અથ દ્વિતીયોઽધ્યાયઃ ।
શ્રીશુકઃ ઉવાચ ।
ગોવિન્દભુજગુપ્તાયાં દ્વારવત્યાં કુરૂદ્વહ ।
અવાત્સીત્ નારદઃ અભીક્ષ્ણં કૃષ્ણૌપાસનલાલસઃ ॥ 1॥
કો નુ રાજન્ ઇન્દ્રિયવાન્ મુકુન્દચરણામ્બુજમ્ ।
ન ભજેત્ સર્વતઃ મૃત્યુઃ ઉપાસ્યં અમરૌત્તમૈઃ ॥ 2॥
તં એકદા દેવર્ષિં વસુદેવઃ ગૃહ આગતમ્ ।
અર્ચિતં સુખં આસીનં અભિવાદ્ય ઇદં અબ્રવીત્ ॥ 3॥
વસુદેવઃ ઉવાચ ।
ભગવન્ ભવતઃ યાત્રા સ્વસ્તયે સર્વદેહિનામ્ ।
કૃપણાનાં યથા પિત્રોઃ ઉત્તમશ્લોકવર્ત્મનામ્ ॥ 4॥
ભૂતાનાં દેવચરિતં દુઃખાય ચ સુખાય ચ ।
સુખાય એવ હિ સાધૂનાં ત્વાદૃશાં અચ્યુત આત્મનામ્ ॥ 5॥
ભજન્તિ યે યથા દેવાન્ દેવાઃ અપિ તથા એવ તાન્ ।
છાયા ઇવ કર્મસચિવાઃ સાધવઃ દીનવત્સલાઃ ॥ 6॥
બ્રહ્મન્ તથા અપિ પૃચ્છામઃ ધર્માન્ ભાગવતાન્ તવ ।
યાન્ શ્રુત્વા શ્રદ્ધયા મર્ત્યઃ મુચ્યતે સર્વતઃ ભયાત્ ॥ 7॥
અહં કિલ પુરા અનન્તં પ્રજાર્થઃ ભુવિ મુક્તિદમ્ ।
અપૂજયં ન મોક્ષાય મોહિતઃ દેવમાયયા ॥ 8॥
યયા વિચિત્રવ્યસનાત્ ભવદ્ભિઃ વિશ્વતઃ ભયાત્ ।
મુચ્યેમ હિ અઞ્જસા એવ અદ્ધા તથા નઃ શાધિ સુવ્રત ॥ 9॥
શ્રીશુકઃ ઉવાચ ।
રાજન્ એવં કૃતપ્રશ્નઃ વસુદેવેન ધીમતા ।
પ્રીતઃ તં આહ દેવર્ષિઃ હરેઃ સંસ્મારિતઃ ગુણૈઃ ॥ 10॥
નારદઃ ઉવાચ ।
સમ્યક્ એતત્ વ્યવસિતં ભવતા સાત્વતર્ષભ ।
યત્ પૃચ્છસે ભાગવતાન્ ધર્માન્ ત્વં વિશ્વભાવનાન્ ॥
11॥
શ્રુતઃ અનુપઠિતઃ ધ્યાતઃ આદૃતઃ વા અનુમોદિતઃ ।
સદ્યઃ પુનાતિ સદ્ધર્મઃ દેવવિશ્વદ્રુહઃ અપિ ॥ 12॥
ત્વયા પરમકલ્યાણઃ પુણ્યશ્રવણકીર્તનઃ ।
સ્મારિતઃ ભગવાન્ અદ્ય દેવઃ નારાયણઃ મમ ॥ 13॥
અત્ર અપિ ઉદાહરન્તિ ઇમં ઇતિહાસં પુરાતનમ્ ।
આર્ષભાણાં ચ સંવાદં વિદેહસ્ય મહાત્મનઃ ॥ 14॥
પ્રિયવ્રતઃ નામ સુતઃ મનોઃ સ્વાયમ્ભુવસ્ય યઃ ।
તસ્ય અગ્નીધ્રઃ તતઃ નાભિઃ ઋષભઃ તત્ સુતઃ સ્મૃતઃ ॥ 15॥
તં આહુઃ વાસુદેવાંશં મોક્ષધર્મવિવક્ષયા ।
અવતીર્ણં સુતશતં તસ્ય આસીત્ વેદપારગમ્ ॥ 16॥
તેષાં વૈ ભરતઃ જ્યેષ્ઠઃ નારાયણપરાયણઃ ।
વિખ્યાતં વર્ષં એતત્ યત્ નામ્ના ભારતં અદ્ભુતમ્ ॥ 17॥
સઃ ભુક્તભોગાં ત્યક્ત્વા ઇમાં નિર્ગતઃ તપસા હરિમ્ ।
ઉપાસીનઃ તત્ પદવીં લેભે વૈ જન્મભિઃ ત્રિભિઃ ॥ 18॥
તેષાં નવ નવદ્વીપપતયઃ અસ્ય સમન્તતઃ ।
કર્મતન્ત્રપ્રણેતારઃ એકાશીતિઃ દ્વિજાતયઃ ॥ 19॥
નવ અભવન્ મહાભાગાઃ મુનયઃ હિ અર્થશંસિનઃ ।
શ્રમણાઃ વાતઃ અશનાઃ આત્મવિદ્યાવિશારદાઃ ॥ 20॥
કવિઃ હરિઃ અન્તરિક્ષઃ પ્રબુદ્ધઃ પિપ્પલાયનઃ ।
આવિર્હોત્રઃ અથ દ્રુમિલઃ ચમસઃ કરભાજનઃ ॥ 21॥
એતે વૈ ભગવદ્રૂપં વિશ્વં સદસદ્ આત્મકમ્ ।
આત્મનઃ અવ્યતિરેકેણ પશ્યન્તઃ વ્યચરત્ મહીમ્ ॥ 22॥
અવ્યાહત ઇષ્ટગતયાઃ સુરસિદ્ધસિદ્ધસાધ્ય
ગન્ધર્વયક્ષનરકિન્નરનાગલોકાન્ ।
મુક્તાઃ ચરન્તિ મુનિચારણભૂતનાથ
વિદ્યાધરદ્વિજગવાં ભુવનાનિ કામમ્ ॥ 23॥
તઃ એકદા નિમેઃ સત્રં ઉપજગ્મુઃ યત્ ઋચ્છયા ।
વિતાયમાનં ઋષિભિઃ અજનાભે મહાત્મનઃ ॥ 24॥
તાન્ દૃષ્ટ્વા સૂર્યસઙ્કાશાન્ મહાભગવતાન્ નૃપઃ ।
યજમાનઃ અગ્નયઃ વિપ્રાઃ સર્વઃ એવ ઉપતસ્થિરે ॥ 25॥
વિદેહઃ તાન્ અભિપ્રેત્ય નારાયણપરાયણાન્ ।
પ્રીતઃ સમ્પૂજયાન્ ચક્રે આસનસ્થાન્ યથા અર્હતઃ ॥ 26॥
તાન્ રોચમાનાન્ સ્વરુચા બ્રહ્મપુત્રૌપમાન્ નવ ।
પપ્રચ્છ પરમપ્રીતઃ પ્રશ્રય અવનતઃ નૃપઃ ॥ 27॥
વિદેહઃ ઉવાચ ।
મન્યે ભગવતઃ સાક્ષાત્ પાર્ષદાન્ વઃ મધુદ્વિષઃ ।
વિષ્ણોઃ ભૂતાનિ લોકાનાં પાવનાય ચરન્તિ હિ ॥ 28॥
દુર્લભઃ માનુષઃ દેહઃ દેહિનાં ક્ષણભઙ્ગુરઃ ।
તત્ર અપિ દુર્લભં મન્યે વૈકુણ્ઠપ્રિયદર્શનમ્ ॥ 29॥
અતઃ આત્યન્તિકં કહેમં પૃચ્છામઃ ભવતઃ અનઘાઃ ।
સંસારે અસ્મિન્ ક્ષણાર્ધઃ અપિ સત્સઙ્ગઃ શેવધિઃ નૃણામ્ ॥
30॥
ધર્માન્ ભાગવતાન્ બ્રૂત યદિ નઃ શ્રુતયે ક્ષમમ્ ।
યૈઃ પ્રસન્નઃ પ્રપન્નાય દાસ્યતિ આત્માનં અપિ અજઃ ॥ 31॥
શ્રીનારદઃ ઉવાચ ।
એવં તે નિમિના પૃષ્ટા વસુદેવ મહત્તમાઃ ।
પ્રતિપૂજ્ય અબ્રુવન્ પ્રીત્યા સસદસિ ઋત્વિજં નૃપમ્ ॥ 32॥
કવિઃ ઉવાચ ।
મન્યે અકુતશ્ચિત્ ભયં અચ્યુતસ્ય
પાદામ્બુજૌપાસનં અત્ર નિત્યમ્ ।
ઉદ્વિગ્નબુદ્ધેઃ અસત્ આત્મભાવાત્
વિશ્વાત્મના યત્ર નિવર્તતે ભીઃ ॥ 33॥
યે વૈ ભગવતા પ્રોક્તાઃ ઉપાયાઃ હિ આત્મલબ્ધયે ।
અઞ્જઃ પુંસાં અવિદુષાં વિદ્ધિ ભાગવતાન્ હિ તાન્ ॥ 34॥
યાન્ આસ્થાય નરઃ રાજન્ ન પ્રમાદ્યેત કર્હિચિત્ ।
ધાવન્ નિમીલ્ય વા નેત્રે ન સ્ખલેન પતેત્ ઇહ ॥ 35॥
કાયેન વાચા મનસા ઇન્દ્રિયૈઃ વા
બુદ્ધ્યા આત્મના વા અનુસૃતસ્વભાવાત્ ।
કરોતિ યત્ યત્ સકલં પરસ્મૈ
નારાયણાય ઇતિ સમર્પયેત્ તત્ ॥ 36॥
ભયં દ્વિતીયાભિનિવેશતઃ સ્યાત્
ઈશાત્ અપેતસ્ય વિપર્યયઃ અસ્મૃતિઃ ।
તત્ માયયા અતઃ બુધઃ આભજેત્ તં
ભક્ત્યા એક ઈશં ગુરુદેવતાત્મા ॥ 37।
અવિદ્યમાનઃ અપિ અવભાતિ હિ દ્વયોઃ
ધ્યાતુઃ ધિયા સ્વપ્નમનોરથૌ યથા ।
તત્ કર્મસઙ્કલ્પવિકલ્પકં મનઃ
બુધઃ નિરુન્ધ્યાત્ અભયં તતઃ સ્યાત્ ॥ 38॥
શ્રુણ્વન્ સુભદ્રાણિ રથાઙ્ગપાણેઃ
જન્માનિ કર્માણિ ચ યાનિ લોકે ।
ગીતાનિ નામાનિ તત્ અર્થકાનિ
ગાયન્ વિલજ્જઃ વિચરેત્ અસઙ્ગઃ ॥ 39॥
એવં વ્રતઃ સ્વપ્રિયનામકીર્ત્યા
જાતાનુરાગઃ દ્રુતચિત્તઃ ઉચ્ચૈઃ ।
હસતિ અથઃ રોદિતિ રૌતિ ગાયતિ
ઉન્માદવત્ નૃત્યતિ લોકબાહ્યઃ ॥ 40॥
ખં વાયું અગ્નિં સલિલં મહીં ચ
જ્યોતીંષિ સત્ત્વાનિ દિશઃ દ્રુમાદીન્ ।
સરિત્ સમુદ્રાન્ ચ હરેઃ શરીરં
યત્કિઞ્ચ ભૂતં પ્રણમેત્ અનન્યઃ ॥ 41॥
ભક્તિઃ પરેશ અનુભવઃ વિરક્તિઃ
અન્યત્ર એષ ત્રિકઃ એકકાલઃ ।
પ્રપદ્યમાનસ્ય યથા અશ્નતઃ સ્યુઃ
તુષ્ટિઃ પુષ્ટિઃ ક્ષુત્ અપાયઃ અનુઘાસમ્ ॥ 42॥
ઇતિ અચ્યુત અઙ્ઘ્રિં ભજતઃ અનુવૃત્ત્યા
ભક્તિઃ વિરક્તિઃ ભગવત્ પ્રબોધઃ ।
ભવન્તિ વૈ ભાગવતસ્ય રાજન્
તતઃ પરાં શાન્તિં ઉપૈતિ સાક્ષાત્ ॥ 43॥
રાજા ઉવાચ ।
અથ ભાગવતં બ્રૂત યત્ ધર્મઃ યાદૃશઃ નૃણામ્ ।
યથા ચરતિ યત્ બ્રૂતે યૈઃ લિઙ્ગૈઃ ભગવત્ પ્રિયઃ ॥ 44॥
હરિઃ ઉવાચ ।
સર્વભૂતેષુ યઃ પશ્યેત્ ભગવત્ ભાવ આત્મનઃ ।
ભૂતાનિ ભાગવતિ આત્મનિ એષ ભાગવતૌત્તમઃ ॥ 45॥
ઈશ્વરે તત્ અધીનેષુ બાલિશેષુ દ્વિષત્સુ ચ ।
પ્રેમમૈત્રીકૃપાઉપેક્ષા યઃ કરોતિ સ મધ્યમઃ ॥ 46॥
અર્ચાયાં એવ હરયે પૂજાં યઃ શ્રદ્ધયા ઈહતે ।
ન તત્ ભક્તેષુ ચ અન્યેષુ સઃ ભક્તઃ પ્રાકૃતઃ સ્મૃતઃ ॥
47॥
ગૃહીત્વા અપિ ઇન્દ્રિયૈઃ અર્થાન્યઃ ન દ્વેષ્ટિ ન હૃષ્યતિ ।
વિષ્ણોઃ માયાં ઇદં પશ્યન્ સઃ વૈ ભાગવત ઉત્તમઃ ॥ 48॥
દેહૈન્દ્રિયપ્રાણમનઃધિયાં યઃ
જન્માપિઅયક્ષુત્ ભયતર્ષકૃચ્છ્રૈઃ ।
સંસારધર્મૈઃ અવિમુહ્યમાનઃ
સ્મૃત્યા હરેઃ ભાગવતપ્રધાનઃ ॥ 49॥
ન કામકર્મબીજાનાં યસ્ય ચેતસિ સમ્ભવઃ ।
વાસુદેવેકનિલયઃ સઃ વૈ ભાગવત ઉત્તમઃ ॥ 50॥
ન યસ્ય જન્મકર્મભ્યાં ન વર્ણાશ્રમજાતિભિઃ ।
સજ્જતે અસ્મિન્ અહમ્ભાવઃ દેહે વૈ સઃ હરેઃ પ્રિયઃ ॥ 51॥
ન યસ્ય સ્વઃ પરઃ ઇતિ વિત્તેષુ આત્મનિ વા ભિદા ।
સર્વભૂતસમઃ શાન્તઃ સઃ વૌ ભાગવત ઉત્તમઃ ॥ 52॥
ત્રિભુવનવિભવહેતવે અપિ અકુણ્ઠસ્મૃતિઃ
અજિતાત્મસુરાદિભિઃ વિમૃગ્યાત્ ।
ન ચલતિ ભગવત્ પદ અરવિન્દાત્
લવનિમિષ અર્ધં અપિ યઃ સઃ વૈષ્ણવ અગ્ર્યઃ ॥ 53॥
ભગવતઃ ઉરુવિક્રમ અઙ્ઘ્રિશાખા
નખમણિચન્દ્રિકયા નિરસ્તતાપે ।
હૃદિ કથં ઉપસીદતાં પુનઃ સઃ
પ્રભવતિ ચન્દ્રઃ ઇવ ઉદિતે અર્કતાપઃ ॥ 54॥
વિસૃજતિ હૃદયં ન યસ્ય સાક્ષાત્
હરિઃ અવશ અભિહિતઃ અપિ અઘૌઘનાશઃ ।
પ્રણયઃ અશનયા ધૃત અઙ્ઘ્રિપદ્મઃ
સઃ ભવતિ ભાગવતપ્રધાનઃ ઉક્તઃ ॥ 55॥
ઇતિ શ્રીમત્ ભાગવતે મહાપુરાણે પારમહંસ્યાં
સંહિતાયાં એકાદશસ્કન્ધે નિમિજાયન્તસંવાદે દ્વિતીયઃ
અધ્યાયઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
atha dvitīyo'dhyāyaḥ |
śrīśukaḥ uvāca |
govindabhujaguptāyāṃ dvāravatyāṃ kurūdvaha |
avātsīt nāradaḥ abhīkṣṇaṃ kṛṣṇaupāsanalālasaḥ || 1||
ko nu rājan indriyavān mukundacaraṇāmbujam |
na bhajet sarvataḥ mṛtyuḥ upāsyaṃ amarauttamaiḥ || 2||
taṃ ekadā devarṣiṃ vasudevaḥ gṛha āgatam |
arcitaṃ sukhaṃ āsīnaṃ abhivādya idaṃ abravīt || 3||
vasudevaḥ uvāca |
bhagavan bhavataḥ yātrā svastaye sarvadehinām |
kṛpaṇānāṃ yathā pitroḥ uttamaślokavartmanām || 4||
bhūtānāṃ devacaritaṃ duḥkhāya ca sukhāya ca |
sukhāya eva hi sādhūnāṃ tvādṛśāṃ acyuta ātmanām || 5||
bhajanti ye yathā devān devāḥ api tathā eva tān |
chāyā iva karmasacivāḥ sādhavaḥ dīnavatsalāḥ || 6||
brahman tathā api pṛcchāmaḥ dharmān bhāgavatān tava |
yān śrutvā śraddhayā martyaḥ mucyate sarvataḥ bhayāt || 7||
ahaṃ kila purā anantaṃ prajārthaḥ bhuvi muktidam |
apūjayaṃ na mokṣāya mohitaḥ devamāyayā || 8||
yayā vicitravyasanāt bhavadbhiḥ viśvataḥ bhayāt |
mucyema hi añjasā eva addhā tathā naḥ śādhi suvrata || 9||
śrīśukaḥ uvāca |
rājan evaṃ kṛtapraśnaḥ vasudevena dhīmatā |
prītaḥ taṃ āha devarṣiḥ hareḥ saṃsmāritaḥ guṇaiḥ || 10||
nāradaḥ uvāca |
samyak etat vyavasitaṃ bhavatā sātvatarṣabha |
yat pṛcchase bhāgavatān dharmān tvaṃ viśvabhāvanān ||
11||
śrutaḥ anupaṭhitaḥ dhyātaḥ ādṛtaḥ vā anumoditaḥ |
sadyaḥ punāti saddharmaḥ devaviśvadruhaḥ api || 12||
tvayā paramakalyāṇaḥ puṇyaśravaṇakīrtanaḥ |
smāritaḥ bhagavān adya devaḥ nārāyaṇaḥ mama || 13||
atra api udāharanti imaṃ itihāsaṃ purātanam |
ārṣabhāṇāṃ ca saṃvādaṃ videhasya mahātmanaḥ || 14||
priyavrataḥ nāma sutaḥ manoḥ svāyambhuvasya yaḥ |
tasya agnīdhraḥ tataḥ nābhiḥ ṛṣabhaḥ tat sutaḥ smṛtaḥ || 15||
taṃ āhuḥ vāsudevāṃśaṃ mokṣadharmavivakṣayā |
avatīrṇaṃ sutaśataṃ tasya āsīt vedapāragam || 16||
teṣāṃ vai bharataḥ jyeṣṭhaḥ nārāyaṇaparāyaṇaḥ |
vikhyātaṃ varṣaṃ etat yat nāmnā bhārataṃ adbhutam || 17||
saḥ bhuktabhogāṃ tyaktvā imāṃ nirgataḥ tapasā harim |
upāsīnaḥ tat padavīṃ lebhe vai janmabhiḥ tribhiḥ || 18||
teṣāṃ nava navadvīpapatayaḥ asya samantataḥ |
karmatantrapraṇetāraḥ ekāśītiḥ dvijātayaḥ || 19||
nava abhavan mahābhāgāḥ munayaḥ hi arthaśaṃsinaḥ |
śramaṇāḥ vātaḥ aśanāḥ ātmavidyāviśāradāḥ || 20||
kaviḥ hariḥ antarikṣaḥ prabuddhaḥ pippalāyanaḥ |
āvirhotraḥ atha drumilaḥ camasaḥ karabhājanaḥ || 21||
ete vai bhagavadrūpaṃ viśvaṃ sadasad ātmakam |
ātmanaḥ avyatirekeṇa paśyantaḥ vyacarat mahīm || 22||
avyāhata iṣṭagatayāḥ surasiddhasiddhasādhya
gandharvayakṣanarakinnaranāgalokān |
muktāḥ caranti municāraṇabhūtanātha
vidyādharadvijagavāṃ bhuvanāni kāmam || 23||
taḥ ekadā nimeḥ satraṃ upajagmuḥ yat ṛcchayā |
vitāyamānaṃ ṛṣibhiḥ ajanābhe mahātmanaḥ || 24||
tān dṛṣṭvā sūryasaṅkāśān mahābhagavatān nṛpaḥ |
yajamānaḥ agnayaḥ viprāḥ sarvaḥ eva upatasthire || 25||
videhaḥ tān abhipretya nārāyaṇaparāyaṇān |
prītaḥ sampūjayān cakre āsanasthān yathā arhataḥ || 26||
tān rocamānān svarucā brahmaputraupamān nava |
papraccha paramaprītaḥ praśraya avanataḥ nṛpaḥ || 27||
videhaḥ uvāca |
manye bhagavataḥ sākṣāt pārṣadān vaḥ madhudviṣaḥ |
viṣṇoḥ bhūtāni lokānāṃ pāvanāya caranti hi || 28||
durlabhaḥ mānuṣaḥ dehaḥ dehināṃ kṣaṇabhaṅguraḥ |
tatra api durlabhaṃ manye vaikuṇṭhapriyadarśanam || 29||
ataḥ ātyantikaṃ kahemaṃ pṛcchāmaḥ bhavataḥ anaghāḥ |
saṃsāre asmin kṣaṇārdhaḥ api satsaṅgaḥ śevadhiḥ nṛṇām ||
30||
dharmān bhāgavatān brūta yadi naḥ śrutaye kṣamam |
yaiḥ prasannaḥ prapannāya dāsyati ātmānaṃ api ajaḥ || 31||
śrīnāradaḥ uvāca |
evaṃ te niminā pṛṣṭā vasudeva mahattamāḥ |
pratipūjya abruvan prītyā sasadasi ṛtvijaṃ nṛpam || 32||
kaviḥ uvāca |
manye akutaścit bhayaṃ acyutasya
pādāmbujaupāsanaṃ atra nityam |
udvignabuddheḥ asat ātmabhāvāt
viśvātmanā yatra nivartate bhīḥ || 33||
ye vai bhagavatā proktāḥ upāyāḥ hi ātmalabdhaye |
añjaḥ puṃsāṃ aviduṣāṃ viddhi bhāgavatān hi tān || 34||
yān āsthāya naraḥ rājan na pramādyeta karhicit |
dhāvan nimīlya vā netre na skhalena patet iha || 35||
kāyena vācā manasā indriyaiḥ vā
buddhyā ātmanā vā anusṛtasvabhāvāt |
karoti yat yat sakalaṃ parasmai
nārāyaṇāya iti samarpayet tat || 36||
bhayaṃ dvitīyābhiniveśataḥ syāt
īśāt apetasya viparyayaḥ asmṛtiḥ |
tat māyayā ataḥ budhaḥ ābhajet taṃ
bhaktyā eka īśaṃ gurudevatātmā || 37|
avidyamānaḥ api avabhāti hi dvayoḥ
dhyātuḥ dhiyā svapnamanorathau yathā |
tat karmasaṅkalpavikalpakaṃ manaḥ
budhaḥ nirundhyāt abhayaṃ tataḥ syāt || 38||
śruṇvan subhadrāṇi rathāṅgapāṇeḥ
janmāni karmāṇi ca yāni loke |
gītāni nāmāni tat arthakāni
gāyan vilajjaḥ vicaret asaṅgaḥ || 39||
evaṃ vrataḥ svapriyanāmakīrtyā
jātānurāgaḥ drutacittaḥ uccaiḥ |
hasati athaḥ roditi rauti gāyati
unmādavat nṛtyati lokabāhyaḥ || 40||
khaṃ vāyuṃ agniṃ salilaṃ mahīṃ ca
jyotīṃṣi sattvāni diśaḥ drumādīn |
sarit samudrān ca hareḥ śarīraṃ
yatkiñca bhūtaṃ praṇamet ananyaḥ || 41||
bhaktiḥ pareśa anubhavaḥ viraktiḥ
anyatra eṣa trikaḥ ekakālaḥ |
prapadyamānasya yathā aśnataḥ syuḥ
tuṣṭiḥ puṣṭiḥ kṣut apāyaḥ anughāsam || 42||
iti acyuta aṅghriṃ bhajataḥ anuvṛttyā
bhaktiḥ viraktiḥ bhagavat prabodhaḥ |
bhavanti vai bhāgavatasya rājan
tataḥ parāṃ śāntiṃ upaiti sākṣāt || 43||
rājā uvāca |
atha bhāgavataṃ brūta yat dharmaḥ yādṛśaḥ nṛṇām |
yathā carati yat brūte yaiḥ liṅgaiḥ bhagavat priyaḥ || 44||
hariḥ uvāca |
sarvabhūteṣu yaḥ paśyet bhagavat bhāva ātmanaḥ |
bhūtāni bhāgavati ātmani eṣa bhāgavatauttamaḥ || 45||
īśvare tat adhīneṣu bāliśeṣu dviṣatsu ca |
premamaitrīkṛpāupekṣā yaḥ karoti sa madhyamaḥ || 46||
arcāyāṃ eva haraye pūjāṃ yaḥ śraddhayā īhate |
na tat bhakteṣu ca anyeṣu saḥ bhaktaḥ prākṛtaḥ smṛtaḥ ||
47||
gṛhītvā api indriyaiḥ arthānyaḥ na dveṣṭi na hṛṣyati |
viṣṇoḥ māyāṃ idaṃ paśyan saḥ vai bhāgavata uttamaḥ || 48||
dehaindriyaprāṇamanaḥdhiyāṃ yaḥ
janmāpiayakṣut bhayatarṣakṛcchraiḥ |
saṃsāradharmaiḥ avimuhyamānaḥ
smṛtyā hareḥ bhāgavatapradhānaḥ || 49||
na kāmakarmabījānāṃ yasya cetasi sambhavaḥ |
vāsudevekanilayaḥ saḥ vai bhāgavata uttamaḥ || 50||
na yasya janmakarmabhyāṃ na varṇāśramajātibhiḥ |
sajjate asmin ahambhāvaḥ dehe vai saḥ hareḥ priyaḥ || 51||
na yasya svaḥ paraḥ iti vitteṣu ātmani vā bhidā |
sarvabhūtasamaḥ śāntaḥ saḥ vau bhāgavata uttamaḥ || 52||
tribhuvanavibhavahetave api akuṇṭhasmṛtiḥ
ajitātmasurādibhiḥ vimṛgyāt |
na calati bhagavat pada aravindāt
lavanimiṣa ardhaṃ api yaḥ saḥ vaiṣṇava agryaḥ || 53||
bhagavataḥ uruvikrama aṅghriśākhā
nakhamaṇicandrikayā nirastatāpe |
hṛdi kathaṃ upasīdatāṃ punaḥ saḥ
prabhavati candraḥ iva udite arkatāpaḥ || 54||
visṛjati hṛdayaṃ na yasya sākṣāt
hariḥ avaśa abhihitaḥ api aghaughanāśaḥ |
praṇayaḥ aśanayā dhṛta aṅghripadmaḥ
saḥ bhavati bhāgavatapradhānaḥ uktaḥ || 55||
iti śrīmat bhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāṃ ekādaśaskandhe nimijāyantasaṃvāde dvitīyaḥ
adhyāyaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
अथ द्वितीयोऽध्यायः ।
श्रीशुकः उवाच ।
गोविन्दभुजगुप्तायां द्वारवत्यां कुरूद्वह ।
अवात्सीत् नारदः अभीक्ष्णं कृष्णौपासनलालसः ॥ 1॥
को नु राजन् इन्द्रियवान् मुकुन्दचरणाम्बुजम् ।
न भजेत् सर्वतः मृत्युः उपास्यं अमरौत्तमैः ॥ 2॥
तं एकदा देवर्षिं वसुदेवः गृह आगतम् ।
अर्चितं सुखं आसीनं अभिवाद्य इदं अब्रवीत् ॥ 3॥
वसुदेवः उवाच ।
भगवन् भवतः यात्रा स्वस्तये सर्वदेहिनाम् ।
कृपणानां यथा पित्रोः उत्तमश्लोकवर्त्मनाम् ॥ 4॥
भूतानां देवचरितं दुःखाय च सुखाय च ।
सुखाय एव हि साधूनां त्वादृशां अच्युत आत्मनाम् ॥ 5॥
भजन्ति ये यथा देवान् देवाः अपि तथा एव तान् ।
छाया इव कर्मसचिवाः साधवः दीनवत्सलाः ॥ 6॥
ब्रह्मन् तथा अपि पृच्छामः धर्मान् भागवतान् तव ।
यान् श्रुत्वा श्रद्धया मर्त्यः मुच्यते सर्वतः भयात् ॥ 7॥
अहं किल पुरा अनन्तं प्रजार्थः भुवि मुक्तिदम् ।
अपूजयं न मोक्षाय मोहितः देवमायया ॥ 8॥
यया विचित्रव्यसनात् भवद्भिः विश्वतः भयात् ।
मुच्येम हि अञ्जसा एव अद्धा तथा नः शाधि सुव्रत ॥ 9॥
श्रीशुकः उवाच ।
राजन् एवं कृतप्रश्नः वसुदेवेन धीमता ।
प्रीतः तं आह देवर्षिः हरेः संस्मारितः गुणैः ॥ 10॥
नारदः उवाच ।
सम्यक् एतत् व्यवसितं भवता सात्वतर्षभ ।
यत् पृच्छसे भागवतान् धर्मान् त्वं विश्वभावनान् ॥
11॥
श्रुतः अनुपठितः ध्यातः आदृतः वा अनुमोदितः ।
सद्यः पुनाति सद्धर्मः देवविश्वद्रुहः अपि ॥ 12॥
त्वया परमकल्याणः पुण्यश्रवणकीर्तनः ।
स्मारितः भगवान् अद्य देवः नारायणः मम ॥ 13॥
अत्र अपि उदाहरन्ति इमं इतिहासं पुरातनम् ।
आर्षभाणां च संवादं विदेहस्य महात्मनः ॥ 14॥
प्रियव्रतः नाम सुतः मनोः स्वायम्भुवस्य यः ।
तस्य अग्नीध्रः ततः नाभिः ऋषभः तत् सुतः स्मृतः ॥ 15॥
तं आहुः वासुदेवांशं मोक्षधर्मविवक्षया ।
अवतीर्णं सुतशतं तस्य आसीत् वेदपारगम् ॥ 16॥
तेषां वै भरतः ज्येष्ठः नारायणपरायणः ।
विख्यातं वर्षं एतत् यत् नाम्ना भारतं अद्भुतम् ॥ 17॥
सः भुक्तभोगां त्यक्त्वा इमां निर्गतः तपसा हरिम् ।
उपासीनः तत् पदवीं लेभे वै जन्मभिः त्रिभिः ॥ 18॥
तेषां नव नवद्वीपपतयः अस्य समन्ततः ।
कर्मतन्त्रप्रणेतारः एकाशीतिः द्विजातयः ॥ 19॥
नव अभवन् महाभागाः मुनयः हि अर्थशंसिनः ।
श्रमणाः वातः अशनाः आत्मविद्याविशारदाः ॥ 20॥
कविः हरिः अन्तरिक्षः प्रबुद्धः पिप्पलायनः ।
आविर्होत्रः अथ द्रुमिलः चमसः करभाजनः ॥ 21॥
एते वै भगवद्रूपं विश्वं सदसद् आत्मकम् ।
आत्मनः अव्यतिरेकेण पश्यन्तः व्यचरत् महीम् ॥ 22॥
अव्याहत इष्टगतयाः सुरसिद्धसिद्धसाध्य
गन्धर्वयक्षनरकिन्नरनागलोकान् ।
मुक्ताः चरन्ति मुनिचारणभूतनाथ
विद्याधरद्विजगवां भुवनानि कामम् ॥ 23॥
तः एकदा निमेः सत्रं उपजग्मुः यत् ऋच्छया ।
वितायमानं ऋषिभिः अजनाभे महात्मनः ॥ 24॥
तान् दृष्ट्वा सूर्यसङ्काशान् महाभगवतान् नृपः ।
यजमानः अग्नयः विप्राः सर्वः एव उपतस्थिरे ॥ 25॥
विदेहः तान् अभिप्रेत्य नारायणपरायणान् ।
प्रीतः सम्पूजयान् चक्रे आसनस्थान् यथा अर्हतः ॥ 26॥
तान् रोचमानान् स्वरुचा ब्रह्मपुत्रौपमान् नव ।
पप्रच्छ परमप्रीतः प्रश्रय अवनतः नृपः ॥ 27॥
विदेहः उवाच ।
मन्ये भगवतः साक्षात् पार्षदान् वः मधुद्विषः ।
विष्णोः भूतानि लोकानां पावनाय चरन्ति हि ॥ 28॥
दुर्लभः मानुषः देहः देहिनां क्षणभङ्गुरः ।
तत्र अपि दुर्लभं मन्ये वैकुण्ठप्रियदर्शनम् ॥ 29॥
अतः आत्यन्तिकं कहेमं पृच्छामः भवतः अनघाः ।
संसारे अस्मिन् क्षणार्धः अपि सत्सङ्गः शेवधिः नृणाम् ॥
30॥
धर्मान् भागवतान् ब्रूत यदि नः श्रुतये क्षमम् ।
यैः प्रसन्नः प्रपन्नाय दास्यति आत्मानं अपि अजः ॥ 31॥
श्रीनारदः उवाच ।
एवं ते निमिना पृष्टा वसुदेव महत्तमाः ।
प्रतिपूज्य अब्रुवन् प्रीत्या ससदसि ऋत्विजं नृपम् ॥ 32॥
कविः उवाच ।
मन्ये अकुतश्चित् भयं अच्युतस्य
पादाम्बुजौपासनं अत्र नित्यम् ।
उद्विग्नबुद्धेः असत् आत्मभावात्
विश्वात्मना यत्र निवर्तते भीः ॥ 33॥
ये वै भगवता प्रोक्ताः उपायाः हि आत्मलब्धये ।
अञ्जः पुंसां अविदुषां विद्धि भागवतान् हि तान् ॥ 34॥
यान् आस्थाय नरः राजन् न प्रमाद्येत कर्हिचित् ।
धावन् निमील्य वा नेत्रे न स्खलेन पतेत् इह ॥ 35॥
कायेन वाचा मनसा इन्द्रियैः वा
बुद्ध्या आत्मना वा अनुसृतस्वभावात् ।
करोति यत् यत् सकलं परस्मै
नारायणाय इति समर्पयेत् तत् ॥ 36॥
भयं द्वितीयाभिनिवेशतः स्यात्
ईशात् अपेतस्य विपर्ययः अस्मृतिः ।
तत् मायया अतः बुधः आभजेत् तं
भक्त्या एक ईशं गुरुदेवतात्मा ॥ 37।
अविद्यमानः अपि अवभाति हि द्वयोः
ध्यातुः धिया स्वप्नमनोरथौ यथा ।
तत् कर्मसङ्कल्पविकल्पकं मनः
बुधः निरुन्ध्यात् अभयं ततः स्यात् ॥ 38॥
श्रुण्वन् सुभद्राणि रथाङ्गपाणेः
जन्मानि कर्माणि च यानि लोके ।
गीतानि नामानि तत् अर्थकानि
गायन् विलज्जः विचरेत् असङ्गः ॥ 39॥
एवं व्रतः स्वप्रियनामकीर्त्या
जातानुरागः द्रुतचित्तः उच्चैः ।
हसति अथः रोदिति रौति गायति
उन्मादवत् नृत्यति लोकबाह्यः ॥ 40॥
खं वायुं अग्निं सलिलं महीं च
ज्योतींषि सत्त्वानि दिशः द्रुमादीन् ।
सरित् समुद्रान् च हरेः शरीरं
यत्किञ्च भूतं प्रणमेत् अनन्यः ॥ 41॥
भक्तिः परेश अनुभवः विरक्तिः
अन्यत्र एष त्रिकः एककालः ।
प्रपद्यमानस्य यथा अश्नतः स्युः
तुष्टिः पुष्टिः क्षुत् अपायः अनुघासम् ॥ 42॥
इति अच्युत अङ्घ्रिं भजतः अनुवृत्त्या
भक्तिः विरक्तिः भगवत् प्रबोधः ।
भवन्ति वै भागवतस्य राजन्
ततः परां शान्तिं उपैति साक्षात् ॥ 43॥
राजा उवाच ।
अथ भागवतं ब्रूत यत् धर्मः यादृशः नृणाम् ।
यथा चरति यत् ब्रूते यैः लिङ्गैः भगवत् प्रियः ॥ 44॥
हरिः उवाच ।
सर्वभूतेषु यः पश्येत् भगवत् भाव आत्मनः ।
भूतानि भागवति आत्मनि एष भागवतौत्तमः ॥ 45॥
ईश्वरे तत् अधीनेषु बालिशेषु द्विषत्सु च ।
प्रेममैत्रीकृपाउपेक्षा यः करोति स मध्यमः ॥ 46॥
अर्चायां एव हरये पूजां यः श्रद्धया ईहते ।
न तत् भक्तेषु च अन्येषु सः भक्तः प्राकृतः स्मृतः ॥
47॥
गृहीत्वा अपि इन्द्रियैः अर्थान्यः न द्वेष्टि न हृष्यति ।
विष्णोः मायां इदं पश्यन् सः वै भागवत उत्तमः ॥ 48॥
देहैन्द्रियप्राणमनःधियां यः
जन्मापिअयक्षुत् भयतर्षकृच्छ्रैः ।
संसारधर्मैः अविमुह्यमानः
स्मृत्या हरेः भागवतप्रधानः ॥ 49॥
न कामकर्मबीजानां यस्य चेतसि सम्भवः ।
वासुदेवेकनिलयः सः वै भागवत उत्तमः ॥ 50॥
न यस्य जन्मकर्मभ्यां न वर्णाश्रमजातिभिः ।
सज्जते अस्मिन् अहम्भावः देहे वै सः हरेः प्रियः ॥ 51॥
न यस्य स्वः परः इति वित्तेषु आत्मनि वा भिदा ।
सर्वभूतसमः शान्तः सः वौ भागवत उत्तमः ॥ 52॥
त्रिभुवनविभवहेतवे अपि अकुण्ठस्मृतिः
अजितात्मसुरादिभिः विमृग्यात् ।
न चलति भगवत् पद अरविन्दात्
लवनिमिष अर्धं अपि यः सः वैष्णव अग्र्यः ॥ 53॥
भगवतः उरुविक्रम अङ्घ्रिशाखा
नखमणिचन्द्रिकया निरस्ततापे ।
हृदि कथं उपसीदतां पुनः सः
प्रभवति चन्द्रः इव उदिते अर्कतापः ॥ 54॥
विसृजति हृदयं न यस्य साक्षात्
हरिः अवश अभिहितः अपि अघौघनाशः ।
प्रणयः अशनया धृत अङ्घ्रिपद्मः
सः भवति भागवतप्रधानः उक्तः ॥ 55॥
इति श्रीमत् भागवते महापुराणे पारमहंस्यां
संहितायां एकादशस्कन्धे निमिजायन्तसंवादे द्वितीयः
अध्यायः ॥
atha dvitīyo'dhyāyaḥ |
śrīśukaḥ uvāca |
govindabhujaguptāyāṃ dvāravatyāṃ kurūdvaha |
avātsīt nāradaḥ abhīkṣṇaṃ kṛṣṇaupāsanalālasaḥ || 1||
ko nu rājan indriyavān mukundacaraṇāmbujam |
na bhajet sarvataḥ mṛtyuḥ upāsyaṃ amarauttamaiḥ || 2||
taṃ ekadā devarṣiṃ vasudevaḥ gṛha āgatam |
arcitaṃ sukhaṃ āsīnaṃ abhivādya idaṃ abravīt || 3||
vasudevaḥ uvāca |
bhagavan bhavataḥ yātrā svastaye sarvadehinām |
kṛpaṇānāṃ yathā pitroḥ uttamaślokavartmanām || 4||
bhūtānāṃ devacaritaṃ duḥkhāya ca sukhāya ca |
sukhāya eva hi sādhūnāṃ tvādṛśāṃ acyuta ātmanām || 5||
bhajanti ye yathā devān devāḥ api tathā eva tān |
chāyā iva karmasacivāḥ sādhavaḥ dīnavatsalāḥ || 6||
brahman tathā api pṛcchāmaḥ dharmān bhāgavatān tava |
yān śrutvā śraddhayā martyaḥ mucyate sarvataḥ bhayāt || 7||
ahaṃ kila purā anantaṃ prajārthaḥ bhuvi muktidam |
apūjayaṃ na mokṣāya mohitaḥ devamāyayā || 8||
yayā vicitravyasanāt bhavadbhiḥ viśvataḥ bhayāt |
mucyema hi añjasā eva addhā tathā naḥ śādhi suvrata || 9||
śrīśukaḥ uvāca |
rājan evaṃ kṛtapraśnaḥ vasudevena dhīmatā |
prītaḥ taṃ āha devarṣiḥ hareḥ saṃsmāritaḥ guṇaiḥ || 10||
nāradaḥ uvāca |
samyak etat vyavasitaṃ bhavatā sātvatarṣabha |
yat pṛcchase bhāgavatān dharmān tvaṃ viśvabhāvanān ||
11||
śrutaḥ anupaṭhitaḥ dhyātaḥ ādṛtaḥ vā anumoditaḥ |
sadyaḥ punāti saddharmaḥ devaviśvadruhaḥ api || 12||
tvayā paramakalyāṇaḥ puṇyaśravaṇakīrtanaḥ |
smāritaḥ bhagavān adya devaḥ nārāyaṇaḥ mama || 13||
atra api udāharanti imaṃ itihāsaṃ purātanam |
ārṣabhāṇāṃ ca saṃvādaṃ videhasya mahātmanaḥ || 14||
priyavrataḥ nāma sutaḥ manoḥ svāyambhuvasya yaḥ |
tasya agnīdhraḥ tataḥ nābhiḥ ṛṣabhaḥ tat sutaḥ smṛtaḥ || 15||
taṃ āhuḥ vāsudevāṃśaṃ mokṣadharmavivakṣayā |
avatīrṇaṃ sutaśataṃ tasya āsīt vedapāragam || 16||
teṣāṃ vai bharataḥ jyeṣṭhaḥ nārāyaṇaparāyaṇaḥ |
vikhyātaṃ varṣaṃ etat yat nāmnā bhārataṃ adbhutam || 17||
saḥ bhuktabhogāṃ tyaktvā imāṃ nirgataḥ tapasā harim |
upāsīnaḥ tat padavīṃ lebhe vai janmabhiḥ tribhiḥ || 18||
teṣāṃ nava navadvīpapatayaḥ asya samantataḥ |
karmatantrapraṇetāraḥ ekāśītiḥ dvijātayaḥ || 19||
nava abhavan mahābhāgāḥ munayaḥ hi arthaśaṃsinaḥ |
śramaṇāḥ vātaḥ aśanāḥ ātmavidyāviśāradāḥ || 20||
kaviḥ hariḥ antarikṣaḥ prabuddhaḥ pippalāyanaḥ |
āvirhotraḥ atha drumilaḥ camasaḥ karabhājanaḥ || 21||
ete vai bhagavadrūpaṃ viśvaṃ sadasad ātmakam |
ātmanaḥ avyatirekeṇa paśyantaḥ vyacarat mahīm || 22||
avyāhata iṣṭagatayāḥ surasiddhasiddhasādhya
gandharvayakṣanarakinnaranāgalokān |
muktāḥ caranti municāraṇabhūtanātha
vidyādharadvijagavāṃ bhuvanāni kāmam || 23||
taḥ ekadā nimeḥ satraṃ upajagmuḥ yat ṛcchayā |
vitāyamānaṃ ṛṣibhiḥ ajanābhe mahātmanaḥ || 24||
tān dṛṣṭvā sūryasaṅkāśān mahābhagavatān nṛpaḥ |
yajamānaḥ agnayaḥ viprāḥ sarvaḥ eva upatasthire || 25||
videhaḥ tān abhipretya nārāyaṇaparāyaṇān |
prītaḥ sampūjayān cakre āsanasthān yathā arhataḥ || 26||
tān rocamānān svarucā brahmaputraupamān nava |
papraccha paramaprītaḥ praśraya avanataḥ nṛpaḥ || 27||
videhaḥ uvāca |
manye bhagavataḥ sākṣāt pārṣadān vaḥ madhudviṣaḥ |
viṣṇoḥ bhūtāni lokānāṃ pāvanāya caranti hi || 28||
durlabhaḥ mānuṣaḥ dehaḥ dehināṃ kṣaṇabhaṅguraḥ |
tatra api durlabhaṃ manye vaikuṇṭhapriyadarśanam || 29||
ataḥ ātyantikaṃ kahemaṃ pṛcchāmaḥ bhavataḥ anaghāḥ |
saṃsāre asmin kṣaṇārdhaḥ api satsaṅgaḥ śevadhiḥ nṛṇām ||
30||
dharmān bhāgavatān brūta yadi naḥ śrutaye kṣamam |
yaiḥ prasannaḥ prapannāya dāsyati ātmānaṃ api ajaḥ || 31||
śrīnāradaḥ uvāca |
evaṃ te niminā pṛṣṭā vasudeva mahattamāḥ |
pratipūjya abruvan prītyā sasadasi ṛtvijaṃ nṛpam || 32||
kaviḥ uvāca |
manye akutaścit bhayaṃ acyutasya
pādāmbujaupāsanaṃ atra nityam |
udvignabuddheḥ asat ātmabhāvāt
viśvātmanā yatra nivartate bhīḥ || 33||
ye vai bhagavatā proktāḥ upāyāḥ hi ātmalabdhaye |
añjaḥ puṃsāṃ aviduṣāṃ viddhi bhāgavatān hi tān || 34||
yān āsthāya naraḥ rājan na pramādyeta karhicit |
dhāvan nimīlya vā netre na skhalena patet iha || 35||
kāyena vācā manasā indriyaiḥ vā
buddhyā ātmanā vā anusṛtasvabhāvāt |
karoti yat yat sakalaṃ parasmai
nārāyaṇāya iti samarpayet tat || 36||
bhayaṃ dvitīyābhiniveśataḥ syāt
īśāt apetasya viparyayaḥ asmṛtiḥ |
tat māyayā ataḥ budhaḥ ābhajet taṃ
bhaktyā eka īśaṃ gurudevatātmā || 37|
avidyamānaḥ api avabhāti hi dvayoḥ
dhyātuḥ dhiyā svapnamanorathau yathā |
tat karmasaṅkalpavikalpakaṃ manaḥ
budhaḥ nirundhyāt abhayaṃ tataḥ syāt || 38||
śruṇvan subhadrāṇi rathāṅgapāṇeḥ
janmāni karmāṇi ca yāni loke |
gītāni nāmāni tat arthakāni
gāyan vilajjaḥ vicaret asaṅgaḥ || 39||
evaṃ vrataḥ svapriyanāmakīrtyā
jātānurāgaḥ drutacittaḥ uccaiḥ |
hasati athaḥ roditi rauti gāyati
unmādavat nṛtyati lokabāhyaḥ || 40||
khaṃ vāyuṃ agniṃ salilaṃ mahīṃ ca
jyotīṃṣi sattvāni diśaḥ drumādīn |
sarit samudrān ca hareḥ śarīraṃ
yatkiñca bhūtaṃ praṇamet ananyaḥ || 41||
bhaktiḥ pareśa anubhavaḥ viraktiḥ
anyatra eṣa trikaḥ ekakālaḥ |
prapadyamānasya yathā aśnataḥ syuḥ
tuṣṭiḥ puṣṭiḥ kṣut apāyaḥ anughāsam || 42||
iti acyuta aṅghriṃ bhajataḥ anuvṛttyā
bhaktiḥ viraktiḥ bhagavat prabodhaḥ |
bhavanti vai bhāgavatasya rājan
tataḥ parāṃ śāntiṃ upaiti sākṣāt || 43||
rājā uvāca |
atha bhāgavataṃ brūta yat dharmaḥ yādṛśaḥ nṛṇām |
yathā carati yat brūte yaiḥ liṅgaiḥ bhagavat priyaḥ || 44||
hariḥ uvāca |
sarvabhūteṣu yaḥ paśyet bhagavat bhāva ātmanaḥ |
bhūtāni bhāgavati ātmani eṣa bhāgavatauttamaḥ || 45||
īśvare tat adhīneṣu bāliśeṣu dviṣatsu ca |
premamaitrīkṛpāupekṣā yaḥ karoti sa madhyamaḥ || 46||
arcāyāṃ eva haraye pūjāṃ yaḥ śraddhayā īhate |
na tat bhakteṣu ca anyeṣu saḥ bhaktaḥ prākṛtaḥ smṛtaḥ ||
47||
gṛhītvā api indriyaiḥ arthānyaḥ na dveṣṭi na hṛṣyati |
viṣṇoḥ māyāṃ idaṃ paśyan saḥ vai bhāgavata uttamaḥ || 48||
dehaindriyaprāṇamanaḥdhiyāṃ yaḥ
janmāpiayakṣut bhayatarṣakṛcchraiḥ |
saṃsāradharmaiḥ avimuhyamānaḥ
smṛtyā hareḥ bhāgavatapradhānaḥ || 49||
na kāmakarmabījānāṃ yasya cetasi sambhavaḥ |
vāsudevekanilayaḥ saḥ vai bhāgavata uttamaḥ || 50||
na yasya janmakarmabhyāṃ na varṇāśramajātibhiḥ |
sajjate asmin ahambhāvaḥ dehe vai saḥ hareḥ priyaḥ || 51||
na yasya svaḥ paraḥ iti vitteṣu ātmani vā bhidā |
sarvabhūtasamaḥ śāntaḥ saḥ vau bhāgavata uttamaḥ || 52||
tribhuvanavibhavahetave api akuṇṭhasmṛtiḥ
ajitātmasurādibhiḥ vimṛgyāt |
na calati bhagavat pada aravindāt
lavanimiṣa ardhaṃ api yaḥ saḥ vaiṣṇava agryaḥ || 53||
bhagavataḥ uruvikrama aṅghriśākhā
nakhamaṇicandrikayā nirastatāpe |
hṛdi kathaṃ upasīdatāṃ punaḥ saḥ
prabhavati candraḥ iva udite arkatāpaḥ || 54||
visṛjati hṛdayaṃ na yasya sākṣāt
hariḥ avaśa abhihitaḥ api aghaughanāśaḥ |
praṇayaḥ aśanayā dhṛta aṅghripadmaḥ
saḥ bhavati bhāgavatapradhānaḥ uktaḥ || 55||
iti śrīmat bhāgavate mahāpurāṇe pāramahaṃsyāṃ
saṃhitāyāṃ ekādaśaskandhe nimijāyantasaṃvāde dvitīyaḥ
adhyāyaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.