श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकसप्ततितमस्सर्गः ।
एवं ब्रुवाणं जनकः प्रत्युवाच कृताञ्जलिः ।
श्रोतुमर्हसि भद्रं ते कुलं नः परिकीर्तितम् ॥ 1 ॥
प्रदाने हि मुनिश्रेष्ठ कुलं निरवशेषतः ।
वक्तव्यं कुलजातेन तन्निबोध महामुने ॥ 2 ॥
राजाऽभूत् त्रिषु लोकेषु विश्रुत स्स्वेन कर्मणा ।
निमिः परमधर्मात्मा सर्वसत्त्ववतां वरः ॥ 3 ॥
तस्य पुत्रोमिथिर्नाम मिथिला येन निर्मिता ।
प्रथमो जनको नाम जनकादप्युदावसुः ॥ 4 ॥
उदावसोस्तु धर्मात्मा जातो वै नन्दिवर्धनः ।
नन्दिवर्धनपुत्रस्तु सुकेतुर्नाम नामतः ॥ 5 ॥
सुकेतोरपि धर्मात्मा देवरातो महाबलः ।
देवरातस्य राजर्षेर्बृहद्रथ इति स्मृतः ॥ 6 ॥
बृहद्रथस्य शूरोऽभून्महावीरः प्रतापवान् ।
महावीरस्य धृतिमान् सुधृतिस्सत्यविक्रमः ॥ 7 ॥
सुधृतेरपि धर्मात्मा दृष्टकेतुस्सुधार्मिकः ।
दृष्टकेतोस्तु राजर्षेर्हर्यश्व इति विश्रुतः ॥ 8 ॥
हर्यश्वस्य मरुः पुत्रो मरोः पुत्रः प्रतिन्धकः ।
प्रतिन्धकस्य धर्मात्मा राजा कीर्तिरथस्सुतः ॥ 9 ॥
पुत्रः कीर्तिरथस्यापि देवमीढ इति स्मृतः ।
देवमीढस्य विबुधो विबुधस्य महीध्रकः ॥ 10 ॥
महीध्रकसुतो राजा कीर्तिरातो महाबलः ।
कीर्तिरातस्य राजर्षेर्महारोमा व्यजायत ॥ 11 ॥
महारोम्णस्तु धर्मात्मा स्वर्णरोमा व्यजायत ।
स्वर्णरोम्णस्तु राजर्षेर्ह्रस्वरोमा व्यजायत ॥ 12 ॥
तस्य पुत्रद्वयं जज्ञे धर्मज्ञस्य महात्मनः ।
ज्येष्ठोऽहमनुजो भ्राता मम वीरः कुशध्वजः ॥ 13 ॥
मां तु ज्येष्ठं पिता राज्ये सोऽभिषिच्य नराधिपः ।
कुशध्वजं समावेश्य भारं मयि वनं गतः ॥ 14 ॥
वृद्धे पितरि स्वर्याते धर्मेण धुरमावहम् ।
भ्रातरं देवसङ्काशं स्नेहात्पश्यन् कुशध्वजम् ॥ 15 ॥
कस्य चित्त्वथकालस्य साङ्काश्यादगमत्पुरात् ।
सुधन्वा वीर्यवान्राजा मिथिलामवरोधकः ॥ 16 ॥
स च मे प्रेषयामास शैवं धनुरनुत्तमम् ।
सीता कन्या च पद्माक्षी मह्यं वै दीयतामिति ॥ 17 ॥
तस्याप्रदानाद्ब्रह्मर्षे युद्धमासीन्मया सह ।
स हतोऽभिमुखो राजा सुधन्वा तु मया रणे ॥ 18 ॥
निहत्य तं मुनिश्रेष्ठ सुधन्वानं नराधिपम् ।
साङ्काश्ये भ्रातरं वीरमभ्यषिञ्चं कुशध्वजम् ॥ 19 ॥
कनीयानेष मे भ्राता अहं ज्येष्ठो महामुने ।
ददामि परमप्रीतो वध्वौ ते मुनिपुङ्गव ॥ 20 ॥
सीतां रामाय भद्रं ते ऊर्मिला लक्ष्मणाय च ।
वीर्यशुल्कां मम सुतां सीतां सुरसुतोपमाम् ॥ 21 ॥
द्वितीयामूर्मिलां चैव त्रिर्ददामि न संशयः ।
ददामि परमप्रीतो वध्वौ ते रघुनन्दन ॥ 22 ॥
रामलक्ष्मणयो राजन् गोदानं कारयस्व ह ।
पितृकार्यं च भद्रं ते ततो वैवाहिकं कुरु ॥ 23 ॥
मखा ह्यद्य महाबाहो तृतीये दिवसे प्रभो ।
फल्गुन्यामुत्तरे राजंस्तस्मिन्वैवाहिकं कुरु ॥ 24 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकसप्ततितमस्सर्गः ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekasaptatitamassargaḥ |
evaṃ bruvāṇaṃ janakaḥ pratyuvāca kṛtāñjaliḥ |
śrotumarhasi bhadraṃ te kulaṃ naḥ parikīrtitam || 1 ||
pradāne hi muniśreṣṭha kulaṃ niravaśeṣataḥ |
vaktavyaṃ kulajātena tannibodha mahāmune || 2 ||
rājā'bhūt triṣu lokeṣu viśruta ssvena karmaṇā |
nimiḥ paramadharmātmā sarvasattvavatāṃ varaḥ || 3 ||
tasya putromithirnāma mithilā yena nirmitā |
prathamo janako nāma janakādapyudāvasuḥ || 4 ||
udāvasostu dharmātmā jāto vai nandivardhanaḥ |
nandivardhanaputrastu suketurnāma nāmataḥ || 5 ||
suketorapi dharmātmā devarāto mahābalaḥ |
devarātasya rājarṣerbṛhadratha iti smṛtaḥ || 6 ||
bṛhadrathasya śūro'bhūnmahāvīraḥ pratāpavān |
mahāvīrasya dhṛtimān sudhṛtissatyavikramaḥ || 7 ||
sudhṛterapi dharmātmā dṛṣṭaketussudhārmikaḥ |
dṛṣṭaketostu rājarṣerharyaśva iti viśrutaḥ || 8 ||
haryaśvasya maruḥ putro maroḥ putraḥ pratindhakaḥ |
pratindhakasya dharmātmā rājā kīrtirathassutaḥ || 9 ||
putraḥ kīrtirathasyāpi devamīḍha iti smṛtaḥ |
devamīḍhasya vibudho vibudhasya mahīdhrakaḥ || 10 ||
mahīdhrakasuto rājā kīrtirāto mahābalaḥ |
kīrtirātasya rājarṣermahāromā vyajāyata || 11 ||
mahāromṇastu dharmātmā svarṇaromā vyajāyata |
svarṇaromṇastu rājarṣerhrasvaromā vyajāyata || 12 ||
tasya putradvayaṃ jajñe dharmajñasya mahātmanaḥ |
jyeṣṭho'hamanujo bhrātā mama vīraḥ kuśadhvajaḥ || 13 ||
māṃ tu jyeṣṭhaṃ pitā rājye so'bhiṣicya narādhipaḥ |
kuśadhvajaṃ samāveśya bhāraṃ mayi vanaṃ gataḥ || 14 ||
vṛddhe pitari svaryāte dharmeṇa dhuramāvaham |
bhrātaraṃ devasaṅkāśaṃ snehātpaśyan kuśadhvajam || 15 ||
kasya cittvathakālasya sāṅkāśyādagamatpurāt |
sudhanvā vīryavānrājā mithilāmavarodhakaḥ || 16 ||
sa ca me preṣayāmāsa śaivaṃ dhanuranuttamam |
sītā kanyā ca padmākṣī mahyaṃ vai dīyatāmiti || 17 ||
tasyāpradānādbrahmarṣe yuddhamāsīnmayā saha |
sa hato'bhimukho rājā sudhanvā tu mayā raṇe || 18 ||
nihatya taṃ muniśreṣṭha sudhanvānaṃ narādhipam |
sāṅkāśye bhrātaraṃ vīramabhyaṣiñcaṃ kuśadhvajam || 19 ||
kanīyāneṣa me bhrātā ahaṃ jyeṣṭho mahāmune |
dadāmi paramaprīto vadhvau te munipuṅgava || 20 ||
sītāṃ rāmāya bhadraṃ te ūrmilā lakṣmaṇāya ca |
vīryaśulkāṃ mama sutāṃ sītāṃ surasutopamām || 21 ||
dvitīyāmūrmilāṃ caiva trirdadāmi na saṃśayaḥ |
dadāmi paramaprīto vadhvau te raghunandana || 22 ||
rāmalakṣmaṇayo rājan godānaṃ kārayasva ha |
pitṛkāryaṃ ca bhadraṃ te tato vaivāhikaṃ kuru || 23 ||
makhā hyadya mahābāho tṛtīye divase prabho |
phalgunyāmuttare rājaṃstasminvaivāhikaṃ kuru || 24 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekasaptatitamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे बालकाण्डम् ।
अथ एकसप्ततितमस्सर्गः ।
एवं ब्रुवाणं जनकः प्रत्युवाच कृताञ्जलिः ।
श्रोतुमर्हसि भद्रं ते कुलं नः परिकीर्तितम् ॥ 1 ॥
प्रदाने हि मुनिश्रेष्ठ कुलं निरवशेषतः ।
वक्तव्यं कुलजातेन तन्निबोध महामुने ॥ 2 ॥
राजाऽभूत् त्रिषु लोकेषु विश्रुत स्स्वेन कर्मणा ।
निमिः परमधर्मात्मा सर्वसत्त्ववतां वरः ॥ 3 ॥
तस्य पुत्रोमिथिर्नाम मिथिला येन निर्मिता ।
प्रथमो जनको नाम जनकादप्युदावसुः ॥ 4 ॥
उदावसोस्तु धर्मात्मा जातो वै नन्दिवर्धनः ।
नन्दिवर्धनपुत्रस्तु सुकेतुर्नाम नामतः ॥ 5 ॥
सुकेतोरपि धर्मात्मा देवरातो महाबलः ।
देवरातस्य राजर्षेर्बृहद्रथ इति स्मृतः ॥ 6 ॥
बृहद्रथस्य शूरोऽभून्महावीरः प्रतापवान् ।
महावीरस्य धृतिमान् सुधृतिस्सत्यविक्रमः ॥ 7 ॥
सुधृतेरपि धर्मात्मा दृष्टकेतुस्सुधार्मिकः ।
दृष्टकेतोस्तु राजर्षेर्हर्यश्व इति विश्रुतः ॥ 8 ॥
हर्यश्वस्य मरुः पुत्रो मरोः पुत्रः प्रतिन्धकः ।
प्रतिन्धकस्य धर्मात्मा राजा कीर्तिरथस्सुतः ॥ 9 ॥
पुत्रः कीर्तिरथस्यापि देवमीढ इति स्मृतः ।
देवमीढस्य विबुधो विबुधस्य महीध्रकः ॥ 10 ॥
महीध्रकसुतो राजा कीर्तिरातो महाबलः ।
कीर्तिरातस्य राजर्षेर्महारोमा व्यजायत ॥ 11 ॥
महारोम्णस्तु धर्मात्मा स्वर्णरोमा व्यजायत ।
स्वर्णरोम्णस्तु राजर्षेर्ह्रस्वरोमा व्यजायत ॥ 12 ॥
तस्य पुत्रद्वयं जज्ञे धर्मज्ञस्य महात्मनः ।
ज्येष्ठोऽहमनुजो भ्राता मम वीरः कुशध्वजः ॥ 13 ॥
मां तु ज्येष्ठं पिता राज्ये सोऽभिषिच्य नराधिपः ।
कुशध्वजं समावेश्य भारं मयि वनं गतः ॥ 14 ॥
वृद्धे पितरि स्वर्याते धर्मेण धुरमावहम् ।
भ्रातरं देवसङ्काशं स्नेहात्पश्यन् कुशध्वजम् ॥ 15 ॥
कस्य चित्त्वथकालस्य साङ्काश्यादगमत्पुरात् ।
सुधन्वा वीर्यवान्राजा मिथिलामवरोधकः ॥ 16 ॥
स च मे प्रेषयामास शैवं धनुरनुत्तमम् ।
सीता कन्या च पद्माक्षी मह्यं वै दीयतामिति ॥ 17 ॥
तस्याप्रदानाद्ब्रह्मर्षे युद्धमासीन्मया सह ।
स हतोऽभिमुखो राजा सुधन्वा तु मया रणे ॥ 18 ॥
निहत्य तं मुनिश्रेष्ठ सुधन्वानं नराधिपम् ।
साङ्काश्ये भ्रातरं वीरमभ्यषिञ्चं कुशध्वजम् ॥ 19 ॥
कनीयानेष मे भ्राता अहं ज्येष्ठो महामुने ।
ददामि परमप्रीतो वध्वौ ते मुनिपुङ्गव ॥ 20 ॥
सीतां रामाय भद्रं ते ऊर्मिला लक्ष्मणाय च ।
वीर्यशुल्कां मम सुतां सीतां सुरसुतोपमाम् ॥ 21 ॥
द्वितीयामूर्मिलां चैव त्रिर्ददामि न संशयः ।
ददामि परमप्रीतो वध्वौ ते रघुनन्दन ॥ 22 ॥
रामलक्ष्मणयो राजन् गोदानं कारयस्व ह ।
पितृकार्यं च भद्रं ते ततो वैवाहिकं कुरु ॥ 23 ॥
मखा ह्यद्य महाबाहो तृतीये दिवसे प्रभो ।
फल्गुन्यामुत्तरे राजंस्तस्मिन्वैवाहिकं कुरु ॥ 24 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये बालकाण्डे एकसप्ततितमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe bālakāṇḍam |
atha ekasaptatitamassargaḥ |
evaṃ bruvāṇaṃ janakaḥ pratyuvāca kṛtāñjaliḥ |
śrotumarhasi bhadraṃ te kulaṃ naḥ parikīrtitam || 1 ||
pradāne hi muniśreṣṭha kulaṃ niravaśeṣataḥ |
vaktavyaṃ kulajātena tannibodha mahāmune || 2 ||
rājā'bhūt triṣu lokeṣu viśruta ssvena karmaṇā |
nimiḥ paramadharmātmā sarvasattvavatāṃ varaḥ || 3 ||
tasya putromithirnāma mithilā yena nirmitā |
prathamo janako nāma janakādapyudāvasuḥ || 4 ||
udāvasostu dharmātmā jāto vai nandivardhanaḥ |
nandivardhanaputrastu suketurnāma nāmataḥ || 5 ||
suketorapi dharmātmā devarāto mahābalaḥ |
devarātasya rājarṣerbṛhadratha iti smṛtaḥ || 6 ||
bṛhadrathasya śūro'bhūnmahāvīraḥ pratāpavān |
mahāvīrasya dhṛtimān sudhṛtissatyavikramaḥ || 7 ||
sudhṛterapi dharmātmā dṛṣṭaketussudhārmikaḥ |
dṛṣṭaketostu rājarṣerharyaśva iti viśrutaḥ || 8 ||
haryaśvasya maruḥ putro maroḥ putraḥ pratindhakaḥ |
pratindhakasya dharmātmā rājā kīrtirathassutaḥ || 9 ||
putraḥ kīrtirathasyāpi devamīḍha iti smṛtaḥ |
devamīḍhasya vibudho vibudhasya mahīdhrakaḥ || 10 ||
mahīdhrakasuto rājā kīrtirāto mahābalaḥ |
kīrtirātasya rājarṣermahāromā vyajāyata || 11 ||
mahāromṇastu dharmātmā svarṇaromā vyajāyata |
svarṇaromṇastu rājarṣerhrasvaromā vyajāyata || 12 ||
tasya putradvayaṃ jajñe dharmajñasya mahātmanaḥ |
jyeṣṭho'hamanujo bhrātā mama vīraḥ kuśadhvajaḥ || 13 ||
māṃ tu jyeṣṭhaṃ pitā rājye so'bhiṣicya narādhipaḥ |
kuśadhvajaṃ samāveśya bhāraṃ mayi vanaṃ gataḥ || 14 ||
vṛddhe pitari svaryāte dharmeṇa dhuramāvaham |
bhrātaraṃ devasaṅkāśaṃ snehātpaśyan kuśadhvajam || 15 ||
kasya cittvathakālasya sāṅkāśyādagamatpurāt |
sudhanvā vīryavānrājā mithilāmavarodhakaḥ || 16 ||
sa ca me preṣayāmāsa śaivaṃ dhanuranuttamam |
sītā kanyā ca padmākṣī mahyaṃ vai dīyatāmiti || 17 ||
tasyāpradānādbrahmarṣe yuddhamāsīnmayā saha |
sa hato'bhimukho rājā sudhanvā tu mayā raṇe || 18 ||
nihatya taṃ muniśreṣṭha sudhanvānaṃ narādhipam |
sāṅkāśye bhrātaraṃ vīramabhyaṣiñcaṃ kuśadhvajam || 19 ||
kanīyāneṣa me bhrātā ahaṃ jyeṣṭho mahāmune |
dadāmi paramaprīto vadhvau te munipuṅgava || 20 ||
sītāṃ rāmāya bhadraṃ te ūrmilā lakṣmaṇāya ca |
vīryaśulkāṃ mama sutāṃ sītāṃ surasutopamām || 21 ||
dvitīyāmūrmilāṃ caiva trirdadāmi na saṃśayaḥ |
dadāmi paramaprīto vadhvau te raghunandana || 22 ||
rāmalakṣmaṇayo rājan godānaṃ kārayasva ha |
pitṛkāryaṃ ca bhadraṃ te tato vaivāhikaṃ kuru || 23 ||
makhā hyadya mahābāho tṛtīye divase prabho |
phalgunyāmuttare rājaṃstasminvaivāhikaṃ kuru || 24 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye bālakāṇḍe ekasaptatitamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Devanagari script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.