ 9॥
तस्मिन् अहं समभवं अण्डे सलिलसंस्थितौ ।
मम नाभ्यां अभूत् पद्मं विश्वाख्यं तत्र च आत्मभूः ॥
10॥
सः असृजत् तपसा युक्तः रजसा मत् अनुग्रहात् ।
लोकान् सपालान् विश्वात्मा भूः भुवः स्वः इति त्रिधा ॥ 11॥
देवानां ओकः आसीत् स्वः भूतानां च भुवः पदम् ।
मर्त्य आदीनां च भूः लोकः सिद्धानां त्रितयात् परम् ॥
12॥
अधः असुराणां नागानां भूमेः ओकः असृजत् प्रभुः ।
त्रिलोक्यां गतयः सर्वाः कर्मणां त्रिगुण आत्मनाम् ॥ 13॥
योगस्य तपसः च एव न्यासस्य गतयः अमलाः ।
महः जनः तपः सत्यं भक्तियोगस्य मद्गतिः ॥ 14॥
मया कालात्मना धात्रा कर्मयुक्तं इदं जगत् ।
गुणप्रवाहः एतस्मिन् उन्मज्जति निमज्जति ॥ 15॥
अणुः बृहत् कृशः स्थूलः यः यः भावः प्रसिध्यति ।
सर्वः अपि उभयसंयुक्तः प्रकृत्या पुरुषेण च ॥ 16॥
यः तु यस्य आदिः अन्तः च सः वै मध्यं च तस्य सन् ।
विकारः व्यवहारार्थः यथा तैजस पार्थिवाः ॥ 17॥
यत् उपादाय पूर्वः तु भावः विकुरुते अपरम् ।
आदिः अन्तः यदा यस्य तत् सत्यं अभिधीयते ॥ 18॥
प्रकृतिः हि अस्य उपादानं आधारः पुरुषः परः ।
सतः अभिव्यञ्जकः कालः ब्रह्म तत् त्रितयं तु अहम् ॥ 19॥
सर्गः प्रवर्तते तावत् पौर्व अपर्येण नित्यशः ।
महान् गुणविसर्ग अर्थः स्थिति अन्तः यावत् ईक्षणम् ॥ 20॥
विराट् मया आसाद्यमानः लोककल्पविकल्पकः ।
पञ्चत्वाय विशेषाय कल्पते भुवनैः सह ॥ 21॥
अन्ने प्रलीयते मर्त्यं अन्नं धानासु लीयते ।
धानाः भूमौ प्रलीयन्ते भूमिः गन्धे प्रलीयते ॥ 22॥
अप्सु प्रलीयन्ते गन्धः आपः च स्वगुणे रसे ।
लीयते ज्योतिषि रसः ज्योती रूपे प्रलीयते ॥ 23॥
रूपं वायौ सः च स्पर्शे लीयते सः अपि च अम्बरे ।
अम्बरं शब्दतन्मात्रः इन्द्रियाणि स्वयोनिषु ॥ 24॥
योनिः वैकारिके सौम्य लीयते मनसि ईश्वरे ।
शब्दः भूतादिं अपि एति भूतादिः महति प्रभुः ॥ 25॥
सः लीयते महान् स्वेषु गुणेषु गुणवत्तमः ।
ते अव्यक्ते सम्प्रलीयन्ते तत्कले लीयते अव्यये ॥ 26॥
कालः मायामये जीवे जीवः आत्मनि मयि अजे ।
आत्मा केवलः आत्मस्थः विकल्प अपाय लक्षणः ॥ 27॥
एवं अन्वीक्षमाणस्य कथं वैकल्पिकः भ्रमः ।
मनसः हृदि तिष्ठेत व्योम्नि इव अर्क उदये तमः ॥ 28॥
एषः साङ्ख्यविधिः प्रोक्तः संशयग्रन्थिभेदनः ।
प्रतिलोम अनुलोमाभ्यां परावरदृशा मया ॥ 29॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
प्रकृतिपुरुषसाङ्ख्ययोगो नाम चतुर्विंशोऽध्यायः ॥ 24॥
अथ पञ्चविंशोऽध्यायः ।
श्रीभगवानुवाच ।
गुणानां असमिश्राणां पुमान्येन यथा भवेत् ।
तन्मे पुरुषवर्य इअदं उपधारय शंसतः ॥ 1॥
समः दमः तितिक्षा ईक्षा तपः सत्यं दया स्मृतिः ।
तुष्टिः त्यागः अस्पृहा श्रद्धा ह्रीः दया आदिः स्वनिर्वृतिः ॥ 2॥
कामः ईहा मदः तृष्णा स्तम्भः आशीः भिदा सुखम् ।
मद उत्साहः यशः प्रीतिः हास्यं वीर्यं बल उद्यमः ॥ 3॥
क्रोधः लोभः अनृतं हिंसा याञ्चा दम्भः क्लमः कलिः ।
शोकमोहौ विषादार्ती निद्रा आशा भीः अनुद्यमः ॥ 4॥
सत्त्वस्य रजसः च एताः तमसः च अनुमूर्वशः ।
वृत्तयः वर्णितप्रायाः सन्निपातं अथः श्रुणु ॥ 5॥
सन्निपातः तु अहं इति मम इति उद्धव या मतिः ।
व्यवहारः सन्निपातः मनोमात्र इन्द्रियासुभिः ॥ 6॥
धर्मे च अर्थे च कामे च यदा असौ परिनिष्ठितः ।
गुणानां सन्निकर्षः अयं श्रद्धाः अतिधनावहः ॥ 7॥
प्रवृत्तिलक्षणे निष्ठा पुमान् यः हि गृहाश्रमे ।
स्वधर्मे च अनुतिष्ठेत गुणानां समितिः हि सा ॥ 8॥
पुरुषं सत्त्वसंयुक्तं अनुमीयात् शम आदिभिः ।
कामादिभी रजोयुक्तं क्रोधाद्यैः तमसा युतम् ॥ 9॥
यदा भजति मां भक्त्या निरपेक्षः स्वकर्मभिः ।
तं सत्त्वप्रकृतिं विद्यात् पुरुषं स्त्रियं एव वा ॥ 10॥
यदा आशिषः आशास्य मां भजेत स्वकर्मभिः ।
तं रजःप्रकृतिं विद्यात् हिंसां आशास्य तामसम् ॥ 11॥
सत्त्वं रजः तमः इति गुणाः जीवस्य न एव मे ।
चित्तजा यैः तु भूतानां सज्जमानः निबध्यते ॥ 12॥
यदेतरौ जयेत् सत्त्वं भास्वरं विशदं शिवम् ।
तदा सुखेन युज्येत धर्मज्ञान आदिभिः पुमान् ॥ 13॥
यदा जयेत् तमः सत्त्वं रजः सङ्गं भिदा चलम् ।
तदा दुःखेन युज्येत कर्मणा यशसा श्रिया ॥ 14॥
यदा जयेत् रजः सत्त्वं तमः मूढः लयं जडम् ।
युज्येत शोकमोहाभ्यां निद्रया हिंसया आशया ॥ 15॥
यदा चित्तं प्रसीदेत इन्द्रियाणां च निर्वृतिः ।
देहे अभयं मनोसङ्गं तत् सत्त्वं विद्धि मत्पदम् ॥ 16॥
विकुर्वन् क्रियया च अधीर निर्वृतिः च चेतसाम् ।
गात्रास्वास्थ्यं मनः भ्रान्तं रजः एतैः निशामय ॥ 17॥
सीदत् चित्तं विलीयेत चेतसः ग्रहणे अक्षमम् ।
मनः नष्टं तमः ग्लानिः तमः तत् उपधारय ॥ 18॥
एधमाने गुणे सत्त्वे देवानां बलं एधते ।
असुराणां च रजसि तमसि उद्धव रक्षसाम् ॥ 19॥
सत्त्वात् जगरणं विद्यात् रजसा स्वप्नं आदिशेत् ।
प्रस्वापं तमसा जन्तोः तुरीयं त्रिषु सन्ततम् ॥ 20॥
उपर्युपरि गच्छन्ति सत्त्वेन आब्रह्मणः जनाः ।
तमसा अधः अधः आमुख्यात् रजसा अन्तरचारिणः ॥ 21॥
सत्त्वे प्रलीनाः स्वः यान्ति नरलोकं रजोलयाः ।
तमोलयाः तु निरयं यान्ति मां एव निर्गुणाः ॥ 22॥
मदर्पणं निष्फलं वा सात्विकं निजकर्म तत् ।
राजसं फलसङ्कल्पं हिंसाप्रायादि तामसम् ॥ 23॥
कैवल्यं सात्विकं ज्ञानं रजः वैकल्पिकं च यत् ।
प्राकृतं तामसं ज्ञानं मन्निष्ठं निर्गुणं स्मृतम् ॥ 24॥
वनं तु सात्विकः वासः ग्रामः राजसः उच्यते ।
तामसं द्यूतसदनं मन्निकेतनं तु निर्गुणम् ॥ 25॥
सात्विकः कारकः असङ्गी रागान्धः राजसः स्मृतः ।
तामसः स्मृतिविभ्रष्टः निर्गुणः मदपाश्रयः ॥ 26॥
सात्त्विकी आध्यात्मिकी श्रद्धा कर्मश्रद्धा तु राजसी ।
तामस्यधर्मे या श्रद्धा मत्सेवायां तु निर्गुणा ॥ 27॥
पथ्यं पूतं अनायः तं आहार्यं सात्त्विकं स्मृतम् ।
राजसं च इन्द्रियप्रेष्ठं तामसं च आर्तिद अशुचि ॥ 28॥
सात्त्विकं सुखं आत्मोत्थं विषयोत्थं तु राजसम् ।
तामसं मोहदैनोत्थं निर्गुणं मदपाश्रयम् ॥ 29॥
द्रव्यं देशः फलं कालः ज्ञानं कर्म च कारकाः ।
श्रद्धा अवस्था आकृतिः निष्ठा त्रैगुण्यः सर्वः एव हि ॥
30॥
सर्वे गुणमयाः भावाः पुरुष अव्यक्त धिष्ठिताः ॥ 31॥
एताः संसृतयः पुंसः गुणकर्मनिबन्धनाः ।
येन इमे निर्जिताः सौम्य गुणाः जीवेन चित्तजाः ।
भक्तियोगेन मन्निष्ठः मद्भावाय प्रपद्यते ॥ 32॥
तस्मात् अहं इमं लब्ध्वा ज्ञानविज्ञानसम्भवम् ।
गुणसङ्गं विनिर्धूय मां भजन्तु विचक्षणाः ॥ 33॥
निःसङ्गः मां भजेत् विद्वान् अप्रमत्तः जितेन्द्रियः ।
रजः तमः च अभिजयेत् सत्त्वसंसेवया मुनिः ॥ 34॥
सत्त्वं च अभिजयेत् युक्तः नैरपेक्ष्येण शान्तधीः ।
सम्पद्यते गुणैः मुक्तः जीवः जीवं विहाय माम् ॥ 35॥
जीवः जीवविनिर्मुक्तः गुणैः च आशयसम्भवैः ।
मया एव ब्रह्मणा पूर्णः न बहिः न अन्तरः चरेत् ॥ 36॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
गुणनिर्गुणनिरूपणं नाम पञ्चविंशोऽध्यायः ॥ 25॥
अथ षड्विंशोऽध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
मत् लक्षणं इमं कायं लब्ध्वा मद्धर्मः आस्थितः ।
आनन्दं परमात्मानं आत्मस्थं समुपैति माम् ॥1॥
गुणमय्याः जीवयोन्याः विमुक्तः ज्ञाननिष्ठया ।
गुणेषु मायामात्रेषु दृश्यमानेषु अवस्तुतः ।
वर्तमानः अपि न पुमान् युज्यते अवस्तुभिः गुणैः ॥ 2॥
सङ्गं न कुर्यात् असतां शिश्न उदर तृपां क्वचित् ।
तस्य अनुगतः तमसि अन्धे पतति अन्ध अनुगान्धवत् ॥ 3॥
ऐलः सम्राट् इमां गाथां अगायत बृहच्छ्रवाः ।
उर्वशी विरहात् मुह्यन् निर्विण्णः शोकसंयमे ॥ 4॥
त्यक्त्वा आत्मानं व्रजन्तीं तां नग्नः उन्मत्तवत् नृपः ।
विलपन् अन्वगात् जाये घोरे तिष्ठ इति विक्लवः ॥ 5॥
कामान् अतृप्तः अनुजुषन् क्षुल्लकान् वर्षयामिनीः ।
न वेद यान्तीः न अयान्तीः उर्वशी आकृष्टचेअतनः ॥ 6॥
ऐलः उवाच ।
अहो मे मोहविस्तारः कामकष्मलचेतसः ।
देव्याः गृहीतकण्ठस्य न आयुःखण्डाः इमे स्मृताः ॥ 7॥
न अहं वेद अभिनिर्मुक्तः सूर्यः वा अभ्युदितः अमुया ।
मुषितः वर्षपूगानां बत अहानि गतानि उत ॥ 8॥
अहो मे आत्मसम्मोहः येन आत्मा योषितां कृतः ।
क्रीडामृगः चक्रवर्ती नरदेवशिखामणिः ॥ 9॥
सपरिच्छदं आत्मानं हित्वा तृणं इव ईश्वरम् ।
यान्तीं स्त्रियं च अन्वगमं नग्नः उन्मत्तवत् रुदन् ॥ 10॥
कुतः तस्य अनुभावः स्यात् तेजः ईशत्वं एव वा ।
यः अन्वगच्छं स्त्रियं यान्तीं खरवत् पादताडितः ॥ 11॥
किं विद्यया किं तपसा किं त्यागेन श्रुतेन वा ।
किं विविक्तेन मौनेन स्त्रीभिः यस्य मनः हृतम् ॥ 12॥
स्वार्थस्य अकोविदं धिङ् मां मूर्खं पण्डित मानिनम् ।
यः अहं ईश्वरतां प्राप्य स्त्रीभिः गो खरवत् जितः ॥ 13॥
सेवतः वर्षपूगात् मे उर्वश्यः अधरासवम् ।
न तृप्यति आत्मभूः कामः वह्निः आहुतिभिः यथा ॥ 14॥
पुंश्चल्या अपहृतं चित्तं कोन्वन्यः मोचितुं प्रभुः ।
आत्मारामेश्वरं ऋते भगवन्तं अधोक्षजम् ॥ 15॥
बोधितस्य अपि देव्या मे सूक्तवाक्येन दुर्मतेः ।
मनोगतः महामोहः न अपयाति अजितात्मनः ॥ 16॥
किं एतया नः अपकृतं रज्ज्वा वा सर्पचेतसः ।
रज्जुस्वरूप अविदुषः यः अहं यत् अजितेन्द्रियः ॥ 17॥
क्व अयं मलोमसः कायः दौर्गन्धि आदि आत्मकः अशुचिः ।
क्व गुणाः सौमनस्य आद्याः हि अध्यासः अविद्यया कृतः ॥ 18॥
पित्रोः किं स्वं नु भार्यायाः स्वामिनः अग्नेः श्वगृध्रयोः ।
किं आत्मनः किं सुहृदां इति यः न अवसीयते ॥ 19॥
तस्मिन् कलेवरे अमेध्ये तुच्छनिष्ठे विषज्जते ।
अहो सुभद्रं सुनसं सुस्मितं च मुखं स्त्रियः ॥ 20॥
त्वङ् मांस रुधिर स्नायु मेदो मज्जा अस्थि संहतौ ।
विण्मूत्रपूये रमतां कृमीणां कियत् अन्तरम् ॥ 21॥
अथ अपि न उपसज्जेत स्त्रीषु स्त्रैणेषु च अर्थवित् ।
विषय इन्द्रिय संयोगात् मनः क्षुभ्यति न अन्यथा ॥ 22॥
अदृष्टात् अश्रुतात् भावात् न भावः उपजायते ।
असम्प्रयुञ्जतः प्राणान् शाम्यति स्तिमितं मनः ॥ 23॥
तस्मात् सङ्गः न कर्तव्यः स्त्रीषु स्त्रैणेषु च इन्द्रियैः ।
विदुषां च अपि अविश्रब्धः षड्वर्गः किमु मादृशाम् ॥
24॥
श्रीभगवान् उवाच ।
एवं प्रगायन् नृपदेवदेवः
सः उर्वशीलोकं अथः विहाय ।
आत्मानं आत्मनि अवगम्य मां वै
उपारमत् ज्ञानविधूतमोहः ॥ 25॥
ततः दुःसङ्गं उत्सृज्य सत्सु सज्जेत बुद्धिमान् ।
सन्तः एतस्य छिन्दन्ति मनोव्यासङ्गमुक्तिभिः ॥ 26॥
सन्तः अनपेक्षाः मच्चित्ताः प्रशान्ताः समदर्शिनः ।
निर्ममाः निरहङ्काराः निर्द्वन्द्वाः निष्परिग्रहाः ॥ 27॥
तेषु नित्यं महाभागः महाभागेषु मत्कथाः ।
सम्भवन्ति हिता नॄणां जुषतां प्रपुनन्ति अघम् ॥ 28॥
ताः ये श्रुण्वन्ति गायन्ति हि अनुमोदन्ति च अदृताः ।
मत्पराः श्रद्दधानाः च भक्तिं विन्दन्ति ते मयि ॥ 29॥
भक्तिं लब्धवतः साधोः किं अन्यत् अवशिष्यते ।
मयि अनन्तगुणे ब्रह्मणि आनन्द अनुभव आत्मनि ॥ 30॥
यथा उपश्रयमाणस्य भगवन्तं विभावसुम् ।
शीतं भयं तमः अपि एति साधून् संसेवतः तथा ॥ 31॥
निमज्ज्य उन्मज्ज्यतां घोरे भवाब्धौ परम अयनम् ।
सन्तः ब्रह्मविदः शान्ताः नौः दृढ इव अप्सु मज्जताम् ॥ 32॥
अन्नं हि प्राणिनां प्राणः आर्तानां शरणं तु अहम् ।
धर्मः वित्तं नृणां प्रेत्य सन्तः अर्वाक् बिभ्यतः अरणम् ॥
33॥
सन्तः दिशन्ति चक्षूंषि बहिः अर्कः समुत्थितः ।
देवताः बान्धवाः सन्तः सन्तः आत्मा अहं एव च ॥ 34॥
वैतसेनः ततः अपि एवं उर्वश्या लोकनिःस्पृहः ।
मुक्तसङ्गः महीं एतां आत्मारामः चचार ह ॥ 35॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
ऐलगीतं नाम षड्विंशोऽध्यायः ॥ 26॥
अथ सप्तविंशोऽध्यायः ।
उद्धवः उवाच ।
क्रियायोगं समाचक्ष्व भवत् आराधनं प्रभो ।
यस्मात् त्वां ये यथा अर्चन्ति सात्वताः सात्वतर्षभ ॥ 1॥
एतत् वदन्ति मुनयः मुहुः निःश्रेयसं नृणाम् ।
नारदः भगवान् व्यासः आचार्यः अङ्गिरसः सुतः ॥ 2॥
निःसृतं ते मुखाम्भोजाद्यत् आह भगवान् अजः ।
पुत्रेभ्यः भृगुमुख्येभ्यः देव्यै च भगवान् भवः ॥ 3॥
एतत् वै सर्ववर्णानां आश्रमाणां च सम्मतम् ।
श्रेयसां उत्तमं मन्ये स्त्रीशूद्राणां च मानद ॥ 4॥
एतत् कमलपत्राक्ष कर्मबन्धविमोचनम् ।
भक्ताय च अनुरक्ताय ब्रूहि विश्वेश्वर ईश्वर ॥ 5॥
श्रीभगवान् उवाच ।
नहि अन्तः अनन्तपारस्य कर्मकाण्डस्य च उद्धव ।
सङ्क्षिप्तं वर्णयिष्यामि यथावत् अनुपूर्वशः ॥ 6॥
वैदिकः तान्त्रिकः मिश्रः इति मे त्रिविधः मखः ।
त्रयाणां ईप्सितेन एव विधिना मां समर्चयेत् ॥ 7॥
यदा स्वनिगमेन उक्तं द्विजत्वं प्राप्य पूरुषः ।
यथा यजेत मां भक्त्या श्रद्धया तत् निबोध मे ॥ 8॥
अर्चायां स्थण्डिले अग्नौ वा सूर्ये वा अप्सु हृदि द्विजः ।
द्रव्येण भक्तियुक्तः अर्चेत् स्वगुरुं मां अमायया ॥ 9॥
पूर्वं स्नानं प्रकुर्वीत धौतदन्तः अङ्गशुद्धये ।
उभयैः अपि च स्नानं मन्त्रैः मृद्ग्रहणादिना ॥ 10॥
सन्ध्या उपास्ति आदि कर्माणि वेदेन अचोदितानि मे ।
पूजां तैः कल्पयेत् सम्यक् सङ्कल्पः कर्मपावनीम् ॥ 11॥
शैली दारुमयी लौही लेप्या लेख्या च सैकती ।
मनोमयी मणिमयी प्रतिमा अष्टविधा स्मृता ॥ 12॥
चल अचल इति द्विविधा प्रतिष्ठा जीवमन्दिरम् ।
उद्वास आवाहने न स्तः स्थिरायां उद्धव अर्चने ॥ 13॥
अस्थिरायां विकल्पः स्यात् स्थण्डिले तु भवेत् द्वयम् ।
स्नपनं तु अविलेप्यायां अन्यत्र परिमार्जनम् ॥ 14॥
द्रव्यैः प्रसिद्ध्यैः मत् यागः प्रतिमादिषु अमायिनः ।
भक्तस्य च यथालब्धैः हृदि भावेन च एव हि ॥ 15॥
स्नान अलङ्करणं प्रेष्ठं अर्चायां एव तु उद्धव ।
स्थण्डिले तत्त्वविन्यासः वह्नौ आज्यप्लुतं हविः ॥ 16॥
सूर्ये च अभ्यर्हणं प्रेष्ठं सलिले सलिल आदिभिः ।
श्रद्धया उपाहृतं प्रेष्ठं भक्तेन मम वारि अपि ॥ 17॥
भूर्यपि अभक्त उपहृतं न मे तोषाय कल्पते ।
गन्धः धूपः सुमनसः दीपः अन्न आद्य च किं पुनः ॥ 18॥
शुचिः सम्भृतसम्भारः प्राक् दर्भैः कल्पित आसनः ।
आसीनः प्राक् उदक् वा अर्चेत् अर्चायां अथ सम्मुखः ॥ 19॥
कृतन्यासः कृतन्यासां मदर्चां पाणिना मृजेत् ।
कलशं प्रोक्षणीयं च यथावत् उपसाधयेत् ॥ 20॥
तत् अद्भिः देवयजनं द्रव्याणि आत्मानं एव च ।
प्रोक्ष्य पात्राणि त्रीणि अद्भिः तैः तैः द्रव्यैः च साधयेत् ॥ 21॥
पाद्य अर्घ आचमनीयार्थं त्रीणि पात्राणि दैशिकः ।
हृदा शीर्ष्णा अथ शिखया गायत्र्या च अभिमन्त्रयेत् ॥
22॥
पिण्डे वायु अग्नि संशुद्धे हृत्पद्मस्थां परां मम ।
अण्वीं जीवकलां ध्यायेत् नाद अन्ते सिद्धभाविताम् ॥ 23॥
तया आत्मभूतया पिण्डे व्याप्ते सम्पूज्य तन्मयः ।
आवाह्य अर्च आदिषु स्थाप्य न्यस्त अङ्गं मां प्रपूजयेत् ॥
24॥
पाद्य उपस्पर्श अर्हण आदीन् उपचारान् प्रकल्पयेत् ।
धर्मादिभिः च नवभिः कल्पयित्वा आसनं मम ॥ 25॥
पद्मं अष्टदलं तत्र कर्णिकाकेसर उज्ज्वलम् ।
उभाभ्यां वेदतन्त्राभ्यां मह्यं तु उभयसिद्धये ॥ 26॥
सुदर्शनं पाञ्चजन्यं गदासीषुधनुः हलान् ।
मुसलं कौस्तुभं मालां श्रीवत्सं च अनुपूजयेत् ॥ 27॥
नन्दं सुनन्दं गरुडं प्रचण्डं चण्डं एव च ।
महाबलं बलं च एव कुमुदं कुमुदेक्षणम् ॥ 28॥
दुर्गां विनायकं व्यासं विष्वक्सेनं गुरून् सुरान् ।
स्वे स्वे स्थाने तु अभिमुखान् पूजयेत् प्रोक्षण आदिभिः ॥ 29॥
चन्दन उशीर कर्पूर कुङ्कुम अगरु वासितैः ।
सलिलैः स्नापयेत् मन्त्रैः नित्यदा विभवे सति ॥ 30॥
स्वर्णघर्म अनुवाकेन महापुरुषविद्यया ।
पौरुषेण अपि सूक्तेन सामभीः राजनादिभिः ॥ 31॥
वस्त्र उपवीत आभरण पत्र स्रक् गन्ध लेपनैः ।
अलङ्कुर्वीत सप्रेम मद्भक्तः मां यथा उचितम् ॥ 32॥
पाद्यं आचमनीयं च गन्धं सुमनसः अक्षतान् ।
धूप दीप उपहार्याणि दद्यात् मे श्रद्धया अर्चकः ॥ 33॥
गुडपायससर्पींषि शष्कुलि आपूप मोदकान् ।
संयाव दधि सूपां च नैवेद्यं सति कल्पयेत् ॥ 34॥
अभ्यङ्ग उन्मर्दन आदर्श दन्तधौ अभिषेचनम् ।
अन्नद्य गीत नृत्यादि पर्वणि स्युः उतान्वहम् ॥ 35॥
विधिना विहिते कुण्डे मेखलागर्तवेदिभिः ।
अग्निं आधाय परितः समूहेत् पाणिना उदितम् ॥ 36॥
परिस्तीर्य अथ पर्युक्षेत् अन्वाधाय यथाविधि ।
प्रोक्षण्या आसाद्य द्रव्याणि प्रोक्ष्याग्नौ भावयेत माम् ॥ 37॥
तप्तजाम्बूनदप्रख्यं शङ्खचक्रगदाम्बुजैः ।
लसत् चतुर्भुजं शान्तं पद्मकिञ्जल्कवाससम् ॥ 38॥
स्फुरत् किरीट कटक कटिसूत्रवर अङ्गदम् ।
श्रीवत्सवक्षसं भ्राजत् कौस्तुभं वनमालिनम् ॥ 39॥
ध्यायन् अभ्यर्च्य दारूणि हविषा अभिघृतानि च ।
प्रास्य आज्यभागौ आघारौ दत्त्वा च आज्यप्लुतं हविः ॥ 40॥
जुहुयात् मूलमन्त्रेण षोडशर्च अवदानतः ।
धर्मादिभ्यः यथान्यायं मन्त्रैः स्विष्टिकृतं बुधः ॥ 41॥
अभ्यर्च्य अथ नमस्कृत्य पार्षदेभ्यः बलिं हरेत् ।
मूलमन्त्रं जपेत् ब्रह्म स्मरन् नारायण आत्मकम् ॥ 42॥
दत्त्वा आचमनं उच्छेषं विष्वक्सेनाय कल्पयेत् ।
मुखवासं सुरभिमत् ताम्बूलाद्यं अथ अर्हयेत् ॥ 42॥
उपगायन् गृणन् नृत्यन् कर्माणि अभिनयन् मम ।
मत्कथाः श्रावयन् श्रुण्वन् मुहूर्तं क्षणिकः भवेत् ॥ 44।
स्तवैः उच्चावचैः स्तोत्रैः पौराणैः प्रकृतैः अपि ।
स्तुत्वा प्रसीद भगवन् इति वन्देत दण्डवत् ॥ 45॥
शिरः मत् पादयोः कृत्वा बाहुभ्यां च परस्परम् ।
प्रपन्नं पाहि मां ईश भीतं मृत्युग्रह अर्णवात् ॥ 46॥
इति शेषां मया दत्तां शिरसि आधाय सादरम् ।
उद्वासयेत् चेत् उद्वास्यं ज्योतिः ज्योतिषि तत् पुनः ॥ 47॥
अर्चादिषु यदा यत्र श्रद्धा मां तत्र च अर्चयेत् ।
सर्वभूतेषु आत्मनि च सर्व आत्मा अहं अवस्थितः ॥ 48॥
एवं क्रियायोगपथैः पुमान् वैदिकतान्त्रिकैः ।
अर्चन् उभयतः सिद्धिं मत्तः विन्दति अभीप्सिताम् ॥ 49॥
मदर्चां सम्प्रतिष्ठाप्य मन्दिरं कारयेत् दृढम् ।
पुष्प उद्यानानि रम्याणि पूजा यात्रा उत्सव आश्रितान् ॥ 50॥
पूजादीनां प्रवाहार्थं महापर्वसु अथ अन्वहम् ।
क्षेत्रापणपुरग्रामान् दत्त्वा मत् सार्ष्टितां इयात् ॥ 51॥
प्रतिष्ठया सार्वभौमंसद्मना भुवनत्रयम् ।
पूजादिना ब्रह्मलोकं त्रिभिः मत् साम्यतां इयात् ॥ 52॥
मां एव नैरपेक्ष्येण भक्तियोगेन विन्दति ।
भक्तियोगं सः लभते एवं यः पूजयेत माम् ॥ 53॥
यः स्वदत्तां परैः दत्तं हरेत सुरविप्रयोः ।
वृत्तिं सः जायते विड्भुक् वर्षाणां अयुतायुतम् ॥ 54॥
कर्तुः च सारथेः हेतोः अनुमोदितुः एव च ।
कर्मणां भागिनः प्रेत्य भूयः भूयसि तत्फलम् ॥ 55॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे श्रीकृष्णोद्धवसंवादे
सप्तविंशोऽध्यायः ॥ 27॥
अथ अष्टविंशः अध्यायः ।
श्रीभगवान् उवाच ।
परस्वभावकर्माणि न प्रशंसेत् न गर्हयेत् ।
विश्वं एकात्मकं पश्यन् प्रकृत्या पुरुषेण च ॥ 1॥
परस्वभावकर्माणि यः प्रशंसति निन्दति ।
सः आशु भ्रश्यते स्वार्थात् असत्य अभिनिवेशतः ॥ 2॥
तैजसे निद्रया आपन्ने पिण्डस्थः नष्टचेतनः ।
मायां प्राप्नोति मृत्युं वा तद्वत् नानार्थदृक् पुमान् ॥ 3॥
किं भद्रं किं अभद्रं वा द्वैतस्य अवस्तुनः कियत् ।
वाचा उदितं तत् अनृतं मनसा ध्यातं एव च ॥ 4॥
छायाप्रत्याह्वयाभासा हि असन्तः अपि अर्थकारिणः ।
एवं देहादयः भावाः यच्छन्ति आमृत्युतः भयम् ॥ 5॥
आत्मा एव तत् इदं विश्वं सृज्यते सृजति प्रभुः ।
त्रायते त्राति विश्वात्मा ह्रियते हरति ईश्वरः ॥ 6॥
तस्मात् नहि आत्मनः अन्यस्मात् अन्यः भावः निरूपितः ।
निरूपितेयं त्रिविधा निर्मूला भातिः आत्मनि ।
इदं गुणमयं विद्धि त्रिविधं मायया कृतम् ॥ 7॥
एतत् विद्वान् मदुदितं ज्ञानविज्ञाननैपुणम् ।
न निन्दति न च स्तौति लोके चरति सूर्यवत् ॥ 8॥
प्रत्यक्षेण अनुमानेन निगमेन आत्मसंविदा ।
आदि अन्तवत् असत् ज्ञात्वा निःसङ्गः विचरेत् इह ॥ 9॥
उद्धवः उवाच ।
न एव आत्मनः न देहस्य संसृतिः द्रष्टृदृश्ययोः ।
अनात्मस्वदृशोः ईश कस्य स्यात् उपलभ्यते ॥ 10॥
आत्मा अव्ययः अगुणः शुद्धः स्वयञ्ज्योतिः अनावृतः ।
अग्निवत् दारुवत् देहः कस्य इह संसृतिः ॥ 11॥
श्रीभगवान् उवाच ।
यावत् देह इन्द्रिय प्राणैः आत्मनः सन्निकर्षणम् ।
संसारः फलवान् तावत् अपार्थः अपि अविवेकिनः ॥ 12॥
अर्थे हि अविद्यमाने अपि संसृतिः न निवर्तते ।
ध्यायतः विषयान् अस्य स्वप्ने अनर्थ आगमः यथा ॥ 13॥
यथा हि अप्रतिबुद्धस्य प्रस्वापः बहु अनर्थभृत् ।
सः एव प्रतिबुद्धस्य न वै मोहाय कल्पते ॥ 14॥
शोक हर्ष भय क्रोध लोभ मोह स्पृहादयः ।
अहङ्कारस्य दृश्यन्ते जन्म मृत्युः च न आत्मनः ॥ 15॥
देह इन्द्रिय प्राण मनः अभिमानः
जीवः अन्तरात्मा गुणकर्म मूर्तिः ।
सूत्रं महान् इति उरुधा इव गीतः
संसारः आधावति कालतन्त्रः ॥ 16॥
अमूलं एतत् बहुरूप रूपितं
मनोवचःप्राणशरीरकर्म ।
ज्ञानासिना उपासनया शितेन
छित्त्वा मुनिः गां विचरति अतृष्णः ॥ 17॥
ज्ञानं विवेकः निगमः तपः च
प्रत्यक्षं ऐतिह्यं अथ अनुमानम् ।
आदि अन्तयोः अस्य यत् एव केवलम्
कालः च हेतुः च तत् एव मध्ये ॥ 18॥
यथा हिरण्यं स्वकृतं पुरस्तात्
पश्चात् च सर्वस्य हिरण्मयस्य ।
तत् एव मध्ये व्यवहार्यमाणम्
नानापदेशैः अहं अस्य तद्वत् ॥ 19॥
विज्ञानं एतत् त्रियवस्तं अङ्ग
गुणत्रयं कारण कार्य कर्तृ ।
समन्वयेन व्यतिरेकतः च
येन एव तुर्येण तत् एव सत्यम् ॥ 20॥
न यत् पुरस्तात् उत यत् न पश्चात्
मध्ये च तत् न व्यपदेशमात्रम् ।
भूतं प्रसिद्धं च परेण यद्यत्
तत् एव तत् स्यात् इति मे मनीषा ॥ 21॥
अविद्यमानः अपि अवभासते यः
वैकारिकः राजससर्गः एषः ।
ब्रह्म स्वयञ्ज्योतिः अतः विभाति
ब्रह्म इन्द्रिय अर्थ आत्म विकार चित्रम् ॥ 22॥
एवं स्फुटं ब्रह्मविवेकहेतुभिः
परापवादेन विशारदेन ।
छित्त्वा आत्मसन्देहं उपारमेत
स्वानन्दतुष्टः अखिल कामुकेभ्यः ॥ 23॥
न आत्मा वपुः पार्थिवं इन्द्रियाणि
देवाः हि असुः वायुजलं हुताशः ।
मनः अन्नमात्रं धिषणा च सत्त्वम्
अहङ्कृतिः खं क्षितिः अर्थसाम्यम् ॥ 24॥
समाहितैः कः करणैः गुणात्मभिः
गुणः भवेत् मत्सुविविक्तधाम्नः ।
विक्षिप्यमाणैः उत किं न दूषणम्
घनैः उपेतैः विगतैः रवेः किम् ॥ 25॥
यथा नभः वायु अनल अम्बु भू गुणैः
गतागतैः वर्तुगुणैः न सज्जते ।
तथा अक्षरं सत्त्व रजः तमः मलैः
अहम्मतेः संसृतिहेतुभिः परम् ॥ 26॥
तथापि सङ्गः परिवर्जनीयः
गुणेषु मायारचितेषु तावत् ।
मद्भक्तियोगेन दृढेन यावत्
रजः निरस्येत मनःकषायः ॥ 27॥
यथा आमयः असाधु चिकित्सितः नृणाम्
पुनः पुनः सन्तुदति प्ररोहन् ।
एवं मनः अपक्व कषय कर्म
कुयोगिनं विध्यति सर्वसङ्गम् ॥ 28॥
कुयोगिनः ये विहित अन्तरायैः
मनुष्यभूतैः त्रिदश उपसृष्टैः ।
ते प्राक्तन अभ्यासबलेन भूयः
युञ्जन्ति योगं न तु कर्मतन्त्रम् ॥ 29॥
करोति कर्म क्रियते च जन्तुः
केनापि असौ चोदितः आनिपातात् ।
न तत्र विद्वान्प्रकृतौ स्थितः अपि
निवृत्त तृष्णः स्वसुख अनुभूत्या ॥ 30॥
तिष्ठन्तं आसीनं उत व्रजन्तम्
शयानं उक्षन्तं अदन्तं अन्नम् ।
स्वभावं अन्यत् किं अपि इहमानम्
आत्मानं आत्मस्थमतिः न वेद ॥ 31॥
यदि स्म पश्यति असत् इन्द्रिय अथ
नाना अनुमानेन विरुद्धं अन्यत् ।
न मन्यते वस्तुतया मनीषी
स्वाप्नं यथा उत्थाय तिरोदधानम् ॥ 32॥
पूर्वं गृहीतं गुणकर्मचित्रम्
अज्ञानं आत्मनि अविविक्तं अङ्ग ।
निवर्तते तत् पुनः ईक्षया एव
न गृह्यते न अपि विसृज्य आत्मा ॥ 33॥
यथा हि भानोः उदयः नृचक्षुषाम्
तमः निहन्यात् न तु सद्विधत्ते ।
एवं समीक्षा निपुणा सती मे
हन्यात् तमिस्रं पुरुषस्य बुद्धेः ॥ 34॥
एषः स्वयञ्ज्योतिः अजः अप्रमेयः
महानुभूतिः सकलानुभूतिः ।
एकः अद्वितीयः वचसां विरामे
येन ईशिता वाक् असवः चरन्ति ॥ 35॥
एतावान् आत्मसम्मोहः यत् विकल्पः तु केवले ।
आत्मन् नृते स्वमात्मानं अवलम्बः न यस्य हि ॥36॥
यत् नाम आकृतिभिः ग्राह्यं पञ्चवर्णं अबाधितम् ।
व्यर्थेन अपि अर्थवादः अयं द्वयं पण्डितमानिनाम् ॥ 37॥
योगिनः अपक्वयोगस्य युञ्जतः कायः उत्थितैः ।
उपसर्गैः विहन्येत तत्र अयं विहितः विधिः ॥ 38॥
योगधारणया कांश्चित् आसनैः धारण अन्वितैः ।
तपोमन्त्रौषधैः कांश्चित् उपसर्गान् विनिर्दहेत् ॥ 39॥
कांश्चित् मम अनुध्यानेन नामसङ्कीर्तन आदिभिः ।
योगेश्वर अनुवृत्त्या वा हन्यात् अशुभदान् शनैः ॥ 40॥
केचित् देहं इमं धीराः सुकल्पं वयसि स्थिरम् ।
विधाय विविध उपायैः अथ युञ्जन्ति सिद्धये ॥ 41॥
न हि तत् कुशलात् दृत्यं तत् आयासः हि अपार्थकः ।
अन्तवत्त्वात् शरीरस्य फलस्य इव वनस्पतेः ॥ 42॥
योगं निषेवतः नित्यं कायः चेत् कल्पतां इयात् ।
तत् श्रद्दध्यात् न मतिमान् योगं उत्सृज्य मत्परः ॥ 43॥
योगचर्यां इमां योगी विचरन् मत् व्यपाश्रयः ।
न अन्तरायैः विहन्येत निःस्पृहः स्वसुखानुभूः ॥ 44॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवदुद्धवसंवादे
परमार्थनिर्णयो नाम अष्टाविंशोऽध्यायः ॥ 28॥
अथ एकोनत्रिंशः अध्यायः ।
सुदुस्तरां इमां मन्ये योगचर्यां अनात्मनः ।
यथा अञ्जसा पुमान् सिह्येत् तत् मे ब्रूहि अञ्जसा अच्युत ॥ 1॥
प्रायशः पुण्डरीकाक्ष युञ्जन्तः योगिनः मनः ।
विषीदन्ति असमाधानात् मनोनिग्रहकर्शिताः ॥ 2॥
अथ अतः आनन्ददुघं पदाम्बुजम्
हंसाः श्रयेरन् अरविन्दलोचन ।
सुखं नु विश्वेश्वर योगकर्मभिः
त्वत् मायया अमी विहताः न मानिनः ॥ 3॥
किं चित्रं अच्युत तव एतत् अशेषबन्धः
दासेषु अनन्यशरणेषु यत् आत्म सात्त्वम् ।
यः अरोचयत्सह मृगैः स्वयं ईश्वराणाम्
श्रीमत् किरीट तट पीडित पाद पीठः ॥ 4॥
तं त्वा अखिल आत्मदयित ईश्वरं आश्रितानाम्
सर्व अर्थदं स्वकृतवित् विसृजेत कः नु ।
कः वा भजेत् किं अपि विस्मृतये अनु भूत्यै
किं वा भवेत् न तव पादरजोजुषां नः ॥ 5॥
न एव उपयन्ति अपचितिं कवयः तव ईश
ब्रह्मायुषा अपि कृतं ऋधमुदः स्मरन्तः ।
यः अन्तर्बहिः तनुभृतां अशुभं विधुन्वन्
आचार्यचैत्यवपुषा स्वगतं व्यनक्ति ॥ 6॥
श्रीशुकः उवाच ।
इति उद्धवेन अति अनुरक्त चेतसा
पृष्टः जगत्क्रीडनकः स्वशक्तिभिः ।
गृहीत मूर्तित्रयः ईश्वर ईश्वरः
जगाद सप्रेम मनोहरस्मितः ॥ 7॥
श्रीभगवान् उवाच ।
हन्त ते कथयिष्यामि मम धर्मान् सुमङ्गलाम् ।
यान् श्रद्धया आचरन् मर्त्यः मृत्युं जयति दुर्जयम् ॥ 8॥
कुर्यात् सर्वाणि कर्माणि मदर्थं शनकैः स्मरन् ।
मयि अर्पित मनः चित्तः मत् धर्म आत्ममनोरतिः ॥ 9॥
देशान् पुण्यान् आश्रयेत मद्भक्तैः साधुभिः श्रितान् ।
देव आसुर मनुष्येषु मद्भक्त आचरितानि च ॥ 10॥
पृथक् सत्रेण वा मह्यं पर्वयात्रा महोत्सवान् ।
कारयेत् गीतनृत्य आद्यैः महाराज विभूतिभिः ॥ 11॥
मां एव सर्वभूतेषु बहिः अन्तः अपावृतम् ।
ईक्षेत आत्मनि च आत्मानं यथा खं अमल आशयः ॥ 12॥
इति सर्वाणि भूतानि मद्भावेन महाद्युते ।
सभाजयन् मन्यमानः ज्ञानं केवलं आश्रितः ॥ 13॥
ब्राह्मणे पुल्कसे स्तेने ब्रह्मण्ये अर्के स्फुलिङ्गके ।
अक्रूरे क्रूरके च एव समदृक् पण्डितः मतः ॥ 14॥
नरेषु अभीक्ष्णं मद्भावं पुंसः भावयतः अचिरात् ।
स्पर्धा असूया तिरस्काराः साहङ्काराः वियन्ति हि ॥ 15॥
विसृज्य स्मयमानान् स्वान् दृशं व्रीडां च दैहिकीम् ।
प्रणमेत् दण्डवत् भूमौ आश्व चाण्डाल गो खरम् ॥ 16॥
यावत् सर्वेषु भूतेषु मद्भावः न उपजायते ।
तावत् एवं उपासीत वाङ् मन काय वृत्तिभिः ॥ 17॥
सर्वं ब्रह्मात्मकं तस्य विद्यया आत्म मनीषया ।
परिपश्यन् उपरमेत् सर्वतः मुक्त संशयः ॥ 18॥
अयं हि सर्वकल्पानां सध्रीचीनः मतः मम ।
मद्भावः सर्वभूतेषु मनोवाक्कायवृत्तिभिः ॥ 19॥
न हि अङ्ग उपक्रमे ध्वंसः मद्धर्मस्य उद्धव अणु अपि ।
मया व्यवसितः सम्यक् निर्गुणत्वात् अनाशिषः ॥ 20॥
यः यः मयि परे धर्मः कल्प्यते निष्फलाय चेत् ।
तत् आयासः निरर्थः स्यात् भयादेः इव सत्त्म ॥ 21॥
एषा बुद्धिमतां बुद्धिः मनीषा च मनीषिणाम् ।
यत् सत्यं अनृतेन इह मर्त्येन आप्नोति मा अमृतम् ॥ 22॥
एष ते अभिहितः कृत्स्नः ब्रह्मवादस्य सङ्ग्रहः ।
समासव्यासविधिना देवानां अपि दुर्गमः ॥ 23॥
अभीक्ष्णशः ते गदितं ज्ञानं विस्पष्टयुक्तिमत् ।
एतत् विज्ञाय मुच्येत पुरुषः नष्टसंशयः ॥ 24॥
सुविविक्तं तव प्रश्नं मया एतत् अपि धारयेत् ।
सनातनं ब्रह्मगुह्यं परं ब्रह्म अधिगच्छति ॥ 25॥
यः एतत् मम भक्तेषु सम्प्रदद्यात् सुपुष्कलम् ।
तस्य अहं ब्रह्मदायस्य ददामि आत्मानं आत्मना ॥ 26॥
यः एतत् समधीयीत पवित्रं परमं शुचि ।
सः पूयेत अहः अहः मां ज्ञानदीपेन दर्शयन् ॥ 27॥
यः एतत् श्रद्धया नित्यं अव्यग्रः श्रुणुयात् नरः ।
मयि भक्तिं परां कुर्वन् कर्मभिः न सः बध्यते ॥ 28॥
अपि उद्धव त्वया ब्रह्म सखे समवधारितम् ।
अपि ते विगतः मोहः शोकः च असौ मनोभवः ॥ 29॥
न एतत् त्वया दाम्भिकाय नास्तिकाय शठाय च ।
अशुश्रूषोः अभक्ताय दुर्विनीताय दीयताम् ॥ 30॥
एतैः दोषैः विहीनाय ब्रह्मण्याय प्रियाय च ।
साधवे शुचये ब्रूयात् भक्तिः स्यात् शूद्र योषिताम् ॥ 31॥
न एतत् विज्ञाय जिज्ञासोः ज्ञातव्यं अवशिष्यते ।
पीत्वा पीयूषं अमृतं पातव्यं न अवशिष्यते ॥ 32॥
ज्ञाने कर्मणि योगे च वार्तायां दण्डधारणे ।
यावान् अर्थः नृणां तात तावान् ते अहं चतुर्विधः ॥ 33॥
मर्त्यः यदा त्यक्त समस्तकर्मा
निवेदितात्मा विचिकीर्षितः मे ।
तदा अमृतत्वं प्रतिपद्यमानः
मया आत्मभूयाय च कल्पते वै ॥ 34॥
श्रीशुकः उवाच ।
सः एवं आदर्शित योगमार्गः
तदा उत्तम श्लोकवचः निशम्य ।
बद्ध अञ्जलिः प्रीति उपरुद्ध कण्ठः
न किञ्चित् ऊचेः अश्रु परिप्लुत अक्षः ॥ 35॥
विष्टभ्य चित्तं प्रणय अवघूर्णम्
धैर्येण राजन् बहु मन्यमानः ।
कृताञ्जलिः प्राह यदुप्रवीरम्
शीर्ष्णा स्पृशन् तत् चरण अरविन्दम् ॥ 36॥
उद्धवः उवाच ।
विद्रावितः मोह महा अन्धकारः
यः आश्रितः मे तव सन्निधानात् ।
विभावसोः किं नु समीपगस्य
शीतं तमः भीः प्रभवन्ति अज अद्य ॥ 37॥
प्रत्यर्पितः मे भवता अनुकम्पिना
भृत्याय विज्ञानमयः प्रदीपः ।
हित्वा कृतज्ञः तव पादमूलम्
कः अन्यत् समीयात् शरणं त्वदीयम् ॥ 38॥
वृक्णः च मे सुदृढः स्नेहपाशः
दाशार्ह वृष्णि अन्धक सात्वतेषु ।
प्रसारितः सृष्टिविवृद्धये त्वया
स्वमायया हि आत्म सुबोध हेतिना ॥ 39॥
नमः अस्तु ते महायोगिन् प्रपन्नं अनुशाधि माम् ।
यथा त्वत् चरण अम्भोजे रतिः स्यात् अनपायिनी ॥ 40॥
श्रीभगवान् उवाच ।
गच्छ उद्धव मया आदिष्टः बदरि आख्यं मम आश्रमम् ।
तत्र मत् पाद तीर्थोदे स्नान उपस्पर्शनैः शुचिः ॥ 41॥
ईक्षया अलकनन्दाया विधूत अशेष कल्मषः ।
वसानः वल्कलानि अङ्ग वन्यभुक् सुख निःस्पृहः ॥ 42॥
तितिक्षौः द्वन्द्वमात्राणां सुशीलः संयतेन्द्रियः ।
शान्तः समाहितधिया ज्ञानविज्ञानसंयुतः ॥ 43॥
मत्तः अनुशिक्षितं यत् ते विविक्तमनुभावयन् ।
मयि आवेशित वाक् चित्तः मद्धर्म निरतः भव ।
अतिव्रज्य गतीः तिस्रः मां एष्यसि ततः परम् ॥ 44॥
श्रीशुकः उवाच ।
सः एवं उक्तः हरिमेधसा उद्धवः
प्रदक्षिणं तं परिसृत्य पादयोः ।
शिरः निधाय अश्रुकलाभिः आर्द्रधीः
न्यषिञ्चत् अद्वन्द्वपरः अपि उपक्रमे ॥ 45॥
सुदुस्त्यज स्नेह वियोग कातरः
न शक्नुवन् तं परिहातुं आतुरः ।
कृच्छ्रं ययौ मूर्धनि भर्तृपादुके
बिभ्रन् नमस्कृत्य ययौ पुनः पुनः ॥ 46॥
ततः तं अन्तर्हृदि सन्निवेश्य
गतः महाभागवतः विशालाम् ।
यथा उपदिष्टां जगत् एकबन्धुना
ततः समास्थाय हरेः अगात् गतिम् ॥ 47॥
यः एअतत् आनन्द समुद्र सम्भृतम्
ज्ञानामृतं भागवताय भाषितम् ।
कृष्णेण योगेश्वर सेविताङ्घ्रिणा
सच्छ्रद्धया आसेव्य जगत् विमुच्यते ॥ 48॥
भवभय अपहन्तुं ज्ञानविज्ञानसारम्
निगमकृत् उपजहे भृङ्गवत् वेदसारम् ।
अमृतं उदधितः च अपाययत् भृत्यवर्गान्
पुरुषं ऋषभं आद्यं कृष्णसञ्ज्ञं नतः अस्मि ॥ 49॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे भगवदुद्धवसंवादे
परमार्थप्राप्तिसुगमोपायकथनोद्धवबदरिकाश्रमप्रवेशो
नाम एकोनत्रिंशोऽध्यायः ॥ 29॥
अथ त्रिंशः अध्यायः ।
राजा उवाच ।
ततः महाभागवते उद्धवे निर्गते वनम् ।
द्वारवत्यां किं अकरोत् भगवान् भूतभावनः ॥ 1॥
ब्रह्मशाप उपसंसृष्टे स्वकुले यादवर्षभः ।
प्रेयसीं सर्वनेत्राणां तनुं सः कथं अत्यजत् ॥ 2॥
प्रत्याक्रष्टुं नयनं अबला यत्र लग्नं न शेकुः
कर्णाविष्टं न सरति ततः यत् सतां आत्मलग्नम् ।
यत् श्रीः वाचां जनयति रतिं किं नु मानं कवीनाम्
दृष्ट्वा जिष्णोः युधि रथगतं यत् च तत् साम्यम्
ईयुः ॥ 3॥
ऋषिः उवाच ।
दिवि भुवि अन्तरिक्षे च महोत्पातान् समुत्थितान् ।
दृष्ट्वा आसीनान् सुधर्मायां कृष्णः प्राह यदून् इदम् ॥ 4॥
श्रीभगवान् उवाच ।
एते घोराः महोत्पाताः द्वार्वत्यां यमकेतवः ।
मुहूर्तं अपि न स्थेयं अत्र नः यदुपुङ्गवाः ॥ 5॥
स्त्रियः बालाः च वृद्धाः च शङ्खोद्धारं व्रजन्त्वितः ।
वयं प्रभासं यास्यामः यत्र प्रत्यक् सरस्वती ॥ 6॥
तत्र अभिषिच्य शुचय उपोष्य सुसमाहिताः ।
देवताः पूजयिष्यामः स्नपन आलेपन अर्हणैः ॥7॥
ब्राह्मणान् तु महाभागान् कृतस्वस्त्ययना वयम् ।
गो भू हिरण्य वासोभिः गज अश्वरथ वेश्मभिः ॥ 8॥
विधिः एषः हि अरिष्टघ्नः मङ्गल आयनं उत्तमम् ।
देव द्विज गवां पूजा भूतेषु परमः भवः ॥ 9॥
इति सर्वे समाकर्ण्य यदुवृद्धाः मधुद्विषः ।
तथा इति नौभिः उत्तीर्य प्रभासं प्रययू रथैः ॥ 10॥
तस्मिन् भगवता आदिष्टं यदुदेवेन यादवा ।
चक्रुः परभया भक्त्या सर्वश्रेय उपबृंहितम् ॥ 11॥
ततः तस्मिन् महापानं पपुः मैरेयकं मधु ।
दिष्ट विभ्रंशित धियः यत् द्रवैः भ्रश्यते मतिः ॥ 12॥
महापान अभिमत्तानां वीराणां दृप्तचेतसाम् ।
कृष्णमाया विमूढानां सङ्घर्षः सुमहान् अभूत् ॥ 13॥
युयुधुः क्रोधसंरब्धा वेलायां आततायिनः ।
धनुभिः असिभिः मल्लैः गदाभिः तां अरर्ष्टिभिः ॥ 14॥
पतत्पताकै रथकुञ्जरादिभिः
खर उष्ट्र गोभिः महिषैः नरैः अपि ।
मिथः समेत्य अश्वतरैः सुदुर्मदा
न्यहन् शरर्दद्भिः इव द्विपा वने ॥ 15॥
प्रद्युम्न साम्बौ युधि रूढमत्सरौ
अक्रूर भोजौ अनिरुद्ध सात्यकी ।
सुभद्र सङ्ग्रामजितौ सुदारुणौ
गदौ सुमित्रा सुरथौ समीयतुः ॥ 16॥
अन्ये च ये वै निशठ उल्मुक आदयः
सहस्रजित् शतजित् भानु मुख्याः ।
अन्योन्यं आसाद्य मदान्धकारिता
जघ्नुः मुकुन्देन विमोहिता भृशम् ॥ 17॥
दाशार्ह वृष्णि अन्धक भोज सात्वता
मधु अर्बुदा माथुरशूरसेनाः ।
विसर्जनाः कुकुराः कुन्तयः च
मिथः ततः ते अथ विसृज्य सौहृदम् ॥ 18॥
पुत्राः अयुध्यन् पितृभिः भ्रातृभिः च
स्वस्त्रीय दौहित्र पितृव्यमातुलैः ।
मित्राणि मित्रैः सुहृदः सुहृद्भिः
ज्ञातींस्त्वहन् ज्ञातयः एव मूढाः ॥ 19॥
शरेषु क्षीयमाणेषु भज्यमानेषु धन्वसु ।
शस्त्रेषु क्षीयमाणेषु मुष्टिभिः जह्रुः एरकाः ॥ 20॥
ताः वज्रकल्पाः हि अभवन् परिघाः मुष्टिनाः भृताः ।
जघ्नुः द्विषः तैः कृष्णेन वार्यमाणाः तु तं च ते ॥ 21॥
प्रत्यनीकं मन्यमानाः बलभद्रं च मोहिताः ।
हन्तुं कृतधियः राजन् आपन्नाः आततायिनः ॥ 22॥
अथ तौ अपि सङ्क्रुद्धौ उद्यम्य कुरुनन्दन ।
एरका मुष्टि परिघौ जरन्तौ जघ्नतुः युधि ॥ 23॥
ब्रह्मशाप उपसृष्टानां कृष्णमायावृत आत्मनाम् ।
स्पर्धाक्रोधः क्षयं निन्ये वैणवः अग्निः यथा वनम् ॥ 24॥
एवं नष्टेषु सर्वेषु कुलेषु स्वेषु केशवः ।
अवतारितः भुवः भारः इति मेने अवशेषितः ॥ 25॥
रामः समुद्रवेलायां योगं आस्थाय पौरुषम् ।
तत् त्याज लोकं मानुष्यं संयोज्य आत्मानं आत्मनि ॥ 26॥
रामनिर्याणं आलोक्य भगवान् देवकीसुतः ।
निषसाद धरोपस्थे तूष्णीं आसाद्य पिप्पलम् ॥ 27॥
बिभ्रत् चतुर्भुजं रूपं भ्राजिष्णु प्रभया स्वया ।
दिशः वितिमाराः कुर्वन् विधूमः इव पावकः ॥ 28॥
श्रीवत्साङ्कं घनश्यामं तप्त हाटक वर्चसम् ।
कौशेय अम्बर युग्मेन परिवीतं सुमङ्गलम् ॥ 29॥
सुन्दर स्मित वक्त्र अब्जं नील कुन्तल मण्डितम् ।
पुण्डरीक अभिरामाक्षं स्फुरन् मकर कुण्डलम् ॥ 30॥
कटिसूत्र ब्रह्मसूत्र किरीट कटक अङ्गदैः ।
हार नूपुर मुद्राभिः कौस्तुभेन विराजितम् ॥ 31॥
वनमाला परीताङ्गं मूर्तिमद्भिः निज आयुधैः ।
कृत्वा उरौ दक्षिणे पादं आसीनं पङ्कज अरुणम् ॥ 32॥
मुसलौ अशेषायः खण्डकृतेषुः लुब्धकः जराः ।
मृगास्य आकारं तत् चरणं विव्याध मृगशङ्कया ॥ 33॥
चतुर्भुजं तं पुरुषं दृष्ट्वा सः कृत किल्बिषः ।
भीतः पपात शिरसा पादयोः असुरद्विषः ॥ 34॥
अजानता कृतं इदं पापेन मधुसूदन ।
क्षन्तुं अर्हसि पापस्य उत्तमश्लोकः मे अनघ ॥ 35॥
यस्य अनुस्मरणं नॄणां अज्ञान ध्वान्त नाशनम् ।
वदन्ति तस्य ते विष्णो मया असाधु कृतं प्रभो ॥ 36॥
तत् मा आशु जहि वैकुण्ठ पाप्मानं मृग लुब्धकम् ।
यथा पुनः अहं तु एवं न कुर्यां सत् अतिक्रमम् ॥ 37॥
यस्य आत्म योग रचितं न विदुः विरिञ्चः
रुद्र आदयः अस्य तनयाः पतयः गिरां ये ।
त्वत् मायया पिहित दृष्टयः एतत् अञ्जः
किं तस्य ते वयं असत् गतयः गृणीमः ॥ 38॥
श्रीभगवान् उवाच ।
मा भैः जरे त्वं उत्तिष्ठ कामः एषः कृतः हि मे ।
याहि त्वं मत् अनुज्ञातः स्वर्गं सुकृतिनां पदम् ॥ 39॥
इति आदिष्टः भगवता कृष्णेन इच्छा शरीरिणा ।
त्रिः परिक्रम्य तं नत्वा विमानेन दिवं ययौ ॥ 40॥
दारुकः कृष्णपदवीं अन्विच्छन् अधिगम्यताम् ।
वायुं तुलसिकामोदं आघ्राय अभिमुखं ययौ ॥ 41॥
तं तत्र तिग्मद्युभिः आयुधैः वृतम्
हि अश्वत्थमूले कृतकेतनं पतिम् ।
स्नेहप्लुतात्मा निपपात पादयो
रथात् अवप्लुत्य सबाष्पलोचनः ॥ 42॥
अपश्यतः त्वत् चरण अम्बुजं प्रभो
दृष्टिः प्रणष्टा तमसि प्रविष्टा ।
दिशः न जाने न लभे च शान्तिम्
यथा निशायं उडुपे प्रणष्टे ॥ 43॥
इति ब्रुवते सूते वै रथः गरुडलाञ्छनः ।
खं उत्पपात राजेन्द्र साश्वध्वजः उदीक्षतः ॥ 44॥
तं अन्वगच्छन् दिव्यानि विष्णुप्रहरणानि च ।
तेन अति विस्मित आत्मानं सूतं आह जनार्दनः ॥ 45॥
गच्छ द्वारवतीं सूत ज्ञातीनां निधनं मिथः ।
सङ्कर्षणस्य निर्याणं बन्धुभ्यः ब्रूहि मत् दशाम् ॥ 46॥
द्वारकायां च न स्थेयं भवद्भिः च स्वबन्धुभिः ।
मया त्यक्तां यदुपुरीं समुद्रः प्लावयिष्यति ॥ 47॥
स्वं स्वं परिग्रहं सर्वे आदाय पितरौ च नः ।
अर्जुनेन आविताः सर्व इन्द्रप्रस्थं गमिष्यथ ॥ 48॥
त्वं तु मत् धर्मं आस्थाय ज्ञाननिष्ठः उपेक्षकः ।
मन्माया रचनां एतां विज्ञाय उपशमं व्रज ॥ 49॥
इति उक्तः तं परिक्रम्य नमस्कृत्य पुनः पुनः ।
तत् पादौ शीर्ष्णि उपाधाय दुर्मनाः प्रययौ पुरीम् ॥ 50॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे यदुकुलसङ्क्षयो नाम
त्रिंशोऽध्यायः ॥ 30॥
अथ एकत्रिंशः अध्यायः ।
श्रीशुकः उवाच ।
अथ तत्र आगमत् ब्रह्मा भवान्या च समं भवः ।
महेन्द्रप्रमुखाः देवाः मुनयः सप्रजेश्वराः ॥ 1॥
पितरः सिद्धगन्धर्वाः विद्याधर महोरगाः ।
चारणाः यक्षरक्षांसि किन्नर अप्सरसः द्विजाः ॥ 2॥
द्रष्टुकामाः भगवतः निर्वाणं परम उत्सुकाः ।
गायन्तः च गृणन्तः च शौरेः कर्माणि जन्म च ॥ 3॥
ववर्षुः पुष्पवर्षाणि विमान आवलिभिः नभः ।
कुर्वन्तः सङ्कुलं राजन् भक्त्या परमया युताः ॥ 4॥
भगवान् पितामहं वीक्ष्य विभूतिः आत्मनः विभुः ।
संयोज्य आत्मनि च आत्मानं पद्मनेत्रे न्यमीलयत् ॥ 5॥
लोकाभिरामां स्वतनुं धारणा ध्यान मङ्गलम् ।
योगधारणया आग्नेय्या अदग्ध्वा धाम आविशत् स्वकम् ॥ 6॥
दिवि दुन्दुभयः नेदुः पेतुः सुमनः च खात् ।
सत्यं धर्मः धृतिः भूमेः कीर्तिः श्रीः च अनु तं वयुः ॥ 7॥
देव आदयः ब्रह्ममुख्याः न विशन्तं स्वधामनि ।
अविज्ञातगतिं कृष्णं ददृशुः च अतिविस्मिताः ॥ 8॥
सौदामन्याः यथा आकाशे यान्त्याः हित्वा अभ्रमण्डलम् ।
गतिः न लक्ष्यते मर्त्यैः तथा कृष्णस्य दैवतैः ॥ 9॥
ब्रह्म रुद्र आदयः ते तु दृष्ट्वा योगगतिं हरेः ।
विस्मिताः तां प्रशंसन्तः स्वं स्वं लोकं ययुः तदा ॥ 10॥
राजन् परस्य तनुभृत् जननाप्ययेहा
मायाविडम्बनं अवेहि यथा नटस्य ।
सृष्ट्वा आत्मना इदं अनुविश्य विहृत्य च अन्ते
संहृत्य च आत्म महिना उपरतः सः आस्ते ॥ 11॥
मर्त्येन यः गुरुसुतं यमलोकनीतम्
त्वां च आनयत् शरणदः परम अस्त्र दग्धम् ।
जिग्ये अन्तक अन्तकं अपि ईशं असौ अवनीशः
किं स्वावने स्वरनयन् मृगयुं सदेहम् ॥ 12॥
तथा अपि अशेशा स्थिति सम्भव अपि
अयेषु अनन्य हेतुः यत् अशेष शक्तिधृक् ।
न इच्छत् प्रणेतुं वपुः अत्र शेषितम्
मर्त्येन किं स्वस्थगतिं प्रदर्शयन् ॥ 13॥
यः एतां प्रातः उत्थाय कृष्णस्य पदवीं पराम् ।
प्रयतः कीर्तयेत् भक्त्या तां एव आप्नोति अनुत्तमाम् ॥ 14॥
दारुकः द्वारकां एत्य वसुदेव उग्रसेनयोः ।
पतित्वा चरणावस्रैः न्यषिञ्चत् कृष्णविच्युतः ॥ 15॥
कथयामास निधनं वृष्णीनां कृत्स्नशः नृप ।
तत् श्रुत्वा उद्विग्न हृदयाः जनाः शोक विमूर्च्छिताः ॥ 16॥
तत्र स्म त्वरिता जग्मुः कृष्ण विश्लेष विह्वलाः ।
व्यसवाः शेरते यत्र ज्ञातयः घ्नन्तः आननम् ॥ 17॥
देवकी रोहिणी च एव वसुदेवः तथा सुतौ ।
कृष्ण राम अवपश्यन्तः शोक आर्ताः विजहुः स्मृतिम् ॥ 18॥
प्राणान् च विजहुः तत्र भगवत् विरह आतुराः ।
उपगुह्य पतीन् तात चितां आरुरुहुः स्त्रियः ॥ 19॥
रामपत्न्यः च तत् देहं उपगुह्य अग्निं आविशन् ।
वसुदेवपत्न्यः तत् गात्रं प्रद्युम्न आदीन् हरेः स्नुषाः ।
कृष्णपत्न्यः आविशन् अग्निं रुक्मिणि आद्याः तदात्मिकाः ॥ 20॥
अर्जुनः प्रेयसः सख्युः कृष्णस्य विरह आतुरः ।
आत्मानं सान्त्वयामास कृष्णगीतैः सदुक्तिभिः ॥ 21॥
बन्धूनां नष्टगोत्राणां अर्जुनः साम्परायिकम् ।
हतानां कारयामास यथावत् अनुपूर्वशः ॥ 22॥
द्वारकां हरिणा त्यक्ता समुद्रः अप्लावयत् क्षणात् ।
वर्जयित्वा महाराज श्रीमत् भगवत् आलयम् ॥ 23॥
नित्यं सन्निहितः तत्र भगवान् मधुसूदनः ।
स्मृत्या अशेषा अशुभहरं सर्व मङ्गलं अमङ्गलम् ॥ 24॥
स्त्री बाल वृद्धान् आदाय हतशेषान् धनञ्जयः ।
इन्द्रप्रस्थं समावेश्य वज्र तत्र अभ्यषेचयत् ॥ 25॥
श्रुत्वा सुहृत् वधं राजन् अर्जुनात् ते पितामहाः ।
त्वां तु वंशधरं कृत्वा जग्मुः सर्वे महापथम् ॥ 26॥
यः एतत् देवदेवस्य विष्णोः कर्माणि जन्म च ।
कीर्तयेत् श्रद्धया मर्त्यः सर्वपापैः प्रमुच्यते ॥ 27॥
इत्थं हरेः भगवतः रुचिर अवतार
वीर्याणि बालचरितानि च शन्तमानि ।
अन्यत्र च इह च श्रुतानि गृणन् मनुष्यः
भक्तिं परां परमहंसगतौ लभेत ॥ 28॥
इति श्रीमद्भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायामेकादशस्कन्धे मौसलोपाख्यानं नाम
एकत्रिंशोऽध्यायः ॥ 31॥
॥ इति उद्धवगीता नाम एकादशस्कन्धः समाप्तः ॥
atha ekādaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
baddhaḥ muktaḥ iti vyākhyā guṇataḥ me na vastutaḥ |
guṇasya māyāmūlatvāt na me mokṣaḥ na bandhanam || 1||
śokamohau sukhaṃ duḥkhaṃ dehāpattiḥ ca māyayā |
svapnaḥ yathā ātmanaḥ khyātiḥ saṃsṛtiḥ na tu vāstavī || 2||
vidyā avidye mama tanū viddhi uddhava śarīriṇām |
mokṣabandhakarī ādye māyayā me vinirmite || 3||
ekasya eva mama aṃśasya jīvasya eva mahāmate |
bandhaḥ asya avidyayā anādiḥ vidyayā ca tathā itaraḥ || 4||
atha baddhasya muktasya vailakṣaṇyaṃ vadāmi te |
viruddhadharmiṇoḥ tāta sthitayoḥ ekadharmiṇi || 5||
suparṇau etau sadṛśau sakhāyau
yadṛcchayā etau kṛtanīḍau ca vṛkṣe |
ekaḥ tayoḥ khādati pippalānnam
anyaḥ nirannaḥ api balena bhūyān || 6||
ātmānaṃ anyaṃ ca saḥ veda vidvān
apippalādaḥ na tu pippalādaḥ |
yaḥ avidyayā yuk sa tu nityabaddhaḥ
vidyāmayaḥ yaḥ sa tu nityamuktaḥ || 7||
dehasthaḥ api na dehasthaḥ vidvān svapnāt yathā utthitaḥ |
adehasthaḥ api dehasthaḥ kumatiḥ svapnadṛk yathā || 8||
indriyaiḥ indriyārtheṣu guṇaiḥ api guṇeṣu ca |
gṛhyamāṇeṣu ahaṅkuryāt na vidvān yaḥ tu avikriyaḥ || 9||
daivādhīne śarīre asmin guṇabhāvyena karmaṇā |
vartamānaḥ abudhaḥ tatra kartā asmi iti nibadhyate || 10||
evaṃ viraktaḥ śayanaḥ āsanāṭanamajjane |
darśanasparśanaghrāṇabhojanaśravaṇādiṣu || 11||
na tathā badhyate vidvān tatra tatra ādayan guṇān |
prakṛtisthaḥ api asaṃsaktaḥ yathā khaṃ savitā anilaḥ || 12||
vaiśāradyekṣayā asaṅgaśitayā chinnasaṃśayaḥ |
pratibuddhaḥ iva svapnāt nānātvāt vinivartate || 13||
yasya syuḥ vītasaṅkalpāḥ prāṇendriyamanodhiyām |
vṛttayaḥ saḥ vinirmuktaḥ dehasthaḥ api hi tat guṇaiḥ || 14||
yasya ātmā hiṃsyate hiṃsryaiḥ yena kiñcit yadṛcchayā |
arcyate vā kvacit tatra na vyatikriyate budhaḥ || 15||
na stuvīta na nindeta kurvataḥ sādhu asādhu vā |
vadataḥ guṇadoṣābhyāṃ varjitaḥ samadṛk muniḥ || 16||
na kuryāt na vadet kiñcit na dhyāyet sādhu asādhu vā |
ātmārāmaḥ anayā vṛttyā vicaret jaḍavat muniḥ || 17||
śabdabrahmaṇi niṣṇātaḥ na niṣṇāyāt pare yadi |
śramaḥ tasya śramaphalaḥ hi adhenuṃ iva rakṣataḥ || 18||
gāṃ dugdhadohāṃ asatīṃ ca bhāryām
dehaṃ parādhīnaṃ asatprajāṃ ca |
vittaṃ tu atīrthīkṛtaṃ aṅga vācam
hīnāṃ mayā rakṣati duḥkhaduḥkhī || 19||
yasyāṃ na me pāvanaṃ aṅga karma
sthitiudbhavaprāṇa nirodhanaṃ asya |
līlāvatārīpsitajanma vā syāt
bandhyāṃ giraṃ tāṃ bibhṛyāt na dhīraḥ || 20||
evaṃ jijñāsayā apohya nānātvabhramaṃ ātmani |
upārameta virajaṃ manaḥ mayi arpya sarvage || 21||
yadi anīśaḥ dhārayituṃ manaḥ brahmaṇi niścalam |
mayi sarvāṇi karmāṇi nirapekṣaḥ samācara || 22||
śraddhāluḥ me kathāḥ śaṛṇvan subhadrā lokapāvanīḥ |
gāyan anusmaran karma janma ca abhinayan muhuḥ || 23||
madarthe dharmakāmārthān ācaran madapāśrayaḥ |
labhate niścalāṃ bhaktiṃ mayi uddhava sanātane || 24||
satsaṅgalabdhayā bhaktyā mayi māṃ saḥ upāsitā |
saḥ vai me darśitaṃ sadbhiḥ añjasā vindate padam || 25||
uddhava uvāca |
sādhuḥ tava uttamaśloka mataḥ kīdṛgvidhaḥ prabho |
bhaktiḥ tvayi upayujyeta kīdṛśī sadbhiḥ ādṛtā || 26||
etat me puruṣādhyakṣa lokādhyakṣa jagat prabho |
praṇatāya anuraktāya prapannāya ca kathyatām || 27||
tvaṃ brahma paramaṃ vyoma puruṣaḥ prakṛteḥ paraḥ |
avatīrṇaḥ asi bhagavan svecchāupāttapṛthak vapuḥ || 28||
śrībhagavān uvāca |
kṛpāluḥ akṛtadrohaḥ titikṣuḥ sarvadehinām |
satyasāraḥ anavadyātmā samaḥ sarvopakārakaḥ || 29||
kāmaiḥ ahatadhīḥ dāntaḥ mṛduḥ śuciḥ akiñcanaḥ |
anīhaḥ mitabhuk śāntaḥ sthiraḥ mat śaraṇaḥ muniḥ || 30||
apramattaḥ gabhīrātmā dhṛtimāñjitaṣaḍguṇaḥ |
amānī mānadaḥ kalpaḥ maitraḥ kāruṇikaḥ kaviḥ || 31||
ājñāya evaṃ guṇān doṣānmayādiṣṭān api svakān |
dharmān santyajya yaḥ sarvān māṃ bhajeta saḥ sattamaḥ || 32||
jñātvā ajñātvā atha ye vai māṃ yāvān yaḥ ca asmi
yādṛśaḥ |
bhajanti ananyabhāvena te me bhaktatamāḥ matāḥ || 33||
malliṅgamadbhaktajanadarśanasparśanārcanam |
paricaryā stutiḥ prahvaguṇakarma anukīrtanam || 34||
matkathāśravaṇe śraddhā mat anudhyānaṃ uddhava |
sarvalābha upaharaṇaṃ dāsyena ātmanivedanam || 35||
majjanmakarmakathanaṃ mama parvānumodanam |
gītatāṇḍavavāditragoṣṭhībhiḥ madgṛha utsavaḥ || 36||
yātrā balividhānaṃ ca sarvavārṣikaparvasu |
vaidikī tāntrikī dīkṣā madīyavratadhāraṇam || 37||
mama arcāsthāpane śraddhā svataḥ saṃhatya ca udyamaḥ |
udyāna upavanākrīḍapuramandirakarmaṇi || 38||
sammārjana upalepābhyāṃ sekamaṇḍalavartanaiḥ |
gṛhaśuśrūṣaṇaṃ mahyaṃ dāsavadyadamāyayā || 39||
amānitvaṃ adambhitvaṃ kṛtasya aparikīrtanam |
api dīpāvalokaṃ me na upayuñjyāt niveditam || 40||
yat yat iṣṭatamaṃ loke yat ca atipriyaṃ ātmanaḥ |
tat tat nivedayet mahyaṃ tat ānantyāya kalpate || 41||
sūryaḥ agniḥ brāhmaṇaḥ gāvaḥ vaiṣṇavaḥ khaṃ marut jalam |
bhūḥ ātmā sarvabhūtāni bhadra pūjāpadāni me || 42||
sūrye tu vidyayā trayyā haviṣāgnau yajeta mām |
ātithyena tu viprāgryaḥ goṣvaṅga yavasādinā || 43||
vaiṣṇave bandhusatkṛtyā hṛdi khe dhyānaniṣṭhayā |
vāyau mukhyadhiyā toye dravyaiḥ toyapuraskṛtaiḥ || 44||
sthaṇḍile mantrahṛdayaiḥ bhogaiḥ ātmānaṃ ātmani |
kṣetrajñaṃ sarvabhūteṣu samatvena yajeta mām || 45||
dhiṣṇyeṣu eṣu iti madrūpaṃ śaṅkhacakragadāmbujaiḥ |
yuktaṃ caturbhujaṃ śāntaṃ dhyāyan arcet samāhitaḥ || 46||
iṣṭāpūrtena māṃ evaṃ yaḥ yajeta samāhitaḥ |
labhate mayi sadbhaktiṃ matsmṛtiḥ sādhusevayā || 47||
prāyeṇa bhaktiyogena satsaṅgena vinā uddhava |
na upāyaḥ vidyate sadhryaṅ prāyaṇaṃ hi satāṃ aham || 48||
atha etat paramaṃ guhyaṃ śruṇvataḥ yadunandana |
sugopyaṃ api vakṣyāmi tvaṃ me bhṛtyaḥ suhṛt sakhā || 49||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
ekādaśapūjāvidhānayogo nāma ekādaśo'dhyāyaḥ || 11||
atha dvādaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
na rodhayati māṃ yogaḥ na ssāṅkhyaṃ dharmaḥ eva ca |
na svādhyāyaḥ tapaḥ tyāgaḥ na iṣṭāpūrtaṃ na dakṣiṇā || 1||
vratāni yajñaḥ chandāṃsi tīrthāni niyamāḥ yamāḥ |
yathā avarundhe satsaṅgaḥ sarvasaṅga apahaḥ hi mām || 2||
satsaṅgena hi daiteyā yātudhānaḥ mṛgāḥ khagāḥ |
gandharva apsarasaḥ nāgāḥ siddhāḥ cāraṇaguhyakāḥ || 3||
vidyādharāḥ manuṣyeṣu vaiśyāḥ śūdrāḥ striyaḥ antyajāḥ |
rajaḥ tamaḥ prakṛtayaḥ tasmin tasmin yuge anagha || 4||
bahavaḥ matpadaṃ prāptāḥ tvāṣṭrakāyādhavādayaḥ |
vṛṣaparvā baliḥ vāṇaḥ mayaḥ ca atha vibhīṣaṇaḥ || 5||
sugrīvaḥ hanumān ṛkṣaḥ gajaḥ gṛdhraḥ vaṇikpathaḥ |
vyādhaḥ kubjā vraje gopyaḥ yajñapatnyaḥ tathā apare || 6||
te na adhitaśrutigaṇāḥ na upāsitamahattamāḥ |
avratātaptatapasaḥ matsaṅgāt māṃ upāgatāḥ || 7||
kevalena hi bhāvena gopyaḥ gāvaḥ nagāḥ mṛgāḥ |
ye anye mūḍhadhiyaḥ nāgāḥ siddhāḥ māṃ īyuḥ añjasā || 8||
yaṃ na yogena sāṅkhyena dānavratatapaḥ adhvaraiḥ |
vyākhyāḥ svādhyāyasannyāsaiḥ prāpnuyāt yatnavān api || 9||
rāmeṇa sārdhaṃ mathurāṃ praṇīte
śvāphalkinā mayi anuraktacittāḥ |
vigāḍhabhāvena na me viyoga
tīvrādhayaḥ anyaṃ dadṛśuḥ sukhāya || 10||
tāḥ tāḥ kṣapāḥ preṣṭhatamena nītāḥ
mayā eva vṛndāvanagocareṇa |
kṣaṇārdhavat tāḥ punaraṅga tāsāṃ
hīnā māyā kalpasamā babhūvuḥ || 11||
tāḥ na avidan mayi anuṣaṅgabaddha
dhiyaḥ svamātmānaṃ adaḥ tathā idam |
yathā samādhau munayaḥ abdhitoye
nadyaḥ praviṣṭāḥ iva nāmarūpe || 12||
matkāmā ramaṇaṃ jāraṃ asvarūpavidaḥ abalāḥ |
brahma māṃ paramaṃ prāpuḥ saṅgāt śatasahasraśaḥ || 13||
tasmāt tvaṃ uddhava utsṛjya codanāṃ praticodanām |
pravṛttaṃ ca nivṛttaṃ ca śrotavyaṃ śrutaṃ eva ca || 14||
māṃ ekaṃ eva śaraṇaṃ ātmānaṃ sarvadehinām |
yāhi sarvātmabhāvena mayā syāḥ hi akutobhayaḥ || 15||
uddhavaḥ uvāca |
saṃśayaḥ śruṇvataḥ vācaṃ tava yogeśvara īśvara |
na nivartataḥ ātmasthaḥ yena bhrāmyati me manaḥ || 16||
śrībhagavān uvāca |
saḥ eṣa jīvaḥ vivaraprasūtiḥ
prāṇena ghoṣeṇa guhāṃ praviṣṭaḥ |
manomayaṃ sūkṣmaṃ upetya rūpaṃ
mātrā svaraḥ varṇaḥ iti sthaviṣṭhaḥ || 17||
yathā analaḥ khe anilabandhuḥ ūṣmā
balena dāruṇyadhimathyamānaḥ |
aṇuḥ prajātaḥ haviṣā samidhyate
tathā eva me vyaktiḥ iyaṃ hi vāṇī || 18||
evaṃ gadiḥ karmagatiḥ visargaḥ
ghrāṇaḥ rasaḥ dṛk sparśaḥ śrutiḥ ca |
saṅkalpavijñānaṃ atha abhimānaḥ
sūtraṃ rajaḥ sattvatamovikāraḥ || 19||
ayaṃ hi jīvaḥ trivṛt abjayoniḥ
avyaktaḥ ekaḥ vayasā saḥ ādyaḥ |
viśliṣṭaśaktiḥ bahudhā eva bhāti
bījāni yoniṃ pratipadya yadvat || 20||
yasmin idaṃ protaṃ aśeṣaṃ otaṃ
paṭaḥ yathā tantuvitānasaṃsthaḥ |
yaḥ eṣa saṃsārataruḥ purāṇaḥ
karmātmakaḥ puṣpaphale prasūte || 21||
dve asya bīje śatamūlaḥ trinālaḥ
pañcaskandhaḥ pañcarasaprasūtiḥ |
daśa ekaśākhaḥ dvisuparṇanīḍaḥ
trivalkalaḥ dviphalaḥ arkaṃ praviṣṭaḥ || 22||
adanti ca ekaṃ phalaṃ asya gṛdhrā
grāmecarāḥ ekaṃ araṇyavāsāḥ |
haṃsāḥ yaḥ ekaṃ bahurūpaṃ ijyaiḥ
māyāmayaṃ veda saḥ veda vedam || 23||
evaṃ guru upāsanayā ekabhaktyā
vidyākuṭhāreṇa śitena dhīraḥ |
vivṛścya jīvāśayaṃ apramattaḥ
sampadya ca ātmānaṃ atha tyaja astram || 24||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
dvādaśo'dhyāyaḥ || 12||
atha trayodaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
sattvaṃ rajaḥ tamaḥ iti guṇāḥ buddheḥ na ca ātmanaḥ |
sattvena anyatamau hanyāt sattvaṃ sattvena ca eva hi || 1||
sattvāt dharmaḥ bhavet vṛddhāt puṃsaḥ madbhaktilakṣaṇaḥ |
sātvika upāsayā sattvaṃ tataḥ dharmaḥ pravartate || 2||
dharmaḥ rajaḥ tamaḥ hanyāt sattvavṛddhiḥ anuttamaḥ |
āśu naśyati tat mūlaḥ hi adharmaḥ ubhaye hate || 3||
āgamaḥ apaḥ prajā deśaḥ kālaḥ karma ca janma ca |
dhyānaṃ mantraḥ atha saṃskāraḥ daśa ete guṇahetavaḥ || 4||
tat tat sātvikaṃ eva eṣāṃ yat yat vṛddhāḥ pracakṣate |
nindanti tāmasaṃ tat tat rājasaṃ tat upekṣitam || 5||
sāttvikāni eva seveta pumān sattvavivṛddhaye |
tataḥ dharmaḥ tataḥ jñānaṃ yāvat smṛtiḥ apohanam || 6||
veṇusaṅgharṣajaḥ vahniḥ dagdhvā śāmyati tat vanam |
evaṃ guṇavyatyayajaḥ dehaḥ śāmyati tat kriyaḥ || 7||
uddhavaḥ uvāca |
vidanti martyāḥ prāyeṇa viṣayān padaṃ āpadām |
tathā api bhuñjate kṛṣṇa tat kathaṃ śva khara ajāvat || 8||
śrībhagavān uvāca |
ahaṃ iti anyathābuddhiḥ pramattasya yathā hṛdi |
utsarpati rajaḥ ghoraṃ tataḥ vaikārikaṃ manaḥ || 9||
rajoyuktasya manasaḥ saṅkalpaḥ savikalpakaḥ |
tataḥ kāmaḥ guṇadhyānāt duḥsahaḥ syāt hi durmateḥ || 10||
karoti kāmavaśagaḥ karmāṇi avijitendriyaḥ |
duḥkhodarkāṇi sampaśyan rajovegavimohitaḥ || 11|
rajaḥ tamobhyāṃ yat api vidvān vikṣiptadhīḥ punaḥ |
atandritaḥ manaḥ yuñjan doṣadṛṣṭiḥ na sajjate || 12||
apramattaḥ anuyuñjītaḥ manaḥ mayi arpayan śanaiḥ |
anirviṇṇaḥ yathākālaṃ jitaśvāsaḥ jitāsanaḥ || 13||
etāvān yogaḥ ādiṣṭaḥ mat śiṣyaiḥ sanaka ādibhiḥ |
sarvataḥ manaḥ ākṛṣya mayyaddhā āveśyate yathā || 14||
uddhavaḥ uvāca |
yadā tvaṃ sanaka ādibhyaḥ yena rūpeṇa keśava |
yogaṃ ādiṣṭavān etat rūpaṃ icchāmi veditum || 15||
śrībhagavān uvāca |
putrāḥ hiraṇyagarbhasya mānasāḥ sanaka ādayaḥ |
papracchuḥ pitaraṃ sūkṣmāṃ yogasya aikāntikīṃ gatim ||
16||
sanaka ādayaḥ ūcuḥ |
guṇeṣu āviśate cetaḥ guṇāḥ cetasi ca prabho |
kathaṃ anyonyasantyāgaḥ mumukṣoḥ atititīrṣoḥ || 17||
śrībhagavān uvāca |
evaṃ pṛṣṭaḥ mahādevaḥ svayambhūḥ bhūtabhāvanaḥ |
dhyāyamānaḥ praśnabījaṃ na abhyapadyata karmadhīḥ || 18||
saḥ māṃ acintayat devaḥ praśnapāratitīrṣayā |
tasya ahaṃ haṃsarūpeṇa sakāśaṃ agamaṃ tadā || 19||
dṛṣṭvā māṃ ta upavrajya kṛtvā pāda abhivandanam |
brahmāṇaṃ agrataḥ kṛtvā papracchuḥ kaḥ bhavān iti || 20||
iti ahaṃ munibhiḥ pṛṣṭaḥ tattvajijñāsubhiḥ tadā |
yat avocaṃ ahaṃ tebhyaḥ tat uddhava nibodha me || 21||
vastunaḥ yadi anānātvaṃ ātmanaḥ praśnaḥ īdṛśaḥ |
kathaṃ ghaṭeta vaḥ viprāḥ vaktuḥ vā me kaḥ āśrayaḥ || 22||
pañcātmakeṣu bhūteṣu samāneṣu ca vastutaḥ |
kaḥ bhavān iti vaḥ praśnaḥ vācārambhaḥ hi anarthakaḥ || 23||
manasā vacasā dṛṣṭyā gṛhyate anyaiḥ api indriyaiḥ |
ahaṃ eva na mattaḥ anyat iti budhyadhvaṃ añjasā || 24||
guṇeṣu āviśate cetaḥ guṇāḥ cetasi ca prajāḥ |
jīvasya dehaḥ ubhayaṃ guṇāḥ cetaḥ mat ātmanaḥ || 25||
guṇeṣu ca āviśat cittaṃ abhīkṣṇaṃ guṇasevayā |
guṇāḥ ca cittaprabhavāḥ mat rūpaḥ ubhayaṃ tyajet || 26||
jāgrat svapnaḥ suṣuptaṃ ca guṇataḥ buddhivṛttayaḥ |
tāsāṃ vilakṣaṇaḥ jīvaḥ sākṣitvena viniścitaḥ || 27||
yaḥ hi saṃsṛtibandhaḥ ayaṃ ātmanaḥ guṇavṛttidaḥ |
mayi turye sthitaḥ jahyāt tyāgaḥ tat guṇacetasām || 28||
ahaṅkārakṛtaṃ bandhaṃ ātmanaḥ arthaviparyayam |
vidvān nirvidya saṃsāracintāṃ turye sthitaḥ tyajet || 29||
yāvat nānārthadhīḥ puṃsaḥ na nivarteta yuktibhiḥ |
jāgarti api svapan ajñaḥ svapne jāgaraṇaṃ yathā || 30||
asattvāt ātmanaḥ anyeṣāṃ bhāvānāṃ tat kṛtā bhidā |
gatayaḥ hetavaḥ ca asya mṛṣā svapnadṛśaḥ yathā || 31||
yo jāgare bahiḥ anukṣaṇadharmiṇaḥ arthān
bhuṅkte samastakaraṇaiḥ hṛdi tat sadṛkṣān |
svapne suṣuptaḥ upasaṃharate saḥ ekaḥ
smṛti anvayāt triguṇavṛttidṛk indriya īśaḥ || 32||
evaṃ vimṛśya guṇataḥ manasaḥ tryavasthā
mat māyayā mayi kṛtā iti niścitārthāḥ |
sañchidya hārdaṃ anumānast uktitīkṣṇa
jñānāsinā bhajataḥ mā akhilasaṃśayādhim || 33||
īkṣeta vibhramaṃ idaṃ manasaḥ vilāsam
dṛṣṭaṃ vinaṣṭaṃ atilolaṃ alātacakram |
vijñānaṃ ekaṃ urudhā iva vibhāti māyā
svapnaḥ tridhā guṇavisargakṛtaḥ vikalpaḥ || 34||
dṛṣṭiṃ tataḥ pratinivartya nivṛttatṛṣṇaḥ
tūṣṇīṃ bhavet nijasukha anubhavaḥ nirīhaḥ |
sandṛśyate kva ca yadi idaṃ avastubuddhyā
tyaktaṃ bhramāya na bhavet smṛtiḥ ānipātāt || 35||
dehaṃ ca naśvaraṃ avasthitaṃ utthitaṃ vā
siddhaḥ na paśyati yataḥ adhyagamatsvarūpam |
daivāt apetaṃ uta daivaśāt upetam
vāsaḥ yathā parikṛtaṃ madirāmadāndhaḥ || 36||
dehaḥ api daivavaśagaḥ khalu karma yāvat
svārambhakaṃ pratisamīkṣataḥ eva sāsuḥ |
taṃ aprapañcaṃ adhirūḍhasamādhiyogaḥ
svāpnaṃ punaḥ na bhajate pratibuddhavastuḥ || 37||
mayā etat uktaṃ vaḥ viprāḥ guhyaṃ yat sāṅkhyayogayoḥ |
jānītaṃ āgataṃ yajñaṃ yuṣmat dharmavivakṣayā || 38||
ahaṃ yogasya sāṅkhyasya satyasyartasya tejasaḥ |
parāyaṇaṃ dvijaśreṣṭhāḥ śriyaḥ kīrteḥ damasya ca || 39||
māṃ bhajanti guṇāḥ sarve nirguṇaṃ nirapekṣakam |
suhṛdaṃ priyaṃ ātmānaṃ sāmya asaṅga ādayaḥ guṇāḥ || 40||
iti me chinnasandehāḥ munayaḥ sanaka ādayaḥ |
sabhājayitvā parayā bhaktyā agṛṇata saṃstavaiḥ || 41||
taiḥ ahaṃ pūjitaḥ samyak saṃstutaḥ parama ṛṣibhiḥ |
pratyeyāya svakaṃ dhāma paśyataḥ parameṣṭhinaḥ || 42||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
haṃsagītānirūpaṇaṃ nāma trayodaśo'dhyāyaḥ || 13||
atha caturdaśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
vadanti kṛṣṇa śreyāṃsi bahūni brahmavādinaḥ |
teṣāṃ vikalpaprādhānyaṃ uta aho ekamukhyatā || 1||
bhavat udāhṛtaḥ svāmin bhaktiyogaḥ anapekṣitaḥ |
nirasya sarvataḥ saṅgaṃ yena tvayi āviśet manaḥ || 2||
śrībhagavān uvāca |
kālena naṣṭā pralaye vāṇīyaṃ vedasañjñitā |
mayā ādau brahmaṇe proktā dharmaḥ yasyāṃ madātmakaḥ || 3||
tena proktā ca putrāya manave pūrvajāya sā |
tataḥ bhṛgu ādayaḥ agṛhṇan saptabrahmamaharṣayaḥ || 4||
tebhyaḥ pitṛbhyaḥ tat putrāḥ devadānavaguhyakāḥ |
manuṣyāḥ siddhagandharvāḥ savidyādharacāraṇāḥ || 5||
kindevāḥ kinnarāḥ nāgāḥ rakṣaḥ kimpuruṣa ādayaḥ |
bahvyaḥ teṣāṃ prakṛtayaḥ rajaḥsattvatamobhuvaḥ || 6||
yābhiḥ bhūtāni bhidyante bhūtānāṃ matayaḥ tathā |
yathāprakṛti sarveṣāṃ citrāḥ vācaḥ sravanti hi || 7||
evaṃ prakṛtivaicitryāt bhidyante matayaḥ nṛṇām |
pāramparyeṇa keṣāñcit pākhaṇḍamatayaḥ apare || 8||
manmāyāmohitadhiyaḥ puruṣāḥ puruṣarṣabha |
śreyaḥ vadanti anekāntaṃ yathākarma yathāruci || 9||
dharmaṃ eke yaśaḥ ca anye kāmaṃ satyaṃ damaṃ śamam |
anye vadanti svārthaṃ vā aiśvaryaṃ tyāgabhojanam |
kecit yajñatapodānaṃ vratāni niyama anyamān || 10||
ādi antavantaḥ eva eṣāṃ lokāḥ karmavinirmitāḥ |
duḥkha udarkāḥ tamoniṣṭhāḥ kṣudra ānandāḥ śuca arpitāḥ ||
11||
mayi arpita manaḥ sabhya nirapekṣasya sarvataḥ |
mayā ātmanā sukhaṃ yat tat kutaḥ syāt viṣaya ātmanām ||
12||
akiñcanasya dāntasya śāntasya samacetasaḥ |
mayā santuṣṭamanasaḥ sarvāḥ sukhamayāḥ diśaḥ || 13||
na pārameṣṭhyaṃ na mahendradhiṣṇyam
na sārvabhaumaṃ na rasādhipatyam |
na yogasiddhīḥ apunarbhavaṃ vā
mayi arpita ātmā icchati mat vinā anyat || 14||
na tathā me priyatamaḥ ātmayoniḥ na śaṅkaraḥ |
na ca saṅkarṣaṇaḥ na śrīḥ na eva ātmā ca yathā bhavān || 15||
nirapekṣaṃ muniṃ śātaṃ nirvairaṃ samadarśanam |
anuvrajāmi ahaṃ nityaṃ pūyeyeti aṅghrireṇubhiḥ || 16||
niṣkiñcanā mayi anuraktacetasaḥ
śāntāḥ mahāntaḥ akhilajīvavatsalāḥ |
kāmaiḥ anālabdhadhiyaḥ juṣanti yat
tat nairapekṣyaṃ na viduḥ sukhaṃ mama || 17||
bādhyamānaḥ api madbhaktaḥ viṣayaiḥ ajitendriyaḥ |
prāyaḥ pragalbhayā bhaktyā viṣayaiḥ na abhibhūyate || 18||
yathā agniḥ susamṛddha arciḥ karoti edhāṃsi bhasmasāt |
tathā madviṣayā bhaktiḥ uddhava enāṃsi kṛtsnaśaḥ || 19||
na sādhayati māṃ yogaḥ na sāṅkhyaṃ dharmaḥ uddhava |
na svādhyāyaḥ tapaḥ tyāgaḥ yathā bhaktiḥ mama ūrjitā || 20||
bhaktyā ahaṃ ekayā grāhyaḥ śraddhayā ātmā priyaḥ satām |
bhaktiḥ punāti manniṣṭhā śvapākān api sambhavāt || 21||
dharmaḥ satyadayā upetaḥ vidyā vā tapasānvitā |
madbhktyāpetaṃ ātmānaṃ na samyak prapunāti hi || 22||
kathaṃ vinā romaharṣaṃ dravatā cetasā vinā |
vinānanda aśrukalayā śudhyet bhaktyā vināśayaḥ || 23||
vāk gadgadā dravate yasya cittam
rudati abhīkṣṇaṃ hasati kvacit ca |
vilajjaḥ udgāyati nṛtyate ca
madbhaktiyuktaḥ bhuvanaṃ punāti || 24||
yathā agninā hema malaṃ jahāti
dhmātaṃ punaḥ svaṃ bhajate ca rūpam |
ātmā ca karmānuśayaṃ vidhūya
madbhaktiyogena bhajati athaḥ mām || 25||
yathā yathā ātmā parimṛjyate asau
matpuṇyagāthāśravaṇa abhidhānaiḥ |
tathā tathā paśyati vastu sūkṣmam
cakṣuḥ yathā eva añjanasamprayuktam || 26||
viṣayān dhyāyataḥ cittaṃ viṣayeṣu viṣajjate |
māṃ anusmarataḥ cittaṃ mayi eva pravilīyate || 27||
tasmāt asat abhidhyānaṃ yathā svapnamanoratham |
hitvā mayi samādhatsva manaḥ madbhāvabhāvitam || 28||
strīṇāṃ strīsaṅgināṃ saṅgaṃ tyaktvā dūrataḥ ātmavān |
kṣeme viviktaḥ āsīnaḥ cintayet māṃ atandritaḥ || 29||
na tathā asya bhavet kleśaḥ bandhaḥ ca anyaprasaṅgataḥ |
yoṣit saṅgāt yathā puṃsaḥ yathā tat saṅgisaṅgataḥ || 30||
uddhavaḥ uvāca |
yathā tvāṃ aravindākṣa yādṛśaṃ vā yadātmakam |
dhyāyet mumukṣuḥ etat me dhyānaṃ me vaktuṃ arhasi || 31||
śrībhagavān uvāca |
samaḥ āsanaḥ āsīnaḥ samakāyaḥ yathāsukham |
hastau utsaṅgaḥ ādhāya svanāsāgrakṛta īkṣaṇaḥ || 32||
prāṇasya śodhayet mārgaṃ pūrakumbhakarecakaiḥ |
viparyayeṇa api śanaiḥ abhyaset nirjitendriyaḥ || 33||
hṛdi avicchinnaṃ oṅkāraṃ ghaṇṭānādaṃ bisorṇavat |
prāṇena udīrya tatra atha punaḥ saṃveśayet svaram || 34||
evaṃ praṇavasaṃyuktaṃ prāṇaṃ eva samabhyaset |
daśakṛtvaḥ triṣavaṇaṃ māsāt arvāk jita anilaḥ ||35||
hṛtpuṇḍarīkaṃ antasthaṃ ūrdhvanālaṃ adhomukham |
dhyātvā ūrdhvamukhaṃ unnidraṃ aṣṭapatraṃ sakarṇikam || 36||
karṇikāyāṃ nyaset sūryasomāgnīn uttarottaram |
vahnimadhye smaret rūpaṃ mama etat dhyānamaṅgalam || 37||
samaṃ praśāntaṃ sumukhaṃ dīrghacārucaturbhujam |
sucārusundaragrīvaṃ sukapolaṃ śucismitam || 38||
samāna karṇa vinyasta sphuran makara kuṇḍalam |
hema ambaraṃ ghanaśyāmaṃ śrīvatsa śrīniketanam || 39||
śaṅkha cakra gadā padma vanamālā vibhūṣitam |
nūpuraiḥ vilasat pādaṃ kaustubha prabhayā yutam || 40||
dyumat kirīṭa kaṭaka kaṭisūtra aṅgada ayutam |
sarvāṅga sundaraṃ hṛdyaṃ prasāda sumukha īkṣaṇam || 41||
sukumāraṃ abhidhyāyet sarvāṅgeṣu manaḥ dadhat |
indriyāṇi indriyebhyaḥ manasā ākṛṣya tat manaḥ |
buddhyā sārathinā dhīraḥ praṇayet mayi sarvataḥ || 42||
tat sarva vyāpakaṃ cittaṃ ākṛṣya ekatra dhārayet |
na anyāni cintayet bhūyaḥ susmitaṃ bhāvayet mukham || 43||
tatra labdhapadaṃ cittaṃ ākṛṣya vyomni dhārayet |
tat ca tyaktvā madārohaḥ na kiñcit api cintayet || 44||
evaṃ samāhitamatiḥ māṃ eva ātmānaṃ ātmani |
vicaṣṭe mayi sarvātmat jyotiḥ jyotiṣi saṃyutam || 45||
dhyānena itthaṃ sutīvreṇa yuñjataḥ yoginaḥ manaḥ |
saṃyāsyati āśu nirvāṇaṃ dravya jñāna kriyā bhramaḥ || 46||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
bhaktirahasyāvadhāraṇayogo nāma caturdaśo'dhyāyaḥ || 14||
atha pañcadaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
jitendriyasya yuktasya jitaśvāsasya yoginaḥ
mayi dhārayataḥ cetaḥ upatiṣṭhanti siddhayaḥ || 1||
uddhavaḥ uvāca |
kayā dhāraṇayā kāsvit kathaṃsvit siddhiḥ acyuta |
kati vā siddhayaḥ brūhi yogināṃ siddhidaḥ bhavān || 2||
śrībhagavān uvāca |
siddhayaḥ aṣṭādaśa proktā dhāraṇāyogapāragaiḥ |
tāsāṃ aṣṭau mat pradhānāḥ daśaḥ eva guṇahetavaḥ || 3||
aṇimā mahimā mūrteḥ laghimā prāptiḥ indriyaiḥ |
prākāmyaṃ śrutadṛṣṭeṣu śaktipreraṇaṃ īśitā || 4||
guṇeṣu asaṅgaḥ vaśitā yat kāmaḥ tat avasyati |
etāḥ me siddhayaḥ saumya aṣṭau utpattikāḥ matāḥ || 5||
anūrmimattvaṃ dehe asmin dūraśravaṇadarśanam |
manojavaḥ kāmarūpaṃ parakāyapraveśanam || 6||
svacchandamṛtyuḥ devānāṃ sahakrīḍānudarśanam |
yathāsaṅkalpasaṃsiddhiḥ ājñāpratihatā gatiḥ || 7||
trikālajñatvaṃ advandvaṃ paracittādi abhijñatā |
agni arka ambu viṣa ādīnāṃ pratiṣṭambhaḥ aparājayaḥ || 8||
etāḥ ca uddeśataḥ proktā yogadhāraṇasiddhayaḥ |
yayā dhāraṇayā yā syāt yathā vā syāt nibodha me || 9||
bhūtasūkṣma ātmani mayi tanmātraṃ dhārayet manaḥ |
aṇimānaṃ avāpnoti tanmātra upāsakaḥ mama || 10||
mahati ātman mayi pare yathāsaṃsthaṃ manaḥ dadhat |
mahimānaṃ avāpnoti bhūtānāṃ ca pṛthak pṛthak || 11||
paramāṇumaye cittaṃ bhūtānāṃ mayi rañjayan |
kālasūkṣmātmatāṃ yogī laghimānaṃ avāpnuyāt || 12||
dhārayan mayi ahantattve manaḥ vaikārike akhilam |
sarvendriyāṇāṃ ātmatvaṃ prāptiṃ prāpnoti manmanāḥ || 13||
mahati ātmani yaḥ sūtre dhārayet mayi mānasam |
prākāmyaṃ pārameṣṭhyaṃ me vindate avyaktajanmanaḥ || 14||
viṣṇau tryadhi īśvare cittaṃ dhārayet kālavigrahe |
saḥ īśitvaṃ avāpnoti kṣetrakṣetrajñacodanām || 15||
nārāyaṇe turīyākhye bhagavat śabdaśabdite |
manaḥ mayi ādadhat yogī mat dharmāḥ vahitāṃ iyāt || 16||
nirguṇe brahmaṇi mayi dhārayan viśadaṃ manaḥ |
paramānandaṃ āpnoti yatra kāmaḥ avasīyate || 17||
śvetadīpapatau cittaṃ śuddhe dharmamaye mayi |
dhārayan śvetatāṃ yāti ṣaḍūrmirahitaḥ naraḥ || 18||
mayi ākāśa ātmani prāṇe manasā ghoṣaṃ udvahan |
tatra upalabdhā bhūtānāṃ haṃsaḥ vācaḥ śruṇoti asau || 19||
cakṣuḥ tvaṣṭari saṃyojya tvaṣṭāraṃ api cakṣuṣi |
māṃ tatra manasā dhyāyan viśvaṃ paśyati sūkṣmadṛk || 20||
manaḥ mayi susaṃyojya dehaṃ tadanu vāyunā |
maddhāraṇa anubhāvena tatra ātmā yatra vai manaḥ || 21||
yadā manaḥ upādāya yat yat rūpaṃ bubhūṣati |
tat tat bhavet manorūpaṃ madyogabalaṃ āśrayaḥ || 22||
parakāyaṃ viśan siddhaḥ ātmānaṃ tatra bhāvayet |
piṇḍaṃ hitvā viśet prāṇaḥ vāyubhūtaḥ ṣaḍaṅghrivat || 23||
pārṣṇyā āpīḍya gudaṃ prāṇaṃ hṛt uraḥ kaṇṭha mūrdhasu |
āropya brahmarandhreṇa brahma nītvā utsṛjet tanum || 24||
vihariṣyan surākrīḍe matsthaṃ sattvaṃ vibhāvayet |
vimānena upatiṣṭhanti sattvavṛttīḥ surastriyaḥ || 25||
yathā saṅkalpayet buddhyā yadā vā matparaḥ pumān |
mayi satye manaḥ yuñjan tathā tat samupāśnute || 26||
yaḥ vai madbhāvaṃ āpannaḥ īśituḥ vaśituḥ pumān |
kutaścit na vihanyeta tasya ca ājñā yathā mama || 27||
madbhaktyā śuddhasattvasya yoginaḥ dhāraṇāvidaḥ |
tasya traikālikī buddhiḥ janma mṛtyu upabṛṃhitā || 28||
agni ādibhiḥ na hanyeta muneḥ yogaṃ ayaṃ vapuḥ |
madyogaśrāntacittasya yādasāṃ udakaṃ yathā || 29||
madvibhūtiḥ abhidhyāyan śrīvatsa astrabibhūṣitāḥ |
dhvajātapatravyajanaiḥ saḥ bhavet aparājitaḥ || 30||
upāsakasya māṃ evaṃ yogadhāraṇayā muneḥ |
siddhayaḥ pūrvakathitāḥ upatiṣṭhanti aśeṣataḥ || 31||
jitendriyasya dāntasya jitaśvāsa ātmanaḥ muneḥ |
maddhāraṇāṃ dhārayataḥ kā sā siddhiḥ sudurlabhā || 32||
antarāyān vadanti etāḥ yuñjataḥ yogaṃ uttamam |
mayā sampadyamānasya kālakṣepaṇahetavaḥ || 33||
janma oṣadhi tapo mantraiḥ yāvatīḥ iha siddhayaḥ |
yogena āpnoti tāḥ sarvāḥ na anyaiḥ yogagatiṃ vrajet || 34||
sarvāsāṃ api siddhīnāṃ hetuḥ patiḥ ahaṃ prabhuḥ |
ahaṃ yogasya sāṅkhyasya dharmasya brahmavādinām || 35||
ahaṃ ātmā antaraḥ bāhyaḥ anāvṛtaḥ sarvadehinām |
yathā bhūtāni bhūteṣu bahiḥ antaḥ svayaṃ tathā || 36||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
siddhanirūpaṇayogo nāma pañcadaśo'dhyāyaḥ || 15||
atha ṣoḍaśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
tvaṃ brahma paramaṃ sākṣāt anādi anantaṃ apāvṛtam |
sarveṣāṃ api bhāvānāṃ trāṇasthiti apyaya udbhavaḥ || 1||
uccāvaceṣu bhūteṣu durjñeyaṃ akṛta ātmabhiḥ |
upāsate tvāṃ bhagavan yāthātathyena brāhmaṇāḥ || 2||
yeṣu yeṣu ca bhāveṣu bhaktyā tvāṃ paramarṣayaḥ |
upāsīnāḥ prapadyante saṃsiddhiṃ tat vadasva me || 3||
gūḍhaḥ carasi bhūtātmā bhūtānāṃ bhūtabhāvana |
na tvāṃ paśyanti bhūtāni paśyantaṃ mohitāni te || 4||
yāḥ kāḥ ca bhūmau divi vai rasāyām
vibhūtayaḥ dikṣu mahāvibhūte |
tāḥ mahyaṃ ākhyāhi anubhāvitāḥ te
namāmi te tīrtha pada aṅghripadmam || 5||
śrībhagavān uvāca |
evaṃ etat ahaṃ pṛṣṭaḥ praśnaṃ praśnavidāṃ vara |
yuyutsunā vinaśane sapatnaiḥ arjunena vai || 6||
jñātvā jñātivadhaṃ garhyaṃ adharmaṃ rājyahetukam |
tataḥ nivṛttaḥ hantā ahaṃ hataḥ ayaṃ iti laukikaḥ || 7||
saḥ tadā puruṣavyāghraḥ yuktyā me pratibodhitaḥ |
abhyabhāṣata māṃ evaṃ yathā tvaṃ raṇamūrdhani || 8||
ahaṃ ātmā uddhava āmīṣāṃ bhūtānāṃ suhṛt īśvaraḥ |
ahaṃ sarvāṇi bhūtāni teṣāṃ sthiti udbhava apyayaḥ || 9||
ahaṃ gatiḥ gatimatāṃ kālaḥ kalayatāṃ aham |
guṇānāṃ ca api ahaṃ sāmyaṃ guṇinyā utpattikaḥ guṇaḥ || 10||
guṇināṃ api ahaṃ sūtraṃ mahatāṃ ca mahān aham |
sūkṣmāṇāṃ api ahaṃ jīvaḥ durjayānāṃ ahaṃ manaḥ || 11||
hiraṇyagarbhaḥ vedānāṃ mantrāṇāṃ praṇavaḥ trivṛt |
akṣarāṇāṃ akāraḥ asmi padāni chandasāṃ aham || 12||
indraḥ ahaṃ sarvadevānāṃ vasūnāmasmi havyavāṭ |
ādityānāṃ ahaṃ viṣṇū rudrāṇāṃ nīlalohitaḥ || 13||
brahmarṣīṇāṃ bhṛguḥ ahaṃ rājarṣīṇāṃ ahaṃ manuḥ |
devarṣiṇāṃ nāradaḥ ahaṃ havirdhāni asmi dhenuṣu || 14||
siddheśvarāṇāṃ kapilaḥ suparṇaḥ ahaṃ patatriṇām |
prajāpatīnāṃ dakṣaḥ ahaṃ pitṝṇāṃ ahaṃ aryamā || 15||
māṃ viddhi uddhava daityānāṃ prahlādaṃ asureśvaram |
somaṃ nakṣatra oṣadhīnāṃ dhaneśaṃ yakṣarakṣasām || 16||
airāvataṃ gajendrāṇāṃ yādasāṃ varuṇaṃ prabhum |
tapatāṃ dyumatāṃ sūryaṃ manuṣyāṇāṃ ca bhūpatim || 17||
uccaiḥśravāḥ turaṅgāṇāṃ dhātūnāṃ asmi kāñcanam |
yamaḥ saṃyamatāṃ ca ahaṃ sarpāṇāṃ asmi vāsukiḥ || 18||
nāgendrāṇāṃ anantaḥ ahaṃ mṛgendraḥ śaṛṅgidaṃṣṭriṇām |
āśramāṇāṃ ahaṃ turyaḥ varṇānāṃ prathamaḥ anagha || 19||
tīrthānāṃ srotasāṃ gaṅgā samudraḥ sarasāṃ aham |
āyudhānāṃ dhanuḥ ahaṃ tripuraghnaḥ dhanuṣmatām || 20||
dhiṣṇyānāṃ asmi ahaṃ meruḥ gahanānāṃ himālayaḥ |
vanaspatīnāṃ aśvatthaḥ oṣadhīnāṃ ahaṃ yavaḥ || 21||
purodhasāṃ vasiṣṭhaḥ ahaṃ brahmiṣṭhānāṃ bṛhaspatiḥ |
skandaḥ ahaṃ sarvasenānyāṃ agraṇyāṃ bhagavān ajaḥ || 22||
yajñānāṃ brahmayajñaḥ ahaṃ vratānāṃ avihiṃsanam |
vāyu agni arka ambu vāk ātmā śucīnāṃ api ahaṃ śuciḥ || 23||
yogānāṃ ātmasaṃrodhaḥ mantraḥ asmi vijigīṣatām |
ānvīkṣikī kauśalānāṃ vikalpaḥ khyātivādinām || 24||
strīṇāṃ tu śatarūpā ahaṃ puṃsāṃ svāyambhuvaḥ manuḥ |
nārāyaṇaḥ munīnāṃ ca kumāraḥ brahmacāriṇām || 25||
dharmāṇāṃ asmi sannyāsaḥ kṣemāṇāṃ abahiḥ matiḥ |
guhyānāṃ sūnṛtaṃ maunaṃ mithunānāṃ ajaḥ tu aham || 26||
saṃvatsaraḥ asmi animiṣāṃ ṛtūnāṃ madhumādhavau |
māsānāṃ mārgaśīrṣaḥ ahaṃ nakṣatrāṇāṃ tathā abhijit || 27||
ahaṃ yugānāṃ ca kṛtaṃ dhīrāṇāṃ devalaḥ asitaḥ |
dvaipāyanaḥ asmi vyāsānāṃ kavīnāṃ kāvyaḥ ātmavān || 28||
vāsudevaḥ bhagavatāṃ tvaṃ bhāgavateṣu aham |
kimpuruṣāṇāṃ hanumān vidyāghrāṇāṃ sudarśanaḥ || 29||
ratnānāṃ padmarāgaḥ asmi padmakośaḥ supeśasām |
kuśaḥ asmi darbhajātīnāṃ gavyaṃ ājyaṃ haviṣṣu aham ||
30||
vyavasāyināṃ ahaṃ lakṣmīḥ kitavānāṃ chalagrahaḥ |
titikṣā asmi titikṣaṇāṃ sattvaṃ sattvavatāṃ aham || 31||
ojaḥ sahobalavatāṃ karma ahaṃ viddhi sāttvatām |
sāttvatāṃ navamūrtīnāṃ ādimūrtiḥ ahaṃ parā || 32||
viśvāvasuḥ pūrvacittiḥ gandharva apsarasāṃ aham |
bhūdharāṇāṃ ahaṃ sthairyaṃ gandhamātraṃ ahaṃ bhuvaḥ || 33||
apāṃ rasaḥ ca paramaḥ tejiṣṭhānāṃ vibhāvasuḥ |
prabhā sūrya indu tārāṇāṃ śabdaḥ ahaṃ nabhasaḥ paraḥ || 34||
brahmaṇyānāṃ baliḥ ahaṃ virāṇāṃ ahaṃ arjunaḥ |
bhūtānāṃ sthitiḥ utpattiḥ ahaṃ vai pratisaṅkramaḥ || 35||
gati ukti utsarga upādānaṃ ānanda sparśa lakṣaṇam |
āsvāda śruti avaghrāṇaṃ ahaṃ sarvendriya indriyam || 36||
pṛthivī vāyuḥ ākāśaḥ āpaḥ jyotiḥ ahaṃ mahān |
vikāraḥ puruṣaḥ avyaktaṃ rajaḥ sattvaṃ tamaḥ param |
ahaṃ etat prasaṅkhyānaṃ jñānaṃ sattvaviniścayaḥ || 37||
mayā īśvareṇa jīvena guṇena guṇinā vinā |
sarvātmanā api sarveṇa na bhāvaḥ vidyate kvacit || 38||
saṅkhyānaṃ paramāṇūnāṃ kālena kriyate mayā |
na tathā me vibhūtīnāṃ sṛjataḥ aṇḍāni koṭiśaḥ || 39||
tejaḥ śrīḥ kīrtiḥ aiśvaryaṃ hrīḥ tyāgaḥ saubhagaṃ bhagaḥ |
vīryaṃ titikṣā vijñānaṃ yatra yatra sa me aṃśakaḥ || 40||
etāḥ te kīrtitāḥ sarvāḥ saṅkṣepeṇa vibhūtayaḥ |
manovikārāḥ eva ete yathā vācā abhidhīyate || 41||
vācaṃ yaccha manaḥ yaccha prāṇāni yaccha indriyāṇi ca |
ātmānaṃ ātmanā yaccha na bhūyaḥ kalpase adhvane || 42||
yaḥ vai vāk manasi samyak asaṃyacchan dhiyā yatiḥ |
tasya vrataṃ tapaḥ dānaṃ sravatyāmaghaṭāmbuvat || 43||
tasmāt manaḥ vacaḥ prāṇān niyacchet mat parāyaṇaḥ |
mat bhakti yuktayā buddhyā tataḥ parisamāpyate || 44||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
vibhūtiyogo nāma ṣoḍaśo'dhyāyaḥ || 16||
atha saptadaśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
yaḥ tvayā abhitaḥ pūrvaṃ dharmaḥ tvat bhaktilakṣaṇaḥ |
varṇāśrama ācāravatāṃ sarveṣāṃ dvipadāṃ api || 1||
yathā anuṣṭhīyamānena tvayi bhaktiḥ nṛṇāṃ bhavet |
svadharmeṇa aravindākṣa tat samākhyātuṃ arhasi || 2||
purā kila mahābāho dharmaṃ paramakaṃ prabho |
yat tena haṃsarūpeṇa brahmaṇe abhyāttha mādhava || 3||
saḥ idānīṃ sumahatā kālena amitrakarśana |
na prāyaḥ bhavitā martyaloke prāk anuśāsitaḥ || 4||
vaktā kartā avitā na anyaḥ dharmasya acyuta te bhuvi |
sabhāyāṃ api vairiñcyāṃ yatra mūrtidharāḥ kalāḥ || 5||
kartrā avitrā pravaktrā ca bhavatā madhusūdana |
tyakte mahītale deva vinaṣṭaṃ kaḥ pravakṣyati || 6||
tattvaṃ naḥ sarvadharmajña dharmaḥ tvat bhaktilakṣaṇaḥ |
yathā yasya vidhīyeta tathā varṇaya me prabho || 7||
śrīśukaḥ uvāca |
itthaṃ svabhṛtyamukhyena pṛṣṭaḥ saḥ bhagavān hariḥ |
prītaḥ kṣemāya martyānāṃ dharmān āha sanātanān || 8||
śrībhagavān uvāca |
dharmyaḥ eṣa tava praśnaḥ naiḥśreyasakaraḥ nṛṇām |
varṇāśrama ācāravatāṃ taṃ uddhava nibodha me || 9||
ādau kṛtayuge varṇaḥ nṛṇāṃ haṃsaḥ iti smṛtaḥ |
kṛtakṛtyāḥ prajāḥ jātyāḥ tasmāt kṛtayugaṃ viduḥ || 10||
vedaḥ praṇavaḥ eva agre dharmaḥ ahaṃ vṛṣarūpadhṛk |
upāsate taponiṣṭhāṃ haṃsaṃ māṃ muktakilbiṣāḥ || 11||
tretāmukhe mahābhāga prāṇāt me hṛdayāt trayī |
vidyā prāduḥ abhūt tasyāḥ ahaṃ āsaṃ trivṛnmakhaḥ || 12||
vipra kṣatriya viṭ śūdrāḥ mukha bāhu uru pādajāḥ |
vairājāt puruṣāt jātāḥ yaḥ ātmācāralakṣaṇāḥ || 13||
gṛhāśramaḥ jaghanataḥ brahmacaryaṃ hṛdaḥ mama |
vakṣaḥsthānāt vane vāsaḥ nyāsaḥ śīrṣaṇi saṃsthitaḥ || 14||
varṇānāṃ āśramāṇāṃ ca janmabhūmi anusāriṇīḥ |
āsan prakṛtayaḥ nṝṇāṃ nīcaiḥ nīca uttama uttamāḥ || 15||
śamaḥ damaḥ tapaḥ śaucaṃ santoṣaḥ kṣāntiḥ ārjavam |
madbhaktiḥ ca dayā satyaṃ brahmaprakṛtayaḥ tu imāḥ || 16||
tejaḥ balaṃ dhṛtiḥ śauryaṃ titikṣā audāryaṃ udyamaḥ |
sthairyaṃ brahmaṇi ata aiśvaryaṃ kṣatraprakṛtayaḥ tu imāḥ ||
17||
āstikyaṃ dānaniṣṭhā ca adambhaḥ brahmasevanam |
atuṣṭiḥ artha upacayaiḥ vaiśyaprakṛtayaḥ tu imāḥ || 18||
śuśrūṣaṇaṃ dvijagavāṃ devānāṃ ca api amāyayā |
tatra labdhena santoṣaḥ śūdraprakṛtayaḥ tu imāḥ || 19||
aśaucaṃ anṛtaṃ steyaṃ nāstikyaṃ śuṣkavigrahaḥ |
kāmaḥ krodhaḥ ca tarṣaḥ ca svabhāvaḥ antevasāyinām || 20||
ahiṃsā satyaṃ asteyaṃ akāmakrodhalobhatā |
bhūtapriyahitehā ca dharmaḥ ayaṃ sārvavarṇikaḥ || 21||
dvitīyaṃ prāpya anupūrvyāt janma upanayanaṃ dvijaḥ |
vasan gurukule dāntaḥ brahma adhīyīta ca āhutaḥ || 22||
mekhalā ajina daṇḍa akṣa brahmasūtra kamaṇḍalūn |
jaṭilaḥ adhautadadvāsaḥ araktapīṭhaḥ kuśān dadhat || 23||
snāna bhojana homeṣu japa uccāre ca vāgyataḥ |
na cchindyāt nakha romāṇi kakṣa upasthagatāni api || 24||
retaḥ na avariket jātu brahmavratadharaḥ svayam |
avakīrṇe avagāhya apsu yatāsuḥ tripadīṃ japet || 25||
agni arka ācārya go vipra guru vṛddha surān śuciḥ |
samāhitaḥ upāsīta sandhye ca yatavāk japan || 26||
ācāryaṃ māṃ vijānīyāt na avamanyeta karhicit |
na martyabuddhi āsūyeta sarvadevamayaḥ guruḥ || 27||
sāyaṃ prātaḥ upānīya bhaikṣyaṃ tasmai nivedayet |
yat ca anyat api anujñātaṃ upayuñjīta saṃyataḥ || 28||
śuśrūṣamāṇaḥ ācāryaṃ sadā upāsīta nīcavat |
yāna śayyā āsana sthānaiḥ na atidūre kṛtāñjaliḥ || 29||
evaṃvṛttaḥ gurukule vaset bhogavivarjitaḥ |
vidyā samāpyate yāvat bibhrat vrataṃ akhaṇḍitam || 30||
yadi asau chandasāṃ lokaṃ ārokṣyan brahmaviṣṭapam |
gurave vinyaset dehaṃ svādhyāyārthaṃ vṛhat vrataḥ || 31||
agnau gurau ātmani ca sarvabhūteṣu māṃ param |
apṛthak dhīḥ upāsīta brahmavarcasvī akalmaṣaḥ || 32||
strīṇāṃ nirīkṣaṇa sparśa saṃlāpa kṣvelana ādikam |
prāṇinaḥ mithunībhūtān agṛhasthaḥ agrataḥ tyajet || 33||
śaucaṃ ācamanaṃ snānaṃ sandhyā upāsanaṃ ārjavam |
tīrthasevā japaḥ aspṛśya abhakṣya asambhāṣya varjanam ||
34||
sarva āśrama prayuktaḥ ayaṃ niyamaḥ kulanandana|
madbhāvaḥ sarbabhūteṣu manovākkāya saṃyamaḥ || 35||
evaṃ bṛhat vratadharaḥ brāhmaṇaḥ agniḥ iva jvalan |
madbhaktaḥ tīvratapasā dagdhakarma āśayaḥ amalaḥ || 36||
atha anantaraṃ āvekṣyan yathā jijñāsita āgamaḥ |
gurave dakṣiṇāṃ dattvā snāyat guru anumoditaḥ || 37||
gṛhaṃ vanaṃ vā upaviśet pravrajet vā dvija uttamaḥ |
āśramāt āśramaṃ gacchet na anyathā matparaḥ caret || 38||
gṛhārthī sadṛśīṃ bhāryāṃ udvahet ajugupsitām |
yavīyasīṃ tu vayasā yāṃ savarṇāṃ anukramāt || 39||
ijya adhyayana dānāni sarveṣāṃ ca dvijanmanām |
pratigrahaḥ adhyāpanaṃ ca brāhmaṇasya eva yājanam || 40||
pratigrahaṃ manyamānaḥ tapaḥ tejoyaśonudam |
anyābhyāṃ eva jīveta śilaiḥ vā doṣadṛk tayoḥ || 41||
brāhmaṇasya hi dehaḥ ayaṃ kṣudrakāmāya na iṣyate |
kṛcchrāya tapase ca iha pretya anantasukhāya ca || 42||
śiloñchavṛttyā parituṣṭacittaḥ
dharmaṃ mahāntaṃ virajaṃ juṣāṇaḥ |
mayi arpitātmā gṛhaḥ eva tiṣṭhan
na atiprasaktaḥ samupaiti śāntim || 43||
samuddharanti ye vipraṃ sīdantaṃ matparāyaṇam |
tān uddhariṣye na cirāt āpadbhyaḥ nauḥ iva arṇavāt || 44||
sarvāḥ samuddharet rājā pitā iva vyasanāt prajāḥ |
ātmānaṃ ātmanā dhīraḥ yathā gajapatiḥ gajān || 45||
evaṃvidhaḥ narapatiḥ vimānena arkavacasā |
vidhūya iha aśubhaṃ kṛtsnaṃ indreṇa saha modate || 46||
sīdan vipraḥ vaṇik vṛttyā paṇyaiḥ eva āpadaṃ taret |
khaḍgena vā āpadākrāntaḥ na śvavṛttyā kathañcana || 47||
vaiśyavṛttyā tu rājan yaḥ jīvet mṛgayayā āpadi |
caret vā viprarūpeṇa na śvavṛttyā kathañcana || 48||
śūdravṛttiṃ bhajet vaiśyaḥ śūdraḥ kārukaṭapriyām |
kṛcchrāt muktaḥ na garhyeṇa vṛttiṃ lipseta karmaṇā || 49||
veda adhyāya svadhā svāhā bali anna ādyaiḥ yathā udayam |
devarṣi pitṛbhūtāni madrūpāṇi anvahaṃ yajet || 50||
yadṛcchayā upapannena śuklena upārjitena vā |
dhanena apīḍayan bhṛtyān nyāyena eva āharet kratūn || 51||
kuṭumbeṣu na sajjeta na pramādyet kuṭumbi api |
vipaścit naśvaraṃ paśyet adṛṣṭaṃ api dṛṣṭavat || 52||
putra dārā āpta bandhūnāṃ saṅgamaḥ pānthasaṅgamaḥ |
anudehaṃ viyanti ete svapnaḥ nidrānugaḥ yathā || 53||
itthaṃ parimṛśan muktaḥ gṛheṣu atithivat vasan |
na gṛhaiḥ anubadhyeta nirmamaḥ nirahaṅkṛtaḥ || 54||
karmabhiḥ gṛhaṃ edhīyaiḥ iṣṭvā māṃ eva bhaktimān |
tiṣṭhet vanaṃ vā upaviśet prajāvān vā parivrajet || 55||
yaḥ tu āsaktaṃ atiḥ gehe putra vittaiṣaṇa āturaḥ |
straiṇaḥ kṛpaṇadhīḥ mūḍhaḥ mama ahaṃ iti badhyate || 56||
aho me pitarau vṛddhau bhāryā bālātmajā ātmajāḥ |
anāthāḥ māṃ ṛte dīnāḥ kathaṃ jīvanti duḥkhitāḥ || 57||
evaṃ gṛha āśaya ākṣipta hṛdayaḥ mūḍhadhīḥ ayam |
atṛptaḥ tān anudhyāyan mṛtaḥ andhaṃ viśate tamaḥ || 58||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
brahmacaryagṛhasthakarmadharmanirūpaṇe saptadaśo'dhyāyaḥ ||
17||
atha aṣṭādaśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
vanaṃ vivikṣuḥ putreṣu bhāryāṃ nyasya saha eva vā |
vanaḥ eva vaset śāntaḥ tṛtīyaṃ bhāgaṃ āyuṣaḥ || 1||
kandamūlaphalaiḥ vanyaiḥ medhyaiḥ vṛttiṃ prakalpayet |
vasīta valkalaṃ vāsaḥ tṛṇaparṇa ajināni ca || 2||
keśaromanakhaśmaśrumalāni bibhṛyāt ataḥ |
na dhāvet apsu majjeta trikālaṃ sthaṇḍileśayaḥ || 3||
grīṣme tapyeta pañcāgnīn varṣāsvāsāraṣāḍ jale |
ākaṇṭhamagnaḥ śiśiraḥ evaṃvṛttaḥ tapaścaret || 4||
agnipakvaṃ samaśnīyāt kālapakvaṃ atha api vā |
ulūkhala aśmakuṭṭaḥ vā danta ulūkhalaḥ eva vā || 5||
svayaṃ sañcinuyāt sarvaṃ ātmanaḥ vṛttikāraṇam |
deśakālabala abhijñaḥ na ādadīta anyadā āhṛtam || 6||
vanyaiḥ carupuroḍāśaiḥ nirvapet kālacoditān |
na tu śrautena paśunā māṃ yajeta vanāśramī || 7||
agnihotraṃ ca darśaḥ ca pūrṇamāsaḥ ca pūrvavat |
cāturmāsyāni ca muneḥ āmnātāni ca naigamaiḥ || 8||
evaṃ cīrṇena tapasā muniḥ dhamanisantataḥ |
māṃ tapomayaṃ ārādhya ṛṣilokāt upaiti mām || 9||
yaḥ tu etat kṛcchrataḥ cīrṇaṃ tapaḥ niḥśreyasaṃ mahat |
kāmāya alpīyase yuñjyāt vāliśaḥ kaḥ aparaḥ tataḥ || 10||
yadā asau niyame akalpaḥ jarayā jātavepathuḥ |
ātmani agnīn samāropya maccittaḥ agniṃ samāviśet || 11||
yadā karmavipākeṣu lokeṣu niraya ātmasu |
virāgaḥ jāyate samyak nyasta agniḥ pravrajet tataḥ || 12||
iṣṭvā yathā upadeśaṃ māṃ dattvā sarvasvaṃ ṛtvije |
agnīn svaprāṇaḥ āveśya nirapekṣaḥ parivrajet || 13||
viprasya vai sannyasataḥ devāḥ dārādirūpiṇaḥ |
vighnān kurvanti ayaṃ hi asmān ākramya samiyāt param || 14||
bibhṛyāt cet muniḥ vāsaḥ kaupīna ācchādanaṃ param |
tyaktaṃ na daṇḍapātrābhyāṃ anyat kiñcit anāpadi || 15||
dṛṣṭipūtaṃ nyaset pādaṃ vastrapūtaṃ pibet jalam |
satyapūtāṃ vadet vācaṃ manaḥpūtaṃ samācaret || 16||
mauna anīhā anila āyāmāḥ daṇḍāḥ vāk deha cetasām |
nahi ete yasya santi aṅgaḥ veṇubhiḥ na bhavet yatiḥ || 17||
bhikṣāṃ catuṣu varṇeṣu vigarhyān varjayan caret |
saptāgārān asaṅklṛptān tuṣyet labdhena tāvatā || 18||
bahiḥ jalāśayaṃ gatvā tatra upaspṛśya vāgyataḥ |
vibhajya pāvitaṃ śeṣaṃ bhuñjīta aśeṣaṃ āhṛtam || 19||
ekaḥ caret mahīṃ etāṃ niḥsaṅgaḥ saṃyatendriyaḥ |
ātmakrīḍaḥ ātmarataḥ ātmavān samadarśanaḥ || 20||
viviktakṣemaśaraṇaḥ madbhāvavimalāśayaḥ |
ātmānaṃ cintayet ekaṃ abhedena mayā muniḥ || 21||
anvīkṣeta ātmanaḥ bandhaṃ mokṣaṃ ca jñānaniṣṭhayā |
bandhaḥ indriyavikṣepaḥ mokṣaḥ eṣāṃ ca saṃyamaḥ || 22||
tasmāt niyamya ṣaḍvargaṃ madbhāvena caret muniḥ |
viraktaḥ kṣullakāmebhyaḥ labdhvā ātmani sukhaṃ mahat || 23||
puragrāmavrajān sārthān bhikṣārthaṃ praviśan caret |
puṇyadeśasarit śailavana āśramavatīṃ mahīm || 24||
vānaprastha āśrama padeṣu abhīkṣṇaṃ bhaikṣyaṃ ācaret |
saṃsidhyatyāśvasammohaḥ śuddhasattvaḥ śilāndhasā || 25||
na etat vastutayā paśyet dṛśyamānaṃ vinaśyati |
asaktacittaḥ viramet iha amutra cikīrṣitāt || 26||
yat etat ātmani jagat manovākprāṇasaṃhatam |
sarvaṃ māyā iti tarkeṇa svasthaḥ tyaktvā na tat smaret || 27||
jñānaniṣṭhaḥ viraktaḥ vā madbhaktaḥ vā anapekṣakaḥ |
saliṅgān āśramāṃ tyaktvā caret avidhigocaraḥ || 28||
budhaḥ bālakavat krīḍet kuśalaḥ jaḍavat caret |
vadet unmattavat vidvān gocaryāṃ naigamaḥ caret || 29||
vedavādarataḥ na syāt na pākhaṇḍī na haitukaḥ |
śuṣkavādavivāde na kañcit pakṣaṃ samāśrayet || 30||
na udvijeta janāt dhīraḥ janaṃ ca udvejayet na tu |
ativādān titikṣeta na avamanyeta kañcana |
dehaṃ uddiśya paśuvat vairaṃ kuryāt na kenacit || 31||
ekaḥ eva paraḥ hi ātmā bhūteṣu ātmani avasthitaḥ |
yathā induḥ udapātreṣu bhūtāni ekātmakāni ca || 32||
alabdhvā na viṣīdeta kāle kāle aśanaṃ kvacit |
labdhvā na hṛṣyet dhṛtiṃ ānubhayaṃ daivatantritam || 33||
āhārārthaṃ samīheta yuktaṃ tat prāṇadhāraṇam |
tattvaṃ vimṛśyate tena tat vijñāya vimucyate || 34||
yat ṛcchayā upapannāt annaṃ adyāt śreṣṭhaṃ uta aparam |
tathā vāsaḥ tathā śayyāṃ prāptaṃ prāptaṃ bhajet muniḥ || 35||
śaucaṃ ācamanaṃ snānaṃ na tu codanayā caret |
anyān ca niyamān jñānī yathā ahaṃ līlayā īśvaraḥ || 36||
nahi tasya vikalpākhyā yā ca madvīkṣayā hatā |
ādehāntāt kvacit khyātiḥ tataḥ sampadyate mayā || 37||
duḥkha udarkeṣu kāmeṣu jātanirvedaḥ ātmavān |
ajijñāsita maddharmaḥ guruṃ muniṃ upāvrajet || 38||
tāvat paricaret bhaktaḥ śraddhāvān anasūyakaḥ |
yāvat brahma vijānīyāt māṃ eva guruṃ ādṛtaḥ || 39||
yaḥ tu asaṃyata ṣaḍvargaḥ pracaṇḍa indriya sārathiḥ |
jñāna vairāgya rahitaḥ tridaṇḍaṃ upajīvati || 40||
surān ātmānaṃ ātmasthaṃ nihnute māṃ ca dharmahā |
avipakva kaṣāyaḥ asmāt uṣmāt ca vihīyate || 41||
bhikṣoḥ dharmaḥ śamaḥ ahiṃsā tapaḥ īkṣā vanaukasaḥ |
gṛhiṇaḥ bhūtarakṣa ijyāḥ dvijasya ācāryasevanam || 42||
brahmacaryaṃ tapaḥ śaucaṃ santoṣaḥ bhūtasauhṛdam |
gṛhasthasya api ṛtau gantuḥ sarveṣāṃ madupāsanam || 43||
iti māṃ yaḥ svadharmeṇa bhajan nityaṃ ananyabhāk |
sarvabhūteṣu madbhāvaḥ madbhaktiṃ vindate acirāt || 44||
bhaktyā uddhava anapāyinyā sarvalokamaheśvaram |
sarva utpatti api ayaṃ brahma kāraṇaṃ mā upayāti saḥ || 45||
iti svadharma nirṇikta sattvaḥ nirjñāt madgatiḥ |
jñāna vijñāna sampannaḥ na cirāt samupaiti mām || 46||
varṇāśramavatāṃ dharmaḥ eṣaḥ ācāralakṣaṇaḥ |
saḥ eva madbhaktiyutaḥ niḥśreyasakaraḥ paraḥ || 47||
etat te abhihitaṃ sādho bhavān pṛcchati yat ca mām |
yathā svadharmasaṃyuktaḥ bhaktaḥ māṃ samiyāt param || 48||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
vānaprasthasannyāsadharmanirūpaṇaṃ nāmāṣṭādaśo'dhyāyaḥ || 18||
atha ekonaviṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
yaḥ vidyāśrutasampannaḥ ātmavān na anumānikaḥ |
māyāmātraṃ idaṃ jñātvā jñānaṃ ca mayi sannyaset || 1||
jñāninaḥ tu ahaṃ eva iṣṭaḥ svārthaḥ hetuḥ ca sammataḥ |
svargaḥ ca eva apavargaḥ ca na anyaḥ arthaḥ madṛte priyaḥ || 2||
jñānavijñānasaṃsiddhāḥ padaṃ śreṣṭhaṃ viduḥ mama |
jñānī priyatamaḥ ataḥ me jñānena asau bibharti mām || 3||
tapaḥ tīrthaṃ japaḥ dānaṃ pavitrāṇi itarāṇi ca |
na alaṃ kurvanti tāṃ siddhiṃ yā jñānakalayā kṛtā || 4||
tasmāt jñānena sahitaṃ jñātvā svātmānaṃ uddhava |
jñānavijñānasampannaḥ bhaja māṃ bhaktibhāvataḥ || 5||
jñānavijñānayajñena māṃ iṣṭvā ātmānaṃ ātmani |
sarvayajñapatiṃ māṃ vai saṃsiddhiṃ munayaḥ agaman|| 6||
tvayi uddhava āśrayati yaḥ trividhaḥ vikāraḥ
māyāntarā āpatati na ādi apavargayoḥ yat |
janmādayaḥ asya yat amī tava tasya kiṃ syuḥ
ādi antayoḥ yat asataḥ asti tat eva madhye || 7||
uddhavaḥ uvāca |
jñānaṃ viśuddhaṃ vipulaṃ yathā etat
vairāgyavijñānayutaṃ purāṇam |
ākhyāhi viśveśvara viśvamūrte
tvat bhaktiyogaṃ ca mahat vimṛgyam || 8||
tāpatrayeṇa abhihatasya ghore
santapyamānasya bhavādhvanīśa |
paśyāmi na anyat śaraṇaṃ tavāṅghri
dvandva ātapatrāt amṛta abhivarṣāt || 9||
daṣṭaṃ janaṃ sampatitaṃ bile asmin
kālāhinā kṣudrasukhoḥ utarṣam |
samuddhara enaṃ kṛpayā apavargyaiḥ
vacobhiḥ āsiñca mahānubhāva || 10||
śrībhagavān uvāca |
itthaṃ etat purā rājā bhīṣmaṃ dharmabhṛtāṃ varam |
ajātaśatruḥ papraccha sarveṣāṃ naḥ anuśruṇvatām || 11||
nivṛtte bhārate yuddhe suhṛt nidhanavihvalaḥ |
śrutvā dharmān bahūn paścāt mokṣadharmān apṛcchata ||
12||
tān ahaṃ te abhidhāsyāmi devavratamukhāt śrutān |
jñānavairāgyavijñānaśraddhābhakti upabṛṃhitān || 13||
nava ekādaśa pañca trīn bhāvān bhūteṣu yena vai |
īkṣeta atha ekaṃ api eṣu tat jñānaṃ mama niścitam || 14||
etat eva hi vijñānaṃ na tathā ekena yena yat |
sthiti utpatti api ayān paśyet bhāvānāṃ triguṇa ātmanām ||
15||
ādau ante ca madhye ca sṛjyāt sṛjyaṃ yat anviyāt |
punaḥ tat pratisaṅkrāme yat śiṣyeta tat eva sat || 16||
śrutiḥ pratyakṣaṃ aitihyaṃ anumānaṃ catuṣṭayam |
pramāṇeṣu anavasthānāt vikalpāt saḥ virajyate || 17||
karmaṇāṃ pariṇāmitvāt āviriñcāt amaṅgalam |
vipaścit naśvaraṃ paśyet adṛṣṭaṃ api dṛṣṭavat || 18||
bhaktiyogaḥ purā eva uktaḥ prīyamāṇāya te anagha |
punaḥ ca kathayiṣyāmi madbhakteḥ kāraṇaṃ param || 19||
śraddhā amṛtakathāyāṃ me śaśvat mat anukīrtanam |
pariniṣṭhā ca pūjāyāṃ stutibhiḥ stavanaṃ mama || 20||
ādaraḥ paricaryāyāṃ sarvāṅgaiḥ abhivandanam |
madbhaktapūjābhyadhikā sarvabhūteṣu manmatiḥ || 21||
madartheṣu aṅgaceṣṭā ca vacasā madguṇeraṇam |
mayyarpaṇaṃ ca manasaḥ sarvakāmavivarjanam || 22||
madarthe artha parityāgaḥ bhogasya ca sukhasya ca |
iṣṭaṃ dattaṃ hutaṃ japtaṃ madarthaṃ yat vrataṃ tapaḥ || 23||
evaṃ dharmaiḥ manuṣyāṇāṃ uddhava ātmanivedinām |
mayi sañjāyate bhaktiḥ kaḥ anyaḥ arthaḥ asya avaśiṣyate || 24||
yadā ātmani arpitaṃ cittaṃ śāntaṃ sattva upabṛṃhitam |
dharmaṃ jñānaṃ savairāgyaṃ aiśvaryaṃ ca abhipadyate || 25||
yat arpitaṃ tat vikalpe indriyaiḥ paridhāvati |
rajasvalaṃ ca āsan niṣṭhaṃ cittaṃ viddhi viparyayam || 26||
dharmaḥ madbhaktikṛt proktaḥ jñānaṃ ca ekātmyadarśanam |
guṇeṣu asaṅgaḥ vairāgyaṃ aiśvaryaṃ ca aṇiṃ ādayaḥ || 27||
uddhavaḥ uvāca |
yamaḥ katividhaḥ proktaḥ niyamaḥ vā arikarśana |
kaḥ śamaḥ kaḥ damaḥ kṛṣṇa kā titikṣā dhṛtiḥ prabho || 28||
kiṃ dānaṃ kiṃ tapaḥ śauryaṃ kiṃ satyaṃ ṛtaṃ ucyate |
kaḥ tyāgaḥ kiṃ dhanaṃ ceṣṭaṃ kaḥ yajñaḥ kā ca dakṣiṇā ||
29||
puṃsaḥ kiṃsvit balaṃ śrīman bhagaḥ lābhaḥ ca keśava |
kā vidyā hrīḥ parā kā śrīḥ kiṃ sukhaṃ duḥkhaṃ eva ca ||
30||
kaḥ paṇḍitaḥ kaḥ ca mūrkhaḥ kaḥ panthāḥ utpathaḥ ca kaḥ |
kaḥ svargaḥ narakaḥ kaḥ svit kaḥ bandhuḥ uta kiṃ gṛham || 31||
kaḥ āḍhyaḥ kaḥ daridraḥ vā kṛpaṇaḥ kaḥ īśvaraḥ |
etān praśnān mama brūhi viparītān ca satpate || 32||
śrībhagavān uvāca |
ahiṃsā satyaṃ asteyaṃ asaṅgaḥ hrīḥ asañcayaḥ |
āstikyaṃ brahmacaryaṃ ca maunaṃ sthairyaṃ kṣamā abhayam ||
33|
śaucaṃ japaḥ tapaḥ homaḥ śraddhā ātithyaṃ mat arcanam |
tīrthāṭanaṃ parārthehā tuṣṭiḥ ācāryasevanam || 34||
ete yamāḥ saniyamāḥ ubhayoḥ dvādaśa smṛtāḥ |
puṃsāṃ upāsitāḥ tāta yathākāmaṃ duhanti hi || 35||
śamaḥ mat niṣṭhatā buddheḥ damaḥ indriyasaṃyamaḥ |
titikṣā duḥkhasammarṣaḥ jihvā upasthajayaḥ dhṛtiḥ || 36||
daṇḍanyāsaḥ paraṃ dānaṃ kāmatyāgaḥ tapaḥ smṛtam |
svabhāvavijayaḥ śauryaṃ satyaṃ ca samadarśanam || 37||
ṛtaṃ ca sūnṛtā vāṇī kavibhiḥ parikīrtitā |
karmasvasaṅgamaḥ śaucaṃ tyāgaḥ sannyāsaḥ ucyate || 38||
dharmaḥ iṣṭaṃ dhanaṃ nṝṇāṃ yajñaḥ ahaṃ bhagavattamaḥ |
dakṣiṇā jñānasandeśaḥ prāṇāyāmaḥ paraṃ balam || 39||
bhagaḥ me aiśvaraḥ bhāvaḥ lābhaḥ madbhaktiḥ uttamaḥ |
vidyā ātmani bhida abādhaḥ jugupsā hrīḥ akarmasu || 40||
śrīḥ guṇāḥ nairapekṣya ādyāḥ sukhaṃ duḥkhasukha atyayaḥ |
duḥkhaṃ kāmasukha apekṣā paṇḍitaḥ bandhamokṣavit || 41||
mūrkhaḥ deha ādi ahaṃ buddhiḥ panthāḥ mat nigamaḥ smṛtaḥ |
utpathaḥ cittavikṣepaḥ svargaḥ sattvaguṇa uadayaḥ || 42||
narakaḥ tamaḥ unnahaḥ bandhuḥ guruḥ ahaṃ sakhe |
gṛhaṃ śarīraṃ mānuṣyaṃ guṇāḍhyaḥ hi āḍhyaḥ ucyate || 43||
daridraḥ yaḥ tu asantuṣṭaḥ kṛpaṇaḥ yaḥ ajitendriyaḥ |
guṇeṣu asaktadhīḥ īśaḥ guṇasaṅgaḥ viparyayaḥ || 44||
etaḥ uddhava te praśnāḥ sarve sādhu nirūpitāḥ |
kiṃ varṇitena bahunā lakṣaṇaṃ guṇadoṣayoḥ |
guṇadoṣa dṛśiḥ doṣaḥ guṇaḥ tu ubhayavarjitaḥ || 45||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavadudhavasaṃvāde
ekonaviṃśo'dhyāyaḥ || 19||
atha viṃśaḥ adhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
vidhiḥ ca pratiṣedhaḥ ca nigamaḥ hi īśvarasya te |
avekṣate aravindākṣa guṇaṃ doṣaṃ ca karmaṇām || 1||
varṇāśrama vikalpaṃ ca pratiloma anulomajam |
dravya deśa vayaḥ kālān svargaṃ narakaṃ eva ca || 2||
guṇa doṣa bhidā dṛṣṭiṃ antareṇa vacaḥ tava |
niḥśreyasaṃ kathaṃ nṝṇāṃ niṣedha vidhi lakṣaṇam || 3||
pitṛdevamanuṣyāṇāṃ vedaḥ cakṣuḥ tava īśvara |
śreyaḥ tu anupalabdhe arthe sādhyasādhanayoḥ api || 4||
guṇadoṣabhidādṛṣṭiḥ nigamāt te na hi svataḥ |
nigamena apavādaḥ ca bhidāyāḥ iti hi bhramaḥ || 5||
śrībhagavān uvāca |
yogāḥ trayaḥ mayā proktā nṝṇāṃ śreyovidhitsayā |
jñānaṃ karma ca bhaktiḥ ca na upāyaḥ anyaḥ asti kutracit ||
6||
nirviṇṇānāṃ jñānayogaḥ nyāsināṃ iha karmasu |
teṣu anirviṇṇacittānāṃ karmayogaḥ ti kāminām || 7||
yadṛcchayā mat kathā ādau jātaśraddhaḥ tu yaḥ pumān |
na nirviṇṇaḥ na atisaktaḥ bhaktiyogaḥ asya siddhidaḥ || 8||
tāvat karmāṇi kurvīta na nirvidyeta yāvatā |
mat kathāśravaṇa ādau vā śraddhā yāvat na jāyate || 9||
svadharmasthaḥ yajanyajñaiḥ anāśīḥ kāmaḥ uddhava |
na yāti svarganarakau yadi anyatra samācaret || 10||
asmin loke vartamānaḥ svadharmasthaḥ anaghaḥ śuciḥ |
jñānaṃ viśuddhaṃ āpnoti madbhaktiṃ vā yadṛcchayā || 11||
svargiṇaḥ api etaṃ icchanti lokaṃ nirayiṇaḥ tathā |
sādhakaṃ jñānabhaktibhyāṃ ubhayaṃ tat asādhakam || 12||
na naraḥ svargatiṃ kāṅkṣet nārakīṃ vā vicakṣaṇaḥ |
na imaṃ lokaṃ ca kāṅkṣeta deha āveśāt pramādyati || 13||
etat vidvān purā mṛtyoḥ abhavāya ghaṭeta saḥ |
apramattaḥ idaṃ jñātvā martyaṃ api arthasiddhidam || 14||
chidyamānaṃ yamaiḥ etaiḥ kṛtanīḍaṃ vanaspatim |
khagaḥ svaketaṃ utsṛjya kṣemaṃ yāti hi alampaṭaḥ || 15||
ahorātraiḥ chidyamānaṃ buddhvāyuḥ bhayavepathuḥ |
muktasaṅgaḥ paraṃ buddhvā nirīha upaśāmyati || 16||
nṛdehaṃ ādyaṃ sulabhaṃ sudurlabham
plavaṃ sukalpaṃ gurukarṇadhāram |
mayā anukūlena nabhasvateritam
pumān bhavābdhiṃ na taret saḥ ātmahā || 17||
yadā ārambheṣu nirviṇṇaḥ viraktaḥ saṃyatendriyaḥ |
abhyāsena ātmanaḥ yogī dhārayet acalaṃ manaḥ || 18||
dhāryamāṇaṃ manaḥ yaḥ hi bhrāmyadāśu anavasthitam |
atandritaḥ anurodhena mārgeṇa ātmavaśaṃ nayet || 19||
manogatiṃ na visṛjet jitaprāṇaḥ jitendriyaḥ |
sattvasampannayā buddhyā manaḥ ātmavaśaṃ nayet || 20||
eṣaḥ vai paramaḥ yogaḥ manasaḥ saṅgrahaḥ smṛtaḥ |
hṛdayajñatvaṃ anvicchan damyasya eva arvataḥ muhuḥ || 21||
sāṅkhyena sarvabhāvānāṃ pratiloma anulomataḥ |
bhava api ayau anudhyayet manaḥ yāvat prasīdati || 22||
nirviṇṇasya viraktasya puruṣasya uktavedinaḥ |
manaḥ tyajati daurātmyaṃ cintitasya anucintayā || 23||
yama ādibhiḥ yogapathaiḥ ānvīkṣikyā ca vidyayā |
mama arcopāsanābhiḥ vā na anyaiḥ yogyaṃ smaret manaḥ || 24||
yadi kuryāt pramādena yogī karma vigarhitam |
yogena eva dahet aṃhaḥ na anyat tatra kadācana || 25||
sve sve adhikāre yā niṣṭhā saḥ guṇaḥ parikīrtitaḥ |
karmaṇāṃ jāti aśuddhānāṃ anena niyamaḥ kṛtaḥ |
guṇadoṣavidhānena saṅgānāṃ tyājanecchayā || 26||
jātaśraddaḥ matkathāsu nirviṇṇaḥ sarvakarmasu |
veda duḥkhātmakān kāmān parityāge api anīśvaraḥ || 27||
tataḥ bhajeta māṃ prītaḥ śraddhāluḥ dṛḍhaniścayaḥ |
juṣamāṇaḥ ca tān kāmān duḥkha udarkān ca garhayan || 28||
proktena bhaktiyogena bhajataḥ mā asakṛt muneḥ |
kāmāḥ hṛdayyāḥ naśyanti sarve mayi hṛdi sthite || 29||
bhidyate hṛdayagranthiḥ chidyante sarvasaṃśayāḥ |
kṣīyante ca asya karmāṇi mayi dṛṣṭe akhila ātmani || 30||
tasmāt madbhaktiyuktasya yoginaḥ vai mat ātmanaḥ |
na jñānaṃ na ca vairāgyaṃ prāyaḥ śreyaḥ bhavet iha || 31||
yat karmabhiḥ yat tapasā jñānavairāgyataḥ ca yat |
yogena dānadharmeṇa śreyobhiḥ itaraiḥ api || 32||
sarvaṃ madbhaktiyogena madbhaktaḥ labhate añjasā |
svarga apavargaṃ mat dhāma kathañcit yadi vāñchati || 33||
na kiñcit sādhavaḥ dhīrāḥ bhaktāḥ hi ekāntinaḥ mama |
vāñchati api mayā dattaṃ kaivalyaṃ apunarbhavam || 34||
nairapekṣyaṃ paraṃ prāhuḥ niḥśreyasaṃ analpakam |
tasmāt nirāśiṣaḥ bhaktiḥ nirapekṣasya me bhavet || 35||
na mayi ekāntabhaktānāṃ guṇadoṣa udbhavāḥ guṇāḥ |
sādhūnāṃ samacittānāṃ buddheḥ paraṃ upeyuṣām || 36||
evaṃ etat mayā ādiṣṭān anutiṣṭhanti me pathaḥ |
kṣemaṃ vindanti mat sthānaṃ yat brahma paramaṃ viduḥ || 37||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
vedatrayīvibhāgayogo nāma viṃśo'dhyāyaḥ || 20||
atha ekaviṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
yaḥ etān matpathaḥ hitvā bhaktijñānakriyātmakān |
kṣudrān kāmān calaiḥ prāṇaiḥ juṣantaḥ saṃsaranti te || 1||
sve sve adhikāre yā niṣṭhā saḥ guṇaḥ parikīrtitaḥ |
viparyayaḥ tu doṣaḥ syāt ubhayoḥ eṣaḥ niścayaḥ || 2||
śuddhi aśuddhī vidhīyete samāneṣu api vastuṣu |
dravyasya vicikitsārthaṃ guṇadoṣau śubha aśubhau || 3||
dharmārthaṃ vyavahārārthaṃ yātrārthaṃ iti ca anagha |
darśitaḥ ayaṃ mayā ācāraḥ dharmaṃ udvahatāṃ dhuram || 4||
bhūmi ambu agni anila ākāśāḥ bhūtānāṃ pañca dhātavaḥ |
ābrahma sthāvara ādīnāṃ śarīrāḥ ātmasaṃyutāḥ || 5||
vedena nāmarūpāṇi viṣamāṇi sameṣu api |
dhātuṣu uddhava kalpyantaḥ eteṣāṃ svārthasiddhaye || 6||
deśa kāla ādi bhāvānāṃ vastūnāṃ mama sattama |
guṇadoṣau vidhīyete niyamārthaṃ hi karmaṇām || 7||
akṛṣṇasāraḥ deśānāṃ abrahmaṇyaḥ aśuciḥ bhavet |
kṛṣṇasāraḥ api asauvīra kīkaṭa asaṃskṛteriṇam || 8||
karmaṇyaḥ guṇavān kālaḥ dravyataḥ svataḥ eva vā |
yataḥ nivartate karma saḥ doṣaḥ akarmakaḥ smṛtaḥ || 9||
dravyasya śuddhi aśuddhī ca dravyeṇa vacanena ca |
saṃskāreṇa atha kālena mahattva alpatayā athavā || 10||
śaktyā aśaktyā athavā buddhyā samṛddhyā ca yat ātmane |
aghaṃ kurvanti hi yathā deśa avasthā anusārataḥ || 11||
dhānya dāru asthi tantūnāṃ rasa taijasa carmaṇām |
kāla vāyu agni mṛttoyaiḥ pārthivānāṃ yuta ayutaiḥ || 12||
amedhyaliptaṃ yat yena gandhaṃ lepaṃ vyapohati |
bhajate prakṛtiṃ tasya tat śaucaṃ tāvat iṣyate || 13||
snāna dāna tapaḥ avasthā vīrya saṃskāra karmabhiḥ |
mat smṛtyā ca ātmanaḥ śaucaṃ śuddhaḥ karma ācaret dvijaḥ || 14||
mantrasya ca parijñānaṃ karmaśuddhiḥ madarpaṇam |
dharmaḥ sampadyate ṣaḍbhiḥ adharmaḥ tu viparyayaḥ || 15||
kvacit guṇaḥ api doṣaḥ syāt doṣaḥ api vidhinā guṇaḥ |
guṇadoṣārthaniyamaḥ tat bhidāṃ eva bādhate || 16||
samānakarma ācaraṇaṃ patitānāṃ na pātakam |
autpattikaḥ guṇaḥ saṅgaḥ na śayānaḥ patati adhaḥ || 17||
yataḥ yataḥ nivarteta vimucyeta tataḥ tataḥ |
eṣaḥ dharmaḥ nṝṇāṃ kṣemaḥ śokamohabhaya apahaḥ || 18||
viṣayeṣu guṇādhyāsāt puṃsaḥ saṅgaḥ tataḥ bhavet |
saṅgāt tatra bhavet kāmaḥ kāmāt eva kaliḥ nṝṇām || 19||
kaleḥ durviṣahaḥ krodhaḥ tamaḥ taṃ anuvartate |
tamasā grasyate puṃsaḥ cetanā vyāpinī drutam || 20||
tayā virahitaḥ sādho jantuḥ śūnyāya kalpate |
tataḥ asya svārthavibhraṃśaḥ mūrcchitasya mṛtasya ca || 21||
viṣayābhiniveśena na ātmānaṃ veda na aparam |
vṛkṣajīvikayā jīvan vyarthaṃ bhastra iva yaḥ śvasan || 22||
phalaśrutiḥ iyaṃ nṝṇāṃ na śreyaḥ rocanaṃ param |
śreyovivakṣayā proktaṃ yathā bhaiṣajyarocanam || 23||
utpatti eva hi kāmeṣu prāṇeṣu svajaneṣu ca |
āsaktamanasaḥ martyā ātmanaḥ anarthahetuṣu || 24||
na tān aviduṣaḥ svārthaṃ bhrāmyataḥ vṛjinādhvani |
kathaṃ yuñjyāt punaḥ teṣu tān tamaḥ viśataḥ budhaḥ || 25||
evaṃ vyavasitaṃ kecit avijñāya kubuddhayaḥ |
phalaśrutiṃ kusumitāṃ na vedajñāḥ vadanti hi || 26||
kāminaḥ kṛpaṇāḥ lubdhāḥ puṣpeṣu phalabuddhayaḥ |
agnimugdhā dhumatāntāḥ svaṃ lokaṃ na vindanti te || 27||
na te māṃ aṅgaḥ jānanti hṛdisthaṃ yaḥ idaṃ yataḥ |
ukthaśastrāḥ hi asutṛpaḥ yathā nīhāracakṣuṣaḥ || 28||
te me mataṃ avijñāya parokṣaṃ viṣayātmakāḥ |
hiṃsāyāṃ yadi rāgaḥ syāt yajñaḥ eva na codanā || 29||
hiṃsāvihārāḥ hi alabdhaiḥ paśubhiḥ svasukhecchayā |
yajante devatāḥ yajñaiḥ pitṛbhūtapatīn khalāḥ || 30||
svapn upamaṃ amuṃ lokaṃ asantaṃ śravaṇapriyam |
āśiṣaḥ hṛdi saṅkalpya tyajanti arthān yathā vaṇik || 31||
rajaḥsattvatamoniṣṭhāḥ rajaḥsattvatamojuṣaḥ |
upāsataḥ indramukhyān devādīn na tathā eva mām || 32||
iṣṭvā iha devatāḥ yajñaiḥ gatvā raṃsyāmahe divi |
tasya antaḥ iha bhūyāsmaḥ mahāśālā mahākulāḥ || 33||
evaṃ puṣpitayā vācā vyākṣiptamanasāṃ nṝṇām |
māninān ca atistabdhānāṃ madvārtā api na rocate || 34||
vedāḥ brahmātmaviṣayāḥ trikāṇḍaviṣayāḥ ime |
parokṣavādāḥ ṛṣayaḥ parokṣaṃ mama ca priyam || 35||
śabdabrahma sudurbodhaṃ prāṇa indriya manomayam |
anantapāraṃ gambhīraṃ durvigāhyaṃ samudravat || 36||
mayā upabṛṃhitaṃ bhūmnā brahmaṇā anantaśaktinā |
bhūteṣu ghoṣarūpeṇa biseṣu ūrṇa iva lakṣyate || 37||
yathā ūrṇanābhiḥ hṛdayāt ūrṇāṃ udvamate mukhāt |
ākāśāt ghoṣavān prāṇaḥ manasā sparśarūpiṇā || 38||
chandomayaḥ amṛtamayaḥ sahasrapadavīṃ prabhuḥ |
oṅkārāt vyañjita sparśa svara uṣma antastha bhūṣitām ||
39||
vicitrabhāṣāvitatāṃ chandobhiḥ catura uttaraiḥ |
anantapārāṃ bṛhatīṃ sṛjati ākṣipate svayam || 40||
gāyatrī uṣṇik anuṣṭup ca bṛhatī paṅktiḥ eva ca |
triṣṭup jagatī aticchandaḥ hi atyaṣṭi atijagat virāṭ || 41||
kiṃ vidhatte kiṃ ācaṣṭe kiṃ anūdya vikalpayet |
iti asyāḥ hṛdayaṃ loke na anyaḥ mat veda kaścana ||42||
māṃ vidhatte abhidhatte māṃ vikalpya apohyate tu aham |
etāvān sarvavedārthaḥ śabdaḥ āsthāya māṃ bhidām |
māyāmātraṃ anūdya ante pratiṣidhya prasīdati || 43||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavadddhavasaṃvāde
vedatrayavibhāganirūpaṇaṃ nāma ekaviṃśo'dhyāyaḥ || 21||
atha dvāviṃśaḥ adhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
kati tattvāni viśveśa saṅkhyātāni ṛṣibhiḥ prabho |
nava ekādaśa pañca trīṇi āttha tvaṃ iha śuśruma || 1||
kecit ṣaḍviṃśatiṃ prāhuḥ apare pañcaviṃśatim |
sapta eke nava ṣaṭ kecit catvāri ekādaśa apare |
kecit saptadaśa prāhuḥ ṣoḍaśa eke trayodaśa || 2||
etāvat tvaṃ hi saṅkhyānāṃ ṛṣayaḥ yat vivakṣayā |
gāyanti pṛthak āyuṣman idaṃ naḥ vaktuṃ arhasi || 3||
śrībhagavān uvāca |
yuktaṃ ca santi sarvatra bhāṣante brāhmaṇāḥ yathā |
māyāṃ madīyāṃ udgṛhya vadatāṃ kiṃ nu durghaṭam || 4||
na etat evaṃ yathā āttha tvaṃ yat ahaṃ vacmi tat tathā |
evaṃ vivadatāṃ hetuṃ śaktayaḥ me duratyayāḥ || 5||
yāsāṃ vyatikarāt āsīt vikalpaḥ vadatāṃ padam |
prāpte śamadame api eti vādastamanu śāmyati || 6||
parasparān anupraveśāt tattvānāṃ puruṣarṣabha |
paurva aparya prasaṅkhyānaṃ yathā vaktuḥ vivakṣitam || 7||
ekasmin api dṛśyante praviṣṭāni itarāṇi ca |
pūrvasmin vā parasmin vā tattve tattvāni sarvaśaḥ || 8||
paurva aparyaṃ ataḥ amīṣāṃ prasaṅkhyānaṃ abhīpsatām |
yathā viviktaṃ yat vaktraṃ gṛhṇīmaḥ yuktisambhavāt || 9||
anādi avidyāyuktasya puruṣasya ātmavedanam |
svataḥ na sambhavāt anyaḥ tattvajñaḥ jñānadaḥ bhavet || 10||
puruṣa īśvarayoḥ atra na vailakṣaṇyaṃ aṇu api |
tat anyakalpanāpārthā jñānaṃ ca prakṛteḥ guṇaḥ || 11||
prakṛtiḥ guṇasāmyaṃ vai prakṛteḥ na ātmanaḥ guṇāḥ |
sattvaṃ rajaḥ tamaḥ iti sthiti utpatti antahetavaḥ || 12||
sattvaṃ jñānaṃ rajaḥ karma tamaḥ ajñānaṃ iha ucyate |
guṇavyatikaraḥ kālaḥ svabhāvaḥ sūtraṃ eva ca || 13||
puruṣaḥ prakṛtiḥ vyaktaṃ ahaṅkāraḥ nabhaḥ anilaḥ |
jyotiḥ āpaḥ kṣitiḥ iti tattvāni uktāni me nava || 14||
śrotraṃ tvak darśanaṃ ghrāṇaḥ jihvā iti jñānaśaktayaḥ |
vāk pāṇi upastha pāyu aṅghriḥ karmāṇyaṅga ubhayaṃ manaḥ || 15||
śabdaḥ sparśaḥ rasaḥ gandhaḥ rūpaṃ ca iti arthajātayaḥ |
gati ukti utsarga śilpāni karma āyatana siddhayaḥ || 16||
sarga ādau prakṛtiḥ hi asya kārya kāraṇa rūpiṇī |
sattva ādibhiḥ guṇaiḥ dhatte puruṣaḥ avyaktaḥ īkṣate || 17||
vyakta ādayaḥ vikurvāṇāḥ dhātavaḥ puruṣa īkṣayā |
labdhavīryāḥ sṛjanti aṇḍaṃ saṃhatāḥ prakṛteḥ balāt || 18||
sapta eva dhātavaḥ iti tatra arthāḥ pañca khādayaḥ |
jñānaṃ ātmā ubhaya ādhāraḥ tataḥ deha indriya āsavaḥ || 19||
ṣaḍ iti atra api bhūtāni pañca ṣaṣṭhaḥ paraḥ pumān |
taiḥ yuktaḥ ātmasambhūtaiḥ sṛṣṭvā idaṃ samupāviśat || 20||
catvāri eva iti tatra api tejaḥ āpaḥ annaṃ ātmanaḥ |
jātāni taiḥ idaṃ jātaṃ janma avayavinaḥ khalu || 21||
saṅkhyāne saptadaśake bhūtamātra indriyāṇi ca |
pañcapañca eka manasā ātmā saptadaśaḥ smṛtaḥ || 22||
tadvat ṣoḍaśasaṅkhyāne ātmā eva manaḥ ucyate |
bhūtendriyāṇi pañca eva manaḥ ātmā trayodaśaḥ || 23||
ekādaśatvaḥ ātmā asau mahābhūtendriyāṇi ca |
aṣṭau prakṛtayaḥ ca eva puruṣaḥ ca nava iti atha || 24||
iti nānā prasaṅkhyānaṃ tattvānāṃ ṛṣibhiḥ kṛtam |
sarvaṃ nyāyyaṃ yuktimatvāt viduṣāṃ kiṃ aśobhanam || 25||
uddhavaḥ uvāca |
prakṛtiḥ puruṣaḥ ca ubhau yadi api ātmavilakṣaṇau |
anyonya apāśrayāt kṛṣṇa dṛśyate na bhidā tayoḥ |
prakṛtau lakṣyate hi ātmā prakṛtiḥ ca tathā ātmani || 26||
evaṃ me puṇḍarīkākṣa mahāntaṃ saṃśayaṃ hṛdi |
chettuṃ arhasi sarvajña vacobhiḥ nayanaipuṇaiḥ || 27||
tvattaḥ jñānaṃ hi jīvānāṃ pramoṣaḥ te atra śaktitaḥ |
tvaṃ eva hi ātma māyāyā gatiṃ vettha na ca aparaḥ || 28||
śrībhagavān uvāca |
prakṛtiḥ puruṣaḥ ca iti vikalpaḥ puruṣarṣabha |
eṣaḥ vaikārikaḥ sargaḥ guṇavyatikarātmakaḥ || 29||
mama aṅga māyā guṇamayī anekadhā
vikalpabuddhīḥ ca guṇaiḥ vidhatte |
vaikārikaḥ trividhaḥ adhyātmaṃ ekam
atha adhidaivaṃ adhibhūtaṃ anyat || 30||
dṛk rūpaṃ ārkaṃ vapuḥ atra randhre
parasparaṃ sidhyati yaḥ svataḥ khe |
ātmā yat eṣaṃ aparaḥ yaḥ ādyaḥ
svayā anubhūtya akhilasiddhasiddhiḥ |
evaṃ tvak ādi śravaṇādi cakṣuḥ
jihva ādi nāsa ādi ca cittayuktam || 31||
yaḥ asau guṇakṣobhakṛtau vikāraḥ
pradhānamūlāt mahataḥ prasūtaḥ |
ahaṃ trivṛt mohavikalpahetuḥ
vaikārikaḥ tāmasaḥ aindriyaḥ ca || 32||
ātmāparijñānamayaḥ vivādaḥ
hi asti iti na asti iti bhidārthaniṣṭhaḥ |
vyarthaḥ api na eva uparameta puṃsāṃ
mattaḥ parāvṛttadhiyāṃ svalokāt || 33||
uddhavaḥ uvāca |
tvattaḥ parāvṛttadhiyaḥ svakṛtaiḥ karmabhiḥ prabho |
ucca avacān yathā dehān gṛhṇanti visṛjanti ca || 34||
tat mama ākhyāhi govinda durvibhāvyaṃ anātmabhiḥ |
na hi etat prāyaśaḥ loke vidvāṃsaḥ santi vañcitāḥ || 35||
śrībhagavān uvāca |
manaḥ karmamayaṃ nṛṇāṃ indriyaiḥ pañcabhiḥ yutam |
lokāt lokaṃ prayāti anyaḥ ātmā tat anuvartate || 36||
dhyāyan manaḥ anuviṣayān dṛṣṭān vā anuśrutān atha |
udyat sīdat karmatantraṃ smṛtiḥ tat anuśāmyati || 37||
viṣaya abhiniveśena na ātmānaṃ yat smaret punaḥ |
jantoḥ vai kasyacit hetoḥ mṛtyuḥ atyantavismṛtiḥ || 38||
janma tu ātmatayā puṃsaḥ sarvabhāvena bhūrida |
viṣaya svīkṛtiṃ prāhuḥ yathā svapnamanorathaḥ || 39||
svapnaṃ manorathaṃ ca itthaṃ prāktanaṃ na smarati asau |
tatra pūrvaṃ iva ātmānaṃ apūrvaṃ ca anupaśyati || 40||
indriya āyana sṛṣṭyā idaṃ traividhyaṃ bhāti vastuni |
bahiḥ antaḥ bhidāhetuḥ janaḥ asat janakṛt yathā || 41||
nityadā hi aṅgaḥ bhūtāni bhavanti na bhavanti ca |
kālena alkṣyavegena sūkṣmatvāt tat na dṛśyate || 42||
yathā arciṣāṃ srotasāṃ ca phalānāṃ vā vanaspateḥ |
tathā eva sarvabhūtānāṃ vayaḥ avasthā ādayaḥ kṛtāḥ || 43||
saḥ ayaṃ dīpaḥ arciṣāṃ yadvat srotasāṃ tat idaṃ jalam |
saḥ ayaṃ pumān iti nṛṇāṃ mṛṣāḥ gīḥ dhīḥ mṛṣā
āyuṣām || 44||
mā svasya karmabījena jāyate saḥ api ayaṃ pumān |
mriyate vāmaraḥ bhrāntyā yathā agniḥ dāru saṃyutaḥ || 45||
niṣekagarbhajanmāni bālyakaumārayauvanam |
vayomadhyaṃ jarā mṛtyuḥ iti avasthāḥ tanoḥ nava || 46||
etāḥ manorathamayīḥ hi anyasya uccāvacāḥ tanūḥ |
guṇasaṅgāt upādatte kvacit kaścit jahāti ca || 47||
ātmanaḥ pitṛputrābhyāṃ anumeyau bhavāpyayau |
na bhavāpyayavastūnāṃ abhijñaḥ dvayalakṣaṇaḥ || 48||
taroḥ bījavipākābhyāṃ yaḥ vidvāt janmasaṃyamau |
taroḥ vilakṣaṇaḥ draṣṭā evaṃ draṣṭā tanoḥ pṛthak || 49||
prakṛteḥ evaṃ ātmānaṃ avivicya abudhaḥ pumān |
tattvena sparśasammūḍhaḥ saṃsāraṃ pratipadyate || 50||
sattvasaṅgāt ṛṣīn devān rajasā asuramānuṣān |
tamasā bhūtatiryaktvaṃ bhrāmitaḥ yāti karmabhiḥ || 51||
nṛtyataḥ gāyataḥ paśyan yathā eva anukaroti tān |
evaṃ buddhiguṇān paśyan anīhaḥ api anukāryate || 52||
yathā ambhasā pracalatā taravaḥ api calāḥ iva |
cakṣuṣā bhrāmyamāṇena dṛśyate bhramati iva bhūḥ || 53||
yathā manorathadhiyaḥ viṣayānubhavaḥ mṛṣā |
svapnadṛṣṭāḥ ca dāśārha tathā saṃsāraḥ ātmanaḥ || 54||
arthe hi avidyamāne api saṃsṛtiḥ na nivartate |
dhyāyataḥ viṣayān asya svapne anartha āgamaḥ yathā || 55||
tasmāt uddhava mā bhuṅkṣva viṣayān asat indriyaiḥ |
ātmā agrahaṇanirbhātaṃ paśya vaikalpikaṃ bhramam || 56||
kṣiptaḥ avamānitaḥ asadbhiḥ pralabdhaḥ asūyitaḥ athavā |
tāḍitaḥ sannibaddhaḥ vā vṛttyā vā parihāpitaḥ || 57||
niṣṭhitaḥ mūtritaḥ bahudhā evaṃ prakampitaḥ |
śreyaskāmaḥ kṛcchragataḥ ātmanā ātmānaṃ uddharet || 58||
uddhavaḥ uvāca |
yathā evaṃ anubuddhyeyaṃ vada naḥ vadatāṃ vara |
suduḥsahaṃ imaṃ manyaḥ ātmani asat atikramam || 59||
viduṣaṃ api viśvātman prakṛtiḥ hi balīyasī |
ṛte tvat dharmaniratān śāntāḥ te caraṇālayān || 60||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
dvāviṃśo'dhyāyaḥ || 22||
atha trayoviṃśaḥ adhyāyaḥ |
bādarāyaṇiḥ uvāca |
saḥ evaṃ āśaṃsitaḥ uddhavena
bhāgavatamukhyena dāśārhamukhyaḥ |
sabhājayan bṛtyavacaḥ mukundaḥ
taṃ ābabhāṣe śravaṇīyavīryaḥ || 1||
śrībhagavān uvāca |
barhaspatya saḥ vai na atra sādhuḥ vai durjan īritaiḥ |
duruktaiḥ bhinnaṃ ātmānaṃ yaḥ samādhātuṃ īśvaraḥ || 2||
na tathā tapyate viddhaḥ pumān bāṇaiḥ sumarmagaiḥ |
yathā tudanti marmasthāḥ hi asatāṃ paruṣeṣavaḥ || 3||
kathayanti mahatpuṇyaṃ itihāsaṃ iha uddhava |
taṃ ahaṃ varṇayiṣyāmi nibodha susamāhitaḥ || 4||
kenacit bhikṣuṇā gītaṃ paribhūtena durjanaiḥ |
smaratāḥ dhṛtiyuktena vipākaṃ nijakarmaṇām || 5||
avaniṣu dvijaḥ kaścit āsīt āḍhyatamaḥ śriyā |
vārtāvṛttiḥ kadaryaḥ tu kāmī lubdhaḥ atikopanaḥ || 6||
jñātayaḥ atithayaḥ tasya vāṅmātreṇa api na arcitāḥ |
śūnya avasathaḥ ātmā api kāle kāmaiḥ anarcitaḥ || 7||
duḥśīlasya kadaryasya druhyante putrabāndhavāḥ |
dārā duhitaraḥ bhṛtyāḥ viṣaṇṇāḥ na ācaran priyam || 8||
tasya evaṃ yakṣavittasya cyutasya ubhayalokataḥ |
dharmakāmavihīnasya cukrudhuḥ pañcabhāginaḥ || 9||
tat avadhyāna visrasta puṇya skandhasya bhūrida |
arthaḥ api agacchan nidhanaṃ bahu āyāsa pariśramaḥ || 10||
jñātayaḥ jagṛhuḥ kiñcit kiñcit asyavaḥ uddhava |
daivataḥ kālataḥ kiñcit brahmabandhoḥ nṛpārthivāt || 11||
saḥ evaṃ draviṇe naṣṭe dharmakāmavivarjitaḥ |
upekṣitaḥ ca svajanaiḥ cintāṃ āpa duratyayām || 12||
tasya evaṃ dhyāyataḥ dīrghaṃ naṣṭarāyaḥ tapasvinaḥ |
khidyataḥ bāṣpakaṇṭhasya nirvedaḥ sumahān abhūt || 13||
saḥ ca āha idaṃ aho kaṣṭaṃ vṛthā ātmā me anutāpitaḥ |
na dharmāya na kāmāya yasya artha āyāsaḥ īdṛśaḥ || 14||
prāyeṇa arthāḥ kadaryāṇāṃ na sukhāya kadācana |
iha ca ātmopatāpāya mṛtasya narakāya ca || 15||
yaśaḥ yaśasvināṃ śuddhaṃ ślāghyāḥ ye guṇināṃ guṇāḥ |
lobhaḥ svalpaḥ api tān hanti śvitraḥ rūpaṃ iva ipsitam || 16||
arthasya sādhane siddhaḥ utkarṣe rakṣaṇe vyaye |
nāśa upabhogaḥ āyāsaḥ trāsaḥ cintā bhramaḥ nṛṇām || 17||
steyaṃ hiṃsā anṛtaṃ dambhaḥ kāmaḥ krodhaḥ smayaḥ madaḥ |
bhedaḥ vairaṃ aviśvāsaḥ saṃspardhā vyasanāni ca || 18||
ete pañcadaśān arthāḥ hi arthamūlāḥ matāḥ nṛṇām |
tasmāt anarthaṃ arthākhyaṃ śreyaḥ arthī dūrataḥ tyajet || 19||
bhidyante bhrātaraḥ dārāḥ pitaraḥ suhṛdaḥ tathā |
ekāsnigdhāḥ kākiṇinā sadyaḥ sarve arayaḥ kṛtāḥ || 20||
arthena alpīyasā hi ete saṃrabdhā dīptaṃ anyavaḥ |
tyajanti āśu spṛdhaḥ ghnanti sahasā utsṛjya sauhṛdam ||
21||
labdhvā janma amaraprārthyaṃ mānuṣyaṃ tat dvija agryatām |
tat anādṛtya ye svārthaṃ ghnanti yānti aśubhāṃ gatim ||
22||
svarga apavargayoḥ dvāraṃ prāpya lokaṃ imaṃ pumān |
draviṇe kaḥ anūṣajjeta martyaḥ anarthasya dhāmani || 23||
devarṣi pitṛ bhūtāni jñātīn bandhūn ca bhāginaḥ |
asaṃvibhajya ca ātmānaṃ yakṣavittaḥ patati adhaḥ || 24||
vyarthayā arthehayā vittaṃ pramattasya vayaḥ balam |
kuśalāḥ yena sidhyanti jaraṭhaḥ kiṃ nu sādhaye || 25||
kasmāt saṅkliśyate vidvān vyarthayā arthehayā asakṛt |
kasyacit māyayā nūnaṃ lokaḥ ayaṃ suvimohitaḥ || 26||
kiṃ dhanaiḥ dhanadaiḥ vā kiṃ kāmaiḥ vā kāmadaiḥ uta |
mṛtyunā grasyamānasya karmabhiḥ vā uta janmadaiḥ || 27||
nūnaṃ me bhagavān tuṣṭaḥ sarvadevamayaḥ hariḥ |
yena nītaḥ daśāṃ etāṃ nirvedaḥ ca ātmanaḥ plavaḥ || 28||
saḥ ahaṃ kalau aśeṣeṇa śoṣayihhye aṅgaṃ ātmanaḥ |
apramattaḥ akhilasvārthe yadi syāt siddhaḥ ātmani || 29||
tatra māṃ anumoderan devāḥ tribhuvaneśvarāḥ |
muhūrtena brahmalokaṃ khaṭvāṅgaḥ samasādhayat || 30||
śrībhagavān uvāca |
iti abhipretya manasā hi āvantyaḥ dvijasattamaḥ |
unmucya hṛdayagranthīn śāntaḥ bhikṣuḥ abhūt muniḥ || 31||
saḥ cacāra mahīṃ etāṃ saṃyata ātmendriya anilaḥ |
bhikṣārthaṃ nagara grāmān asaṅgaḥ alakṣitaḥ aviśat || 32||
taṃ vai pravayasaṃ bhikṣuṃ avadhūtaṃ asajjanāḥ |
dṛṣṭvā paryabhavan bhadraḥ bahvībhiḥ paribhūtibhiḥ || 33||
kecit triveṇuṃ jagṛhuḥ eke pātraṃ kamaṇḍalum |
pīṭhaṃ ca eke akṣasūtraṃ ca kanthāṃ cīrāṇi kecana || 34||
pradāya ca punaḥ tāni darśitāni ādaduḥ muneḥ |
annaṃ ca bhaikṣyasampannaṃ bhuñjānasya sarit taṭe || 35||
mūtrayanti ca pāpiṣṭhāḥ ṣṭhīvanti asya ca mūrdhani |
yatavācaṃ vācayanti tāḍayanti na vakti cet || 36||
tarjayanti apare vāgbhiḥ stenaḥ ayaṃ iti vādinaḥ |
badhnanti rajjvā taṃ kecit badhyatāṃ badhyatāṃ iti || 37||
kṣipanti eke avajānantaḥ eṣaḥ dharmadhvajaḥ śaṭhaḥ |
kṣīṇavittaḥ imāṃ vṛttiṃ agrahīt svajana ujjhitaḥ || 38||
aho eṣaḥ mahāsāraḥ dhṛtimān giriḥ āḍiva |
maunena sādhayati arthaṃ bakavat dṛḍhaniścayaḥ || 39||
iti eke vihasanti enaṃ eke durvātayanti ca |
taṃ babandhuḥ nirurudhuḥ yathā krīḍanakaṃ dvijam || 40||
evaṃ saḥ bhautikaṃ duḥkhaṃ daivikaṃ daihikaṃ ca yat |
bhoktavyaṃ ātmanaḥ diṣṭaṃ prāptaṃ prāptaṃ abudhyata || 41||
paribhūtaḥ imāṃ gāthāṃ agāyata narādhamaiḥ |
pātayadbhiḥ svadharmasthaḥ dhṛtiṃ āsthāya sātvikīm || 42||
dvijaḥ uvāca |
na ayaṃ janaḥ me sukhaduḥkhahetuḥ
na devatātmā grahakarmakālāḥ |
manaḥ paraṃ kāraṇaṃ āmananti
saṃsāracakraṃ parivartayet yat || 43||
manaḥ guṇān vai sṛjate balīyaḥ
tataḥ ca karmāṇi vilakṣaṇāni |
śuklāni kṛṣṇāni atha lohitāni
tebhyaḥ savarṇāḥ sṛtayaḥ bhavanti || 44||
anīhaḥ ātmā manasā samīhatā
hiraṇmayaḥ matsakhaḥ udvicaṣṭe |
manaḥ svaliṅgaṃ parigṛhya kāmān
juṣan nibaddhaḥ guṇasaṅgataḥ asau || 45||
dānaṃ svadharmaḥ niyamaḥ yamaḥ ca
śrutaṃ ca karmāṇi ca sadvratāni |
sarve manonigrahalakṣaṇāntāḥ
paraḥ hi yogaḥ manasaḥ samādhi || 46||
samāhitaṃ yasya manaḥ praśāntam
dānādibhiḥ kiṃ vada tasya kṛtyam |
asaṃyataṃ yasya manaḥ vinaśyat
dānādibhiḥ cet aparaṃ kimebhiḥ || 47||
manovaśe anye hi abhavan sma devāḥ
manaḥ ca na anyasya vaśaṃ sameti |
bhīṣmaḥ hi devaḥ sahasaḥ sahīyān
yuñjyāt vaśe taṃ saḥ hi devadevaḥ || 48||
taṃ durjayaṃ śatruṃ asahyavegaṃ
maruntudaṃ tat na vijitya kecit |
kurvanti asat vigrahaṃ atra martyaiḥ
mitrāṇi udāsīna ripūn vimūḍhāḥ || 49||
dehaṃ manomātraṃ imaṃ gṛhītvā
mama ahaṃ iti andha dhiyaḥ manuṣyāḥ |
eṣaḥ ahaṃ anyaḥ ayaṃ iti bhrameṇa
durantapāre tamasi bhramanti || 50||
janaḥ tu hetuḥ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ ca atra ha bhaumayoḥ tat |
jihvāṃ kvacit sandaśati svadadbhiḥ
tat vedanāyāṃ katamāya kupyet || 51||
duḥkhasya hetuḥ yadi devatāḥ tu
kiṃ ātmanaḥ tatra vikārayoḥ tat |
yat aṅgaṃ aṅgena nihanyate kvacit
krudhyeta kasmai puruṣaḥ svadehe || 52||
ātmā yadi syāt sukhaduḥkhahetuḥ
kiṃ anyataḥ tatra nijasvabhāvaḥ |
na hi ātmanaḥ anyat yadi tat mṛṣā syāt
krudhyeta kasmāt na sukhaṃ na duḥkham || 53||
grahāḥ nimittaṃ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ ajasya janasya te vai |
grahaiḥ grahasya eva vadanti pīḍām
krudhyeta kasmai puruṣaḥ tataḥ anyaḥ || 54||
karmāḥ tu hetuḥ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ tat hi jaḍājaḍatve |
dehaḥ tu acitpuruṣaḥ ayaṃ suparṇaḥ
krudhyeta kasmai na hi karmamūlam || 55||
kālaḥ tu hetuḥ sukhaduḥkhayoḥ cet
kiṃ ātmanaḥ tatra tat ātmakaḥ asau |
na agneḥ hi tāpaḥ na himasya tat syāt
krudhyeta kasmai na parasya dvandvam || 56||
na kenacit kva api kathañcana asya
dvandva uparāgaḥ parataḥ parasya |
yathāhamaḥ saṃsṛtirūpiṇaḥ syāt
evaṃ prabuddhaḥ na bibheti bhūtaiḥ || 57||
etāṃ saḥ āsthāya parātmaniṣṭhām
adhyāsitāṃ pūrvatamaiḥ maharṣibhiḥ |
ahaṃ tariṣyāmi durantapāram
tamaḥ mukunda aṅghriniṣevayā eva || 58||
śrībhagavān uvāca |
nirvidya naṣṭadraviṇaḥ gataklamaḥ
pravrajya gāṃ paryaṭamānaḥ ittham |
nirākṛtaḥ asadbhiḥ api svadharmāt
akampitaḥ amuṃ muniḥ āha gāthām || 59||
sukhaduḥkhapradaḥ na anyaḥ puruṣasya ātmavibhramaḥ |
mitra udāsīnaripavaḥ saṃsāraḥ tamasaḥ kṛtaḥ || 60||
tasmāt sarvātmanā tāta nigṛhāṇa mano dhiyā |
mayi āveśitayā yuktaḥ etāvān yogasaṅgrahaḥ || 61||
yaḥ etāṃ bhikṣuṇā gītāṃ brahmaniṣṭhāṃ samāhitaḥ |
dhārayan śrāvayan śruṇvan dvandvaiḥ na eva abhibhūyate || 62||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
bikṣugītanirūpaṇaṃ nāma trayoviṃśo'dhyāyaḥ || 23||
atha caturviṃśo'dhyāḥ |
śrībhagavān uvāca |
atha te sampravakṣyāmi sāṅkhyaṃ pūrvaiḥ viniścitam |
yat vijñāya pumān sadyaḥ jahyāt vaikalpikaṃ bhramam || 1||
āsīt jñānaṃ athaḥ hi arthaḥ ekaṃ eva avikalpitam |
yadā vivekanipuṇāḥ ādau kṛtayuge ayuge || 2||
tat māyāphalarūpeṇa kevalaṃ nirvikalpitam |
vāṅmanaḥ agocaraṃ satyaṃ dvidhā samabhavat bṛhat || 3||
tayoḥ ekataraḥ hi arthaḥ prakṛtiḥ sobhayātmikā |
jñānaṃ tu anyataraḥ bhāvaḥ puruṣaḥ saḥ abhidhīyate || 4||
tamaḥ rajaḥ sattvaṃ iti prakṛteḥ abhavan guṇāḥ |
mayā prakṣobhyamāṇāyāḥ puruṣa anumatena ca || 5||
tebhyaḥ samabhavat sūtraṃ mahān sūtreṇa saṃyutaḥ |
tataḥ vikurvataḥ jātaḥ yaḥ ahaṅkāraḥ vimohanaḥ || 6||
vaikārikaḥ taijasaḥ ca tāmasaḥ ca iti ahaṃ trivṛt |
tanmātra indriya manasāṃ kāraṇaṃ cit acit mayaḥ || 7||
arthaḥ tanmātrikāt jajñe tāmasāt indriyāṇi ca |
taijasāt devatāḥ āsan ekādaśa ca vaikṛtāt || 8||
mayā sañcoditāḥ bhāvāḥ sarve saṃhati akāriṇaḥ |
aṇḍaṃ utpādayāmāsuḥ mama āyatanaṃ uttamam || 9||
tasmin ahaṃ samabhavaṃ aṇḍe salilasaṃsthitau |
mama nābhyāṃ abhūt padmaṃ viśvākhyaṃ tatra ca ātmabhūḥ ||
10||
saḥ asṛjat tapasā yuktaḥ rajasā mat anugrahāt |
lokān sapālān viśvātmā bhūḥ bhuvaḥ svaḥ iti tridhā || 11||
devānāṃ okaḥ āsīt svaḥ bhūtānāṃ ca bhuvaḥ padam |
martya ādīnāṃ ca bhūḥ lokaḥ siddhānāṃ tritayāt param ||
12||
adhaḥ asurāṇāṃ nāgānāṃ bhūmeḥ okaḥ asṛjat prabhuḥ |
trilokyāṃ gatayaḥ sarvāḥ karmaṇāṃ triguṇa ātmanām || 13||
yogasya tapasaḥ ca eva nyāsasya gatayaḥ amalāḥ |
mahaḥ janaḥ tapaḥ satyaṃ bhaktiyogasya madgatiḥ || 14||
mayā kālātmanā dhātrā karmayuktaṃ idaṃ jagat |
guṇapravāhaḥ etasmin unmajjati nimajjati || 15||
aṇuḥ bṛhat kṛśaḥ sthūlaḥ yaḥ yaḥ bhāvaḥ prasidhyati |
sarvaḥ api ubhayasaṃyuktaḥ prakṛtyā puruṣeṇa ca || 16||
yaḥ tu yasya ādiḥ antaḥ ca saḥ vai madhyaṃ ca tasya san |
vikāraḥ vyavahārārthaḥ yathā taijasa pārthivāḥ || 17||
yat upādāya pūrvaḥ tu bhāvaḥ vikurute aparam |
ādiḥ antaḥ yadā yasya tat satyaṃ abhidhīyate || 18||
prakṛtiḥ hi asya upādānaṃ ādhāraḥ puruṣaḥ paraḥ |
sataḥ abhivyañjakaḥ kālaḥ brahma tat tritayaṃ tu aham || 19||
sargaḥ pravartate tāvat paurva aparyeṇa nityaśaḥ |
mahān guṇavisarga arthaḥ sthiti antaḥ yāvat īkṣaṇam || 20||
virāṭ mayā āsādyamānaḥ lokakalpavikalpakaḥ |
pañcatvāya viśeṣāya kalpate bhuvanaiḥ saha || 21||
anne pralīyate martyaṃ annaṃ dhānāsu līyate |
dhānāḥ bhūmau pralīyante bhūmiḥ gandhe pralīyate || 22||
apsu pralīyante gandhaḥ āpaḥ ca svaguṇe rase |
līyate jyotiṣi rasaḥ jyotī rūpe pralīyate || 23||
rūpaṃ vāyau saḥ ca sparśe līyate saḥ api ca ambare |
ambaraṃ śabdatanmātraḥ indriyāṇi svayoniṣu || 24||
yoniḥ vaikārike saumya līyate manasi īśvare |
śabdaḥ bhūtādiṃ api eti bhūtādiḥ mahati prabhuḥ || 25||
saḥ līyate mahān sveṣu guṇeṣu guṇavattamaḥ |
te avyakte sampralīyante tatkale līyate avyaye || 26||
kālaḥ māyāmaye jīve jīvaḥ ātmani mayi aje |
ātmā kevalaḥ ātmasthaḥ vikalpa apāya lakṣaṇaḥ || 27||
evaṃ anvīkṣamāṇasya kathaṃ vaikalpikaḥ bhramaḥ |
manasaḥ hṛdi tiṣṭheta vyomni iva arka udaye tamaḥ || 28||
eṣaḥ sāṅkhyavidhiḥ proktaḥ saṃśayagranthibhedanaḥ |
pratiloma anulomābhyāṃ parāvaradṛśā mayā || 29||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
prakṛtipuruṣasāṅkhyayogo nāma caturviṃśo'dhyāyaḥ || 24||
atha pañcaviṃśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavānuvāca |
guṇānāṃ asamiśrāṇāṃ pumānyena yathā bhavet |
tanme puruṣavarya iadaṃ upadhāraya śaṃsataḥ || 1||
samaḥ damaḥ titikṣā īkṣā tapaḥ satyaṃ dayā smṛtiḥ |
tuṣṭiḥ tyāgaḥ aspṛhā śraddhā hrīḥ dayā ādiḥ svanirvṛtiḥ || 2||
kāmaḥ īhā madaḥ tṛṣṇā stambhaḥ āśīḥ bhidā sukham |
mada utsāhaḥ yaśaḥ prītiḥ hāsyaṃ vīryaṃ bala udyamaḥ || 3||
krodhaḥ lobhaḥ anṛtaṃ hiṃsā yāñcā dambhaḥ klamaḥ kaliḥ |
śokamohau viṣādārtī nidrā āśā bhīḥ anudyamaḥ || 4||
sattvasya rajasaḥ ca etāḥ tamasaḥ ca anumūrvaśaḥ |
vṛttayaḥ varṇitaprāyāḥ sannipātaṃ athaḥ śruṇu || 5||
sannipātaḥ tu ahaṃ iti mama iti uddhava yā matiḥ |
vyavahāraḥ sannipātaḥ manomātra indriyāsubhiḥ || 6||
dharme ca arthe ca kāme ca yadā asau pariniṣṭhitaḥ |
guṇānāṃ sannikarṣaḥ ayaṃ śraddhāḥ atidhanāvahaḥ || 7||
pravṛttilakṣaṇe niṣṭhā pumān yaḥ hi gṛhāśrame |
svadharme ca anutiṣṭheta guṇānāṃ samitiḥ hi sā || 8||
puruṣaṃ sattvasaṃyuktaṃ anumīyāt śama ādibhiḥ |
kāmādibhī rajoyuktaṃ krodhādyaiḥ tamasā yutam || 9||
yadā bhajati māṃ bhaktyā nirapekṣaḥ svakarmabhiḥ |
taṃ sattvaprakṛtiṃ vidyāt puruṣaṃ striyaṃ eva vā || 10||
yadā āśiṣaḥ āśāsya māṃ bhajeta svakarmabhiḥ |
taṃ rajaḥprakṛtiṃ vidyāt hiṃsāṃ āśāsya tāmasam || 11||
sattvaṃ rajaḥ tamaḥ iti guṇāḥ jīvasya na eva me |
cittajā yaiḥ tu bhūtānāṃ sajjamānaḥ nibadhyate || 12||
yadetarau jayet sattvaṃ bhāsvaraṃ viśadaṃ śivam |
tadā sukhena yujyeta dharmajñāna ādibhiḥ pumān || 13||
yadā jayet tamaḥ sattvaṃ rajaḥ saṅgaṃ bhidā calam |
tadā duḥkhena yujyeta karmaṇā yaśasā śriyā || 14||
yadā jayet rajaḥ sattvaṃ tamaḥ mūḍhaḥ layaṃ jaḍam |
yujyeta śokamohābhyāṃ nidrayā hiṃsayā āśayā || 15||
yadā cittaṃ prasīdeta indriyāṇāṃ ca nirvṛtiḥ |
dehe abhayaṃ manosaṅgaṃ tat sattvaṃ viddhi matpadam || 16||
vikurvan kriyayā ca adhīra nirvṛtiḥ ca cetasām |
gātrāsvāsthyaṃ manaḥ bhrāntaṃ rajaḥ etaiḥ niśāmaya || 17||
sīdat cittaṃ vilīyeta cetasaḥ grahaṇe akṣamam |
manaḥ naṣṭaṃ tamaḥ glāniḥ tamaḥ tat upadhāraya || 18||
edhamāne guṇe sattve devānāṃ balaṃ edhate |
asurāṇāṃ ca rajasi tamasi uddhava rakṣasām || 19||
sattvāt jagaraṇaṃ vidyāt rajasā svapnaṃ ādiśet |
prasvāpaṃ tamasā jantoḥ turīyaṃ triṣu santatam || 20||
uparyupari gacchanti sattvena ābrahmaṇaḥ janāḥ |
tamasā adhaḥ adhaḥ āmukhyāt rajasā antaracāriṇaḥ || 21||
sattve pralīnāḥ svaḥ yānti naralokaṃ rajolayāḥ |
tamolayāḥ tu nirayaṃ yānti māṃ eva nirguṇāḥ || 22||
madarpaṇaṃ niṣphalaṃ vā sātvikaṃ nijakarma tat |
rājasaṃ phalasaṅkalpaṃ hiṃsāprāyādi tāmasam || 23||
kaivalyaṃ sātvikaṃ jñānaṃ rajaḥ vaikalpikaṃ ca yat |
prākṛtaṃ tāmasaṃ jñānaṃ manniṣṭhaṃ nirguṇaṃ smṛtam || 24||
vanaṃ tu sātvikaḥ vāsaḥ grāmaḥ rājasaḥ ucyate |
tāmasaṃ dyūtasadanaṃ manniketanaṃ tu nirguṇam || 25||
sātvikaḥ kārakaḥ asaṅgī rāgāndhaḥ rājasaḥ smṛtaḥ |
tāmasaḥ smṛtivibhraṣṭaḥ nirguṇaḥ madapāśrayaḥ || 26||
sāttvikī ādhyātmikī śraddhā karmaśraddhā tu rājasī |
tāmasyadharme yā śraddhā matsevāyāṃ tu nirguṇā || 27||
pathyaṃ pūtaṃ anāyaḥ taṃ āhāryaṃ sāttvikaṃ smṛtam |
rājasaṃ ca indriyapreṣṭhaṃ tāmasaṃ ca ārtida aśuci || 28||
sāttvikaṃ sukhaṃ ātmotthaṃ viṣayotthaṃ tu rājasam |
tāmasaṃ mohadainotthaṃ nirguṇaṃ madapāśrayam || 29||
dravyaṃ deśaḥ phalaṃ kālaḥ jñānaṃ karma ca kārakāḥ |
śraddhā avasthā ākṛtiḥ niṣṭhā traiguṇyaḥ sarvaḥ eva hi ||
30||
sarve guṇamayāḥ bhāvāḥ puruṣa avyakta dhiṣṭhitāḥ || 31||
etāḥ saṃsṛtayaḥ puṃsaḥ guṇakarmanibandhanāḥ |
yena ime nirjitāḥ saumya guṇāḥ jīvena cittajāḥ |
bhaktiyogena manniṣṭhaḥ madbhāvāya prapadyate || 32||
tasmāt ahaṃ imaṃ labdhvā jñānavijñānasambhavam |
guṇasaṅgaṃ vinirdhūya māṃ bhajantu vicakṣaṇāḥ || 33||
niḥsaṅgaḥ māṃ bhajet vidvān apramattaḥ jitendriyaḥ |
rajaḥ tamaḥ ca abhijayet sattvasaṃsevayā muniḥ || 34||
sattvaṃ ca abhijayet yuktaḥ nairapekṣyeṇa śāntadhīḥ |
sampadyate guṇaiḥ muktaḥ jīvaḥ jīvaṃ vihāya mām || 35||
jīvaḥ jīvavinirmuktaḥ guṇaiḥ ca āśayasambhavaiḥ |
mayā eva brahmaṇā pūrṇaḥ na bahiḥ na antaraḥ caret || 36||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
guṇanirguṇanirūpaṇaṃ nāma pañcaviṃśo'dhyāyaḥ || 25||
atha ṣaḍviṃśo'dhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
mat lakṣaṇaṃ imaṃ kāyaṃ labdhvā maddharmaḥ āsthitaḥ |
ānandaṃ paramātmānaṃ ātmasthaṃ samupaiti mām ||1||
guṇamayyāḥ jīvayonyāḥ vimuktaḥ jñānaniṣṭhayā |
guṇeṣu māyāmātreṣu dṛśyamāneṣu avastutaḥ |
vartamānaḥ api na pumān yujyate avastubhiḥ guṇaiḥ || 2||
saṅgaṃ na kuryāt asatāṃ śiśna udara tṛpāṃ kvacit |
tasya anugataḥ tamasi andhe patati andha anugāndhavat || 3||
ailaḥ samrāṭ imāṃ gāthāṃ agāyata bṛhacchravāḥ |
urvaśī virahāt muhyan nirviṇṇaḥ śokasaṃyame || 4||
tyaktvā ātmānaṃ vrajantīṃ tāṃ nagnaḥ unmattavat nṛpaḥ |
vilapan anvagāt jāye ghore tiṣṭha iti viklavaḥ || 5||
kāmān atṛptaḥ anujuṣan kṣullakān varṣayāminīḥ |
na veda yāntīḥ na ayāntīḥ urvaśī ākṛṣṭaceatanaḥ || 6||
ailaḥ uvāca |
aho me mohavistāraḥ kāmakaṣmalacetasaḥ |
devyāḥ gṛhītakaṇṭhasya na āyuḥkhaṇḍāḥ ime smṛtāḥ || 7||
na ahaṃ veda abhinirmuktaḥ sūryaḥ vā abhyuditaḥ amuyā |
muṣitaḥ varṣapūgānāṃ bata ahāni gatāni uta || 8||
aho me ātmasammohaḥ yena ātmā yoṣitāṃ kṛtaḥ |
krīḍāmṛgaḥ cakravartī naradevaśikhāmaṇiḥ || 9||
saparicchadaṃ ātmānaṃ hitvā tṛṇaṃ iva īśvaram |
yāntīṃ striyaṃ ca anvagamaṃ nagnaḥ unmattavat rudan || 10||
kutaḥ tasya anubhāvaḥ syāt tejaḥ īśatvaṃ eva vā |
yaḥ anvagacchaṃ striyaṃ yāntīṃ kharavat pādatāḍitaḥ || 11||
kiṃ vidyayā kiṃ tapasā kiṃ tyāgena śrutena vā |
kiṃ viviktena maunena strībhiḥ yasya manaḥ hṛtam || 12||
svārthasya akovidaṃ dhiṅ māṃ mūrkhaṃ paṇḍita māninam |
yaḥ ahaṃ īśvaratāṃ prāpya strībhiḥ go kharavat jitaḥ || 13||
sevataḥ varṣapūgāt me urvaśyaḥ adharāsavam |
na tṛpyati ātmabhūḥ kāmaḥ vahniḥ āhutibhiḥ yathā || 14||
puṃścalyā apahṛtaṃ cittaṃ konvanyaḥ mocituṃ prabhuḥ |
ātmārāmeśvaraṃ ṛte bhagavantaṃ adhokṣajam || 15||
bodhitasya api devyā me sūktavākyena durmateḥ |
manogataḥ mahāmohaḥ na apayāti ajitātmanaḥ || 16||
kiṃ etayā naḥ apakṛtaṃ rajjvā vā sarpacetasaḥ |
rajjusvarūpa aviduṣaḥ yaḥ ahaṃ yat ajitendriyaḥ || 17||
kva ayaṃ malomasaḥ kāyaḥ daurgandhi ādi ātmakaḥ aśuciḥ |
kva guṇāḥ saumanasya ādyāḥ hi adhyāsaḥ avidyayā kṛtaḥ || 18||
pitroḥ kiṃ svaṃ nu bhāryāyāḥ svāminaḥ agneḥ śvagṛdhrayoḥ |
kiṃ ātmanaḥ kiṃ suhṛdāṃ iti yaḥ na avasīyate || 19||
tasmin kalevare amedhye tucchaniṣṭhe viṣajjate |
aho subhadraṃ sunasaṃ susmitaṃ ca mukhaṃ striyaḥ || 20||
tvaṅ māṃsa rudhira snāyu medo majjā asthi saṃhatau |
viṇmūtrapūye ramatāṃ kṛmīṇāṃ kiyat antaram || 21||
atha api na upasajjeta strīṣu straiṇeṣu ca arthavit |
viṣaya indriya saṃyogāt manaḥ kṣubhyati na anyathā || 22||
adṛṣṭāt aśrutāt bhāvāt na bhāvaḥ upajāyate |
asamprayuñjataḥ prāṇān śāmyati stimitaṃ manaḥ || 23||
tasmāt saṅgaḥ na kartavyaḥ strīṣu straiṇeṣu ca indriyaiḥ |
viduṣāṃ ca api aviśrabdhaḥ ṣaḍvargaḥ kimu mādṛśām ||
24||
śrībhagavān uvāca |
evaṃ pragāyan nṛpadevadevaḥ
saḥ urvaśīlokaṃ athaḥ vihāya |
ātmānaṃ ātmani avagamya māṃ vai
upāramat jñānavidhūtamohaḥ || 25||
tataḥ duḥsaṅgaṃ utsṛjya satsu sajjeta buddhimān |
santaḥ etasya chindanti manovyāsaṅgamuktibhiḥ || 26||
santaḥ anapekṣāḥ maccittāḥ praśāntāḥ samadarśinaḥ |
nirmamāḥ nirahaṅkārāḥ nirdvandvāḥ niṣparigrahāḥ || 27||
teṣu nityaṃ mahābhāgaḥ mahābhāgeṣu matkathāḥ |
sambhavanti hitā nṝṇāṃ juṣatāṃ prapunanti agham || 28||
tāḥ ye śruṇvanti gāyanti hi anumodanti ca adṛtāḥ |
matparāḥ śraddadhānāḥ ca bhaktiṃ vindanti te mayi || 29||
bhaktiṃ labdhavataḥ sādhoḥ kiṃ anyat avaśiṣyate |
mayi anantaguṇe brahmaṇi ānanda anubhava ātmani || 30||
yathā upaśrayamāṇasya bhagavantaṃ vibhāvasum |
śītaṃ bhayaṃ tamaḥ api eti sādhūn saṃsevataḥ tathā || 31||
nimajjya unmajjyatāṃ ghore bhavābdhau parama ayanam |
santaḥ brahmavidaḥ śāntāḥ nauḥ dṛḍha iva apsu majjatām || 32||
annaṃ hi prāṇināṃ prāṇaḥ ārtānāṃ śaraṇaṃ tu aham |
dharmaḥ vittaṃ nṛṇāṃ pretya santaḥ arvāk bibhyataḥ araṇam ||
33||
santaḥ diśanti cakṣūṃṣi bahiḥ arkaḥ samutthitaḥ |
devatāḥ bāndhavāḥ santaḥ santaḥ ātmā ahaṃ eva ca || 34||
vaitasenaḥ tataḥ api evaṃ urvaśyā lokaniḥspṛhaḥ |
muktasaṅgaḥ mahīṃ etāṃ ātmārāmaḥ cacāra ha || 35||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
ailagītaṃ nāma ṣaḍviṃśo'dhyāyaḥ || 26||
atha saptaviṃśo'dhyāyaḥ |
uddhavaḥ uvāca |
kriyāyogaṃ samācakṣva bhavat ārādhanaṃ prabho |
yasmāt tvāṃ ye yathā arcanti sātvatāḥ sātvatarṣabha || 1||
etat vadanti munayaḥ muhuḥ niḥśreyasaṃ nṛṇām |
nāradaḥ bhagavān vyāsaḥ ācāryaḥ aṅgirasaḥ sutaḥ || 2||
niḥsṛtaṃ te mukhāmbhojādyat āha bhagavān ajaḥ |
putrebhyaḥ bhṛgumukhyebhyaḥ devyai ca bhagavān bhavaḥ || 3||
etat vai sarvavarṇānāṃ āśramāṇāṃ ca sammatam |
śreyasāṃ uttamaṃ manye strīśūdrāṇāṃ ca mānada || 4||
etat kamalapatrākṣa karmabandhavimocanam |
bhaktāya ca anuraktāya brūhi viśveśvara īśvara || 5||
śrībhagavān uvāca |
nahi antaḥ anantapārasya karmakāṇḍasya ca uddhava |
saṅkṣiptaṃ varṇayiṣyāmi yathāvat anupūrvaśaḥ || 6||
vaidikaḥ tāntrikaḥ miśraḥ iti me trividhaḥ makhaḥ |
trayāṇāṃ īpsitena eva vidhinā māṃ samarcayet || 7||
yadā svanigamena uktaṃ dvijatvaṃ prāpya pūruṣaḥ |
yathā yajeta māṃ bhaktyā śraddhayā tat nibodha me || 8||
arcāyāṃ sthaṇḍile agnau vā sūrye vā apsu hṛdi dvijaḥ |
dravyeṇa bhaktiyuktaḥ arcet svaguruṃ māṃ amāyayā || 9||
pūrvaṃ snānaṃ prakurvīta dhautadantaḥ aṅgaśuddhaye |
ubhayaiḥ api ca snānaṃ mantraiḥ mṛdgrahaṇādinā || 10||
sandhyā upāsti ādi karmāṇi vedena acoditāni me |
pūjāṃ taiḥ kalpayet samyak saṅkalpaḥ karmapāvanīm || 11||
śailī dārumayī lauhī lepyā lekhyā ca saikatī |
manomayī maṇimayī pratimā aṣṭavidhā smṛtā || 12||
cala acala iti dvividhā pratiṣṭhā jīvamandiram |
udvāsa āvāhane na staḥ sthirāyāṃ uddhava arcane || 13||
asthirāyāṃ vikalpaḥ syāt sthaṇḍile tu bhavet dvayam |
snapanaṃ tu avilepyāyāṃ anyatra parimārjanam || 14||
dravyaiḥ prasiddhyaiḥ mat yāgaḥ pratimādiṣu amāyinaḥ |
bhaktasya ca yathālabdhaiḥ hṛdi bhāvena ca eva hi || 15||
snāna alaṅkaraṇaṃ preṣṭhaṃ arcāyāṃ eva tu uddhava |
sthaṇḍile tattvavinyāsaḥ vahnau ājyaplutaṃ haviḥ || 16||
sūrye ca abhyarhaṇaṃ preṣṭhaṃ salile salila ādibhiḥ |
śraddhayā upāhṛtaṃ preṣṭhaṃ bhaktena mama vāri api || 17||
bhūryapi abhakta upahṛtaṃ na me toṣāya kalpate |
gandhaḥ dhūpaḥ sumanasaḥ dīpaḥ anna ādya ca kiṃ punaḥ || 18||
śuciḥ sambhṛtasambhāraḥ prāk darbhaiḥ kalpita āsanaḥ |
āsīnaḥ prāk udak vā arcet arcāyāṃ atha sammukhaḥ || 19||
kṛtanyāsaḥ kṛtanyāsāṃ madarcāṃ pāṇinā mṛjet |
kalaśaṃ prokṣaṇīyaṃ ca yathāvat upasādhayet || 20||
tat adbhiḥ devayajanaṃ dravyāṇi ātmānaṃ eva ca |
prokṣya pātrāṇi trīṇi adbhiḥ taiḥ taiḥ dravyaiḥ ca sādhayet || 21||
pādya argha ācamanīyārthaṃ trīṇi pātrāṇi daiśikaḥ |
hṛdā śīrṣṇā atha śikhayā gāyatryā ca abhimantrayet ||
22||
piṇḍe vāyu agni saṃśuddhe hṛtpadmasthāṃ parāṃ mama |
aṇvīṃ jīvakalāṃ dhyāyet nāda ante siddhabhāvitām || 23||
tayā ātmabhūtayā piṇḍe vyāpte sampūjya tanmayaḥ |
āvāhya arca ādiṣu sthāpya nyasta aṅgaṃ māṃ prapūjayet ||
24||
pādya upasparśa arhaṇa ādīn upacārān prakalpayet |
dharmādibhiḥ ca navabhiḥ kalpayitvā āsanaṃ mama || 25||
padmaṃ aṣṭadalaṃ tatra karṇikākesara ujjvalam |
ubhābhyāṃ vedatantrābhyāṃ mahyaṃ tu ubhayasiddhaye || 26||
sudarśanaṃ pāñcajanyaṃ gadāsīṣudhanuḥ halān |
musalaṃ kaustubhaṃ mālāṃ śrīvatsaṃ ca anupūjayet || 27||
nandaṃ sunandaṃ garuḍaṃ pracaṇḍaṃ caṇḍaṃ eva ca |
mahābalaṃ balaṃ ca eva kumudaṃ kumudekṣaṇam || 28||
durgāṃ vināyakaṃ vyāsaṃ viṣvaksenaṃ gurūn surān |
sve sve sthāne tu abhimukhān pūjayet prokṣaṇa ādibhiḥ || 29||
candana uśīra karpūra kuṅkuma agaru vāsitaiḥ |
salilaiḥ snāpayet mantraiḥ nityadā vibhave sati || 30||
svarṇagharma anuvākena mahāpuruṣavidyayā |
pauruṣeṇa api sūktena sāmabhīḥ rājanādibhiḥ || 31||
vastra upavīta ābharaṇa patra srak gandha lepanaiḥ |
alaṅkurvīta saprema madbhaktaḥ māṃ yathā ucitam || 32||
pādyaṃ ācamanīyaṃ ca gandhaṃ sumanasaḥ akṣatān |
dhūpa dīpa upahāryāṇi dadyāt me śraddhayā arcakaḥ || 33||
guḍapāyasasarpīṃṣi śaṣkuli āpūpa modakān |
saṃyāva dadhi sūpāṃ ca naivedyaṃ sati kalpayet || 34||
abhyaṅga unmardana ādarśa dantadhau abhiṣecanam |
annadya gīta nṛtyādi parvaṇi syuḥ utānvaham || 35||
vidhinā vihite kuṇḍe mekhalāgartavedibhiḥ |
agniṃ ādhāya paritaḥ samūhet pāṇinā uditam || 36||
paristīrya atha paryukṣet anvādhāya yathāvidhi |
prokṣaṇyā āsādya dravyāṇi prokṣyāgnau bhāvayeta mām || 37||
taptajāmbūnadaprakhyaṃ śaṅkhacakragadāmbujaiḥ |
lasat caturbhujaṃ śāntaṃ padmakiñjalkavāsasam || 38||
sphurat kirīṭa kaṭaka kaṭisūtravara aṅgadam |
śrīvatsavakṣasaṃ bhrājat kaustubhaṃ vanamālinam || 39||
dhyāyan abhyarcya dārūṇi haviṣā abhighṛtāni ca |
prāsya ājyabhāgau āghārau dattvā ca ājyaplutaṃ haviḥ || 40||
juhuyāt mūlamantreṇa ṣoḍaśarca avadānataḥ |
dharmādibhyaḥ yathānyāyaṃ mantraiḥ sviṣṭikṛtaṃ budhaḥ || 41||
abhyarcya atha namaskṛtya pārṣadebhyaḥ baliṃ haret |
mūlamantraṃ japet brahma smaran nārāyaṇa ātmakam || 42||
dattvā ācamanaṃ uccheṣaṃ viṣvaksenāya kalpayet |
mukhavāsaṃ surabhimat tāmbūlādyaṃ atha arhayet || 42||
upagāyan gṛṇan nṛtyan karmāṇi abhinayan mama |
matkathāḥ śrāvayan śruṇvan muhūrtaṃ kṣaṇikaḥ bhavet || 44|
stavaiḥ uccāvacaiḥ stotraiḥ paurāṇaiḥ prakṛtaiḥ api |
stutvā prasīda bhagavan iti vandeta daṇḍavat || 45||
śiraḥ mat pādayoḥ kṛtvā bāhubhyāṃ ca parasparam |
prapannaṃ pāhi māṃ īśa bhītaṃ mṛtyugraha arṇavāt || 46||
iti śeṣāṃ mayā dattāṃ śirasi ādhāya sādaram |
udvāsayet cet udvāsyaṃ jyotiḥ jyotiṣi tat punaḥ || 47||
arcādiṣu yadā yatra śraddhā māṃ tatra ca arcayet |
sarvabhūteṣu ātmani ca sarva ātmā ahaṃ avasthitaḥ || 48||
evaṃ kriyāyogapathaiḥ pumān vaidikatāntrikaiḥ |
arcan ubhayataḥ siddhiṃ mattaḥ vindati abhīpsitām || 49||
madarcāṃ sampratiṣṭhāpya mandiraṃ kārayet dṛḍham |
puṣpa udyānāni ramyāṇi pūjā yātrā utsava āśritān || 50||
pūjādīnāṃ pravāhārthaṃ mahāparvasu atha anvaham |
kṣetrāpaṇapuragrāmān dattvā mat sārṣṭitāṃ iyāt || 51||
pratiṣṭhayā sārvabhaumaṃsadmanā bhuvanatrayam |
pūjādinā brahmalokaṃ tribhiḥ mat sāmyatāṃ iyāt || 52||
māṃ eva nairapekṣyeṇa bhaktiyogena vindati |
bhaktiyogaṃ saḥ labhate evaṃ yaḥ pūjayeta mām || 53||
yaḥ svadattāṃ paraiḥ dattaṃ hareta suraviprayoḥ |
vṛttiṃ saḥ jāyate viḍbhuk varṣāṇāṃ ayutāyutam || 54||
kartuḥ ca sāratheḥ hetoḥ anumodituḥ eva ca |
karmaṇāṃ bhāginaḥ pretya bhūyaḥ bhūyasi tatphalam || 55||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe śrīkṛṣṇoddhavasaṃvāde
saptaviṃśo'dhyāyaḥ || 27||
atha aṣṭaviṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrībhagavān uvāca |
parasvabhāvakarmāṇi na praśaṃset na garhayet |
viśvaṃ ekātmakaṃ paśyan prakṛtyā puruṣeṇa ca || 1||
parasvabhāvakarmāṇi yaḥ praśaṃsati nindati |
saḥ āśu bhraśyate svārthāt asatya abhiniveśataḥ || 2||
taijase nidrayā āpanne piṇḍasthaḥ naṣṭacetanaḥ |
māyāṃ prāpnoti mṛtyuṃ vā tadvat nānārthadṛk pumān || 3||
kiṃ bhadraṃ kiṃ abhadraṃ vā dvaitasya avastunaḥ kiyat |
vācā uditaṃ tat anṛtaṃ manasā dhyātaṃ eva ca || 4||
chāyāpratyāhvayābhāsā hi asantaḥ api arthakāriṇaḥ |
evaṃ dehādayaḥ bhāvāḥ yacchanti āmṛtyutaḥ bhayam || 5||
ātmā eva tat idaṃ viśvaṃ sṛjyate sṛjati prabhuḥ |
trāyate trāti viśvātmā hriyate harati īśvaraḥ || 6||
tasmāt nahi ātmanaḥ anyasmāt anyaḥ bhāvaḥ nirūpitaḥ |
nirūpiteyaṃ trividhā nirmūlā bhātiḥ ātmani |
idaṃ guṇamayaṃ viddhi trividhaṃ māyayā kṛtam || 7||
etat vidvān maduditaṃ jñānavijñānanaipuṇam |
na nindati na ca stauti loke carati sūryavat || 8||
pratyakṣeṇa anumānena nigamena ātmasaṃvidā |
ādi antavat asat jñātvā niḥsaṅgaḥ vicaret iha || 9||
uddhavaḥ uvāca |
na eva ātmanaḥ na dehasya saṃsṛtiḥ draṣṭṛdṛśyayoḥ |
anātmasvadṛśoḥ īśa kasya syāt upalabhyate || 10||
ātmā avyayaḥ aguṇaḥ śuddhaḥ svayañjyotiḥ anāvṛtaḥ |
agnivat dāruvat dehaḥ kasya iha saṃsṛtiḥ || 11||
śrībhagavān uvāca |
yāvat deha indriya prāṇaiḥ ātmanaḥ sannikarṣaṇam |
saṃsāraḥ phalavān tāvat apārthaḥ api avivekinaḥ || 12||
arthe hi avidyamāne api saṃsṛtiḥ na nivartate |
dhyāyataḥ viṣayān asya svapne anartha āgamaḥ yathā || 13||
yathā hi apratibuddhasya prasvāpaḥ bahu anarthabhṛt |
saḥ eva pratibuddhasya na vai mohāya kalpate || 14||
śoka harṣa bhaya krodha lobha moha spṛhādayaḥ |
ahaṅkārasya dṛśyante janma mṛtyuḥ ca na ātmanaḥ || 15||
deha indriya prāṇa manaḥ abhimānaḥ
jīvaḥ antarātmā guṇakarma mūrtiḥ |
sūtraṃ mahān iti urudhā iva gītaḥ
saṃsāraḥ ādhāvati kālatantraḥ || 16||
amūlaṃ etat bahurūpa rūpitaṃ
manovacaḥprāṇaśarīrakarma |
jñānāsinā upāsanayā śitena
chittvā muniḥ gāṃ vicarati atṛṣṇaḥ || 17||
jñānaṃ vivekaḥ nigamaḥ tapaḥ ca
pratyakṣaṃ aitihyaṃ atha anumānam |
ādi antayoḥ asya yat eva kevalam
kālaḥ ca hetuḥ ca tat eva madhye || 18||
yathā hiraṇyaṃ svakṛtaṃ purastāt
paścāt ca sarvasya hiraṇmayasya |
tat eva madhye vyavahāryamāṇam
nānāpadeśaiḥ ahaṃ asya tadvat || 19||
vijñānaṃ etat triyavastaṃ aṅga
guṇatrayaṃ kāraṇa kārya kartṛ |
samanvayena vyatirekataḥ ca
yena eva turyeṇa tat eva satyam || 20||
na yat purastāt uta yat na paścāt
madhye ca tat na vyapadeśamātram |
bhūtaṃ prasiddhaṃ ca pareṇa yadyat
tat eva tat syāt iti me manīṣā || 21||
avidyamānaḥ api avabhāsate yaḥ
vaikārikaḥ rājasasargaḥ eṣaḥ |
brahma svayañjyotiḥ ataḥ vibhāti
brahma indriya artha ātma vikāra citram || 22||
evaṃ sphuṭaṃ brahmavivekahetubhiḥ
parāpavādena viśāradena |
chittvā ātmasandehaṃ upārameta
svānandatuṣṭaḥ akhila kāmukebhyaḥ || 23||
na ātmā vapuḥ pārthivaṃ indriyāṇi
devāḥ hi asuḥ vāyujalaṃ hutāśaḥ |
manaḥ annamātraṃ dhiṣaṇā ca sattvam
ahaṅkṛtiḥ khaṃ kṣitiḥ arthasāmyam || 24||
samāhitaiḥ kaḥ karaṇaiḥ guṇātmabhiḥ
guṇaḥ bhavet matsuviviktadhāmnaḥ |
vikṣipyamāṇaiḥ uta kiṃ na dūṣaṇam
ghanaiḥ upetaiḥ vigataiḥ raveḥ kim || 25||
yathā nabhaḥ vāyu anala ambu bhū guṇaiḥ
gatāgataiḥ vartuguṇaiḥ na sajjate |
tathā akṣaraṃ sattva rajaḥ tamaḥ malaiḥ
ahammateḥ saṃsṛtihetubhiḥ param || 26||
tathāpi saṅgaḥ parivarjanīyaḥ
guṇeṣu māyāraciteṣu tāvat |
madbhaktiyogena dṛḍhena yāvat
rajaḥ nirasyeta manaḥkaṣāyaḥ || 27||
yathā āmayaḥ asādhu cikitsitaḥ nṛṇām
punaḥ punaḥ santudati prarohan |
evaṃ manaḥ apakva kaṣaya karma
kuyoginaṃ vidhyati sarvasaṅgam || 28||
kuyoginaḥ ye vihita antarāyaiḥ
manuṣyabhūtaiḥ tridaśa upasṛṣṭaiḥ |
te prāktana abhyāsabalena bhūyaḥ
yuñjanti yogaṃ na tu karmatantram || 29||
karoti karma kriyate ca jantuḥ
kenāpi asau coditaḥ ānipātāt |
na tatra vidvānprakṛtau sthitaḥ api
nivṛtta tṛṣṇaḥ svasukha anubhūtyā || 30||
tiṣṭhantaṃ āsīnaṃ uta vrajantam
śayānaṃ ukṣantaṃ adantaṃ annam |
svabhāvaṃ anyat kiṃ api ihamānam
ātmānaṃ ātmasthamatiḥ na veda || 31||
yadi sma paśyati asat indriya atha
nānā anumānena viruddhaṃ anyat |
na manyate vastutayā manīṣī
svāpnaṃ yathā utthāya tirodadhānam || 32||
pūrvaṃ gṛhītaṃ guṇakarmacitram
ajñānaṃ ātmani aviviktaṃ aṅga |
nivartate tat punaḥ īkṣayā eva
na gṛhyate na api visṛjya ātmā || 33||
yathā hi bhānoḥ udayaḥ nṛcakṣuṣām
tamaḥ nihanyāt na tu sadvidhatte |
evaṃ samīkṣā nipuṇā satī me
hanyāt tamisraṃ puruṣasya buddheḥ || 34||
eṣaḥ svayañjyotiḥ ajaḥ aprameyaḥ
mahānubhūtiḥ sakalānubhūtiḥ |
ekaḥ advitīyaḥ vacasāṃ virāme
yena īśitā vāk asavaḥ caranti || 35||
etāvān ātmasammohaḥ yat vikalpaḥ tu kevale |
ātman nṛte svamātmānaṃ avalambaḥ na yasya hi ||36||
yat nāma ākṛtibhiḥ grāhyaṃ pañcavarṇaṃ abādhitam |
vyarthena api arthavādaḥ ayaṃ dvayaṃ paṇḍitamāninām || 37||
yoginaḥ apakvayogasya yuñjataḥ kāyaḥ utthitaiḥ |
upasargaiḥ vihanyeta tatra ayaṃ vihitaḥ vidhiḥ || 38||
yogadhāraṇayā kāṃścit āsanaiḥ dhāraṇa anvitaiḥ |
tapomantrauṣadhaiḥ kāṃścit upasargān vinirdahet || 39||
kāṃścit mama anudhyānena nāmasaṅkīrtana ādibhiḥ |
yogeśvara anuvṛttyā vā hanyāt aśubhadān śanaiḥ || 40||
kecit dehaṃ imaṃ dhīrāḥ sukalpaṃ vayasi sthiram |
vidhāya vividha upāyaiḥ atha yuñjanti siddhaye || 41||
na hi tat kuśalāt dṛtyaṃ tat āyāsaḥ hi apārthakaḥ |
antavattvāt śarīrasya phalasya iva vanaspateḥ || 42||
yogaṃ niṣevataḥ nityaṃ kāyaḥ cet kalpatāṃ iyāt |
tat śraddadhyāt na matimān yogaṃ utsṛjya matparaḥ || 43||
yogacaryāṃ imāṃ yogī vicaran mat vyapāśrayaḥ |
na antarāyaiḥ vihanyeta niḥspṛhaḥ svasukhānubhūḥ || 44||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
paramārthanirṇayo nāma aṣṭāviṃśo'dhyāyaḥ || 28||
atha ekonatriṃśaḥ adhyāyaḥ |
sudustarāṃ imāṃ manye yogacaryāṃ anātmanaḥ |
yathā añjasā pumān sihyet tat me brūhi añjasā acyuta || 1||
prāyaśaḥ puṇḍarīkākṣa yuñjantaḥ yoginaḥ manaḥ |
viṣīdanti asamādhānāt manonigrahakarśitāḥ || 2||
atha ataḥ ānandadughaṃ padāmbujam
haṃsāḥ śrayeran aravindalocana |
sukhaṃ nu viśveśvara yogakarmabhiḥ
tvat māyayā amī vihatāḥ na māninaḥ || 3||
kiṃ citraṃ acyuta tava etat aśeṣabandhaḥ
dāseṣu ananyaśaraṇeṣu yat ātma sāttvam |
yaḥ arocayatsaha mṛgaiḥ svayaṃ īśvarāṇām
śrīmat kirīṭa taṭa pīḍita pāda pīṭhaḥ || 4||
taṃ tvā akhila ātmadayita īśvaraṃ āśritānām
sarva arthadaṃ svakṛtavit visṛjeta kaḥ nu |
kaḥ vā bhajet kiṃ api vismṛtaye anu bhūtyai
kiṃ vā bhavet na tava pādarajojuṣāṃ naḥ || 5||
na eva upayanti apacitiṃ kavayaḥ tava īśa
brahmāyuṣā api kṛtaṃ ṛdhamudaḥ smarantaḥ |
yaḥ antarbahiḥ tanubhṛtāṃ aśubhaṃ vidhunvan
ācāryacaityavapuṣā svagataṃ vyanakti || 6||
śrīśukaḥ uvāca |
iti uddhavena ati anurakta cetasā
pṛṣṭaḥ jagatkrīḍanakaḥ svaśaktibhiḥ |
gṛhīta mūrtitrayaḥ īśvara īśvaraḥ
jagāda saprema manoharasmitaḥ || 7||
śrībhagavān uvāca |
hanta te kathayiṣyāmi mama dharmān sumaṅgalām |
yān śraddhayā ācaran martyaḥ mṛtyuṃ jayati durjayam || 8||
kuryāt sarvāṇi karmāṇi madarthaṃ śanakaiḥ smaran |
mayi arpita manaḥ cittaḥ mat dharma ātmamanoratiḥ || 9||
deśān puṇyān āśrayeta madbhaktaiḥ sādhubhiḥ śritān |
deva āsura manuṣyeṣu madbhakta ācaritāni ca || 10||
pṛthak satreṇa vā mahyaṃ parvayātrā mahotsavān |
kārayet gītanṛtya ādyaiḥ mahārāja vibhūtibhiḥ || 11||
māṃ eva sarvabhūteṣu bahiḥ antaḥ apāvṛtam |
īkṣeta ātmani ca ātmānaṃ yathā khaṃ amala āśayaḥ || 12||
iti sarvāṇi bhūtāni madbhāvena mahādyute |
sabhājayan manyamānaḥ jñānaṃ kevalaṃ āśritaḥ || 13||
brāhmaṇe pulkase stene brahmaṇye arke sphuliṅgake |
akrūre krūrake ca eva samadṛk paṇḍitaḥ mataḥ || 14||
nareṣu abhīkṣṇaṃ madbhāvaṃ puṃsaḥ bhāvayataḥ acirāt |
spardhā asūyā tiraskārāḥ sāhaṅkārāḥ viyanti hi || 15||
visṛjya smayamānān svān dṛśaṃ vrīḍāṃ ca daihikīm |
praṇamet daṇḍavat bhūmau āśva cāṇḍāla go kharam || 16||
yāvat sarveṣu bhūteṣu madbhāvaḥ na upajāyate |
tāvat evaṃ upāsīta vāṅ mana kāya vṛttibhiḥ || 17||
sarvaṃ brahmātmakaṃ tasya vidyayā ātma manīṣayā |
paripaśyan uparamet sarvataḥ mukta saṃśayaḥ || 18||
ayaṃ hi sarvakalpānāṃ sadhrīcīnaḥ mataḥ mama |
madbhāvaḥ sarvabhūteṣu manovākkāyavṛttibhiḥ || 19||
na hi aṅga upakrame dhvaṃsaḥ maddharmasya uddhava aṇu api |
mayā vyavasitaḥ samyak nirguṇatvāt anāśiṣaḥ || 20||
yaḥ yaḥ mayi pare dharmaḥ kalpyate niṣphalāya cet |
tat āyāsaḥ nirarthaḥ syāt bhayādeḥ iva sattma || 21||
eṣā buddhimatāṃ buddhiḥ manīṣā ca manīṣiṇām |
yat satyaṃ anṛtena iha martyena āpnoti mā amṛtam || 22||
eṣa te abhihitaḥ kṛtsnaḥ brahmavādasya saṅgrahaḥ |
samāsavyāsavidhinā devānāṃ api durgamaḥ || 23||
abhīkṣṇaśaḥ te gaditaṃ jñānaṃ vispaṣṭayuktimat |
etat vijñāya mucyeta puruṣaḥ naṣṭasaṃśayaḥ || 24||
suviviktaṃ tava praśnaṃ mayā etat api dhārayet |
sanātanaṃ brahmaguhyaṃ paraṃ brahma adhigacchati || 25||
yaḥ etat mama bhakteṣu sampradadyāt supuṣkalam |
tasya ahaṃ brahmadāyasya dadāmi ātmānaṃ ātmanā || 26||
yaḥ etat samadhīyīta pavitraṃ paramaṃ śuci |
saḥ pūyeta ahaḥ ahaḥ māṃ jñānadīpena darśayan || 27||
yaḥ etat śraddhayā nityaṃ avyagraḥ śruṇuyāt naraḥ |
mayi bhaktiṃ parāṃ kurvan karmabhiḥ na saḥ badhyate || 28||
api uddhava tvayā brahma sakhe samavadhāritam |
api te vigataḥ mohaḥ śokaḥ ca asau manobhavaḥ || 29||
na etat tvayā dāmbhikāya nāstikāya śaṭhāya ca |
aśuśrūṣoḥ abhaktāya durvinītāya dīyatām || 30||
etaiḥ doṣaiḥ vihīnāya brahmaṇyāya priyāya ca |
sādhave śucaye brūyāt bhaktiḥ syāt śūdra yoṣitām || 31||
na etat vijñāya jijñāsoḥ jñātavyaṃ avaśiṣyate |
pītvā pīyūṣaṃ amṛtaṃ pātavyaṃ na avaśiṣyate || 32||
jñāne karmaṇi yoge ca vārtāyāṃ daṇḍadhāraṇe |
yāvān arthaḥ nṛṇāṃ tāta tāvān te ahaṃ caturvidhaḥ || 33||
martyaḥ yadā tyakta samastakarmā
niveditātmā vicikīrṣitaḥ me |
tadā amṛtatvaṃ pratipadyamānaḥ
mayā ātmabhūyāya ca kalpate vai || 34||
śrīśukaḥ uvāca |
saḥ evaṃ ādarśita yogamārgaḥ
tadā uttama ślokavacaḥ niśamya |
baddha añjaliḥ prīti uparuddha kaṇṭhaḥ
na kiñcit ūceḥ aśru paripluta akṣaḥ || 35||
viṣṭabhya cittaṃ praṇaya avaghūrṇam
dhairyeṇa rājan bahu manyamānaḥ |
kṛtāñjaliḥ prāha yadupravīram
śīrṣṇā spṛśan tat caraṇa aravindam || 36||
uddhavaḥ uvāca |
vidrāvitaḥ moha mahā andhakāraḥ
yaḥ āśritaḥ me tava sannidhānāt |
vibhāvasoḥ kiṃ nu samīpagasya
śītaṃ tamaḥ bhīḥ prabhavanti aja adya || 37||
pratyarpitaḥ me bhavatā anukampinā
bhṛtyāya vijñānamayaḥ pradīpaḥ |
hitvā kṛtajñaḥ tava pādamūlam
kaḥ anyat samīyāt śaraṇaṃ tvadīyam || 38||
vṛkṇaḥ ca me sudṛḍhaḥ snehapāśaḥ
dāśārha vṛṣṇi andhaka sātvateṣu |
prasāritaḥ sṛṣṭivivṛddhaye tvayā
svamāyayā hi ātma subodha hetinā || 39||
namaḥ astu te mahāyogin prapannaṃ anuśādhi mām |
yathā tvat caraṇa ambhoje ratiḥ syāt anapāyinī || 40||
śrībhagavān uvāca |
gaccha uddhava mayā ādiṣṭaḥ badari ākhyaṃ mama āśramam |
tatra mat pāda tīrthode snāna upasparśanaiḥ śuciḥ || 41||
īkṣayā alakanandāyā vidhūta aśeṣa kalmaṣaḥ |
vasānaḥ valkalāni aṅga vanyabhuk sukha niḥspṛhaḥ || 42||
titikṣauḥ dvandvamātrāṇāṃ suśīlaḥ saṃyatendriyaḥ |
śāntaḥ samāhitadhiyā jñānavijñānasaṃyutaḥ || 43||
mattaḥ anuśikṣitaṃ yat te viviktamanubhāvayan |
mayi āveśita vāk cittaḥ maddharma nirataḥ bhava |
ativrajya gatīḥ tisraḥ māṃ eṣyasi tataḥ param || 44||
śrīśukaḥ uvāca |
saḥ evaṃ uktaḥ harimedhasā uddhavaḥ
pradakṣiṇaṃ taṃ parisṛtya pādayoḥ |
śiraḥ nidhāya aśrukalābhiḥ ārdradhīḥ
nyaṣiñcat advandvaparaḥ api upakrame || 45||
sudustyaja sneha viyoga kātaraḥ
na śaknuvan taṃ parihātuṃ āturaḥ |
kṛcchraṃ yayau mūrdhani bhartṛpāduke
bibhran namaskṛtya yayau punaḥ punaḥ || 46||
tataḥ taṃ antarhṛdi sanniveśya
gataḥ mahābhāgavataḥ viśālām |
yathā upadiṣṭāṃ jagat ekabandhunā
tataḥ samāsthāya hareḥ agāt gatim || 47||
yaḥ eatat ānanda samudra sambhṛtam
jñānāmṛtaṃ bhāgavatāya bhāṣitam |
kṛṣṇeṇa yogeśvara sevitāṅghriṇā
sacchraddhayā āsevya jagat vimucyate || 48||
bhavabhaya apahantuṃ jñānavijñānasāram
nigamakṛt upajahe bhṛṅgavat vedasāram |
amṛtaṃ udadhitaḥ ca apāyayat bhṛtyavargān
puruṣaṃ ṛṣabhaṃ ādyaṃ kṛṣṇasañjñaṃ nataḥ asmi || 49||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe bhagavaduddhavasaṃvāde
paramārthaprāptisugamopāyakathanoddhavabadarikāśramapraveśo
nāma ekonatriṃśo'dhyāyaḥ || 29||
atha triṃśaḥ adhyāyaḥ |
rājā uvāca |
tataḥ mahābhāgavate uddhave nirgate vanam |
dvāravatyāṃ kiṃ akarot bhagavān bhūtabhāvanaḥ || 1||
brahmaśāpa upasaṃsṛṣṭe svakule yādavarṣabhaḥ |
preyasīṃ sarvanetrāṇāṃ tanuṃ saḥ kathaṃ atyajat || 2||
pratyākraṣṭuṃ nayanaṃ abalā yatra lagnaṃ na śekuḥ
karṇāviṣṭaṃ na sarati tataḥ yat satāṃ ātmalagnam |
yat śrīḥ vācāṃ janayati ratiṃ kiṃ nu mānaṃ kavīnām
dṛṣṭvā jiṣṇoḥ yudhi rathagataṃ yat ca tat sāmyam
īyuḥ || 3||
ṛṣiḥ uvāca |
divi bhuvi antarikṣe ca mahotpātān samutthitān |
dṛṣṭvā āsīnān sudharmāyāṃ kṛṣṇaḥ prāha yadūn idam || 4||
śrībhagavān uvāca |
ete ghorāḥ mahotpātāḥ dvārvatyāṃ yamaketavaḥ |
muhūrtaṃ api na stheyaṃ atra naḥ yadupuṅgavāḥ || 5||
striyaḥ bālāḥ ca vṛddhāḥ ca śaṅkhoddhāraṃ vrajantvitaḥ |
vayaṃ prabhāsaṃ yāsyāmaḥ yatra pratyak sarasvatī || 6||
tatra abhiṣicya śucaya upoṣya susamāhitāḥ |
devatāḥ pūjayiṣyāmaḥ snapana ālepana arhaṇaiḥ ||7||
brāhmaṇān tu mahābhāgān kṛtasvastyayanā vayam |
go bhū hiraṇya vāsobhiḥ gaja aśvaratha veśmabhiḥ || 8||
vidhiḥ eṣaḥ hi ariṣṭaghnaḥ maṅgala āyanaṃ uttamam |
deva dvija gavāṃ pūjā bhūteṣu paramaḥ bhavaḥ || 9||
iti sarve samākarṇya yaduvṛddhāḥ madhudviṣaḥ |
tathā iti naubhiḥ uttīrya prabhāsaṃ prayayū rathaiḥ || 10||
tasmin bhagavatā ādiṣṭaṃ yadudevena yādavā |
cakruḥ parabhayā bhaktyā sarvaśreya upabṛṃhitam || 11||
tataḥ tasmin mahāpānaṃ papuḥ maireyakaṃ madhu |
diṣṭa vibhraṃśita dhiyaḥ yat dravaiḥ bhraśyate matiḥ || 12||
mahāpāna abhimattānāṃ vīrāṇāṃ dṛptacetasām |
kṛṣṇamāyā vimūḍhānāṃ saṅgharṣaḥ sumahān abhūt || 13||
yuyudhuḥ krodhasaṃrabdhā velāyāṃ ātatāyinaḥ |
dhanubhiḥ asibhiḥ mallaiḥ gadābhiḥ tāṃ ararṣṭibhiḥ || 14||
patatpatākai rathakuñjarādibhiḥ
khara uṣṭra gobhiḥ mahiṣaiḥ naraiḥ api |
mithaḥ sametya aśvataraiḥ sudurmadā
nyahan śarardadbhiḥ iva dvipā vane || 15||
pradyumna sāmbau yudhi rūḍhamatsarau
akrūra bhojau aniruddha sātyakī |
subhadra saṅgrāmajitau sudāruṇau
gadau sumitrā surathau samīyatuḥ || 16||
anye ca ye vai niśaṭha ulmuka ādayaḥ
sahasrajit śatajit bhānu mukhyāḥ |
anyonyaṃ āsādya madāndhakāritā
jaghnuḥ mukundena vimohitā bhṛśam || 17||
dāśārha vṛṣṇi andhaka bhoja sātvatā
madhu arbudā māthuraśūrasenāḥ |
visarjanāḥ kukurāḥ kuntayaḥ ca
mithaḥ tataḥ te atha visṛjya sauhṛdam || 18||
putrāḥ ayudhyan pitṛbhiḥ bhrātṛbhiḥ ca
svastrīya dauhitra pitṛvyamātulaiḥ |
mitrāṇi mitraiḥ suhṛdaḥ suhṛdbhiḥ
jñātīṃstvahan jñātayaḥ eva mūḍhāḥ || 19||
śareṣu kṣīyamāṇeṣu bhajyamāneṣu dhanvasu |
śastreṣu kṣīyamāṇeṣu muṣṭibhiḥ jahruḥ erakāḥ || 20||
tāḥ vajrakalpāḥ hi abhavan parighāḥ muṣṭināḥ bhṛtāḥ |
jaghnuḥ dviṣaḥ taiḥ kṛṣṇena vāryamāṇāḥ tu taṃ ca te || 21||
pratyanīkaṃ manyamānāḥ balabhadraṃ ca mohitāḥ |
hantuṃ kṛtadhiyaḥ rājan āpannāḥ ātatāyinaḥ || 22||
atha tau api saṅkruddhau udyamya kurunandana |
erakā muṣṭi parighau jarantau jaghnatuḥ yudhi || 23||
brahmaśāpa upasṛṣṭānāṃ kṛṣṇamāyāvṛta ātmanām |
spardhākrodhaḥ kṣayaṃ ninye vaiṇavaḥ agniḥ yathā vanam || 24||
evaṃ naṣṭeṣu sarveṣu kuleṣu sveṣu keśavaḥ |
avatāritaḥ bhuvaḥ bhāraḥ iti mene avaśeṣitaḥ || 25||
rāmaḥ samudravelāyāṃ yogaṃ āsthāya pauruṣam |
tat tyāja lokaṃ mānuṣyaṃ saṃyojya ātmānaṃ ātmani || 26||
rāmaniryāṇaṃ ālokya bhagavān devakīsutaḥ |
niṣasāda dharopasthe tūṣṇīṃ āsādya pippalam || 27||
bibhrat caturbhujaṃ rūpaṃ bhrājiṣṇu prabhayā svayā |
diśaḥ vitimārāḥ kurvan vidhūmaḥ iva pāvakaḥ || 28||
śrīvatsāṅkaṃ ghanaśyāmaṃ tapta hāṭaka varcasam |
kauśeya ambara yugmena parivītaṃ sumaṅgalam || 29||
sundara smita vaktra abjaṃ nīla kuntala maṇḍitam |
puṇḍarīka abhirāmākṣaṃ sphuran makara kuṇḍalam || 30||
kaṭisūtra brahmasūtra kirīṭa kaṭaka aṅgadaiḥ |
hāra nūpura mudrābhiḥ kaustubhena virājitam || 31||
vanamālā parītāṅgaṃ mūrtimadbhiḥ nija āyudhaiḥ |
kṛtvā urau dakṣiṇe pādaṃ āsīnaṃ paṅkaja aruṇam || 32||
musalau aśeṣāyaḥ khaṇḍakṛteṣuḥ lubdhakaḥ jarāḥ |
mṛgāsya ākāraṃ tat caraṇaṃ vivyādha mṛgaśaṅkayā || 33||
caturbhujaṃ taṃ puruṣaṃ dṛṣṭvā saḥ kṛta kilbiṣaḥ |
bhītaḥ papāta śirasā pādayoḥ asuradviṣaḥ || 34||
ajānatā kṛtaṃ idaṃ pāpena madhusūdana |
kṣantuṃ arhasi pāpasya uttamaślokaḥ me anagha || 35||
yasya anusmaraṇaṃ nṝṇāṃ ajñāna dhvānta nāśanam |
vadanti tasya te viṣṇo mayā asādhu kṛtaṃ prabho || 36||
tat mā āśu jahi vaikuṇṭha pāpmānaṃ mṛga lubdhakam |
yathā punaḥ ahaṃ tu evaṃ na kuryāṃ sat atikramam || 37||
yasya ātma yoga racitaṃ na viduḥ viriñcaḥ
rudra ādayaḥ asya tanayāḥ patayaḥ girāṃ ye |
tvat māyayā pihita dṛṣṭayaḥ etat añjaḥ
kiṃ tasya te vayaṃ asat gatayaḥ gṛṇīmaḥ || 38||
śrībhagavān uvāca |
mā bhaiḥ jare tvaṃ uttiṣṭha kāmaḥ eṣaḥ kṛtaḥ hi me |
yāhi tvaṃ mat anujñātaḥ svargaṃ sukṛtināṃ padam || 39||
iti ādiṣṭaḥ bhagavatā kṛṣṇena icchā śarīriṇā |
triḥ parikramya taṃ natvā vimānena divaṃ yayau || 40||
dārukaḥ kṛṣṇapadavīṃ anvicchan adhigamyatām |
vāyuṃ tulasikāmodaṃ āghrāya abhimukhaṃ yayau || 41||
taṃ tatra tigmadyubhiḥ āyudhaiḥ vṛtam
hi aśvatthamūle kṛtaketanaṃ patim |
snehaplutātmā nipapāta pādayo
rathāt avaplutya sabāṣpalocanaḥ || 42||
apaśyataḥ tvat caraṇa ambujaṃ prabho
dṛṣṭiḥ praṇaṣṭā tamasi praviṣṭā |
diśaḥ na jāne na labhe ca śāntim
yathā niśāyaṃ uḍupe praṇaṣṭe || 43||
iti bruvate sūte vai rathaḥ garuḍalāñchanaḥ |
khaṃ utpapāta rājendra sāśvadhvajaḥ udīkṣataḥ || 44||
taṃ anvagacchan divyāni viṣṇupraharaṇāni ca |
tena ati vismita ātmānaṃ sūtaṃ āha janārdanaḥ || 45||
gaccha dvāravatīṃ sūta jñātīnāṃ nidhanaṃ mithaḥ |
saṅkarṣaṇasya niryāṇaṃ bandhubhyaḥ brūhi mat daśām || 46||
dvārakāyāṃ ca na stheyaṃ bhavadbhiḥ ca svabandhubhiḥ |
mayā tyaktāṃ yadupurīṃ samudraḥ plāvayiṣyati || 47||
svaṃ svaṃ parigrahaṃ sarve ādāya pitarau ca naḥ |
arjunena āvitāḥ sarva indraprasthaṃ gamiṣyatha || 48||
tvaṃ tu mat dharmaṃ āsthāya jñānaniṣṭhaḥ upekṣakaḥ |
manmāyā racanāṃ etāṃ vijñāya upaśamaṃ vraja || 49||
iti uktaḥ taṃ parikramya namaskṛtya punaḥ punaḥ |
tat pādau śīrṣṇi upādhāya durmanāḥ prayayau purīm || 50||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe yadukulasaṅkṣayo nāma
triṃśo'dhyāyaḥ || 30||
atha ekatriṃśaḥ adhyāyaḥ |
śrīśukaḥ uvāca |
atha tatra āgamat brahmā bhavānyā ca samaṃ bhavaḥ |
mahendrapramukhāḥ devāḥ munayaḥ saprajeśvarāḥ || 1||
pitaraḥ siddhagandharvāḥ vidyādhara mahoragāḥ |
cāraṇāḥ yakṣarakṣāṃsi kinnara apsarasaḥ dvijāḥ || 2||
draṣṭukāmāḥ bhagavataḥ nirvāṇaṃ parama utsukāḥ |
gāyantaḥ ca gṛṇantaḥ ca śaureḥ karmāṇi janma ca || 3||
vavarṣuḥ puṣpavarṣāṇi vimāna āvalibhiḥ nabhaḥ |
kurvantaḥ saṅkulaṃ rājan bhaktyā paramayā yutāḥ || 4||
bhagavān pitāmahaṃ vīkṣya vibhūtiḥ ātmanaḥ vibhuḥ |
saṃyojya ātmani ca ātmānaṃ padmanetre nyamīlayat || 5||
lokābhirāmāṃ svatanuṃ dhāraṇā dhyāna maṅgalam |
yogadhāraṇayā āgneyyā adagdhvā dhāma āviśat svakam || 6||
divi dundubhayaḥ neduḥ petuḥ sumanaḥ ca khāt |
satyaṃ dharmaḥ dhṛtiḥ bhūmeḥ kīrtiḥ śrīḥ ca anu taṃ vayuḥ || 7||
deva ādayaḥ brahmamukhyāḥ na viśantaṃ svadhāmani |
avijñātagatiṃ kṛṣṇaṃ dadṛśuḥ ca ativismitāḥ || 8||
saudāmanyāḥ yathā ākāśe yāntyāḥ hitvā abhramaṇḍalam |
gatiḥ na lakṣyate martyaiḥ tathā kṛṣṇasya daivataiḥ || 9||
brahma rudra ādayaḥ te tu dṛṣṭvā yogagatiṃ hareḥ |
vismitāḥ tāṃ praśaṃsantaḥ svaṃ svaṃ lokaṃ yayuḥ tadā || 10||
rājan parasya tanubhṛt jananāpyayehā
māyāviḍambanaṃ avehi yathā naṭasya |
sṛṣṭvā ātmanā idaṃ anuviśya vihṛtya ca ante
saṃhṛtya ca ātma mahinā uparataḥ saḥ āste || 11||
martyena yaḥ gurusutaṃ yamalokanītam
tvāṃ ca ānayat śaraṇadaḥ parama astra dagdham |
jigye antaka antakaṃ api īśaṃ asau avanīśaḥ
kiṃ svāvane svaranayan mṛgayuṃ sadeham || 12||
tathā api aśeśā sthiti sambhava api
ayeṣu ananya hetuḥ yat aśeṣa śaktidhṛk |
na icchat praṇetuṃ vapuḥ atra śeṣitam
martyena kiṃ svasthagatiṃ pradarśayan || 13||
yaḥ etāṃ prātaḥ utthāya kṛṣṇasya padavīṃ parām |
prayataḥ kīrtayet bhaktyā tāṃ eva āpnoti anuttamām || 14||
dārukaḥ dvārakāṃ etya vasudeva ugrasenayoḥ |
patitvā caraṇāvasraiḥ nyaṣiñcat kṛṣṇavicyutaḥ || 15||
kathayāmāsa nidhanaṃ vṛṣṇīnāṃ kṛtsnaśaḥ nṛpa |
tat śrutvā udvigna hṛdayāḥ janāḥ śoka vimūrcchitāḥ || 16||
tatra sma tvaritā jagmuḥ kṛṣṇa viśleṣa vihvalāḥ |
vyasavāḥ śerate yatra jñātayaḥ ghnantaḥ ānanam || 17||
devakī rohiṇī ca eva vasudevaḥ tathā sutau |
kṛṣṇa rāma avapaśyantaḥ śoka ārtāḥ vijahuḥ smṛtim || 18||
prāṇān ca vijahuḥ tatra bhagavat viraha āturāḥ |
upaguhya patīn tāta citāṃ āruruhuḥ striyaḥ || 19||
rāmapatnyaḥ ca tat dehaṃ upaguhya agniṃ āviśan |
vasudevapatnyaḥ tat gātraṃ pradyumna ādīn hareḥ snuṣāḥ |
kṛṣṇapatnyaḥ āviśan agniṃ rukmiṇi ādyāḥ tadātmikāḥ || 20||
arjunaḥ preyasaḥ sakhyuḥ kṛṣṇasya viraha āturaḥ |
ātmānaṃ sāntvayāmāsa kṛṣṇagītaiḥ saduktibhiḥ || 21||
bandhūnāṃ naṣṭagotrāṇāṃ arjunaḥ sāmparāyikam |
hatānāṃ kārayāmāsa yathāvat anupūrvaśaḥ || 22||
dvārakāṃ hariṇā tyaktā samudraḥ aplāvayat kṣaṇāt |
varjayitvā mahārāja śrīmat bhagavat ālayam || 23||
nityaṃ sannihitaḥ tatra bhagavān madhusūdanaḥ |
smṛtyā aśeṣā aśubhaharaṃ sarva maṅgalaṃ amaṅgalam || 24||
strī bāla vṛddhān ādāya hataśeṣān dhanañjayaḥ |
indraprasthaṃ samāveśya vajra tatra abhyaṣecayat || 25||
śrutvā suhṛt vadhaṃ rājan arjunāt te pitāmahāḥ |
tvāṃ tu vaṃśadharaṃ kṛtvā jagmuḥ sarve mahāpatham || 26||
yaḥ etat devadevasya viṣṇoḥ karmāṇi janma ca |
kīrtayet śraddhayā martyaḥ sarvapāpaiḥ pramucyate || 27||
itthaṃ hareḥ bhagavataḥ rucira avatāra
vīryāṇi bālacaritāni ca śantamāni |
anyatra ca iha ca śrutāni gṛṇan manuṣyaḥ
bhaktiṃ parāṃ paramahaṃsagatau labheta || 28||
iti śrīmadbhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāmekādaśaskandhe mausalopākhyānaṃ nāma
ekatriṃśo'dhyāyaḥ || 31||
|| iti uddhavagītā nāma ekādaśaskandhaḥ samāptaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Grantha script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.