ଅସ୍ଯ ଶ୍ରୀନାରାଯଣହୃଦଯସ୍ତୋତ୍ରମନ୍ତ୍ରସ୍ଯ ଭାର୍ଗଵ ଋଷିଃ, ଅନୁଷ୍ଟୁପ୍ଛନ୍ଦଃ, ଶ୍ରୀଲକ୍ଷ୍ମୀନାରାଯଣୋ ଦେଵତା, ଓଁ ବୀଜଂ, ନମଶ୍ଶକ୍ତିଃ, ନାରାଯଣାଯେତି କୀଲକଂ, ଶ୍ରୀଲକ୍ଷ୍ମୀନାରାଯଣ ପ୍ରୀତ୍ଯର୍ଥେ ଜପେ ଵିନିଯୋଗଃ ।
କରନ୍ଯାସଃ ।
ଓଁ ନାରାଯଣଃ ପରଂ ଜ୍ଯୋତିରିତି ଅଙ୍ଗୁଷ୍ଠାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ବ୍ରହ୍ମେତି ତର୍ଜନୀଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ଦେଵ ଇତି ମଧ୍ଯମାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ଧାମେତି ଅନାମିକାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ଧର୍ମ ଇତି କନିଷ୍ଠିକାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ଵିଶ୍ଵଂ ନାରାଯଣ ଇତି କରତଲକରପୃଷ୍ଠାଭ୍ଯାଂ ନମଃ ।
ଅଙ୍ଗନ୍ଯାସଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ଜ୍ଯୋତିରିତି ହୃଦଯାଯ ନମଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ବ୍ରହ୍ମେତି ଶିରସେ ସ୍ଵାହା ।
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ଦେଵ ଇତି ଶିଖାଯୈ ଵୌଷଟ୍ ।
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ଧାମେତି କଵଚାଯ ହୁମ୍ ।
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ଧର୍ମ ଇତି ନେତ୍ରାଭ୍ଯାଂ ଵୌଷଟ୍ ।
ଵିଶ୍ଵଂ ନାରାଯଣ ଇତି ଅସ୍ତ୍ରାଯ ଫଟ୍ ।
ଦିଗ୍ବନ୍ଧଃ ।
ଓଁ ଐନ୍ଦ୍ର୍ଯାଦିଦଶଦିଶଂ ଓଁ ନମଃ ସୁଦର୍ଶନାଯ ସହସ୍ରାରାଯ ହୁଂ ଫଟ୍ ବଧ୍ନାମି ନମଶ୍ଚକ୍ରାଯ ସ୍ଵାହା । ଇତି ପ୍ରତିଦିଶଂ ଯୋଜ୍ଯମ୍ ।
ଅଥ ଧ୍ଯାନମ୍ ।
ଉଦ୍ଯାଦାଦିତ୍ଯସଙ୍କାଶଂ ପୀତଵାସଂ ଚତୁର୍ଭୁଜମ୍ ।
ଶଙ୍ଖଚକ୍ରଗଦାପାଣିଂ ଧ୍ଯାଯେଲ୍ଲକ୍ଷ୍ମୀପତିଂ ହରିମ୍ ॥ 1 ॥
ତ୍ରୈଲୋକ୍ଯାଧାରଚକ୍ରଂ ତଦୁପରି କମଠଂ ତତ୍ର ଚାନନ୍ତଭୋଗୀ
ତନ୍ମଧ୍ଯେ ଭୂମିପଦ୍ମାଙ୍କୁଶଶିଖରଦଲଂ କର୍ଣିକାଭୂତମେରୁମ୍ ।
ତତ୍ରସ୍ଥଂ ଶାନ୍ତମୂର୍ତିଂ ମଣିମଯମକୁଟଂ କୁଣ୍ଡଲୋଦ୍ଭାସିତାଙ୍ଗଂ
ଲକ୍ଷ୍ମୀନାରାଯଣାଖ୍ଯଂ ସରସିଜନଯନଂ ସନ୍ତତଂ ଚିନ୍ତଯାମି ॥ 2 ॥
ଅଥ ମୂଲାଷ୍ଟକମ୍ ।
ଓମ୍ ॥ ନାରାଯଣଃ ପରଂ ଜ୍ଯୋତିରାତ୍ମା ନାରାଯଣଃ ପରଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ବ୍ରହ୍ମ ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 1 ॥
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ଦେଵୋ ଧାତା ନାରାଯଣଃ ପରଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ଧାତା ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 2 ॥
ନାରାଯଣଃ ପରଂ ଧାମ ଧ୍ଯାନଂ ନାରାଯଣଃ ପରଃ ।
ନାରାଯଣ ପରୋ ଧର୍ମୋ ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 3 ॥
ନାରାଯଣଃ ପରୋଵେଦ୍ଯଃ ଵିଦ୍ଯା ନାରାଯଣଃ ପରଃ ।
ଵିଶ୍ଵଂ ନାରାଯଣଃ ସାକ୍ଷାନ୍ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 4 ॥
ନାରାଯଣାଦ୍ଵିଧିର୍ଜାତୋ ଜାତୋ ନାରାଯଣାଦ୍ଭଵଃ ।
ଜାତୋ ନାରାଯଣାଦିନ୍ଦ୍ରୋ ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 5 ॥
ରଵିର୍ନାରାଯଣସ୍ତେଜଃ ଚନ୍ଦ୍ରୋ ନାରାଯଣୋ ମହଃ ।
ଵହ୍ନିର୍ନାରାଯଣଃ ସାକ୍ଷାନ୍ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 6 ॥
ନାରାଯଣ ଉପାସ୍ଯଃ ସ୍ଯାଦ୍ଗୁରୁର୍ନାରାଯଣଃ ପରଃ ।
ନାରାଯଣଃ ପରୋ ବୋଧୋ ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 7 ॥
ନାରାଯଣଃ ଫଲଂ ମୁଖ୍ଯଂ ସିଦ୍ଧିର୍ନାରାଯଣଃ ସୁଖମ୍ ।
ସେଵ୍ଯୋନାରାଯଣଃ ଶୁଦ୍ଧୋ ନାରାଯଣ ନମୋଽସ୍ତୁ ତେ ॥ 8 ॥ [ହରି]
ଅଥ ପ୍ରାର୍ଥନାଦଶକମ୍ ।
ନାରାଯଣ ତ୍ଵମେଵାସି ଦହରାଖ୍ଯେ ହୃଦି ସ୍ଥିତଃ ।
ପ୍ରେରକଃ ପ୍ରେର୍ଯମାଣାନାଂ ତ୍ଵଯା ପ୍ରେରିତମାନସଃ ॥ 9 ॥
ତ୍ଵଦାଜ୍ଞାଂ ଶିରସା ଧୃତ୍ଵା ଜପାମି ଜନପାଵନମ୍ ।
ନାନୋପାସନମାର୍ଗାଣାଂ ଭଵକୃଦ୍ଭାଵବୋଧକଃ ॥ 10 ॥
ଭାଵାର୍ଥକୃଦ୍ଭଵାତୀତୋ ଭଵ ସୌଖ୍ଯପ୍ରଦୋ ମମ ।
ତ୍ଵନ୍ମାଯାମୋହିତଂ ଵିଶ୍ଵଂ ତ୍ଵଯୈଵ ପରିକଲ୍ପିତମ୍ ॥ 11 ॥
ତ୍ଵଦଧିଷ୍ଠାନମାତ୍ରେଣ ସା ଵୈ ସର୍ଵାର୍ଥକାରିଣୀ ।
ତ୍ଵମେତାଂ ଚ ପୁରସ୍କୃତ୍ଯ ସର୍ଵକାମାନ୍ପ୍ରଦର୍ଶଯ ॥ 12 ॥
ନ ମେ ତ୍ଵଦନ୍ଯସ୍ତ୍ରାତାସ୍ତି ତ୍ଵଦନ୍ଯନ୍ନ ହି ଦୈଵତମ୍ ।
ତ୍ଵଦନ୍ଯଂ ନ ହି ଜାନାମି ପାଲକଂ ପୁଣ୍ଯଵର୍ଧନମ୍ ॥ 13 ॥
ଯାଵତ୍ସାଂସାରିକୋ ଭାଵୋ ମନସ୍ସ୍ଥୋ ଭାଵନାତ୍ମକଃ ।
ତାଵତ୍ସିଦ୍ଧିର୍ଭଵେତ୍ସାଧ୍ଯା ସର୍ଵଥା ସର୍ଵଦା ଵିଭୋ ॥ 14 ॥
ପାପିନାମହମେଵାଗ୍ର୍ଯୋ ଦଯାଲୂନାଂ ତ୍ଵମଗ୍ରଣୀଃ ।
ଦଯନୀଯୋ ମଦନ୍ଯୋଽସ୍ତି ତଵ କୋଽତ୍ର ଜଗତ୍ତ୍ରଯେ ॥ 15 ॥
ତ୍ଵଯାହଂ ନୈଵ ସୃଷ୍ଟଶ୍ଚେନ୍ନ ସ୍ଯାତ୍ତଵ ଦଯାଲୁତା ।
ଆମଯୋ ଵା ନ ସୃଷ୍ଟଶ୍ଚେଦୌଷଧସ୍ଯ ଵୃଥୋଦଯଃ ॥ 16 ॥
ପାପସଙ୍ଘପରିଶ୍ରାନ୍ତଃ ପାପାତ୍ମା ପାପରୂପଧୃତ୍ ।
ତ୍ଵଦନ୍ଯଃ କୋଽତ୍ର ପାପେଭ୍ଯସ୍ତ୍ରାତାସ୍ତି ଜଗତୀତଲେ ॥ 17 ॥
ତ୍ଵମେଵ ମାତା ଚ ପିତା ତ୍ଵମେଵ
ତ୍ଵମେଵ ବନ୍ଧୁଶ୍ଚ ସଖା ତ୍ଵମେଵ ।
ତ୍ଵମେଵ ସେଵ୍ଯଶ୍ଚ ଗୁରୁସ୍ତ୍ଵମେଵ
ତ୍ଵମେଵ ସର୍ଵଂ ମମ ଦେଵ ଦେଵ ॥ 18 ॥
ପ୍ରାର୍ଥନାଦଶକଂ ଚୈଵ ମୂଲାଷ୍ଟକମତଃ ପରମ୍ ।
ଯଃ ପଠେଚ୍ଛୃଣୁଯାନ୍ନିତ୍ଯଂ ତସ୍ଯ ଲକ୍ଷ୍ମୀଃ ସ୍ଥିରା ଭଵେତ୍ ॥ 19 ॥
ନାରାଯଣସ୍ଯ ହୃଦଯଂ ସର୍ଵାଭୀଷ୍ଟଫଲପ୍ରଦମ୍ ।
ଲକ୍ଷ୍ମୀହୃଦଯକଂ ସ୍ତୋତ୍ରଂ ଯଦି ଚେତ୍ତଦ୍ଵିନାକୃତମ୍ ॥ 20 ॥
ତତ୍ସର୍ଵଂ ନିଷ୍ଫଲଂ ପ୍ରୋକ୍ତଂ ଲକ୍ଷ୍ମୀଃ କ୍ରୁଦ୍ଧ୍ଯତି ସର୍ଵଦା ।
ଏତତ୍ସଙ୍କଲିତଂ ସ୍ତୋତ୍ରଂ ସର୍ଵକାମଫଲପ୍ରଦମ୍ ॥ 21 ॥
ଲକ୍ଷ୍ମୀହୃଦଯକଂ ଚୈଵ ତଥା ନାରାଯଣାତ୍ମକମ୍ ।
ଜପେଦ୍ଯଃ ସଙ୍କଲୀକୃତ୍ଯ ସର୍ଵାଭୀଷ୍ଟମଵାପ୍ନୁଯାତ୍ ॥ 22 ॥
ନାରାଯଣସ୍ଯ ହୃଦଯମାଦୌ ଜପ୍ତ୍ଵା ତତଃ ପରମ୍ ।
ଲକ୍ଷ୍ମୀହୃଦଯକଂ ସ୍ତୋତ୍ରଂ ଜପେନ୍ନାରାଯଣଂ ପୁନଃ ॥ 23 ॥
ପୁନର୍ନାରାଯଣଂ ଜପ୍ତ୍ଵା ପୁନର୍ଲକ୍ଷ୍ମୀନୁତିଂ ଜପେତ୍ ।
ପୁନର୍ନାରାଯଣଂ ଜାପ୍ଯଂ ସଙ୍କଲୀକରଣଂ ଭଵେତ୍ ॥ 24 ॥
ଏଵଂ ମଧ୍ଯେ ଦ୍ଵିଵାରେଣ ଜପେତ୍ସଙ୍କଲିତଂ ତୁ ତତ୍ ।
ଲକ୍ଷ୍ମୀହୃଦଯକଂ ସ୍ତୋତ୍ରଂ ସର୍ଵକାମପ୍ରକାଶିତମ୍ ॥ 25 ॥
ତଦ୍ଵଜ୍ଜପାଦିକଂ କୁର୍ଯାଦେତତ୍ସଙ୍କଲିତଂ ଶୁଭମ୍ ।
ସର୍ଵାନ୍କାମାନଵାପ୍ନୋତି ଆଧିଵ୍ଯାଧିଭଯଂ ହରେତ୍ ॥ 26 ॥
ଗୋପ୍ଯମେତତ୍ସଦା କୁର୍ଯାନ୍ନ ସର୍ଵତ୍ର ପ୍ରକାଶଯେତ୍ ।
ଇତି ଗୁହ୍ଯତମଂ ଶାସ୍ତ୍ରଂ ପ୍ରାପ୍ତଂ ବ୍ରହ୍ମାଦିକୈଃ ପୁରା ॥ 27 ॥
ତସ୍ମାତ୍ସର୍ଵପ୍ରଯତ୍ନେନ ଗୋପଯେତ୍ସାଧଯେସୁଧୀଃ ।
ଯତ୍ରୈତତ୍ପୁସ୍ତକଂ ତିଷ୍ଠେଲ୍ଲକ୍ଷ୍ମୀନାରାଯଣାତ୍ମକମ୍ ॥ 28 ॥
ଭୂତପୈଶାଚଵେତାଲ ଭଯଂ ନୈଵ ତୁ ସର୍ଵଦା ।
ଲକ୍ଷ୍ମୀହୃଦଯକଂ ପ୍ରୋକ୍ତଂ ଵିଧିନା ସାଧଯେତ୍ସୁଧୀଃ ॥ 29 ॥
ଭୃଗୁଵାରେ ଚ ରାତ୍ରୌ ଚ ପୂଜଯେତ୍ପୁସ୍ତକଦ୍ଵଯମ୍ ।
ସର୍ଵଥା ସର୍ଵଦା ସତ୍ଯଂ ଗୋପଯେତ୍ସାଧଯେତ୍ସୁଧୀଃ ।
ଗୋପନାତ୍ସାଧନାଲ୍ଲୋକେ ଧନ୍ଯୋ ଭଵତି ତତ୍ତ୍ଵତଃ ॥ 30 ॥
ଇତ୍ଯଥର୍ଵରହସ୍ଯେ ଉତ୍ତରଭାଗେ ନାରାଯଣହୃଦଯଂ ସମ୍ପୂର୍ଣମ୍ ।
Roman (IAST) Transliteration
asya śrīnārāyaṇahṛdayastotramantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupchandaḥ, śrīlakṣmīnārāyaṇo devatā, oṃ bījaṃ, namaśśaktiḥ, nārāyaṇāyeti kīlakaṃ, śrīlakṣmīnārāyaṇa prītyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti tarjanībhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro deva iti madhyamābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti anāmikābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti karatalakarapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
aṅganyāsaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti hṛdayāya namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti śirase svāhā |
nārāyaṇaḥ paro deva iti śikhāyai vauṣaṭ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti kavacāya hum |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti netrābhyāṃ vauṣaṭ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti astrāya phaṭ |
digbandhaḥ |
oṃ aindryādidaśadiśaṃ oṃ namaḥ sudarśanāya sahasrārāya huṃ phaṭ badhnāmi namaścakrāya svāhā | iti pratidiśaṃ yojyam |
atha dhyānam |
udyādādityasaṅkāśaṃ pītavāsaṃ caturbhujam |
śaṅkhacakragadāpāṇiṃ dhyāyellakṣmīpatiṃ harim || 1 ||
trailokyādhāracakraṃ tadupari kamaṭhaṃ tatra cānantabhogī
tanmadhye bhūmipadmāṅkuśaśikharadalaṃ karṇikābhūtamerum |
tatrasthaṃ śāntamūrtiṃ maṇimayamakuṭaṃ kuṇḍalodbhāsitāṅgaṃ
lakṣmīnārāyaṇākhyaṃ sarasijanayanaṃ santataṃ cintayāmi || 2 ||
atha mūlāṣṭakam |
om || nārāyaṇaḥ paraṃ jyotirātmā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahma nārāyaṇa namo'stu te || 1 ||
nārāyaṇaḥ paro devo dhātā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro dhātā nārāyaṇa namo'stu te || 2 ||
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāma dhyānaṃ nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇa paro dharmo nārāyaṇa namo'stu te || 3 ||
nārāyaṇaḥ parovedyaḥ vidyā nārāyaṇaḥ paraḥ |
viśvaṃ nārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 4 ||
nārāyaṇādvidhirjāto jāto nārāyaṇādbhavaḥ |
jāto nārāyaṇādindro nārāyaṇa namo'stu te || 5 ||
ravirnārāyaṇastejaḥ candro nārāyaṇo mahaḥ |
vahnirnārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 6 ||
nārāyaṇa upāsyaḥ syādgururnārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro bodho nārāyaṇa namo'stu te || 7 ||
nārāyaṇaḥ phalaṃ mukhyaṃ siddhirnārāyaṇaḥ sukham |
sevyonārāyaṇaḥ śuddho nārāyaṇa namo'stu te || 8 || [hari]
atha prārthanādaśakam |
nārāyaṇa tvamevāsi daharākhye hṛdi sthitaḥ |
prerakaḥ preryamāṇānāṃ tvayā preritamānasaḥ || 9 ||
tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā japāmi janapāvanam |
nānopāsanamārgāṇāṃ bhavakṛdbhāvabodhakaḥ || 10 ||
bhāvārthakṛdbhavātīto bhava saukhyaprado mama |
tvanmāyāmohitaṃ viśvaṃ tvayaiva parikalpitam || 11 ||
tvadadhiṣṭhānamātreṇa sā vai sarvārthakāriṇī |
tvametāṃ ca puraskṛtya sarvakāmānpradarśaya || 12 ||
na me tvadanyastrātāsti tvadanyanna hi daivatam |
tvadanyaṃ na hi jānāmi pālakaṃ puṇyavardhanam || 13 ||
yāvatsāṃsāriko bhāvo manasstho bhāvanātmakaḥ |
tāvatsiddhirbhavetsādhyā sarvathā sarvadā vibho || 14 ||
pāpināmahamevāgryo dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ |
dayanīyo madanyo'sti tava ko'tra jagattraye || 15 ||
tvayāhaṃ naiva sṛṣṭaścenna syāttava dayālutā |
āmayo vā na sṛṣṭaścedauṣadhasya vṛthodayaḥ || 16 ||
pāpasaṅghapariśrāntaḥ pāpātmā pāparūpadhṛt |
tvadanyaḥ ko'tra pāpebhyastrātāsti jagatītale || 17 ||
tvameva mātā ca pitā tvameva
tvameva bandhuśca sakhā tvameva |
tvameva sevyaśca gurustvameva
tvameva sarvaṃ mama deva deva || 18 ||
prārthanādaśakaṃ caiva mūlāṣṭakamataḥ param |
yaḥ paṭhecchṛṇuyānnityaṃ tasya lakṣmīḥ sthirā bhavet || 19 ||
nārāyaṇasya hṛdayaṃ sarvābhīṣṭaphalapradam |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ yadi cettadvinākṛtam || 20 ||
tatsarvaṃ niṣphalaṃ proktaṃ lakṣmīḥ kruddhyati sarvadā |
etatsaṅkalitaṃ stotraṃ sarvakāmaphalapradam || 21 ||
lakṣmīhṛdayakaṃ caiva tathā nārāyaṇātmakam |
japedyaḥ saṅkalīkṛtya sarvābhīṣṭamavāpnuyāt || 22 ||
nārāyaṇasya hṛdayamādau japtvā tataḥ param |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ japennārāyaṇaṃ punaḥ || 23 ||
punarnārāyaṇaṃ japtvā punarlakṣmīnutiṃ japet |
punarnārāyaṇaṃ jāpyaṃ saṅkalīkaraṇaṃ bhavet || 24 ||
evaṃ madhye dvivāreṇa japetsaṅkalitaṃ tu tat |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ sarvakāmaprakāśitam || 25 ||
tadvajjapādikaṃ kuryādetatsaṅkalitaṃ śubham |
sarvānkāmānavāpnoti ādhivyādhibhayaṃ haret || 26 ||
gopyametatsadā kuryānna sarvatra prakāśayet |
iti guhyatamaṃ śāstraṃ prāptaṃ brahmādikaiḥ purā || 27 ||
tasmātsarvaprayatnena gopayetsādhayesudhīḥ |
yatraitatpustakaṃ tiṣṭhellakṣmīnārāyaṇātmakam || 28 ||
bhūtapaiśācavetāla bhayaṃ naiva tu sarvadā |
lakṣmīhṛdayakaṃ proktaṃ vidhinā sādhayetsudhīḥ || 29 ||
bhṛguvāre ca rātrau ca pūjayetpustakadvayam |
sarvathā sarvadā satyaṃ gopayetsādhayetsudhīḥ |
gopanātsādhanālloke dhanyo bhavati tattvataḥ || 30 ||
ityatharvarahasye uttarabhāge nārāyaṇahṛdayaṃ sampūrṇam |
Sanskrit — Devanagari (original)
अस्य श्रीनारायणहृदयस्तोत्रमन्त्रस्य भार्गव ऋषिः, अनुष्टुप्छन्दः, श्रीलक्ष्मीनारायणो देवता, ॐ बीजं, नमश्शक्तिः, नारायणायेति कीलकं, श्रीलक्ष्मीनारायण प्रीत्यर्थे जपे विनियोगः ।
करन्यासः ।
ॐ नारायणः परं ज्योतिरिति अङ्गुष्ठाभ्यां नमः ।
नारायणः परं ब्रह्मेति तर्जनीभ्यां नमः ।
नारायणः परो देव इति मध्यमाभ्यां नमः ।
नारायणः परं धामेति अनामिकाभ्यां नमः ।
नारायणः परो धर्म इति कनिष्ठिकाभ्यां नमः ।
विश्वं नारायण इति करतलकरपृष्ठाभ्यां नमः ।
अङ्गन्यासः ।
नारायणः परं ज्योतिरिति हृदयाय नमः ।
नारायणः परं ब्रह्मेति शिरसे स्वाहा ।
नारायणः परो देव इति शिखायै वौषट् ।
नारायणः परं धामेति कवचाय हुम् ।
नारायणः परो धर्म इति नेत्राभ्यां वौषट् ।
विश्वं नारायण इति अस्त्राय फट् ।
दिग्बन्धः ।
ॐ ऐन्द्र्यादिदशदिशं ॐ नमः सुदर्शनाय सहस्राराय हुं फट् बध्नामि नमश्चक्राय स्वाहा । इति प्रतिदिशं योज्यम् ।
अथ ध्यानम् ।
उद्यादादित्यसङ्काशं पीतवासं चतुर्भुजम् ।
शङ्खचक्रगदापाणिं ध्यायेल्लक्ष्मीपतिं हरिम् ॥ 1 ॥
त्रैलोक्याधारचक्रं तदुपरि कमठं तत्र चानन्तभोगी
तन्मध्ये भूमिपद्माङ्कुशशिखरदलं कर्णिकाभूतमेरुम् ।
तत्रस्थं शान्तमूर्तिं मणिमयमकुटं कुण्डलोद्भासिताङ्गं
लक्ष्मीनारायणाख्यं सरसिजनयनं सन्ततं चिन्तयामि ॥ 2 ॥
अथ मूलाष्टकम् ।
ओम् ॥ नारायणः परं ज्योतिरात्मा नारायणः परः ।
नारायणः परं ब्रह्म नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 1 ॥
नारायणः परो देवो धाता नारायणः परः ।
नारायणः परो धाता नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 2 ॥
नारायणः परं धाम ध्यानं नारायणः परः ।
नारायण परो धर्मो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 3 ॥
नारायणः परोवेद्यः विद्या नारायणः परः ।
विश्वं नारायणः साक्षान्नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 4 ॥
नारायणाद्विधिर्जातो जातो नारायणाद्भवः ।
जातो नारायणादिन्द्रो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 5 ॥
रविर्नारायणस्तेजः चन्द्रो नारायणो महः ।
वह्निर्नारायणः साक्षान्नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 6 ॥
नारायण उपास्यः स्याद्गुरुर्नारायणः परः ।
नारायणः परो बोधो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 7 ॥
नारायणः फलं मुख्यं सिद्धिर्नारायणः सुखम् ।
सेव्योनारायणः शुद्धो नारायण नमोऽस्तु ते ॥ 8 ॥ [हरि]
अथ प्रार्थनादशकम् ।
नारायण त्वमेवासि दहराख्ये हृदि स्थितः ।
प्रेरकः प्रेर्यमाणानां त्वया प्रेरितमानसः ॥ 9 ॥
त्वदाज्ञां शिरसा धृत्वा जपामि जनपावनम् ।
नानोपासनमार्गाणां भवकृद्भावबोधकः ॥ 10 ॥
भावार्थकृद्भवातीतो भव सौख्यप्रदो मम ।
त्वन्मायामोहितं विश्वं त्वयैव परिकल्पितम् ॥ 11 ॥
त्वदधिष्ठानमात्रेण सा वै सर्वार्थकारिणी ।
त्वमेतां च पुरस्कृत्य सर्वकामान्प्रदर्शय ॥ 12 ॥
न मे त्वदन्यस्त्रातास्ति त्वदन्यन्न हि दैवतम् ।
त्वदन्यं न हि जानामि पालकं पुण्यवर्धनम् ॥ 13 ॥
यावत्सांसारिको भावो मनस्स्थो भावनात्मकः ।
तावत्सिद्धिर्भवेत्साध्या सर्वथा सर्वदा विभो ॥ 14 ॥
पापिनामहमेवाग्र्यो दयालूनां त्वमग्रणीः ।
दयनीयो मदन्योऽस्ति तव कोऽत्र जगत्त्रये ॥ 15 ॥
त्वयाहं नैव सृष्टश्चेन्न स्यात्तव दयालुता ।
आमयो वा न सृष्टश्चेदौषधस्य वृथोदयः ॥ 16 ॥
पापसङ्घपरिश्रान्तः पापात्मा पापरूपधृत् ।
त्वदन्यः कोऽत्र पापेभ्यस्त्रातास्ति जगतीतले ॥ 17 ॥
त्वमेव माता च पिता त्वमेव
त्वमेव बन्धुश्च सखा त्वमेव ।
त्वमेव सेव्यश्च गुरुस्त्वमेव
त्वमेव सर्वं मम देव देव ॥ 18 ॥
प्रार्थनादशकं चैव मूलाष्टकमतः परम् ।
यः पठेच्छृणुयान्नित्यं तस्य लक्ष्मीः स्थिरा भवेत् ॥ 19 ॥
नारायणस्य हृदयं सर्वाभीष्टफलप्रदम् ।
लक्ष्मीहृदयकं स्तोत्रं यदि चेत्तद्विनाकृतम् ॥ 20 ॥
तत्सर्वं निष्फलं प्रोक्तं लक्ष्मीः क्रुद्ध्यति सर्वदा ।
एतत्सङ्कलितं स्तोत्रं सर्वकामफलप्रदम् ॥ 21 ॥
लक्ष्मीहृदयकं चैव तथा नारायणात्मकम् ।
जपेद्यः सङ्कलीकृत्य सर्वाभीष्टमवाप्नुयात् ॥ 22 ॥
नारायणस्य हृदयमादौ जप्त्वा ततः परम् ।
लक्ष्मीहृदयकं स्तोत्रं जपेन्नारायणं पुनः ॥ 23 ॥
पुनर्नारायणं जप्त्वा पुनर्लक्ष्मीनुतिं जपेत् ।
पुनर्नारायणं जाप्यं सङ्कलीकरणं भवेत् ॥ 24 ॥
एवं मध्ये द्विवारेण जपेत्सङ्कलितं तु तत् ।
लक्ष्मीहृदयकं स्तोत्रं सर्वकामप्रकाशितम् ॥ 25 ॥
तद्वज्जपादिकं कुर्यादेतत्सङ्कलितं शुभम् ।
सर्वान्कामानवाप्नोति आधिव्याधिभयं हरेत् ॥ 26 ॥
गोप्यमेतत्सदा कुर्यान्न सर्वत्र प्रकाशयेत् ।
इति गुह्यतमं शास्त्रं प्राप्तं ब्रह्मादिकैः पुरा ॥ 27 ॥
तस्मात्सर्वप्रयत्नेन गोपयेत्साधयेसुधीः ।
यत्रैतत्पुस्तकं तिष्ठेल्लक्ष्मीनारायणात्मकम् ॥ 28 ॥
भूतपैशाचवेताल भयं नैव तु सर्वदा ।
लक्ष्मीहृदयकं प्रोक्तं विधिना साधयेत्सुधीः ॥ 29 ॥
भृगुवारे च रात्रौ च पूजयेत्पुस्तकद्वयम् ।
सर्वथा सर्वदा सत्यं गोपयेत्साधयेत्सुधीः ।
गोपनात्साधनाल्लोके धन्यो भवति तत्त्वतः ॥ 30 ॥
इत्यथर्वरहस्ये उत्तरभागे नारायणहृदयं सम्पूर्णम् ।
asya śrīnārāyaṇahṛdayastotramantrasya bhārgava ṛṣiḥ, anuṣṭupchandaḥ, śrīlakṣmīnārāyaṇo devatā, oṃ bījaṃ, namaśśaktiḥ, nārāyaṇāyeti kīlakaṃ, śrīlakṣmīnārāyaṇa prītyarthe jape viniyogaḥ |
karanyāsaḥ |
oṃ nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti aṅguṣṭhābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti tarjanībhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro deva iti madhyamābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti anāmikābhyāṃ namaḥ |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti kaniṣṭhikābhyāṃ namaḥ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti karatalakarapṛṣṭhābhyāṃ namaḥ |
aṅganyāsaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ jyotiriti hṛdayāya namaḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahmeti śirase svāhā |
nārāyaṇaḥ paro deva iti śikhāyai vauṣaṭ |
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāmeti kavacāya hum |
nārāyaṇaḥ paro dharma iti netrābhyāṃ vauṣaṭ |
viśvaṃ nārāyaṇa iti astrāya phaṭ |
digbandhaḥ |
oṃ aindryādidaśadiśaṃ oṃ namaḥ sudarśanāya sahasrārāya huṃ phaṭ badhnāmi namaścakrāya svāhā | iti pratidiśaṃ yojyam |
atha dhyānam |
udyādādityasaṅkāśaṃ pītavāsaṃ caturbhujam |
śaṅkhacakragadāpāṇiṃ dhyāyellakṣmīpatiṃ harim || 1 ||
trailokyādhāracakraṃ tadupari kamaṭhaṃ tatra cānantabhogī
tanmadhye bhūmipadmāṅkuśaśikharadalaṃ karṇikābhūtamerum |
tatrasthaṃ śāntamūrtiṃ maṇimayamakuṭaṃ kuṇḍalodbhāsitāṅgaṃ
lakṣmīnārāyaṇākhyaṃ sarasijanayanaṃ santataṃ cintayāmi || 2 ||
atha mūlāṣṭakam |
om || nārāyaṇaḥ paraṃ jyotirātmā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paraṃ brahma nārāyaṇa namo'stu te || 1 ||
nārāyaṇaḥ paro devo dhātā nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro dhātā nārāyaṇa namo'stu te || 2 ||
nārāyaṇaḥ paraṃ dhāma dhyānaṃ nārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇa paro dharmo nārāyaṇa namo'stu te || 3 ||
nārāyaṇaḥ parovedyaḥ vidyā nārāyaṇaḥ paraḥ |
viśvaṃ nārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 4 ||
nārāyaṇādvidhirjāto jāto nārāyaṇādbhavaḥ |
jāto nārāyaṇādindro nārāyaṇa namo'stu te || 5 ||
ravirnārāyaṇastejaḥ candro nārāyaṇo mahaḥ |
vahnirnārāyaṇaḥ sākṣānnārāyaṇa namo'stu te || 6 ||
nārāyaṇa upāsyaḥ syādgururnārāyaṇaḥ paraḥ |
nārāyaṇaḥ paro bodho nārāyaṇa namo'stu te || 7 ||
nārāyaṇaḥ phalaṃ mukhyaṃ siddhirnārāyaṇaḥ sukham |
sevyonārāyaṇaḥ śuddho nārāyaṇa namo'stu te || 8 || [hari]
atha prārthanādaśakam |
nārāyaṇa tvamevāsi daharākhye hṛdi sthitaḥ |
prerakaḥ preryamāṇānāṃ tvayā preritamānasaḥ || 9 ||
tvadājñāṃ śirasā dhṛtvā japāmi janapāvanam |
nānopāsanamārgāṇāṃ bhavakṛdbhāvabodhakaḥ || 10 ||
bhāvārthakṛdbhavātīto bhava saukhyaprado mama |
tvanmāyāmohitaṃ viśvaṃ tvayaiva parikalpitam || 11 ||
tvadadhiṣṭhānamātreṇa sā vai sarvārthakāriṇī |
tvametāṃ ca puraskṛtya sarvakāmānpradarśaya || 12 ||
na me tvadanyastrātāsti tvadanyanna hi daivatam |
tvadanyaṃ na hi jānāmi pālakaṃ puṇyavardhanam || 13 ||
yāvatsāṃsāriko bhāvo manasstho bhāvanātmakaḥ |
tāvatsiddhirbhavetsādhyā sarvathā sarvadā vibho || 14 ||
pāpināmahamevāgryo dayālūnāṃ tvamagraṇīḥ |
dayanīyo madanyo'sti tava ko'tra jagattraye || 15 ||
tvayāhaṃ naiva sṛṣṭaścenna syāttava dayālutā |
āmayo vā na sṛṣṭaścedauṣadhasya vṛthodayaḥ || 16 ||
pāpasaṅghapariśrāntaḥ pāpātmā pāparūpadhṛt |
tvadanyaḥ ko'tra pāpebhyastrātāsti jagatītale || 17 ||
tvameva mātā ca pitā tvameva
tvameva bandhuśca sakhā tvameva |
tvameva sevyaśca gurustvameva
tvameva sarvaṃ mama deva deva || 18 ||
prārthanādaśakaṃ caiva mūlāṣṭakamataḥ param |
yaḥ paṭhecchṛṇuyānnityaṃ tasya lakṣmīḥ sthirā bhavet || 19 ||
nārāyaṇasya hṛdayaṃ sarvābhīṣṭaphalapradam |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ yadi cettadvinākṛtam || 20 ||
tatsarvaṃ niṣphalaṃ proktaṃ lakṣmīḥ kruddhyati sarvadā |
etatsaṅkalitaṃ stotraṃ sarvakāmaphalapradam || 21 ||
lakṣmīhṛdayakaṃ caiva tathā nārāyaṇātmakam |
japedyaḥ saṅkalīkṛtya sarvābhīṣṭamavāpnuyāt || 22 ||
nārāyaṇasya hṛdayamādau japtvā tataḥ param |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ japennārāyaṇaṃ punaḥ || 23 ||
punarnārāyaṇaṃ japtvā punarlakṣmīnutiṃ japet |
punarnārāyaṇaṃ jāpyaṃ saṅkalīkaraṇaṃ bhavet || 24 ||
evaṃ madhye dvivāreṇa japetsaṅkalitaṃ tu tat |
lakṣmīhṛdayakaṃ stotraṃ sarvakāmaprakāśitam || 25 ||
tadvajjapādikaṃ kuryādetatsaṅkalitaṃ śubham |
sarvānkāmānavāpnoti ādhivyādhibhayaṃ haret || 26 ||
gopyametatsadā kuryānna sarvatra prakāśayet |
iti guhyatamaṃ śāstraṃ prāptaṃ brahmādikaiḥ purā || 27 ||
tasmātsarvaprayatnena gopayetsādhayesudhīḥ |
yatraitatpustakaṃ tiṣṭhellakṣmīnārāyaṇātmakam || 28 ||
bhūtapaiśācavetāla bhayaṃ naiva tu sarvadā |
lakṣmīhṛdayakaṃ proktaṃ vidhinā sādhayetsudhīḥ || 29 ||
bhṛguvāre ca rātrau ca pūjayetpustakadvayam |
sarvathā sarvadā satyaṃ gopayetsādhayetsudhīḥ |
gopanātsādhanālloke dhanyo bhavati tattvataḥ || 30 ||
ityatharvarahasye uttarabhāge nārāyaṇahṛdayaṃ sampūrṇam |
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Oriya script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.