ഓം ശ്രീ പരമാത്മനേ നമഃ
അഥ പ്രഥമോഽധ്യായഃ
അര്ജുനവിഷാദയോഗഃ
ധൃതരാഷ്ട്ര ഉവാച
ധര്മക്ഷേത്രേ കുരുക്ഷേത്രേ സമവേതാ യുയുത്സവഃ ।
മാമകാഃ പാണ്ഡവാശ്ചൈവ കിമകുര്വത സഞ്ജയ ॥1॥
സഞ്ജയ ഉവാച
ദൃഷ്ട്വാ തു പാണ്ഡവാനീകം വ്യൂഢം ദുര്യോധനസ്തദാ ।
ആചാര്യമുപസങ്ഗമ്യ രാജാ വചനമബ്രവീത് ॥2॥
പശ്യൈതാം പാണ്ഡുപുത്രാണാമ് ആചാര്യ മഹതീം ചമൂമ് ।
വ്യൂഢാം ദ്രുപദപുത്രേണ തവ ശിഷ്യേണ ധീമതാ ॥3॥
അത്ര ശൂരാ മഹേഷ്വാസാഃ ഭീമാര്ജുനസമാ യുധി ।
യുയുധാനോ വിരാടശ്ച ദ്രുപദശ്ച മഹാരഥഃ ॥4॥
ധൃഷ്ടകേതുശ്ചേകിതാനഃ കാശിരാജശ്ച വീര്യവാന് ।
പുരുജിത്കുന്തിഭോജശ്ച ശൈബ്യശ്ച നരപുങ്ഗവഃ ॥5॥
യുധാമന്യുശ്ച വിക്രാന്തഃ ഉത്തമൌജാശ്ച വീര്യവാന് ।
സൌഭദ്രോ ദ്രൌപദേയാശ്ച സര്വ ഏവ മഹാരഥാഃ ॥6॥
അസ്മാകം തു വിശിഷ്ടാ യേ താന്നിബോധ ദ്വിജോത്തമ ।
നായകാ മമ സൈന്യസ്യ സഞ്ജ്ഞാര്ഥം താന് ബ്രവീമി തേ ॥7॥
ഭവാന് ഭീഷ്മശ്ച കര്ണശ്ച കൃപശ്ച സമിതിഞ്ജയഃ ।
അശ്വത്ഥാമാ വികര്ണശ്ച സൌമദത്തിസ്തഥൈവ ച ॥8॥
അന്യേ ച ബഹവഃ ശൂരാഃ മദര്ഥേ ത്യക്തജീവിതാഃ ।
നാനാശസ്ത്രപ്രഹരണാഃ സര്വേ യുദ്ധവിശാരദാഃ ॥9॥
അപര്യാപ്തം തദസ്മാകം ബലം ഭീഷ്മാഭിരക്ഷിതമ് ।
പര്യാപ്തം ത്വിദമേതേഷാം ബലം ഭീമാഭിരക്ഷിതമ് ॥10॥
അയനേഷു ച സര്വേഷു യഥാഭാഗമവസ്ഥിതാഃ ।
ഭീഷ്മമേവാഭിരക്ഷന്തു ഭവന്തഃ സര്വ ഏവ ഹി ॥11॥
തസ്യ സഞ്ജനയന് ഹര്ഷം കുരുവൃദ്ധഃ പിതാമഹഃ ।
സിംഹനാദം വിനദ്യോച്ചൈഃ ശങ്ഖം ദധ്മൌ പ്രതാപവാന് ॥12॥
തതഃ ശങ്ഖാശ്ച ഭേര്യശ്ച പണവാനകഗോമുഖാഃ ।
സഹസൈവാഭ്യഹന്യന്ത സ ശബ്ദസ്തുമുലോഽഭവത് ॥13॥
തതഃ ശ്വേതൈര്ഹയൈര്യുക്തേ മഹതി സ്യന്ദനേ സ്ഥിതൌ ।
മാധവഃ പാണ്ഡവശ്ചൈവ ദിവ്യൌ ശങ്ഖൌ പ്രദധ്മതുഃ ॥14॥
പാഞ്ചജന്യം ഹൃഷീകേശഃ ദേവദത്തം ധനഞ്ജയഃ ।
പൌണ്ഡ്രം ദധ്മൌ മഹാശങ്ഖം ഭീമകര്മാ വൃകോദരഃ ॥15॥
അനന്തവിജയം രാജാ കുന്തീപുത്രോ യുധിഷ്ഠിരഃ ।
നകുലഃ സഹദേവശ്ച സുഘോഷമണിപുഷ്പകൌ ॥16॥
കാശ്യശ്ച പരമേഷ്വാസഃ ശിഖണ്ഡീ ച മഹാരഥഃ ।
ധൃഷ്ടദ്യുമ്നോ വിരാടശ്ച സാത്യകിശ്ചാപരാജിതഃ ॥17॥
ദ്രുപദോ ദ്രൌപദേയാശ്ച സര്വശഃ പൃഥിവീപതേ ।
സൌഭദ്രശ്ച മഹാബാഹുഃ ശങ്ഖാന്-ദധ്മുഃ പൃഥക് പൃഥക് ॥18॥
സ ഘോഷോ ധാര്തരാഷ്ട്രാണാം ഹൃദയാനി വ്യദാരയത് ।
നഭശ്ച പൃഥിവീം ചൈവ തുമുലോ വ്യനുനാദയന് ॥19॥
അഥ വ്യവസ്ഥിതാന്-ദൃഷ്ട്വാ ധാര്തരാഷ്ട്രാന് കപിധ്വജഃ ।
പ്രവൃത്തേ ശസ്ത്രസമ്പാതേ ധനുരുദ്യമ്യ പാണ്ഡവഃ ॥20॥
ഹൃഷീകേശം തദാ വാക്യമ് ഇദമാഹ മഹീപതേ ।
അര്ജുന ഉവാച
സേനയോരുഭയോര്മധ്യേ രഥം സ്ഥാപയ മേഽച്യുത ॥21॥
യാവദേതാന്നിരീക്ഷേഽഹം യോദ്ധുകാമാനവസ്ഥിതാന് ।
കൈര്മയാ സഹ യോദ്ധവ്യം അസ്മിന് രണസമുദ്യമേ ॥22॥
യോത്സ്യമാനാനവേക്ഷേഽഹം യ ഏതേഽത്ര സമാഗതാഃ ।
ധാര്തരാഷ്ട്രസ്യ ദുര്ബുദ്ധേഃ യുദ്ധേ പ്രിയചികീര്ഷവഃ ॥23॥
സഞ്ജയ ഉവാച
ഏവമുക്തോ ഹൃഷീകേശഃ ഗുഡാകേശേന ഭാരത ।
സേനയോരുഭയോര്മധ്യേ സ്ഥാപയിത്വാ രഥോത്തമമ് ॥24॥
ഭീഷ്മദ്രോണപ്രമുഖതഃ സര്വേഷാം ച മഹീക്ഷിതാമ് ।
ഉവാച പാര്ഥ പശ്യൈതാന് സമവേതാന്കുരൂനിതി ॥25॥
തത്രാപശ്യത്സ്ഥിതാന് പാര്ഥഃ പിതൄനഥ പിതാമഹാന് ।
ആചാര്യാന്-മാതുലാന്-ഭ്രാതൄന് പുത്രാന്-പൌത്രാന്-സഖീംസ്തഥാ ॥26॥
ശ്വശുരാന്-സുഹൃദശ്ചൈവ സേനയോരുഭയോരപി ।
താന്സമീക്ഷ്യ സ കൌന്തേയഃ സര്വാന്ബന്ധൂനവസ്ഥിതാന് ॥27॥
കൃപയാ പരയാഽഽവിഷ്ടഃ വിഷീദന്നിദമബ്രവീത് ।
അര്ജുന ഉവാച
ദൃഷ്ട്വേമം സ്വജനം കൃഷ്ണ യുയുത്സും സമുപസ്ഥിതമ് ॥28॥
സീദന്തി മമ ഗാത്രാണി മുഖം ച പരിശുഷ്യതി ।
വേപഥുശ്ച ശരീരേ മേ രോമഹര്ഷശ്ച ജായതേ ॥29॥
ഗാണ്ഡീവം സ്രംസതേ ഹസ്താത് ത്വ ക്ചൈവ പരിദഹ്യതേ ।
ന ച ശക്നോമ്യവസ്ഥാതും ഭ്രമതീവ ച മേ മനഃ ॥30॥
നിമിത്താനി ച പശ്യാമി വിപരീതാനി കേശവ ।
ന ച ശ്രേയോഽനുപശ്യാമി ഹത്വാ സ്വജനമാഹവേ ॥31॥
ന കാങ്ക്ഷേ വിജയം കൃഷ്ണ ന ച രാജ്യം സുഖാനി ച ।
കിം നോ രാജ്യേന ഗോവിന്ദ കിം ഭോഗൈര്ജീവിതേന വാ ॥32॥
യേഷാമര്ഥേ കാങ്ക്ഷിതം നഃ രാജ്യം ഭോഗാഃ സുഖാനി ച ।
ത ഇമേഽവസ്ഥിതാ യുദ്ധേ പ്രാണാംസ്ത്യക്ത്ത്വാ ധനാനി ച ॥33॥
ആചാര്യാഃ പിതരഃ പുത്രാഃ തഥൈവ ച പിതാമഹാഃ ।
മാതുലാഃ ശ്വശുരാഃ പൌത്രാഃ ശ്യാലാഃ സമ്ബന്ധിനസ്തഥാ ॥34॥
ഏതാന്ന ഹന്തുമിച്ഛാമി ഘ്നതോഽപി മധുസൂദന ।
അപി ത്രൈലോക്യരാജ്യസ്യ ഹേതോഃ കിം നു മഹീകൃതേ ॥35॥
നിഹത്യ ധാര്തരാഷ്ട്രാന്നഃ കാ പ്രീതിഃ സ്യാജ്ജനാര്ദന ।
പാപമേവാശ്രയേദസ്മാന് ഹത്വൈതാനാതതായിനഃ ॥36॥
തസ്മാന്നാര്ഹാ വയം ഹന്തും ധാര്തരാഷ്ട്രാന്സ്വബാന്ധവാന് ।
സ്വജനം ഹി കഥം ഹത്വാ സുഖിനഃ സ്യാമ മാധവ ॥37॥
യദ്യപ്യേതേ ന പശ്യന്തി ലോഭോപഹതചേതസഃ ।
കുലക്ഷയകൃതം ദോഷം മിത്രദ്രോഹേ ച പാതകമ് ॥38॥
കഥം ന ജ്ഞേയമസ്മാഭിഃ പാപാദസ്മാന്നിവര്തിതുമ് ।
കുലക്ഷയകൃതം ദോഷം പ്രപശ്യദ്ഭിര്ജനാര്ദന ॥39॥
കുലക്ഷയേ പ്രണശ്യന്തി കുലധര്മാഃ സനാതനാഃ ।
ധര്മേ നഷ്ടേ കുലം കൃത്സ്നമ് അധര്മോഽഭിഭവത്യുത ॥40॥
അധര്മാഭിഭവാത്കൃഷ്ണ പ്രദുഷ്യന്തി കുലസ്ത്രിയഃ ।
സ്ത്രീഷു ദുഷ്ടാസു വാര്ഷ്ണേയ ജായതേ വര്ണസങ്കരഃ ॥41॥
സങ്കരോ നരകായൈവ കുലഘ്നാനാം കുലസ്യ ച ।
പതന്തി പിതരോ ഹ്യേഷാം ലുപ്തപിണ്ഡോദകക്രിയാഃ ॥42॥
ദോഷൈരേതൈഃ കുലഘ്നാനാം വര്ണസങ്കരകാരകൈഃ ।
ഉത്സാദ്യന്തേ ജാതിധര്മാഃ കുലധര്മാശ്ച ശാശ്വതാഃ ॥43॥
ഉത്സന്നകുലധര്മാണാം മനുഷ്യാണാം ജനാര്ദന ।
നരകേഽനിയതം വാസഃ ഭവതീത്യനുശുശ്രുമ ॥44॥
അഹോ ബത മഹത്പാപം കര്തും വ്യവസിതാ വയമ് ।
യദ്രാജ്യസുഖലോഭേന ഹന്തും സ്വജനമുദ്യതാഃ ॥45॥
യദി മാമപ്രതീകാരമ് അശസ്ത്രം ശസ്ത്രപാണയഃ ।
ധാര്തരാഷ്ട്രാ രണേ ഹന്യുഃ തന്മേ ക്ഷേമതരം ഭവേത് ॥46॥
സഞ്ജയ ഉവാച
ഏവമുക്ത്വാഽര്ജുനഃ സങ്ഖ്യേ രഥോപസ്ഥ ഉപാവിശത് ।
വിസൃജ്യ സശരം ചാപം ശോകസംവിഗ്നമാനസഃ ॥47॥
॥ ഓം തത്സദിതി ശ്രീമദ്ഭഗവദ്ഗീതാസു ഉപനിഷത്സു ബ്രഹ്മവിദ്യായാം
യോഗശാസ്ത്രേ ശ്രീകൃഷ്ണാര്ജുനസംവാദേ അര്ജുനവിഷാദയോഗോ നാമ പ്രഥമോഽധ്യായഃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha prathamo'dhyāyaḥ
arjunaviṣādayogaḥ
dhṛtarāṣṭra uvāca
dharmakṣetre kurukṣetre samavetā yuyutsavaḥ |
māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvata sañjaya ||1||
sañjaya uvāca
dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṃ vyūḍhaṃ duryodhanastadā |
ācāryamupasaṅgamya rājā vacanamabravīt ||2||
paśyaitāṃ pāṇḍuputrāṇām ācārya mahatīṃ camūm |
vyūḍhāṃ drupadaputreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā ||3||
atra śūrā maheṣvāsāḥ bhīmārjunasamā yudhi |
yuyudhāno virāṭaśca drupadaśca mahārathaḥ ||4||
dhṛṣṭaketuścekitānaḥ kāśirājaśca vīryavān |
purujitkuntibhojaśca śaibyaśca narapuṅgavaḥ ||5||
yudhāmanyuśca vikrāntaḥ uttamaujāśca vīryavān |
saubhadro draupadeyāśca sarva eva mahārathāḥ ||6||
asmākaṃ tu viśiṣṭā ye tānnibodha dvijottama |
nāyakā mama sainyasya sañjñārthaṃ tān bravīmi te ||7||
bhavān bhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ |
aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca ||8||
anye ca bahavaḥ śūrāḥ madarthe tyaktajīvitāḥ |
nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ ||9||
aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam |
paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam ||10||
ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgamavasthitāḥ |
bhīṣmamevābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi ||11||
tasya sañjanayan harṣaṃ kuruvṛddhaḥ pitāmahaḥ |
siṃhanādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān ||12||
tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca paṇavānakagomukhāḥ |
sahasaivābhyahanyanta sa śabdastumulo'bhavat ||13||
tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau |
mādhavaḥ pāṇḍavaścaiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ ||14||
pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśaḥ devadattaṃ dhanañjayaḥ |
pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ ||15||
anantavijayaṃ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ |
nakulaḥ sahadevaśca sughoṣamaṇipuṣpakau ||16||
kāśyaśca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ |
dhṛṣṭadyumno virāṭaśca sātyakiścāparājitaḥ ||17||
drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate |
saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhān-dadhmuḥ pṛthak pṛthak ||18||
sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat |
nabhaśca pṛthivīṃ caiva tumulo vyanunādayan ||19||
atha vyavasthitān-dṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ |
pravṛtte śastrasampāte dhanurudyamya pāṇḍavaḥ ||20||
hṛṣīkeśaṃ tadā vākyam idamāha mahīpate |
arjuna uvāca
senayorubhayormadhye rathaṃ sthāpaya me'cyuta ||21||
yāvadetānnirīkṣe'haṃ yoddhukāmānavasthitān |
kairmayā saha yoddhavyaṃ asmin raṇasamudyame ||22||
yotsyamānānavekṣe'haṃ ya ete'tra samāgatāḥ |
dhārtarāṣṭrasya durbuddheḥ yuddhe priyacikīrṣavaḥ ||23||
sañjaya uvāca
evamukto hṛṣīkeśaḥ guḍākeśena bhārata |
senayorubhayormadhye sthāpayitvā rathottamam ||24||
bhīṣmadroṇapramukhataḥ sarveṣāṃ ca mahīkṣitām |
uvāca pārtha paśyaitān samavetānkurūniti ||25||
tatrāpaśyatsthitān pārthaḥ pitṝnatha pitāmahān |
ācāryān-mātulān-bhrātṝn putrān-pautrān-sakhīṃstathā ||26||
śvaśurān-suhṛdaścaiva senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ sarvānbandhūnavasthitān ||27||
kṛpayā parayā''viṣṭaḥ viṣīdannidamabravīt |
arjuna uvāca
dṛṣṭvemaṃ svajanaṃ kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam ||28||
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati |
vepathuśca śarīre me romaharṣaśca jāyate ||29||
gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāt tva kcaiva paridahyate |
na ca śaknomyavasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ ||30||
nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava |
na ca śreyo'nupaśyāmi hatvā svajanamāhave ||31||
na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca |
kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogairjīvitena vā ||32||
yeṣāmarthe kāṅkṣitaṃ naḥ rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca |
ta ime'vasthitā yuddhe prāṇāṃstyakttvā dhanāni ca ||33||
ācāryāḥ pitaraḥ putrāḥ tathaiva ca pitāmahāḥ |
mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ sambandhinastathā ||34||
etānna hantumicchāmi ghnato'pi madhusūdana |
api trailokyarājyasya hetoḥ kiṃ nu mahīkṛte ||35||
nihatya dhārtarāṣṭrānnaḥ kā prītiḥ syājjanārdana |
pāpamevāśrayedasmān hatvaitānātatāyinaḥ ||36||
tasmānnārhā vayaṃ hantuṃ dhārtarāṣṭrānsvabāndhavān |
svajanaṃ hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava ||37||
yadyapyete na paśyanti lobhopahatacetasaḥ |
kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ mitradrohe ca pātakam ||38||
kathaṃ na jñeyamasmābhiḥ pāpādasmānnivartitum |
kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ prapaśyadbhirjanārdana ||39||
kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ |
dharme naṣṭe kulaṃ kṛtsnam adharmo'bhibhavatyuta ||40||
adharmābhibhavātkṛṣṇa praduṣyanti kulastriyaḥ |
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇasaṅkaraḥ ||41||
saṅkaro narakāyaiva kulaghnānāṃ kulasya ca |
patanti pitaro hyeṣāṃ luptapiṇḍodakakriyāḥ ||42||
doṣairetaiḥ kulaghnānāṃ varṇasaṅkarakārakaiḥ |
utsādyante jātidharmāḥ kuladharmāśca śāśvatāḥ ||43||
utsannakuladharmāṇāṃ manuṣyāṇāṃ janārdana |
narake'niyataṃ vāsaḥ bhavatītyanuśuśruma ||44||
aho bata mahatpāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam |
yadrājyasukhalobhena hantuṃ svajanamudyatāḥ ||45||
yadi māmapratīkāram aśastraṃ śastrapāṇayaḥ |
dhārtarāṣṭrā raṇe hanyuḥ tanme kṣemataraṃ bhavet ||46||
sañjaya uvāca
evamuktvā'rjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat |
visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śokasaṃvignamānasaḥ ||47||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde arjunaviṣādayogo nāma prathamo'dhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
ॐ श्री परमात्मने नमः
अथ प्रथमोऽध्यायः
अर्जुनविषादयोगः
धृतराष्ट्र उवाच
धर्मक्षेत्रे कुरुक्षेत्रे समवेता युयुत्सवः ।
मामकाः पाण्डवाश्चैव किमकुर्वत सञ्जय ॥1॥
सञ्जय उवाच
दृष्ट्वा तु पाण्डवानीकं व्यूढं दुर्योधनस्तदा ।
आचार्यमुपसङ्गम्य राजा वचनमब्रवीत् ॥2॥
पश्यैतां पाण्डुपुत्राणाम् आचार्य महतीं चमूम् ।
व्यूढां द्रुपदपुत्रेण तव शिष्येण धीमता ॥3॥
अत्र शूरा महेष्वासाः भीमार्जुनसमा युधि ।
युयुधानो विराटश्च द्रुपदश्च महारथः ॥4॥
धृष्टकेतुश्चेकितानः काशिराजश्च वीर्यवान् ।
पुरुजित्कुन्तिभोजश्च शैब्यश्च नरपुङ्गवः ॥5॥
युधामन्युश्च विक्रान्तः उत्तमौजाश्च वीर्यवान् ।
सौभद्रो द्रौपदेयाश्च सर्व एव महारथाः ॥6॥
अस्माकं तु विशिष्टा ये तान्निबोध द्विजोत्तम ।
नायका मम सैन्यस्य सञ्ज्ञार्थं तान् ब्रवीमि ते ॥7॥
भवान् भीष्मश्च कर्णश्च कृपश्च समितिञ्जयः ।
अश्वत्थामा विकर्णश्च सौमदत्तिस्तथैव च ॥8॥
अन्ये च बहवः शूराः मदर्थे त्यक्तजीविताः ।
नानाशस्त्रप्रहरणाः सर्वे युद्धविशारदाः ॥9॥
अपर्याप्तं तदस्माकं बलं भीष्माभिरक्षितम् ।
पर्याप्तं त्विदमेतेषां बलं भीमाभिरक्षितम् ॥10॥
अयनेषु च सर्वेषु यथाभागमवस्थिताः ।
भीष्ममेवाभिरक्षन्तु भवन्तः सर्व एव हि ॥11॥
तस्य सञ्जनयन् हर्षं कुरुवृद्धः पितामहः ।
सिंहनादं विनद्योच्चैः शङ्खं दध्मौ प्रतापवान् ॥12॥
ततः शङ्खाश्च भेर्यश्च पणवानकगोमुखाः ।
सहसैवाभ्यहन्यन्त स शब्दस्तुमुलोऽभवत् ॥13॥
ततः श्वेतैर्हयैर्युक्ते महति स्यन्दने स्थितौ ।
माधवः पाण्डवश्चैव दिव्यौ शङ्खौ प्रदध्मतुः ॥14॥
पाञ्चजन्यं हृषीकेशः देवदत्तं धनञ्जयः ।
पौण्ड्रं दध्मौ महाशङ्खं भीमकर्मा वृकोदरः ॥15॥
अनन्तविजयं राजा कुन्तीपुत्रो युधिष्ठिरः ।
नकुलः सहदेवश्च सुघोषमणिपुष्पकौ ॥16॥
काश्यश्च परमेष्वासः शिखण्डी च महारथः ।
धृष्टद्युम्नो विराटश्च सात्यकिश्चापराजितः ॥17॥
द्रुपदो द्रौपदेयाश्च सर्वशः पृथिवीपते ।
सौभद्रश्च महाबाहुः शङ्खान्-दध्मुः पृथक् पृथक् ॥18॥
स घोषो धार्तराष्ट्राणां हृदयानि व्यदारयत् ।
नभश्च पृथिवीं चैव तुमुलो व्यनुनादयन् ॥19॥
अथ व्यवस्थितान्-दृष्ट्वा धार्तराष्ट्रान् कपिध्वजः ।
प्रवृत्ते शस्त्रसम्पाते धनुरुद्यम्य पाण्डवः ॥20॥
हृषीकेशं तदा वाक्यम् इदमाह महीपते ।
अर्जुन उवाच
सेनयोरुभयोर्मध्ये रथं स्थापय मेऽच्युत ॥21॥
यावदेतान्निरीक्षेऽहं योद्धुकामानवस्थितान् ।
कैर्मया सह योद्धव्यं अस्मिन् रणसमुद्यमे ॥22॥
योत्स्यमानानवेक्षेऽहं य एतेऽत्र समागताः ।
धार्तराष्ट्रस्य दुर्बुद्धेः युद्धे प्रियचिकीर्षवः ॥23॥
सञ्जय उवाच
एवमुक्तो हृषीकेशः गुडाकेशेन भारत ।
सेनयोरुभयोर्मध्ये स्थापयित्वा रथोत्तमम् ॥24॥
भीष्मद्रोणप्रमुखतः सर्वेषां च महीक्षिताम् ।
उवाच पार्थ पश्यैतान् समवेतान्कुरूनिति ॥25॥
तत्रापश्यत्स्थितान् पार्थः पितॄनथ पितामहान् ।
आचार्यान्-मातुलान्-भ्रातॄन् पुत्रान्-पौत्रान्-सखींस्तथा ॥26॥
श्वशुरान्-सुहृदश्चैव सेनयोरुभयोरपि ।
तान्समीक्ष्य स कौन्तेयः सर्वान्बन्धूनवस्थितान् ॥27॥
कृपया परयाऽऽविष्टः विषीदन्निदमब्रवीत् ।
अर्जुन उवाच
दृष्ट्वेमं स्वजनं कृष्ण युयुत्सुं समुपस्थितम् ॥28॥
सीदन्ति मम गात्राणि मुखं च परिशुष्यति ।
वेपथुश्च शरीरे मे रोमहर्षश्च जायते ॥29॥
गाण्डीवं स्रंसते हस्तात् त्व क्चैव परिदह्यते ।
न च शक्नोम्यवस्थातुं भ्रमतीव च मे मनः ॥30॥
निमित्तानि च पश्यामि विपरीतानि केशव ।
न च श्रेयोऽनुपश्यामि हत्वा स्वजनमाहवे ॥31॥
न काङ्क्षे विजयं कृष्ण न च राज्यं सुखानि च ।
किं नो राज्येन गोविन्द किं भोगैर्जीवितेन वा ॥32॥
येषामर्थे काङ्क्षितं नः राज्यं भोगाः सुखानि च ।
त इमेऽवस्थिता युद्धे प्राणांस्त्यक्त्त्वा धनानि च ॥33॥
आचार्याः पितरः पुत्राः तथैव च पितामहाः ।
मातुलाः श्वशुराः पौत्राः श्यालाः सम्बन्धिनस्तथा ॥34॥
एतान्न हन्तुमिच्छामि घ्नतोऽपि मधुसूदन ।
अपि त्रैलोक्यराज्यस्य हेतोः किं नु महीकृते ॥35॥
निहत्य धार्तराष्ट्रान्नः का प्रीतिः स्याज्जनार्दन ।
पापमेवाश्रयेदस्मान् हत्वैतानाततायिनः ॥36॥
तस्मान्नार्हा वयं हन्तुं धार्तराष्ट्रान्स्वबान्धवान् ।
स्वजनं हि कथं हत्वा सुखिनः स्याम माधव ॥37॥
यद्यप्येते न पश्यन्ति लोभोपहतचेतसः ।
कुलक्षयकृतं दोषं मित्रद्रोहे च पातकम् ॥38॥
कथं न ज्ञेयमस्माभिः पापादस्मान्निवर्तितुम् ।
कुलक्षयकृतं दोषं प्रपश्यद्भिर्जनार्दन ॥39॥
कुलक्षये प्रणश्यन्ति कुलधर्माः सनातनाः ।
धर्मे नष्टे कुलं कृत्स्नम् अधर्मोऽभिभवत्युत ॥40॥
अधर्माभिभवात्कृष्ण प्रदुष्यन्ति कुलस्त्रियः ।
स्त्रीषु दुष्टासु वार्ष्णेय जायते वर्णसङ्करः ॥41॥
सङ्करो नरकायैव कुलघ्नानां कुलस्य च ।
पतन्ति पितरो ह्येषां लुप्तपिण्डोदकक्रियाः ॥42॥
दोषैरेतैः कुलघ्नानां वर्णसङ्करकारकैः ।
उत्साद्यन्ते जातिधर्माः कुलधर्माश्च शाश्वताः ॥43॥
उत्सन्नकुलधर्माणां मनुष्याणां जनार्दन ।
नरकेऽनियतं वासः भवतीत्यनुशुश्रुम ॥44॥
अहो बत महत्पापं कर्तुं व्यवसिता वयम् ।
यद्राज्यसुखलोभेन हन्तुं स्वजनमुद्यताः ॥45॥
यदि मामप्रतीकारम् अशस्त्रं शस्त्रपाणयः ।
धार्तराष्ट्रा रणे हन्युः तन्मे क्षेमतरं भवेत् ॥46॥
सञ्जय उवाच
एवमुक्त्वाऽर्जुनः सङ्ख्ये रथोपस्थ उपाविशत् ।
विसृज्य सशरं चापं शोकसंविग्नमानसः ॥47॥
॥ ॐ तत्सदिति श्रीमद्भगवद्गीतासु उपनिषत्सु ब्रह्मविद्यायां
योगशास्त्रे श्रीकृष्णार्जुनसंवादे अर्जुनविषादयोगो नाम प्रथमोऽध्यायः ॥
oṃ śrī paramātmane namaḥ
atha prathamo'dhyāyaḥ
arjunaviṣādayogaḥ
dhṛtarāṣṭra uvāca
dharmakṣetre kurukṣetre samavetā yuyutsavaḥ |
māmakāḥ pāṇḍavāścaiva kimakurvata sañjaya ||1||
sañjaya uvāca
dṛṣṭvā tu pāṇḍavānīkaṃ vyūḍhaṃ duryodhanastadā |
ācāryamupasaṅgamya rājā vacanamabravīt ||2||
paśyaitāṃ pāṇḍuputrāṇām ācārya mahatīṃ camūm |
vyūḍhāṃ drupadaputreṇa tava śiṣyeṇa dhīmatā ||3||
atra śūrā maheṣvāsāḥ bhīmārjunasamā yudhi |
yuyudhāno virāṭaśca drupadaśca mahārathaḥ ||4||
dhṛṣṭaketuścekitānaḥ kāśirājaśca vīryavān |
purujitkuntibhojaśca śaibyaśca narapuṅgavaḥ ||5||
yudhāmanyuśca vikrāntaḥ uttamaujāśca vīryavān |
saubhadro draupadeyāśca sarva eva mahārathāḥ ||6||
asmākaṃ tu viśiṣṭā ye tānnibodha dvijottama |
nāyakā mama sainyasya sañjñārthaṃ tān bravīmi te ||7||
bhavān bhīṣmaśca karṇaśca kṛpaśca samitiñjayaḥ |
aśvatthāmā vikarṇaśca saumadattistathaiva ca ||8||
anye ca bahavaḥ śūrāḥ madarthe tyaktajīvitāḥ |
nānāśastrapraharaṇāḥ sarve yuddhaviśāradāḥ ||9||
aparyāptaṃ tadasmākaṃ balaṃ bhīṣmābhirakṣitam |
paryāptaṃ tvidameteṣāṃ balaṃ bhīmābhirakṣitam ||10||
ayaneṣu ca sarveṣu yathābhāgamavasthitāḥ |
bhīṣmamevābhirakṣantu bhavantaḥ sarva eva hi ||11||
tasya sañjanayan harṣaṃ kuruvṛddhaḥ pitāmahaḥ |
siṃhanādaṃ vinadyoccaiḥ śaṅkhaṃ dadhmau pratāpavān ||12||
tataḥ śaṅkhāśca bheryaśca paṇavānakagomukhāḥ |
sahasaivābhyahanyanta sa śabdastumulo'bhavat ||13||
tataḥ śvetairhayairyukte mahati syandane sthitau |
mādhavaḥ pāṇḍavaścaiva divyau śaṅkhau pradadhmatuḥ ||14||
pāñcajanyaṃ hṛṣīkeśaḥ devadattaṃ dhanañjayaḥ |
pauṇḍraṃ dadhmau mahāśaṅkhaṃ bhīmakarmā vṛkodaraḥ ||15||
anantavijayaṃ rājā kuntīputro yudhiṣṭhiraḥ |
nakulaḥ sahadevaśca sughoṣamaṇipuṣpakau ||16||
kāśyaśca parameṣvāsaḥ śikhaṇḍī ca mahārathaḥ |
dhṛṣṭadyumno virāṭaśca sātyakiścāparājitaḥ ||17||
drupado draupadeyāśca sarvaśaḥ pṛthivīpate |
saubhadraśca mahābāhuḥ śaṅkhān-dadhmuḥ pṛthak pṛthak ||18||
sa ghoṣo dhārtarāṣṭrāṇāṃ hṛdayāni vyadārayat |
nabhaśca pṛthivīṃ caiva tumulo vyanunādayan ||19||
atha vyavasthitān-dṛṣṭvā dhārtarāṣṭrān kapidhvajaḥ |
pravṛtte śastrasampāte dhanurudyamya pāṇḍavaḥ ||20||
hṛṣīkeśaṃ tadā vākyam idamāha mahīpate |
arjuna uvāca
senayorubhayormadhye rathaṃ sthāpaya me'cyuta ||21||
yāvadetānnirīkṣe'haṃ yoddhukāmānavasthitān |
kairmayā saha yoddhavyaṃ asmin raṇasamudyame ||22||
yotsyamānānavekṣe'haṃ ya ete'tra samāgatāḥ |
dhārtarāṣṭrasya durbuddheḥ yuddhe priyacikīrṣavaḥ ||23||
sañjaya uvāca
evamukto hṛṣīkeśaḥ guḍākeśena bhārata |
senayorubhayormadhye sthāpayitvā rathottamam ||24||
bhīṣmadroṇapramukhataḥ sarveṣāṃ ca mahīkṣitām |
uvāca pārtha paśyaitān samavetānkurūniti ||25||
tatrāpaśyatsthitān pārthaḥ pitṝnatha pitāmahān |
ācāryān-mātulān-bhrātṝn putrān-pautrān-sakhīṃstathā ||26||
śvaśurān-suhṛdaścaiva senayorubhayorapi |
tānsamīkṣya sa kaunteyaḥ sarvānbandhūnavasthitān ||27||
kṛpayā parayā''viṣṭaḥ viṣīdannidamabravīt |
arjuna uvāca
dṛṣṭvemaṃ svajanaṃ kṛṣṇa yuyutsuṃ samupasthitam ||28||
sīdanti mama gātrāṇi mukhaṃ ca pariśuṣyati |
vepathuśca śarīre me romaharṣaśca jāyate ||29||
gāṇḍīvaṃ sraṃsate hastāt tva kcaiva paridahyate |
na ca śaknomyavasthātuṃ bhramatīva ca me manaḥ ||30||
nimittāni ca paśyāmi viparītāni keśava |
na ca śreyo'nupaśyāmi hatvā svajanamāhave ||31||
na kāṅkṣe vijayaṃ kṛṣṇa na ca rājyaṃ sukhāni ca |
kiṃ no rājyena govinda kiṃ bhogairjīvitena vā ||32||
yeṣāmarthe kāṅkṣitaṃ naḥ rājyaṃ bhogāḥ sukhāni ca |
ta ime'vasthitā yuddhe prāṇāṃstyakttvā dhanāni ca ||33||
ācāryāḥ pitaraḥ putrāḥ tathaiva ca pitāmahāḥ |
mātulāḥ śvaśurāḥ pautrāḥ śyālāḥ sambandhinastathā ||34||
etānna hantumicchāmi ghnato'pi madhusūdana |
api trailokyarājyasya hetoḥ kiṃ nu mahīkṛte ||35||
nihatya dhārtarāṣṭrānnaḥ kā prītiḥ syājjanārdana |
pāpamevāśrayedasmān hatvaitānātatāyinaḥ ||36||
tasmānnārhā vayaṃ hantuṃ dhārtarāṣṭrānsvabāndhavān |
svajanaṃ hi kathaṃ hatvā sukhinaḥ syāma mādhava ||37||
yadyapyete na paśyanti lobhopahatacetasaḥ |
kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ mitradrohe ca pātakam ||38||
kathaṃ na jñeyamasmābhiḥ pāpādasmānnivartitum |
kulakṣayakṛtaṃ doṣaṃ prapaśyadbhirjanārdana ||39||
kulakṣaye praṇaśyanti kuladharmāḥ sanātanāḥ |
dharme naṣṭe kulaṃ kṛtsnam adharmo'bhibhavatyuta ||40||
adharmābhibhavātkṛṣṇa praduṣyanti kulastriyaḥ |
strīṣu duṣṭāsu vārṣṇeya jāyate varṇasaṅkaraḥ ||41||
saṅkaro narakāyaiva kulaghnānāṃ kulasya ca |
patanti pitaro hyeṣāṃ luptapiṇḍodakakriyāḥ ||42||
doṣairetaiḥ kulaghnānāṃ varṇasaṅkarakārakaiḥ |
utsādyante jātidharmāḥ kuladharmāśca śāśvatāḥ ||43||
utsannakuladharmāṇāṃ manuṣyāṇāṃ janārdana |
narake'niyataṃ vāsaḥ bhavatītyanuśuśruma ||44||
aho bata mahatpāpaṃ kartuṃ vyavasitā vayam |
yadrājyasukhalobhena hantuṃ svajanamudyatāḥ ||45||
yadi māmapratīkāram aśastraṃ śastrapāṇayaḥ |
dhārtarāṣṭrā raṇe hanyuḥ tanme kṣemataraṃ bhavet ||46||
sañjaya uvāca
evamuktvā'rjunaḥ saṅkhye rathopastha upāviśat |
visṛjya saśaraṃ cāpaṃ śokasaṃvignamānasaḥ ||47||
|| oṃ tatsaditi śrīmadbhagavadgītāsu upaniṣatsu brahmavidyāyāṃ
yogaśāstre śrīkṛṣṇārjunasaṃvāde arjunaviṣādayogo nāma prathamo'dhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Malayalam script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.