ഓം ശ്രീപരമാത്മനേ നമഃ
അഥ നവമോഽധ്യായഃ
രാജവിദ്യാരാജഗുഹ്യയോഗഃ
ശ്രീ ഭഗവാനുവാച
ഇദം തു തേ ഗുഹ്യതമം പ്രവക്ഷ്യാമ്യനസൂയവേ ।
ജ്ഞാനം വിജ്ഞാനസഹിതം യജ്ജ്ഞാത്വാ മോക്ഷ്യസേഽശുഭാത്॥1॥
രാജവിദ്യാ രാജഗുഹ്യം പവിത്രമിദമുത്തമമ് ।
പ്രത്യക്ഷാവഗമം ധര്മ്യം സുസുഖം കര്തുമവ്യയമ് ॥2॥
അശ്രദ്ദധാനാഃ പുരുഷാഃ ധര്മസ്യാസ്യ പരന്തപ ।
അപ്രാപ്യ മാം നിവര്തന്തേ മൃത്യുസംസാരവര്ത്മനി ॥3॥
മയാ തതമിദം സര്വം ജഗദവ്യക്തമൂര്തിനാ ।
മത്സ്ഥാനി സര്വഭൂതാനി ന ചാഹം തേഷ്വവസ്ഥിതഃ ॥4॥
ന ച മത്സ്ഥാനി ഭൂതാനി പശ്യ മേ യോഗമൈശ്വരമ് ।
ഭൂതഭൃന്ന ച ഭൂതസ്ഥഃ മമാത്മാ ഭൂതഭാവനഃ ॥5॥
യഥാഽഽകാശസ്ഥിതോ നിത്യം വായുഃ സര്വത്രഗോ മഹാന് ।
തഥാ സര്വാണി ഭൂതാനി മത്സ്ഥാനീത്യുപധാരയ ॥6॥
സര്വഭൂതാനി കൌന്തേയ പ്രകൃതിം യാന്തി മാമികാമ് ।
കല്പക്ഷയേ പുനസ്താനി കല്പാദൌ വിസൃജാമ്യഹമ് ॥7॥
പ്രകൃതിം സ്വാമവഷ്ടഭ്യ വിസൃജാമി പുനഃ പുനഃ ।
ഭൂതഗ്രാമമിമം കൃത്സ്നമ് അവശം പ്രകൃതേര്വശാത് ॥8॥
ന ച മാം താനി കര്മാണി നിബധ്നന്തി ധനഞ്ജയ ।
ഉദാസീനവദാസീനമ് അസക്തം തേഷു കര്മസു ॥9॥
മയാധ്യക്ഷേണ പ്രകൃതിഃ സൂയതേ സചരാചരമ് ।
ഹേതുനാഽനേന കൌന്തേയ ജഗദ്വിപരിവര്തതേ ॥10॥
അവജാനന്തി മാം മൂഢാഃ മാനുഷീം തനുമാശ്രിതമ് ।
പരം ഭാവമജാനന്തഃ മമ ഭൂതമഹേശ്വരമ് ॥11॥
മോഘാശാ മോഘകര്മാണഃ മോഘജ്ഞാനാ വിചേതസഃ ।
രാക്ഷസീമാസുരീം ചൈവ പ്രകൃതിം മോഹിനീം ശ്രിതാഃ ॥12॥
മഹാത്മാനസ്തു മാം പാര്ഥ ദൈവീം പ്രകൃതിമാശ്രിതാഃ ।
ഭജന്ത്യനന്യമനസഃ ജ്ഞാത്വാ ഭൂതാദിമവ്യയമ് ॥13॥
സതതം കീര്തയന്തോ മാം യതന്തശ്ച ദൃഢവ്രതാഃ ।
നമസ്യന്തശ്ച മാം ഭക്ത്യാ നിത്യയുക്താ ഉപാസതേ ॥14॥
ജ്ഞാനയജ്ഞേന ചാപ്യന്യേ യജന്തോ മാമുപാസതേ ।
ഏകത്വേന പൃഥക്ത്വേന ബഹുധാ വിശ്വതോമുഖമ് ॥15॥
അഹം ക്രതുരഹം യജ്ഞഃ സ്വധാഹമഹമൌഷധമ് ।
മന്ത്രോഽഹമഹമേവാജ്യമ് അഹമഗ്നിരഹം ഹുതമ് ॥16॥
പിതാഽഹമസ്യ ജഗതഃ മാതാ ധാതാ പിതാമഹഃ ।
വേദ്യം പവിത്രമോങ്കാരഃ ഋക്സാമ യജുരേവ ച ॥17॥
ഗതിര്ഭര്താ പ്രഭുഃ സാക്ഷീ നിവാസഃ ശരണം സുഹൃത് ।
പ്രഭവഃ പ്രലയഃ സ്ഥാനം നിധാനം ബീജമവ്യയമ് ॥18॥
തപാമ്യഹമഹം വര്ഷം നിഗൃഹ്ണാമ്യുത്സൃജാമി ച ।
അമൃതം ചൈവ മൃത്യുശ്ച സദസച്ചാഹമര്ജുന ॥19॥
ത്രൈവിദ്യാ മാം സോമപാഃ പൂതപാപാഃ യജ്ഞൈരിഷ്ട്വാ സ്വര്ഗതിം പ്രാര്ഥയന്തേ ।
തേ പുണ്യമാസാദ്യ സുരേന്ദ്രലോകമ് അശ്നന്തി ദിവ്യാന്ദിവി ദേവഭോഗാന് ॥20॥
തേ തം ഭുക്ത്വാ സ്വര്ഗലോകം വിശാലം ക്ഷീണേ പുണ്യേ മര്ത്യലോകം വിശന്തി ।
ഏവം ത്രയീധര്മമനുപ്രപന്നാഃ ഗതാഗതം കാമകാമാ ലഭന്തേ ॥21॥
അനന്യാശ്ചിന്തയന്തോ മാം യേ ജനാഃ പര്യുപാസതേ ।
തേഷാം നിത്യാഭിയുക്താനാം യോഗക്ഷേമം വഹാമ്യഹമ് ॥22॥
യേഽപ്യന്യദേവതാ ഭക്താഃ യജന്തേ ശ്രദ്ധയാന്വിതാഃ ।
തേഽപി മാമേവ കൌന്തേയ യജന്ത്യവിധിപൂര്വകമ് ॥23॥
അഹം ഹി സര്വയജ്ഞാനാം ഭോക്താ ച പ്രഭുരേവ ച ।
ന തു മാമഭിജാനന്തി തത്ത്വേനാതശ്ച്യവന്തി തേ ॥24॥
യാന്തി ദേവവ്രതാ ദേവാന് പിതൄന്യാന്തി പിതൃവ്രതാഃ ।
ഭൂതാനി യാന്തി ഭൂതേജ്യാഃ യാന്തി മദ്യാജിനോഽപി മാമ് ॥25॥
പത്രം പുഷ്പം ഫലം തോയം യോ മേ ഭക്ത്യാ പ്രയച്ഛതി ।
തദഹം ഭക്ത്യുപഹൃതമ് അശ്നാമി പ്രയതാത്മനഃ ॥26॥
യത്കരോഷി യദശ്നാസി യജ്ജുഹോഷി ദദാസി യത് ।
യത്തപസ്യസി കൌന്തേയ തത്കുരുഷ്വ മദര്പണമ് ॥27॥
ശുഭാശുഭഫലൈരേവം മോക്ഷ്യസേ കര്മബന്ധനൈഃ ।
സന്ന്യാസയോഗയുക്താത്മാ വിമുക്തോ മാമുപൈഷ്യസി ॥28॥
സമോഽഹം സര്വഭൂതേഷു ന മേ ദ്വേഷ്യോഽസ്തി ന പ്രിയഃ ।
യേ ഭജന്തി തു മാം ഭക്ത്യാ മയി തേ തേഷു ചാപ്യഹമ് ॥29॥
അപി ചേത്സുദുരാചാരഃ ഭജതേ മാമനന്യഭാക് ।
സാധുരേവ സ മന്തവ്യഃ സമ്യഗ്വ്യവസിതോ ഹി സഃ ॥30॥
ക്ഷിപ്രം ഭവതി ധര്മാത്മാ ശശ്വച്ഛാന്തിം നിഗച്ഛതി ।
കൌന്തേയ പ്രതി ജാനീഹി ന മേ ഭക്തഃ പ്രണശ്യതി ॥31॥
മാം ഹി പാര്ഥ വ്യപാശ്രിത്യ യേഽപി സ്യുഃ പാപയോനയഃ ।
സ്ത്രിയോ വൈശ്യാസ്തഥാ ശൂദ്രാഃ തേഽപി യാന്തി പരാം ഗതിമ് ॥32॥
കിം പുനര്ബ്രാഹ്മണാഃ പുണ്യാഃ ഭക്താ രാജര്ഷയസ്തഥാ ।
അനിത്യമസുഖം ലോകമ് ഇമം പ്രാപ്യ ഭജസ്വ മാമ് ॥33॥
മന്മനാ ഭവ മദ്ഭക്തഃ മദ്യാജീ മാം നമസ്കുരു ।
മാമേവൈഷ്യസി യുക്ത്വൈവമ് ആത്മാനം മത്പരായണഃ ॥34॥
॥ ഓം തത്സദിതി ശ്രീമദ്ഭഗവദ്ഗീതാസു ഉപനിഷത്സു ബ്രഹ്മവിദ്യായാം
യോഗശാസ്ത്രേ ശ്രീകൃഷ്ണാര്ജുനസംവാദേ രാജവിദ്യാരാജഗുഹ്യയോഗോ നാമ നവമോഽധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrīparamātmane namaḥ
atha navamo'dhyāyaḥ
rājavidyārājaguhyayogaḥ
śrī bhagavānuvāca
idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave |
jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase'śubhāt||1||
rājavidyā rājaguhyaṃ pavitramidamuttamam |
pratyakṣāvagamaṃ dharmyaṃ susukhaṃ kartumavyayam ||2||
aśraddadhānāḥ puruṣāḥ dharmasyāsya parantapa |
aprāpya māṃ nivartante mṛtyusaṃsāravartmani ||3||
mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā |
matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ ||4||
na ca matsthāni bhūtāni paśya me yogamaiśvaram |
bhūtabhṛnna ca bhūtasthaḥ mamātmā bhūtabhāvanaḥ ||5||
yathā''kāśasthito nityaṃ vāyuḥ sarvatrago mahān |
tathā sarvāṇi bhūtāni matsthānītyupadhāraya ||6||
sarvabhūtāni kaunteya prakṛtiṃ yānti māmikām |
kalpakṣaye punastāni kalpādau visṛjāmyaham ||7||
prakṛtiṃ svāmavaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ |
bhūtagrāmamimaṃ kṛtsnam avaśaṃ prakṛtervaśāt ||8||
na ca māṃ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya |
udāsīnavadāsīnam asaktaṃ teṣu karmasu ||9||
mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram |
hetunā'nena kaunteya jagadviparivartate ||10||
avajānanti māṃ mūḍhāḥ mānuṣīṃ tanumāśritam |
paraṃ bhāvamajānantaḥ mama bhūtamaheśvaram ||11||
moghāśā moghakarmāṇaḥ moghajñānā vicetasaḥ |
rākṣasīmāsurīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ ||12||
mahātmānastu māṃ pārtha daivīṃ prakṛtimāśritāḥ |
bhajantyananyamanasaḥ jñātvā bhūtādimavyayam ||13||
satataṃ kīrtayanto māṃ yatantaśca dṛḍhavratāḥ |
namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate ||14||
jñānayajñena cāpyanye yajanto māmupāsate |
ekatvena pṛthaktvena bahudhā viśvatomukham ||15||
ahaṃ kraturahaṃ yajñaḥ svadhāhamahamauṣadham |
mantro'hamahamevājyam ahamagnirahaṃ hutam ||16||
pitā'hamasya jagataḥ mātā dhātā pitāmahaḥ |
vedyaṃ pavitramoṅkāraḥ ṛksāma yajureva ca ||17||
gatirbhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṃ suhṛt |
prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṃ nidhānaṃ bījamavyayam ||18||
tapāmyahamahaṃ varṣaṃ nigṛhṇāmyutsṛjāmi ca |
amṛtaṃ caiva mṛtyuśca sadasaccāhamarjuna ||19||
traividyā māṃ somapāḥ pūtapāpāḥ yajñairiṣṭvā svargatiṃ prārthayante |
te puṇyamāsādya surendralokam aśnanti divyāndivi devabhogān ||20||
te taṃ bhuktvā svargalokaṃ viśālaṃ kṣīṇe puṇye martyalokaṃ viśanti |
evaṃ trayīdharmamanuprapannāḥ gatāgataṃ kāmakāmā labhante ||21||
ananyāścintayanto māṃ ye janāḥ paryupāsate |
teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ yogakṣemaṃ vahāmyaham ||22||
ye'pyanyadevatā bhaktāḥ yajante śraddhayānvitāḥ |
te'pi māmeva kaunteya yajantyavidhipūrvakam ||23||
ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca |
na tu māmabhijānanti tattvenātaścyavanti te ||24||
yānti devavratā devān pitṝnyānti pitṛvratāḥ |
bhūtāni yānti bhūtejyāḥ yānti madyājino'pi mām ||25||
patraṃ puṣpaṃ phalaṃ toyaṃ yo me bhaktyā prayacchati |
tadahaṃ bhaktyupahṛtam aśnāmi prayatātmanaḥ ||26||
yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhoṣi dadāsi yat |
yattapasyasi kaunteya tatkuruṣva madarpaṇam ||27||
śubhāśubhaphalairevaṃ mokṣyase karmabandhanaiḥ |
sannyāsayogayuktātmā vimukto māmupaiṣyasi ||28||
samo'haṃ sarvabhūteṣu na me dveṣyo'sti na priyaḥ |
ye bhajanti tu māṃ bhaktyā mayi te teṣu cāpyaham ||29||
api cetsudurācāraḥ bhajate māmananyabhāk |
sādhureva sa mantavyaḥ samyagvyavasito hi saḥ ||30||
kṣipraṃ bhavati dharmātmā śaśvacchāntiṃ nigacchati |
kaunteya prati jānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati ||31||
māṃ hi pārtha vyapāśritya ye'pi syuḥ pāpayonayaḥ |
striyo vaiśyāstathā śūdrāḥ te'pi yānti parāṃ gatim ||32||
kiṃ punarbrāhmaṇāḥ puṇyāḥ bhaktā rājarṣayastathā |
anityamasukhaṃ lokam imaṃ prāpya bhajasva mām ||33||
manmanā bhava madbhaktaḥ madyājī māṃ namaskuru |
māmevaiṣyasi yuktvaivam ātmānaṃ matparāyaṇaḥ ||34||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde rājavidyārājaguhyayogo nāma navamo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्रीपरमात्मने नमः
अथ नवमोऽध्यायः
राजविद्याराजगुह्ययोगः
श्री भगवानुवाच
इदं तु ते गुह्यतमं प्रवक्ष्याम्यनसूयवे ।
ज्ञानं विज्ञानसहितं यज्ज्ञात्वा मोक्ष्यसेऽशुभात्॥1॥
राजविद्या राजगुह्यं पवित्रमिदमुत्तमम् ।
प्रत्यक्षावगमं धर्म्यं सुसुखं कर्तुमव्ययम् ॥2॥
अश्रद्दधानाः पुरुषाः धर्मस्यास्य परन्तप ।
अप्राप्य मां निवर्तन्ते मृत्युसंसारवर्त्मनि ॥3॥
मया ततमिदं सर्वं जगदव्यक्तमूर्तिना ।
मत्स्थानि सर्वभूतानि न चाहं तेष्ववस्थितः ॥4॥
न च मत्स्थानि भूतानि पश्य मे योगमैश्वरम् ।
भूतभृन्न च भूतस्थः ममात्मा भूतभावनः ॥5॥
यथाऽऽकाशस्थितो नित्यं वायुः सर्वत्रगो महान् ।
तथा सर्वाणि भूतानि मत्स्थानीत्युपधारय ॥6॥
सर्वभूतानि कौन्तेय प्रकृतिं यान्ति मामिकाम् ।
कल्पक्षये पुनस्तानि कल्पादौ विसृजाम्यहम् ॥7॥
प्रकृतिं स्वामवष्टभ्य विसृजामि पुनः पुनः ।
भूतग्राममिमं कृत्स्नम् अवशं प्रकृतेर्वशात् ॥8॥
न च मां तानि कर्माणि निबध्नन्ति धनञ्जय ।
उदासीनवदासीनम् असक्तं तेषु कर्मसु ॥9॥
मयाध्यक्षेण प्रकृतिः सूयते सचराचरम् ।
हेतुनाऽनेन कौन्तेय जगद्विपरिवर्तते ॥10॥
अवजानन्ति मां मूढाः मानुषीं तनुमाश्रितम् ।
परं भावमजानन्तः मम भूतमहेश्वरम् ॥11॥
मोघाशा मोघकर्माणः मोघज्ञाना विचेतसः ।
राक्षसीमासुरीं चैव प्रकृतिं मोहिनीं श्रिताः ॥12॥
महात्मानस्तु मां पार्थ दैवीं प्रकृतिमाश्रिताः ।
भजन्त्यनन्यमनसः ज्ञात्वा भूतादिमव्ययम् ॥13॥
सततं कीर्तयन्तो मां यतन्तश्च दृढव्रताः ।
नमस्यन्तश्च मां भक्त्या नित्ययुक्ता उपासते ॥14॥
ज्ञानयज्ञेन चाप्यन्ये यजन्तो मामुपासते ।
एकत्वेन पृथक्त्वेन बहुधा विश्वतोमुखम् ॥15॥
अहं क्रतुरहं यज्ञः स्वधाहमहमौषधम् ।
मन्त्रोऽहमहमेवाज्यम् अहमग्निरहं हुतम् ॥16॥
पिताऽहमस्य जगतः माता धाता पितामहः ।
वेद्यं पवित्रमोङ्कारः ऋक्साम यजुरेव च ॥17॥
गतिर्भर्ता प्रभुः साक्षी निवासः शरणं सुहृत् ।
प्रभवः प्रलयः स्थानं निधानं बीजमव्ययम् ॥18॥
तपाम्यहमहं वर्षं निगृह्णाम्युत्सृजामि च ।
अमृतं चैव मृत्युश्च सदसच्चाहमर्जुन ॥19॥
त्रैविद्या मां सोमपाः पूतपापाः यज्ञैरिष्ट्वा स्वर्गतिं प्रार्थयन्ते ।
ते पुण्यमासाद्य सुरेन्द्रलोकम् अश्नन्ति दिव्यान्दिवि देवभोगान् ॥20॥
ते तं भुक्त्वा स्वर्गलोकं विशालं क्षीणे पुण्ये मर्त्यलोकं विशन्ति ।
एवं त्रयीधर्ममनुप्रपन्नाः गतागतं कामकामा लभन्ते ॥21॥
अनन्याश्चिन्तयन्तो मां ये जनाः पर्युपासते ।
तेषां नित्याभियुक्तानां योगक्षेमं वहाम्यहम् ॥22॥
येऽप्यन्यदेवता भक्ताः यजन्ते श्रद्धयान्विताः ।
तेऽपि मामेव कौन्तेय यजन्त्यविधिपूर्वकम् ॥23॥
अहं हि सर्वयज्ञानां भोक्ता च प्रभुरेव च ।
न तु मामभिजानन्ति तत्त्वेनातश्च्यवन्ति ते ॥24॥
यान्ति देवव्रता देवान् पितॄन्यान्ति पितृव्रताः ।
भूतानि यान्ति भूतेज्याः यान्ति मद्याजिनोऽपि माम् ॥25॥
पत्रं पुष्पं फलं तोयं यो मे भक्त्या प्रयच्छति ।
तदहं भक्त्युपहृतम् अश्नामि प्रयतात्मनः ॥26॥
यत्करोषि यदश्नासि यज्जुहोषि ददासि यत् ।
यत्तपस्यसि कौन्तेय तत्कुरुष्व मदर्पणम् ॥27॥
शुभाशुभफलैरेवं मोक्ष्यसे कर्मबन्धनैः ।
सन्न्यासयोगयुक्तात्मा विमुक्तो मामुपैष्यसि ॥28॥
समोऽहं सर्वभूतेषु न मे द्वेष्योऽस्ति न प्रियः ।
ये भजन्ति तु मां भक्त्या मयि ते तेषु चाप्यहम् ॥29॥
अपि चेत्सुदुराचारः भजते मामनन्यभाक् ।
साधुरेव स मन्तव्यः सम्यग्व्यवसितो हि सः ॥30॥
क्षिप्रं भवति धर्मात्मा शश्वच्छान्तिं निगच्छति ।
कौन्तेय प्रति जानीहि न मे भक्तः प्रणश्यति ॥31॥
मां हि पार्थ व्यपाश्रित्य येऽपि स्युः पापयोनयः ।
स्त्रियो वैश्यास्तथा शूद्राः तेऽपि यान्ति परां गतिम् ॥32॥
किं पुनर्ब्राह्मणाः पुण्याः भक्ता राजर्षयस्तथा ।
अनित्यमसुखं लोकम् इमं प्राप्य भजस्व माम् ॥33॥
मन्मना भव मद्भक्तः मद्याजी मां नमस्कुरु ।
मामेवैष्यसि युक्त्वैवम् आत्मानं मत्परायणः ॥34॥
॥ ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासु उपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां
योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे राजविद्याराजगुह्ययोगो नाम नवमोऽध्यायः ॥
oṃ śrīparamātmane namaḥ
atha navamo'dhyāyaḥ
rājavidyārājaguhyayogaḥ
śrī bhagavānuvāca
idaṃ tu te guhyatamaṃ pravakṣyāmyanasūyave |
jñānaṃ vijñānasahitaṃ yajjñātvā mokṣyase'śubhāt||1||
rājavidyā rājaguhyaṃ pavitramidamuttamam |
pratyakṣāvagamaṃ dharmyaṃ susukhaṃ kartumavyayam ||2||
aśraddadhānāḥ puruṣāḥ dharmasyāsya parantapa |
aprāpya māṃ nivartante mṛtyusaṃsāravartmani ||3||
mayā tatamidaṃ sarvaṃ jagadavyaktamūrtinā |
matsthāni sarvabhūtāni na cāhaṃ teṣvavasthitaḥ ||4||
na ca matsthāni bhūtāni paśya me yogamaiśvaram |
bhūtabhṛnna ca bhūtasthaḥ mamātmā bhūtabhāvanaḥ ||5||
yathā''kāśasthito nityaṃ vāyuḥ sarvatrago mahān |
tathā sarvāṇi bhūtāni matsthānītyupadhāraya ||6||
sarvabhūtāni kaunteya prakṛtiṃ yānti māmikām |
kalpakṣaye punastāni kalpādau visṛjāmyaham ||7||
prakṛtiṃ svāmavaṣṭabhya visṛjāmi punaḥ punaḥ |
bhūtagrāmamimaṃ kṛtsnam avaśaṃ prakṛtervaśāt ||8||
na ca māṃ tāni karmāṇi nibadhnanti dhanañjaya |
udāsīnavadāsīnam asaktaṃ teṣu karmasu ||9||
mayādhyakṣeṇa prakṛtiḥ sūyate sacarācaram |
hetunā'nena kaunteya jagadviparivartate ||10||
avajānanti māṃ mūḍhāḥ mānuṣīṃ tanumāśritam |
paraṃ bhāvamajānantaḥ mama bhūtamaheśvaram ||11||
moghāśā moghakarmāṇaḥ moghajñānā vicetasaḥ |
rākṣasīmāsurīṃ caiva prakṛtiṃ mohinīṃ śritāḥ ||12||
mahātmānastu māṃ pārtha daivīṃ prakṛtimāśritāḥ |
bhajantyananyamanasaḥ jñātvā bhūtādimavyayam ||13||
satataṃ kīrtayanto māṃ yatantaśca dṛḍhavratāḥ |
namasyantaśca māṃ bhaktyā nityayuktā upāsate ||14||
jñānayajñena cāpyanye yajanto māmupāsate |
ekatvena pṛthaktvena bahudhā viśvatomukham ||15||
ahaṃ kraturahaṃ yajñaḥ svadhāhamahamauṣadham |
mantro'hamahamevājyam ahamagnirahaṃ hutam ||16||
pitā'hamasya jagataḥ mātā dhātā pitāmahaḥ |
vedyaṃ pavitramoṅkāraḥ ṛksāma yajureva ca ||17||
gatirbhartā prabhuḥ sākṣī nivāsaḥ śaraṇaṃ suhṛt |
prabhavaḥ pralayaḥ sthānaṃ nidhānaṃ bījamavyayam ||18||
tapāmyahamahaṃ varṣaṃ nigṛhṇāmyutsṛjāmi ca |
amṛtaṃ caiva mṛtyuśca sadasaccāhamarjuna ||19||
traividyā māṃ somapāḥ pūtapāpāḥ yajñairiṣṭvā svargatiṃ prārthayante |
te puṇyamāsādya surendralokam aśnanti divyāndivi devabhogān ||20||
te taṃ bhuktvā svargalokaṃ viśālaṃ kṣīṇe puṇye martyalokaṃ viśanti |
evaṃ trayīdharmamanuprapannāḥ gatāgataṃ kāmakāmā labhante ||21||
ananyāścintayanto māṃ ye janāḥ paryupāsate |
teṣāṃ nityābhiyuktānāṃ yogakṣemaṃ vahāmyaham ||22||
ye'pyanyadevatā bhaktāḥ yajante śraddhayānvitāḥ |
te'pi māmeva kaunteya yajantyavidhipūrvakam ||23||
ahaṃ hi sarvayajñānāṃ bhoktā ca prabhureva ca |
na tu māmabhijānanti tattvenātaścyavanti te ||24||
yānti devavratā devān pitṝnyānti pitṛvratāḥ |
bhūtāni yānti bhūtejyāḥ yānti madyājino'pi mām ||25||
patraṃ puṣpaṃ phalaṃ toyaṃ yo me bhaktyā prayacchati |
tadahaṃ bhaktyupahṛtam aśnāmi prayatātmanaḥ ||26||
yatkaroṣi yadaśnāsi yajjuhoṣi dadāsi yat |
yattapasyasi kaunteya tatkuruṣva madarpaṇam ||27||
śubhāśubhaphalairevaṃ mokṣyase karmabandhanaiḥ |
sannyāsayogayuktātmā vimukto māmupaiṣyasi ||28||
samo'haṃ sarvabhūteṣu na me dveṣyo'sti na priyaḥ |
ye bhajanti tu māṃ bhaktyā mayi te teṣu cāpyaham ||29||
api cetsudurācāraḥ bhajate māmananyabhāk |
sādhureva sa mantavyaḥ samyagvyavasito hi saḥ ||30||
kṣipraṃ bhavati dharmātmā śaśvacchāntiṃ nigacchati |
kaunteya prati jānīhi na me bhaktaḥ praṇaśyati ||31||
māṃ hi pārtha vyapāśritya ye'pi syuḥ pāpayonayaḥ |
striyo vaiśyāstathā śūdrāḥ te'pi yānti parāṃ gatim ||32||
kiṃ punarbrāhmaṇāḥ puṇyāḥ bhaktā rājarṣayastathā |
anityamasukhaṃ lokam imaṃ prāpya bhajasva mām ||33||
manmanā bhava madbhaktaḥ madyājī māṃ namaskuru |
māmevaiṣyasi yuktvaivam ātmānaṃ matparāyaṇaḥ ||34||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde rājavidyārājaguhyayogo nāma navamo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.