॥ ప్రథమముణ్డకే ద్వితీయః ఖణ్డః ॥
తదేత-థ్సత్య-మ్మన్త్రేషు కర్మాణి కవయో
యాన్యపశ్యంస్తాని త్రేతాయా-మ్బహుధా సన్తతాని ।
తాన్యాచరథ నియతం సత్యకామా ఏష వః
పన్థా-స్సుకృతస్య లోకే ॥ 1॥
యదా లేలాయతే హ్యర్చి-స్సమిద్ధే హవ్యవాహనే ।
తదా-ఽఽజ్యభాగావన్తరేణా-ఽఽహుతీః ప్రతిపాదయేత్ ॥ 2॥
యస్యాగ్నిహోత్రమదర్శమపౌర్ణమాస-
మచాతుర్మాస్యమనాగ్రయణమతిథివర్జిత-ఞ్చ ।
అహుతమవైశ్వదేవమవిధినా హుత-
మాసప్తమాంస్తస్య లోకాన్ హినస్తి ॥ 3॥
కాలీ కరాలీ చ మనోజవా చ
సులోహితా యా చ సుధూమ్రవర్ణా ।
స్ఫులిఙ్గినీ విశ్వరుచీ చ దేవీ
లేలాయమానా ఇతి సప్త జిహ్వాః ॥ 4॥
ఏతేషు యశ్చరతే భ్రాజమానేషు యథాకాలం
చాహుతయో హ్యాదదాయన్న్ ।
త-న్నయన్త్యేతా-స్సూర్యస్య రశ్మయో యత్ర
దేవానా-మ్పతిరేకో-ఽధివాసః ॥ 5॥
ఏహ్యేహీతి తమాహుతయ-స్సువర్చసః
సూర్యస్య రశ్మిభిర్యజమానం-వఁహన్తి ।
ప్రియాం-వాఁచమభివదన్త్యో-ఽర్చయన్త్య
ఏష వః పుణ్య-స్సుకృతో బ్రహ్మలోకః ॥ 6॥
ప్లవా హ్యేతే అదృఢా యజ్ఞరూపా
అష్టాదశోక్తమవరం-యేఁషు కర్మ ।
ఏతచ్ఛ్రేయో యే-ఽభినన్దన్తి మూఢా
జరామృత్యు-న్తే పునరేవాపి యన్తి ॥ 7॥
అవిద్యాయామన్తరే వర్తమానాః
స్వయ-న్ధీరాః పణ్డిత-మ్మన్యమానాః ।
జఙ్ఘన్యమానాః పరియన్తి మూఢా
అన్ధేనైవ నీయమానా యథాన్ధాః ॥ 8॥
అవిద్యాయ-మ్బహుధా వర్తమానా వయం
కృతార్థా ఇత్యభిమన్యన్తి బాలాః ।
య-త్కర్మిణో న ప్రవేదయన్తి రాగాత్
తేనాతురాః, క్షీణలోకాశ్చ్యవన్తే ॥ 9॥
ఇష్టాపూర్త-మ్మన్యమానా వరిష్ఠం
నాన్యచ్ఛ్రేయో వేదయన్తే ప్రమూఢాః ।
నాకస్య పృష్ఠే తే సుకృతే-ఽనుభూత్వేమం
లోకం హీనతరం-వాఁ విశన్తి ॥ 10॥
తపస్శ్రద్ధే యే హ్యుపవసన్త్యరణ్యే
శాన్తా విద్వాంసో భైక్ష్యచర్యా-ఞ్చరన్తః ।
సూర్యద్వారేణ తే విరజాః ప్రయాన్తి
యత్రామృత-స్స పురుషో హ్యవ్యయాత్మా ॥ 11॥
పరీక్ష్య లోకాన్ కర్మచితా-న్బ్రాహ్మణో
నిర్వేదమాయాన్నాస్త్యకృతః కృతేన ।
తద్విజ్ఞానార్థం స గురుమేవాభిగచ్ఛేత్
సమిత్పాణి-శ్శ్రోత్రియ-మ్బ్రహ్మనిష్ఠమ్ ॥ 12॥
తస్మై స విద్వానుపసన్నాయ సమ్యక్
ప్రశాన్తచిత్తాయ శమాన్వితాయ ।
యేనాక్షర-మ్పురుషం-వేఁద సత్య-మ్ప్రోవాచ
తా-న్తత్త్వతో బ్రహ్మవిద్యామ్ ॥ 13॥
॥ ఇతి ముణ్డకోపనిషది ప్రథమముణ్డకే ద్వితీయః ఖణ్డః ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| prathamamuṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatya-mmantreṣu karmāṇi kavayo
yānyapaśyaṃstāni tretāyā-mbahudhā santatāni |
tānyācaratha niyataṃ satyakāmā eṣa vaḥ
panthā-ssukṛtasya loke || 1||
yadā lelāyate hyarci-ssamiddhe havyavāhane |
tadā-''jyabhāgāvantareṇā-''hutīḥ pratipādayet || 2||
yasyāgnihotramadarśamapaurṇamāsa-
macāturmāsyamanāgrayaṇamatithivarjita-ñca |
ahutamavaiśvadevamavidhinā huta-
māsaptamāṃstasya lokān hinasti || 3||
kālī karālī ca manojavā ca
sulohitā yā ca sudhūmravarṇā |
sphuliṅginī viśvarucī ca devī
lelāyamānā iti sapta jihvāḥ || 4||
eteṣu yaścarate bhrājamāneṣu yathākālaṃ
cāhutayo hyādadāyann |
ta-nnayantyetā-ssūryasya raśmayo yatra
devānā-mpatireko-'dhivāsaḥ || 5||
ehyehīti tamāhutaya-ssuvarcasaḥ
sūryasya raśmibhiryajamānaṃ-va~hanti |
priyāṃ-vā~camabhivadantyo-'rcayantya
eṣa vaḥ puṇya-ssukṛto brahmalokaḥ || 6||
plavā hyete adṛḍhā yajñarūpā
aṣṭādaśoktamavaraṃ-ye~ṣu karma |
etacchreyo ye-'bhinandanti mūḍhā
jarāmṛtyu-nte punarevāpi yanti || 7||
avidyāyāmantare vartamānāḥ
svaya-ndhīrāḥ paṇḍita-mmanyamānāḥ |
jaṅghanyamānāḥ pariyanti mūḍhā
andhenaiva nīyamānā yathāndhāḥ || 8||
avidyāya-mbahudhā vartamānā vayaṃ
kṛtārthā ityabhimanyanti bālāḥ |
ya-tkarmiṇo na pravedayanti rāgāt
tenāturāḥ, kṣīṇalokāścyavante || 9||
iṣṭāpūrta-mmanyamānā variṣṭhaṃ
nānyacchreyo vedayante pramūḍhāḥ |
nākasya pṛṣṭhe te sukṛte-'nubhūtvemaṃ
lokaṃ hīnataraṃ-vā~ viśanti || 10||
tapasśraddhe ye hyupavasantyaraṇye
śāntā vidvāṃso bhaikṣyacaryā-ñcarantaḥ |
sūryadvāreṇa te virajāḥ prayānti
yatrāmṛta-ssa puruṣo hyavyayātmā || 11||
parīkṣya lokān karmacitā-nbrāhmaṇo
nirvedamāyānnāstyakṛtaḥ kṛtena |
tadvijñānārthaṃ sa gurumevābhigacchet
samitpāṇi-śśrotriya-mbrahmaniṣṭham || 12||
tasmai sa vidvānupasannāya samyak
praśāntacittāya śamānvitāya |
yenākṣara-mpuruṣaṃ-ve~da satya-mprovāca
tā-ntattvato brahmavidyām || 13||
|| iti muṇḍakopaniṣadi prathamamuṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ प्रथममुण्डके द्वितीयः खण्डः ॥
तदेत-थ्सत्य-म्मन्त्रेषु कर्माणि कवयो
यान्यपश्यंस्तानि त्रेताया-म्बहुधा सन्ततानि ।
तान्याचरथ नियतं सत्यकामा एष वः
पन्था-स्सुकृतस्य लोके ॥ 1॥
यदा लेलायते ह्यर्चि-स्समिद्धे हव्यवाहने ।
तदा-ऽऽज्यभागावन्तरेणा-ऽऽहुतीः प्रतिपादयेत् ॥ 2॥
यस्याग्निहोत्रमदर्शमपौर्णमास-
मचातुर्मास्यमनाग्रयणमतिथिवर्जित-ञ्च ।
अहुतमवैश्वदेवमविधिना हुत-
मासप्तमांस्तस्य लोकान् हिनस्ति ॥ 3॥
काली कराली च मनोजवा च
सुलोहिता या च सुधूम्रवर्णा ।
स्फुलिङ्गिनी विश्वरुची च देवी
लेलायमाना इति सप्त जिह्वाः ॥ 4॥
एतेषु यश्चरते भ्राजमानेषु यथाकालं
चाहुतयो ह्याददायन्न् ।
त-न्नयन्त्येता-स्सूर्यस्य रश्मयो यत्र
देवाना-म्पतिरेको-ऽधिवासः ॥ 5॥
एह्येहीति तमाहुतय-स्सुवर्चसः
सूर्यस्य रश्मिभिर्यजमानं-वँहन्ति ।
प्रियां-वाँचमभिवदन्त्यो-ऽर्चयन्त्य
एष वः पुण्य-स्सुकृतो ब्रह्मलोकः ॥ 6॥
प्लवा ह्येते अदृढा यज्ञरूपा
अष्टादशोक्तमवरं-येँषु कर्म ।
एतच्छ्रेयो ये-ऽभिनन्दन्ति मूढा
जरामृत्यु-न्ते पुनरेवापि यन्ति ॥ 7॥
अविद्यायामन्तरे वर्तमानाः
स्वय-न्धीराः पण्डित-म्मन्यमानाः ।
जङ्घन्यमानाः परियन्ति मूढा
अन्धेनैव नीयमाना यथान्धाः ॥ 8॥
अविद्याय-म्बहुधा वर्तमाना वयं
कृतार्था इत्यभिमन्यन्ति बालाः ।
य-त्कर्मिणो न प्रवेदयन्ति रागात्
तेनातुराः, क्षीणलोकाश्च्यवन्ते ॥ 9॥
इष्टापूर्त-म्मन्यमाना वरिष्ठं
नान्यच्छ्रेयो वेदयन्ते प्रमूढाः ।
नाकस्य पृष्ठे ते सुकृते-ऽनुभूत्वेमं
लोकं हीनतरं-वाँ विशन्ति ॥ 10॥
तपस्श्रद्धे ये ह्युपवसन्त्यरण्ये
शान्ता विद्वांसो भैक्ष्यचर्या-ञ्चरन्तः ।
सूर्यद्वारेण ते विरजाः प्रयान्ति
यत्रामृत-स्स पुरुषो ह्यव्ययात्मा ॥ 11॥
परीक्ष्य लोकान् कर्मचिता-न्ब्राह्मणो
निर्वेदमायान्नास्त्यकृतः कृतेन ।
तद्विज्ञानार्थं स गुरुमेवाभिगच्छेत्
समित्पाणि-श्श्रोत्रिय-म्ब्रह्मनिष्ठम् ॥ 12॥
तस्मै स विद्वानुपसन्नाय सम्यक्
प्रशान्तचित्ताय शमान्विताय ।
येनाक्षर-म्पुरुषं-वेँद सत्य-म्प्रोवाच
ता-न्तत्त्वतो ब्रह्मविद्याम् ॥ 13॥
॥ इति मुण्डकोपनिषदि प्रथममुण्डके द्वितीयः खण्डः ॥
|| prathamamuṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
tadeta-thsatya-mmantreṣu karmāṇi kavayo
yānyapaśyaṃstāni tretāyā-mbahudhā santatāni |
tānyācaratha niyataṃ satyakāmā eṣa vaḥ
panthā-ssukṛtasya loke || 1||
yadā lelāyate hyarci-ssamiddhe havyavāhane |
tadā-''jyabhāgāvantareṇā-''hutīḥ pratipādayet || 2||
yasyāgnihotramadarśamapaurṇamāsa-
macāturmāsyamanāgrayaṇamatithivarjita-ñca |
ahutamavaiśvadevamavidhinā huta-
māsaptamāṃstasya lokān hinasti || 3||
kālī karālī ca manojavā ca
sulohitā yā ca sudhūmravarṇā |
sphuliṅginī viśvarucī ca devī
lelāyamānā iti sapta jihvāḥ || 4||
eteṣu yaścarate bhrājamāneṣu yathākālaṃ
cāhutayo hyādadāyann |
ta-nnayantyetā-ssūryasya raśmayo yatra
devānā-mpatireko-'dhivāsaḥ || 5||
ehyehīti tamāhutaya-ssuvarcasaḥ
sūryasya raśmibhiryajamānaṃ-va~hanti |
priyāṃ-vā~camabhivadantyo-'rcayantya
eṣa vaḥ puṇya-ssukṛto brahmalokaḥ || 6||
plavā hyete adṛḍhā yajñarūpā
aṣṭādaśoktamavaraṃ-ye~ṣu karma |
etacchreyo ye-'bhinandanti mūḍhā
jarāmṛtyu-nte punarevāpi yanti || 7||
avidyāyāmantare vartamānāḥ
svaya-ndhīrāḥ paṇḍita-mmanyamānāḥ |
jaṅghanyamānāḥ pariyanti mūḍhā
andhenaiva nīyamānā yathāndhāḥ || 8||
avidyāya-mbahudhā vartamānā vayaṃ
kṛtārthā ityabhimanyanti bālāḥ |
ya-tkarmiṇo na pravedayanti rāgāt
tenāturāḥ, kṣīṇalokāścyavante || 9||
iṣṭāpūrta-mmanyamānā variṣṭhaṃ
nānyacchreyo vedayante pramūḍhāḥ |
nākasya pṛṣṭhe te sukṛte-'nubhūtvemaṃ
lokaṃ hīnataraṃ-vā~ viśanti || 10||
tapasśraddhe ye hyupavasantyaraṇye
śāntā vidvāṃso bhaikṣyacaryā-ñcarantaḥ |
sūryadvāreṇa te virajāḥ prayānti
yatrāmṛta-ssa puruṣo hyavyayātmā || 11||
parīkṣya lokān karmacitā-nbrāhmaṇo
nirvedamāyānnāstyakṛtaḥ kṛtena |
tadvijñānārthaṃ sa gurumevābhigacchet
samitpāṇi-śśrotriya-mbrahmaniṣṭham || 12||
tasmai sa vidvānupasannāya samyak
praśāntacittāya śamānvitāya |
yenākṣara-mpuruṣaṃ-ve~da satya-mprovāca
tā-ntattvato brahmavidyām || 13||
|| iti muṇḍakopaniṣadi prathamamuṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.