॥ દ્વિતીય મુણ્ડકે દ્વિતીયઃ ખણ્ડઃ ॥
આવિ-સ્સન્નિહિત-ઙ્ગુહાચર-ન્નામ
મહત્પદમત્રૈત-થ્સમર્પિતમ્ ।
એજત્પ્રાણન્નિમિષચ્ચ યદેતજ્જાનથ
સદસદ્વરેણ્ય-મ્પરં-વિઁજ્ઞાનાદ્યદ્વરિષ્ઠ-મ્પ્રજાનામ્ ॥ 1॥
યદર્ચિમદ્યદણુભ્યો-ઽણુ ચ
યસ્મિ~લ્લોકા નિહિતા લોકિનશ્ચ ।
તદેતદક્ષર-મ્બ્રહ્મ સ પ્રાણસ્તદુ વાઙ્મનઃ
તદેતત્સત્ય-ન્તદમૃત-ન્તદ્વેદ્ધવ્યં સોમ્ય વિદ્ધિ ॥ 2॥
ધનુર્ ગૃહીત્વૌપનિષદ-મ્મહાસ્ત્રં
શરં હ્યુપાસા નિશિતં સન્ધયીત ।
આયમ્ય તદ્ભાવગતેન ચેતસા
લક્ષ્ય-ન્તદેવાક્ષરં સોમ્ય વિદ્ધિ ॥ 3॥
પ્રણવો ધનુ-શ્શારો હ્યાત્મા બ્રહ્મ તલ્લક્ષ્યમુચ્યતે ।
અપ્રમત્તેન વેદ્ધવ્યં શરવ-ત્તન્મયો ભવેત્ ॥ 4॥
યસ્મિ-ન્દ્યૌઃ પૃથિવી ચાન્તરિક્ષમોતં
મન-સ્સહ પ્રાણૈશ્ચ સર્વૈઃ ।
તમેવૈક-ઞ્જાનથ આત્માનમન્યા વાચો
વિમુઞ્ચથામૃતસ્યૈષ સેતુઃ ॥ 5॥
અરા ઇવ રથનાભૌ સંહતા યત્ર નાડ્યઃ ।
સ એષો-ઽન્તશ્ચરતે બહુધા જાયમાનઃ ।
ઓમિત્યેવ-ન્ધ્યાયથ આત્માનં સ્વસ્તિ વઃ
પારાય તમસઃ પરસ્તાત્ ॥ 6॥
ય-સ્સર્વજ્ઞ-સ્સર્વવિદ્ યસ્યૈષ મહિમા ભુવિ ।
દિવ્યે બ્રહ્મપુરે હ્યેષ વ્યોમ્ન્યાત્મા પ્રતિષ્ઠિતઃ ॥
મનોમયઃ પ્રાણશરીરનેતા
પ્રતિષ્ઠિતો-ઽન્ને હૃદયં સન્નિધાય ।
તદ્ વિજ્ઞાનેન પરિપશ્યન્તિ ધીરા
આનન્દરૂપમમૃતં-યઁદ્ વિભાતિ ॥ 7॥
ભિદ્યતે હૃદયગ્રન્થિશ્છિદ્યન્તે સર્વસંશયાઃ ।
ક્ષીયન્તે ચાસ્ય કર્માણિ તસ્મિ-ન્દૃષ્ટે પરાવરે ॥ 8॥
હિરણ્મયે પરે કોશે વિરજ-મ્બ્રહ્મ નિષ્કલમ્ ।
તચ્છુભ્ર-ઞ્જ્યોતિષ-ઞ્જ્યોતિસ્તદ્ યદાત્મવિદો વિદુઃ ॥ 9॥
ન તત્ર સૂર્યો ભાતિ ન ચન્દ્રતારકં
નેમા વિદ્યુતો ભાન્તિ કુતો-ઽયમગ્નિઃ ।
તમેવ ભાન્તમનુભાતિ સર્વં
તસ્ય ભાસા સર્વમિદં-વિઁભાતિ ॥ 10॥
બ્રહ્મૈવેદમમૃત-મ્પુરસ્તાદ્ બ્રહ્મ પશ્ચાદ્ બ્રહ્મ દક્ષિણતશ્ચોત્તરેણ ।
અધશ્ચોર્ધ્વ-ઞ્ચ પ્રસૃત-મ્બ્રહ્મૈવેદં-વિઁશ્વમિદં-વઁરિષ્ઠમ્ ॥ 11॥
॥ ઇતિ મુણ્ડકોપનિષદિ દ્વિતીયમુણ્ડકે દ્વિતીયઃ ખણ્ડઃ ॥
Roman (IAST) Transliteration
|| dvitīya muṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
āvi-ssannihita-ṅguhācara-nnāma
mahatpadamatraita-thsamarpitam |
ejatprāṇannimiṣacca yadetajjānatha
sadasadvareṇya-mparaṃ-vi~jñānādyadvariṣṭha-mprajānām || 1||
yadarcimadyadaṇubhyo-'ṇu ca
yasmi~llokā nihitā lokinaśca |
tadetadakṣara-mbrahma sa prāṇastadu vāṅmanaḥ
tadetatsatya-ntadamṛta-ntadveddhavyaṃ somya viddhi || 2||
dhanur gṛhītvaupaniṣada-mmahāstraṃ
śaraṃ hyupāsā niśitaṃ sandhayīta |
āyamya tadbhāvagatena cetasā
lakṣya-ntadevākṣaraṃ somya viddhi || 3||
praṇavo dhanu-śśāro hyātmā brahma tallakṣyamucyate |
apramattena veddhavyaṃ śarava-ttanmayo bhavet || 4||
yasmi-ndyauḥ pṛthivī cāntarikṣamotaṃ
mana-ssaha prāṇaiśca sarvaiḥ |
tamevaika-ñjānatha ātmānamanyā vāco
vimuñcathāmṛtasyaiṣa setuḥ || 5||
arā iva rathanābhau saṃhatā yatra nāḍyaḥ |
sa eṣo-'ntaścarate bahudhā jāyamānaḥ |
omityeva-ndhyāyatha ātmānaṃ svasti vaḥ
pārāya tamasaḥ parastāt || 6||
ya-ssarvajña-ssarvavid yasyaiṣa mahimā bhuvi |
divye brahmapure hyeṣa vyomnyātmā pratiṣṭhitaḥ ||
manomayaḥ prāṇaśarīranetā
pratiṣṭhito-'nne hṛdayaṃ sannidhāya |
tad vijñānena paripaśyanti dhīrā
ānandarūpamamṛtaṃ-ya~d vibhāti || 7||
bhidyate hṛdayagranthiśchidyante sarvasaṃśayāḥ |
kṣīyante cāsya karmāṇi tasmi-ndṛṣṭe parāvare || 8||
hiraṇmaye pare kośe viraja-mbrahma niṣkalam |
tacchubhra-ñjyotiṣa-ñjyotistad yadātmavido viduḥ || 9||
na tatra sūryo bhāti na candratārakaṃ
nemā vidyuto bhānti kuto-'yamagniḥ |
tameva bhāntamanubhāti sarvaṃ
tasya bhāsā sarvamidaṃ-vi~bhāti || 10||
brahmaivedamamṛta-mpurastād brahma paścād brahma dakṣiṇataścottareṇa |
adhaścordhva-ñca prasṛta-mbrahmaivedaṃ-vi~śvamidaṃ-va~riṣṭham || 11||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
Sanskrit — Devanagari (original)
॥ द्वितीय मुण्डके द्वितीयः खण्डः ॥
आवि-स्सन्निहित-ङ्गुहाचर-न्नाम
महत्पदमत्रैत-थ्समर्पितम् ।
एजत्प्राणन्निमिषच्च यदेतज्जानथ
सदसद्वरेण्य-म्परं-विँज्ञानाद्यद्वरिष्ठ-म्प्रजानाम् ॥ 1॥
यदर्चिमद्यदणुभ्यो-ऽणु च
यस्मि~ल्लोका निहिता लोकिनश्च ।
तदेतदक्षर-म्ब्रह्म स प्राणस्तदु वाङ्मनः
तदेतत्सत्य-न्तदमृत-न्तद्वेद्धव्यं सोम्य विद्धि ॥ 2॥
धनुर् गृहीत्वौपनिषद-म्महास्त्रं
शरं ह्युपासा निशितं सन्धयीत ।
आयम्य तद्भावगतेन चेतसा
लक्ष्य-न्तदेवाक्षरं सोम्य विद्धि ॥ 3॥
प्रणवो धनु-श्शारो ह्यात्मा ब्रह्म तल्लक्ष्यमुच्यते ।
अप्रमत्तेन वेद्धव्यं शरव-त्तन्मयो भवेत् ॥ 4॥
यस्मि-न्द्यौः पृथिवी चान्तरिक्षमोतं
मन-स्सह प्राणैश्च सर्वैः ।
तमेवैक-ञ्जानथ आत्मानमन्या वाचो
विमुञ्चथामृतस्यैष सेतुः ॥ 5॥
अरा इव रथनाभौ संहता यत्र नाड्यः ।
स एषो-ऽन्तश्चरते बहुधा जायमानः ।
ओमित्येव-न्ध्यायथ आत्मानं स्वस्ति वः
पाराय तमसः परस्तात् ॥ 6॥
य-स्सर्वज्ञ-स्सर्वविद् यस्यैष महिमा भुवि ।
दिव्ये ब्रह्मपुरे ह्येष व्योम्न्यात्मा प्रतिष्ठितः ॥
मनोमयः प्राणशरीरनेता
प्रतिष्ठितो-ऽन्ने हृदयं सन्निधाय ।
तद् विज्ञानेन परिपश्यन्ति धीरा
आनन्दरूपममृतं-यँद् विभाति ॥ 7॥
भिद्यते हृदयग्रन्थिश्छिद्यन्ते सर्वसंशयाः ।
क्षीयन्ते चास्य कर्माणि तस्मि-न्दृष्टे परावरे ॥ 8॥
हिरण्मये परे कोशे विरज-म्ब्रह्म निष्कलम् ।
तच्छुभ्र-ञ्ज्योतिष-ञ्ज्योतिस्तद् यदात्मविदो विदुः ॥ 9॥
न तत्र सूर्यो भाति न चन्द्रतारकं
नेमा विद्युतो भान्ति कुतो-ऽयमग्निः ।
तमेव भान्तमनुभाति सर्वं
तस्य भासा सर्वमिदं-विँभाति ॥ 10॥
ब्रह्मैवेदममृत-म्पुरस्ताद् ब्रह्म पश्चाद् ब्रह्म दक्षिणतश्चोत्तरेण ।
अधश्चोर्ध्व-ञ्च प्रसृत-म्ब्रह्मैवेदं-विँश्वमिदं-वँरिष्ठम् ॥ 11॥
॥ इति मुण्डकोपनिषदि द्वितीयमुण्डके द्वितीयः खण्डः ॥
|| dvitīya muṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
āvi-ssannihita-ṅguhācara-nnāma
mahatpadamatraita-thsamarpitam |
ejatprāṇannimiṣacca yadetajjānatha
sadasadvareṇya-mparaṃ-vi~jñānādyadvariṣṭha-mprajānām || 1||
yadarcimadyadaṇubhyo-'ṇu ca
yasmi~llokā nihitā lokinaśca |
tadetadakṣara-mbrahma sa prāṇastadu vāṅmanaḥ
tadetatsatya-ntadamṛta-ntadveddhavyaṃ somya viddhi || 2||
dhanur gṛhītvaupaniṣada-mmahāstraṃ
śaraṃ hyupāsā niśitaṃ sandhayīta |
āyamya tadbhāvagatena cetasā
lakṣya-ntadevākṣaraṃ somya viddhi || 3||
praṇavo dhanu-śśāro hyātmā brahma tallakṣyamucyate |
apramattena veddhavyaṃ śarava-ttanmayo bhavet || 4||
yasmi-ndyauḥ pṛthivī cāntarikṣamotaṃ
mana-ssaha prāṇaiśca sarvaiḥ |
tamevaika-ñjānatha ātmānamanyā vāco
vimuñcathāmṛtasyaiṣa setuḥ || 5||
arā iva rathanābhau saṃhatā yatra nāḍyaḥ |
sa eṣo-'ntaścarate bahudhā jāyamānaḥ |
omityeva-ndhyāyatha ātmānaṃ svasti vaḥ
pārāya tamasaḥ parastāt || 6||
ya-ssarvajña-ssarvavid yasyaiṣa mahimā bhuvi |
divye brahmapure hyeṣa vyomnyātmā pratiṣṭhitaḥ ||
manomayaḥ prāṇaśarīranetā
pratiṣṭhito-'nne hṛdayaṃ sannidhāya |
tad vijñānena paripaśyanti dhīrā
ānandarūpamamṛtaṃ-ya~d vibhāti || 7||
bhidyate hṛdayagranthiśchidyante sarvasaṃśayāḥ |
kṣīyante cāsya karmāṇi tasmi-ndṛṣṭe parāvare || 8||
hiraṇmaye pare kośe viraja-mbrahma niṣkalam |
tacchubhra-ñjyotiṣa-ñjyotistad yadātmavido viduḥ || 9||
na tatra sūryo bhāti na candratārakaṃ
nemā vidyuto bhānti kuto-'yamagniḥ |
tameva bhāntamanubhāti sarvaṃ
tasya bhāsā sarvamidaṃ-vi~bhāti || 10||
brahmaivedamamṛta-mpurastād brahma paścād brahma dakṣiṇataścottareṇa |
adhaścordhva-ñca prasṛta-mbrahmaivedaṃ-vi~śvamidaṃ-va~riṣṭham || 11||
|| iti muṇḍakopaniṣadi dvitīyamuṇḍake dvitīyaḥ khaṇḍaḥ ||
🕉️ This is the original Sanskrit rendered in Gujarati script.
Pronunciation is identical to the Sanskrit Devanagari version.