શ્રીમદ્વાલ્મીકીય રામાયણે કિષ્કિન્ધાકાણ્ડમ્ ।
અથ દ્વાદશસ્સર્ગઃ ।
એતચ્ચ વચનં શ્રુત્વા સુગ્રીવેણ સુભાષિતમ્ ।
પ્રત્યયાર્થં મહાતેજા રામો જગ્રાહ કાર્મુકમ્ ॥ 1 ॥
સ ગૃહીત્વા ધનુર્ઘોરં શરમેકં ચ માનદઃ ।
સાલમુદ્દિશ્ય ચિક્ષેપ જ્યાસ્વનૈઃ પૂરયન્દિશઃ ॥ 2 ॥
સ વિસૃષ્ટો બલવતા બાણસ્સ્વર્ણપરિષ્કૃતઃ ।
ભિત્ત્વા સાલાન્ ગિરિપ્રસ્થં સપ્ત ભૂમિં વિવેશ હ ॥ 3 ॥
પ્રવિષ્ટશ્ચ મુહૂર્તેન ધરાં ભિત્ત્વા મહાજવઃ ।
નિષ્પત્ય ચ પુનસ્તૂર્ણં સ્વતૂણીં પ્રવિવેશ હ ॥ 4 ॥
તાન્દૃષ્ટ્વા સપ્ત નિર્ભિન્નાન્સાલાન્વાનરપુઙ્ગવઃ ।
રામસ્ય શરવેગેન વિસ્મયં પરમં ગતઃ ॥ 5 ॥
સ મૂર્ધ્ના ન્યપતદભ્મૌ પ્રલમ્બીકૃતભૂષણઃ ।
સુગ્રીવઃ પરમપ્રીતો રાઘવાય કૃતાઞ્જલિઃ ॥ 6 ॥
ઇદં ચોવાચ ધર્મજ્ઞં કર્મણા તેન હર્ષિતઃ ।
રામં સર્વાસ્ત્રવિદુષાં શ્રેષ્ઠં શૂરમવસ્થિતમ્ ॥ 7 ॥
સેન્દ્રાનપિ સુરાન્સર્વાંસ્ત્વં બાણૈઃ પુરુષર્ષભ ।
સમર્થસ્સમરે હન્તું કિં પુન ર્વાલિનં પ્રભો ॥ 8 ॥
યેન સપ્તમહાસાલા ગિરિર્ભૂમિશ્ચ દારિતાઃ ।
બાણેનૈકેન કાકુત્સ્થ સ્થાતા તે કો રણાગ્રતઃ ॥ 9 ॥
અદ્ય મે વિગતશ્શોકઃ પ્રીતિરદ્ય પરા મમ ।
સુહૃદં ત્વાં સમાસાદ્ય મહેન્દ્રવરુણોપમમ્ ॥ 10 ॥
તમદ્યૈવ પ્રિયાર્થં મે વૈરિણં ભ્રાતૃરૂપિણમ્ ।
વાલિનં જહિ કાકુત્સ્થ મયા બદ્ધોઽયમઞ્જલિઃ ॥ 11 ॥
તતો રામઃ પરિષ્વજ્ય સુગ્રીવં પ્રિયદર્શનમ્ ।
પ્રત્યુવાચ મહાપ્રાજ્ઞો લક્ષ્મણાનુગતં વચઃ ॥ 12 ॥
અસ્માદ્ગચ્છેમ કિષ્કિન્ધાં ક્ષિપ્રં ગચ્છ ત્વમગ્રતઃ ।
ગત્વા ચાહ્વય સુગ્રીવ વાલિનં ભ્રાતૃગન્ધિનમ્ ॥ 13 ॥
સર્વે તે ત્વરિતં ગત્વા કિષ્કિન્ધાં વાલિનઃ પુરીમ્ ।
વૃક્ષૈરાત્માનમાવૃત્ય વ્યતિષ્ઠન્ગહને વને ॥ 14 ॥
સુગ્રીવો વ્યનદદ્ઘોરં વાલિનોઽઽહ્વાનકારણાત્ ।
ગાઢં પરિહિતો વેગાન્નાદૈર્ભિન્દન્નિવામ્બરમ્ ॥ 15 ॥
તં શ્રુત્વા નિનદં ભ્રાતુઃ ક્રુદ્ધો વાલી મહાબલઃ ।
નિશ્ચક્રામ સુસંરબ્ધો ભાસ્કરોઽસ્તતટાદિવ ॥ 16 ॥
તતસ્સુતુમુલં યુદ્ધં વાલિસુગ્રીવયોરભૂત્ ।
ગગને ગ્રહયોર્ઘોરં બુધાઙ્ગારકયોરિવ ॥ 17 ॥
તલૈરશનિકલ્પૈશ્ચ વજ્રકલ્પૈશ્ચ મુષ્ટિભિઃ ।
જઘ્નતુસ્સમરેઽન્યોન્યં ભ્રાતરૌ ક્રોધમૂર્છિતૌ ॥ 18 ॥
તતો રામો ધનુષ્પાણિસ્તાવુભૌ સમુદીક્ષ્યતુ ।
અન્યોન્યસદૃશૌ વીરાવુભૌ દેવાવિવાશ્વિનૌ ॥ 19 ॥
યન્નાવગચ્છત્સુગ્રીવં વાલિનં વાપિ રાઘવઃ ।
તતો ન કૃતવાન્બુદ્ધિં મોક્તુમન્તકરં શરમ્ ॥ 20 ॥
એતસ્મિન્નન્તરે ભગ્નસ્સુગ્રીવસ્તેન વાલિના ।
અપશ્યન્રાઘવં નાથમૃશ્યમૂકં પ્રદુદ્રુવે ॥ 21 ॥
ક્લાન્તો રુધિરસિક્તાઙ્ગઃ પ્રહારૈર્જર્ઝરીકૃતઃ ।
વાલિનાઽભિદ્રુતઃ ક્રોધાત્પ્રવિવેશ મહાવનમ્ ॥ 22 ॥
તં પ્રવિષ્ટં વનં દૃષ્ટ્વા વાલી શાપભયાર્દિતઃ ।
મુક્તો હ્યસિ ત્વમિત્યુક્ત્વા સ નિવૃત્તો મહાદ્યુતિઃ ॥ 23 ॥
રાઘવોઽસિ સહ ભ્રાત્રા સહ ચૈવ હનૂમતા ।
તદેવ વનમાગચ્છત્સુગ્રીવો યત્ર વાનરઃ ॥ 24 ॥
તં સમીક્ષ્યાગતં રામં સુગ્રીવસ્સહલક્ષ્મણમ્ ।
હ્રીમાન્દીનમુવાચેદં વસુધામવલોકયન્ ॥ 25 ॥
આહ્વયસ્વેતિ મામુક્ત્વા દર્શયિત્વા ચ વિક્રમમ્ ।
વૈરિણા ઘાતયિત્વા ચ કિમિદાનીં ત્વયા કૃતમ્ ॥ 26 ॥
તામેન વેલાં વક્તવ્યં ત્વયા રાઘવ તત્ત્વતઃ ।
વાલિનં ન નિહન્મીતિ તતો નાહમિતો વ્રજે ॥ 27 ॥
તસ્ય ચૈવં બ્રુવાણસ્ય સુગ્રીવસ્ય મહાત્મનઃ ।
કરુણં દીનયા વાચા રાઘવઃ પુનરબ્રવીત્ ॥ 28 ॥
સુગ્રીવ શ્રૂયાતાં તાત ક્રોધશ્ચ વ્યપનીયતામ્ ।
કારણં યેન બાણોઽયં ન મયા સ વિસર્જિતઃ ॥ 29 ॥
અલઙ્કારેણ વેષેણ પ્રમાણેન ગતેન ચ ।
ત્વં ચ સુગ્રીવ વાલી ચ સદૃશૌ સ્થઃ પરસ્પરમ્ ॥ 30 ॥
સ્વરેણ વર્ચસા ચૈવ પ્રેક્ષિતેન ચ વાનર ।
વિક્રમેણ ચ વાક્યૈશ્ચ વ્યક્તિં વાં નોપલક્ષયે ॥ 31 ॥
તતોઽહં રૂપસાદૃશ્યાન્મોહિતો વાનરોત્તમ ।
નોત્સૃજામિ મહાવેગં શરં શત્રુનિબર્હણમ્ ॥ 32 ॥
જીવિતાન્તકરં ઘોરં સાદૃશ્યાત્તુ વિશઙ્કિતઃ ।
મૂલઘાતો ન નૌ સ્યાદ્ધિ દ્વયોરપિ કૃતો મયા ॥ 33 ॥
ત્વયિ વીરે વિપન્ને હિ અજ્ઞાનાલ્લાઘવાન્મયા ।
મૌઢ્યં ચ મમ બાલ્યં ચ ખ્યાપિતં સ્યાત્કપીશ્વર ॥ 34 ॥
દત્તાભયવધો નામ પાતકં મહદુચ્યતે ।
અહં ચ લક્ષ્મણશ્ચૈવ સીતા ચ વરવર્ણિની ॥ 35 ॥
ત્વદધીના વયં સર્વે વનેઽસ્મિન્ શરણં ભવાન્ ।
તસ્માદ્યુધ્યસ્વ ભૂયસ્ત્વં મા મા શઙ્કેશ્ચ વાનર ॥ 36 ॥
એતન્મુહૂર્તે સુગ્રીવ પશ્ય વાલિનમાહવે ।
નિરસ્તમિષુણૈકેન વેષ્ટમાનં મહીતલે ॥ 37 ॥
અભિજ્ઞાનં કુરુષ્વ ત્વમાત્મનો વાનરેશ્વર ।
યેન ત્વામભિજાનીયાં દ્વન્દ્વયુદ્ધમુપાગતમ્ ॥ 38 ॥
ગજપુષ્પીમિમાં ફુલ્લામુત્પાટ્ય શુભલક્ષણામ્ ।
કુરુ લક્ષ્મણ કણ્ઠેઽસ્ય સુગ્રીવસ્ય મહાત્મનઃ ॥ 39 ॥
તતો ગિરિતટે જાતામુત્પાટ્ય કુસુમાકુલામ્ ।
લક્ષ્મણો ગજપુષ્પીં તાં તસ્ય કણ્ઠે વ્યસર્જયત્ ॥ 40 ॥
સ તયા શુશુભે શ્રીમાન્ લતયા કણ્ઠસક્તયા ।
માલયેવ બલાકાનાં સસન્ધ્ય ઇવ તોયદઃ ॥ 41 ॥
વિભ્રાજમાનો વપુષા રામવાક્યસમાહિતઃ ।
જગામ સહ રામેણ કિષ્કિન્થાં વાલિપાલિતામ્ ॥ 42 ॥
ઇત્યાર્ષે શ્રીમદ્રામાયણે વાલ્મીકીય આદિકાવ્યે કિષ્કિન્ધાકાણ્ડે દ્વાદશસ્સર્ગઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha dvādaśassargaḥ |
etacca vacanaṃ śrutvā sugrīveṇa subhāṣitam |
pratyayārthaṃ mahātejā rāmo jagrāha kārmukam || 1 ||
sa gṛhītvā dhanurghoraṃ śaramekaṃ ca mānadaḥ |
sālamuddiśya cikṣepa jyāsvanaiḥ pūrayandiśaḥ || 2 ||
sa visṛṣṭo balavatā bāṇassvarṇapariṣkṛtaḥ |
bhittvā sālān giriprasthaṃ sapta bhūmiṃ viveśa ha || 3 ||
praviṣṭaśca muhūrtena dharāṃ bhittvā mahājavaḥ |
niṣpatya ca punastūrṇaṃ svatūṇīṃ praviveśa ha || 4 ||
tāndṛṣṭvā sapta nirbhinnānsālānvānarapuṅgavaḥ |
rāmasya śaravegena vismayaṃ paramaṃ gataḥ || 5 ||
sa mūrdhnā nyapatadabhmau pralambīkṛtabhūṣaṇaḥ |
sugrīvaḥ paramaprīto rāghavāya kṛtāñjaliḥ || 6 ||
idaṃ covāca dharmajñaṃ karmaṇā tena harṣitaḥ |
rāmaṃ sarvāstraviduṣāṃ śreṣṭhaṃ śūramavasthitam || 7 ||
sendrānapi surānsarvāṃstvaṃ bāṇaiḥ puruṣarṣabha |
samarthassamare hantuṃ kiṃ puna rvālinaṃ prabho || 8 ||
yena saptamahāsālā girirbhūmiśca dāritāḥ |
bāṇenaikena kākutstha sthātā te ko raṇāgrataḥ || 9 ||
adya me vigataśśokaḥ prītiradya parā mama |
suhṛdaṃ tvāṃ samāsādya mahendravaruṇopamam || 10 ||
tamadyaiva priyārthaṃ me vairiṇaṃ bhrātṛrūpiṇam |
vālinaṃ jahi kākutstha mayā baddho'yamañjaliḥ || 11 ||
tato rāmaḥ pariṣvajya sugrīvaṃ priyadarśanam |
pratyuvāca mahāprājño lakṣmaṇānugataṃ vacaḥ || 12 ||
asmādgacchema kiṣkindhāṃ kṣipraṃ gaccha tvamagrataḥ |
gatvā cāhvaya sugrīva vālinaṃ bhrātṛgandhinam || 13 ||
sarve te tvaritaṃ gatvā kiṣkindhāṃ vālinaḥ purīm |
vṛkṣairātmānamāvṛtya vyatiṣṭhangahane vane || 14 ||
sugrīvo vyanadadghoraṃ vālino''hvānakāraṇāt |
gāḍhaṃ parihito vegānnādairbhindannivāmbaram || 15 ||
taṃ śrutvā ninadaṃ bhrātuḥ kruddho vālī mahābalaḥ |
niścakrāma susaṃrabdho bhāskaro'stataṭādiva || 16 ||
tatassutumulaṃ yuddhaṃ vālisugrīvayorabhūt |
gagane grahayorghoraṃ budhāṅgārakayoriva || 17 ||
talairaśanikalpaiśca vajrakalpaiśca muṣṭibhiḥ |
jaghnatussamare'nyonyaṃ bhrātarau krodhamūrchitau || 18 ||
tato rāmo dhanuṣpāṇistāvubhau samudīkṣyatu |
anyonyasadṛśau vīrāvubhau devāvivāśvinau || 19 ||
yannāvagacchatsugrīvaṃ vālinaṃ vāpi rāghavaḥ |
tato na kṛtavānbuddhiṃ moktumantakaraṃ śaram || 20 ||
etasminnantare bhagnassugrīvastena vālinā |
apaśyanrāghavaṃ nāthamṛśyamūkaṃ pradudruve || 21 ||
klānto rudhirasiktāṅgaḥ prahārairjarjharīkṛtaḥ |
vālinā'bhidrutaḥ krodhātpraviveśa mahāvanam || 22 ||
taṃ praviṣṭaṃ vanaṃ dṛṣṭvā vālī śāpabhayārditaḥ |
mukto hyasi tvamityuktvā sa nivṛtto mahādyutiḥ || 23 ||
rāghavo'si saha bhrātrā saha caiva hanūmatā |
tadeva vanamāgacchatsugrīvo yatra vānaraḥ || 24 ||
taṃ samīkṣyāgataṃ rāmaṃ sugrīvassahalakṣmaṇam |
hrīmāndīnamuvācedaṃ vasudhāmavalokayan || 25 ||
āhvayasveti māmuktvā darśayitvā ca vikramam |
vairiṇā ghātayitvā ca kimidānīṃ tvayā kṛtam || 26 ||
tāmena velāṃ vaktavyaṃ tvayā rāghava tattvataḥ |
vālinaṃ na nihanmīti tato nāhamito vraje || 27 ||
tasya caivaṃ bruvāṇasya sugrīvasya mahātmanaḥ |
karuṇaṃ dīnayā vācā rāghavaḥ punarabravīt || 28 ||
sugrīva śrūyātāṃ tāta krodhaśca vyapanīyatām |
kāraṇaṃ yena bāṇo'yaṃ na mayā sa visarjitaḥ || 29 ||
alaṅkāreṇa veṣeṇa pramāṇena gatena ca |
tvaṃ ca sugrīva vālī ca sadṛśau sthaḥ parasparam || 30 ||
svareṇa varcasā caiva prekṣitena ca vānara |
vikrameṇa ca vākyaiśca vyaktiṃ vāṃ nopalakṣaye || 31 ||
tato'haṃ rūpasādṛśyānmohito vānarottama |
notsṛjāmi mahāvegaṃ śaraṃ śatrunibarhaṇam || 32 ||
jīvitāntakaraṃ ghoraṃ sādṛśyāttu viśaṅkitaḥ |
mūlaghāto na nau syāddhi dvayorapi kṛto mayā || 33 ||
tvayi vīre vipanne hi ajñānāllāghavānmayā |
mauḍhyaṃ ca mama bālyaṃ ca khyāpitaṃ syātkapīśvara || 34 ||
dattābhayavadho nāma pātakaṃ mahaducyate |
ahaṃ ca lakṣmaṇaścaiva sītā ca varavarṇinī || 35 ||
tvadadhīnā vayaṃ sarve vane'smin śaraṇaṃ bhavān |
tasmādyudhyasva bhūyastvaṃ mā mā śaṅkeśca vānara || 36 ||
etanmuhūrte sugrīva paśya vālinamāhave |
nirastamiṣuṇaikena veṣṭamānaṃ mahītale || 37 ||
abhijñānaṃ kuruṣva tvamātmano vānareśvara |
yena tvāmabhijānīyāṃ dvandvayuddhamupāgatam || 38 ||
gajapuṣpīmimāṃ phullāmutpāṭya śubhalakṣaṇām |
kuru lakṣmaṇa kaṇṭhe'sya sugrīvasya mahātmanaḥ || 39 ||
tato giritaṭe jātāmutpāṭya kusumākulām |
lakṣmaṇo gajapuṣpīṃ tāṃ tasya kaṇṭhe vyasarjayat || 40 ||
sa tayā śuśubhe śrīmān latayā kaṇṭhasaktayā |
mālayeva balākānāṃ sasandhya iva toyadaḥ || 41 ||
vibhrājamāno vapuṣā rāmavākyasamāhitaḥ |
jagāma saha rāmeṇa kiṣkinthāṃ vālipālitām || 42 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe dvādaśassargaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
श्रीमद्वाल्मीकीय रामायणे किष्किन्धाकाण्डम् ।
अथ द्वादशस्सर्गः ।
एतच्च वचनं श्रुत्वा सुग्रीवेण सुभाषितम् ।
प्रत्ययार्थं महातेजा रामो जग्राह कार्मुकम् ॥ 1 ॥
स गृहीत्वा धनुर्घोरं शरमेकं च मानदः ।
सालमुद्दिश्य चिक्षेप ज्यास्वनैः पूरयन्दिशः ॥ 2 ॥
स विसृष्टो बलवता बाणस्स्वर्णपरिष्कृतः ।
भित्त्वा सालान् गिरिप्रस्थं सप्त भूमिं विवेश ह ॥ 3 ॥
प्रविष्टश्च मुहूर्तेन धरां भित्त्वा महाजवः ।
निष्पत्य च पुनस्तूर्णं स्वतूणीं प्रविवेश ह ॥ 4 ॥
तान्दृष्ट्वा सप्त निर्भिन्नान्सालान्वानरपुङ्गवः ।
रामस्य शरवेगेन विस्मयं परमं गतः ॥ 5 ॥
स मूर्ध्ना न्यपतदभ्मौ प्रलम्बीकृतभूषणः ।
सुग्रीवः परमप्रीतो राघवाय कृताञ्जलिः ॥ 6 ॥
इदं चोवाच धर्मज्ञं कर्मणा तेन हर्षितः ।
रामं सर्वास्त्रविदुषां श्रेष्ठं शूरमवस्थितम् ॥ 7 ॥
सेन्द्रानपि सुरान्सर्वांस्त्वं बाणैः पुरुषर्षभ ।
समर्थस्समरे हन्तुं किं पुन र्वालिनं प्रभो ॥ 8 ॥
येन सप्तमहासाला गिरिर्भूमिश्च दारिताः ।
बाणेनैकेन काकुत्स्थ स्थाता ते को रणाग्रतः ॥ 9 ॥
अद्य मे विगतश्शोकः प्रीतिरद्य परा मम ।
सुहृदं त्वां समासाद्य महेन्द्रवरुणोपमम् ॥ 10 ॥
तमद्यैव प्रियार्थं मे वैरिणं भ्रातृरूपिणम् ।
वालिनं जहि काकुत्स्थ मया बद्धोऽयमञ्जलिः ॥ 11 ॥
ततो रामः परिष्वज्य सुग्रीवं प्रियदर्शनम् ।
प्रत्युवाच महाप्राज्ञो लक्ष्मणानुगतं वचः ॥ 12 ॥
अस्माद्गच्छेम किष्किन्धां क्षिप्रं गच्छ त्वमग्रतः ।
गत्वा चाह्वय सुग्रीव वालिनं भ्रातृगन्धिनम् ॥ 13 ॥
सर्वे ते त्वरितं गत्वा किष्किन्धां वालिनः पुरीम् ।
वृक्षैरात्मानमावृत्य व्यतिष्ठन्गहने वने ॥ 14 ॥
सुग्रीवो व्यनदद्घोरं वालिनोऽऽह्वानकारणात् ।
गाढं परिहितो वेगान्नादैर्भिन्दन्निवाम्बरम् ॥ 15 ॥
तं श्रुत्वा निनदं भ्रातुः क्रुद्धो वाली महाबलः ।
निश्चक्राम सुसंरब्धो भास्करोऽस्ततटादिव ॥ 16 ॥
ततस्सुतुमुलं युद्धं वालिसुग्रीवयोरभूत् ।
गगने ग्रहयोर्घोरं बुधाङ्गारकयोरिव ॥ 17 ॥
तलैरशनिकल्पैश्च वज्रकल्पैश्च मुष्टिभिः ।
जघ्नतुस्समरेऽन्योन्यं भ्रातरौ क्रोधमूर्छितौ ॥ 18 ॥
ततो रामो धनुष्पाणिस्तावुभौ समुदीक्ष्यतु ।
अन्योन्यसदृशौ वीरावुभौ देवाविवाश्विनौ ॥ 19 ॥
यन्नावगच्छत्सुग्रीवं वालिनं वापि राघवः ।
ततो न कृतवान्बुद्धिं मोक्तुमन्तकरं शरम् ॥ 20 ॥
एतस्मिन्नन्तरे भग्नस्सुग्रीवस्तेन वालिना ।
अपश्यन्राघवं नाथमृश्यमूकं प्रदुद्रुवे ॥ 21 ॥
क्लान्तो रुधिरसिक्ताङ्गः प्रहारैर्जर्झरीकृतः ।
वालिनाऽभिद्रुतः क्रोधात्प्रविवेश महावनम् ॥ 22 ॥
तं प्रविष्टं वनं दृष्ट्वा वाली शापभयार्दितः ।
मुक्तो ह्यसि त्वमित्युक्त्वा स निवृत्तो महाद्युतिः ॥ 23 ॥
राघवोऽसि सह भ्रात्रा सह चैव हनूमता ।
तदेव वनमागच्छत्सुग्रीवो यत्र वानरः ॥ 24 ॥
तं समीक्ष्यागतं रामं सुग्रीवस्सहलक्ष्मणम् ।
ह्रीमान्दीनमुवाचेदं वसुधामवलोकयन् ॥ 25 ॥
आह्वयस्वेति मामुक्त्वा दर्शयित्वा च विक्रमम् ।
वैरिणा घातयित्वा च किमिदानीं त्वया कृतम् ॥ 26 ॥
तामेन वेलां वक्तव्यं त्वया राघव तत्त्वतः ।
वालिनं न निहन्मीति ततो नाहमितो व्रजे ॥ 27 ॥
तस्य चैवं ब्रुवाणस्य सुग्रीवस्य महात्मनः ।
करुणं दीनया वाचा राघवः पुनरब्रवीत् ॥ 28 ॥
सुग्रीव श्रूयातां तात क्रोधश्च व्यपनीयताम् ।
कारणं येन बाणोऽयं न मया स विसर्जितः ॥ 29 ॥
अलङ्कारेण वेषेण प्रमाणेन गतेन च ।
त्वं च सुग्रीव वाली च सदृशौ स्थः परस्परम् ॥ 30 ॥
स्वरेण वर्चसा चैव प्रेक्षितेन च वानर ।
विक्रमेण च वाक्यैश्च व्यक्तिं वां नोपलक्षये ॥ 31 ॥
ततोऽहं रूपसादृश्यान्मोहितो वानरोत्तम ।
नोत्सृजामि महावेगं शरं शत्रुनिबर्हणम् ॥ 32 ॥
जीवितान्तकरं घोरं सादृश्यात्तु विशङ्कितः ।
मूलघातो न नौ स्याद्धि द्वयोरपि कृतो मया ॥ 33 ॥
त्वयि वीरे विपन्ने हि अज्ञानाल्लाघवान्मया ।
मौढ्यं च मम बाल्यं च ख्यापितं स्यात्कपीश्वर ॥ 34 ॥
दत्ताभयवधो नाम पातकं महदुच्यते ।
अहं च लक्ष्मणश्चैव सीता च वरवर्णिनी ॥ 35 ॥
त्वदधीना वयं सर्वे वनेऽस्मिन् शरणं भवान् ।
तस्माद्युध्यस्व भूयस्त्वं मा मा शङ्केश्च वानर ॥ 36 ॥
एतन्मुहूर्ते सुग्रीव पश्य वालिनमाहवे ।
निरस्तमिषुणैकेन वेष्टमानं महीतले ॥ 37 ॥
अभिज्ञानं कुरुष्व त्वमात्मनो वानरेश्वर ।
येन त्वामभिजानीयां द्वन्द्वयुद्धमुपागतम् ॥ 38 ॥
गजपुष्पीमिमां फुल्लामुत्पाट्य शुभलक्षणाम् ।
कुरु लक्ष्मण कण्ठेऽस्य सुग्रीवस्य महात्मनः ॥ 39 ॥
ततो गिरितटे जातामुत्पाट्य कुसुमाकुलाम् ।
लक्ष्मणो गजपुष्पीं तां तस्य कण्ठे व्यसर्जयत् ॥ 40 ॥
स तया शुशुभे श्रीमान् लतया कण्ठसक्तया ।
मालयेव बलाकानां ससन्ध्य इव तोयदः ॥ 41 ॥
विभ्राजमानो वपुषा रामवाक्यसमाहितः ।
जगाम सह रामेण किष्किन्थां वालिपालिताम् ॥ 42 ॥
इत्यार्षे श्रीमद्रामायणे वाल्मीकीय आदिकाव्ये किष्किन्धाकाण्डे द्वादशस्सर्गः ॥
śrīmadvālmīkīya rāmāyaṇe kiṣkindhākāṇḍam |
atha dvādaśassargaḥ |
etacca vacanaṃ śrutvā sugrīveṇa subhāṣitam |
pratyayārthaṃ mahātejā rāmo jagrāha kārmukam || 1 ||
sa gṛhītvā dhanurghoraṃ śaramekaṃ ca mānadaḥ |
sālamuddiśya cikṣepa jyāsvanaiḥ pūrayandiśaḥ || 2 ||
sa visṛṣṭo balavatā bāṇassvarṇapariṣkṛtaḥ |
bhittvā sālān giriprasthaṃ sapta bhūmiṃ viveśa ha || 3 ||
praviṣṭaśca muhūrtena dharāṃ bhittvā mahājavaḥ |
niṣpatya ca punastūrṇaṃ svatūṇīṃ praviveśa ha || 4 ||
tāndṛṣṭvā sapta nirbhinnānsālānvānarapuṅgavaḥ |
rāmasya śaravegena vismayaṃ paramaṃ gataḥ || 5 ||
sa mūrdhnā nyapatadabhmau pralambīkṛtabhūṣaṇaḥ |
sugrīvaḥ paramaprīto rāghavāya kṛtāñjaliḥ || 6 ||
idaṃ covāca dharmajñaṃ karmaṇā tena harṣitaḥ |
rāmaṃ sarvāstraviduṣāṃ śreṣṭhaṃ śūramavasthitam || 7 ||
sendrānapi surānsarvāṃstvaṃ bāṇaiḥ puruṣarṣabha |
samarthassamare hantuṃ kiṃ puna rvālinaṃ prabho || 8 ||
yena saptamahāsālā girirbhūmiśca dāritāḥ |
bāṇenaikena kākutstha sthātā te ko raṇāgrataḥ || 9 ||
adya me vigataśśokaḥ prītiradya parā mama |
suhṛdaṃ tvāṃ samāsādya mahendravaruṇopamam || 10 ||
tamadyaiva priyārthaṃ me vairiṇaṃ bhrātṛrūpiṇam |
vālinaṃ jahi kākutstha mayā baddho'yamañjaliḥ || 11 ||
tato rāmaḥ pariṣvajya sugrīvaṃ priyadarśanam |
pratyuvāca mahāprājño lakṣmaṇānugataṃ vacaḥ || 12 ||
asmādgacchema kiṣkindhāṃ kṣipraṃ gaccha tvamagrataḥ |
gatvā cāhvaya sugrīva vālinaṃ bhrātṛgandhinam || 13 ||
sarve te tvaritaṃ gatvā kiṣkindhāṃ vālinaḥ purīm |
vṛkṣairātmānamāvṛtya vyatiṣṭhangahane vane || 14 ||
sugrīvo vyanadadghoraṃ vālino''hvānakāraṇāt |
gāḍhaṃ parihito vegānnādairbhindannivāmbaram || 15 ||
taṃ śrutvā ninadaṃ bhrātuḥ kruddho vālī mahābalaḥ |
niścakrāma susaṃrabdho bhāskaro'stataṭādiva || 16 ||
tatassutumulaṃ yuddhaṃ vālisugrīvayorabhūt |
gagane grahayorghoraṃ budhāṅgārakayoriva || 17 ||
talairaśanikalpaiśca vajrakalpaiśca muṣṭibhiḥ |
jaghnatussamare'nyonyaṃ bhrātarau krodhamūrchitau || 18 ||
tato rāmo dhanuṣpāṇistāvubhau samudīkṣyatu |
anyonyasadṛśau vīrāvubhau devāvivāśvinau || 19 ||
yannāvagacchatsugrīvaṃ vālinaṃ vāpi rāghavaḥ |
tato na kṛtavānbuddhiṃ moktumantakaraṃ śaram || 20 ||
etasminnantare bhagnassugrīvastena vālinā |
apaśyanrāghavaṃ nāthamṛśyamūkaṃ pradudruve || 21 ||
klānto rudhirasiktāṅgaḥ prahārairjarjharīkṛtaḥ |
vālinā'bhidrutaḥ krodhātpraviveśa mahāvanam || 22 ||
taṃ praviṣṭaṃ vanaṃ dṛṣṭvā vālī śāpabhayārditaḥ |
mukto hyasi tvamityuktvā sa nivṛtto mahādyutiḥ || 23 ||
rāghavo'si saha bhrātrā saha caiva hanūmatā |
tadeva vanamāgacchatsugrīvo yatra vānaraḥ || 24 ||
taṃ samīkṣyāgataṃ rāmaṃ sugrīvassahalakṣmaṇam |
hrīmāndīnamuvācedaṃ vasudhāmavalokayan || 25 ||
āhvayasveti māmuktvā darśayitvā ca vikramam |
vairiṇā ghātayitvā ca kimidānīṃ tvayā kṛtam || 26 ||
tāmena velāṃ vaktavyaṃ tvayā rāghava tattvataḥ |
vālinaṃ na nihanmīti tato nāhamito vraje || 27 ||
tasya caivaṃ bruvāṇasya sugrīvasya mahātmanaḥ |
karuṇaṃ dīnayā vācā rāghavaḥ punarabravīt || 28 ||
sugrīva śrūyātāṃ tāta krodhaśca vyapanīyatām |
kāraṇaṃ yena bāṇo'yaṃ na mayā sa visarjitaḥ || 29 ||
alaṅkāreṇa veṣeṇa pramāṇena gatena ca |
tvaṃ ca sugrīva vālī ca sadṛśau sthaḥ parasparam || 30 ||
svareṇa varcasā caiva prekṣitena ca vānara |
vikrameṇa ca vākyaiśca vyaktiṃ vāṃ nopalakṣaye || 31 ||
tato'haṃ rūpasādṛśyānmohito vānarottama |
notsṛjāmi mahāvegaṃ śaraṃ śatrunibarhaṇam || 32 ||
jīvitāntakaraṃ ghoraṃ sādṛśyāttu viśaṅkitaḥ |
mūlaghāto na nau syāddhi dvayorapi kṛto mayā || 33 ||
tvayi vīre vipanne hi ajñānāllāghavānmayā |
mauḍhyaṃ ca mama bālyaṃ ca khyāpitaṃ syātkapīśvara || 34 ||
dattābhayavadho nāma pātakaṃ mahaducyate |
ahaṃ ca lakṣmaṇaścaiva sītā ca varavarṇinī || 35 ||
tvadadhīnā vayaṃ sarve vane'smin śaraṇaṃ bhavān |
tasmādyudhyasva bhūyastvaṃ mā mā śaṅkeśca vānara || 36 ||
etanmuhūrte sugrīva paśya vālinamāhave |
nirastamiṣuṇaikena veṣṭamānaṃ mahītale || 37 ||
abhijñānaṃ kuruṣva tvamātmano vānareśvara |
yena tvāmabhijānīyāṃ dvandvayuddhamupāgatam || 38 ||
gajapuṣpīmimāṃ phullāmutpāṭya śubhalakṣaṇām |
kuru lakṣmaṇa kaṇṭhe'sya sugrīvasya mahātmanaḥ || 39 ||
tato giritaṭe jātāmutpāṭya kusumākulām |
lakṣmaṇo gajapuṣpīṃ tāṃ tasya kaṇṭhe vyasarjayat || 40 ||
sa tayā śuśubhe śrīmān latayā kaṇṭhasaktayā |
mālayeva balākānāṃ sasandhya iva toyadaḥ || 41 ||
vibhrājamāno vapuṣā rāmavākyasamāhitaḥ |
jagāma saha rāmeṇa kiṣkinthāṃ vālipālitām || 42 ||
ityārṣe śrīmadrāmāyaṇe vālmīkīya ādikāvye kiṣkindhākāṇḍe dvādaśassargaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.