ಶ್ರೀಮದ್ವಾಲ್ಮೀಕೀಯ ರಾಮಾಯಣೇ ಯುದ್ಧಕಾಣ್ಡಮ್ ।
ಅಥ ಸಪ್ತದಶಾಧಿಕಶತತಮಸ್ಸರ್ಗಃ ।
ಸ ಉವಾಚಮಹಾಪ್ರಾಮಸ್ಸೋಽಭಿವಾದ್ಯಪ್ಲವಙ್ಗಮಃ ।
ರಾಮಂವಚನಮರ್ಥಜ್ಞೋವರಂಸರ್ವಧನುಷ್ಮತಾಮ್ ॥ 1 ॥
ಯನ್ನಿಮಿತ್ತೋಽಯಮಾರಮ್ಬಃಕರ್ಮಣಾಂಯಃಫಲೋದಯಃ ।
ತಾನ್ದೇವೀಂಶೋಕಸನ್ತಪ್ತಾನ್ದ್ರಷ್ಟುಮರ್ಹಸಿಮೈಥಿಲೀಮ್ ॥ 2 ॥
ಸಾಹಿಶೋಕಸಮಾವಿಷ್ಟಾಬಾಷ್ಪಪರ್ಯಾಕುಲೇಕ್ಷಣಾ ।
ಮೈಥಿಲೀವಿಜಯಂಶ್ರುತ್ವಾದ್ರಷ್ಟುನ್ತ್ವಾಮಭಿಕಾಙ್ಕ್ಷತಿ ॥ 3 ॥
ಪೂರ್ವಕಾತ್ಪ್ರತ್ಯಯಾಚ್ಚಾಹಮುಕ್ತೋವಿಶ್ವಸ್ತಯಾತಯಾ ।
ಭರ್ತಾರನ್ದ್ರಷ್ಟುಮಿಚ್ಛಾಮಿಕೃತಾರ್ಥಂಸಹಲಕ್ಷ್ಮಣಮ್ ॥ 4 ॥
ಏವಮುಕ್ತೋಹನುಮತಾರಾಮೋಧರ್ಮಭೃತಾಂವರಃ ।
ಆಗಚ್ಛತ್ಸಹಸಾಧ್ಯಾನಮೀಷದ್ಭಾಷ್ಪಪರಿಪ್ಲುತಃ ॥ 5 ॥
ದೀರ್ಘಮುಷ್ಣಂವಿನಿಃಶ್ವಸ್ಯಜಗತೀಮವಲೋಕಯನ್ ।
ಉವಾಚಮೇಘಸಙ್ಕಾಶಂವಿಭೀಷಣಮುಪಸ್ಥಿತಮ್ ॥ 6 ॥
ದಿವ್ಯಾಙ್ಗರಾಗಾಂವೈದೇಹೀನ್ದಿವ್ಯಾಭರಣಭೂಷಿತಾಮ್ ।
ಇಹಸೀತಾಂಶಿರಃಸ್ನಾತಾಮುಪಸ್ಥಾಪಯಮಾಚಿರಮ್ ॥ 7 ॥
ಏವಮುಕ್ತಸ್ತುರಾಮೇಣತ್ವರಮಾಣೋವಿಭೀಷಣಃ ।
ಪ್ರವಿಶ್ಯಾನ್ತಃಪುರಂಸೀತಾಂಸ್ತ್ರೀಭಿಸ್ಸ್ವಾಭಿರೋಚದಯತ್ ॥ 8 ॥
ತತಸ್ಸೀತಾಮ್ಮಹಾಭಾಗಾನ್ದೃಷ್ಟವೋವಾಚವಿಭೀಷಣಃ ।
ಮೂರ್ಧ್ನಿಬದ್ಧಾಞ್ಜಲಿಶ್ರೀಮಾನ್ವಿನೀತೋರಾಕ್ಷಸೇಶ್ವರಃ ॥ 9 ॥
ದಿವ್ಯಾಙ್ಗರಾಗಾವೈದೇಹೀದಿವ್ಯಾಭರಣಭೂಷಿತಾ ।
ಯಾನಮಾರೋಹಭದ್ರನ್ತೇಭರ್ತಾತ್ವಾನ್ದ್ರಷ್ಟುಮಿಚ್ಛತಿ ॥ 10 ॥
ಏವಮುಕ್ತಾತುವೈದೇಹೀಪ್ರತ್ಯುವಾಚವಿಭೀಷಣಮ್ ।
ಅಸ್ನಾತ್ವಾದ್ರಷ್ಟುಮಿಚ್ಛಾಮಿಭರ್ತಾರಂರಾಕ್ಷಸೇಶ್ವರ ॥ 11 ॥
ತಸ್ಯಾಸ್ತದ್ವಚನಂಶ್ರುತ್ವಾಪ್ರತ್ಯುವಾಚವಿಭೀಷಣಃ ।
ಯಥಾಹರಾಮೋಭಹರ್ತಾತೇತತ್ತಥಾಕರ್ತುಮಾರ್ಹಸಿಮಾರ್ಹಸಿ ॥ 12 ॥
ತಸ್ಯತದ್ವಚನಂಶ್ರುತ್ವಾಮೈಥಿಲೀಪತಿದೇವತಾ ।
ಭರ್ತೃಭಕ್ತ್ಯಾವೃತಾಸಾಧ್ವೀತಥೇತಿಪ್ರತ್ಯಭಾಷತ ॥ 13 ॥
ತತಸ್ಸೀತಾಂಶಿರಃಸ್ನಾತಾಂಸಂಯುಕ್ತಾಮ್ಪ್ರತಿಕರ್ಮಣಾ ।
ಮಹಾರ್ಹಾಭರಣೋಪೇತಾಮ್ಮಹಾರ್ಹಾಮ್ಬರಧಾರಿಣೀಮ್ ॥ 14 ॥
ಆರೋಪ್ಯಶಿಬಿಕಾನ್ದೀಪ್ತಾಮ್ಪರಾರ್ಘ್ಯಾಮ್ಬರಸಮ್ವೃತಾಮ್ ।
ರಾಕ್ಷಸೈರ್ಭಹುಭಿರ್ಗುಪ್ತಾಮಾಜಹಾರವಿಭೀಷಣಃ ॥ 15 ॥
ಸೋಽಭಿಗಮ್ಯಮಹಾತ್ಮಾನಞ್ಜ್ಞಾತಾವಪಿಧ್ಯಾನಮಾಸ್ಥಿತಮ್ ।
ಪ್ರಣತಶ್ಚಪ್ರಹೃಷ್ಟಶ್ಚಪ್ರಾಪ್ತಾಂಸೀತಾನ್ನ್ಯವೇದಯತ್ ॥ 16 ॥
ತಾಮಾಗತಾಮುಪಶ್ರುತ್ಯರಕ್ಷೋಗೃಹಚಿರೋಷಿತಾಮ್ ।
ಹರ್ಷೋದೈನ್ಯಞ್ಚ ರೋಷಶ್ಚತ್ರಯಂರಾಘವಮಾವಿಶತ್ ॥ 17 ॥
ತತಃಪಾರ್ಶ್ವಗತನ್ದೃಷ್ಟವಾಸವಿಮರ್ಶಂವಿಚಾರಯನ್ ।
ವಿಭೀಷಣಮಿದಂವಾಕ್ಯಮಹೃಷ್ಟೋರಾಘವೋಽಬ್ರವೀತ್ ॥ 18 ॥
ರಾಕ್ಷಸಾಧಿಪತೇಸೌಮ್ಯನಿತ್ಯಮ್ಮದ್ವಿಜಯೇರತ ।
ವೈದೇಹೀಸನ್ನಿಕರ್ಷಮ್ಮೇಶೀಘ್ರಂಸಮುಪಗಚ್ಛತು ॥ 19 ॥
ತಸ್ಯತದ್ವಚನಂಶ್ರುತ್ವಾರಾಘವಸ್ಯವಿಭೀಷಣಃ ।
ತೂರ್ಣಮುತ್ಸಾರಣನ್ತತ್ರಕಾರಯಾಮಾಸಧರ್ಮವಿತ್ ॥ 20 ॥
ಕಞ್ಚುಕೋಷ್ಣೀಷಿಣಸ್ತತ್ರವೇತ್ರಜರ್ಜರಪಾಣಯಃ ।
ಉತ್ಸಾರಯನ್ತಸ್ತಾನ್ಯೋಧಾನ್ಸಮನ್ತಾತ್ ಪರಿಚಕ್ರಮುಃ ॥ 21 ॥
ಋಕ್ಷಾಣಾಂವಾನರಾಣಾಂ ಚ ರಾಕ್ಷಸಾನಾಂ ಚ ಸರ್ವಶಃ ।
ವೃನ್ದಾನ್ಯುತ್ಸಾರ್ಯಮಾಣಾನಿದೂರಮುತ್ತಸ್ಥುರನ್ತತಃ ॥ 22 ॥
ತೇಷಾಮುತ್ಸಾರ್ಯಮಾಣಾನಾನ್ನಿಃಸ್ವನಃಸುಮಹಾನಭೂತ್ ।
ವಾಯುನೋದ್ಧೂಯಾಮಾನಸ್ಯಸಾಗರಸ್ಯೇವನಿಃಸ್ವನಃ ॥ 23 ॥
ಉತ್ಸಾರ್ಯಮಾಣಾನ್ ದೃಷ್ಟವಾಥಜಗತ್ಯಾಞ್ಜಾತಸಮ್ಭ್ರಮಾನ್ ।
ದಾಕ್ಷಿಣ್ಯಾತ್ತದಮರ್ಷಾಚ್ಚವಾರಯಾಮಾಸರಾಘವಃ ॥ 24 ॥
ಸಂರಮ್ಬಶ್ಚಾಬ್ರವೀದ್ರಾಮಶ್ಚಕ್ಷುಷಾಪ್ರದಹನ್ನಿವ ।
ವಿಭೀಷಣಮ್ಮಹಾಪ್ರಾಜ್ಞಂಸೋಪಾಲಮ್ಬಮಿದಂವಚಃ ॥ 25 ॥
ಕಿಮರ್ಥಮ್ಮಾಮನಾದೃತ್ಯಕ್ಲಿಶ್ಯತೇಽಯನ್ತ್ವಯಾಜನಃ ।
ನಿವರ್ತಯೈನಮುದ್ಯೋಗಞ್ಜನೋಽಯಂಸ್ವಜನೋಮಮ ॥ 26 ॥
ನ ಗೃಹಾಣಿ ನ ವಸ್ತ್ರಾಣಿ ನ ಪ್ರಾಕಾರಾಸ್ತಿರಸ್ಕ್ರಿಯಾ ।
ನೇದೃಶಾರಾಜಸತ್ಕಾರಾವೃತ್ತಮಾವರಣಂಸ್ತ್ರಿಯಾಃ ॥ 27 ॥
ವ್ಯಸನೇಷು ನ ಕೃಚ್ಛ್ರೇಷು ನ ಯುದ್ಧೇಷುಸ್ವಯಂವರೇ ।
ನ ಕ್ರತೌನೋವಿವಾಹೇವಾದರ್ಶನನ್ದೂಷ್ಯತೇಸ್ತ್ರಿಯಾಃ ॥ 28 ॥
ಸೈಷಾವಿಪದ್ಗತಾಚೈವಕೃಚ್ಛ್ರೇವ ಚ ಮಹತಿಸ್ಥಿತಾ ।
ದರ್ಶನೇನಾಸ್ತಿದೋಷೋಽಸ್ಯಾಮತ್ಸಮೀಪೇವಿಶೇಷತಃ ॥ 29 ॥
ವಿಸೃಜ್ಯಶಿಬಿಕಾನ್ತಸ್ಮಾತ್ಪದ್ಭ್ಯಾಮೇವೋಪಸರ್ಪತು ।
ಸಮೀಪೇಮಮವೈದೇಹೀಮ್ಪಶ್ಯನ್ತ್ವೇತೇವನೌಕಸಃ ॥ 30 ॥
ಏವಮುಕ್ತಸ್ತುರಾಮೇಣಸವಿಮರ್ಶೋವಿಭೀಷಣಮ್ ।
ರಾಮಸ್ಯೋಪಾನಯಸತೀತಾಂಸನ್ನಿಕರ್ಷಂವಿನೀತವತ್ ॥ 31 ॥
ತತೋಲಕ್ಷ್ಮಣಸುಗ್ರೀವೌಹನೂಮಾಂಶ್ಚಪ್ಲವಙ್ಗಮಃ ।
ನಿಶಮ್ಯವಾಕ್ಯಂರಾಮಸ್ಯಬಭೂವುರ್ವ್ಯಥಿತಾಭೃಶಮ್ ॥ 32 ॥
ಇಮಮಾರ್ಷಂ ಸ್ತವಂ ದಿವ್ಯಮಿತಿಹಾಸಂ ಪುರಾತನಮ್ ॥ 33 ॥
ಲಜ್ಜಯಾತ್ವವಲೀಯನ್ತೀಸ್ವೇಷುಗಾತ್ರೇಷುಮೈಥಿಲೀ ।
ವಿಭೀಷಣೇನಾನುಗತಾಭರ್ತಾರಂಸಾಭ್ಯವರ್ತತ ॥ 34 ॥
ವಿಸ್ಮಯಾಚ್ಛಪ್ರಹರ್ಷಾಚ್ಚಸ್ನೇಹಾಚ್ಚಪತಿದೇವತಾ ।
ಉದೈಕ್ಷತಮುಖಮ್ಭರ್ತುಃಸೌಮ್ಯಂಸೌಮ್ಯತರಾನನಾ ॥ 35 ॥
ಅಥಸಮಪನುದನ್ಮನಃಕ್ಲಮಂಸಾಸುಚಿರಮದೃಷ್ಟಮುದೀಕ್ಷ್ಯವೈಪ್ರಿಯಸ್ಯ ।
ವದನಮುದಿತಚನ್ದ್ರಪೂರ್ಣಕಾನ್ತಂವಿಮಲಶಶಾಙ್ಕನಿಭಾನನಾತದಾನೀಮ್ ॥ 36 ॥
ಇತ್ಯಾರ್ಷೇ ಶ್ರೀಮದ್ರಾಮಾಯಣೇ ವಾಲ್ಮೀಕೀಯ ಆದಿಕಾವ್ಯೇ ಯುದ್ಧಕಾಣ್ಡೇ ಸಪ್ತದಶಾಧಿಕಶತತಮಸ್ಸರ್ಗಃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha saptadaśādhikaśatatamassargaḥ |
sa uvācamahāprāmasso'bhivādyaplavaṅgamaḥ |
rāmaṃvacanamarthajñovaraṃsarvadhanuṣmatām || 1 ||
yannimitto'yamārambaḥkarmaṇāṃyaḥphalodayaḥ |
tāndevīṃśokasantaptāndraṣṭumarhasimaithilīm || 2 ||
sāhiśokasamāviṣṭābāṣpaparyākulekṣaṇā |
maithilīvijayaṃśrutvādraṣṭuntvāmabhikāṅkṣati || 3 ||
pūrvakātpratyayāccāhamuktoviśvastayātayā |
bhartārandraṣṭumicchāmikṛtārthaṃsahalakṣmaṇam || 4 ||
evamuktohanumatārāmodharmabhṛtāṃvaraḥ |
āgacchatsahasādhyānamīṣadbhāṣpapariplutaḥ || 5 ||
dīrghamuṣṇaṃviniḥśvasyajagatīmavalokayan |
uvācameghasaṅkāśaṃvibhīṣaṇamupasthitam || 6 ||
divyāṅgarāgāṃvaidehīndivyābharaṇabhūṣitām |
ihasītāṃśiraḥsnātāmupasthāpayamāciram || 7 ||
evamuktasturāmeṇatvaramāṇovibhīṣaṇaḥ |
praviśyāntaḥpuraṃsītāṃstrībhissvābhirocadayat || 8 ||
tatassītāmmahābhāgāndṛṣṭavovācavibhīṣaṇaḥ |
mūrdhnibaddhāñjaliśrīmānvinītorākṣaseśvaraḥ || 9 ||
divyāṅgarāgāvaidehīdivyābharaṇabhūṣitā |
yānamārohabhadrantebhartātvāndraṣṭumicchati || 10 ||
evamuktātuvaidehīpratyuvācavibhīṣaṇam |
asnātvādraṣṭumicchāmibhartāraṃrākṣaseśvara || 11 ||
tasyāstadvacanaṃśrutvāpratyuvācavibhīṣaṇaḥ |
yathāharāmobhahartātetattathākartumārhasimārhasi || 12 ||
tasyatadvacanaṃśrutvāmaithilīpatidevatā |
bhartṛbhaktyāvṛtāsādhvītathetipratyabhāṣata || 13 ||
tatassītāṃśiraḥsnātāṃsaṃyuktāmpratikarmaṇā |
mahārhābharaṇopetāmmahārhāmbaradhāriṇīm || 14 ||
āropyaśibikāndīptāmparārghyāmbarasamvṛtām |
rākṣasairbhahubhirguptāmājahāravibhīṣaṇaḥ || 15 ||
so'bhigamyamahātmānañjñātāvapidhyānamāsthitam |
praṇataścaprahṛṣṭaścaprāptāṃsītānnyavedayat || 16 ||
tāmāgatāmupaśrutyarakṣogṛhaciroṣitām |
harṣodainyañca roṣaścatrayaṃrāghavamāviśat || 17 ||
tataḥpārśvagatandṛṣṭavāsavimarśaṃvicārayan |
vibhīṣaṇamidaṃvākyamahṛṣṭorāghavo'bravīt || 18 ||
rākṣasādhipatesaumyanityammadvijayerata |
vaidehīsannikarṣammeśīghraṃsamupagacchatu || 19 ||
tasyatadvacanaṃśrutvārāghavasyavibhīṣaṇaḥ |
tūrṇamutsāraṇantatrakārayāmāsadharmavit || 20 ||
kañcukoṣṇīṣiṇastatravetrajarjarapāṇayaḥ |
utsārayantastānyodhānsamantāt paricakramuḥ || 21 ||
ṛkṣāṇāṃvānarāṇāṃ ca rākṣasānāṃ ca sarvaśaḥ |
vṛndānyutsāryamāṇānidūramuttasthurantataḥ || 22 ||
teṣāmutsāryamāṇānānniḥsvanaḥsumahānabhūt |
vāyunoddhūyāmānasyasāgarasyevaniḥsvanaḥ || 23 ||
utsāryamāṇān dṛṣṭavāthajagatyāñjātasambhramān |
dākṣiṇyāttadamarṣāccavārayāmāsarāghavaḥ || 24 ||
saṃrambaścābravīdrāmaścakṣuṣāpradahanniva |
vibhīṣaṇammahāprājñaṃsopālambamidaṃvacaḥ || 25 ||
kimarthammāmanādṛtyakliśyate'yantvayājanaḥ |
nivartayainamudyogañjano'yaṃsvajanomama || 26 ||
na gṛhāṇi na vastrāṇi na prākārāstiraskriyā |
nedṛśārājasatkārāvṛttamāvaraṇaṃstriyāḥ || 27 ||
vyasaneṣu na kṛcchreṣu na yuddheṣusvayaṃvare |
na krataunovivāhevādarśanandūṣyatestriyāḥ || 28 ||
saiṣāvipadgatācaivakṛcchreva ca mahatisthitā |
darśanenāstidoṣo'syāmatsamīpeviśeṣataḥ || 29 ||
visṛjyaśibikāntasmātpadbhyāmevopasarpatu |
samīpemamavaidehīmpaśyantvetevanaukasaḥ || 30 ||
evamuktasturāmeṇasavimarśovibhīṣaṇam |
rāmasyopānayasatītāṃsannikarṣaṃvinītavat || 31 ||
tatolakṣmaṇasugrīvauhanūmāṃścaplavaṅgamaḥ |
niśamyavākyaṃrāmasyababhūvurvyathitābhṛśam || 32 ||
imamārṣaṃ stavaṃ divyamitihāsaṃ purātanam || 33 ||
lajjayātvavalīyantīsveṣugātreṣumaithilī |
vibhīṣaṇenānugatābhartāraṃsābhyavartata || 34 ||
vismayācchapraharṣāccasnehāccapatidevatā |
udaikṣatamukhambhartuḥsaumyaṃsaumyatarānanā || 35 ||
athasamapanudanmanaḥklamaṃsāsuciramadṛṣṭamudīkṣyavaipriyasya |
vadanamuditacandrapūrṇakāntaṃvimalaśaśāṅkanibhānanātadānīm || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe saptadaśādhikaśatatamassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे युद्धकाण्डम् ।
अथ सप्तदशाधिकशततमस्सर्गः ।
स उवाचमहाप्रामस्सोऽभिवाद्यप्लवङ्गमः ।
रामंवचनमर्थज्ञोवरंसर्वधनुष्मताम् ॥ 1 ॥
यन्निमित्तोऽयमारम्बःकर्मणांयःफलोदयः ।
तान्देवींशोकसन्तप्तान्द्रष्टुमर्हसिमैथिलीम् ॥ 2 ॥
साहिशोकसमाविष्टाबाष्पपर्याकुलेक्षणा ।
मैथिलीविजयंश्रुत्वाद्रष्टुन्त्वामभिकाङ्क्षति ॥ 3 ॥
पूर्वकात्प्रत्ययाच्चाहमुक्तोविश्वस्तयातया ।
भर्तारन्द्रष्टुमिच्छामिकृतार्थंसहलक्ष्मणम् ॥ 4 ॥
एवमुक्तोहनुमतारामोधर्मभृतांवरः ।
आगच्छत्सहसाध्यानमीषद्भाष्पपरिप्लुतः ॥ 5 ॥
दीर्घमुष्णंविनिःश्वस्यजगतीमवलोकयन् ।
उवाचमेघसङ्काशंविभीषणमुपस्थितम् ॥ 6 ॥
दिव्याङ्गरागांवैदेहीन्दिव्याभरणभूषिताम् ।
इहसीतांशिरःस्नातामुपस्थापयमाचिरम् ॥ 7 ॥
एवमुक्तस्तुरामेणत्वरमाणोविभीषणः ।
प्रविश्यान्तःपुरंसीतांस्त्रीभिस्स्वाभिरोचदयत् ॥ 8 ॥
ततस्सीताम्महाभागान्दृष्टवोवाचविभीषणः ।
मूर्ध्निबद्धाञ्जलिश्रीमान्विनीतोराक्षसेश्वरः ॥ 9 ॥
दिव्याङ्गरागावैदेहीदिव्याभरणभूषिता ।
यानमारोहभद्रन्तेभर्तात्वान्द्रष्टुमिच्छति ॥ 10 ॥
एवमुक्तातुवैदेहीप्रत्युवाचविभीषणम् ।
अस्नात्वाद्रष्टुमिच्छामिभर्तारंराक्षसेश्वर ॥ 11 ॥
तस्यास्तद्वचनंश्रुत्वाप्रत्युवाचविभीषणः ।
यथाहरामोभहर्तातेतत्तथाकर्तुमार्हसिमार्हसि ॥ 12 ॥
तस्यतद्वचनंश्रुत्वामैथिलीपतिदेवता ।
भर्तृभक्त्यावृतासाध्वीतथेतिप्रत्यभाषत ॥ 13 ॥
ततस्सीतांशिरःस्नातांसंयुक्ताम्प्रतिकर्मणा ।
महार्हाभरणोपेताम्महार्हाम्बरधारिणीम् ॥ 14 ॥
आरोप्यशिबिकान्दीप्ताम्परार्घ्याम्बरसम्वृताम् ।
राक्षसैर्भहुभिर्गुप्तामाजहारविभीषणः ॥ 15 ॥
सोऽभिगम्यमहात्मानञ्ज्ञातावपिध्यानमास्थितम् ।
प्रणतश्चप्रहृष्टश्चप्राप्तांसीतान्न्यवेदयत् ॥ 16 ॥
तामागतामुपश्रुत्यरक्षोगृहचिरोषिताम् ।
हर्षोदैन्यञ्च रोषश्चत्रयंराघवमाविशत् ॥ 17 ॥
ततःपार्श्वगतन्दृष्टवासविमर्शंविचारयन् ।
विभीषणमिदंवाक्यमहृष्टोराघवोऽब्रवीत् ॥ 18 ॥
राक्षसाधिपतेसौम्यनित्यम्मद्विजयेरत ।
वैदेहीसन्निकर्षम्मेशीघ्रंसमुपगच्छतु ॥ 19 ॥
तस्यतद्वचनंश्रुत्वाराघवस्यविभीषणः ।
तूर्णमुत्सारणन्तत्रकारयामासधर्मवित् ॥ 20 ॥
कञ्चुकोष्णीषिणस्तत्रवेत्रजर्जरपाणयः ।
उत्सारयन्तस्तान्योधान्समन्तात् परिचक्रमुः ॥ 21 ॥
ऋक्षाणांवानराणां च राक्षसानां च सर्वशः ।
वृन्दान्युत्सार्यमाणानिदूरमुत्तस्थुरन्ततः ॥ 22 ॥
तेषामुत्सार्यमाणानान्निःस्वनःसुमहानभूत् ।
वायुनोद्धूयामानस्यसागरस्येवनिःस्वनः ॥ 23 ॥
उत्सार्यमाणान् दृष्टवाथजगत्याञ्जातसम्भ्रमान् ।
दाक्षिण्यात्तदमर्षाच्चवारयामासराघवः ॥ 24 ॥
संरम्बश्चाब्रवीद्रामश्चक्षुषाप्रदहन्निव ।
विभीषणम्महाप्राज्ञंसोपालम्बमिदंवचः ॥ 25 ॥
किमर्थम्मामनादृत्यक्लिश्यतेऽयन्त्वयाजनः ।
निवर्तयैनमुद्योगञ्जनोऽयंस्वजनोमम ॥ 26 ॥
न गृहाणि न वस्त्राणि न प्राकारास्तिरस्क्रिया ।
नेदृशाराजसत्कारावृत्तमावरणंस्त्रियाः ॥ 27 ॥
व्यसनेषु न कृच्छ्रेषु न युद्धेषुस्वयंवरे ।
न क्रतौनोविवाहेवादर्शनन्दूष्यतेस्त्रियाः ॥ 28 ॥
सैषाविपद्गताचैवकृच्छ्रेव च महतिस्थिता ।
दर्शनेनास्तिदोषोऽस्यामत्समीपेविशेषतः ॥ 29 ॥
विसृज्यशिबिकान्तस्मात्पद्भ्यामेवोपसर्पतु ।
समीपेममवैदेहीम्पश्यन्त्वेतेवनौकसः ॥ 30 ॥
एवमुक्तस्तुरामेणसविमर्शोविभीषणम् ।
रामस्योपानयसतीतांसन्निकर्षंविनीतवत् ॥ 31 ॥
ततोलक्ष्मणसुग्रीवौहनूमांश्चप्लवङ्गमः ।
निशम्यवाक्यंरामस्यबभूवुर्व्यथिताभृशम् ॥ 32 ॥
इममार्षं स्तवं दिव्यमितिहासं पुरातनम् ॥ 33 ॥
लज्जयात्ववलीयन्तीस्वेषुगात्रेषुमैथिली ।
विभीषणेनानुगताभर्तारंसाभ्यवर्तत ॥ 34 ॥
विस्मयाच्छप्रहर्षाच्चस्नेहाच्चपतिदेवता ।
उदैक्षतमुखम्भर्तुःसौम्यंसौम्यतरानना ॥ 35 ॥
अथसमपनुदन्मनःक्लमंसासुचिरमदृष्टमुदीक्ष्यवैप्रियस्य ।
वदनमुदितचन्द्रपूर्णकान्तंविमलशशाङ्कनिभाननातदानीम् ॥ 36 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये युद्धकाण्डे सप्तदशाधिकशततमस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe yuddhakāṇḍam |
atha saptadaśādhikaśatatamassargaḥ |
sa uvācamahāprāmasso'bhivādyaplavaṅgamaḥ |
rāmaṃvacanamarthajñovaraṃsarvadhanuṣmatām || 1 ||
yannimitto'yamārambaḥkarmaṇāṃyaḥphalodayaḥ |
tāndevīṃśokasantaptāndraṣṭumarhasimaithilīm || 2 ||
sāhiśokasamāviṣṭābāṣpaparyākulekṣaṇā |
maithilīvijayaṃśrutvādraṣṭuntvāmabhikāṅkṣati || 3 ||
pūrvakātpratyayāccāhamuktoviśvastayātayā |
bhartārandraṣṭumicchāmikṛtārthaṃsahalakṣmaṇam || 4 ||
evamuktohanumatārāmodharmabhṛtāṃvaraḥ |
āgacchatsahasādhyānamīṣadbhāṣpapariplutaḥ || 5 ||
dīrghamuṣṇaṃviniḥśvasyajagatīmavalokayan |
uvācameghasaṅkāśaṃvibhīṣaṇamupasthitam || 6 ||
divyāṅgarāgāṃvaidehīndivyābharaṇabhūṣitām |
ihasītāṃśiraḥsnātāmupasthāpayamāciram || 7 ||
evamuktasturāmeṇatvaramāṇovibhīṣaṇaḥ |
praviśyāntaḥpuraṃsītāṃstrībhissvābhirocadayat || 8 ||
tatassītāmmahābhāgāndṛṣṭavovācavibhīṣaṇaḥ |
mūrdhnibaddhāñjaliśrīmānvinītorākṣaseśvaraḥ || 9 ||
divyāṅgarāgāvaidehīdivyābharaṇabhūṣitā |
yānamārohabhadrantebhartātvāndraṣṭumicchati || 10 ||
evamuktātuvaidehīpratyuvācavibhīṣaṇam |
asnātvādraṣṭumicchāmibhartāraṃrākṣaseśvara || 11 ||
tasyāstadvacanaṃśrutvāpratyuvācavibhīṣaṇaḥ |
yathāharāmobhahartātetattathākartumārhasimārhasi || 12 ||
tasyatadvacanaṃśrutvāmaithilīpatidevatā |
bhartṛbhaktyāvṛtāsādhvītathetipratyabhāṣata || 13 ||
tatassītāṃśiraḥsnātāṃsaṃyuktāmpratikarmaṇā |
mahārhābharaṇopetāmmahārhāmbaradhāriṇīm || 14 ||
āropyaśibikāndīptāmparārghyāmbarasamvṛtām |
rākṣasairbhahubhirguptāmājahāravibhīṣaṇaḥ || 15 ||
so'bhigamyamahātmānañjñātāvapidhyānamāsthitam |
praṇataścaprahṛṣṭaścaprāptāṃsītānnyavedayat || 16 ||
tāmāgatāmupaśrutyarakṣogṛhaciroṣitām |
harṣodainyañca roṣaścatrayaṃrāghavamāviśat || 17 ||
tataḥpārśvagatandṛṣṭavāsavimarśaṃvicārayan |
vibhīṣaṇamidaṃvākyamahṛṣṭorāghavo'bravīt || 18 ||
rākṣasādhipatesaumyanityammadvijayerata |
vaidehīsannikarṣammeśīghraṃsamupagacchatu || 19 ||
tasyatadvacanaṃśrutvārāghavasyavibhīṣaṇaḥ |
tūrṇamutsāraṇantatrakārayāmāsadharmavit || 20 ||
kañcukoṣṇīṣiṇastatravetrajarjarapāṇayaḥ |
utsārayantastānyodhānsamantāt paricakramuḥ || 21 ||
ṛkṣāṇāṃvānarāṇāṃ ca rākṣasānāṃ ca sarvaśaḥ |
vṛndānyutsāryamāṇānidūramuttasthurantataḥ || 22 ||
teṣāmutsāryamāṇānānniḥsvanaḥsumahānabhūt |
vāyunoddhūyāmānasyasāgarasyevaniḥsvanaḥ || 23 ||
utsāryamāṇān dṛṣṭavāthajagatyāñjātasambhramān |
dākṣiṇyāttadamarṣāccavārayāmāsarāghavaḥ || 24 ||
saṃrambaścābravīdrāmaścakṣuṣāpradahanniva |
vibhīṣaṇammahāprājñaṃsopālambamidaṃvacaḥ || 25 ||
kimarthammāmanādṛtyakliśyate'yantvayājanaḥ |
nivartayainamudyogañjano'yaṃsvajanomama || 26 ||
na gṛhāṇi na vastrāṇi na prākārāstiraskriyā |
nedṛśārājasatkārāvṛttamāvaraṇaṃstriyāḥ || 27 ||
vyasaneṣu na kṛcchreṣu na yuddheṣusvayaṃvare |
na krataunovivāhevādarśanandūṣyatestriyāḥ || 28 ||
saiṣāvipadgatācaivakṛcchreva ca mahatisthitā |
darśanenāstidoṣo'syāmatsamīpeviśeṣataḥ || 29 ||
visṛjyaśibikāntasmātpadbhyāmevopasarpatu |
samīpemamavaidehīmpaśyantvetevanaukasaḥ || 30 ||
evamuktasturāmeṇasavimarśovibhīṣaṇam |
rāmasyopānayasatītāṃsannikarṣaṃvinītavat || 31 ||
tatolakṣmaṇasugrīvauhanūmāṃścaplavaṅgamaḥ |
niśamyavākyaṃrāmasyababhūvurvyathitābhṛśam || 32 ||
imamārṣaṃ stavaṃ divyamitihāsaṃ purātanam || 33 ||
lajjayātvavalīyantīsveṣugātreṣumaithilī |
vibhīṣaṇenānugatābhartāraṃsābhyavartata || 34 ||
vismayācchapraharṣāccasnehāccapatidevatā |
udaikṣatamukhambhartuḥsaumyaṃsaumyatarānanā || 35 ||
athasamapanudanmanaḥklamaṃsāsuciramadṛṣṭamudīkṣyavaipriyasya |
vadanamuditacandrapūrṇakāntaṃvimalaśaśāṅkanibhānanātadānīm || 36 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye yuddhakāṇḍe saptadaśādhikaśatatamassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Kannada script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.