अस्य श्री कीलक स्तोत्र महा मन्त्रस्य । शिव ऋषिः । अनुष्टुप् छन्दः । महासरस्वती देवता । मन्त्रोदित देव्यो बीजम् । नवार्णो मन्त्रशक्ति।श्री सप्त शती मन्त्र स्तत्वं स्री जगदम्बा प्रीत्यर्थे सप्तशती पाठाङ्गत्वएन जपे विनियोगः ।
ॐ नमश्चण्डिकायै
मार्कण्डेय उवाच
ॐ विशुद्ध ज्ञानदेहाय त्रिवेदी दिव्यचक्षुषे ।
श्रेयः प्राप्ति निमित्ताय नमः सोमार्थ धारिणे ॥1॥
सर्वमेत द्विजानीयान्मन्त्राणापि कीलकम् ।
सोऽपि क्षेममवाप्नोति सततं जाप्य तत्परः ॥2॥
सिद्ध्यन्तुच्चाटनादीनि कर्माणि सकलान्यपि ।
एतेन स्तुवतां देवीं स्तोत्रवृन्देन भक्तितः ॥3॥
न मन्त्रो नौषधं तस्य न किञ्चि दपि विध्यते ।
विना जाप्यं न सिद्ध्येत्तु सर्व मुच्चाटनादिकम् ॥4॥
समग्राण्यपि सेत्स्यन्ति लोकशज्ञ्का मिमां हरः ।
कृत्वा निमन्त्रयामास सर्व मेव मिदं शुभम् ॥5॥
स्तोत्रंवै चण्डिकायास्तु तच्च गुह्यं चकार सः ।
समाप्नोति सपुण्येन तां यथावन्निमन्त्रणां ॥6॥
सोपिऽक्षेम मवाप्नोति सर्व मेव न संशयः ।
कृष्णायां वा चतुर्दश्यां अष्टम्यां वा समाहितः॥6॥
ददाति प्रतिगृह्णाति नान्य थैषा प्रसीदति ।
इत्थं रूपेण कीलेन महादेवेन कीलितम्। ॥8॥
यो निष्कीलां विधायैनां चण्डीं जपति नित्य शः ।
स सिद्धः स गणः सोऽथ गन्धर्वो जायते ध्रुवम् ॥9॥
न चैवा पाटवं तस्य भयं क्वापि न जायते ।
नाप मृत्यु वशं याति मृतेच मोक्षमाप्नुयात्॥10॥
ज्ञात्वाप्रारभ्य कुर्वीत ह्यकुर्वाणो विनश्यति ।
ततो ज्ञात्वैव सम्पूर्नं इदं प्रारभ्यते बुधैः ॥11॥
सौभाग्यादिच यत्किञ्चिद् दृश्यते ललनाजने ।
तत्सर्वं तत्प्रसादेन तेन जप्यमिदं शुभं ॥12॥
शनैस्तु जप्यमानेऽस्मिन् स्तोत्रे सम्पत्तिरुच्चकैः।
भवत्येव समग्रापि ततः प्रारभ्यमेवतत् ॥13॥
ऐश्वर्यं तत्प्रसादेन सौभाग्यारोग्यमेवचः ।
शत्रुहानिः परो मोक्षः स्तूयते सान किं जनै ॥14॥
चण्दिकां हृदयेनापि यः स्मरेत् सततं नरः ।
हृद्यं काममवाप्नोति हृदि देवी सदा वसेत् ॥15॥
अग्रतोऽमुं महादेव कृतं कीलकवारणम् ।
निष्कीलञ्च तथा कृत्वा पठितव्यं समाहितैः ॥16॥
॥ इति श्री भगवती कीलक स्तोत्रं समाप्तम् ॥
Roman (IAST) Transliteration
asya śrī kīlaka stotra mahā mantrasya | śiva ṛṣiḥ | anuṣṭup chandaḥ | mahāsarasvatī devatā | mantrodita devyo bījam | navārṇo mantraśakti|śrī sapta śatī mantra statvaṃ srī jagadambā prītyarthe saptaśatī pāṭhāṅgatvaena jape viniyogaḥ |
oṃ namaścaṇḍikāyai
mārkaṇḍeya uvāca
oṃ viśuddha jñānadehāya trivedī divyacakṣuṣe |
śreyaḥ prāpti nimittāya namaḥ somārtha dhāriṇe ||1||
sarvameta dvijānīyānmantrāṇāpi kīlakam |
so'pi kṣemamavāpnoti satataṃ jāpya tatparaḥ ||2||
siddhyantuccāṭanādīni karmāṇi sakalānyapi |
etena stuvatāṃ devīṃ stotravṛndena bhaktitaḥ ||3||
na mantro nauṣadhaṃ tasya na kiñci dapi vidhyate |
vinā jāpyaṃ na siddhyettu sarva muccāṭanādikam ||4||
samagrāṇyapi setsyanti lokaśajñkā mimāṃ haraḥ |
kṛtvā nimantrayāmāsa sarva meva midaṃ śubham ||5||
stotraṃvai caṇḍikāyāstu tacca guhyaṃ cakāra saḥ |
samāpnoti sapuṇyena tāṃ yathāvannimantraṇāṃ ||6||
sopi'kṣema mavāpnoti sarva meva na saṃśayaḥ |
kṛṣṇāyāṃ vā caturdaśyāṃ aṣṭamyāṃ vā samāhitaḥ||6||
dadāti pratigṛhṇāti nānya thaiṣā prasīdati |
itthaṃ rūpeṇa kīlena mahādevena kīlitam| ||8||
yo niṣkīlāṃ vidhāyaināṃ caṇḍīṃ japati nitya śaḥ |
sa siddhaḥ sa gaṇaḥ so'tha gandharvo jāyate dhruvam ||9||
na caivā pāṭavaṃ tasya bhayaṃ kvāpi na jāyate |
nāpa mṛtyu vaśaṃ yāti mṛteca mokṣamāpnuyāt||10||
jñātvāprārabhya kurvīta hyakurvāṇo vinaśyati |
tato jñātvaiva sampūrnaṃ idaṃ prārabhyate budhaiḥ ||11||
saubhāgyādica yatkiñcid dṛśyate lalanājane |
tatsarvaṃ tatprasādena tena japyamidaṃ śubhaṃ ||12||
śanaistu japyamāne'smin stotre sampattiruccakaiḥ|
bhavatyeva samagrāpi tataḥ prārabhyamevatat ||13||
aiśvaryaṃ tatprasādena saubhāgyārogyamevacaḥ |
śatruhāniḥ paro mokṣaḥ stūyate sāna kiṃ janai ||14||
caṇdikāṃ hṛdayenāpi yaḥ smaret satataṃ naraḥ |
hṛdyaṃ kāmamavāpnoti hṛdi devī sadā vaset ||15||
agrato'muṃ mahādeva kṛtaṃ kīlakavāraṇam |
niṣkīlañca tathā kṛtvā paṭhitavyaṃ samāhitaiḥ ||16||
|| iti śrī bhagavatī kīlaka stotraṃ samāptam ||
asya śrī kīlaka stotra mahā mantrasya | śiva ṛṣiḥ | anuṣṭup chandaḥ | mahāsarasvatī devatā | mantrodita devyo bījam | navārṇo mantraśakti|śrī sapta śatī mantra statvaṃ srī jagadambā prītyarthe saptaśatī pāṭhāṅgatvaena jape viniyogaḥ |
oṃ namaścaṇḍikāyai
mārkaṇḍeya uvāca
oṃ viśuddha jñānadehāya trivedī divyacakṣuṣe |
śreyaḥ prāpti nimittāya namaḥ somārtha dhāriṇe ||1||
sarvameta dvijānīyānmantrāṇāpi kīlakam |
so'pi kṣemamavāpnoti satataṃ jāpya tatparaḥ ||2||
siddhyantuccāṭanādīni karmāṇi sakalānyapi |
etena stuvatāṃ devīṃ stotravṛndena bhaktitaḥ ||3||
na mantro nauṣadhaṃ tasya na kiñci dapi vidhyate |
vinā jāpyaṃ na siddhyettu sarva muccāṭanādikam ||4||
samagrāṇyapi setsyanti lokaśajñkā mimāṃ haraḥ |
kṛtvā nimantrayāmāsa sarva meva midaṃ śubham ||5||
stotraṃvai caṇḍikāyāstu tacca guhyaṃ cakāra saḥ |
samāpnoti sapuṇyena tāṃ yathāvannimantraṇāṃ ||6||
sopi'kṣema mavāpnoti sarva meva na saṃśayaḥ |
kṛṣṇāyāṃ vā caturdaśyāṃ aṣṭamyāṃ vā samāhitaḥ||6||
dadāti pratigṛhṇāti nānya thaiṣā prasīdati |
itthaṃ rūpeṇa kīlena mahādevena kīlitam| ||8||
yo niṣkīlāṃ vidhāyaināṃ caṇḍīṃ japati nitya śaḥ |
sa siddhaḥ sa gaṇaḥ so'tha gandharvo jāyate dhruvam ||9||
na caivā pāṭavaṃ tasya bhayaṃ kvāpi na jāyate |
nāpa mṛtyu vaśaṃ yāti mṛteca mokṣamāpnuyāt||10||
jñātvāprārabhya kurvīta hyakurvāṇo vinaśyati |
tato jñātvaiva sampūrnaṃ idaṃ prārabhyate budhaiḥ ||11||
saubhāgyādica yatkiñcid dṛśyate lalanājane |
tatsarvaṃ tatprasādena tena japyamidaṃ śubhaṃ ||12||
śanaistu japyamāne'smin stotre sampattiruccakaiḥ|
bhavatyeva samagrāpi tataḥ prārabhyamevatat ||13||
aiśvaryaṃ tatprasādena saubhāgyārogyamevacaḥ |
śatruhāniḥ paro mokṣaḥ stūyate sāna kiṃ janai ||14||
caṇdikāṃ hṛdayenāpi yaḥ smaret satataṃ naraḥ |
hṛdyaṃ kāmamavāpnoti hṛdi devī sadā vaset ||15||
agrato'muṃ mahādeva kṛtaṃ kīlakavāraṇam |
niṣkīlañca tathā kṛtvā paṭhitavyaṃ samāhitaiḥ ||16||
|| iti śrī bhagavatī kīlaka stotraṃ samāptam ||