ఉద్యన్నద్యవివస్వానారోహన్నుత్తరాం దివం దేవః ।
హృద్రోగం మమ సూర్యో హరిమాణం చాఽఽశు నాశయతు ॥ 1 ॥
నిమిషార్ధేనైకేన ద్వే చ శతే ద్వే సహస్రే ద్వే ।
క్రమమాణ యోజనానాం నమోఽస్తు తే నలిననాథాయ ॥ 2 ॥
కర్మజ్ఞానఖదశకం మనశ్చ జీవ ఇతి విశ్వసర్గాయ ।
ద్వాదశధా యో విచరతి స ద్వాదశమూర్తిరస్తు మోదాయ ॥ 3 ॥
త్వం హి యజూఋక్సామః త్వమాగమస్త్వం వషట్కారః ।
త్వం విశ్వం త్వం హంసః త్వం భానో పరమహంసశ్చ ॥ 4 ॥
శివరూపాత్ జ్ఞానమహం త్వత్తో ముక్తిం జనార్దనాకారాత్ ।
శిఖిరూపాదైశ్వర్యం త్వత్తశ్చారోగ్యమిచ్ఛామి ॥ 5 ॥
త్వచి దోషా దృశి దోషాః హృది దోషా యేఽఖిలేన్ద్రియజదోషాః ।
తాన్ పూషా హతదోషః కిఞ్చిద్రోషాగ్నినా దహతు ॥ 6 ॥
ధర్మార్థకామమోక్షప్రతిరోధానుగ్రతాపవేగకరాన్ ।
బన్దీకృతేన్ద్రియగణాన్ గదాన్ విఖణ్డయతు చణ్డాంశుః ॥ 7 ॥
యేన వినేదం తిమిరం జగదేత్య గ్రసతి చరమచరమఖిలమ్ ।
ధృతబోధం తం నలినీభర్తారం హర్తారమాపదామీడే ॥ 8 ॥
యస్య సహస్రాభీశోరభీశు లేశో హిమాంశుబిమ్బగతః ।
భాసయతి నక్తమఖిలం భేదయతు విపద్గణానరుణః ॥ 9 ॥
తిమిరమివ నేత్రతిమిరం పటలమివాఽశేషరోగపటలం నః ।
కాశమివాధినికాయం కాలపితా రోగయుక్తతాం హరతాత్ ॥ 10 ॥
వాతాశ్మరీగదార్శస్త్వగ్దోషమహోదరప్రమేహాంశ్చ ।
గ్రహణీభగన్ధరాఖ్యా మహతీస్త్వం మే రుజో హంసి ॥ 11 ॥
త్వం మాతా త్వం శరణం త్వం ధాతా త్వం ధనం త్వమాచార్యః ।
త్వం త్రాతా త్వం హర్తా విపదామర్క ప్రసీద మమ భానో ॥ 12 ॥
ఇత్యార్యాద్వాదశకం సామ్బస్య పురో నభఃస్థలాత్పతితమ్ ।
పఠతాం భాగ్యసమృద్ధిః సమస్తరోగక్షయశ్చ స్యాత్ ॥ 13 ॥
ఇతి శ్రీసామ్బకృతద్వాదశార్యాసూర్యస్తుతిః ।
Roman (IAST) Transliteration
udyannadyavivasvānārohannuttarāṃ divaṃ devaḥ |
hṛdrogaṃ mama sūryo harimāṇaṃ cā''śu nāśayatu || 1 ||
nimiṣārdhenaikena dve ca śate dve sahasre dve |
kramamāṇa yojanānāṃ namo'stu te nalinanāthāya || 2 ||
karmajñānakhadaśakaṃ manaśca jīva iti viśvasargāya |
dvādaśadhā yo vicarati sa dvādaśamūrtirastu modāya || 3 ||
tvaṃ hi yajūṛksāmaḥ tvamāgamastvaṃ vaṣaṭkāraḥ |
tvaṃ viśvaṃ tvaṃ haṃsaḥ tvaṃ bhāno paramahaṃsaśca || 4 ||
śivarūpāt jñānamahaṃ tvatto muktiṃ janārdanākārāt |
śikhirūpādaiśvaryaṃ tvattaścārogyamicchāmi || 5 ||
tvaci doṣā dṛśi doṣāḥ hṛdi doṣā ye'khilendriyajadoṣāḥ |
tān pūṣā hatadoṣaḥ kiñcidroṣāgninā dahatu || 6 ||
dharmārthakāmamokṣapratirodhānugratāpavegakarān |
bandīkṛtendriyagaṇān gadān vikhaṇḍayatu caṇḍāṃśuḥ || 7 ||
yena vinedaṃ timiraṃ jagadetya grasati caramacaramakhilam |
dhṛtabodhaṃ taṃ nalinībhartāraṃ hartāramāpadāmīḍe || 8 ||
yasya sahasrābhīśorabhīśu leśo himāṃśubimbagataḥ |
bhāsayati naktamakhilaṃ bhedayatu vipadgaṇānaruṇaḥ || 9 ||
timiramiva netratimiraṃ paṭalamivā'śeṣarogapaṭalaṃ naḥ |
kāśamivādhinikāyaṃ kālapitā rogayuktatāṃ haratāt || 10 ||
vātāśmarīgadārśastvagdoṣamahodarapramehāṃśca |
grahaṇībhagandharākhyā mahatīstvaṃ me rujo haṃsi || 11 ||
tvaṃ mātā tvaṃ śaraṇaṃ tvaṃ dhātā tvaṃ dhanaṃ tvamācāryaḥ |
tvaṃ trātā tvaṃ hartā vipadāmarka prasīda mama bhāno || 12 ||
ityāryādvādaśakaṃ sāmbasya puro nabhaḥsthalātpatitam |
paṭhatāṃ bhāgyasamṛddhiḥ samastarogakṣayaśca syāt || 13 ||
iti śrīsāmbakṛtadvādaśāryāsūryastutiḥ |
Sanskrit — Devanagari (original)
उद्यन्नद्यविवस्वानारोहन्नुत्तरां दिवं देवः ।
हृद्रोगं मम सूर्यो हरिमाणं चाऽऽशु नाशयतु ॥ 1 ॥
निमिषार्धेनैकेन द्वे च शते द्वे सहस्रे द्वे ।
क्रममाण योजनानां नमोऽस्तु ते नलिननाथाय ॥ 2 ॥
कर्मज्ञानखदशकं मनश्च जीव इति विश्वसर्गाय ।
द्वादशधा यो विचरति स द्वादशमूर्तिरस्तु मोदाय ॥ 3 ॥
त्वं हि यजूऋक्सामः त्वमागमस्त्वं वषट्कारः ।
त्वं विश्वं त्वं हंसः त्वं भानो परमहंसश्च ॥ 4 ॥
शिवरूपात् ज्ञानमहं त्वत्तो मुक्तिं जनार्दनाकारात् ।
शिखिरूपादैश्वर्यं त्वत्तश्चारोग्यमिच्छामि ॥ 5 ॥
त्वचि दोषा दृशि दोषाः हृदि दोषा येऽखिलेन्द्रियजदोषाः ।
तान् पूषा हतदोषः किञ्चिद्रोषाग्निना दहतु ॥ 6 ॥
धर्मार्थकाममोक्षप्रतिरोधानुग्रतापवेगकरान् ।
बन्दीकृतेन्द्रियगणान् गदान् विखण्डयतु चण्डांशुः ॥ 7 ॥
येन विनेदं तिमिरं जगदेत्य ग्रसति चरमचरमखिलम् ।
धृतबोधं तं नलिनीभर्तारं हर्तारमापदामीडे ॥ 8 ॥
यस्य सहस्राभीशोरभीशु लेशो हिमांशुबिम्बगतः ।
भासयति नक्तमखिलं भेदयतु विपद्गणानरुणः ॥ 9 ॥
तिमिरमिव नेत्रतिमिरं पटलमिवाऽशेषरोगपटलं नः ।
काशमिवाधिनिकायं कालपिता रोगयुक्ततां हरतात् ॥ 10 ॥
वाताश्मरीगदार्शस्त्वग्दोषमहोदरप्रमेहांश्च ।
ग्रहणीभगन्धराख्या महतीस्त्वं मे रुजो हंसि ॥ 11 ॥
त्वं माता त्वं शरणं त्वं धाता त्वं धनं त्वमाचार्यः ।
त्वं त्राता त्वं हर्ता विपदामर्क प्रसीद मम भानो ॥ 12 ॥
इत्यार्याद्वादशकं साम्बस्य पुरो नभःस्थलात्पतितम् ।
पठतां भाग्यसमृद्धिः समस्तरोगक्षयश्च स्यात् ॥ 13 ॥
इति श्रीसाम्बकृतद्वादशार्यासूर्यस्तुतिः ।
udyannadyavivasvānārohannuttarāṃ divaṃ devaḥ |
hṛdrogaṃ mama sūryo harimāṇaṃ cā''śu nāśayatu || 1 ||
nimiṣārdhenaikena dve ca śate dve sahasre dve |
kramamāṇa yojanānāṃ namo'stu te nalinanāthāya || 2 ||
karmajñānakhadaśakaṃ manaśca jīva iti viśvasargāya |
dvādaśadhā yo vicarati sa dvādaśamūrtirastu modāya || 3 ||
tvaṃ hi yajūṛksāmaḥ tvamāgamastvaṃ vaṣaṭkāraḥ |
tvaṃ viśvaṃ tvaṃ haṃsaḥ tvaṃ bhāno paramahaṃsaśca || 4 ||
śivarūpāt jñānamahaṃ tvatto muktiṃ janārdanākārāt |
śikhirūpādaiśvaryaṃ tvattaścārogyamicchāmi || 5 ||
tvaci doṣā dṛśi doṣāḥ hṛdi doṣā ye'khilendriyajadoṣāḥ |
tān pūṣā hatadoṣaḥ kiñcidroṣāgninā dahatu || 6 ||
dharmārthakāmamokṣapratirodhānugratāpavegakarān |
bandīkṛtendriyagaṇān gadān vikhaṇḍayatu caṇḍāṃśuḥ || 7 ||
yena vinedaṃ timiraṃ jagadetya grasati caramacaramakhilam |
dhṛtabodhaṃ taṃ nalinībhartāraṃ hartāramāpadāmīḍe || 8 ||
yasya sahasrābhīśorabhīśu leśo himāṃśubimbagataḥ |
bhāsayati naktamakhilaṃ bhedayatu vipadgaṇānaruṇaḥ || 9 ||
timiramiva netratimiraṃ paṭalamivā'śeṣarogapaṭalaṃ naḥ |
kāśamivādhinikāyaṃ kālapitā rogayuktatāṃ haratāt || 10 ||
vātāśmarīgadārśastvagdoṣamahodarapramehāṃśca |
grahaṇībhagandharākhyā mahatīstvaṃ me rujo haṃsi || 11 ||
tvaṃ mātā tvaṃ śaraṇaṃ tvaṃ dhātā tvaṃ dhanaṃ tvamācāryaḥ |
tvaṃ trātā tvaṃ hartā vipadāmarka prasīda mama bhāno || 12 ||
ityāryādvādaśakaṃ sāmbasya puro nabhaḥsthalātpatitam |
paṭhatāṃ bhāgyasamṛddhiḥ samastarogakṣayaśca syāt || 13 ||
iti śrīsāmbakṛtadvādaśāryāsūryastutiḥ |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Telugu script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.